Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106443
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106443.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej
a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu: JaPeG, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 4471, 017 01 Považská Bystrica, IČO :
48 217 727, právne zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974

01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102571054/2023 zo dňa 13.10.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 06.12.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 06.12.2023 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny

súd“) dňa 14.12.2023 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutiu žalovaného č. 102571054/2023 zo dňa 13.10.2023, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 17.04.2023 č. 101059921/2023. Uvedeným
rozhodnutím správny orgán prvého stupňa, ako správca dane, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2017.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zmien a doplnkov
(ďalej len „SSP“). Žalobca okrem citácie ustanovenia § 185 SSP návrh zdôvodnil len stručne a uviedol,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami v prípade výkonu rozhodnutia žalobcovi

hrozí vážna ujma na majetku. V dôsledku dlhoročnej daňovej kontroly hrozí žalobcovi aj iný vážny
nenapraviteľný následok, a to strata dobrej povesti v podnikateľských kruhoch. V prípade výkonu
rozhodnutia by bol žalobca nútený pristúpiť aj k prepusteniu zamestnancov spolu s finančnými
dôsledkami na ich rodiny. K návrhu na odkladný účinok žalobca nepripojil žiadne dôkazy.

3. K správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.04.2024 a navrhol, aby správny súd žalobu

zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril len v stručnosti
a uviedol, že má za to, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný následok,
ani iná závažná ujma.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) podanie
správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP
(1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná
ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom

vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

10. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej(§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj
jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania
kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je

kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a
od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh
zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o
hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho
účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej
ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre
sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo

hrozil, alebo už nastal.“

11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma

(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich
aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia

Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku
- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného
účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním

spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri

rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v
medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vychádzajúc

z konkrétnych dôvodov v ňom obsiahnutých, nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu
vdanomprípadeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutýchrozhodnutíorgánu
verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalobcom uvedený dôvod, ktorým opodstatňoval relevantnosť rozhodnutia o

priznaní odkladného účinku správnej žalobe, podľa správneho súdu sa dotýka najmä hrozby daňovej
exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu vznikla závažná ujma na jeho majetku a mala
by vplyv na stratu dobrej povesti žalobcu v podnikateľskom prostredí. Správny súd poznamenáva, že
výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia,

ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku
a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj s ohľadom na zásadu
subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak,
že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritusprávneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“),ktoréumožňujúodvrátiťnepriaznivé

účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa
§ 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca
dane nevyhovel návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, za preukázania hrozby vážnej, značnej

finančnej a hospodárskej škody a ujmy. Aj v takom prípade však správny súd je povinný pristupovať
k takémuto rozhodnutiu obozretne a vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností každého
individuálneho prípadu. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne

ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená
samotná jeho existencia.

14. S poukazom na vyššie uvedené potom len samotné tvrdenie žalobcu, že výkonom právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi finančná škoda, ktorá by mala dopad aj na

nutnosť prepustiť zamestnancov, nemožno samo osebe považovať za dostatočný dôvod pre osvedčenie
hrozby následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP, pokiaľ nebol ničím podložený a preukázaný.
Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj hodnoverne a presvedčivo
verifikoval také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom
na jeho finančnú situáciu a právne postavenie bez pochýb zrejmá. Uvedené neodôvodňuje nutnosť

zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania
odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie
obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy na účastníka administratívneho konania. Žalobcom uvedené dôvody návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine jeho tvrdenia a obáv, sú nekonkrétne a bez bližšej

špecifikácie konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich tvrdenia žalobcu.

15. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých
by bolo možné vychádzať a dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. K uvedenému

správny súd uvádza, že ide o tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových
okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi.
Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia v nadväznosti na niektorý zo zákonných dôvodov zákonom
predpokladaného dôvodu pre priznanie odkladného účinku žalobe, no tento musí správnemu súdu
relevantným spôsobom osvedčiť celkovou ekonomickou situáciou žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo

hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého
rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil žiadnymi dôkazmi, t. j. dostatočne nepreukázal svoje
celkové ekonomické a majetkové pomery, a teda nepreukázal, do akej miery by realizácia napadnutého
rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť do takej miery, aby správny
súd mal relevantný dôvod považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne

spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by bola neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či svojim
zamestnancom, resp. až hrozba ukončenia podnikateľskej činnosti.

16. Pre úplnosť a len podporne správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (A.) zistil, že
žalobca v roku 2022 zvýšil zisk o 420 % na 491.721 Eur a tržby mu narástli o 68 % na 5,706 mil. eur.

Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej
činnosti žalobcu.

17. Je tak možné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy

prvého stupňa by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre
neho predstavoval závažnú, až tvrdenú likvidačnú ujmu, či značnú hospodársku či finančnú škodu,
alebo iný nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny súd zdôraznil,
že je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému rozhodnutiuv administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, potom ak žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane neosvedčil,
nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok, a preto návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

18. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2

písm. e/ SSP).