Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1412219607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: N. V., trvale bytom Dunajská
Streda - Malé Blahovo, Maloblahovská 39, zastúpený: JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o.,
Májkova 3, P.O.BOX 76, Bratislava, proti žalovaným: 1./ Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť,
a.s., Bratislava, Kresánkova 1, IČO: 31 361 862, zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, Bratislava, Na
vŕšku 1, 2./ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO:
00 603 481, 3./ Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Bratislava, Námestie sv. Františka 8, IČO:
00 603 520, zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, Bratislava, Na vŕšku 1, o zaplatenie 98.585,- eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. októbra
2020 č. k. 6C/65/2013-300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovaným 1/
až 3/ domáhal spoločného a nerozdielneho zaplatenia istiny 98.585,- eur a nahradenia trov konania
titulom spôsobenej škody, ktorá mala vzniknúť na tom skutkovom základe, že žalovaní v 1. a 2. rade

v zastúpení žalovaného v 3. rade a spoločnosť NBC, spol. s r.o., Bratislava, Matejkova 20, uzavreli v
roku 1998 dohodu o vzniku podielového spoluvlastníctva. Na základe tejto dohody vznikol pozemok
parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sa stali žalovaný v 2.
rade a spoločnosť NBC, spol. s r.o. Žalovaný v 2. rade a spoločnosť NBC, spol. s r.o. uzavreli dňa
05.12.2002 kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 07.02.2003. Žalovaný v 1. rade ako predávajúci uzavrel so Slovensko- Talianskou
rozvojovou spoločnosť, s.r.o. ako kupujúcim, dňa 27.02.2003 kúpnu zmluvu. Na základe tejto zmluvy

Slovensko-Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo medzi iným aj k pozemku
1426/451 vo výmere 1944 m2. Slovensko - Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o., ako predávajúci
previedla nehnuteľnosť na žalobcu ako kupujúceho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2003.
Žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 28.07.2004 so spoločnosťou AJG, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe
ktorej previedol aj vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2. Na základe rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 30.12.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Sp 20/2004-12 zo dňa 16.10.2005, bolo reštituentom O.. Š. K. a I. K. priznané vlastnícke

právo k parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 m2, ktorá bola súčasťou pozemku parc. č. XXXX/XXX. Na
základe nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku č. XXXX/XXX reštituentmi bola nútená spoločnosť
AJG, s.r.o. opätovne odkúpiť parc. č. XXXX/XXX od reštituentov. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo
dňa 09.10.2006. Dohodnutá kúpna cena bola 2 970 000,- Sk, t. j. 98 585,- eur. Spoločnosť AJG,s.r.o. požadovala od žalobcu zaplatenie sumy 98 585,- eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a titulom nároku na náhradu škody, ktoré jej vznikli na základe toho, že musela opätovne
kúpiť od reštituentov pozemok parc. č. XXXX/XXX. Žalobca uznaním dlhu zo dňa 19.4.2007 uznal

svoj dlh voči spoločnosti AJG, s.r.o. vo výške 86.361,28 eura (titulom bezdôvodného obohatenia) a vo
výške 12.224,65 eura (titulom náhrady škody), čo v súčte predstavuje sumu 98.585,- eura, ktorú predtým
musela spoločnosť AJG, s.r.o. zaplatiť za prevod parc. č. XXXX/XXX reštituentom. Žalobca túto uznanú
sumu nahradil spoločnosti AJG, s.r.o. Žalobca si následne v decembri 2011 (ako pôvodne kupujúci z
kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2003) uplatnil u spoločnosti Slovensko - Talianska rozvojová spoločnosť,

s.r.o., (pôvodne predávajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2003) nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a náhradu škody v celkovej výške 98.585,- eura, ktorá žalobcovi vznikla titulom nepravdivých
vyhlásení o výlučnom vlastníctve pozemku zo strany Slovensko - Talianskej rozvojovej spoločnosti, s.r.o.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2011 Slovensko - Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o.
ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dohodu s tým obsahom, že v čl. I. Uznanie dlhu, postupca
týmto a to aj pre prípad, že by dlh bol premlčaný, uznal svoj dlh voči postupníkovi vo výške 98.585,-

