Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu V. D.,
trvale bytom ul. V. XXX/XX, XXX XX I. T., právne zastúpeného Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s.r.o., konajúcej prostredníctvom JUDr. Marošom Prosmanom konateľom a advokátom, so
sídlom v Trnave, ul. Hlavná č. 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, adresa na doručovanie Mierová 23, 815 11 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. mája 2014 č.: XXXXXXX/
XXXXXX/XXXX/CI na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobcova domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť
a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobca v žalobe poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a
argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup sú nezákonné z dôvodov, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Citoval pritom výrok prvostupňového rozhodnutia a poukázal na
obsah ustanovenia § 48 ods. 5, § 63 ods. 5 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku. Dôvodil tým, že už v
odvolaní namietal, že rozhodnutie neobsahuje správnu úvahu, z ktorej by vyplývalo, že správca dane
prihliadal k okolnostiam, z ktorých plynú výhody pre žalobcu a podľa neho takéto rozhodnutie nie je
schopné prieskumu a odvolací orgán nie je schopný preskúmať rozhodnutie v takom rozsahu, v akom
to požaduje § 74 ods. 5 Daňového poriadku. Namietal, že prvostupňový správny orgán neprihliadol na

výhodu a neuviedol, ako sa s touto výhodou vysporiadal v rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok,
pričom žalobca poukázal na to, v čom vidí výhodu. Je to označenie pravými kontrolnými známkami, na
čo mal správca dane prihliadať ex offo a žalovaný sa nevysporiadal v rozhodnutí s jeho námietkami
týkajúcimi sa porušenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku.
Podľažalobcuprávnyrežimoznačovaniaspotrebiteľskýchbaleníliehuupravuje§10zákonač.105/2004
Z.z. o spotrebnej dani z liehu účinného v čase zabezpečenia liehu. Uvedené ustanovenie je potrebné s
poukazom na čl. 2 Ústavy SR a ustanovenie § 3 Daňového poriadku interpretovať a aplikovať v kontexte

súvisiacich ustanovení daňových predpisov tak, aby správa dane bola realizovaná v súlade so zákonom
a výsledkom činnosti správcu dane boli zákonné právne akty. Podľa žalobcu z platných daňových
predpisov upravujúcich predmetnú právnu oblasť vyplýva, že spotrebiteľské balenia liehu možno
označovať kontrolnými známkami iba v pozastavení dane subjektmi na to oprávnenými (na základepovolenia na túto činnosť vydaného colnými orgánmi) a do daňového voľného obehu možno SBL uviesť
iba s nalepenými kontrolnými známkami. Uvedenie spotrebiteľského balenia liehu do daňového voľného
obehu znamená uhradenie spotrebnej dane na základe podaného daňového priznania v časovom

okamihu predpokladanom zákonodarcom v závislosti od daňového subjektu. Táto spotrebná daň je daň
jednorázová, vyberaná iba na jednom stupni (na rozdiel od DPH) a tovar, ktorý bol uvedený do daňového
voľného obehu, za ktorý už bola daň odvedená, nepodlieha už ďalšiemu zdaňovaniu spotrebnou daňou
nachádza sa v daňovom voľnom obehu. Ďalšie prípadné zdaniteľné plnenia sú zaťažované iba DPH.
Žalobca zastáva názor, že zavedenie inštitútu označovania spotrebiteľských balení liehu kontrolnou

známkou vo svojej podstate znamená kontrolu nad výrobou a pohybom liehu. Zároveň však predstavuje
istotu pre daňové subjekty, že tovar označený pravými kontrolnými známkami bol vyrobený a
distribuovaný pod dozorom colných orgánov a z hľadiska spotrebnej dane z liehu ide o tovar zdanený
spotrebnou daňou na vznik daňovej povinnosti sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a) a daňovým
dlžníkom je podľa § 13 ods. 1 písm. a) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vydala lieh právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať lieh v pozastavení dane a daň táto osoba

