Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210757
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2509210757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej

a Mgr. Fedora Benku v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. Q., nar. XX.X.XXXX, v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov:
matka - I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K A.i XXXX/X, H., zastúpená JUDr. Jánom Havlátom, advokátom,
Rudnayovo nám. 1, Bratislava a otec - R. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpený JUDr.
AlexanderFarkašovský,advokát,Prijazdiarni1,Košice,oúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany zo dňa 20. decembra 2012, č.k. 8P/69/2009 - 412, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil platiť výživné
na maloletú v sume 500 eur mesačne od 1.12.2009, splatnou v sume 250 eur k rukám matky vždy do
15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred a v sume 250 eur poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý je povinná matka maloletej zriadiť a oznámiť ho otcovi v lehote do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za čas od 1.12.2009 do 31.12.2002
v sume 5.091 eur súd povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 150 eur splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a nedoplatok na zročnom
výživnom určenom na tvorbu úspor za čas od 1.12.2009 do 31.12.2012 v sume 9.250 eur súd povolil
otcovi splatiť v mesačných splátkach po 250 eur spolu s výživným na tvorbu úspor na osobitný účet
maloletej od 15. dňa po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 2 a 4, § 36 ods. 1, § 62
ods. 2 a 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej
R., nakoľko rodičia, ktorí spolu od 1.12.2009 nežijú, sa o tomto nevedia dohodnúť. V prvom rade
sa súd zaoberal určením, ktorému z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti, pričom súčasne
skúmal, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletej, nakoľko otec maloletej trval na

striedavej osobnej starostlivosti a v takom prípade súd musí skúmať vhodnosť striedavej starostlivosti.
Matka s maloletou R. bývala do 30.11.2009 v spoločnej domácnosti s otcom v Leopoldove, z ktorej
sa odsťahovala spolu s maloletou do Piešťan, kde od 1.12.2009 býva sama s maloletou. Výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej R. preto súd považuje za potrebné upraviť spätne od1.12.2009, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov rodičov k maloletej. Vzhľadom k tomu, že
maloletá R. od 1.12.2009 žije sama s matkou, súd maloletú spätne od 1.12.2009 zveril do osobnej
starostlivosti matky najmä z dôvodu, že je potrebné spätne upraviť výživné otca na maloletú, ktoré bolo

doposiaľ upravené len predbežným opatrením. Pomery rodičov k maloletej je však potrebné upraviť
aj do budúcnosti, kedy súd vychádzajúc zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorými
je viazaný, posudzoval otázku vhodnosti striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Striedavá osobná
starostlivosť je nový inštitút rodinného práva, ktorý zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu dieťaťa,
avšak v prípade dvoch rôznych výchovných prostredí s nedostatočnou komunikáciou medzi rodičmi,

nie je zabezpečená stabilita východného prostredia, či už neustálou výmenou domácnosti, kde sa
dieťa zdržiava, ako aj rozdielnym a nejednotným výchovným vplyvom oboch rodičov, ktorá nestálosť
prostredia sa môže negatívne odraziť aj na psychickom vývine dieťaťa. Predpokladmi na rozhodnutie
súdu o osobnej striedavej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne spojené, sú jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb
dieťaťa ako pri výlučnej osobnej starostlivosti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa

a súhlas aspoň jedného z nich so zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti. Treba zohľadňovať aj
citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho východného prostredia, ako aj schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri striedavej starostlivosti je
nevyhnutná intenzívna komunikácia medzi rodičmi ohľadom potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť
dohodnúť o veciach, súvisiacich so školskou dochádzkou, aj mimoškolskými aktivitami a záujmami

dieťaťa. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh kamarátov a blízkych osôb,
aby nebolo ešte viac traumatizované z rozchodu rodičov. V tomto smere je rozhodujúca aj vzdialenosť
bydlísk oboch rodičov. Pri nemožnosti rodičov dohodnúť sa na striedavej starostlivosti sú dôvodné
pochybnosti, či by výchovné prostredie založené na autoritatívnom rozhodnutí súdu bolo stabilné a v
záujme maloletého dieťaťa. Okrem tohto treba riešiť i praktické záležitosti ako presun osobných vecí

dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, vybavenie oboch domácností. V
tomto smere si súd dovoľuje poukázať na zavádzajúce tvrdenia zo strany otca maloletej, ktorý pred
predchádzajúcimrozhodnutímsúduvofebruári2012prezentoval,žesinašielzamestnanievPiešťanoch
s tým, že bude s maloletou bývať u rodičov v Leopoldove a zabezpečí školskú dochádzku maloletej
do rovnakej školy. Medzičasom však otec neurobil a súdu nepreukázal žiadny zo zamýšľaných krokov

vo vzťahu k vytvoreniu primeraného prostredia pre pobyt maloletej s otcom buď v Piešťanoch, kde sa
formálne prihlásil k trvalému pobytu v bydlisku jeho sestry, alebo v Leopoldove v dome jeho rodičov.
Otec naďalej všetky pracovné aj mimopracovné aktivity sústredí do oblasti stredného Slovenska, a to
do Martina, Jasnej, resp. Liptovského Mikuláša. Skôr súčasné aktivity otca smerujú k tomu, aby postoj
maloletej R. ovplyvnil na svoju stranu, čo dokazuje i darovanie psíka maloletej, s ktorým môže byť

len počas víkendov, keď je u otca, čo u maloletej vyvoláva smútok, najmä ak jej otec pravidelne túto
situáciu pripomína telefonicky. Maloletá začína prezentovať názor, že chce byť u otca, keď nemôže
byť s obomi rodičmi, čo do veľkej miery vyvoláva otec tým, že sa snaží ťažisko rozhodnutia preniesť
na maloletú, čím ju núti rozhodnúť sa medzi obomi rodičmi a maloletá z dôvodu deficitu kontaktu
s otcom a strachu z toho, že stratí jeho záujem, prejavuje záujem byť s otcom i za cenu straty

