Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233923
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513233923.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti odporkyni: V.. art. X. D., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, XXX XX A., t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou C. C., zamestnankyňou Y. súdu A. IV, v konaní o zaplatenie 2 506,76 EUR
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2013 domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz a zaviazal odporkyňu na zaplatenie 2 506,76 EUR, ročného úroku z omeškania
vo výške 9,00% z dlžnej sumy od 15. 02. 2011 do zaplatenia ako aj trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa VÚB banka, a.s. uzatvorila s odporkyňou dňa
19. 05. 2006 zmluvu č. 1429285058, na základe ktorej poskytol odporkyni peňažné prostriedky,
podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných

obchodných podmienkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14. 02. 2011
medzi VÚB bankou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni, ktorá vznikla v dôsledku neplnenia si povinností vyplývajúcich
zo zmluvného vzťahu odporkyňou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2 557,24 EUR,
ktorá pozostáva z istiny 2 506,76 EUR, úroku z omeškania 50,48 EUR, ktorý si navrhovateľ v konaní
neuplatnil. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne z
dlžnej sumy a to od 15. 02. 2011, odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na navrhovateľa.

Navrhovateľ k návrhu pripojil Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 19. 05.
2006, Všeobecné obchodné podmienky VÚB banky a. s. pre depozitné produkty, Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011 s prílohou, pokus o zmier zo dňa 22. 08. 2013.

Na výzvu súdu navrhovateľ doložil do spisu Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
konta VUBasic zo dňa 24. 11. 2004 uzatvorenú medzi VÚB bankou a s. a odporkyňou ako aj platobnú
históriu účtu odporkyne.

Súd vydal dňa 05. 12. 2013 platobný rozkaz č. 26Ro/3641/2013, ktorým zaviazal odporkyňu povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom ako aj trovy konania a to do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu.Odporkyňa neprevzala návrh a platobný rozkaz, súd preto vykonal šetrenie na zistenie miesta pobytu
odporkyne.

Podľa potvrdenia o trvalom pobyte vydaného Registrom obyvateľov SR je adresa trvalého pobytu
odporkyne Kopčianska 78, Bratislava.

Podľa oznámenia Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR zo dňa 25. 03. 2015 sa odporkyňa nenachádza

vo výkone väzby ani vo výkone trestu.

Podľa lustrácie vykonanej Sociálnou poisťovňou nie je odporkyňa zúčastnená na nemocenskom,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca závodu.

Uznesením tunajšieho súdu č. 50C 261/2014-55 zo dňa 08. 04. 2015 súd v súlade s ust. § 29 ods. 2

O.s.p. ustanovil odporcovi za opatrovníka C. C., zamestnankyňu Y. súdu A. IV.

Pojednávania dňa 07. 07. 2015, na ktorom súd rozhodol vo veci, sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju
neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti na základe
predložených dôkazov, opatrovníčka odporkyne svoju neúčasť neospravedlnila, súd pojednával podľa

§ 101 ods. 2 v jej neprítomnosti.

Zisteným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa 24. 11. 2004 Zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti odporkyne o
poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 19. 05. 2006 právny predchodca navrhovateľa
podľa histórie účtu odporkyne povolil odporkyni dňa 22. 05. 2006 prečerpanie účtu do výšky úverového
limitu 40 000,- Sk. Konkrétne podmienky poskytnutia povoleného prečerpania a jeho splácania

nevyplývajú zo žiadnych dokladov doložených do spisu navrhovateľom. Podľa histórie účtu odporkyne
odporkyňa od 15. 01. 2007 vyčerpané prostriedky žiadnym spôsobom nesplácala, dochádzalo k
navyšovaniu čerpaných finančných prostriedkov, stav účtu ku dňu 31. 12. 2007 dosiahol sumu 42 764,44
Sk.

Podľa prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011 celková výška pohľadávky
odporkyne predstavuje sumu 2 557,24 EUR, z toho istina 2 506,76 EUR a úrok z omeškania 50,48
EUR, posledná kreditná položka na účte odporkyne bola zaevidovaná dňa 31. 10. 2007.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14. 02. 2011 medzi právnym predchodcom

navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom súd zistil, že žalovaná pohľadávka bola
postúpená navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o právny režim zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou,
ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou poskytnutia povoleného prečerpania

bežného účtu je potrebné konštatovať, že v čase uzavretia zmluvy ( žiadosť o poskytnutie
kontokorentného úveru - 19. 05. 2006, poskytnutie povoleného prečerpania vo výške úverového limitu
40 000,- Sk - 22. 05. 2006 ) Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských
zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 2 zákona č. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia

zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Z vyššie uvedeného súd vyvodil záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom
bola zmluvou spotrebiteľskou, s osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Zákone o spotrebiteľských
úveroch so subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka.

Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. K predmetu jeho
podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí poskytovanie úverov. Pri uzatváraní a plnení zmluvy
o úvere konal v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa mal postavenie dodávateľa ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Odporcom je fyzická
osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa ( §52 ods. 4 OZ ). Keďže spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, v danom prípade
zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa - dodávateľom a odporcom -
spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, preto súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.

Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ)

je v súčasnosti zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov
a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí
s podnikaním na území Slovenskej republiky ( § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.). Keďže predmetom
záväzku navrhovateľa zo zmluvy o úvere je poskytovanie služieb v súvislosti s jeho podnikaním, súd
pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a postaveniu navrhovateľa zodpovedá postavenie predávajúceho ( § 2 písm. b) ).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného
od 01. 05. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

V zmysle citovaného §5b súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je ex offo

povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Trojročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky zo zmluvy o poskytnutí povoleného
prečerpania ( úveru ), začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
teda odo dňa nasledujúceho potom, kedy navrhovateľ mohol svoje právo voči odporcovi vyplývajúcez nepovoleného prečerpania bežného účtu uplatniť prvýkrát, teda od 01. 11. 2007 ( k nepovolenému
prečerpaniu poskytnutého úverového limitu došlo dňa 31. 10. 2007 ). Týmto dňom mohol navrhovateľ
podať návrh na súd pre porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu zo strany odporkyne.

Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 01. 11. 2010 ( prípadne 02. 11. 2011, ( 01. 11. 2011 bol sviatok )
ak by súd posúdil premlčanie podľa ust. obchodného práva, kde platí štvorročná premlčacia lehota ).
Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 27. 09. 2013, teda nevykonal ho v lehote určenej
§ 101 OZ.

Keďže súd ex offo podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení prihliadol na premlčanie práva,
nárok navrhovateľa nemohol priznať a návrh zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa
bola v konaní plne úspešná, žiadne trovy konania jej však nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.