Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200842
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu:
František Majtán - EURONICS TPD, so sídlom Farského 26, 85101 Bratslava, IČO: 11 790 547,
zastúpenéhoJUDr.BohumilomNovákom,advokátom,sosídlomHorná27,97401BanskáBystrica,proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100883558/2019 zo dňa 15.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100883558/2019 zo dňa
15.04.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly
č. 101111830/2018 zo dňa 06.06.2018 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie

sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08.06.2018, ktorý sa k zisteniam vyjadril
v podaní zo dňa 25.06.2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102638764/2018 zo dňa 20.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) určil
žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2016 rozdiel dane v sume 71 000,- Eur na dani z pridanej

hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet v sume 62 628,- Eur a vyrubil daň v sume 8 372,- Eur. Správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z faktúry č.
FV160214zodňa12.09.2016zatovar500kusovMark512GbMicroSDCard(ďalejaj„pamäťovékarty“)
so základom dane 335 000,- Eur a DPH v sume 71 000,- Eur vystavenej spoločnosťou CICompany s.r.o.
(od 22.11.2016 s obchodným menom EAST WEST TRADE s.r.o.), IČO: 46 761 900 (ďalej len „EAST
WEST TRADE“ alebo „dodávateľ žalobcu“), keďže pri výkone daňovej kontroly nebolo preukázané, že
deklarovaný tovar dodala práve A. A. B., ktorá je uvedená na faktúre, v dôsledku čoho dodávateľovi

žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) a odberateľovi (žalobcovi) nevzniklo právo na
odpočítaniedanepodľa§49ods.1zákonaoDPH.Deklarovanémudodávateľovižalobcuvznikladaňová
povinnosť len podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH vystavením dokladu s daňou.3. Svoje rozhodnutie správca dane ďalej odôvodnil aj výsledkom daňovej kontroly Daňového úradu
Trenčín u daňového subjektu EAST WEST TRADE za mesiac september 2016, ktorým (výsledkom) bolo

nepriznanie nároku na odpočítanie dane z prijatej faktúry od spoločnosti MIFERA, s.r.o., IČO: 36 690 376
(ďalej len „MIFERA“) č. 0209001 zo dňa 02.09.2016 s predmetom fakturácie 500 kusov Mark 512 Gb
Micro SD Card v základe dane 340 000,- Eur, DPH 68 000,- Eur pre odberateľa EAST WEST TRADE
z dôvodu nepreukázania skutočného pôvodu tovaru, jeho existencie v deklarovaných množstvách a ani
fyzický pohyb v reťazci tuzemských spoločností, na základe čoho bol správcom dane prijatý záver,

že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr bolo získanie neoprávnenej
daňovej výhody. Daň uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou EAST WEST TRADE pre svojich
odberateľov, medzi ktorými je aj faktúra č. FV160214 zo dňa 12.09.2016 za tovar 500 kusov pamäťových
kariet vystavená pre žalobcu, sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods.
5 zákona o DPH), nie však z titulu uskutočnenia dodania tovaru definovaného v § 19 ods. 1 zákona
oDPH.Taktosplatnádaňzhľadiskauplatneniaprávanaodpočítaniedaneuplatiteľaniejeprisamotnom

právnom úkone hmotno-právneho predpisu použiteľná. Právo odpočítať dať z tovaru má platiteľ jedine
v prípade, keď pri tomto dodaní vznikne daňová povinnosť. Dodanie tovaru a služby, na základe ktorého
vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu.

4. Daňový úrad Trenčín preveril celý dodávateľský reťazec fakturovaného tovaru: Advance Technologies

supplies s.r.o. (nie je platiteľom DPH, nepodáva daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy DPH,
nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, žiadne faktúry nevystavil) – MIFERA (s tovarom nemanipulovala,
neskladovala ho, neprepravovala, vystavovala len faktúry bez reálnej existencie tovaru, neuskutočnenie
zdaniteľných plnení vystavenie faktúr s daňou na dokladoch podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) –
EASTWESTTRADE(nepreukázanieprijatiatovaru,jehoprepravy,neuskutočneniezdaniteľnýchplnení,

vystavenie faktúr s daňou na dokladoch podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH). Výsledky daňovej kontroly
správca dane použil v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkazy v daňovej kontrole žalobcu
za zdaňovacie obdobie september 2016.

5. Vo vzťahu k preverovaniu, akým spôsobom použil pamäťové karty žalobca, správca dane zistil,

že žalobca ku kontrole predložil vystavenú faktúru č. 1612797 zo dňa 09.09.2016, s rovnakým
dátumom zdaniteľného plnenia, podľa ktorej mal v tento deň na spoločnosť Instant Solution LTD, IČ
DPH: GB971552995 (ďalej len „Instant Solution“) so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie
a Severného Írska (ďalej len „Veľká Británia“) previesť vlastnícke právo k tovaru, hoci takýmto právom
nemohol disponovať, pretože tovar mal obstarať až dňa 12.09.2016. Na základe medzinárodnej výmeny

informácií (ďalej len „MVI“) správca dane z odpovede od orgánov Veľkej Británie zistil, že C. D. následne
vystavila faktúru č. 7862124 zo dňa 08.09.2016 na sumu 370 750,- Eur nemeckej spoločnosti Unlimited
Telecommunications GmbH, IČ DPH: E. (ďalej len „UTGmbH“) s tým istým predmetom fakturácie 500
kusov pamäťových kariet a tovar odoslala do spoločnosti EC Logistics s.r.o., IČO: 27718085 so sídlom
v Českej republike (ďalej len „EC Logistics“). Na základe MVI bolo od nemeckých orgánov zistené, že

UTGmbH uhradila faktúru č. 7862124 vystavenú spoločnosťou Instant Solution, nebola však potvrdená
žiadna preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal byť preverovaný tovar dodaný
a skladovaný a nie je známe ani ďalšie použitie tovaru. Zároveň bolo od českých orgánov zistené,
že tovar nevlastní spoločnosť EC Logistics, tovar bol zaslaný spoločnosťou Instant Solution, no nie
je známe, kto tovar objednal, kto prepravu uhradil, kto je vlastníkom dopravných prostriedkov. Z toho

dôvodu mal správca dane za preukázané, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že spoločnosť Instant
Solution prijala tovar od žalobcu tak, ako to vo svojich záznamoch žalobca uviedol. Ani reálna preprava
tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky nebola zistená a potvrdená. Kontrolou bola zistená len
úhrada faktúr za deklarované dodanie tovaru pre odberateľov registrovaných v iných členských štátoch.

6. Vzhľadom k tomu, že výkonom kontroly u deklarovaného dodávateľa EAST WEST TRADE nebolo
preukázané vlastníctvo k tovaru, ktoré mal preniesť na žalobcu, čo je základný predpoklad uskutočnenia
zdaniteľného plnenia podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH a vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH, nebolo preukázané prijatie tovaru deklarovanými odberateľmi v zistenom
reťazci spoločností, čo je zákonom stanovená podmienka použitia zdaniteľného plnenia ako platiteľ.

Kontrolou nebola preukázaná reálna existencia tovaru uvedeného na faktúre. Predložené doklady
nepreukazujú, že sa deklarované zdaniteľné plnenie prijaté od dodávateľa žalobcu a následne dodané
do iného členského štátu uskutočnili tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach.7. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 100883558/2019 zo dňa 15.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnil.

II.
Rozsah a dôvody žaloby
(Argumenty žalobcu)

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods.
1 písm. c), d, e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), teda z dôvodov, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Žalobca namieta nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že nebola vykonaná v zákonnej lehote.