doterajšieho stabilného prostredia, ktoré má v Piešťanoch, kde má školu, okruh všetkých známych a
príbuzných aj mimoškolských aktivít. Takéto správanie otca vo vzťahu k záujmom maloletej sa súdu
javí ako nezodpovedné a až sebecké, zohľadňujúce len pozíciu a záujmy otca. V tomto smere otec
vôbec nevytvára predpoklady na fungujúcu striedavú starostlivosť, ale skôr podnecuje maloletú, aby
prejavovala výhradný záujem o výlučnú starostlivosť otca. Maloletá si vzhľadom na svoj vek a citové

väzby k obom rodičom, kde deficit pravidelného kontaktu cíti najmä k tomu z rodičov, v ktorého osobnej
starostlivosti sa nenachádza, nedokáže uvedomiť do dôsledkov všetky prípadné zmeny, ktoré by ju
čakali v prípade zverenia do výlučnej starostlivosti otca. Naproti tomu otec ako dospelá a zodpovedná
osoba, by si mal uvedomiť dôsledky svojho konania vo vzťahu k záujmom maloletej. Otec si musí byť
vedomý rozsahu svojich pracovných povinností, ktoré mu doposiaľ neumožnili presunúť jeho aktivity

bližšie k Piešťanom tak, aby sa vytvorili vhodnejšie podmienky na striedavú starostlivosť. Pri pracovnej
zaťaženosti otca, jeho štúdiu na vysokej škole, by úplná zmena prostredia maloletej, jej zverením do
výlučnej starostlivosti otca, k čomu jeho správanie smeruje, nebola v súlade s jej záujmami. Maloletá by
bola úplne vytrhnutá zo známeho prostredia čo sa týka domácnosti i školy, ktoré dôsledky musí zvážiť
predovšetkým otec, nakoľko maloletá túto otázku s ohľadom na vek nevie dostatočne posúdiť, i keď

prezentuje záujem o spoznanie nových ľudí. Vzhľadom k tomu, že tendencie otca smerujú k tomu, aby
maloletá sama vyjadrovala záujem bývať s otcom, nejaví sa v tomto smere ako vyhovujúca ani striedavá
starostlivosť oboch rodičov o maloletú R.. Maloletá do novembra 2009 žila s obomi rodičmi, pričom
takýto model spolužitia by chcela zachovať, čo však vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanierodičov a ich vzájomnú nekomunikáciu nie je možné. Od decembra 2009, teda tri roky sa maloletá
nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá otcovi v pravidelných dvojtýždňových intervaloch počas
víkendov umožňuje stretávanie s maloletou, pričom v prípade potreby si rodičia stretnutia prispôsobia.

Okrem víkendov otec doposiaľ neprejavil záujem o pravidelné stretávanie s maloletou počas týždňa,
kde by sa s ňou mohol pripravovať do školy. Okrem toho sa rodičia vedia dohodnúť aj na stretnutiach
počas prázdnin, kedy maloletá s otcom v lete trávila celý mesiac. Napriek tomu, že otec sa s maloletou
pravidelne každý druhý víkend stretáva, pre maloletú si osobne nepríde ani ju osobne matke neodovzdá
a s matkou nekomunikuje ani ohľadom vecí, ktoré je potrebné na víkend pre maloletú pripraviť. Takýto

postojotcajevzásadnomrozporesinštitútomosobnejstriedavejstarostlivosti,nakoľko,akrodičiavôbec
nekomunikujú, nemôžu dieťaťu vytvárať stabilné výchovné prostredie a určitú kontinuitu výchovných
postupov. Zhodnotiac vyjadrenia a postoj oboch rodičov, závery znaleckého posudku, psychologické
správy Mgr. D., vyjadrenia kolízneho opatrovníka a prostredníctvom neho prezentovaný názor maloletej,
je v záujme maloletej, aby bola ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorá má lepšie predpoklady
zvládnuť manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať výchovné hranice. I podľa záverov znalca

má maloletá k matke citovo bohatý a autentický vzťah, matku vníma ako citovo bezpečnú a stabilnú
osobu, pričom ju zároveň rešpektuje a vníma ju ako dôslednejšiu a prísnejšiu vo výchove, čo je
dané i tým, že matka prevažne zabezpečuje vytváranie stabilného pravidelného režimu spojeného s
prípravou na vyučovanie do školy a otec sa s maloletou posledné tri roky stretáva len cez víkendy a
počas prázdnin, čo je spojené so skôr voľno-časovými aktivitami bez konkrétnych, najmä školských

povinností, preto z pohľadu maloletej môže byť čas strávený s otcom atraktívnejší a zaujímavejší, ale v
maloletej nebuduje pocit zodpovednosti k plneniu si každodenných, najmä školských povinností. Na túto
skutočnosť poukázal i znalec, keď uviedol, že otca ako rodičovskú osobu má maloletá zidealizovaného
a nešpecificky ho preferuje. Tento postreh znalca dokazuje aj vyjadrenie maloletej prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, kde vo vyjadrení dňa 14.11.2012 uviedla, že chce bývať s otcom, aj keby mala

bývať v Martine alebo v Liptovskom Mikuláši a musela by zmeniť okruh kamarátov, školu a zázemie
širšej rodiny, ktoré má v okolí Piešťan. Najradšej by aj tak maloletá chcela bývať s obomi rodičmi. Súd
prihliadal aj na vyjadrenie maloletej s ohľadom na jej vek 10 rokov, pričom ide o inteligentné dievčatko,
ktoré však vzhľadom na vek bude skôr emocionálne, ako racionálne vnímať vzniknutú situáciu, a preto
je aj prirodzená jej väčšia inklinácia k rodičovi, s ktorým v súčasnosti trávi nemej času. Maloletá napriek

