Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200532
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124200532.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., zastúpení Advokátska kancelária doc. JUDr.
Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, proti žalovaným: 1. B. G., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XX, D., 2. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, D., 3. L. M. F., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. X, H., zastúpení Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice,
IČO: 51 176 831 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu
Mestského súdu Košice zo dňa 16. januára 2024 č.k. 15C/1/2024-34

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné

opatrenie tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zdržať sa užívania a nakladania so stavbou
garáže, súp. č. XXXX, nachádzajúcou sa na parcele KN-C č. 7013/2, zapísanou na liste vlastníctva č.
XXXXX, katastrálne územie H. F. do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
ku stavbe garáže. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť na podanie žaloby vo veci samej o určenie
vlastníckeho práva ku stavbe garáže v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

2. Súd vychádzal z návrhu žalobcov odôvodneného tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu súp. č. XXXX na B. XX G. D., stojaceho na parc. KN-C 7013/1 všetko zapísané na LV č. XXXX,
kat. úz. H. F., ktorý dom je súčasťou átriového štvordomu, má obytné nadzemné podlažie a v prízemí sa
nachádza pivnica a dve garáže, jednou z nich je aj garáž, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú neodkladnej
úpravy právnych pomerov. Žalobcovia tvrdili, že garáž, ktorá je aktuálne vedená ako samostatná stavba
vo vlastníctve žalobcov, je viac ako 50 rokov súčasťou ich rodinného domu, považovali ju za svoje

vlastníctvo, pričom táto nadobudla postavenie samostatného objektu práva – samostatnej stavby, na
základe konania žalovaných, ktorí požiadali o určenie súp. čísla ku garáži. Po pridelení súpisného čísla
7366, bola garáž ako samostatná stavby stojaca na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísaná na LV
č. XXXXX pre vlastníka N. G., K. O. P. XXX/X, nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičmi
po zomrelom N. G. sú na základe rozhodnutia o dedičstve žalovaní v 1. až 3. rade. Žalobcovia poukázali
na to, že sa snažili o nápravu stavu návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorému návrhu

nebolovyhovenéapodnetomnavydanieprotestuprokurátora,oktoromneboloešterozhodnuté.Uviedli,
že majú dôvodnú obavu, že nehnuteľnosť bude prevedená na inú osobu alebo zaťažená právami tretích
osôb.

3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia upravujúce konanie o nariadenie neodkladného opatrenia §
324,§325,§326,§328,§329,§336Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),následnevymedzilteoretické

predpoklady z ktorých súd vychádza pri hodnotení dôvodnosti návrhu uvádzajúc, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebuúpravy právnych pomerov či fakt, že exekúcia očakávaného súdneho rozhodnutia bude ohrozená,
keď miera osvedčenia sa riadi konkrétnymi okolnosťami sporu, pričom požadované obmedzenie musí
byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa, aby nedochádzalo k nevyváženému zásahu do

vzájomnýchpomerovstránatretíchosôb.Následnesúdzopakovaltvrdeniažalobcovznávrhuauviedol,
že listinnými dôkazmi (výpis z listu vlastníctva č. XXXXX I. Q. XXXX katastrálne územie Severné mesto,
oznámenie o určení súpisného čísla zo dňa 30. 11. 2022 v spojení s opravou chyby zo dňa 15. 2.
2023, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 25. 10. 2023, sp. zn. X-106/2023/
Buš, podnet na vydanie protestu prokurátora zo dňa 18. 12. 2023), bola osvedčená existencia vzťahu

medzi sporovými stranami, z ktorej vyplýva obava žalobcov, že stavba garáže, ktorá bola dlhodobo
súčasťou rodinného domu žalobcov na základe kolaudačného rozhodnutia pre stavbu zo dňa 3.9.1969,
bude prevedená na inú osobu či zaťažená právami tretích osôb, preto považoval za dôvodné ich návrhu
vyhovieť. V súlade s § 336 ods. 1 CSP žalobcom uložil povinnosť na podanie žaloby vo veci samej,
v ktorom konaní bude riadne zistený skutkový stav týkajúci sa vlastníckeho práva. O náhrade trov
nerozhodol poukazujúc na to, že o týchto bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v konaní o veci samej

o určenie vlastníctva žalobcov.