Kontrola sa začala dňom uvedeným v oznámení o daňovej kontrole č. 100311598/2017 zo 16.02.2017,
teda dňa 09.03.2017 a bola ukončená dňom doručenia protokolu dňa 08.06.2018. Tým nebola dodržaná
maximálna lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa ustanovenia § 46 odsek 10 daňového poriadku.
Prerušenie daňovej kontroly, ktoré trvalo od 03.10.2017 do 12.10.2017, bolo podľa žalobcu nezákonné,
preto daňovú kontrolu nemožno považovať za prerušenú. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola

daňová kontrola u dodávateľa žalobcu. Daňová kontrola ale nie je konaním, preto správca dane nemohol
prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 odsek 1 písmena b) daňového poriadku. Navyše, účelom daňovej
kontroly je získavanie podkladov na správne určenie výšky dane, čo podľa žalobcu nie je dôvod na
prerušenie. Naopak, získavanie podkladov je činnosť správcu dane, ktorú počas prerušenia daňovej
kontroly nemôže vykonávať. Takýto dôvod prerušenia daňovej kontroly je v rozpore s účelom daňovej

kontroly,pretojenezákonný.Správcadanetaknedodržalzákonnúlehotunavykonaniedaňovejkontroly,
preto je daňová kontrola nezákonná a protokol z takejto kontroly má povahu nezákonného dôkazu.
Použitie nezákonného protokolu v daňovom konaní je takým nesprávnym procesným postupom, ktorým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Žalobca namieta aj prerušenie daňovej kontroly, ktoré v daňovej kontrole trvalo od 22.12.2017 do
20.03.2018, ako nezákonné, keďže dožiadania do zahraničia nemali žiadny vzťah k predmetu daňovej
kontroly a k správnemu určeniu a vyrubeniu predmetnej dane. Dôvodom nezákonnosti prerušenia
daňovej kontroly je, že správca dane predtým, než tieto dôkazy medzinárodnými dožiadaniami
vykonával, nepoznal stanovisko žalobcu k prípadným pochybnostiam správcu dane, keďže tieto

žalobcovi neoznámil a neumožnil brániť sa v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a § 3 odsek 2 a 8
daňového poriadku. Správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu vykonávania MVI, pričom príslušný
právny akt EÚ nebol prijatý na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi
členských štátov, ktorý by im umožnil preukázať povahu dodávok v rámci spoločenstva poskytnutých
zdaniteľnými osobami, ktoré sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Možnosť MVI sa

netýka právomoci orgánov určiť, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie
operácie od dane (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Twoh International BV). Z
uvedených dôvodov ide o nezákonné dôkazy, ktoré nesmú byť ako dôkazy použité.

11. Žalobca namieta, že mu v priebehu celej daňovej kontroly správca dane neoznámil, čo mu nie

je zrejmé, a nie je to uvedené ani v protokole, hoci je to povinnosťou správcu dane podľa § 46
odsek 5 daňového poriadku. Tým je daný dôvod nezákonnosti daňovej kontroly. V dôvodoch tak
prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia je len potvrdené, že správca dane svojvoľne
preveroval skutočnosti, ktoré nemali byť preverované, bez toho, aby umožnil žalobcovi splniť si
preukaznú povinnosť podľa § 24 odsek 2 daňového poriadku, keďže mal správca dane zatajovať, aké

má pochybnosti. Žalobca zároveň priznáva, že bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov, ale
nevedel, na preukázanie akých skutočností má tieto dôkazy predložiť a ani z akých dôvodov.12. Z protokolu z daňovej kontroly nie je možné zistiť, čo správca dane považuje za dôkazy a čo za
informácie, pretože len uvádza ním vybrané skutočnosti, ktoré vo svojom postupe údajne obstaral s
takmer doslovným opisom obsahu týchto skutočností. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 3

odsek 1, 2 a 8 daňového poriadku, teda práva daňového subjektu na úzku spoluprácu a súčinnosť
so správcom dane pri správe daní. Tým je protokol z daňovej kontroly zmätočný a nezrozumiteľný. V
oboch rozhodnutiach nie je uvedené, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pretože dôkazy nikde
neboli hodnotené. Nie je možné zistiť, čo správca dane považuje za dôkazy a ako tieto dôkazy hodnotil,
čo do ich spôsobu získania, obsahu, subsidiarity, dôležitosti vo vzťahu k veci, pravdivosti, hodnotovej

výpovednosti, vierohodnosti a zákonnosti. Protokol je preto nezákonný z toho dôvodu, že jeho obsah je
v rozpore s § 46 ods. 8 prvá veta a § 47 písm. h) daňového poriadku, tak ako i napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ktoré je v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku.

13. Správca dane po tom, ako žalobca predložil všetky doklady, ktoré správca dane požadoval,
svojvoľne a nezákonne, bez akejkoľvek vedomosti žalobcu a súčinnosti, získaval rôzne zistenia, čím

vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly už nemôže vykonávať, pretože by
išlo súbežne o dva samostatné postupy, ktoré sa vzájomne vylučujú. Vyhľadávacia činnosť správcu
dane je iným inštitútom oprávnení správcu dane než daňová kontrola. Daňový poriadok, ktorý upravuje
samostatne postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, nedovoľuje správcovi dane vykonávať
vyhľadávaciu činnosť. Ak teda správca dane takúto činnosť vykonával v rámci daňovej kontroly,

postupoval nezákonne. Správca dane postupoval nezákonne a zbytočne spôsobil prieťahy v konaní.
Žalobca uvádza, že do podania správnej žaloby mu správca dane neoznámil podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku, aké má pochybnosti o žalobcom predložených dôkazoch. Taký postup je svojvoľný, a preto
nezákonný.

14. Žalobca namieta, že v daňovom vyrubovacom konaní konali zamestnankyne správcu dane, daňové
kontrolórky C. F. a C. G., ktoré vo vyrubovacom konaní nemohli konať pre svoju zaujatosť vo veci.
Námietka spočíva v tom, že „tieto zamestnankyne ako kontrolóri vykonávali daňovú kontrolu na základe
písomného poverenia a účinky tohto poverenia trvali len počas daňovej kontroly do jej ukončenia, t.
j. do doručenia protokolu daňovému subjektu podľa § 46 ods. 9 písmena a) daňového poriadku. Po

ukončení daňovej kontroly teda nemali už možnosť vo veci ďalej konať, a to už i vzhľadom na to, že celý
výkon daňovej kontroly vykonávali chaoticky, neprofesionálne, zaujato a sústavne v môj neprospech.
Zamestnankyne správcu dane mali ex offo sami navrhnúť svoju zaujatosť v súlade s § 60 odsek 3
daňového poriadku, pretože už vykonávali daňovú kontrolu a v následnom daňovom konaní už preto
nemohli byť nezaujaté. Dôvodom vylúčenia zamestnanca príslušného orgánu je, podľa § 60 odsek 2

daňového poriadku, aj to, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu
iného stupňa. Takýto zamestnanec síce nemá osobný vzťah k veci alebo účastníkovi, či jeho zástupcovi,
ale vo veci už konal a rozhodoval. Žalobca zdôrazňuje, že nenamietal zaujatosť podľa § 60 odsek 4
daňového poriadku, ale namietal, že procesným postupom došlo k porušeniu jeho práv tým, že samé
zamestnankyne nenamietali svoju zaujatosť (§ 60 ods. 3 daňového poriadku).

15.Nezákonnosťdaňovejkontrolyspočívaivtom,žesprávcadanenerešpektovaltaxatívneustanovenie
§ 24 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého mal zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Dôkazom toho,
že v daňovej kontrole tento základný skutkový stav vôbec nezisťoval je vykonávanie dokazovania vo
vyrubovacom konaní o základných skutkových otázkach, a to až o námietkach daňového subjektu, ktorý

dovtedy vôbec nevedel, aké úkony správca dane v daňovej kontrole vykonával. Ide o značne rozsiahle
procesné konanie na zisťovanie skutkového stavu, čo mal vykonať už v daňovej kontrole.