vyjadreniu, že chce bývať s otcom, nedokáže s ohľadom na vek a emocionálne zainteresovanie posúdiť,
aké výchovné prostredie je v jej záujme. Záujem maloletého dieťaťa súd skúma nie len podľa vyjadrenia
maloletého dieťaťa a toho, čo by bolo jeho želaním, ale musí prihliadať na všetky okolnosti, ktoré
by mohli mať na výchovu maloletej vplyv a vyhodnotiť pre maloletú to najlepšie prostredie tak, aby
maloletá mohla vyrastať v stabilnom prostredí, v blízkosti najbližších príbuzných a kamarátov. Pokiaľ sa

na výchovnom prostredí nevedia dohodnúť rodičia, musí toto určiť súd svojím rozhodnutím. Rešpektovať
záujmy maloletej neznamená výhradne sa riadiť jej vysloveným názorom. Sama maloletá uviedla, že
by najradšej bývala s obomi rodičmi, pričom ak by rodičom v maximálnej miere záležalo na záujmoch
maloletej, rešpektovali by toto jej želanie a vytvorili by pre maloleté dieťa fungujúcu rodinu s obomi
rodičmi. Avšak vzhľadom na dlhodobo nepriaznivé vzťahy oboch rodičov, nie je žiadny predpoklad,

že boli schopní eliminovať vzájomné nezhody do takej miery, aby vytvorili fungujúcu rodinu. Keďže
sami rodičia nevedia rešpektovať prvoradý záujem maloletej na výchovné prostredie fungujúcej rodiny
s obomi rodičmi a nevedia sa dohodnúť na inom variante takého prostredia, ktoré by čo najmenej
stresovalo maloleté dieťa, je na rozhodnutí súdu, aby posúdil záujmy maloletej. V záujme maloletej,
ktorá nemôže žiť s obomi rodičmi v úplnej rodine je, aby vyrastala aspoň v čo najstabilnejšom prostredí,

ktoré bude formovať čo najlepšie jej charakterové vlastnosti, bude mať vo svojej blízkosti širšiu rodinu
a príbuzných, okruh známych kamarátov a aj známe školské prostredie. Už zo samotného vyjadrenie
maloletej, že chce bývať s otcom, vyplýva, že sama maloletá nemá presnú predstavu, či to bude v
Martine alebo v Liptovskom Mikuláši, napriek tomu by bola ochotná vzdať sa úplne známeho prostredia
a prejsť do nového a bližšie nešpecifikovaného prostredia, len aby mohla byť s otcom. Bez ohľadu na

schopnosť oboch rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú, nie je v jej záujme, aby bola úplne
vytrhnutá zo známeho prostredia. Ako prvý by si mal vstúpiť do svedomia otec, či skutočne dokáže
maloletej v úplne novom prostredí nahradiť kontakt s blízkymi príbuznými, jej kamarátmi a venovať jej
také množstvo času, aby to nenarušilo jeho pracovné aktivity a štúdium na vysokej škole, pričom okrem
doposiaľ realizovaných skôr voľno-časových aktivít, by sa musel venovať maloletej i v rámci plnenia si

školských povinností a vytvárať jej stabilný denný režim i ohľadom prípravy do školy. Sama maloletá
dôsledky prípadného presťahovania sa k otcovi nedokáže dôsledne posúdiť. Otec by si však mal tieto
dôsledky dostatočne uvedomiť. Súd pri posudzovaní možnosti rešpektovania názoru maloletej, že chce
bývať s otcom, prihliadal aj na vystupovanie otca v priebehu tohto konania a jeho prístup k výzvamsúdu, pričom otec sa súdu nejaví ako zodpovedná dospelá osoba, ktorá by mohla dieťaťu vytvárať
pevnéhraniceformovaniajehocharakterupozitívnymsmerom.Otecvpriebehudokazovaniapredprvým
rozhodnutím súdu deklaroval, že bude bývať u rodičov v Leopoldove a pracovať v Piešťanoch, napriek

tomu nepodnikol žiadne kroky, aby tieto tvrdenia zrealizoval. Otec sa skôr orientuje na vlastné pracovné
aktivity na strednom Slovensku a snaží sa maloletú vytrhnúť zo známeho prostredia a pritiahnuť ju
sebecky k sebe do neznámeho prostredia. Rovnako otec opakovane neplnil uloženú povinnosť súdu
predložiť doklady o svojich majetkových pomeroch a prípadné objektívne dôvody na nesplnenie tejto
povinnosti nikdy súdu s predstihom neoznámil, čo preukazuje nezodpovedný alebo skôr špekulatívny

prístup otca za účelom dosiahnutia len jeho záujmov. Rovnako skutočnosť, že otec nekomunikuje s
matkou ohľadom toho, ako maloletú na stretnutie s otcom pripraviť, svedčí o ľahkovážnom prístupe otca
k záujmom maloletej. To, že otec dokáže prípadnú chýbajúcu vec v rámci stretnutia s ním maloletej
kúpiť, svedčí skôr o preukazovaní jeho finančnej nezávislosti ako o záujme o potreby maloletej. Celkovo
sa postoj otca vo vzťahu k potrebám maloletej súdu javí ako nekritický, orientovaný len na jeho záujmy
a aktivity, ktorým by sa maloletá mala podriadiť a prispôsobiť tým, že sa presťahuje k otcovi, či už do

