Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Anna Moravová

Legislation area – Občianske právoPracovné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311202143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1311202143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej

veci navrhovateľa: Mgr. Q. E., bytom: B. XX, XXX XX Q., zastúpený advokátskou kanceláriou KLIMKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Grösslingova 51, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: spoločnosti A3P
s.r.o., so sídlom: Záhorského 29, 831 03 Bratislava, IČO: 31 401 775, zastúpený: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, o
zaplatenie mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania

spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 1115,50 Euro a trovách právneho
zastúpenia vo výške 2.469,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 08.11.2010 doručené navrhovateľovi dňa
18.11.2010 je neplatné, pracovný pomer navrhovateľa trvá až do uplynutia výpovednej doby v zmysle
výpovede navrhovateľa ku dňu 28.02.2010, tiež aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
vo výške 4.326,40 Eur brutto, titulom nezaplatenej minimálnej mzdy spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,0 % p.a. zo sumy 307,70 € od 10.02.2010,zo sumy 307,70 € od 10.03.2010, zo sumy

307,70 € od 10.04.2010, zo sumy 307,70 € od 10.05.2010,zo sumy 307,70 € od 10.06.2010, zo sumy
307,70 € od 10.07.2010, zo sumy 307,70 € od 10.08.2010, zo sumy 307,70 € od 10.09.2010, zo
sumy 307,70 € od 10.10.2010, zo sumy 307,70 € od 10.11.2010, zo sumy 307,70 € od 10.12.2010,zo
sumy 307,70 € od 10.01.2011, zo sumy 317,-€ od 10.02.2011, zo sumy 317,-€ od 10.03.2011 až do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodňoval tým, že bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 15.10.2004 na dobu neurčitú ako vyšetrovateľ v rozsahu podpísanej pracovnej náplne zo
dňa 15.10.2004. Na základe podpísanej pracovnej zmluvy mu mal odporca platiť dohodnutú mzdu.

Mzda bola medzi účastníkmi dohodnutá v zmysle § 119 Zákonníka práce, ako minimálna mzda
ustanovená osobitným predpisom. Odporca napriek zákonnej povinnosti platiť mu ako zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu, si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, nakoľko navrhovateľovi nezaplatil
mzduzaobdobieod01/2010-02/2011.Vzhľadomnauvedenúskutočnosťnavrhovateľdoručilodporcovi
písomnú výpoveď dňa 08.11.2010, v ktorej uviedol, že končí pracovný pomer bez udania dôvodu
uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby. Výpoveď bola zamestnávateľovi doručená dňa 11.11.2010.
Výpovedná doba sa končí 28.02.2011. Nevyplatená mzda od 01.01.2010 do 28.02.2011 predstavuje

sumu 4.023,89 Euro brutto. Navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu na pozícii vyšetrovateľa, čo
predstavovalo časté nasadenie v teréne a pretože nemal od odporcu k dispozícii služobné motorové
vozidlo, dohodol sa s ním na používaní svojho súkromného motorového vozidla s tým, že odporca mu
bude hradiť všetky vzniknuté cestovné náhrady v zmysle Zákonníka práce. Pri výkone zamestnanianavrhovateľ používal svoje osobné motorové vozidlo značky Renault Megane, typ KA0505, rok výroby
2003, VIN B EČV: BA-6550H (od 19.03.2010 z dôvodu zmeny trvalého bydliska ECV: SC-138CJ). O
služobných cestách si navrhovateľ viedol podrobné záznamy, ktoré odovzdával mesačne odporcovi

a ten mu mal za vzniknuté cestovné náhrady vyplatiť vyúčtovanú sumu. Navrhovateľ takto predložil
odporcovi podklady k vyplateniu cestovných náhrad spolu za roky 2008, 2009, 2010. Navrhovateľ
vyčíslil cestovné náhrady pre rok 2008 na sumu 5.696.98 €, cestovné náhrady pre rok 2009 na sumu
€, 4.530.98 € a cestovné náhrady pre rok 2010 na sumu 4.038.33 €, čím odporcovi vznikla voči
navrhovateľovi povinnosť na zaplatenie cestovných náhrad vo výške 14.266,29 €, ktoré mu odporca