odvedie od 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Zároveň žalobca citoval ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., ako aj § 12 ods.
2 písm. a tohto zákona a v závere zdôraznil, že v prípade vyrubenia spotrebnej dane u žalobcu ide o
dvojité zdanenie liehu, čo je podľa neho neprípustné. Napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k
porušeniu § 3 ods. 1, § 48 ods. 5, § 63 ods. 5 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 09.10.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na
dôvody napadnutého rozhodnutia navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poverený zástupca Finančného riaditeľstva SR na pojednávaní sa stotožnil s týmto návrhom uvedeným

v písomnom stanovisku.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že Colný úrad N.obočka
Colného úradu I.O. rozhodnutím zo dňa 24.01.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX, ktorým Colný

úrad N., pobočka Colného úradu I. T. v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011
Z.z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu - fyzickej osobe V. D., r.č. XX XX XX/XXXX,
V. XXX/XX, XXX XX I. T. základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 v množstve
2,568 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote 20 °C (hl a.) a vyrubil spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie

obdobie 15.02.2008 vo výške 2 412,36 Eur, ktorú určil Colný úrad N., pobočka colného úradu N., XXX
XX I. T. podľa pomôcok. Daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z liehu za
zdaňovacie obdobie 15.02.2008 podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení platnom
a účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti a podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. je
osobou povinnou platiť daň.

Výrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie do troch
pracovných dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti dňa 15.02.2008 a nepodal daňové priznanie ani na
základe Výzvy na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z liehu číslo: XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2012. Správca dane citoval ustanovenie § 15 ods. 3 Daňového poriadku,
ako aj ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v súlade s ktorým vznikla daňovému

subjektu daňová povinnosť dňa 15.02.2008 a z dôvodu zistenia držby spotrebiteľských balení liehu pod
obchodným názvom spotrebiteľského balenia liehu Bratislavská vodka jemná, počet kusov SBL 106 a
Run v počte kusov 536 kusov SBL, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s týmto zákonom
nevedel daňový subjekt preukázať, sa stal daňový subjekt daňovým dlžníkom podľa § 13 ods. 2 písm.
a) zákona č. 105/2004 Z.z.. Kontrolované obdobie 15.02.2008 je považované za deň zistenia držby

spotrebiteľských balení liehu, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia daňový subjekt nevedel preukázať.
Zároveň správca dane uviedol pomôcky použité správcom dane pri určení dane v súlade s ustanovením
§ 48 ods. 3 Daňového poriadku, ktorými sú
1/ zápisnica o miestnom zisťovaní č. 09/2008-6291-SK z 15.02.2008,
2/ rozhodnutie o zabezpečení č. 9828/2008-6291 zo dňa 29.02.2008,

3/ rozhodnutie o zabezpečení č. 16687/2011-6291 zo dňa 22.05.2011,
4/ rozhodnutie o prepadnutí č. 9006291/1/692767/2012 zo dňa 30.03.2012,
5/ výzva na podanie daňového priznania a zaplatenie dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa
08.10.2012,6/ oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 23.01.2013.
Zároveň správca dane poukázal na skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému vydaniu rozhodnutia
o určení spotrebnej dane z liehu a to že dňa 15.02.2008 colnica Stanice colného úradu N. vykonali

súčinnostnú akciu s colníkmi Colného kriminálneho úradu N. a príslušníkmi Úradu justičnej a kriminálnej
polície N. zameranú na odhaľovanie priestupkovej a trestnej činnosti v súvislosti s tovarmi, na ktoré sa
uplatňuje spotrebná daň. Poukázali pritom na postup, ktorý bol vykonaný týmito zložkami colnej správy,
ako aj príslušníkmi polície a správca dane uviedol, že pri tejto prehliadke zistili tovar a zaistili tovar,
ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečené spotrebiteľské balenia liehu