eur, čo do dôvodu a výšky, pričom uznaný dlh zodpovedá pohľadávke 2 (98 585,- eur). Postupník tým
vyhlásil, že voči postupcovi nemá žiadne iné právo, ani žiadnu inú pohľadávku, ako pohľadávku 2. V
čl. II. Postúpenie pohľadávky, postupca týmto odplatne vo výške pohľadávky 2 postúpil pohľadávku 1
(98 585,- eur). V čl. III. Zmluvné strany touto dohodou započítali pohľadávku postupníka voči postupcovi
na základe pohľadávky 2 voči pohľadávke postupcu voči postupníkovi na zaplatenie odplaty, pričom

vzhľadom na skutočnosť, že výška odplaty je zhodná s výškou pohľadávky 2, vzájomné finančné práva
a vzájomné finančné povinnosti zmluvných strán týmto započítaním zanikajú. Predmetom postúpenia
pohľadávok bola pohľadávka Slovensko - Talianskej rozvojovej spoločnosti, s.r.o. voči žalovanému v 1.
rade. Napadnutým rozsudkom tiež uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v 1/ a 3/ náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaní 1/ až 3/ vzniesli námietku premlčania. Súčasne uviedli, že žalovaný 2/ uzatváral dohodu o
vzniku podielového spoluvlastníctva (z roku 1998) v zastúpení žalovaným 3/. Žalovaný 3/ nikdy nebol
vlastníkom parc. č. XXXX/XXX. Rovnako namietali aj to, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaným
subjektom a namietali aj svoju legitimáciu. Žalovaní namietali aj to, že so žalobcom neboli v žiadnom

zmluvnom vzťahu, škodu mu nespôsobili úmyselne a ani sa na jeho úkor neobohatili.

3. V poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, č.k. 6C/65/2013-142 zo dňa 18.3.2014, bola žaloba
zamietnutá. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením, č.k.
4Co/261/2014-178 zo dňa 29.4.2016 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť rozobrať právne aspekty jednotlivých
uplatnených nárokov a vysvetliť, či k ich založeniu došlo alebo nie a na základe akých skutkových zistení
a až potom sa zaoberať otázkou prípadného premlčania nárokov.

4. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom, č. k. 6C 65/2013-191 zo dňa 15.11.2016,

ktorým zamietol žalobu a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Odvolací súd uznesením č.k.
4Co/117/2017-242 zo dňa 28.2.2020 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie opätovne a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Následne súd prvej inštancie vo veci vykonal pojednávania v dňoch 22.9.2020 a 13.10.2020, pričom

jednak vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a rovnako aj dokazovanie doplnil v rozsahu, v
akom to navrhli sporové strany a ktoré dovtedy nebolo vykonané (jednalo sa o listinné dôkazy, označené
a priložené k žalobe, resp. ktoré boli predložené v rámci vyjadrenia k žalobe) a ktoré bolo nevyhnuté
vykonať pre rozhodnutie vo veci samej. V rámci doručovania posledného odvolacieho rozhodnutia
stranám ich súd prvej inštancie zároveň vyzval, aby označili dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, pričom

žalobca sa k výzve nevyjadril a teda dôkazy nenavrhol. Žalovaní 1/ až 3/ sa vyjadrili, že nenavrhujú
vykonať žiadne dôkazy.

6. Súd prvej inštancie potom pripustil zmenu žaloby s nasledovným znením:
I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet istinu vo výške 49.588,72 Eur a to do 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na jeho účet istinu vo výške
48.996,28 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.III. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že listom zo dňa 18.12.1992 si K.. Š. K. s
manželkou I. K. uplatnili nárok na vydanie nehnuteľnosti parc. č. XXXX, k. ú K. K. o výmere 1960
m2. Na základe Dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený pod E.
XXXX/XX zo dňa 15.6.1998, medzi zmluvnými stranami 1. Hlavné mesto SR Bratislava (v zastúpení

Mestská časť Bratislava - Karlova Ves), 2. Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť, a.s. a 3.
NBC, spol. s r.o., vzniklo spoluvlastníctvo k viacerým nehnuteľnostiam na základe geometrického plánu,
spracovanému Ing. Šimončíkom, okrem iného aj k parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2 (ďalej len
„sporná parcela“), ktorej spoluvlastníkmi sa stali Hlavné mesto SR Bratislava v podiele 694/1944 a NBC,
spol. s r.o. v podiele 1250/1944. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2002, ktorej vklad bol povolený pod E.
dňa 7.2.2003, previedli predávajúci (Hlavné mesto SR Bratislava a NBS, spol. s r.o.) na kupujúceho

(Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť, a.s.) výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č.
XXXX/XXX o výmere 1944 m2. Dňa 27.2.2003 uzatvorili predávajúci (žalovaný v 1. rade) a kupujúci
(Slovensko-Talianskarozvojováspoločnosť,s.r.o.)kúpnuzmluvu,účelomktorejbolaúpravapodmienok
zániku záväzku, ktorý mal predávajúci voči kupujúcemu (31.083.300,- Sk). Účastníci sa dohodli, že
záväzok zanikne tak, že predávajúci predá kupujúcemu nehnuteľnosti špecifikované v zmluve (medzi

prevádzanými nehnuteľnosťami sa nachádzala aj parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2), pričom kúpna
cena bola dohodnutá vo výške záväzku predávajúceho voči kupujúcemu, zvýšenému o 500.000,- Sk.
Touto kúpnou zmluvou malo dôjsť k zániku predávajúcim uznaného nároku a súčasne k zániku záväzku
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti, a to započítaním týchto vzájomných pohľadávok.
Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, sp.zn. XXXX/XX zo dňa 23.5.2003, bolo rozhodnuté, že

Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť, a.s. a Nové bratislavské centrum s.r.o. Bratislava nie sú
účastníkmi konania vo veci uplatneného nároku reštituentov (Š.. K., I.. K.) na vydanie nehnuteľnosti
EN parc. č. XXXX v k. ú. T. E.. Dňa 20.11.2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim
(Slovensko - Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), vklad ktorej bol povolený
pod č. E. XXXX/XX dňa 10.2.2004. Predmetom zmluvy bol prevod viacerých nehnuteľností, vrátane

parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2, ktorej kúpna cena bola 8 515 450,-Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa
27.11.2003, ktorej vklad bol povolený pod E. dňa 2.8.2004, previedol predávajúci (N. V.-žalobca) na
kupujúceho (AJG, s.r.o.) výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944
m2. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, č.j. XXXX/XX XXXX-XX/JXX, zo dňa 30.12.2003,
právoplatným dňa 10.11.2005, bol O.. Š. K. a I. K. priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam par. č.

XXXX/XXX o výmere 553 m2 a XXXX/XXX o výmere 594 m2 v k. ú. T. E.. Nárok si oprávnené osoby
uplatnili 31.12.1992 ako pôvodní vlastníci nehnuteľnosti EN, parc. č. XXXX, k. ú. T. E.. Rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3Sp20/2004 zo dňa 16.10.2005, právoplatným dňa 10.11.2005, súd
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV č.j. XXXX/XX XXXX-XX/JXX zo dňa 30.12.2003.
Dňa 9.10.2006 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim (O.. Š. K. a I. K.T.) a kupujúcim

(AJG, s.r.o.), predmetom ktorej bola parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 m2, ktorú predávajúci nadobudli
na základe reštitučného konania a rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 30.12.2003, č.j.
XXXX/XX, právoplatné dňa 10.11.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16.10.2005, sp. zn. 3Sp/20/2004, právoplatným dňa 10.11.2005, a to za kúpnu cenu 2 970 000,-Sk
(5.000,-Sk x 594 m2). Žalobca N. V. (ako dlžník), zmluvou o uznaní dlhu zo dňa 19.4.2007, uznal

veriteľovi - AJG, s.r.o. dlh vo výške 2 970 000,- Sk, ktorý sa v časti 2 000 000,- Sk zaviazal nahradiť do
7 dní od podpísania dohody. Zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi mal byť založený kúpnou zmluvou
zo dňa 28.7.2004, vklad povolený dňa 2.8.2004 pod č. XXXX/XXXX, na základe ktorej sa veriteľ stal
vlastníkom parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2. Po prevode vlastníctva však došlo k reštitúcii časti
kúpeného pozemku (parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 m2, ktorá bola súčasťou parc č. XXXX/XXX o

výmere 1944 m2). Veriteľ tak bol nútený opätovne odkúpiť parc. č. XXXX/XXX za cenu 5.000,-Sk/m2.
Nakoľkosadlžníkvkúpnejzmluvezaručil,žejejedinýmvlastníkomprevádzanejnehnuteľnosti,veriteľovi
vznikla proti dlžníkovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia (plnením z právneho titulu, ktorý
odpadol) vo výške 2.601 720,- Sk (594 m2 x 4.380,-Sk/m2 a z titulu škody, ktorá vznikla na rozdiele
cien vyplatených dlžníkovi (4.380,-Sk/m2) a novým vlastníkom parcely (5.000,-Sk/m2), čo predstavuje

sumu 368.280,-Sk (5.000-4380 x 594). Dňa 19.12.2011 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky
medzi postupcom (Slovensko-Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o.) a postupníkom (N. V. - žalobca),
predmetom ktorej bolo v čl. I Uznanie dlhu postupcom voči postupníkovi vo výške 98.585,- eura, v čl. II
Postupca odplatne (za odplatu 98.585,- eur) postupuje na postupníka pohľadávku vo výške 98.585,- eur.V preambule zmluvy je uvedené, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2003 postupca nadobudol
od žalovaného v 1. rade parcelu č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2, v k. ú. T. E.. Postupca na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2003 previedol na postupníka vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX.

