Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200155
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr.

Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu Rabaka reklamné panely, s.r.o.,
Košice, Rampová 5, zast. konateľom Mgr. Karolom Horákom proti žalovanému Obvodnému úradu,
odboru výstavby a bytovej politiky Košice, v konaní o žalobe proti rozhodnutiu Krajského stavebného
úradu v Košiciach z 08.12.2011 č. 211/00995 takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím právny predchodca žalovaného Krajský stavebný úrad Košice zamietol

odvolaniežalobcuirozhodnutiemestaMichalovceakopríslušnéhostavebnéhoúraduzodňa12.09.2011
č. 2010/6488/Fr, ktorým mu nebolo v zmysle ustanovenia § 71 ods.1 písm.c/ zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba „stavebný zákon“)
povolené umiestnenie jedného kusa jednostranného reklamného zariadenia na pozemku parcely T.-D.
Č.. XX D.. Ú.. A. po ľavej strane štátnej cesty I/50 v smere Michalovce - Košice a rozhodnutie stavebného
úradu potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že svojim rozhodnutím
z 18.04.2011 č. 2011/00455 zrušil rozhodnutie mesta Michalovce z 26.01.2011 č. A/2010/6488/Fr a

vrátil vec stavebnému úradu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci v intenciách
stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. Žalobca bol stavebným úradom vyzvaný na
predloženie náčrtu umiestnenia reklamného zariadenia a po jeho doručení bol stavebným úradom
vyzvaný Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach o vydanie záväzného
stanoviska. Dňa 09.08.2011 bolo stavebnému úradu doručené nesúhlasné záväzné stanovisko č.
2011/01794-2 zo dňa 01.08.2011. Dňa 15.08.2011 stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania
a nariadil ohliadku miesta na deň 06.11.2011. Na základe výsledkov dokazovania stavebný úrad vydal

rozhodnutie, ktorým umiestnenie reklamného zariadenia nepovolil.

Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a
jeho vykonávacích predpisov a zákona o správnom konaní a riadil sa právnym názorom krajského
stavebného úradu. Stavebný úrad si zaobstaral potrebné doklady pre posúdenie žiadosti o vydanie
rozhodnutia o povolení jedného kusa jednostranného reklamného zariadenia a pri rozhodovaní
vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu - Krajského úradu pre cestnú dopravu a

pozemné komunikácie v Košiciach. Na odvolaciu námietku žalobcu, že stavebný úrad nebral do úvahy
prvé stanovisko Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, ale svoje
rozhodnutie nepovoliť umiestnenie billboardu na parc. Č.. XX D.. Ú.. A.Č. oprel o druhé stanovisko, s
ktorým sa nemal možnosť oboznámiť a nedostal ho ani na vedomie, žalovaný uviedol, že s uvedenýmstanoviskom sa žalobca mal možnosť oboznámiť sa na ústnom pojednávaní dňa 06.09.2011, na ktorom
sa zúčastnil. K námietke žalobcu, že nebral do úvahy kladné stanovisko Krajského úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach žalovaný konštatoval, že toto stanovisko nemalo charakter

záväzného stanoviska v zmysle § 140 bez stavebného zákona. Pretože stavebný úrad postupoval v
súlade so zákonom a právnym názorom krajského stavebného úradu právny predchodca žalovaného
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu orgánu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V zákonnej lehote podal žalobca na Krajský súd v Košiciach žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 08.12.2012 č. 2011/0995 a navrhol, aby súd toto rozhodnutie zrušil
a vrátil ho žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Konštatoval, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v správnom konaní predložené a
základy ich nesprávneho vyhodnotenia spolu s nesprávnou právnou interpretáciou rozhodol protiprávne
v neprospech žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný založil svoje rozhodnutie len na argumentácii,
že stanovisko Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa

24.05.2010č.2010/00875-2,ktorébolodoloženédoplatnezačatéhosprávnehokonaniaprebiehajúceho
v stavebnom úrade prvého stupňa a ktorým bolo žalobcovi vyhovené, nemá charakter záväzného
stanoviska v zmysle ustanovenia § 140b stavebného zákona. Tým žalovaný prekročil svoju kompetenciu
a svojim rozhodnutím privodil protiprávny stav voči žalobcovi. Tvrdenie žalovaného, že záväzným
stanoviskom je len stanovisko Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach

z 01.08.2011 č. 2011/01794-2, ktoré bolo voči umiestneniu reklamného zariadenia žalobcu negatívne,
ale na tomto stanovisku postavil argumentáciu o zamietnutí odvolania žalobcu. Zastaval názor, že ak
boli vydané dve rozdielne veľmi si odporujúce rozhodnutia toho istého orgánu, mal správny orgán
predložiť tieto stanoviská nadriadenému orgánu na rozhodnutie. V žalobe ďalej vytýkal žalovanému
to, že v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval jeho odvolaciu námietku, že správny orgán nemôže