boli označené slovenskými kontrolnými známkami v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z. a z predložených
účtovných dokladov po ich preverení vyplynulo, že zabezpečení spotrebiteľské balenie liehu nadobudol
V.. D. kúpou od daňového subjektu AZETO SERVICE s.r.o., Turgenevova 2241/29, 040 01 Košice,
boli z časti odstránené pochybnosti, ktoré viedli k ich zabezpečeniu a preto Colný úrad N. vydal
rozhodnutia o zrušení zabezpečenia tovaru zo dňa 23.03.2011 a 22.05.2011. Na spotrebiteľské balenia
liehu uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia účastník konania pôvod a spôsob nadobudnutia v

súlade so zákonom č. 105/2004 nepreukázal a preto Colný úrad N. vydal rozhodnutie dňa 22.05.2011
pod sp. zn. XXXXX/XXXX-XXXX a predmetné spotrebiteľské balenia liehu zabezpečil. Proti tomuto
rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Krempaského
odvolanie, ktorému nebolo vyhovené a Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 06.12.2011 sp. zn.
XXXXX/XXXX potvrdilo predmetné rozhodnutie o zabezpečení tovaru, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.12.2011.
Správca dane ďalej argumentoval tým, že colný úrad rozhodol o vrátení vyššie uvedených
spotrebiteľských balení liehovín vodky, slivovice a borovičky, tak ako to uviedol účastník konania a to
rozhodnutím zo dňa 22.05.2011. Čo sa týka rozhodnutia o zabezpečení 536 kusov spotrebiteľského
balenia liehu s obchodným názvom Run a 106 kusov alkoholu s označením Bratislavská vodka ohľadom

týchto spotrebných balení liehu nebolo preukázané dostatočným spôsobom ich nadobudnutie a držiteľ
tovaru v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o
ich zabezpečení neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane
vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné
dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo

veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti,
ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru
alebo veci v prospech štátu a proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Zároveň správca dane
citoval ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., podľa ktorých
ustanovení vzniká daňová povinnosť daňovému subjektu dňom zistenia liehu a daňovým dlžníkom sa

stáva pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 takáto fyzická osoba, u ktorej bolo nadobudnutie
liehu zistené. Na základe uvedených skutočností Colný úrad N., pobočka colného úradu I. T. mala za
preukázané,žepôvodalebospôsobnadobudnutiapredmetnéholiehunepreukázalvsúladesozákonom
č. 105/2004 Z.z. V. D., čím sa v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č.
105/2004Z.z.stalosoboupovinnouplatiťdaňvzmysle§14ods.3citovanéhozákona,bolpovinnýpodať

daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti
a rovnako v rovnakej lehote zaplatiť daň. Z dôvodu, že tak daňový subjekt neurobil, Colný úrad N.,
pobočka I. T. ho na túto skutočnosť podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Daňového poriadku vyzvala výzvou
zo dňa 08.10.2012, ktorú výzvu si neprevzal v odbernej lehote do 30.10.2012. Zároveň správca dane
v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 Daňového poriadku považuje za deň doručenia posledný deň

lehoty určenej v písomnom vyrozumení a to 15 deň od uloženia, aj keď sa fyzická osoba o uložení
nedozvedela. V zmysle uvedeného považuje Colný úrad N., pobočka I. T. výzvu na podanie daňového
priznania zo dňa 08.10.2012 za doručenú a preto s poukazom na obsah ustanovenia § 48 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku, pokiaľ nepodal daňový subjekt daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
správca dane podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku pristúpi na určenie dane podľa pomôcok, ktoré

mal v čase rozhodnutia k dispozícii. Správca dane nezistil žiadne okolnosti v zmysle ustanovenia § 48
ods. 5 Daňového poriadku, z ktorých by vyplývali výhody pre V. D. pri určovaní dane, aj keď ním neboli
uplatnené a podľa § 5 ods. 1 Zákona o spotrebnej dani z liehu v čase vzniku daňovej povinnosti určil
základ dane a to 2,5680 hl a zo spotrebných balení liehu Run 536 kusov a Bratislavská vodka jemná v
počte 106 kusov. Číselné zhrnutie určenia dane pomôcok za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 bol zistený