Martina alebo Liptovského Mikuláša, teda ešte ani prostredie nie je jednoznačne dané. Ako vyhodnotil
súd z dokazovania s ohľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, v súčasnosti je v
záujme maloletej zostať v osobnej starostlivosti matky, ktorá pre maloletú vytvára stabilnejšie výchovné
prostredie s pevnými hranicami smerujúcimi k formovaniu zodpovedného prístupu, čo v očiach maloletej
matku stavia do pozície, že ju chápe ako dôslednejšiu a prísnejšiu vo výchove, čo je však v záujme

maloletej. Otec doposiaľ v konaní preukázal skôr orientáciu na vlastné záujmy, ktorým by sa mala
maloletá prispôsobiť úplnou zmenou výchovného prostredia, čo v záujme maloletého dieťaťa nie je.
Taktiež otec doposiaľ nerealizoval deklarovaný záujem bývať v Leopoldove a realizovať svoje pracovné
aktivity v Piešťanoch tak, aby mohla prebiehať prípadná striedavé starostlivosť. Súd pri rozhodnutí,
komu zverí maloletú do osobnej starostlivosti, prihliadal aj na osobné a povahové vlastnosti oboch

rodičov, ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci ako aj plneniu si spoločenských povinností, pričom
aj s prihliadnutím na tieto okolnosti vyhodnotil, že lepšie podmienky na riadnu výchovu maloletej má
matka. Otec napriek tomu, že v roku 2008 dosahoval vysoký príjem, neprejavuje aktívny záujem nájsť
si zamestnanie alebo aktivity zodpovedajúce tomuto jeho príjmu. Skôr naopak, dlhodobo si udržiava
zamestnania, kde preukazuje príjem len na úrovni 1,5 násobku minimálnej mzdy, napriek tomu, že

pôsobí ako konateľ, či predseda predstavenstva vo viacerých obchodných spoločnostiach, kde podľa
jeho vyjadrení nepoberá žiadne finančné ohodnotenie. Skôr by bolo efektívnejšie, kedy otec svoje
pracovné aktivity smeroval len jedným smerom, čomu by mohol venovať viac času a našiel by si
prácu, ktorá by zodpovedala jeho doterajším pracovným skúsenostiam bez ohľadu na dosiahnuté
vzdelanie, na ktoré sa otec odvoláva. Naproti tomu matka má dlhodobo stabilné a finančne dobre

hodnotené zamestnanie, hoci jej vzdelanie nie je vyššie ako u otca. Čo sa týka postoja otca k plneniu si
spoločenských povinností je jednoznačne zrejmé, že nepredstavuje pre maloletú vhodný vzor v správaní
sa vo vzťahu k plneniu si uložených povinností s poukazom na skutočnosť, ako otec odignoroval viaceré
výzvy súdu na predloženie žiadaných dokladov, pričom nebol schopný v súdom stanovenej lehote tieto
dôvody nejako ospravedlniť. Otec sa na pojednávaní súdu dňa 25.10.2012 sám vyjadril, že potrebné

doklady a vyjadrenia zabezpečí v lehote 2 až 3 týždňov, a napriek tomu, že mu súd poskytol takmer 6
týždňovú lehotu práve z dôvodu, aby otcovi poskytol dostatok času na predloženie dokladov a nebolo pre
krátkosť času na zabezpečenie týchto dokladov zmarené ďalšie pojednávanie, otec nielen že si uloženú
povinnosťsúdunesplnil,aleúplneopomenultútoskutočnosťvčasaobjektívnymidôvodmisúduoznámiť.
V tomto smere sa súdu otec nejaví ako zodpovedná a vhodná osoba na výlučnú starostlivosť o maloletú.

Rodičovské práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zostali zachované obom rodičom v
rovnakom rozsahu, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôvody na ich obmedzenie.
Pri určení výšky výživného otcovi súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možností a
schopností oboch rodičov. Maloletá R. je na prvom stupni základnej školy, kde jej priemerné výdavky na
školské pomôcky sú okolo 15 eur mesačne, na obedy 20 eur mesačne, na družinu 8 eur mesačne a na

školské krúžky 5 eur mesačne. Okrem toho maloletá navštevuje súkromne angličtinu, čo vychádza 40
eur mesačne. Výdavky na maloletú spojené so školou, krúžkami a štúdiom cudzieho jazyka sú okolo 100
eur mesačne. Inak je maloletá zdravá a má len bežné výdavky na ošatenie a stravu. Celkovo sa výdavky
na maloletú s ohľadom na životnú úroveň jej rodičov môžu pohybovať okolo 350 až 400 eur mesačne,
kde treba zohľadniť aj možnosť zúčastňovať sa na rôznych kultúrnych, či športových podujatiach, mať

prístup ku kvalitnejšiemu ošateniu, prístupu na internet prostredníctvom kvalitného zariadenia, ako aj
prístupu k mobilnej komunikácii s rodičmi. Na týchto bežných odôvodnených výdavkoch na maloletú by
saobajarodičiamalipodieľaťprimeranepodľasvojichmožnostíaschopností.Matkamalado15.10.2009
príjem 460 eur mesačne a následne sa jej príjem zvýšil na priemernú sumu okolo 1.100 eur mesačne,pričom v súčasnosti má príjem 1.200 eur mesačne. Matka mala za posudzované obdobie príjmy len zo
závislej činnosti, ktoré súdu preukázala. Čo sa týka otca tento mal za rok 2008 vysoký príjem najmä zo
živnosti, kde dosiahol priemerný mesačný zisk okolo 3.000 eur. Od roku 2009 sa deklarovaný príjem otca