žalobcovižiadosťnepovoliť, alemusížiadosťzamietnuťalebovydaťrozhodnutieopovolení reklamného
zariadenia. Pretože žalovaný potvrdil rozhodnutie mesta Michalovce v celom rozsahu potvrdil aj to, že
stavebný úrad prvého stupňa mal oprávnenie takéto reklamné zariadenie nepovoliť, čo však taký postup
nemá oporu v zákone, a preto bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Konštatoval, že zistenie skutkového
stavužalovanýmjepodľajehonázorunedostačujúce,čojedôvodnazrušenie napadnutéhorozhodnutia

podľa § 250j ods.2 písm.c/ O.s.p.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 19.03.2012, v ktorom zaujal stanovisko totožné
ako v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, pričom nezistil také
nedostatky, pre ktoré by rozhodnutie stavebného úradu bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť. Poukázal

na ustanovenie § 140b ods.2 stavebného zákona, podľa ktorého charakter záväzného stanoviska malo
byť stanovisko, v ktorom je uvedený osobitný predpis, na základe ktorého si dotknutý orgán uplatňuje
svoju pôsobnosť. Podotkol, že súhlasné stanovisko špecializovaného orgánu štátnej správy zo dňa
24.05.2010 č. 2010/00875-2 nemalo charakter záväzného stanoviska v zmysle citovaného ustanovenia
stavebného zákona. Uviedol, že žiadny právny predpis neupravuje pojem nepovolenia reklamného

zariadenia, ani zamietnutie žiadosti o povolenie reklamného zariadenia, preto bolo tvrdenie žalobcu o
porušení zákona neopodstatnené. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Košiciach v medziach žalobných námietok, oboznámil sa s administratívnym spisom

prvostupňového stavebného úradu a žalovaného a zistil tento skutkový stav.

Rozhodnutím z 26.01.2011 č. 2010/6488/Fr mesto Michalovce ako príslušný stavebný úrad nepovolil
žalobcovi umiestnenie jednostranného reklamného zariadenia na pozemku parcely T.-D. Č..XX D..Ú.. A.
po ľavej strane štátnej cesty I/50 v smere Michalovce - Košice v súlade s ustanovením § 71 ods.1 písm.c/

stavebnéhozákona.StavebnýúradrozhodolnazákladestanoviskaKrajskéhoriaditeľstvaPZ,Krajského
dopravného inšpektorátu v Košiciach zo dňa 09.06.2010 č. KRP-DI-67-92-2010, ktorý ako dotknutý
orgán nesúhlasil s umiestnením reklamného zariadenia z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že Krajské riaditeľstvo PZ, KDI v Košiciach

nemá postavenie orgánu, ktorý vydáva záväzné stanoviská podľa ustanovenia § 140a stavebného
zákona. Stanovisko správneho orgánu je pre stavebný úrad záväzné iba v prípade, ak je stanovisko
označené ako záväzné v osobitnom predpise. Vytýkal tiež stavebnému úradu v Košiciach, že nevzaldo úvahy súhlasné stanovisko Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa
24.05.2010 č. 2010/00875-2, ktoré žalobca pripojil k žiadosti o vydanie rozhodnutia zo dňa 03.11.2010.

Krajský stavebný úrad svojim rozhodnutím z 18.04.2011 č. 2011/00455 rozhodnutie stavebného
úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dospel k záveru, že stavebný úrad
nepostupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, vykonávacími predpismi a správnym
poriadkom. Uviedol, že Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach nemá v konaní o povolenie reklamných
zariadení postavenie dotknutého orgánu v zmysle ustanovenia § 140a stavebného zákona a poukázal

tiež na to, že vyjadrenie krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie nemá charakter
záväzného stanoviska. Z predloženého náčrtu umiestnenia reklamného zariadenia tiež nevyplýva v akej
vzdialenosti od križovatky má byť zariadenie umiestnené, preto ani nie je možné zistiť, či navrhované
reklamné zariadenie nie je v križovatkovom priestore. Stavebný úrad mal podľa názoru odvolacieho
orgánu obstarať posudok odborne spôsobilej osoby.