základ dane pri určení dane podľa pomôcok 2,5680 hl a 100% alkoholu pri teplote 20 °C a výška dane
zistená pri určení dane podľa pomôcok 2 412,36 Eur.
Zároveň správca dane uviedol, že Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 16.04.2013 spolu
s výzvou na podanie vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo 16.04.2013 daňovýsubjekt prevzal 06.05.2013 a v tejto výzve bol daňový subjekt poučený aj o právnych následkoch
nevyjadrenia sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok v zákonom stanovenej lehote do 15 dní odo
dňa doručenia. K protokolu sa právny zástupca daňového subjektu písomne vyjadril a to písomným

vyjadrením doručeným dňa 29.05.2013, v ktorom uviedol skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní voči
rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ako aj prepadnutí tovaru a veci.
Na základe týchto skutočností bola doručená dňa 09.12.2013 právnemu zástupcovi daňového subjektu
písomnosť určenie termínu prerokovania pripomienok k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa
03.12.2013, pričom termín prerokovania pripomienok bol stanovený na deň 17.01.2014 o 09:00 hod.

na pobočke Colného úradu, N. 1, I. T.. Právny zástupca uvedenú písomnosť prevzal dňa 09.12.2013.
Správca dane s poukazom na obsah ustanovenia § 68 ods. 2 Daňového poriadku vzhľadom na to, že sa
daňový subjekt, ani jeho zástupca nezúčastnili na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených
v termíne správcom dane podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku vydal rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového
poriadku. Na základe vyššie uvedeného Colný úrad N., pobočka colného úradu I. T. rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol žalovaný ako

odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 23.05.2014 pod č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX/CI podľa § 74 ods. 5
Daňového poriadku tak, že nevyhovel odvolaniu fyzickej osoby V. D., v zastúpení advokátskej kancelárie
Prosman & Pavlovič s.r.o. Trnava a rozhodnutie Colného úradu N. sp. zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX
zo dňa 24.01.2014 potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,

na dôvody odvolania žalobcu v celom rozsahu a argumentoval poukazom na vykonané dokazovanie
a postup Colného úradu N., pobočky I. T. pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a poukázal na
samotný výrok prvostupňového rozhodnutia colného úradu. Citoval pritom ustanovenie § 12 ods. 2 písm.
a), § 13 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, ako aj § 15 ods.
3, § 48 ods. 1, ods. 3 a 5 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku, pričom zdôraznil, že ťažisko odvolateľa bolo

v tvrdeniach, že zistené SBL boli označené pravými kontrolnými známkami, ďalej že platí nevyvrátiteľná
domnienka, že pri ich uvedení do voľného obehu boli zdanené spotrebnou daňou, resp. že daň bola
odvedená, ako aj to, že nie je možné duplicitne podľa odvolateľa vyrubovať daň u predmetných SBL
podľa § 12 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu.
Podľa názoru žalovaného sú námietky odvolateľa irelevantné a týmto sa podrobne v odôvodnení svojho

rozhodnutia, ktoré vydal žalovaný ako odvolací orgán vyjadril.
V prvom rade argumentoval tým, že právne a skutkové konštatovania žalobcu v odvolaní sú nesprávne.
Podľa žalovaného vznik daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 1 písm. a) a podľa § 12 ods. 2 písm.
a) zákona č. 105/2004 Z. z. sú dva samostatné právne tituly, na základe samostatných skutkových
okolností. Citoval pritom obsah obidvoch ustanovení a uviedol, že daňový subjekt nevie preukázať

pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. je zaťažený vznikom daňovej
povinnosti, keďže nie je zrejmé, či za lieh zistený v daňovom voľnom obehu bola štátu odvedená
spotrebná daň. Je pritom samozrejmé, že daňovou povinnosťou zaťaženým subjektom bude práve
osoba, u ktorej sa lieh, resp. SBL našli, pretože predchádzajúci vlastník alebo iná osoba v reťazci
nakladania s SBL nie je známy. Vznik daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovaného

zákona je pritom založený na objektívnom princípe, t. j. na zistení existencie netransparentného
stavu u konkrétneho daňového subjektu, že nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu,
resp. SBL u neho zistených. V uvedenom prípade teda daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu
bez ohľadu na jeho subjektívnu zainteresovanosť vo veci. Odvolací orgán taktiež poznamenal, že
je nesprávne bezpredmetné tvrdiť, že ak SBL sú označené pravými kontrolnými známkami, platí

nevyvrátiteľná právna domnienka, že z tovaru v okamihu uvedenia do daňového voľného obehu bola
daň riadne odvedená. Takúto nevyvrátiteľnú domnienku zákonná úprava spotrebnej dane z liehu nikde
nezakotvuje a nadôvažok by ad absurdum negovala celý systém výberu spotrebnej dane. Daňovým
subjektom uvádzajúcim lieh, resp. SBL do daňového voľného vzniká daňová povinnosť momentom
tohto uvedenia liehu do príslušného daňového režimu avšak splatnosť dane je 25. deň kalendárneho

mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol lieh do daňového voľného obehu uvedený.
To znamená, že odvolateľova nevyvrátiteľná domnienka o uhradení dane by bola v zrejmom rozpore s
úpravou zakotvujúcou vznik a splatnosť spotrebnej dane z liehu. Inak povedané uvedená nevyvrátiteľná
domnienka spôsobila by absolútnu nevymožiteľnosť dane splatnej podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákonao spotrebnej dani z liehu, keďže podľa domnienky by bola zaplatená momentom uvedenia liehu do
daňového voľného režimu.
Zároveň odvolací orgán zdôraznil, že či by SBL zistené u odvolateľa boli označené pravými, falošnými,

či odcudzenými kontrolnými známkami, uvedená skutočnosť by nemala žiaden dosah v spojení s
nepreukázaním nadobudnutia SBL podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona na vznik daňovej
povinnosti podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Nebolo teda zo strany colného
úradu v Protokole o určení dane podľa pomôcok dôvodné, aby prihliadal na skutočnosť, že zistený tovar
bol opatrený pravými kontrolnými známkami.

Ďalej FR SR už iba dodáva, že uvedená daňová povinnosť nezaťažuje odvolateľa z titulu prípadného
nejasného nelegálneho nakladania s liehom jeho uvedenia do daňového voľného obehu, ale z dôvodu,
že odvolateľ nebol schopný zabezpečiť u seba transparentný stav, na základe ktorého by správcovi
dane vedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia u neho zisteného liehu.
Odvolací orgán zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 105/2004 Z. z. nikde nezakotvuje
nevyvrátiteľnú domnienku, ako ju prezentuje odvolateľ, vzhľadom na to, že zákon obsahovo nezužuje

ustanovenie §12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona spôsobom prezentovaným odvolateľom, že by sa
nemalo vzťahovať na SBL s pravými kontrolnými známkami, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené k
zmyslu a účelu vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z., colný úrad
vsúladesozákonomexoffopristúpilkurčeniuavyrubeniuspotrebnejdaneodvolateľovi.Práveprípadný
opačný postup, ktorý je prezentovaný odvolateľom v odvolaní, by zo strany správcu dane predstavoval

zrejmý rozpor s imperatívom, zmyslom a účelom príslušnej právnej úpravy.
Odvolací orgán sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že určenie základu a sadzby spotrebnej dane
a jej vyrubenie je sporné pre podanú žalobu. Colný úrad ako správca dane posúdil vznik daňovej
povinnosti odvolateľa a pristúpil k určeniu základu a sadzby spotrebnej dane samostatne, zo zákona,
v autonómnom konaní vedenom v režime osobitného procesného postupu, v ktorom sa vykonáva