4. Uznesenie napadli odvolatelia odvolaním podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP, že súd
im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace práva v miere porušujúcej
právo na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovali rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcov zamietnuť.

5. Odvolatelia uviedli, že pokiaľ aj procesnoprávna úprava umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie aj
bez vyjadrenia protistrany, v danom prípade to nepovažovali za súladné so zásadou rovnosti strán sporu,
lebo žalobcom nehrozila žiadna bezprostredná ujma a súd rozhodoval iba na základe subjektívneho
stanoviska žalobcov a nejakého domnelého ohrozenia, ktoré nebolo osvedčené. Vytkli súdu prvej
inštancie, že v odôvodnení uviedol, že vychádzal aj z kolaudačného rozhodnutia z 3.9.1969, ktoré

v skutočnosti nebolo obsahom listinných dôkazov, pričom z listín žalobcami predložených, konkrétne z
rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor katastrálny zo dňa 25.10.2023, ktorým bol zamietnutý ich
návrhnaopravuchýbvkatastrálnomoperáte,vyplývanedôvodnosťpožiadavkyžalobcovnaneodkladnú
úpravu právnych pomerov. Vytkli rozhodnutiu súdu arbitrátnosť, nezrozumiteľnosť, keď neobsahuje
žiadneuchopiteľnéarelevantnédôvody,ktorébyodôvodňovaliokamžitýzásahsúduanímprijatúúpravu

právnych pomerov sporových strán. Zastávali názor, že obsahom listín súd nemal osvedčené žiadne
vlastnícke právo k rodinnému domu s dvoma garážami, keďže k návrhu bol pripojený iba výpis z LV č.
XXXX, kat. úz. H. F., svedčiaci o vlastníckom práve žalobcov k pozemkom. Poukázali na to, že v spornej
lokalite boli na základe stavebného projektu L. R. budúcimi vlastníkmi svojpomocne postavené skupiny
átriových štvordomov, keď podľa legendy projektu sa počítalo s jednou garážou pre každý dom. Pre

odstránenie akýchkoľvek rozporov ešte v roku 1972 odbor výstavby ObNV Košice – Sever spísal výstup
z porady so všetkými 12 pôvodnými vlastníkmi, v ktorom sú tieto skutočnosti potvrdené. Právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži, nebolo určenie súpisného čísla, ale fakt, že garáž bola
postavená právnym predchodcom žalovaných, ich otcom, ktorý od času vybudovania garáž s rodinou
nerušene, celé desaťročia užíval, od počiatku aj elektroinštalácia v garáži je napojená na rozvody ich

rodinného domu, čo popiera tvrdenia žalobcov, že táto stavba je súčasťou ich nehnuteľnosti. Vyjmúc
uvedené považovali nariadené neodkladné opatrenie za neprimerané, keďže im ukladá aj zákaz garáž
užívať, k čomu neponúka súd žiadne vysvetlenie. Namietali tiež, že nebola preukázaná ani žalobcami
tvrdená obava o zmene vlastníckeho práva dotknutej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že žalobcovia zamlčali,
že k žiadosti o pridelenie súpisného čísla bolo prikročené potom, čo žalobcovia zneužívali starší vek

ich otca a dožadovali sa toho, aby garáž prestal užívať a odovzdal im ju, čím narušovali dlhoročný
pokojný stav a zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti smeroval práve k ochrane ich vlastníctva
i vzájomnej konečnej úprave právnych vzťahov. Na preukázanie nimi tvrdených skutočností predložili
projektovú dokumentáciu L. R., i záznam z rokovania ObNV Košice-Sever zo dňa 1.8.1972.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že požiadavku na určenie súpisného čísla zo dňa
30.11.2022 podali žalovaní v 1. až 3. rade ako vlastníci spoločne s teraz nebohým ich otcom N. G., až
následne urobili správne podanie, kde sa uvádza údaj o stavebníkovi už len ako N. G., z čoho podľa
žalobcov vyplýval úmysel žalovaných nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe garáže už oznámenímo určení súpisného čísla, a ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva ku garáži ponúkali na predaj
stavbu garáže prostredníctvom realitných kancelárií. Podotkli, že výpis z LV č. XXXX, kat. úz. H. F.
osvedčoval, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa nachádza stavba súp. č. XXXX zapísaná na