nezaplatil. Navrhovateľovi bolo dňa 18.11.2010 odporcom doručené okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ má za to, že
odporcom uvádzané dôvody týkajúce sa závažných porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom a to
-neustále porušovanie základných povinností (nedodržiavanie termínov, ochota zabezpečiť pracovné
úlohy v rámci spoločnosti v dňoch pracovného voľna, zodpovedné plnenie konkrétnych úloh, dva krát
upozornený napísaním záznamu z uvedených dôvodov-03.07.2008), ako aj - 04.11.2010 odmietnutie

podpísania dokladov o prevzatí finančných prostriedkov (mzda) za obdobie 01.01.2010-01.10.2010 nie
sú pravdivé nakoľko navrhovateľ si riadne plnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, ako
aj z pokynov a nariadení zamestnávateľa, v súlade s dodržiavaním ustanovení zákona č. 473/2005 Z.z.
o súkromnej bezpečnosti. Navrhovateľ bol jedenkrát písomne upozornený za nesplnenie úlohy, uloženej
zamestnávateľom a to dňa 03.07.2008. Odmietol podpísať doklady o prevzatí finančných prostriedkov

za obdobie 01.01.2010-01.10.2010, nakoľko mu tieto finančné prostriedky vyplatené neboli. Navrhovateľ
taktiež namietal platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru je spôsobená jeho nesprávnym podpísaním zo strany odporcu.
.
Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov

konania. V súvislosti s podaným návrhom navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ neuplatnil právo
smerujúce k určeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru subjektívnej prekluzívnej dvojmesačnej
lehote. Neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa navrhovateľ domáha aj z dôvodu
nesprávneho podpísania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu, nakoľko podľa
výpisu z obchodného registra konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne a vždy

spoločne so spoločníkom za ňu podpisovať. Mgr. V. W. bol oprávnený podpísať okamžité skončenie
pracovného pomeru a nahradiť prejav vôle jediného spoločníka Q. D. v súlade s plnomocenstvom,
ktorým jediný spoločník splnomocnil konateľa spoločnosti na podpisovanie v jeho mene. Čo sa týka
nárokov z titulu skončenia pracovného pomeru uviedol, že odporca navrhovateľovi vyplatil všetky nároky
vyplývajúce z pracovného pomeru a to jednak z titulu mzdy ako aj z titulu prípadných iných nárokov. R.

ako zamestnávateľ svojim zamestnancom riadne a včas vyplácal mzdu za každý príslušný mesiac s tým,
že raz resp. dva krát ročne boli jednotlivými zamestnancami podpísané listiny potvrdzujúce prevzatie
mzdy za jednotlivé mesiace kalendárneho roka. Uvedený systém vyplácania miezd a podpisovania
dokumentácie v súvislosti s prevzatím miezd zamestnancami vyplýva z listinných dôkazov a je
zrejmé, že navrhovateľ uvedeným spôsobom potvrdil zamestnávateľovi prevzatie mzdových nárokov za

predchádzajúce roky a práve z dôvodu skončenia prac pomeru v roku 2010 ako jediný odmietol toto
potvrdenie zamestnávateľovi podpísať ako už bolo uvedené vyplácanie a vyplatenie mzdových nárokov
prostredníctvomsvedkov.Čosatýkanárokunavrhovateľavrozsahu14.266,29Euroztitulunezaplatenia
cestovných náhrad aj uvedený nárok poprel v celom rozsahu., zároveň poukázal na listinné dôkazy-
výplatné listiny, na ktorých je jednoznačne podpis navrhovateľa, ktorý potvrdzuje prevzatie peňažných

súm za rok 2008,2009. Zároveň poukázal na znenie zákona č. 283/ 2002 o cestovných náhradách s tým,
že na to, aby si navrhovateľ mohol u odporcu nárokovať vyplatenie cestovných náhrad musel by splniť
hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon predpokladá. Odporca ako zamestnávateľ pre rok 2010 nedal
navrhovateľovi súhlas na používanie jeho osobného mot. vozidla a to práve z toho dôvodu, že ako bolo
odporcom zistené, navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti, v dôsledku čoho ho odporca upozornil