komplexné dokazovanie a v ktorom odvolateľ ako účastník konania mal právo hájiť svoje práva a
oprávnení záujmy.
Zároveň odvolací orgán označil za bezpredmetné aj tvrdenia colný úrad pri určení dane neprihliadal
ha ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku, teda na prípadné výhody vyplývajúce v prospech
odvolateľa, pričom poukázal na obsah citovaného ustanovenia § 48 ods. 5 zákona a uviedol, že

z citovaného ustanovenia teda nevyplýva, že by pri určení dane podľa pomôcok mal správca dane
pri vedení konania, dokazovaní a hodnotení dôkazov postupovať inak, „viac na prospech" daňového
subjektu, než v zmysle všeobecného zákonného postupu.
V závere rozhodnutia uviedol, že nie je možné súhlasiť ani s tvrdeniami odvolateľa, že colný úrad sa vo
svojom rozhodnutí nevyporiadal s jeho námietkami uvádzanými v daňovom konaní, a že nepostupoval v

súlade so zákonom tak, aby skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. V daňovom konaní pred určovacím
konaním sa správca dane podrobne dôkazné zaoberal okolnosťami tvrdenými odvolateľom. V tejto
súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukázalo na množstvo úkonov správcu dane a postup, ktorý bol
vykonanýsprávcomdanepredvydanímsamotnéhorozhodnutia spoukazomnaprotokol ourčenídane
podľa pomôcok, ako aj následne zaoberanie sa písomnými námietkami odvolateľa zo dňa 17.05.2013.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu

žalovaného, vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu po udelení
súhlasu na vykonanie pojednávania bez ich prítomnosti, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného bolo
vydané v súlade so zákonom.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia postupov verejnej správy ( ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. ).V zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z ustanovenia § 244 ods. 3 vyplýva, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupov správneho orgánu súd prihliada len na tie vady pred správnym
orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

V súlade s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom SR v jeho rozhodnutí II. US 10/1999 senát
krajského súdu argumentuje tým, že v právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva

alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho
základného práva.

Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu krajský súd predovšetkým skúmal, či správne
orgány zistili dostatočne skutkový stav, či tento správne právne posúdili a hlavne či bol dodržaný

procesný postup, či je teda dôvodná námietka žalobcu o poručení zákonnosti s poukazom na
ustanovenie § 3, ako aj ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku, ako aj príslušných ustanovení
zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Akovyplývazustanovenia§3 ods.1Daňovéhoporiadku,prisprávedanísapostupujepodľavšeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie,

a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový
subjektpodoručeníoznámeniaozačatíurčovaniadanepodľapomôcokpodádaňovépriznanie,správca
dane ho môže použiť ako pomôcku.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak

daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v

dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa

pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa
pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý
doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania
dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 5 citovaného zákona, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o

určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah
tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, daňová povinnosť, ak

tento zákon neustanovuje inak, vzniká uvedením liehu do daňového voľného obehu dňom vydania liehu
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať lieh v pozastavení dane.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý
sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba

alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom,
a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.

Podľa § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa
§ 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom

pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej
nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému
úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej

povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Medzi základné relevantné princípy upravené Daňovým poriadkom patrí napríklad zásada zákonnosti,
ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní, postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

V zmysle zásady súčinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje v
daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je
jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ustanovená v § 3 ods. 3

Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 7 Daňového poriadku zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Vo svojej podstate vychádza prakticky
z ústavnej zásady rovnosti účastníkov zakotvenej v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Ako ďalej z daňového
poriadku vyplýva, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov. Skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný
viesť (§ 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku).Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že dôvodom, pre

ktorý bolo vydané Colným úradom N., pobočkou I. T. rozhodnutie o vyrubení spotrebnej dane z liehu
za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške podľa § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. o správne daní a určení žalobcovi V. D. základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie
15.02.2008 v množstve 2, 568 hl a 100% - ného alkoholu pri teplote 20 stupňov a následného vyrubenie
spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 2 412,36 Eur podľa pomôcok bola

tá skutočnosť, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z liehu za uvedené
zdaňovacie obdobie 15.02.2008 podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani
z liehu účinného ku dňu 31.12.2008. Táto daňová povinnosť priznať spotrebnú daň z liehu žalobcovi
vznikla, nakoľko týmto dňom je aj deň zistenia liehu, ktorý sa nachádza, resp. sa nachádzal u právnickej
alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu, resp. SBL v súlade s týmto zákonom, čo bolo v tomto konkrétnom prípade 106 kusov

SBL Bratislavská vodka jemná a 536 kusov SBL Run 40%, čo predstavuje 256,80 la a pre základ dane
2,568 hl a, pretože tento objem liehu bol u žalobcu nájdený.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal daňovým dlžníkom podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona

č. 105/2004 Z.z. a preto jeho povinnosťou bolo podľa § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. podľa
colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dní vzniku daňovej
povinnosti (odo dňa 15.02.2008) a v rovnakej lehote zaplatiť daň.

S poukazom na nesplnenie si tejto povinnosti zo strany žalobcu Colný úrad N. pobočka I. T. vyzval
žalobcu v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 Daňového poriadku na podanie daňového priznania
a zaplatenie spotrebnej dane z liehu (čo vykonal colný úrad výzvou zo dňa 08.10.2012, ktorú si
žalobca v odbernej lehote neprevzal). Keď ani na túto výzvu žalobca nereagoval, podaním daňového
priznania,Colný úrad N. v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a následne

podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku využil pri určení dane podľa pomôcok všetky listinné dôkazy
obstarané počas vykonaného dokazovania v predmetnej veci a po vypracovaní Protokolu o určení dane
podľa pomôcok zo dňa 16.04.2013 sp. zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX vydal vo veci rozhodnutie zo
dňa 24.01.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX, ktoré Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán
podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku dňa 23.05.2014 napadnutým rozhodnutím potvrdil.

Krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol.

Ako už súd vyššie uviedol, vychádzal pri svojom názore z obsahu administratívneho spisu, v ktorom je
uvedený presný postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tak prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, ako aj rozhodnutiu žalovaného. Zároveň vychádzal aj z rozhodnutí colného úradu o
zabezpečení,prepadnutíveciSBLanáslednezosamotnejvýzvyzodňa08.10.2012aProtokoluourčení

dane podľa pomôcok zo dňa 16.04.2013.

Aj podľa názoru súdu žalobcové námietky uvádzané v žalobe považuje súd rovnako ako žalovaný za
irelevantné a bezpredmetné a preto sa jednoznačne stotožňuje s rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo
vydané v súlade so zákonom. Zároveň poukazuje na to, že žalovaný sa dôkladne vyporiadal so všetkými

námietkamiuvádzanýmižalobcomvodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiu,pričomsúdzdôrazňuje,
že obsah týchto námietok, ktoré sú uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu colného úradu
sú totožné s námietkami uvádzanými v žalobe žalobcu.

Podľa názoru súdu pri určení dane podľa pomôcok vychádzal správca dane jednoznačne z protokolu

o určení dane podľa pomôcok, z ktorého napokon senát krajského súdu pri svojom závere takisto
vychádzal a na tieto skutočnosti, ktoré sú podstatou protokolu o určení dane podľa pomôcok aj vyššie
preukázal. Listinnými dôkazmi, ktoré tvoria podstatu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo
jednoznačne preukázané, že u žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákonač. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu účinného k 31.12.2008, pričom podľa tohto zákonného
ustanovenia, daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu a SBL, ktoré sa nachádzajú alebo
nachádzali u právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická osoba nevie

preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia liehu resp. SBL v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu
na to, či nakladá alebo nenakladá s liehom ako vlastným, pričom súd jednoznačne poukázal na obsah
ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pričom za takýto deň súd jednoznačne považuje
deň 15.02.2008.