16. Podľa platnej právnej úpravy vykladanej judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“), ako aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), daňový

subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu
zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa. Daňový subjekt sa opiera o ustálenú judikatúru, z ktorej v zhodných
prípadoch vyplýva, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho
dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia,

ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov
uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného
subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo
prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoréje súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /ďalej len „Najvyšší súd SR“/ sp. zn. 3Sžf/1/2011
zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03

Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Navyše, v daňovej kontrole nebol vykonaný žiadny dôkaz
navrhnutý žalobcom.

17. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uvádza množstvo skutočností, ktoré sa týkajú iných
daňových subjektov, a to sub-dodávateľa dodávateľa žalobcu, ako aj odberateľov a ďalších osôb

v reťazci, o ktorých nemá žalobca žiadnu vedomosť. Žalobcovi nie je jasné, čo majú informácie
o dodávateľských, subdodávateľských a sub-subdodávateľských spoločnostiach spoločné s mojim
právom na odpočítanie dane a oslobodením od dane a akým spôsobom som ja mohol ovplyvniť konanie
iných subjektov. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Počas celej daňovej kontroly sa žalobca nemohol vyjadriť k účelnosti týchto úkonov, spôsobu
ichzistenia,kichzákonnosti,anikichobsahu;nebolupovedomenýovýsluchusvedka,abymalmožnosť

využiť svoje právo klásť svedkom otázky podľa § 45 ods. 1 písmeno e) daňového poriadku. Napriek
tomu sa v napadnutom rozhodnutí uvádzajú svedecké výpovede ako dôkazy aj pre túto daňovú kontrolu.
Z toho dôvodu skutočnosti zistené takýmto postupom nemôžu byť dôkazmi v daňovom konaní, pretože
pri ich získavaní bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku.

18. Záver správcu dane, že spoločnosti EAST WEST TRADE (pôvodne CICompany s.r.o.) nevznikla
daňová povinnosť, pretože neuskutočnila zdaniteľné obchody podľa zákona o DPH, a preto žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane, je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým a právnym stavom
veci. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky na odpočítanie dane, čo bolo preukázané nie len
faktúrami, ale aj ďalšími dokladmi, ktoré boli predložené v rámci daňovej kontroly. O reálnosti plnenia

svedčia okrem dokladov a listinných dôkazov, najmä čestných prehlásení, z ktorých je zrejmé, že sme
tovar reálne dodali odberateľovi, ako aj výsledky medzinárodných dožiadaní, kde orgány Veľkej Británie
potvrdzujú reálnosť obchodu, aj skutočnosť, že za tovar bolo zaplatené. Z uvedeného vyplývajú dve
podstatné skutočnosti: (i) reálna existencia tovaru a (ii) vyvezenie do iného členského štátu. Správca
dane ale v napadnutom rozhodnutí tieto preukázané skutočnosti v môj prospech nijak neuvádza, ani

nehodnotí. Z uvedených skutočností vyplýva, že som splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie
nároku na oslobodenie od dane, a s tým súvisí aj preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane
na vstupe.

19. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-409/04 Teleos) vyplývajú dve

základné hmotnoprávne podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského
štátu: nadobúdateľ tovaru získa právo nakladať s tovarom ako vlastník a preprava tovaru sa fyzicky
skončí v inom členskom štáte. Podľa všetkých predložených dokladov a dôkazov daňovým subjektom
boli tieto podmienky zo strany daňového subjektu, naplnené. a to tak na vstupe, ako aj na výstupe.
Dôvodom nepriznania práva na vrátenie dane na základe oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do

iného členského štátu pre spoločnosť Instant Solution, ktorý žalobca nadobudol od spoločnosti EAST
WEST TRADE je, že podľa správcu dane žalobca nepredložil ani nedoručil relevantné, vierohodné
a jednoznačné dôkazy k tovaru a to: jednoznačnú špecifikáciu tovaru, pôvod tovaru, názov a
adresa výrobcu, výrobné (sériové) čísla tovaru, skutočný dátum výroby, názov a adresa spoločnosti
(distribútora), ktorý prvý doviezol tovar na územie EÚ, prvé miesto štátu vstupu na územie EÚ a

iné skutočnosti o tovare a zároveň všetky podklady, týkajúce sa spôsobu balenia, druhu označenia,
záruky, kvality a funkčnosti tovaru v čase jeho nákupu a predaja. Žalobca však predložil dostatočné
množstvo dokladov, ktoré preukazujú, že tovar reálne nadobudol od dodávateľa uvedeného na faktúre
(EAST WEST TRADE) a následne ho predal v rovnakej kvalite a množstve spoločnosti Instant Solution.
Týmito dôkazmi sú najmä predložené faktúry, dodacie listy, skladová karta, na výstupe dodacie listy,

čestné prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom štáte, doklady CMR o medzinárodnej
preprave tovaru aj emailovú korešpondenciu s dodávateľom ako aj odberateľom. Ďalej je nesporné, že
za tovar bolo zaplatené na vstupe aj na výstupe, o čom svedčia predložené výpisy z účtov daňového
subjektu. Správca dane nikdy v rámci daňovej kontroly nespochybnil pravdivosť predložených dokladov
ani nepredložil dôkaz opaku, ktorý by vyvracal údaje uvedené na týchto dokladoch; len ich spochybňuje.

Žalobca dáva správcovi dane do pozornosti, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne
limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne
konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu
a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré objektívne nemôže vedieť. Odkazuje na nález Ústavnéhosúdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/45/2011,
sp. zn. 5Sžf/45/2011. V prípade pochybností sú daňové orgány povinné postupovať miernejšie (in dubio
mitius).

20. Žalobca cituje rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 –PPUH Stehcemp, podľa ktorého
„pokiaľ sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené šiestou
smernicou, nie je v súlade s režimom práva na odpočet upraveným touto smernicou, aby sa zamietnutím
tohto práva postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené

do podvodu spáchaného dodávateľom alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace
súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou
osobou alebo po ňom nasledovalo [...].“. Uvedené závery Súdneho dvor EÚ je potrebné aplikovať aj
v tejto veci, teda, že skutočnosť, že spoločnosť odberateľa je nekontaktná, nemôže mať vplyv na jeho
právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane. Jediným prípadom, kedy by
to bolo možné je prípad, že by správca dane vzhľadom na objektívne skutočnosti v daňovej kontrole

preukázal, že daňový subjekt pri dodaní tovaru vedel alebo mal vedieť, že uvedené dodanie bolo
súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť súdu. Správca dane sa však v tejto veci nikdy nezaoberal
možnosťou, že by daňový subjekt pri dodaní tovaru vedel alebo mal vedieť o podvode. Dobromyseľnosť
kontrolovaného daňového subjektu nikdy nebola spochybnená.

21. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní
právne irelevantné. Ustanovenie § 24 odsek 4 daňového poriadku totiž stanovuje, že ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Práve skutočnosť,
že sa Správny poriadok na daňové konanie nevzťahuje, odôvodňuje použitie daňového predpisu, ktorý

stanovuje čo je dôkazom. Získanie čestných vyhlásení daňovým subjektom jednoznačne preukazuje
minimálne skutočnosť, že daňový subjekt prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby
sa uistil, že dodávka v inom členskom štáte, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Tento
dôkaz správca dane, ani žalovaný nikdy neposudzovali a nehodnotili čím porušili ustanovenie § 3 odsek
3 daňového poriadku.

22. Žalobca pri posudzovanom obchode konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré pri vykonávaní
obchodu získal práve za účelom, aby odôvodňovali jeho právo na odpočítanie dane. Doklady a dôkazy,
ktoré daňový subjekt pri uskutočňovaní obchodu získal (skladovú kartu listy, CMR, potvrdenia o prijatí
tovaru, elektronickú komunikáciu) a aj predložil správcovi dane v daňovej kontrole aj v daňovom konaní,

jednoznačne preukazovali, že tovar, ktorý dodával reálne existoval a bol fyzicky prepravený do iného
členskéhoštátu,atopráveodberateľoviuvedenémunafaktúre.Týmdaňovýsubjektsplnilajpodmienku,
že dodávaný tovar fyzicky skončil v inom členskom štáte, čím splnil všetky podmienky na priznanie jeho
právo na oslobodenie od dane.