Postupník na základe zmluvy zo dňa 28.7.2004, ktorej vklad bol povolený dňa 2.8.2004 pod E.-XXXX/
XXXX, previedol na spoločnosť AJG, s.r.o. parcelu č. XXXX/XXX. Na základe rozhodnutia Okresného
úradu Bratislava IV zo dňa 30.12.2003, pod. sp. zn. XXXX/XX, právoplatné dňa 10.11.2005, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Sp/20/2004 zo dňa 16.10.2005, právoplatným dňa
10.11.2005,nadobudlikparc.č.XXXX/XXXovýmere594m2,zapísanejnaLVč.XXXXmk.ú.T.E.,ktorá

bola súčasťou parcely č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2, vlastníctvo reštituenti. Spoločnosť AJG, s.r.o.
bolanútenáopätovnekúpiťreštituovaný pozemok,čosaudialokúpnouzmluvouzodňa9.10.2006,vklad
povolený dňa 16.10.2006, pod E.-XXXX/XX za kúpnu cenu 2.970 000,-Sk (5.000,-Sk/m2). Spoločnosť
AJG, s.r.o., si u postupníka uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody v
celkovej výške 2.970 000,- Sk. Postupník uznal voči AJG, s.r.o. tento dlh dňa 19.4.2007. V decembri
2001 si postupník voči postupcovi uplatnil nárok na zaplatenie finančnej pohľadávky vo výške 98.585,-

eur (2.970 000,-Sk). Postupca mal mať preto, podľa vyjadrenia postupníka, voči dlžníkovi (Karloveská
obchodná a rozvojová spoločnosť - žalovaný v 1. rade pohľadávku vo výške 98.585,- eur. Postupca bol
v čase uzatvárania zmluvy v procese výmazu z obchodného registra bez likvidácie a postupník požiadal
postupcu, aby na neho previedol pohľadávku postupníka voči dlžníkovi - žalovaný v 1. rade. Postupca
si u dlžníka pohľadávku neuplatnil.

8. Z kópie katastrálnej mapy zo dňa 16.10.2006 mal súd prvej inštancie za preukázané, že parc. č.
XXXX/XXX bola súčasťou parc. č. XXXX/XXX. Z tabuľky s rozpisom genézy zmluvných vzťahov vyvodil
spôsob vzniku parcely č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2 a sled prevodov vlastníckeho práva k tejto
parcele. Žalobca mal podľa tejto genézy kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.2004, s povoleným vkladom dňa

2.8.2004, predať parc. č. XXXX/XXX spoločnosti AJG, s.r.o.

9. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“,
§ 5 ods. 1-3 zákona č. 229/1991 Zb., § 1 ods. 2-4 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 451 ods. 1, 2 OZ, § 511
ods. 1-3 OZ, § 558 OZ, § 106 ods. 1-3 OZ, § 107 ods. 1-3 OZ.

10. Zhrnul, že predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 98.585,- eur, a to spoločne a nerozdielne
od žalovaných v 1. - 3. rade. Následnou zmenou žaloby, ktorej zmena bola súdom prvej inštancie

pripustená uznesením zo dňa 22.9.2020, sa žalobca od žalovaného v 1. rade domáhal zaplatenia sumy
49.588,72 eura, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 49.588,072 eura (2.515,- Sk/m2 x 594 m2),
ktoré malo vyplývať z pohľadávky Slovensko - Talianskej rozvojovej spoločnosti, ktorú táto spoločnosť
mala proti žalovanému v 1. rade (Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť, a.s.) a ktorú postúpila
žalobcovi. Od žalovaných v 1.-3. rade žalobca taktiež žiadal spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo

výške 48.996,28 eur, titulom náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením právnej povinnosti
podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., a to sériou zmluvných vzťahov, predmetom ktorých bol prevod
parc. č. 1426/451 a následné nútené odkúpenie reštituovanej časti parcely o výmere 594 m2 za cenu
5.000,- Sk (oproti pôvodnej cene 2.515,- Sk/m2) spoločnosťou AJG, s.r.o. (5.000-2.515,- Sk/m2 x 549
m2).