naporušovaniepracovnýchpovinností.Konkrétnenavrhovateľklamlivoodporcoviakozamestnávateľovi
uvádzal, že zabezpečoval vyšetrovanie jednotlivých prípadov, aj keď následne vyšlo najavo, že tomu tak
nebolo. Z uvedených dôvodov v celom rozsahu poprel tvrdenia navrhovateľa o tom, že mu akýkoľvek
nárok v súvislosti s použitím mot. vozidla vznikol alebo mohol vzniknúť, keď odporca mal v uvedenom
čase k dispozícii vozidlá za účelom vyšetrovania prípadov a z toho dôvodu neprichádzala do úvahy

dohoda smerujúca k tomu, aby navrhovateľ svoje osobné mot. vozidlo používal pri výkone práce a žiadal
za to náhrady od zamestnávateľa, konkrétne zákon vyžaduje písomnú dohodu, písomne potvrdenie s
tým, že takýto pokyn nebol odporcom navrhovateľovi daný. Navrhovateľ ani nepredložil súdu, že mot.
vozidlo bolo skutočne na uvedené účely požívané a v akom rozsahu. Poukázal tiež na to, že v súvislostis uplatnenou mzdou nie je v zmysle Zákonníka práce priznať úrok z omeškania a aj z uvedeného dôvodu
považoval podaný návrh za snahu navrhovateľa získať od odporcu neoprávnený majetkový prospech.

Na návrh navrhovateľa súd uznesením zo dňa 04.11.2013 v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie
v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 08.11.2010 doručené
navrhovateľovi dňa 18.11.2010 je neplatné, v časti, že pracovný pomer trvá až do uplynutia výpovednej
lehoty v zmysle výpovede navrhovateľa ku dňu 28.02.2010, tiež v časti o zaplatenie sumy vo výške
1.831,28 Euro brutto s príslušenstvom.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy
14.266,29 euro titulom nezaplatených cestovných náhrad spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0%
p.a. zo sumy 5696,98 eur od 1.1.2009, zo sumy 4530,98 eur od 1.1.2010, zo sumy 4038,33 eur od
1.1.2011 až do zaplatenia späť a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Odporca so späťvzatím
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 14.266,29 Euro s prísl. súhlasil. Predmetom konania zostal

návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2495,12 Euro, titulom nezaplatenej min. mzdy spolu s úrokom
z omeškania.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ v roku 2010 chodieval pravidelne do sídla
odporcu za účelom preberania peňažných prostriedkov, len za ukončené prípady, ktoré preveroval

pre zamestnávateľa, bez prítomnosti svedkov. Tieto prostriedky mu boli vyplatené na základe dohody
so zamestnávateľom o tom, že mesačne mu budú prideľované spisy, ktoré má prešetriť a za každý
spis dostane pevnú sumu za ukončenie prípadu. Prešetrovanie prípadov bola jedna z položiek náplne
práce. Sumy za jednotlivé mesiace, ktoré prevzal sa menili podľa počtu prípadov pridelených mesačne.
Tieto peňažné prostriedky mu boli vyplácané každý mesiac, či boli vyplácané proti podpisu, to si už

nepamätal. Mzda mu nebola vyplatená ani jeden mesiac. Výplatné listiny za jednotlivé mesiace za
rok 2008,2009 podpisoval každý mesiac a to vtedy, kedy dostal peniaze, bez ohľadu na to, aký je na
nich dátum. Výplatu preberal raz mesačne. Podpisovanie výplatných listín raz za tri mesiace platilo
len pre zamestnancov, ktorí pracovali mimo Bratislavy, jemu bola mzda bola vyplácaná mesačne; do
kancelárie chodil pravidelne, preto nevidel dôvod, aby podpisoval nejaké hárky raz alebo dva krát do