znížil najskôr na sumu okolo 520 eur mesačne a od júla 2011 na sumu okolo 324 eur mesačne, pričom
aj v období, keď bol na dlhodobejšej práceneschopnosti poberal nemocenské vo výške okolo 570 eur
mesačne. Od 1.8.2012 je otec zamestnaný v spoločnosti ŠK BD Rücon, Spišská Nová Ves so sídlom
v Martine, kde je jeho priemerný mesačný príjem 567 eur mesačne. Otec okrem zamestnania pôsobil
vo viacerých obchodných spoločnostiach na rôznych pozíciách, najmä ako predseda predstavenstva,

pričom otec na výzvu súdu doklady o príjmoch z týchto aktivít ani pod hrozbou poriadkovej pokuty
nedoložil. Súd sa opakovanými výzvami na otca i prostredníctvom jeho právnej zástupkyne snažil, aby
súdu otec preukázal svoje príjmy aj z inej než závislej činnosti, čo si otec neplnil. Otec súdu po oznámení
konkrétneho obdobia, za ktoré bude súd žiadať sprístupnenie údajov zo strediska cenných papierov,
doložil písomný súhlas na sprístupnenie týchto údajov, nakoľko si bol vedomý skutočnosti, že k prevodu
cenných papierov na jeho účte prišlo pred týmto zisťovaným obdobím, nakoľko i podľa oznámenia

Centrálneho depozitára cenných papierov otec ešte na začiatku roku 2008 mal otvorený účet, ale tento
bol ku dňu 6.2.2008 zrušený, pričom v danom období neprišlo k žiadnemu pohybu na tomto účte.
Otec súdu v priebehu konania nepreukázal žiadne príjmy z inej než závislej činnosti, pričom priebežne
pôsobil vo viacerých obchodných spoločnostiach, najmä ako predseda predstavenstva, a keďže si
súdomuloženúpovinnosťneplnil,súdvzmysle§63ods.1Zákonníkaprácevychádzalzpredpokladu,že

výškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavujedvadsaťnásoboksumyživotnéhominima.Výšku
životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov,
pričom výška životného minima podľa § 2 písm. a) tohto zákona sa vždy k 1.7. v roku mení, pričom
od 1.7.2008 bolo životné minimum vo výške 178,92 eur (pôvodne 5.390 Sk), od 1.7.2009 vo výške
185,19 eur, od 1.7.2010 vo výške 185,38 eur, od 1.7.2011 vo výške 189,83 eur a od 1.7.2012 je vo

výške 194,58 eur mesačne. Priemerná výška dvadsať násobku sumy životného minima od 1.12.2008
do súčasnosti predstavuje sumu 3.735,60 eur (178,92 eur x 20 = 3.578,40 eur, 185,19 eur x 20 =
3.703,80 eur, 185,38 eur x 20 = 3.707,60 eur, 189,83 eur x 20 = 3.796,60 eur, 194,58 eur x 20 = 3.891,60
eur), z ktorej súd vychádzal pri posudzovaní priemerného mesačného príjmu otca. V tejto súvislosti si
súd dovoľuje podotknúť, že otec v roku 2008 bol schopný dosiahnuť priemerný zisk okolo 3.000 eur

mesačne, teda takýto len predpokladaný príjem otca môže zodpovedať aj reálnym možnostiam otca,
čo v danom prípade avšak nie je rozhodujúce. Odôvodnené potreby maloletej za posledné tri roky s
ohľadom na životnú úroveň rodičov, na ktorej sa má právo maloletá podieľať, sú okolo 350 až 400 eur
mesačne, na ktorých by sa obaja rodičia mali podieľať primerane podľa svojich schopností a možností.
Vychádzajúc z priemerného príjmu matky za posledné tri roky, ktorý bol okolo 1.000 eur mesačne

a predpokladaného príjmu otca okolo 3.700 eur mesačne, prihliadnuc na určenú tvorbu úspor, obaja
rodičia by sa mali približne rovnakou mierou zo svojho príjmu podieľať na výdavkoch na maloletú s
ohľadom na mieru osobnej starostlivosti matky o maloletú za posledné tri roky. Súd otcovi určil bežné
výživné v sume 250 eur mesačne, čo by malo pokryť asi 2/3 každodenných potrieb maloletej s tým,
že zvyšnú časť týchto potrieb vo výške okolo 150 eur mesačne bude hradiť matka zo svojho príjmu,

čo predstavuje asi 15 % z jej príjmu. Keďže súčasné odôvodnené potreby maloletej neodôvodňujú
určiť vyššie bežné výživné, avšak predpokladaný príjem otca umožňuje otcovi platiť výživné až vo
výške 500 eur mesačne, čo by predstavovalo menej ako 15 % z jeho predpokladaného príjmu, súd
zhodnotil, že je v záujme maloletej, aby časť výživného v sume 250,- eur mesačne bola poukazovaná na
osobitný účet zriadený v prospech maloletej. Na nakladanie s prostriedkami na tomto účte ktorýmkoľvek

z rodičov do dosiahnutia plnoletosti maloletej je potrebný súhlas súdu. Vzhľadom k tomu, že presnú
výšku nedoplatku otca na bežnom výživnom na maloletú R. by súd mohol zistiť len s nepomernými
ťažkosťami a rozsiahle a dlhodobé zisťovanie všetkých platieb by ani nebolo v prospech maloletej, súd
pri určení nedoplatku bežného výživného vychádzal z preukázaných platieb výživného otcom, ako aj
z ďalších preukázaných plnení a konkrétnu výšku nedoplatku určil v zmysle § 136 O.s.p. podľa svojej