Po doplnení dokazovania podľa právneho názoru krajského stavebného úradu stavebný úrad prvého
stupňa novým rozhodnutím z 12.09.2011 č. 2010/6488/Fr opätovne nepovolil umiestnenie reklamného
zariadenia. Uviedol, že žalobcu vyzval na doplnenie náčrtu umiestnenia reklamného zariadenia, ktorý
bol stavebnému úradu predložený dňa 02.06.2011. Stavebný úrad oboznámil krajský úrad pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie so stanoviskom krajského riaditeľstva policajného zboru, KDI z

09.06.2010 a požiadal ho o vydanie záväzného stanoviska v zmysle ustanovenia § 140b ods.2
stavebného zákona. Uvedený orgán vydal dňa 01.08.2011 záväzné stanovisko, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s umiestnením reklamného zariadenia, pričom poukázal na ustanovenie § 60 ods.9,10 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ustanovenie § 8 ods.12 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu potom

vychádzal z nového stanoviska špecializovaného orgánu štátnej správy.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že stavebný úrad nedostatočne
a rozporne vyhodnotil dve stanoviská cestného správneho orgánu a trval na tom, že stavebný úrad
mal pri svojom rozhodovaní akceptovať ním doložené súhlasné stanovisko Krajského úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 24.05.2010. Vytýkal stavebnému úradu, že nebral
do úvahy kladné stanovisko krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, pričom s
druhým stanoviskom záporným nemal sa možnosť oboznámiť a nedostal ho ani na vedomie. Má za to,
že v jeho neprospech bolo rozhodnuté na základe nesprávneho a zmätočného vyhodnotenia dôkazov,
najmä listín v konaní doložených, pretože sa správny orgán nevysporiadal s dvoma protichodnými

stanoviskami špecializovaného orgánu štátnej správy a vytýkal správnemu orgánu nesprávnu aplikáciu
hmotnoprávnych predpisov, keď umiestnenie reklamného zariadenia nepovolil, pričom mal rozhodnúť
tak, že jeho žiadosť zamieta.

Odvolanie žalobcu Krajský stavebný úrad v Košiciach zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil

rozhodnutím, ktoré žalobca napadol žalobou.

Podľa § 71 ods.1 písm.c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie
sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia,
pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou

alebo pozemkom.

Podľa § 73 stavebného zákona na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných
alebo nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane
ustanovenia oddielu 4.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť

záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinnosti. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svojenávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne

orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods.1,2,4 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej iba
Správny poriadok).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§32 ods.1,2 Správneho poriadku).

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 8 ods.11,12 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na stĺpoch
verejného osvetlenia ciest a miestnych komunikácií a na stĺpoch trolejového vedenia sa môžu

umiestňovať iba informačné zariadenia a dopravné značky, ak nezasiahnu do prejazdného profilu
pozemnej komunikácie. Reklamné informačné a propagačné zariadenia sa pri prejazdných úsekoch
ciest cez obce pri miestnych komunikáciách umiestňujú tak, aby vyhovovali požiadavkám bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky.

Transparenty, splátky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj iné
zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a
prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke.

Podľa § 60 ods.9 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú

umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením
alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky,
alebo ho oslňovali.

Podľa § 55 ods.1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších

predpisov informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojim vyhotovením a umiestnením
rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii
a na ceste, na prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením.

Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu súd dospel k záveru, že

správne orgány oboch stupňov náležite zistili skutkový stav a vec právne posúdili. Žalobca namietal,
že žalovaný nevzal do úvahy súhlasné stanovisko krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie, ktoré predložil spolu so žiadosťou o povolenie umiestnenia reklamného zariadenia svoje
rozhodnutie založil len na nesúhlasnom stanovisku tohto orgánu. Túto námietku súd nepovažuje za
opodstatnenú, pretože krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo svojom vyjadrení z

