Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222200560
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3222200560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Mária
Cagalová, advokátka so sídlom Poľovnícka 2040/10, 915 01
Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 201 334, proti žalovanému: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova
4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01
Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou)
č.k. BN-1C/40/2022-227 zo dňa 29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol návrh na prerušenie konania zo
dňa 30.11.2022 doručený súdu dňa 29.06.2023, výrokom II. žalobu zamietol

a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného, že
ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu
o prevode spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v znení kúpnej zmluvy uvedenej
v žalobnom návrhu. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra "E"
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX H. XXX,
v spoluvlastníckych podieloch vyplývajúcich z uvedených listov vlastníctva. Žalovaný nadobudol svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 12. marca 2019 a Dodatku
č. 1 zo dňa 29. apríla 2019, uzavretej s predchádzajúcou spoluvlastníčkou - H. I., bytom F. J. XXX/
X, XXX XX K. L. K., zastúpenou správcom D. B. M.. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach žalovaným došlo podľa názoru žalobcu bez toho, aby si správca D. B. M., zastupujúci
predchádzajúcuspoluvlastníčkuH.I.,splnilzákonnúpovinnosťvyplývajúcumuzust.§140Občianskeho

zákonníka, teda bez toho, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol najskôr na odkúpenie spoluvlastníkovi
- žalobcovi.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako aj žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckych podielov vyplývajúcou
z jednotlivých listov vlastníctva. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný svoje spoluvlastnícke podiely na

predmetných nehnuteľnostiach nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 12.03.2019 v znení jej dodatku č.
1 zo dňa 29.04.2019, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a H. I. (ako predávajúcou), za ktorú
konal správca
D. B. M., ktorý bol do funkcie správcu ustanovený Uznesením Okresného súdu zo dňa 25.07.2018,
sp. zn. 38OdK/237/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2018 dňa 01.08.2018, v rámci

konania o oddlžení dlžníčky: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXX/X K. L. K.. Medzi stranami sporu
nebola sporná ani tá skutočnosť, že správca v rámci realizácie konkurzu na majetok tejto dlžníčky
v jej mene a na jej účet odpredal spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach (bližšie
špecifikovanýchvbode9až26tohtorozsudku)nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíG.žalovanému,
a to kúpnou zmluvou zo dňa 12.03.2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.04.2019. Vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho - žalovaného bol Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym

odborom povolený v konaní č. V501/2019 dňa 12.6.2019, čo medzi stranami taktiež nebola sporná
skutočnosť.

4. Podstatným v prejednávanej veci bolo vyriešenie otázky, či ustanovený správca bol povinný
rešpektovať ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého ustanovenia bol povinný

ponúknuť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ostatným vlastníkom podielov. Súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 167s zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je vo vzťahu k úprave § 140 Občianskeho zákonníka
ustanovením lex specialis, podľa ktorého správca konkurznej podstaty pri speňažovaní konkurznej
podstaty v konkurze vedenom podľa IV. Časti Oddlženie nie je viazaný žiadnym predkupným právom.

Vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. nebol správca povinný prihliadať na
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tento zákon nemohol byť porušený, keďže v prejednávanom
prípade sa jednalo o oddlženie fyzickej osoby formou konkurzu. Vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníka prechádza oprávnenie dlžníka nakladať a konať s majetkom podliehajúcim konkurzu na
správcu ustanoveného súdom náhodným výberom, pričom správca koná v mene a na účet

dlžníka. V prejednávanej veci potom správca nebol povinný ponúknuť v rámci oddlženia formou
konkurzu spoluvlastnícke podiely dlžníčky - podielovej spoluvlastníčky (H. I.) ostatným spoluvlastníkom
nehnuteľností, a teda ani žalobcovi. Ak zákonodarca v ustanovení § 167s vylúčil pri speňažení majetku
viazanosť predkupným právom, nebolo povinnosťou správcu ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky
podiel v rámci vykonaného oddlženia pôvodného podielového spoluvlastníka ostatným spoluvlastníkom

sporných nehnuteľností. V zmysle zásady "lex specialis derogat legi generali" (zvláštny zákon má
prednosť pred všeobecným zákonom) musí sa špeciálna právna úprava použiť vtedy, ak sú splnené
podmienky pre jej použitie, preto ak sú dané podmienky pre aplikáciu osobitnej úpravy, treba ju použiť
bez ohľadu na to, ktorá z úprav je priaznivejšia alebo výhodnejšia pre konkrétny subjekt. Ustanovenie
§ 167s zákona č. 7/2005 Z. z. je zákonom lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky

predkupného práva v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu v rámci konania o oddlžení. K prevodu
spoluvlastníckych podielov žalovanému došlo v súlade so zákonom a preto súd prvej inštancie žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia vôle žalovaného (ako jedného
z možných nárokov z tvrdeného porušenia predkupného práva) zamietol.

