Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Daniela Babinová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409202632
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8409202632.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti povinnému I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XX/XX, U. N., o vymoženie 413,42 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/434/2009-45 zo dňa
07.04.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave za neprípustnú a zastavil ju. Vyššie
uvedenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a vyslovil, že žiaden z ostatných
účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený spísal na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným
titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s.. Súd vydal uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 10.06.2009.
Následne citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
uviedol, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným, je upravená rozhodcovská doložka, ktorá je neplatná,
rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul. Mal za to, že na základe takéhoto
exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie.
Z uvedeného dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a zastavil ju.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. V stanovisku
zo dňa 20.12.2013 súdny exekútor výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto súd o
povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Náhradu trov exekúcie si ani ostatní
účastníci neuplatnili, a preto ich náhradu žiadnemu z účastníkov súd nepriznal.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o jej zastavení odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne
zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Následne dôvody odvolania bližšie konkretizoval.
Zároveň navrhol, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení, ktoré
uviedol.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.
Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom
poriadku nie sú presne upravené. Teória však rozoznáva účinky právoplatnosti tzv. formálne a tzv.
materiálne.
Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,
sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova
konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
Formálna právoplatnosť je bezvýnimočná a teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi
opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia. Nie je bezvýnimočná, z vážnych
dôvodov existujú jej výnimky. Tieto výnimky sú stanovené v zákone a pokiaľ zákon nie je v rozpore s
ÚstavouSR,ústavnýmizákonmialebomedzinárodnýmizmluvami,súdnemámožnosťskúmaťvhodnosť
alebo nevhodnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Takto treba vykladať aj ust. § 45 ods. 1, 2
Zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (§ 268 O.s.p.),
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, a to aj bez návrhu. V prípade, ak by rozhodcovský rozsudokzaväzoval na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, a ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, predstavovali by tieto nedostatky hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie. Ak súd zistí
dôvody neprípustnosti uvedené v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., zastaví exekučné konanie aj bez
návrhu.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol
spotrebiteľským úverom, odvolací súd dodáva, že v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným
preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 09.06.2008 zmluvu o úvere
č. 7392402. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
v ktorých v bode 17 bola zakotvená rozhodcovská doložka v zmysle ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011. Dojednanie rozhodcovskej
doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský
súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným Ústavou SR“.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a v súvisiacich výrokoch
o trovách súdneho exekútora a ostatných účastníkov konania, ktoré odvolaním napadnuté neboli, ako
vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a povinnému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.