roka. Vyplácanie mzdy od r. 2004-2009 fungovalo tak, že každý mesiac sa určil výplatný deň, on prišiel,
prevzal si mzdu, čo aj podpísal, bez toho by vyplatené peniaze neboli. Počas celého pôsobenia u
odporcu mu boli peniaze t. j. mzda vyplácané proti podpisu každý mesiac.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2004, s tým, že odporca sa zaviazal navrhovateľovi za vykonanú prácu
platiť dohodnutú mzdu. Odporca však navrhovateľovi nezaplatil mzdu za obdobie od januára 2010 do
novembra 2011 žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi právo, aby odporca zaplatil dlžnú sumu vo výške
2495,12 Euro titulom nezaplatenej min. mzdy spolu s úrokom z omeškania., pričom žiadal zaplatiť iba
čistú mzdu. Má za to, že pri každom vyplácaní mzdy, aby nevznikla pochybnosť, by si zamestnávateľ

mal nechať potvrdiť nie to, že navrhovateľ prevzal, ale to, že zamestnávateľ vyplatil príslušnú mzdu
za konkrétny mesiac. Poukázal na to, že samotný odporca predložil výplatnú listinu z ktorej je zrejmé,
že navrhovateľ prevzatie sumy jeho mzdy nepodpísal a tak k vyplateniu mzdy navrhovateľa za sporné
obdobie nedošlo.
Právny zástupca odporcu uviedol, že všetky mzdové nároky za rok 2008,2009 aj akékoľvek všetky iné

nároky odporca vypláca v súlade so zákonom s tým, že zamestnanci preberajú mzdu za jednotlivé
mesiace od zamestnávateľa osobne, tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa. Ako dôkaz sme súdu
predložili výplatné listiny za príslušné mesiace r. 2008,2009, kde všetci zamestnanci odporcu potvrdili
prevzatie mzdy, avšak tie potvrdenia neboli podpísané zamestnancami vrátane odporcu každý mesiac,
ale k podpísaniu rovnakých dokumentov dochádza priebežne 2-3 krát za rok. O tom svedčia aj dátumy

uvedené na jednotlivých listinách, ako príklad napr. obdobie mesiaca december 2008 alebo obdobie
novembra 2008, kde taktiež odporca potvrdil prevzatie mzdy za príslušný mesiac, aj keď potvrdenie o
prevzatí mzdy podpísal až dňa 30.12.2008. Obdobne tomu bolo aj za ostatné mesiace. Zamestnanci
vždyzaprítomnostisvedkovmzduosobneprevzali.Problémvtomtoprípadenastalvtom,žeakovyplýva
z listinných dôkazov z predošlých rokov zamestnanci vzhľadom na to, že nemajú miesto výkonu práce

len v BA boli zvolávaní zamestnávateľom cca 2 krát do roka, kde hromadne podpísali prevzatie mzdy
za uplynulé mesiace. Pre zamestnávateľa pracujú zamestnanci z viacerých častí SR, z toho dôvodu to
bolo urobené takýmto spôsobom, takéto spôsoby sú aj v súlade so zákonom. Nakoľko v rozhodnom
čase už bol s navrhovateľom v r. 2010 skončený pracovný pomer, tiež z nejakých subjektívnych dôvodovnavrhovateľ tieto dokumenty odporcovi odmietol podpísať, preto nemá písomné potvrdenie o tom, že
navrhovateľ mzdu za rozhodné obdobie prebral. Mzda však bola navrhovateľom preberaná za každý
príslušnýmesiac,bolamuodovzdanávýplatnápáskaapeňažnéprostriedky,ktoréprevzalzaprítomnosti

svedkov, p. R., p. D. a konateľa p. W., ktorí boli vždy prítomní pri odovzdaní a prevzatí mzdy. Zdôraznil,
že odporca ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu do mesiaca december 2010, a teda nárok
na vyplatenie mzdy za obdobie od 10.02.2010 do 10.12.2010 považuje za neodôvodnený.
Konateľ odporcu trval na tom, že odporca ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu do mesiaca
december 2010, teda nárok na vyplatenie mzdy za obdobie od 10.02.2010 do 10.12.2010 považuje

za neodôvodnený. Uviedol, že zamestnanci sú rozdelení na 2 skupiny; jedným zasiela mzdy na účet
a druhá skupina sa pravidelne zúčastňuje vo firme na prebratie mzdy, termín im vždy vopred oznámi.
Riaditeľ s konateľom osobne pripravujú podklady na mzdy a vypláca ich konateľ v prítomnosti majiteľa,
pretože majiteľ p. D. chodí do banky preberať mzdu a samotné odovzdávanie finančných prostriedkov
prebieha v prítomnosti výkonného riaditeľa p. R., majiteľa spoločnosti p. D. a on ako konateľ spoločnosti
mzdy vypláca osobne. Aj v r. 2010 bola zaužívaná prax, že p. D. priniesol peniaze, svedok ich prepočítal

a p. R. sa zúčastňoval na vypočítavaní miezd. Potvrdil, že pri odovzdávaní výplat boli vždy všetci traja.