5. Podaním zo dňa 30.11.2022, doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 29.06.2023 žalobca
navrhol, aby v zmysle § 164 CSP súd konanie prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade
právnych predpisov, a to druhej časti, § 93 a štvrtej časti § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 140 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, a to s poukazom na znenie komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne žiadal,

aby súd v súvislosti
s prejednávanou vecou v zmysle § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z.z. podal návrh na Ústavný súd
SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade právnych predpisov a to druhej časti
- § 93 a štvrtej časti - 167s zákona č. 7/2005 Z.z. s § 140 Občianskeho zákonníka. K návrhu žalobcu
na prerušenie konania žalovaný prostredníctvom zástupcu, na pojednávaní konanom dňa 29.06.2023,

uviedol, že výklad zákona žalobcom rozporuje, nakoľko nie je dôvodný. Z dikcie ustanovenia § 167s
zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, že by rozlišoval medzi zákonným či zmluvným predkupným právom.
Ak by zákonodarca chcel vylúčiť iba zmluvné predkupné právo, tak by to tam jasne uviedol.6. K návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že aj vzhľadom na doterajšiu
rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky nedospel k záveru o nesúlade
§ 167s zákona č. 7/2005 Z.z. s Ústavou SR. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za to, že

zákonodarca prijatím § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. takto postupoval vedome sledujúc spružnenie
vysporiadania dlhov pri fyzických osobách (lebo iba tieto môžu podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z. prejsť procesom oddlženia). Spôsob speňaženia nehnuteľností podliehajúcich konkurzu v rámci
oddlženia dlžníka je upravený v ustanoveniach zákona
č. 7/2005 Z. z.. Základom pre možnosť využitia predkupného práva je informovanosť oprávneného

subjektu o zamýšľanom prevode podielu iným spoluvlastníkom a táto je
v procese speňaženia spoluvlastníckeho podielu počas oddlžovacieho konkurzu zabezpečená širokou
verejnou publicitou a prístupnosťou potrebných informácií, ktoré sú v dôsledku ich zverejnenia v
Obchodnom vestníku prístupné v podstate každému, oprávneného
z predkupného práva nevynímajúc. Preto ak aj § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. neukladá správcovi
rešpektovať predkupné práva oprávnených osôb, z ústavného hľadiska je takto zákonom predvídaný

zásah do ich práv dostatočne vykompenzovaný popísaným (zákonom upraveným) postupom, ktorý
je s neakceptáciou predkupného práva následne spojený. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
postupom podľa § 162 ods. 3 CSP, návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP ale aj podľa ust. § 164 CSP zamietol, pretože podnet na konanie Ústavnému súdu SR nepodal a
toho času neprebieha ani súdne ani správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255
ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
a preto úspešnému žalovanému voči v konaní neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s poukazom na ustanovenie § 365 ods.
1 písm. b), d), e), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil
tak, že návrhu na prerušenie konania zo dňa 30.11.2022 doručenému súdu dňa 29.6.2023 vyhovie v
celom rozsahu a vo výrokoch II. a III. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

tak, aby súd pred rozhodnutím vo veci samej bol povinný podať návrh na Ústavný súd SR na začatie
konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade právnych predpisov, resp. konanie preruší sám a podá návrh na
ÚstavnýsúdSRnazačatiekonaniapodľačl.125ods.1písm.a)ÚstavySRosúladeprávnychpredpisov.
Nesúlad medzi spornými ustanoveniami právnych predpisov je v tom, že predkupné práva garantované

v § 93 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ako i v § 140 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) správca konkurznej podstaty nemusí
akceptovať, nie je viazaný § 93 ZoKR v prípade oddlženia fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa
spravujú ustanoveniami štvrtej časti tohto zákona, teda ani Občianskym zákonníkom. V zmysle § 167s
ZoKR pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom, osobe oprávnenej

zpredkupnéhoprávazriadenéhoakovecnéprávovšakpredkupnéprávozostávazachované.Nesúhlasil
s tvrdením súdu prvej inštancie, že vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov nenadobudol názor
o nesúlade § 167s ZoKR s Ústavou SR. Toto ustanovenie je jednoznačne v rozpore s § 93 ZoKR,
Občianskym zákonníkom ako aj samotnou ústavou. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že zákonodarca pri
prijatí § 167s postupoval vedome, sledujúc spružnenie vysporiadania dlhov pri fyzických osobách. V