23. Dodanie pamäťových kariet do iného členského štátu, konkrétne do Veľkej Británie, jednoznačne
potvrdili aj daňové orgány Veľkej Británie v odpovedi na dožiadanie správcu dane. Navyše si žalobca
odberateľov vždy overoval z dostupných zdrojov, v obchodnom registri, živnostenskom registri, nad
rámec zákona som si preveril ešte aj existenciu bankového spojenia. Tiež overil, či je odberateľ platcom
DPH. Samotná daňová správa overuje pri registrácii množstvo skutočností, aby mohol byť daňový

subjekt zaregistrovaný pre DPH, preto boli pre žalobcu tieto informácie dostačujúce na to, aby s touto
spoločnosťou obchodoval.

24. Žalobca poukazuje na záver napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uvádza, že „skutočným
obsahom v danom obchodnom prípade bolo profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za

zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou“. Tento záver
prijal bez toho, aby uviedol akýkoľvek dôkaz preukazujúci prijatie takéhoto záveru, pretože takýto dôkaz
nielenže nebol v doterajšom konaní vykonaný, ale ani vôbec neexistuje. Ide o novú skutočnosť, ktorá
nebola súčasťou prvostupňového rozhodnutia, a voči ktorej sa žalobca nemal možnosť brániť. Tým je
napadnuté rozhodnutie zmätočné, a preto nepreskúmateľné.

III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2019 uvádza, že vychádzajúc z predloženého
spisového materiálu je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že dodanie tovaru sa uskutočnil tak, ako je
deklarované na predložených faktúrach pre odberateľov, čím nebola splnená podmienka nároku na
oslobodenie od dane. Správca dane v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Žalovaný považuje za irelevantné tvrdenie žalobcu, že ak česká finančná správa potvrdila v rámci
MVI zaslanie tovaru spoločnosťou Instant Solution, je tým nepochybne preukázaná existencia tovaru,
aj jeho vývoz. Z kontrolných zistení správcu dane vyplýva, že žalobca predmetný tovar nemohol
nadobudnúť od spoločnosti EAST WEST TRADE, ktorá ho nemohla nadobudnúť od spoločnosti
MIFERA s.r.o. a tá zasa od spoločnosti Advance Technologies supplies s.r.o., ktorá nevykonávala

žiadnu ekonomickú činnosť, a teda žalobca deklarovaný tovar nemohol dodať spoločnosti Instant
Solution. Vykonanou daňovou kontrolou bola zistená len úhrada faktúr za deklarované dodanie tovaru
pre odberateľov registrovaných v iných členských štátoch (Veľká Británia, Nemecká republika, Česká
republika).

27. Námietku žalobcu, že daňová kontrola je nezákonná, nakoľko nebola vykonaná v zákonnej lehote,
považuje žalovaný za neopodstatnenú. Daňová kontrola bola vykonávaná v dňoch od 09.03.2017 do
02.10.2017, t. j. 208 dní, od 13.10.2017 do 21.12.2017, t. j. 70 dní a od 21.03.2018 do 08.06.2018, t. j.
80 dní, čo spolu predstavuje 358 dní výkonu daňovej kontroly. Na základe uvedeného zákonná lehota v
zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku nebola prekročená, a preto protokol z takto vykonanej daňovej

kontroly nie je nezákonný, nezrozumiteľný a zmätočný.

28. Správca dane postupoval pri prerušení daňovej kontroly u žalobcu v zmysle platných právnych
noriem, a preto tvrdenie žalobcu, že prerušenie daňovej kontroly je nezákonné z dôvodu, že informácie
získanéprostredníctvomMVIniesúdôkazom,ktorýmožnovyužiťvdaňovomkonaní,považuježalovaný

za jeho subjektívny názor, ktorý nemá oporu v žiadnej právnej norme. MVI sa uskutočňuje na základe
právnych predpisov EÚ a na základe zmluvných nástrojov ako je napr. Nariadenie Rady (EÚ) č.
904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových
záležitostiach. Medzinárodná administratívna spolupráca pri správe daní umožňuje správcovi dane

využívať administratívne nástroje, ktoré zahŕňajú výmenu informácií o daňových subjektoch s daňovými
správami iných členských resp. zmluvných štátov, ktoré by bez medzinárodnej výmeny informácií
nebol schopný získať. Umožňuje správcovi dane zadovážiť v rámci dokazovania konkrétne dôkazné
prostriedky, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým transakciám, o ktorých má pochybnosti, napr. účtovné
doklady, dodacie listy alebo prepravné dokumenty a zistiť tak skutočnosti pre správne určenie a výber

dane (DPH).

29. Žalovaný dáva do pozornosti, že počas výkonu daňovej kontroly a v období jej prerušení sa ani raz
žalobca neinformoval o priebehu daňovej kontroly, ani o úkonoch, ktoré správca dane vykonával, ani
nevyužil svoje právo v zmysle § 23 daňového poriadku, ani svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. c)

daňového poriadku, pričom dokazovanie správca dane viedol v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku
a dbal aj na zachovanie práv žalobcu. Žalovaný dodáva, že daňový poriadok neukladá správcovi dane
povinnosť oznamovať žalobcovi v priebehu výkonu daňovej kontroly aké úkony bude vykonávať, kedy
ich bude vykonávať, a kým spôsobom. Uvedený protokol je súhrnom všetkých krokov a zistení správcu
dane z MVI, miestnych zisťovaní, výsluchov svedkov, zápisníc o ústnom pojednávaní, vyhodnotení

získaných dokladov a dôkazov aj bez súčinnosti žalobcu v ich vzájomnej súvislosti a tvorí podklad pre
vydanie rozhodnutia. Protokol nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa neukladajú práva
a povinnosti.

30. Rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom
uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Správca dane sa v
odôvodnení podrobne zaoberal skutočnosťami, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol
aj úvahy, ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov. V tomto prípade tiežtreba uviesť, že správca dane preukázal, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2016 išlo
o simulované obchodné transakcie, ktorých výsledkom bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti,
alebo získanie daňového zvýhodnenia. Správca dane preverovaním skutočností spochybnil, že tovar

deklarovaný na predložených faktúrach pre spoločnosť Instant Solution bol dodaný z tuzemska do iného
členského štátu, a to práve osobou uvedenou na faktúrach (EAST WEST TRADE).

31. Žalovaný k vyhľadávacej činnosti definovanej v ustanovení § 36 daňového poriadku uvádza, že
podobne ako miestne zisťovanie, je procesným nástrojom na získavanie informácií potrebných pre

správu daní. Zamestnanci správcu dane vykonávajú vyhľadávaciu činnosť pričom využívajú všetky
dostupné informácie (napr. tlačové a reklamné periodiká, reklamné letáky, reklama, rozhlas, televízia,
internet,sťažnosti,podaniaainé).Obsahomvyhľadávacejčinnostimôžebyťzhromažďovanieinformácií
o daňových subjektoch, vyhľadávanie neprihlásených alebo neregistrovaných daňových subjektov,
overovanie úplnosti a správnosti evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovanie ďalších
skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového

nedoplatku.

32. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vedie dokazovanie postupne od začiatku daňovej
kontroly až po jej ukončenie a je iba na ňom, kedy, resp. v ktorom časovom úseku (za predpokladu, že
daňová kontrola nie je prerušená) umožní vyjadrovať sa daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly

k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim (§ 45 ods. 1 písm. f) daňový poriadok).