Svedok Q. D., spoločník v spoločnosti odporcu vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol prítomný
pri každom preberaní peňazí navrhovateľom a navrhovateľovi boli vyplácané všetky jeho nároky, ktoré
mal mať v spojení s vykonaním práce. Uviedol, že čo sa týka vyplácania miezd a ostatných nárokov,

ktoré boli vo firme, robí sa to dvoma spôsobmi: skupine zamestnancov, ktorí sú mimo Bratislavy, sa
peniaze posielajú poštou alebo na účty a ostatným zamestnancom z Bratislavy sa peniaze vyplácajú
v hotovosti. Túto hotovosť chodí on každý mesiac zobrať, pravidelne peniaze dovezie do firmy, dá ich
konateľovi pánovi W., ktorý už má pripravené nároky zamestnancov (mzda, cestovné). Peniaze mu
odovzdá s tým, že bratislavskí zamestnanci sú každý mesiac, je to medzi 7-10 dňom v mesiaci, zavolaní

do kancelárie. Každý mesiac je výber z banky z firemného účtu; v ten istý deň, keď sa vyberú peniaze
sú zavolaní zamestnanci a pri každom odovzdávaní peňazí zamestnancom sú prítomní traja - on, p.
R. a p. W.. P.R. ako výkonný riaditeľ bol vždy prítomný najmä kvôli tomu, že so zamestnancami vždy
konzultoval, či je všetko v poriadku resp., pokiaľ by bol spor o nejakej náhrade, o výške tejto náhrady.
Zamestnancov vyplácali každý mesiac. Dva krát ročne sa všetko podpisovalo, vtedy zavolali aj ostatných

zamestnancov z celej SR., t.j. skupinu z Bratislavy aj skupinu mimo Bratislavy. Zamestnanci dostali
podklady z účtovníctva, koľko peňazí za jednotlivé mesiace prevzali a podpisovali to obdobie, ktoré
nebolo podpísané a za každý mesiac zvlášť s tým, pri podpise bol uvedený deň, kedy to podpisovali a
nie deň, kedy boli vyplatení. Navrhovateľ mal bloček, s ktorým prišiel na vyplácanie a tam mal zapísané
všetko, odkonzultoval si to s p. R.; lebo keby mu chýbal cent, tak by robil veľký problém, tak sa nestalo,

že by nemal niečo nevyplatené. Účtovníčka poslala sumy, ktoré treba vyplatiť, dokumenty sa pripravovali
raz za pol roka, u toho boli vždy i svedkovia aj zamestnanci ktorí videli, že si navrhovateľ prišiel po
výplatu, preto svedok nepredpokladal, že by to bol niekto schopný spochybňovať. Svedok uviedol, že
v deň, keď navrhovateľ prišiel s tým, že ide dať výpoveď, prišiel k nemu do kancelárie, povedal mu, že
má všetko dobre vyrovnané, tak môžu popodpisovať všetky veci. Podpisovať to mali asi za mesiac na

porade, na ktorej sa podpisovali všetky záležitosti. Na to sa ho navrhovateľ spýtal, koľko mu dá za to
peňazí. Potom vyhlásil, že nedostal výplatu, že má nejaké dokumenty, ktoré by mohli poškodiť meno
firmy, že má právnika, ktorý má dobré kontakty na súdoch. Chcel, aby mu odporca vyplatil 60 000 € za
to, že popodpisuje prevzatie peňazí, t.j. žalovanú sumu, a to napriek tomu, že sám svedkovi potvrdil,
že nemá voči odporcovi nároky, predtým nespomenul, že by niečo nedostal zaplatené. Vtedy svedok