takom prípade potom vedome porušoval ústavu, jednotlivé články, ktoré garantujú práva. Súd prvej
inštancie mal v zmysle
§ 162 ods. 1 písm. b) CSP konanie prerušiť, mal jednoznačne dospieť k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a mal podať na Ústavný súd SR návrh na začatie
konania. Procesnú legitimáciu na podanie návrhu podľa čl. 125 upravuje § 74 zákona č. 314/2018 Z.z.,

takýto návrh nemôže podať fyzická ani právnická osoba, môžu to byť iba subjekty vymedzené v tomto
ustanovení, medzi ktoré patrí i súd. Súd má byť strážcom zákonnosti, konanie mal prerušiť. Poukázal
tiež na komentár k Zákonu o konkurzea reštrukturalizácii, 4. vydanie, 2021. K odseku 36 rozsudku uviedol, že nemôže jeden zákon negovať
práva priznané iným zákonom a ústavou. K prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanému došlo v
súčasnosti v súlade so zákonom, ale v súlade so zákonom, ktorý je

v rozpore s Ústavou SR a súd mal jednoznačne podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o
súlade týchto právnych predpisov, pretože právne predpisy nemôžu nezvýhodňovať jedného účastníka
právneho vzťahu voči inému účastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
Aplikáciou ustanovenia § 167s ZoKR došlo na jeho strane k ujme na jeho právach garantovaných
ústavou, tým, že správca konkurznej podstaty nebol viazaný predkupným právom garantovaným

Občianskym zákonníkom pri oddlžení fyzickej osoby formou konkurzu. Ak by išlo o právnickú osobu,
správca by predkupným právom viazaný bol. To nie je spravodlivosť ani rovnosť pred zákonom.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom
a odôvodnením napadnutého rozsudku, rozsudok je vecne správny, neobsahuje žiadne vady vytýkané
žalobcom a z toho dôvodu navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu

žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam, tento žalovaný nadobudol v rámci konkurzného konania
na majetok dlžníčky – p. H. I., bytom F. J. XXX/X, XXX XX K. L. K. (ďalej len ako ,,dlžníčka“)
(konkurz vyhlásený na základe Uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38OdK/237/2018 zo dňa
25.7.2018). Predmetné nehnuteľnosti teda tvorili masu majetku, ktorý bol predmetom speňažovania v
rámcikonkurznéhokonaniaataktobolizapísanévrámcisúpisuvšeobecnejpodstaty,ktorýbolsprávcom

dlžníčky – D. B. M., zverejnený
v Obchodnom vestníku. Oddlženie konkurzom v sebe spája účinky vyhlásenia konkurzu
a zároveň účinky oddlženia, teda zbavenia dlhov fyzickej osoby. Vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníka, prechádza oprávnenie dlžníka nakladať a konať s majetkom podliehajúcim konkurzu na
správcu ustanoveného súdom náhodným výberom, pričom správca koná v mene a na účet dlžníka. V

predmetnom prípade teda nebol správca viazaný ustanovením § 93 ZoKR, keďže sa v predmetnom
prípade jednalo o oddlženie fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa spravuje ustanoveniami štvrtej
časti ZoKR. V zmysle ustanovenia § 167s ZoKR, ktorý sa priamo vzťahuje na proces oddlženia
fyzickej osoby formou konkurzu správca pri speňažovaní majetku nie je viazaný predkupným právom s
obligačnými ani s vecnoprávnymi účinkami. Avšak v prípade, ak ide o predkupné právo s vecnoprávnymi

účinkami, práva vecnoprávnej povahy zostávajú dotknutým oprávneným i po speňažení majetku
správcom zachované. V tomto prípade tak správca nebol povinný ponúknuť v rámci oddlženia
formou konkurzu, vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely dlžníčky H. I. ostatným spoluvlastníkom
nehnuteľností. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, ktorý žalobca vzniesol v rámci podania zo dňa 30.11.2022,
a na ktorý poukazuje aj v rámci podaného odvolania, a síce, aby konajúci súd konanie prerušil v zmysle

ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP, tento návrh nemá žiadnu legislatívnu oporu. Uvedený návrh
je v priamom rozpore so znením ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca sa totiž podaným návrhom
domáhal preskúmania súladu § 93
a § 167s ZoKR s § 140 Občianskeho zákonníka, ústavným súdom v zmysle procedúry predpokladanej
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Argumentácia žalobcu však nemá v tomto smere žiadnu legislatívnu oporu,

je nepravdivá a účelová a je takpovediac vyjadrením želania žalobcu zvrátiť nepriaznivý výsledok
sporového konania napriek jasnému zákonnému rámcu.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V odvolacom konaní nezistil
odvolací súd žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože v danej veci nezistil dôvod k tomu, abyzopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že

v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej

inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania
najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovenia § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Hlavne poukazuje na ods. 35. a 36. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrozumiteľne
a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP
k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza:

15. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a vec nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP).
Všetky uvedené odvolacie dôvody založil na názore, že súd prvej inštancie nesprávne výrokom I.

zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/, § 164 CSP, a výlučne z
tohto dôvodu sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc

z obsahu súdneho spisu je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné
predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Súd prvej inštancie sa návrhom žalobcu na prerušenie konania zaoberal, rozhodol o ňom a svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil. Skutočnosť, že návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie
nevyhovel, nie je možné posúdiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, ktorým podľa žalobcu malo
byť znemožnenie uskutočňovania procesných práv stranou sporou. Odvolací súd sa s odôvodnením
uvedeným v ods. 32 rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje.

17. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie, napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu

konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie strán sporu a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom
spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkomtakého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia,
v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu

posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Odvolací súd
preskúmaním konania pred súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nedošlo k žiadnej takej vade,
ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod
nie je daný.

18. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorý žalobca taktiež uplatnil, ide o
vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale
súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z obsahu spisu nebolo zistené, že by súd prvej inštancie
bezdôvodne opomenul vykonať dôkaz, nevyhnutný na zistenie rozhodujúcich skutočností, označený v
konaní žalobcom.

19. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho
omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

20. V prípade tzv. oddlžovacieho konkurzu (podľa štvrtej časti ZoKR) sa pri speňažovaní majetku
postupuje podľa ustanovení § 167n a nasl. ZoKR. Tieto ustanovenia tiež obsahujú osobitnú úpravu vo
vzťahu k predkupnému právu, a to § 167s ZoKR, podľa ktorého pri speňažení majetku správca nie je
viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej

z predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované. Na rozdiel
od ustanovenia § 93 ods. 1 ZoKR, v § 167s ZoKR sa v časti pred bodkočiarkou nerozlišuje zákonné a
zmluvné predkupné právo, ani predkupné právo zriadené ako vecné právo. Pokiaľ na iných miestach
(§ 93) ten istý zákon stanovuje osobitný postup pre „zákonné predkupné právo alebo predkupné právo
zriadené ako vecné právo“, kým v ustanovení § 167s pred bodkočiarkou bez rozlišovania jednotlivých

druhov predkupného práva stanovuje, že správca nie je viazaný predkupným právom, nie je možné
(vzhľadom na predpoklad racionálneho zákonodarcu) dospieť k inému záveru než takému, že pri tzv.
oddlžovacom konkurze nie je správca viazaný žiadnym predkupným právom (t. j. ani zákonným, ani
predkupným právom zriadeným ako vecné právo). Inak povedané, ak by zákonodarca chcel uložiť
správcovi povinnosť rešpektovať predkupné právo aj v prípade oddlžovacieho konkurzu, bol by to urobil

podobne ako to urobil v § 93 ZoKR pre tzv. korporátny konkurz.

21. Pokiaľ ide o časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 167s ZoKR, toto ustanovenie upravuje
následky speňaženia majetku v tzv. oddlžovacom konkurze - ustanovuje sa tu, že osobe oprávnenej z
predkupnéhoprávazriadenéhoakovecnéprávozostávaajpotakomtospeňaženímajetku(priktoromsa

na jej predkupné právo neprihliadalo) predkupné právo zachované, a to voči novému (spolu)vlastníkovi
(nadobúdateľovi majetku, speňaženého
v oddlžovacom konkurze). Ak by ustanovenie za bodkočiarkou malo predstavovať akúsi výnimku z
ustanovenia pred bodkočiarkou, muselo by byť takto (ako výnimka) aj formulované (napr. slovami „to
neplatí v prípade...“). Už samotné slovné spojenie „predkupné právo zostáva zachované“ znamená, že

nejde o výnimku zo slovného spojenia „nie je viazaný predkupným právom“, ale o zachovanie tohto typu
zmluvného predkupného práva do budúcnosti napriek tomu, že pri speňažovaní majetku v konkurze
správca nebol týmto predkupným právom viazaný.

22. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnom konkurze (tzv.

oddlžovací konkurz podľa štvrtej časti ZoKR) nebol správca konkurznej podstaty viazaný predkupným
právom (§ 167s ZoKR), preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.23. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu

prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného,

pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu
odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).