inom LV č. XXXXX, teda že žalovaní sú vlastníkmi stavby postavenej na cudzom pozemku. Rozhodnutie
súdu preto považovali za správne, pričom žalovaní v 1. až 3. rade môžu účinne obhajovať svoje
záujmy v konaní vo veci samej o žalobe vedenej na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 65C/5/2024, do
právoplatnosti skončenia ktorého konania nemôžu utrpieť žiadnu škodu.

7. K projektovej dokumentácii predloženej žalovanými uviedli, že nie je overená stavebným úradom,
nepreukazuje skutočný stav realizácie štvordomu, keď v porovnaní s pôvodným projektovým riešením
došlo ku viacerým zmenám podľa požiadaviek jednotlivých vlastníkov. Záznam ObNV Košice-Sever
z 1.8.1972 nepovažovali za spôsobilý dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaných ku garáži.
Poukázali tiež na časť odôvodnenia rozhodnutia bývalého Obvodného súdu 2 v Košiciach zo dňa
12.12.1995 sp.zn.18C/683/93, že podľa výpovede L. S. R. projekt sa vyhotovoval pre družstevnú

výstavbu, od ktorej sa upustilo, táto pokračovala ako individuálna a takto aj bola zrealizovaná,
keď podľa znaleckého posudku možno charakterizovať uvedený projekt ako nevhodne riešený pre
individuálnu výstavbu z hľadiska konštrukčno-dispozičného, stavebného, fyzikálneho, protipožiarneho
i prevádzkového. Kópiu vyššie zmieneného rozsudku Obvodného súdu 2 Košice 18C/683/93 zo dňa
12.12.1995 pripojili k svojmu vyjadreniu.

8. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného žalovanými, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie dospejúc k záveru o jeho dôvodnosti.
Žalobcami tvrdené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP boli naplnené, pretože súd
prvej inštancie z predložených listinných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia lebo neprihliadal
ku skutočnostiam z dôkazov vyplývajúcich, vychádzal z nesprávnej interpretácie inak správne použitej
právnej úpravy a odôvodnenie jeho rozhodnutia nesplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti,

lebo z neho nevyplýva, z akých skutkových zistení súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcov.
Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd v zhode s §
388 CSP rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Pokiaľ aj súd prvej inštancie správne vymedzil teoretické východiská rozhodovania o neodkladnom

opatrení, tieto v konaní v zásade neaplikoval a neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti
významné pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcov. Predpokladom neodkladnej úpravy
právnych pomerov je existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, skúmanie toho, či
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych
pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), a či navrhovaným opatrením
nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia, pričom pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z ktorého dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej.

11. Predovšetkým je potrebné prisvedčiť žalovaným, že listinné dôkazy produkované žalobcami

neosvedčujú žiadny vlastnícky vzťah žalobcov k spornej nehnuteľnosti, aktuálne samostatnej stavbe
súp.č.XXXX,nachádzajúcejsanaparceleKNC7013/2,zapísanejnaLVč.XXXXX,kat.úz.H.F..Ajkeď
je pravdou, že uvedená stavba stojí na pozemku vo vlastníctve žalobcov, o skutočnostiach tvrdených
žalobcami, že je súčasťou stavby ich domu, a že bola dlhodobo nimi užívaná, neboli poskytnuté žiadne
dôkazy. Len fakt, že garáž sa nachádza pod obytnými priestormi rodinného domu v ich vlastníctve, takým

dôkazom nie je, osobitne v spojitosti s obsahom ostatných listín.

12. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, zo dňa 25.10.2023, sp. zn. X-106 2023/
Buš, ktorým bol zamietnutý návrh na opravu zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorým mal byť zápisvlastníckeho práva ku garáži v prospech právneho predchodcu žalobcov N. G. vyplýva, že k zápisu došlo
po predložení oznámenia o pridelení súpisného čísla stavby zo dňa 30.11.2022, rozhodnutia odboru
výstavby Mestského národného výboru č. 9/1969 zo dňa 3.9.1969 o užívacom povolení k rodinnému

domu pre N. G., geometrického plánu na porealizačné zameranie garáže č. 244321653/90 na parcele
č. 7013, odpisu o zázname odboru výstavby ObNV Sever z komisie riešenia rozporov o užívaní
átriových domov zo dňa 20.7.1972. Katastrálny úrad pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na opravu
zápisu prihliadal tiež na dohodu o úhradu dane z nehnuteľnosti uzavretej medzi B. D. a N. G., rozsudok
Obvodného súdu 2 v Košiciach sp.zn. 18C 683/93, rozpočet stavby za garážové dvere, zárubne,

znalecký odhad hodnoty nehnuteľnosti, projektovú dokumentáciu. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že
v situačnom pláne podlažia rodinného domu - prízemie átriového štvordomu sú vyznačené 2 garáže bez
bližšej identifikácie vlastníckych práv. Správny orgán konštatoval, že nebol dôvod na vykonanie opravy,
lebo predložené listiny nespochybňovali správnosť postupu katastrálneho úradu, a predmetom konania
o oprave chyby nemôže byť riešenie sporu o vecnom práve, ktoré patrí do výlučnej právomoci súdov.

13. Nesúhlasný postoj žalobcov k zápisu stavby garáže na LV č. XXXXX v prospech právneho
predchodcu žalovaných, ktoré vlastnícke právo titulom dedenia svedčí aktuálne žalovaným, vyplýval
z ich tvrdení, že garáž stojí na ich pozemku a má byť súčasťou ich rodinného domu, preto nejde
o samostatnú stavbu. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu súpisné číslo XXXX na parcele 7013/1, ktorý dom je zapísaný na LV č. XXXXX a pozemku

parcelné číslo 7013/1 o výmere 106 m2, č. 7013/2 o výmere 16 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č.
7014 o výmere 296 záhrada, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec
Košice – Sever. Rovnako je nepochybné, že žalovaní sú titulom dedenia po právnom predchodcovi N.
G. na základe rozhodnutia o dedičstve Mestského súdu Košice, 69D 184/23, Dnot 125/2023 podielovými
spoluvlastníkmi v podieloch 1/3 nehnuteľnosti – garáže, súpisné číslo XXXX stojacej na pozemku parc.č.

7013/2, teda na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z rozsudku Obvodného súdu 2
v Košiciach, 18C 683/93 zo dňa 12.12.1995, týkajúceho sa žaloby o vypratanie garáže u obdobného
átriového domu na ul. Jazdecká ako v prejednávanej veci, v ktorom spore žalobca tvrdil, že garáž sa
nachádza v jeho dome, na jeho pozemku, je preto jeho vlastníctvom a súčasťou domu, vyplýva, že
podľa výpovede projektanta L. S. R. rodinné domy boli postavené ako súčasť átriového štvordomu podľa

projektu pôvodne plánovaného pre družstevnú výstavbu. Z uvedených dôvodov sa nejavilo ako problém,
ak garáže sa nachádzali aj pod bytom v rodinných domoch, ku ktorým nepatrili. No od družstevnej
výstavby sa upustilo s tým, že sa rozhodlo, že výstavba bude pokračovať ako individuálna, keď ku
každému bytu mala prislúchať 1 garáž. Na uvedenej skutočnosti sa mali dohodnúť aj vlastníci bytov
v týchto átriových štvordomoch v júli 1972 ako aj o rozdelení nákladov na ich výstavbu, či vysporiadanie

investovaných finančných prostriedkov. O uvedených skutočnostiach zhodne v konaní vypovedal ako
svedok aj právny predchodca žalovaných N. G.. Podľa záverov znaleckého posudku L. E. D. podaného
ku uvedenému sporu Obvodného súdu 2 Košice, átriový štvordom predstavuje nehnuteľnosť, v ktorom
sú 4 byty A, B, C, D a ku každému je projektovaná garáž.

14. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia osvedčili iba skutočnosť, že garáži
aktuálne zapísanej ako spoluvlastníctvo žalovaných, bolo pridelené súpisné číslo až v roku 2022,
a že sa nachádza na pozemku v ich vlastníctve. O tvrdeniach, aby predmetná nehnuteľnosť bola ich
vlastníctvom, tvorila súčasť ich domu, alebo aby ju dlhodobo ako svoje vlastníctvo užívali, nedoložili
žiadne dôkazy. Naopak z listín predložených samotnými žalobcami a ktoré tiež pripojili k svojej obrane

žalovanívyplýva,žeodčasurealizovaniaátriovýchštvordomovplatilo,žekukaždejtamužívanejbytovej
jednotke prináleží 1 garáž, aj keď v prípade niektorých bytov sa táto môže nachádzať pod iným bytom
teda aj na cudzom pozemku.

15. Jedným z prvotných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie

nároku vo veci samej, ku ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, teda že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je so zreteľom na všetky okolnosti prípadu vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia. Miera osvedčenia sa vždy riadi okolnosťami sporu i naliehavou
potrebou jej riešenia. Navrhovateľ je povinný predložiť listinné dôkazné prostriedky, kvalifikovanú právnu
argumentáciu a relevantné skutkové tvrdenia, ktorými preukazuje opodstatnenosť a existenciu práva vo

vzťahu ku ktorému sa ochrany domáha. Nevyhnutná je tiež potreba osvedčenia bezodkladnej úpravy
pomerov, teda osvedčenie existencie prvku naliehavosti.16. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a predložených listinných dôkazov nevyplývajú skutočnosti svedčiace pre záver o osvedčení práva
žalobcov na užívanie garáže v miere vyššej než táto svedčí žalovaným, a nebola osvedčená ani

potreba naliehavej úpravy právnych pomerov. V prospech žalovaných svedčí dlhodobosť užívania
garáže právnym predchodcom žalovaných resp. žalovanými, ktoré užívanie ani nebolo žalobcami
spochybňované, pripojené rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na opravu zápisu
chyby v katastrálnom operáte, rozhodnutie Obvodného súdu 2 Košice, 18C 683/93 z 12.12.1995, ktoré
potvrdzujú, že dlhodobý faktický stav bol taký, že k jednej bytovej jednotke v átriových štvordomoch

prislúchala jedna garáž, nie dve, ako to vo svojom návrhu tvrdia žalobcovia, pričom nebolo vylúčené,
aby sa garáž vlastnícky patriaca inému subjektu, nachádzala na cudzom pozemku vo vlastníctve
majiteľa inej bytovej jednotky v átriovom štvordome. Tento spôsob užívania potvrdzuje tiež zápis odboru
výstavby ObNV z 1.8.1972 realizovaný z podnetu projektanta a majiteľov domov, výpis z plôch k projektu
átriového štvordomu, kde je zrejmé, že ku každému bytu prináleží 1 garáž. Žalobcovia uplatnili ochranu
svojho vlastníckeho práva ku garáži určovacou žalobou, podanou po rozhodnutí o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Ochranu oprávnených záujmov žalobcov pre prípad prevodu nehnuteľnosti na
iný subjekt, je tak možné riešiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom spore podľa § 228 ods. 2
CSP. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva
k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva, ak bol
podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

17. Pretože odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak čo do osvedčenia tvrdeného vlastníckeho práva
žalobcov ako i prvku naliehavosti na požadovanej súdnej ochrane, rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že tento návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí
len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. To sa vzťahuje na také prípady neodkladného
opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba. Takáto procesná situácia
v danom prípade nenastala, z ktorých dôvodov o náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí
o žalobe podanej žalobcami.

18. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).