navrhovateľa vyhodil s tým, že týmto spôsobom sa nedohodnú, zakázal mu chodiť do firmy s tým, že
má okamžitú výpoveď a požiadal p. W., aby spracoval okamžitú výpoveď a poslal ju navrhovateľovi.
Navrhovateľ peniaze dostal a pýtal ich znovu; najprv tvrdil, že nedostával peniaze 8 rokov, potom že už
nedostal len za žalované obdobie, avšak navrhovateľ každú jednu výplatu, každý mesiac, za obdobie,
za ktoré žaluje navrhovateľ peniaze fyzicky prevzal, čo preukazujú aj svedkovia; ak by tomu tak nebolo,

riešil by to hneď a nie až keď dal výpoveď. Svedok poukázal na to, že keby bolo pravdou, čo tvrdí
navrhovateľ, že peniaze nedostal t. j. žalovanú sumu, tak by od odporcu nepýtal 60 000 € (60 000 €
nebolo za mzdu, snažil sa svedka vydierať), ale sumu ktorú mu odporca podľa jeho tvrdenia nevyplatil.

SvedokQ..P.R.vosvojejsvedeckejvýpovediuviedol,žepracujeuodporcuakovýkonnýriaditeľ.Svedok

uviedol, že za celú dobu čo pracuje v spoločnosti odporcu, každý zamestnanec dostal finančné náhrady
tak, ako mal, každému boli riadne vyplácané, nikdy s tým nebol problém. Potvrdil, že bol vždy pri tom,
keď sa navrhovateľovi vyplácali peniaze a tiež pri tom, keď sa navrhovateľ podpisoval na každej porade
za určitý časový úsek; bol stále pri vyplácaní aj pri podpisovaní. Navrhovateľ ako jediný zamestnanecmal zošiť, v ktorom si viedol evidenciu, v ktorej si značil všetko; vždy si všetko skontroloval a všetko
mu bolo vyplatené ako malo. Okrem mzdy boli vyplácané všetky nároky za určité obdobie, na ktoré
mali zamestnanci nárok. Podpisovalo sa vždy pri nejakej porade, preto v takýto termín. Na porade bol

prítomný každý mesiac. Navrhovateľ sa nikdy nesťažoval, že mu nebolo niečo vyplatené. Spor medzi
navrhovateľom a odporcom vznikol spor z dôvodu závisti navrhovateľa voči majiteľovi spoločnosti, ktorý
niečo dokázal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov - Q.. P. R., Q. D., oboznámením
sa s Pracovnou zmluvou zo dňa 15.10.2004, Pracovnou náplňou zo dňa 15.10.2004, Výpoveďou

pracovného pomeru navrhovateľom zo dňa 08.11.2010, Odpoveďou odporcu na výpoveď' pracovného
pomeru navrhovateľom zo dňa 18.11.2010, Okamžitým skončením pracovného pomeru odporcom zo
dňa 08.11.2010, Výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24.11.2010, Odpoveďou odporcu
na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 03.12.2010, Plnomocenstvom zo dňa 23.05.2008,
Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, Osvedčením o evidencii motorového vodidla,
Dopytom na správcu dane - Daňový úrad Bratislava III. ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil

nasledovný stav veci:

Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 15.10.2004 Pracovnú zmluvu, podľa ktorej o. i. bol navrhovateľ
prijatý do práce ako vyšetrovateľ, za vykonanú prácu bola zjednaná mzda vo výške 6.500.-Sk
mesačne a zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na poukázaní mzdy 1x za mesiac v termíne

vyúčtovania. Medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľovi odporca riadne vyplatil mzdu za obdobie
od 10.02.2010 do 10.12.2010. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v rozhodnom období, t.j. od
10.02.2010 do 10.12.2010 pracovnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom trval, sporné bolo,
či navrhovateľovi odporca za uvedené obdobie riadne vyplatil mzdu.

Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 ZP mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,

najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá
korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Z výpovedí svedkov p.