Na základe uvádzaných skutočností preukázaných z administratívneho spisu je súd toho názoru, že
daňový dlžník podľa § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 jednoznačne
nepodal daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote ani nezaplatil daň, t. j. do troch dní odo dňa 15.02.2008. Zároveň mal súd
preukázané,žežalobcanepodalanidaňovépriznanienazákladevýzvysprávcudanezodňa08.11.2012
v súlade s obsahom ustanovenia § 15 ods.3 Daňového poriadku podľa § 48 ods. 1 písm. a), preto

následne postupoval správca dane správne, ak určil základ dane podľa pomôcok, pretože ak daňový
subjekt takéto daňové priznanie ani na výzvu správcu dane nepodal v súlade s týmto ustanovením.

Zároveň súd vyslovil jednoznačný názor, že v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004

Z.z., pokiaľ si túto povinnosť nesplnil daňový subjekt vyzval správca dane v súlade s ustanovením §
15 ods. 3 Daňového poriadku na podanie daňového priznania a táto výzva mu bola s poukazom na
dikciu ustanovenia § 31 ods. 2 Daňového poriadku doručená 15. deň od jej uloženia na pošte, aj keď
sa o tomto uložení nedozvedela, preto považuje aj súd túto výzvu zo dňa 08.10.2012 za doručenú a v
zmysle tejto výzvy mal reagovať daňový subjekt a daňové priznanie colnému úradu podať. Na základe

uvedených skutočností preto aj podľa názoru súdu podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku
zistil základ dane a určil podľa pomôcok s poukazom na obsah ustanovenia § 48 ods. 3 spotrebnú
daň z liehu daňovému subjektu. Pomôckami podľa tohto ustanovenia, ako je preukázané z obsahu
tohto ustanovenia môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy
inýchdaňovýchsubjektov,znalecképosudky,výpoveďobjasňujúceskutočnostirozhodujúcepresprávne

určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obci, záujmových združení,
výpisov z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zdaňovania dotknutého daňového
subjektu alebo podobných daňových subjektov.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 Daňového poriadku následne správca dane vyhotovil Protokol o

určení dane podľa pomôcok, ktorý zároveň spolu s výzvou doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ku
ktorému sa mal možnosť vyjadriť, resp. tento prerokovať dňa 17.01.2014, na ktorého prerokovanie sa
nedostavil tak žalobca, ako ani jeho právny zástupca.

Senát krajského súdu na základe týchto skutočností dospel k záveru, že nakoľko boli splnené podmienky

pre určenie dane podľa pomôcok správca dane Colný úrad N., pobočka I. T. vyrubil správne žalobcovi
základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 2 412,36 Eur v súlade s
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak zákona o spotrebnej dani z liehu, ako aj v súlade s
ustanoveniami daňového poriadku správne a zákonne.

Senát krajského súdu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. s poukazom na uvedené skutočnosti žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pretože nebolo preukázané, že by rozhodnutie bolo vydané nezákonne.

Žalobné námietky uvedené žalobcom v žalobe rovnako aj súd považuje za bezpredmetné.

Pri svojom názore v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru NS SR pri rozhodovaní v
obdobných veciach 3Sžf/86/2013 zo dňa 27. mája 2014, resp. 2Sžf/12/2014 zo dňa 16. apríla 2014.

Vzhľadom na neúspešnosť žalobcu rozhodol senát krajského súdu o trovách konania v súlade s
ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a s poukazom na to, že žalovaný aj pri úspechu nemá nárok na

náhradu trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.