úvahy. Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi súd za rok 2009, teda od 1.12.2009 do 31.12.2009
určil v sume 220 eur, nakoľko otec uhradil na výživnom len sumu 30,- eur. Nedoplatok na bežnom
výživnom otcovi za rok 2010, teda od 1.1.2010 do 31.12.2010 súd určil v sume 1.825 eur, nakoľko otec
na výživnom od januára do decembra 2010 uhradil 279 eur (1-2/2010 po 30 eur, 3-5/2010 po 26 eur,
6/2010 30,- eur, 8/2010 30,- eur, 10-12/2010 po 27 eur) + 196 eur na tábor (za 7/2010) + 200 eur (za

9/2010), čo predstavuje spolu sumu 675 eur. Okrem toho otec 5 mesiacov v roku 2010 hradil maloletej
kurz angličtiny, čo predstavuje spolu sumu okolo 200 eur (5 mesiacov x 40 eur mesačne) a podieľal sa
polovicou výdavkov na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje sumu okolo 150 eur dva krát
ročne. Všetky tieto plnenia predstavujú spolu sumu 1.175 eur za rok 2010. Otec však mal na výživnomza rok 2010 uhradiť sumu 3.000 eur (250 eur x 12 mesiacov). Nedoplatok na výživnom za rok 2010
tak predstavuje sumu 1.825 eur (3.000 eur - 1.175 eur). Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi za
rok 2011, teda od 01.01.2011 do 31.12.2011 súd určil v sume 1.246 eur, nakoľko otec na výživnom

od januára do decembra 2011 uhradil 1.054 eur (1-2/2011 po 27 eur, 3-12/2011 po 100 eur). Okrem
toho otec 10 mesiacov školského roka 2011 hradil maloletej kurz angličtiny, čo predstavuje spolu sumu
okolo 400 eur (10 mesiacov x 40 eur mesačne), čo potvrdila aj matka a podieľal sa polovicou výdavkov
na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje sumu okolo 150 eur dva krát ročne. Všetky tieto
plnenia predstavujú spolu sumu 1.754 eur za rok 2011. Otec však mal na výživnom za rok 2011 uhradiť

sumu 3.000 eur (250 eur x 12 mesiacov). Nedoplatok na výživnom za rok 2011 tak predstavuje sumu
1.246 eur (3.000 eur - 1.754 eur). Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi súd za rok 2012, teda od
1.1.2012 do 31.12.2012 určil v sume 1.800 eur, nakoľko otec uhrádza výživné po 100 eur mesačne
(určené výživné 250 eur x 12 mesiacov - uhradené výživné 100 eur x 12 mesiacov). Celkový nedoplatok
otca na výživnom od 1.12.2009 do 31.12.2012 je v sume 5.091 eur (nedoplatok za rok 2009 v sume
220 eur + nedoplatok za rok 2010 v sume 1.825 eur + nedoplatok za rok 2011 v sume 1.246 eur +

nedoplatok za rok 2012 v sume 1.800 eur). Súd vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca,
povolil otcovi nedoplatok na zročnom bežnom výživnom splácať v mesačných splátkach po 150 eur,
splatných spolu s bežným výživným, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výška splátok
výživného je určená tak, aby nedoplatok na zročnom výživnom bol uhradený najneskôr do troch rokov.
Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2012 súd určil v sume 9.250

eur,nakoľkootecdoposiaľnepoukazovalžiadnefinančnéprostriedkynatvorbuúsporpremaloletédieťa.
Výška nedoplatku predstavuje sumu výživného na tvorbu úspor za mesiac december roku 2009 v sume
250 eur, za 12 mesiacov roku 2010 v sume 3.000 eur, za 12 mesiacov roku 2011 v sume 3.000 eur
a za 12 mesiacov roku 2012 v sume 3.000 eur. Vzhľadom na vysoký nedoplatok tohto výživného súd
povolil otcovi tento nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 250 eur tak, aby tento nedoplatok

bol uhradený do troch rokov. Na záver si súd dovoľuje podotknúť, že doterajšia životná úroveň otca
daná nadštandardnými plneniami zo strany zamestnávateľov na úrok vyplácanej mzdy, absolvované
zahraničné dovolenky, plnenia poskytované maloletej mimo vyživovacej povinnosti, ako aj štúdium otca
na súkromnej vysokej škole preukazujú, že otec disponuje dostatkom finančných prostriedkov na úhradu
výživného. Skutočnosť, že si vedel otec zariadiť, že na neho nie sú vedené žiadne účty v bankách, že

nevlastní žiadne motorové vozidlo, žiadnu nehnuteľnosť, nemôže byť na úkor potrieb a výhod, ktoré
by maloleté dieťa malo čerpať v rámci životnej úrovne otca. Súd nepovažoval na nevyhnutné upraviť
stretávanie sa otca s maloletou, nakoľko posledné tri roky prebieha pravidelné stretávanie sa otca s
maloletou každý druhý víkend, prípadne podľa dohovoru rodičov niekedy dva víkendy po sebe, teda
pravidelný kontakt otca s maloletou je zabezpečený. Matka nijako nebráni v stretávaní sa maloletej s

otcom, nenamieta ani stretávanie sa v priebehu pondelka až piatka, čo doposiaľ otec nikdy nevyužil a
maloletú v tomto období nikdy nežiadal. Keďže matka nijako neobmedzuje stretávanie sa maloletej s
otcom v pravidelných primeraných intervaloch s ohľadom na školské povinnosti maloletej, súd nemal
dôvod zasahovať do úpravy styku rodičov súdnym rozhodnutím, najmä za situácie, že otec sa k tejto
otázke nijako nevyjadril a v zásade vylúčil aj úpravu rozšíreného styku s maloletou s cieľom presadiť

