Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213201549
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213201549.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politickýchvězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, proti žalovanej: O. C., bytom XXX XX H. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 545,34
Eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,04 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou č.k.
6Cb/93/2013-42 zo dňa 8. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňa zrušuje a vec vracia tomutosúdunaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho
súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný ex offo,
čiže z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či
sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa. Preto aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o

spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti
súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého
žalovaná zmenku vystavila a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý
vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto si súd
zabezpečilzmluvuospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejbolapredmetnázmenkavystavená, zaslal

ju účastníkom konania a písomne im oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením tejto zmluvy. V zmysle
čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc slovenských
súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001
o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa
ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má

spotrebiteľ bydlisko. Za rozhodné právo určil právo Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa vo veci
rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozhodol na základe predložených listinných
dôkazov v spise. Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zo zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez

ohľadu na skutočnosť, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon zamestnania“.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa zdôraznil, že nakoľko v zmluve označený účel poskytnutého úveruv konaní nebol preukázaný, vychádzal z toho, že bol poskytnutý na súkromné účely, preto na daný
prípad aplikoval ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Po preskúmaní celej zmluvy
o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú

koncipované tak, že je v nich hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a
výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
jej ustanoveniach sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivéhoobchodnéhostyku,čospôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Ztohodôvodunemohlospoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka
vyplnenábola(napriektomu,žeprávonajejvyplnenieremitentovinevzniklo),niejemožnésanazáklade
takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že
aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj
z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. V danom prípade súd prvého stupňa považoval
dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť
veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako

sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4
písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol
dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona
č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I
§ 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané), v danom prípade

je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby
nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na
vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku

prijať ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani
žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla
byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu nie
je možné vyhovieť.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo

zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5
a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú
pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd
bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd prvého stupňa vo veci vykonal

dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaná dokazovanie
úverovou zmluvou nenavrhli. Súd prvého stupňa teda vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie, a to
bez účasti účastníkov konania, pričom svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie
vykonal nezákonným spôsobom, a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950
Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná

zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5
ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej

iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej
ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim
konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je
v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré

je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než
tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene
upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým

ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám
súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd žalobu zamietol. Konanie a
rozhodnutie prvostupňového súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p., ako aj

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvôbecvsporovomkonanívedenompodľaNariadenia
vykonané bez návrhu. Žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že návrhu na
uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je

potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ( ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 545,34
Eur, príslušenstva, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy,ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, prípadne niektorý z nich. V súlade s článkom
19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku

6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Cieľom Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia je
zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci
EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení tohto cieľa majú súdy

úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo
vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo
na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a o rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu,
pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom
z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom
stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych

otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej
vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie,
ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle
vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Súd prvého stupňa v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie
o pohľadávke a žiadal bližšie identifikovať a predložiť zmluvu označenú na zmenke, o akú zmluvu sa

jedná, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či bola zmenka vystavená len na zabezpečenie povinnosti dlžníka
z uvedenej zmluvy. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá
dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku.

Následne si súd prvého stupňa pripojil do spisu úverovú zmluvu č. 30810045 a všeobecné podmienky k
nej patriace, ktorú identifikoval z údajov uvedených na zmenke, pričom postupoval podľa čl 9 Nariadenia.
Tieto listiny zaslal účastníkom konania na vyjadrenie s tým, že súd vykoná dôkaz ich oboznámením.
Pripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia,
ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez

nariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods. 2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkovoichprocesnýchprávach.PretožesamotnéNariadenieneriešiprocesný postuppriverejnom

vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne
v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia, ako aj z ustanovení
O.s.p. nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník

konania právne zastúpený. Najmä v nadväznosti na oznámenie súdu účastníkom konania, že vykoná
z vlastnej iniciatívy aj iné, než účastníkmi predložené dôkazy, sa toto poučenie javilo ako potrebné.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jehoobsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky
a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s
osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné

prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo
účinnú obranu proti nej. Pri absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu
spravodlivopožadovať,aby predpokladal,žesúdprvéhostupňa uplatnenýnárokzozmenkyposúdi ako
vzťah spotrebiteľský. Žalobcovi nebola umožnená realizácia jeho procesných práv, a teda rozsudok
súdu prvého stupňa vykazuje pre neho nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd ho zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu

uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vec prejedná a
vo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak
ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní
v novom rozhodnutí vo veci, v ktorom zároveň podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnej aj o trovách
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.