Czochera, p. Zapletala ako aj konateľa spoločnosti p. Sapáčka vyplynulo, že navrhovateľovi bola za
obdobie od 10.02.2010 do 10.12.2010 mzda riadne vyplatená a to vždy za prítomnosti minimálne troch
svedkov. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov - výplatných listín za prechádzajúce obdobia,
navrhovateľ v súlade so zaužívanou praxou u odporcu pri preberaní mzdy a jej podpisovaní, mesačne
od odporcu poberal mzdu, jej prebratie však podpisoval len 2x do roka s dátumom, kedy sa konali

porady, na ktorých výplatné listiny podpisovali všetci zamestnanci odporcu. Svedčia o tom aj výplatné
listiny, na ktorých je jednoznačne podpis navrhovateľa, ktorý potvrdzuje prevzatie peňažných súm za
rok 2008,2009. Odporca poprel prevzatie mzdy za obdobie od 10.02.2010 do 10.12.2010, pritom počas
uvedených 10 mesiacov sa nikdy u odporcu nedomáhal zaplatenia mzdy za uvedené obdobie. Stalo
sa tak až po tom, čo s ním odporca okamžite zrušil pracovný pomer; navrhovateľ návrh na súd podal

až dňa 25.02.2011. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď z listinných dôkazov nesporne vyplýva,
že odporca ako zamestnávateľ svojim zamestnancom riadne a včas vyplácal mzdu za každý príslušný
mesiacstým,žerazresp.dvakrátročnebolijednotlivýmizamestnancamipodpísanélistinypotvrdzujúce
prevzatie mzdy za jednotlivé mesiace kalendárneho roka a z výpovedí svedkov mal súd preukázané,
že navrhovateľovi bola mzda za žalované obdobie odporcom riadne vyplatená, súd návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietol.

Odporca si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to tak, že požiadal súd o priznanie 4.266,15eur ako náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 1115,50 eur a 3.150,65 eur z titulu
náhrady trov konania za úkony právnej služby.

Súdpriznalodporcovitrovykonania,pozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatku,ktorýnavrhovateľ
uhradil za podaný návrh v sume 1115,50 eur, a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu, za
uplatnené úkony právnej služby v sume 2.469,95 Eur nasledovne:

1. Príprava a prevzatie právneho zastúpenia 2011 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, Vyhl.č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
po 353,54 EUR + režijný paušál za rok 2011 + DPH, t.j. 433,14 EUR

2. Písomné podanie zo dňa 26.04.2011 vyjadrenie sa k návrhu ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,
Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
po 353,54 EUR + režijný paušál za rok 2011 + DPH, t.j. 433,14 EUR

3. Účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 vo výške 1/4 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5,
písm. b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
po 353,54 EUR + režijný paušál za rok 2012 + DPH, t.j.
433,41 x 1/4 EUR 115,22 Eur

4. Účasť na pojednávaní dňa 02.10.2012 vo výške 1/4 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5,
písm. b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
po 353,54 EUR + režijný paušál za rok 2012 + DPH, t.j.
433,41 x 1/4 EUR 115,22 Eur

5. Účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5, písm. b/ Vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )

po 336,94 EUR + režijný paušál za rok 2013 + DPH, t.j. 413,70 Eur

6. Písomné podanie zo dňa 21.01.2014 vyjadrenie sa k dôkazom ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,
Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
po 336,94 EUR + režijný paušál za rok 2014 + DPH, t.j. 413,98 EUR

7. Účasť na pojednávaní dňa 21.08.2014 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5, písm. b/ Vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )

po 336,94 EUR + režijný paušál za rok 2014 + DPH, t.j. 413,98 Eur

8. Účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5, písm. b/ Vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )

po 101,25 EUR + režijný paušál za rok 2015 + DPH, t.j. 131,57 Eur

Spolu: 2.469,95 Eur

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania v plnej výške tak ako si ich uplatnil za úkony účasť na
pojednávaní zo dňa 01.10.2019, 28.01.2014, 16.04.2015 a úkon právnej služby za písomné podanie

na súd zo dňa 21.01.2014 vzhľadom na skutočnosť že v konaní došlo k späťvzatiu návrhu na začatie
konania v časti a tým bol znížený výpočtový základ pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH,
pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil potvrdenie o tom, že je platcom DPH

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.