33. Keďže žalobca vo svojej žalobe poukázal na viaceré vnútroštátne rozsudku i rozsudky Súdneho
dvora EÚ, žalovaný poukazuje na to, že v rámci rozhodcovskej činnosti sa Najvyšší súd SR zaoberal

odvolávaním sa na rozsudky Súdneho dvora EÚ zo strany zúčastnených osôb, napr. rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn: 3Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, z ktorých vyplýva nasledovné: „...K ďalším
námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a domáhal sa toho,
aby na jeho prípad boli aplikované ich závery, senát odvolacieho súdu uvádza, že vo svojej rozhodovacej
činnosti sa NS SR už zaoberal problematikou odpočtu dane (napr. rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/19/2011

zo dňa 25. januára 2012) , z ktorého vyberá a uvádza nasledovné: Pokiaľ sa žalobca v daňovom
konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo
jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého
z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.
Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať...“.

34.Knámietke,žežalobcanebolpočascelejdaňovejkontrolyanirazupovedomenýovýsluchunejakého
svedka, aby mal možnosť využiť svoje právo klásť svedkom otázky podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm.
e) daňového poriadku, žalovaný uvádza, že žalobca ani vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným
v protokole (doručené elektronicky dňa 25.06.2018 zaevidované pod číslom 6/08998105/2018) sa k

výsluchom svedkov vôbec nevyjadroval, nakoľko správca dane žiadneho nevypočúval, preto žalovaný
nemá vedomosť, ktorým svedkom chcel klásť otázky. Správca dane zákonným spôsobom oboznámil
žalobcu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100983875/2018 dňa 18.05.2018, o zistených
skutočnostiach, ku ktorým mal možnosť uplatniť si v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového
poriadku právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby

v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

35. K čestnému prehláseniu odberateľov k dodaniu tovaru dáva žalovaný do pozornosti Rozsudok
Najvyššieho súdu SR evidovaný pod číslom 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, v ktorom Najvyšší súd
SR v danej veci vyslovil tento právny názor: „Čestné vyhlásenia predložené žalobcom však nemožno

považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 citovaného zákona ide o
demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva,
že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné
vyhláseniepredstavujejednostrannýúkon,ktorýnemôženahrádzaťdôkaz,pretožetozákonč.511/1992
Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť

dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené
v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním
nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje(§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne
irelevantné.“.

36. Súdny dvor EÚ skonštatoval, na to, aby dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom
členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného
členského štátu do druhého členského štátu. Dodávateľ musí riadne a dôveryhodne preukázať splnenie
základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z
pridanej hodnoty a prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v

rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

37. Žalovaný dodáva, že predložené doklady a písomnosti, ktoré predložil žalobca považoval správca
dane v tom čase za neúplné a to najmä z dôvodu, že nepredložil žiadne doklady k tovarom, k ich
pôvodu a k ich existencii, deklarovaným v horeuvedených faktúrach, ktoré mal nakúpiť od tuzemského
dodávateľa EAST WEST TRADE a ďalej ich predať Instant Solution. Správca dane mal oprávnené

pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov, ktoré predložil žalobca a o pravdivosti údajov v
nich uvedených, neobsahovali jednoznačnú špecifikáciu tovarov; pôvod tovaru; názov a adresa výrobcu;
výrobné (sériové) čísla tovarov; skutočný dátum výroby; názov a adresa spoločnosti (distribútora), ktorý
prvý doviezol tovar na územie EÚ; prvé miesto štátu vstupu na územie EÚ a iné skutočnosti o tovare
a zároveň všetky podklady, týkajúce sa spôsobu balenia, druhu, označenia, záruky, kvality a funkčnosti

tovaru v čase jeho nákupu a predaja.

38. Žalovaný uvádza, že v rozhodnutí uviedol, že faktúry a k nim predložené doklady, vrátane ich
zaplatenia (bezhotovostným prevodom) a ich riadne zaevidovanie do účtovnej evidencie samé o sebe
nie sú relevantným dôkazom o tom, že nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry spoločnosti

EAST WEST TRADE, ako aj nárok na oslobodenie od dane pre odberateľa Instant Solution, boli
uplatnené v súlade so zákonom o DPH. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby
bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane a oslobodenie od dane, avšak tieto doklady
by museli byť odrazom reálnych plnení, ktoré pri vzniku pochybností správcu dane, mal preukázať práve
žalobca, nakoľko je v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku dôkazné bremeno na

daňovom subjekte. V zmysle ustanovenia § 2 zákona o DPH nie je predmetom dane samotné peňažné
plnenie, ale dodanie tovaru alebo služby. Žalobca bol povinný preukázať prijatie tovaru (zdaniteľných
obchodov) a ich dodanie s oslobodením od dane nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.

39. Žalobca podľa žalovaného len poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa

žalobcu spočíva v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci, ktoré však nikde v odvolaní nie
je dostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru objektívnych,
presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa žalobcu nesprávne skutkové a právne posúdenie
veci spočíva. Preukazovanie zdaniteľných obchodov žalobcom, ktorý si z nich uplatňuje právo na
oslobodenie od dane, je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, pretože

musí byť predovšetkým v jeho záujme preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí.
Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a
dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z § 45 ods. 1 daňového poriadku,
ktorý bol uvedený aj v oznámení o daňovej kontrole č. 100311598/2017 zo dňa 16.02.2017. Dôkazná
povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku.

40. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je
povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení

nároku na odpočítanie DPH. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so
svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov
(plneniedaňovýchpovinnostíjejednazpodstatnýchpodmienokpodnikania).Jenaúvahežalobcu,akým
spôsobom mal zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach.

41. Žalovaný zastáva názor, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral
sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných
súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. Správca dane sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam preposúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia,
na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca
dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. hodnotil právne úkony

podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na
oslobodení od dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v
rozpore s platnou legislatívou.

42. V tomto prípade správca dane preverovaním dodávateľa žalobcu, spoločnosť EAST WEST TRADE,

spochybnil samotné zdaniteľné plnenie, existencia predmetu zdaniteľného plnenia, pretože správca
dane preukázateľne zistil, že plnenie uvedené vo faktúre predloženej žalobcom spoločnosti Instant
Solution nedodala, čiže k zdaniteľným plneniam tak, ako to žalobca deklaroval, nedošlo, čo žalobca
žiadnymi dôkazmi nevyvrátil.

43. Z § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od dane z pridanej

hodnoty, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva
nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5
zákona o DPH sú stanovené doklady, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru
do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva apod.), že
tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný skutočnému nadobúdateľovi,

na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri intrakomunitárnych obchodoch
prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových
podvodov. Preto nie je v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o DPH ani s právom EÚ požadovať,
aby sa žalobca, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že
zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov a budú riadne zdanené.

44. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 20.09.2019, v ktorej zosumarizoval
skutočnosti a argumenty uvedené v žalobe. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu nevyužil.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

45. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

46. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

47. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „daňového poriadku“) platného v rozhodnom čase,
tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú
v súvislosti so správou daní.

48. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.51. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

54. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

55. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

56.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

57. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému
daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.58. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

59. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva

podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Vyrubovacie
konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

60. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

61. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

62. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

63. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

64.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7; platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

65. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

66. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

67. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača

s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

68. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

69. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom žalobnom návrhu a v žalobe
uvedených dôvodov nezákonnosti. Nad rámec rozhodnutí vnútroštátnych i európskych súdov citovaných
v žalobe poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa
18.05.2021, v ktorom súd akcentuje povinnosť oznámiť daňovému subjektu pochybnosti a aj umožniť
mu vyjadriť sa k týmto pochybnostiam.

70. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie
zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na
odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (tovaru) a vznik nároku na oslobodenie od dane pri dodaní

tovaru z tuzemska do iného členského štátu v kontrolovanom zdaňovacom období september 2016 od
dodávateľaEASTWESTTRADEavneposlednomradepreveriť,čijenapadnutérozhodnutiedostatočne
a presvedčivo odôvodnené.

71. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku nároku

žalobcu na odpočet dane (§ 49 ods. 2 zákona o DPH) za prijaté tovary (500 ks pamäťových
kariet) v zmysle faktúry č. FV160214 zo dňa 12.09.2016, žalovaný na základe výsledkov daňovej
kontroly, doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver
o nepreukázaní vlastníctva k tovaru, ktoré mal dodávateľa EAST WEST TRADE preniesť na žalobcu,
nepreukázaní reálnej existencie tovaru, jeho prijatia žalobcom a jeho prepravy spoločnosťou EAST

WEST TRADE, t.j. táto spoločnosť neuskutočnila zdaniteľné plnenie. Spoločnostiam v dodávateľskom
obchodnom reťazci (bod 4 vyššie) nevznikla daňová povinnosť uskutočnením zdaniteľného plnenia, ale
z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Žalobca tovar nemohol nadobudnúť
od spoločnosti EAST WEST TRADE, ktorá ho nemohla nadobudnúť od spoločnosti MIFERA a tá zase
od spoločnosti Advance Technologies supplies, ktorá nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, a preto

žalobca nemohol deklarovaný tovar dodať odberateľovi Instant Solution.

72. Pokiaľ ide o oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona
o DPH) žalovaný ustálil záver o zistení úhrady faktúr za deklarované dodanie tovaru pre odberateľov
registrovaných v iných členských štátoch (Veľká Británia – Nemecká republika – Česká republika), no

nebolo zistené nadobudnutie práva Instant Solution (ako prvého odberateľa žalobcu) nakladať s tovarom
ako vlastník a nebolo preukázané ani uskutočnenie prepravy tovaru pre túto spoločnosť.

73. Žalobca v tejto veci poukázal na informácie získané z MVI od orgánov Veľkej Británie, ktoré podľa
neho potvrdzujú reálnosť obchodu, ako aj skutočnosť, že za tovar bolo zaplatené (bod 18 vyššie).

Súd musí na tomto mieste prisvedčiť námietke žalobcu o nedostatočnom vyhodnotení odpovedí z
MVI, nakoľko z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane požiadal orgány Veľkej Británie
o informácie dvakrát, avšak poskytnuté odpovede vyhodnotil len čiastočne.

74. Na prvú žiadosť o MVI zo dňa 07.04.2017, ktorej predmetom bolo preverenie, či skutočne došlo

k dodaniu tovaru spoločnosti Instant Solution, či odviedol DPH za tento tovar, či má faktúru č. 1612797
zo dňa 09.09.2017 zaúčtovanú vo svojom účtovníctve, či bola platba za tovar uskutočnená, kedy,
aký druh tovaru a komu bol tovar ďalej predaný, odpovedali orgány Veľkej Británie dňa 27.04.2017
spôsobom, ktorý potvrdil dodávateľa i odberateľa Instant Solution, potvrdzuje presný predmet tovaru
(500 ks pamäťových kariet), jeho cenu, vrátane platby DPH odberateľom žalobcu a odoslanie tovaru do

spoločnosti EC Logistics pre odberateľa UTGmbH. Zároveň bola v odpovedi uvedená konkrétna osoba
za spoločnosť Instant Solution, ktorá objednávku realizovala (pán H. I., narodený XX.XX.XXXX), forma
objednávok, ktoré boli pravdepodobne realizované telefonicky alebo emailom. Taktiež poskytli orgány
Veľkej Británie informáciu, že konateľ Instant Solution (pán Hassan Raza Ali) uviedol, že spoločnosť je
registrovaná vo viacerých obchodných platformách, u ktorých je prístup povolený len pre registrovaných

členov; že spoločnosť je prísne kontrolovaná predtým, ako je pridaná k obchodným platformám; že
platformy vyžadujú dôkaz obchodu, obchodné dokumenty a referencie predtým, ako spoločnosť môže
začať obchodovať a že to konateľ Instant Solution hodnotí ako súčasť svojich povinností predtým, ako
obchodujesnovýmidodávateľmiaodberateľmi(zákazníkmi).Tietoskutočnostinebolidaňovýmiorgánmivyhodnocované a neboli ani uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí
v rámci vyhodnotenia tejto odpovede z MVI zo dňa 27.04.2017.

75. Navyše, súčasťou tejto odpovede boli okrem faktúry č. 7862124 vystavenej Instant Solution pre
odberateľa UTGmbH, objednávky tohto odberateľa a faktúry č. 1612797 vystavenej žalobcom, aj 5 ks
prepravných lístkov na pamäťové karty s celkovou váhou balíka 3 kg od odosielateľa Instant Solution pre
adresáta EC Logistics, čestné prehlásenie odberateľa Instant Solution o prijatí tovaru v inom členskom
štáte zo dňa 12.09.2016, bankový výpis Instant Solution za obdobie od 01.09.2016 do 06.10.2016

a emailová komunikácia medzi osobou vystupujúcou pod menom H. I. za Instant Solution a osobou
vystupujúcoupodmenomH.J.zaECLogisticszodňa19.09.2016.Správcadaneaanižalovanýžiadnym
spôsobom nepomenovali, ako tieto doklady vyhodnocovali, prípadne z akých dôvodov podľa ich názoru
nie sú tieto doklady relevantné na preukázanie skutkového stavu.

76. Na druhú žiadosť o MVI zo dňa 02.08.2018, ktorej predmetom bola požiadavka na preverenie

reálnosti uvedenej obchodnej transakcie, či skutočne došlo k dodaniu tovaru, či vie Instant Solution
preukázať skutočné prijatie fakturovaného tovaru, nie len na základe jeho hlásení, odpovedali orgány
Veľkej Británie dňa 30.10.2018 tak, že „Viď priložené dokumenty zaslané spoločnosťou Solution Ltd.
Náš subjekt potvrdil, že transakcie prebehli s K. a zaslal všetky dokument potvrdzujúce tieto tvrdenia“.
Túto druhú odpoveď správca dane neuviedol a tým ani nevyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí vôbec

a žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tejto odpovedi uvádza len, že finančná správa Veľkej Británie
poskytla doklady súvisiace s fakturáciou a úhradou faktúry spoločnosti Instant Solution a že spoločnosť
vystupuje ako sprostredkovateľ v trojstranných obchodoch a tovar poslal do spoločnosti EC Logistics, na
žiadosť spoločnosti UTGmbH. Úplne absentuje jasné označenie poskytnutých dokladov, vyhodnotenie
v kontexte tvrdení a dokladov predložených žalobcom a právna úvaha, prečo sú tieto doklady podľa

daňových orgánov irelevantné.

77. Tým, že orgány finančnej správy vyhodnotili informácie z prvej MVI od orgánov Veľkej Británie
z apríla 2017 len veľmi čiastočne a bez vysporiadania sa s tým, že orgány Veľkej Británie jasne
identifikovali konkrétnu fyzickú osobu, ktorá za dodávateľa žalobcu realizovala objednávku tovaru, a že

informácie z druhej MVI z augusta/októbra 2018 nevyhodnotili vôbec, trpí napadnuté rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) vo vzťahu k záverom správcu dane k vyhodnoteniu
skutkového stavu, ako aj k dôkazom, ktoré žalobca predkladal v rámci daňovej kontroly, resp. o ktorých
vykonanie požiadal v rámci vyjadrenia k protokolu.

78. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zmätočné aj posúdenie odpovede MVI od orgánov
Nemeckej republiky zo dňa 15.02.2018, vo vzťahu ku ktorému správca dane na str. 12 prvostupňového
rozhodnutia uvádza, že bola potvrdená úhrada faktúry č. 7862124 vystavenej Instant Solution, no nebola
potvrdená žiadna preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal byť preverovaný tovar
dodaný, skladovaný a nie je známe ani jeho ďalšie použitie. Z administratívneho spisu však vyplýva, že

v predmetnej odpovedi finančná správa Nemeckej republiky uviedla aj nasledovné: „Tovar bol dodaný
priamo z Veľkej Británie pre spoločnosť ECL-EC Logistics s.r.o. […] Prepravca, alebo skutočnosť, ako
sa tovar dostal z GB do CZ, nie je u nás známa. […] Podľa nám predložených dokladov sa nachádza/
nachádzala väčšina spoločnosťou UTGmbH predaného tovaru podľa faktúr v jednom českom sklade
(konsignačnom sklade) […]“. Z tejto odpovede nevyplýva jednoduchý záver, že nebola potvrdená žiadna

preprava tovaru, či neexistencia tovaru. Správca dane neuvádza žiadne úvahy, ktorými dospel k tomuto
záveru, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Skutočnosť, že nie je známe, kto tovar
prepravil, neznamená automaticky jeho neexistenciu osobitne v prípade, ak tie isté orgány potvrdia, že
tovar sa nachádza alebo nachádzal v sklade v Českej republike.

79. Žalovaný situáciu pri vyhodnocovaní MVI nijako nesprehľadnil, keď dokonca pri sumarizácii
zistení poskytnutých orgánmi českej finančnej správy zo dňa 20.03.2018 vynechal podstatné tvrdenie,
ktoré správca dane v prvostupňovom rozhodnutí označil nasledovne: „Tovar podľa odpovedi bol
zaslaný spoločnosťou Instant Solution LTD. Podľa odpovede nie je známe, kto tovar objednal, kto
prepravu uhradil, kto je vlastníkom dopravných prostriedkov.“ (str. 7 prvostupňového rozhodnutia).

Žalovaný vyhodnotil odpoveď českých orgánov čiastočne selektívne, keď uvádza na str. 5 napadnutého
rozhodnutia, že „finančná správa Českej republiky uviedla, že spoločnosť EC Logistics s.r.o. deklarovaný
tovar nevlastní, nie je známe kto tovar objednal, kto hradil prepravu a kto je vlastníkom dopravných
prostriedkov“. Prečo došlo žalovaným ku korekcii záveru vyhodnotenia MVI v časti, že tovar bolzaslanýspoločnosťouInstantSolutiondospoločnostiECLogisticsprenemeckéhoodberateľaUTGmbH,
v porovnaní so závermi, ktoré vyvodzoval správca dane, nie je odvolacím orgánom vysvetlené.

80. Žalobca tiež správne poukazuje na to, že v rámci daňovej kontroly predložil na preukázanie reálneho
nadobudnutia tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre (EAST WEST TRADE) a následného predaja
v rovnakej kvalite a množstve spoločnosti Instant Solution, najmä faktúry, dodacie listy na výstupe,
skladovú kartu, čestné prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom štáte, doklady CMR
o medzinárodnej preprave tovaru a emailovú korešpondenciu s dodávateľom ako aj odberateľom.

Konkrétne podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100983875/2018 zo dňa 18.05.2018 a zápisnica
o vykonaní úkonu zo dňa 101047692/2019 zo dňa 28.05.2018, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu, žalobca predložil správcovi dane emailovú komunikáciu s pánom G. zo spoločnosti EAST WEST
Trade v počte 21 listov v priebehu septembra 2016, ktorej prílohou sú aj výrobné čísla ponúkaných
výrobkov, vrátane fotodokumentácie, emailová komunikácia s Instant Solution v počte 26 listov
v priebehu septembra 2016 (vrátane prekladu anglického znenia tejto emailovej komunikácie v počte

20 listov), emailová komunikácia so skladom SCHENKER s.r.o., Bratislava (v ktorom mal byť zložený
tovar sub-dodávateľom EAST WEST TRADE a ktorý používal aj žalobca) v počte 6 listov a skladová
karta (pohyb predmetného výrobku) v počte 1 list. Správa dane k tomu len všeobecne konštatuje,
že predložené doklady nepreukazujú, že deklarované zdaniteľné plnenia, prijaté do spoločnosti EAST
WEST TRADE a následné dodanie do iného členského štátu, sa uskutočnilo tak, ako je uvedené

na preverovaných faktúrach (str. 14 prvostupňového rozhodnutia). Súd súhlasí so žalobcom, že tieto
doklady neboli v odôvodnení vyhodnotené ani samostatne a ani vo vzájomnej súvislosti s inými
zisteniami získanými správcom dane cez MVI. Preskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov v tomto
smere zásadne bráni skutočnosť, že doklady, ktoré podľa zápisnice zo dňa 28.05.2018 a zápisnice
zo dňa 28.05.2018 mali byť predložené správcovi dane, čo správca dane potvrdzuje aj na str. 14

prvostupňového rozhodnutia, nie sú súčasťou administratívneho spisu predloženého súdu.

81. Úlohou správcu dane v danej veci bolo overiť, či tvrdenia žalobcu a ním deklarované obchody, vo
vzťahu ku ktorým si uplatnil oslobodenie od dane z dôvodu intrakomunitárneho dodania, zodpovedajú
skutočnosti, a či tvrdené tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia. Žalobca v rámci daňovej kontroly

a po oboznámení sa s výsledkami kontroly sumarizovanými v protokole predložil viacero dokladov.
Je potrebné spomenúť aj samotnú faktúru č. 1612797 vystavenú žalobcom pre Instant Solution dňa
09.09.2016, ktorá sa nachádza v administratívnom spise a ktorá obsahuje meno a podpis osoby,
ktorá predmetný tovar vydala zo skladu (L. H.) zo dňa 12.09.2016, a tiež meno a podpis osoby, ktorá
prevzala tovar (Fabriel Šukl). Ani tieto informácie uvedené v dokladoch daňové orgány nevyhodnotili

v súvislosti s ďalšími tvrdeniami a dôkazmi v prospech žalobcu. Tu správny súd pripomína, že primárne
sa mal správca dane zamerať na posúdenie priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a jeho
dodávateľom a jeho odberateľom v kontexte preverenia vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky
použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho odberateľov. Skutočnosť, že
daňové orgány sa zamerali skôr na zisťovanie okolností týkajúcich sa sub-dodávateľov dodávateľa

žalobcu, alebo ďalších odberateľov odberateľa žalobcu, a nie primárne na skutočnosti, ktoré sa týkali
priameho nákupu a predaja pamäťových kariet realizovaného žalobcom, namietal žalobca správnou
žalobou.

82. Zároveň žalovaný uvádza na str. 7 napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade správca dane

dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. hodnotil právne úkony podľa ich
skutočného obsahu a dospel k záveru, že skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba
profitovať na odpočítaní DPH za zdaniteľný obchod s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore
splatnoulegislatívou.Vosvetletohtotvrdeniažalovanéhosastávajújehozáveryuvedenévnapadnutom
rozhodnutí nepreskúmateľné z dôvodu zmätočnosti odôvodnenia vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného

skutkového stavu na základe informácií získaných správcom dane z MVI, ako aj vo vzťahu k dôkazom,
ktoré žalobca predkladal. Správca dane a ani žalovaný tieto riadne nevyhodnotil v súvislostiach, nakoľko
nie je zrejmé, či došlo k dodaniu tovaru dodávateľom žalobcu (EAST WEST TRADE) žalobcovi
a následne, či došlo k dodaniu tovaru žalobcom jeho odberateľovi (Instant Solution), t.j. či boli splnené
hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočtu dane a následne uplatnenie oslobodenia od dane pri

dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu EÚ. Ak totiž hmotnoprávne podmienky splnené boli, len
v takom prípade môže správca dane odôvodňovať nepriznanie práva na odpočet, resp. nepriznanie
oslobodenia od dane, snahou o profitovanie na odpočítaní DPH za zdaniteľný, resp. oslobodený obchod
(ktorý v takom prípade musel existovať) s cieľom získať daňovú výhodu, keďže v prípade zneužitiapráva na odpočet dane sú vždy hmotnoprávne podmienky na odpočet dane splnené, ale pre odmietnutie
jeho priznania je potrebné preukázať práve realizáciu preverovaných zdaniteľných obchodov len za
účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. V takýchto prípadoch ide o tzv. zneužitie práva, ktoré

je skutkovo odlišnou situáciou, ako v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva
na odpočet DPH, resp. uplatnenia oslobodenia od dane (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017).

83. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho

ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Všetky podmienky
podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, teda v existencii predmetu
plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane) zdaniteľného plnenia,
deklarovaného faktúrou. Správca dane sa správne zameral práve na reálny základ jednak existencie
tovaru (plnenia) a jednak na reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa. Využil
tiež rozsiahlu MVI, ktorá smerovala k zisteniu skutočností týkajúcich sa sub-dodávateľov dodávateľa

žalobcu (EAS WEST TRADE), ako i odberateľa žalobcu (Instant Solution). Doterajšie skutkové zistenia
správcu dane, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, a ich vyhodnotenie uvedené v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí však nepreukazujú, že by žalobca nemohol dodať spoločnosti Instant
Solution pamäťové karty a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do protiprávneho konania
smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu z posudzovanej transakcie, či inej forme podvodného

konania. Aj keď orgány finančnej správy relevantne spochybnili dodanie tovaru od spoločnosti EAST
WEST TRADE, preskúmavané rozhodnutia nevysvetľujú, ako sa daňové orgány vysporiadali s dôkazmi,
ktorými sa žalobca snažil preukázať opak. Osobitne to platí v prípade, keď žalobca už v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu namieta automatické prevzatie záverov daňovej kontroly v spoločnosti
EAST WEST TRADE z dôvodu, že tento subjekt sa ani nezúčastnil prerokovania výsledkov vlastnej

daňovej kontroly a ani nepodal proti prvostupňovému rozhodnutiu o nepriznaní nároku odvolanie.
Rozhodnutie vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu tak nebolo preskúmané v rámci riadnych opravných
prostriedkov. Súd je v tomto smere názoru, že správca dane mal v odôvodnení bližšie špecifikovať
dôvody ním prijatého záveru o neexistencii tovaru na vstupe, a nie len odkázať na predchádzajúce
zistenia správcu dane. Rovnako nie je zrejmé, ako orgány vyhodnotili dôkazy, ktoré spochybňujú

jednoznačný záver daňovej správy o tom, že tovar pri jeho dodaní spoločnosti Instant Solution reálne
neexistoval.

84. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť pochybnosti
o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový

záver o nedodaní fakturovaného tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez
vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému
vysporiadaniu sa s informáciami získanými cez MVI. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na
absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a
spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam,

nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia §
63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a
porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného
práva na súdnu a inú právnu ochranu.

85. Súd sa nestotožnil so žiadnou z procesných námietok žalobcu, keďže tieto nemajú oporu v právnej
úprave daňového konania. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, a preto
správca dane nemohol prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku uvádza,
že v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku je možné prerušiť daňovú kontrolu a na jej prerušenie sa
primerane použije ustanovenie § 61 daňového poriadku, počas prerušenia lehoty neplynú (§ 61 ods.

5 daňového poriadku). S tvrdením žalobcu o nezákonných dôvodoch na prerušenie daňovej kontroly
nemožno súhlasiť, nakoľko informácie získané z MVI možno v zásade považovať za zákonne získaný
a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu už následne prizná správca dane konkrétnemu dôkazu,
je už vecou hodnotenia dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2021 z 30.11.2021).
Snaha o získanie informácií prostredníctvom MVI v rámci daňovej kontroly je relevantným dôvodom na

prerušenie daňovej kontroly.

86. Aj keď žalobca priamo nenamietal dĺžku jednotlivých prerušení daňovej kontroly, súd odkazuje aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK vyhlásený 30.09.2021, týkajúci sa výkladuNariadenia č. 904/2010 v nadväznosti na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI, v zmysle
ktorého sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia. Čl. 10

Nariadenia 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

87. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane neinformoval žalobcu o jeho pochybnostiach vo vzťahu ku
kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu alebo že dokonca tieto pochybnosti zatajoval, súd poukazuje
na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100983875/2018 zo dňa 18.05.2018, ktorého sa zúčastnil priamo
žalobca, a ktorého obsahom bolo oboznámenie kontrolovaného subjektu so všetkými relevantnými
pochybnosťami, zisteniami z MVI a inými podkladmi a o vyhodnotení týchto podkladov a informácií.
Vzápisnicisakonkrétneuvádza,žekontrolounebolapreukázanáreálnaexistenciatovaruuvedenéhona

faktúre.Ktýmtoskutočnostiamsažalobcavyjadrilnesúhlasneazároveňuviedol,akédokladypredkladá.
Následne zápisnica o vykonaní úkonu zo dňa 101047692/2019 zo dňa 28.05.2018 potvrdzuje, že
sa v tento deň dostavil žalobca a predložil preklad anglického znenia emailovej komunikácie so
spoločnosťou Instant Solution v počte 20 listov a tiež svoje vyjadrenie zo dňa 25.05.2018. Z obsahu
vyjadrení žalobcu a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania

nevyplýva, že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia
podmienok na vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať.
Zápisnica zo dňa 18.05.2018 a reálne oboznámenie žalobcu s priebežnými výsledkami daňovej
kontroly a jeho osobná účasť na tomto oboznámení spĺňa atribúty § 46 ods. 5 daňového poriadku,
keďže oboznámenie obsahovalo zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej kontroly na základe

doručených odpovedí z MVI.

88. K tvrdenej nemožnosti žalobcu zúčastniť sa výsluchov osôb, ktoré boli realizované v rámci iných
daňových kontrol u iných daňových subjektov, keďže v danom čase sa výsluchy nevykonávali vo vzťahu
kdaňovejkontroležalobcu,neznamená,žežalobcabolukrátenýnasvojichprávachvrámcijehodaňovej

kontroly, pretože tieto zápisnice z výsluchov osôb, realizovaných v rámci iných daňových kontrol u iných
daňových subjektov, mohli byť v preskúmavanom konaní použité ako listinný dôkaz. V rámci daňovej
kontroly u žalobcu sa mohol žalobca plne vyjadrovať k zisteniam správcu dane a použitiu zápisníc
z výsluchov týchto svedkov, mohol aj navrhnúť doplnenie dokazovania na podporu jeho tvrdení, a to aj
výsluchom uvedených osôb. Okrem povinnosti predložiť doklady podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku,

moholžalobcataktiežpísomnepredložiťakékoľveksvojeďalšietvrdeniatýkajúcesapredmetnejkontroly
a preverovaných zdaniteľných, príp. od dane oslobodených plnení.

89. Súd sa nestotožnil ani s námietkou zaujatosti zamestnankýň, ktoré vykonávali daňovú kontrolu.
Žalobca nepredložil žiadne dôvody, ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť vo vzťahu k predmetu

konaniaaleboúčastníkomkonania.Tietozamestnankynenemalidôvodnamietaťsvojuzaujatosťamohli
konať vo vyrubovacom konaní, keďže aj podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku platí, že vyrubovacie
konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, vykoná
a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Zákon teda
priamo predpokladá stav, kedy vo vyrubovacom konaní rozhoduje ten orgán (a tým aj jeho zamestnanci),

ktorý sa zúčastnili daňovej kontroly. Zákonné dôvody vylúčenia pre zaujatosť nemôžu súvisieť s ich
pracovným zaradením ale musia sa týkať ich pomeru k veci či účastníkom (§ 60 ods. 1 daňového
poriadku).

90. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1

písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa
s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke existencie
materiálneho plnenia, k osobe dodávateľa i osobe odberateľa žalobcu, jednoznačný a dostatočne
presvedčivoodôvodnenýzáver.Súdvzhľadomnakompetenciežalovanéhovrámciodvolaciehokonania

(§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto
súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie.91. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že mu
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

92. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).