24.05.2010 č. 2010/00875/2 síce súhlasil s umiestnením reklamného zariadenia žalobcu, ale svoj súhlas
podmienil splnením konkrétnych podmienok. Takouto podmienkou bolo aj vyžiadanie si vyjadrenia od
dopravnej polície. Dňa 01.08.2011 krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vydal
na žiadosť stavebného úradu záväzné stanovisko č. 2011/01794-2, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
umiestnením reklamného zariadenia žalobcu, pričom svoje stanovisko odôvodnil ustanoveniami § 60

ods.9,10 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a ustanovením § 8 ods.12 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách. Svoje stanovisko odôvodnil stavebnému úradu listom z 20.10.2011
tým, že po predložení presnej projektovej dokumentácie a fotodokumentácie umiestnenia reklamného
zariadenia prehodnotil svoje stanovisko a vydal nesúhlasné stanovisko z dôvodu bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, pričom zavážila najmä tá skutočnosť, čo v predchádzajúcej projektovej

situácii nebolo dokumentované, že reklamné zariadenie sa nachádza v blízkosti križovatky cesty I/50 a
miestnej komunikácie, kde je predpoklad, že účastníci cestnej premávky budú riešiť dopravné situácie.
Na túto situáciu dodatočne písomne upozornil aj samotného žalobcu.V spise sa nachádza stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, KDI Košice z 09.06.2010 č. KRP-
DI-67-92/2010, ktorým vyslovil nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia v Michalovciach časť A.
o rozmeroch 5,1x2,4 m po ľavej strane v smere na Košice Z..Č.. XX v intraviláne obce. Po preverení na

mieste samom nesúhlasil s umiestnením reklamného zariadenia, keďže je v zornom poli vodiča.

V spise sa nachádza jednoduchý náčrt umiestnenia reklamného zariadenia, z ktorého vyplýva, že
sa nachádza v blízkosti križovatky cesty a miestnej komunikácie. Táto okolnosť bola aj jednou z
rozhodujúcich pre vydanie záporného stanoviska pre umiestnenie reklamného zariadenia.

Podľa názoru súdu pri umiestňovaní reklamných zariadení pri cestných komunikáciách je vždy potrebné
zvažovať aj ich nežiaduce účinky z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a treba zásadne
dodržať, aby neboli umiestňované v cestnom ochrannom pásme. Z toho dôvodu krajský úrad pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie správne posúdil aj stanovisko krajského riaditeľstva PZ z 09.06.2010
a zohľadnil vo svojom stanovisku pre stavebný úrad.

Podľa názoru súdu stavebný úrad postupoval v súlade s právnymi predpismi keď pred vydaním
rozhodnutia vykonal dokazovanie aj na tú skutočnosť, či umiestnenie reklamného zariadenia, o ktoré
požiadal žalobca bude alebo nebude mať vplyv na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Súd je
toho názoru, že príslušný dopravný inšpektorát je oprávnený sa k tejto otázke odborne vyjadrovať

a zaujímať stanoviská. Súd poukazuje na to, že stavebný úrad vykonal aj ďalšie dokazovania, a to
miestnu ohliadku, zadovážil si jednoduchý náčrt o umiestnení reklamného zariadenia s vyznačením
jeho vzdialenosti od cesty a od križovatky a jeho rozhodnutie, ktorým nepovolil umiestnenie reklamného
zariadenia zodpovedá výsledku dokazovania.

Námietka žalobcu, že sa nemal možnosť oboznámiť s novým záporným stanoviskom krajského úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie nepovažuje súd za opodstatnenú, pretože pred vydaním
rozhodnutia sa vykonala miestna ohliadka a ústne pojednávanie dňa 06.11.2011 a v ktorom sa prítomný
zástupca žalobcu mal možnosť oboznámiť sa s dôkaznou situáciou.

Námietka žalobcu, že stavebný úrad rozhodol v rozpore so zákonom ak nepovolil umiestnenie
reklamného zariadenia, pretože mal správne jeho žiadosť zamietnuť, súd považuje za bezpredmetnú,
pretože taký výrok rozhodnutia správneho orgánu nemôže mať za následok vecnú nesprávnosť

rozhodnutia. Naviac právne predpisy neupravujú, či žiadosť o povolenie umiestnenia reklamného
zariadenia je potrebné zamietnuť alebo či správny orgán je oprávnený nepovoliť umiestnenie
reklamného zariadenia.

Po vyhodnotení týchto skutočností v medziach žalobných námietok súd dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca nebol úspešný v konaní, preto mu súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. nepriznal právo na náhradu
trov konania.
Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.