si striedavú, či jeho výlučnú starostlivosť. V prípade, že by ďalšia úprava stretávania otca s maloletou
medzi rodičmi spôsobovala problémy, je na otcovi, aby sa obrátil so svojím návrhom na súd na úpravu
stretávania, keďže matka i rozšírenému kontaktu maloletej s otcom nebráni. V tomto smere si súd
dovoľuje podotknúť, že je povinnosťou rodiča, ktorý sa chce s dieťaťom stretávať, aby si maloletú osobne
vyzdvihol v mieste jej bydliska, nakoľko je potrebná komunikácia medzi rodičmi ohľadom prípadných

osobitných potrieb maloletej, ktoré v tom čase treba zabezpečovať. Z vyjadrenia matky však vyplýva,
že otec si pravidelne maloletú prevezme prostredníctvom svojej sestry, čo taktiež nepreukazuje, že by
otec rešpektoval pravidelný režim maloletej a rodičovské povinnosti s tým spojené. O trovách konania
účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že na
pojednávaní dňa 25.10.2012 navrhol, aby súd rozhodol s prihliadnutím na žiadosť maloletej tak, aby bola
zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že kolízny opatrovník vykonal pohovor

s maloletou dňa 14.11.2012, na ktorom maloletá nezávisle prejavila vôľu žiť s ním, pričom kolízny
opatrovník sa k otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti rodičov po vykonanom pohovore
nevyjadril, ktorému z rodičov navrhuje maloletú zveriť a odporučil vykonať pohovor v prítomnosti
psychológa. Matka dieťaťa sa na pojednávaní vyjadrila, že on maloletú tlačí, snaží sa jej podsúvať,aby sa sama rozhodla, či má o ňu bojovať, pričom uviedla, že od spolužiačok dcéry sa dozvedela, že
otec jej mal telefonicky kázať, aby vlastnoručne napísala list o tom, že chce bývať u neho a matka
sa s ňou neučí. Tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané ani z výsluchu maloletej v prítomnosti

kolíznej opatrovníčky tieto skutočnosti tvrdené matkou neboli zistené. Na pojednávaní dňa 25.10.2012
predniesol zmenený návrh a žiadal o zverenie maloletej do svojej výlučnej starostlivosti, pričom v
tejto súvislosti súd nekonkretizoval miesto, kde bude s maloletou žiť. Vyjadrenie maloletej v rámci jej
výsluchu kolíznym opatrovníkom dňa 14.11.2012 o tom, že chce bývať s otcom, aj keby mala bývať v
Martine alebo v Liptovskom Mikuláši, nasvedčuje iba o jeho pevnom presvedčení bývať a žiť s ním, ale

z dokazovania nevyplýva skutočnosť, kde by skutočne v prípade rozhodnutia súdu s ním skutočne žila,
lebo v priebehu konania sa nevyjadril o tom, že zmenil svoje prehlásenie súdu, že s maloletou bude
žiť spolu s rodičmi v Leopoldove, teda záver o tom, že maloletá by mala byť vytrhnutá z doterajšieho
prostredia (škola, priatelia), nemá oporu v dokazovaní a vyplýva len z výpovede maloletej. Namietol
tvrdenie o tom, že sa snaží ovplyvňovať postoj dcéry súčasnými aktivitami, presne nedefinovanými, čo
dokazuje darovanie psíka maloletej, s ktorým môže byť len počas víkendov, čo u maloletej vyvoláva

smútok, najmä ak túto situáciu pravidelne pripomína. Uviedol, že on psíka maloletej nedaroval, ale tento
živý darček dostala od priateľov, pričom matka so psíkom nesúhlasila, preto si ho priatelia vzali späť a
starajú sa o neho a dcéra má možnosť sa s ním stretávať a ak sa počas telefonátu spýta, ako sa má, on
nemá dôvod neodpovedať na jej otázky. Tvrdenia o tom, že chce dcéru z egoistických dôvodov vytrhnúť
z jej súčasného stabilného prostredia do neznáma, sú neodôvodnené. Odmietol vyjadrenia matky o tom,

že ovplyvňuje maloletú a dáva jej pokyny na písomné vyjadrenia pre súd, ktorými by bol vo vzťahu k
rozhodnutiu súdu o jeho návrhu v tomto konaní zvýhodnený. Mal za to, že doteraz nie sú preverené
materiálne podmienky starostlivosti o maloletú na jeho strane, a to nie jeho zavineným správaním.
Uviedol, že maloletá prešla v priebehu rokov 2011 a 2012 opakovaným psychologickým vyšetrením,
resp. pohovorom vykonaným psychológom ÚPSVaR, a napriek tomu, že existoval dostatočný časový

priestor pre realizáciu kontrolného vyšetrenia, kolízny opatrovník toto neinicioval, resp. ho navrhol až
na pojednávaní dňa 04.12.2012. Nie je teda zrejmé, na základe akých relevantných podkladov kolízny
opatrovník trvá na zverení dieťaťa matke, alebo či jeho návrh
na vypočutie maloletej v prítomnosti súdu treba považovať za návrh na dokazovanie. Poukázal na
to, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného
prostredia,pričomvychádzaznávrhovavyjadrenírodičov,kolíznehoopatrovníka,výsledkovznaleckého
dokazovania a prihliada na názor maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, citovú a rozumovú
vyspelosť. V zmysle vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov a znaleckým dokazovaním a
pohovorom sociálnej pracovníčky nebolo preukázané, že sú na jeho strane také zásadné nedostatky,

ktoré by vzbudzovali oprávnené pochybnosti o jeho neschopnosti riadne plniť rodičovské povinnosti
vo výchovnej oblasti alebo zabezpečenia materiálnych potrieb dieťaťa. Uviedol, že bol spoločníkom
spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o. v období od 17.07.2008 do 16.07.2009 a akcionárom
spoločnosti RUCON, a.s. v období od 19.08.2008 do 28.08.2009, pričom prehlásil, že z týchto
spoločností nemal žiaden príjem, čo sa dodatočne aj potvrdením týchto spoločností potvrdilo, pričom

v rokoch 2010-2012 ako fyzická osoba nepodnikal. V týchto spoločnostiach nedosahoval v rozhodnom
období žiadne dividendy, najmä z dôvodu, že sa jednalo o nové spoločnosti, na ktorých založení sa
podieľalatietokudňuzánikujehopôsobeniavtýchtospoločnostiachnedosahovalizisknaprerozdelenie
spoločníkom. Využívanie výhod súvisiacich s výkonom jeho zamestnania (ubytovanie, používanie auta
a mobilného telefónu) závisia od vôle tretích osôb, ktorú otec nie je v súčasnosti schopný s istotou

zabezpečiť, pričom jeho pracovné a materiálne postavenie bude závisieť od jeho osobných schopností
uplatniťsavspoločnosti,prektorúpracuje,aleajodpodnikateľskýchschopnostítejtospoločnosti.Ojeho
snahe zlepšiť svoje pracovné postavenie nasvedčuje skutočnosť, že si zvyšuje svoju kvalifikáciu štúdiom
navysokejškole,tedamáosobnéambícienazlepšeniesvojhopracovnéhoaprofesionálnehouplatnenia
v súčasnosti aj v budúcnosti. Pri určení splácania nedoplatku na výživnom sa súd vôbec nezaoberal

zhodným tvrdením oboch účastníkov o tom, že všetky väčšie nákupy pre maloletú uhrádzali rodičia
spoločne, každý v jednej polovici. Mal za to, že postupom súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivý
súdny proces, lebo uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené je v rozpore s uvedenými zásadami
z dôvodu, že on zastúpený právnym zástupcom nemohol byť súdom riadne poučený v zmysle § 120 ods.
4 o ukončení dokazovania a následkoch tejto skutočnosti plynúcich a predovšetkým nemohol uplatniť

návrhy dôkazov potrebných na doplnenie skutkového stavu zisteného k momentu vyhlásenia uznesenia.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i
bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8P/69/2009 je úprava a výkon
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmania správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil platiť výživné na maloletú v sume 500 eur mesačne
od 1.12.2009, splatnou v sume 250 eur k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
a v sume 250 eur poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinná
matka maloletej zriadiť a oznámiť ho otcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok
na zročnom bežnom výživnom za čas od 1.12.2009 do 31.12.2002 v sume 5.091 eur súd povolil otcovi

splatiť v mesačných splátkach po 150 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky do
zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu
úspor za čas od 1.12.2009 do 31.12.2012 v sume 9.250 eur súd povolil otcovi splatiť v mesačných
splátkach po 250 eur spolu s výživným na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej od 15. dňa po
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná

a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).V predmetnej veci súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 8P/69/2009 - 222 zo dňa 9.2.2012 maloletú R. od
1.12.2009 zveril do osobnej starostlivosti matky a od právoplatnosti rozsudku zveril do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každé
druhé dva týždne v roku, počnúc prvým týždňom v roku od nedele predchádzajúceho týždňa od 16.00
hod. do nedele príslušného týždňa do 16.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú každé druhé dva týždne v roku, počnúc tretím týždňom v roku od nedele predchádzajúceho
týždňa od 16.00 hod. do nedele príslušného týždňa do 16.00 hod., pričom otec je povinný maloletú v

stanovenom čase prevziať v bydlisku matky, matka je povinná v stanovenom čase prevziať v bydlisku
otca a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti
druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Ďalej súd rozhodol, že každý z rodičov bude
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi súd uložil platiť výživné na mal. R. v sume 250
eur mesačne od 1.12.2009 do právoplatnosti rozsudku v časti striedavej starostlivosti, splatnej k rukám
matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a výživné rodičom od právoplatnosti rozsudku v

častistriedavejstarostlivostineurčil.Nedoplatoknazročnomvýživnomzačasod1.12.2009do31.1.2012
v sume 3.401 eur súd povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Súčasne súd upravil
styk rodičov s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas jarných školských
prázdnin každý párny rok, počas letných prázdnin od 1.8. do 31.8., počas vianočných sviatkov každý

párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod., každý nepárny rok v
čase od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletou
počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok, počas letných prázdnin od 1.7. do 31.7., počas
vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00
hod. a každý párny rok v čase od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., pričom otec je povinný

maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú v stanovenom čase
prevziať v bydlisku otca s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú
druhému rodičovi s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. O trovách konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany oboch rodičov Krajský súd v Trnave ako
súd odvolací uznesením č.k. 11CoP/27/2012 - 279 zo dňa 9.5.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva,
že tento nepovažoval záver súdu prvého stupňa o vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov za správny, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa jeho názoru vyplynulo,

že je v záujme maloletej, aby bola táto ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorá má lepšie
predpoklady zvládnuť manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať výchovné hranice. Odvolací
súd tiež vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia posúdenia
schopností, možností a majetkových pomerov otca dieťaťa.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom rodičov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi o pomeroch rodičov a vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a súčasne určil otcovi platiť maloletej výživné.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom

sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

K námietke otca dieťaťa, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred

súdom, keď prvostupňový súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnila jeho právna
zástupkyňa z dôvodu ospravedlnenia, odvolací súd udáva, že je pravdou, že právna zástupkyňa otca sa
pojednávania dňa 04.12.2012 nezúčastnila, dodatočne ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu kolízie na
ceste, pričom ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Otec dieťaťa svoju neúčasť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na základe uvedeného pokiaľ súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2

O.s.p.prejednalvecvneprítomnostiotca,jehoprávnejzástupkyne,postupovalsprávneajehopostupom
nedošlo k odňatiu možnosti otca konať pred súdom.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré
sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.