11. V prejedávanej veci mal súd prvej inštancie za nesporné, že parcela č. XXXX/XXX o výmere 1944
m2, k. ú. T. E. vznikla na základe dohody vtedajších účastníkov tejto zmluvy a stala sa podielovým
spoluvlastníctvom žalovaného v 2. rade v pomere 694/1944 a NBC v pomere 1250/1944). Následne
bola parcela v celosti prevádzaná na ďalšie subjekty - Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť,

a. s. - Slovensko Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o. - žalobca - AJG, s.r.o. Reštitučným konaním
nadobudli manželia K.T. parc. č. XXXX/XXX o výmere 553 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 m2.
Pôvodne žiadali vydať par. č. XXXX o výmere 1960 m2. Na základe katastrálnej mapy a z identifikácie
parciel EN bolo zistené, že parc. č. XXXX bola súčasťou parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/
XXX. Z uvedeného mal tak za zrejmé, že sporná parcela č. XXXX/XXX sa sledom kúpnych zmlúv dostal

dvakrát do dispozície spoločnosti AJG, s.r.o. (prvý krát, keď ju v celosti kúpila od žalobcu /27.11.2003/
a druhý krát, keď od reštituentov odkúpila parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 m2 za 5.000,- Sk/
m2, KZ zo dňa 9.10.2006). Považoval za zrejmé, že spoločnosť AJG, s.r.o. opakovane uzatvorila
kúpnu zmluvu na pozemok s výmerom 594 m2. V dôsledku opakovanej platby za parcelu o výmere594 m2, preto mala spoločnosť AJG, s r.o. žalobcu údajne žiadať o zaplatenie sumy 98.585,- eura
titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, čo však v konaní nemal za preukázané, že tak
spoločnosť AJG, s r.o. urobila. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že strany boli opakovane vyzvané

a poučené na včasné a úplné predloženie celej sumy dôkazov, ktoré navrhujú vykonať. Preto aj súd
prvej inštancie v konaní vykonal iba tie dôkazy, ktoré boli založené v spise. Iné dôkazy - nezaložené
do spisu, alebo včas neoznačené, resp. také, ktoré by neprivodili podstatný poznatok do rozhodnutia
vo veci, preto súd prvej inštancie nevykonal a bolo podľa neho na procesnej zodpovednosti strán,
aby postupovali koncentrovane. Preto konštatoval, že vyššie spomenutá pochybnosť (o nepreukázaní

žiadosti spoločnosti AJG, s.r.o. smerujúcej na žalobcu ohľadne zaplatenia bezdôvodného obohatenia
a náhrady škody) nebola rozptýlená. Túto skutočnosť však nemal za zvlášť dôležitú, keďže žalobca
svoj nárok odvodzuje od uznania dlhu voči spoločnosti AJG, s.r.o. čo do dôvodu aj výšky (2.970.000,-
Sk /98.585,- €/). Upozornil, že žalobca však v uznaní dlhu operuje kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.2004,
uzatvorenou medzi predávajúcim Gergelym Farkasom a kupujúcim AJG, s.r.o., predmetom ktorej
mal byť prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XXX o výmere 1944 m2. Táto zmluva však

v konaní nebola žiadnou zo strán predložená, a teda jej existenciu vyhodnotil ako spornú, čím je
narušená aj logická dôvodová línia uznania dlhu. Medzi týmito účastníkmi bola uzavretá (a súdu prvej
inštancie predložená) iba kúpna zmluva zo dňa 27.11.2003 (čl. 30a). Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 (čl. 188), pri odstraňovaní rozporov ohľadne správneho dátumu
uzavretia kúpnej zmluvy (27.11.2003, alebo 28.7.2004) uviedla, že správny dátum uzavretia zmluvy

je 27.11.2003 a pri uznaní dlhu došlo iba k nepresnosti. To, že nejde iba o pisársku nepresnosť (a
teda uznanie dlhu má v tejto časti podstatné vady) mal za preukázané tým, že Slovensko Talianska
rozvojová spoločnosť s.r.o., ako predávajúci, predala žalobcovi spornú parcelu, na základe zmluvy
zo dňa 20.11.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 10.2.004. Zaujal názor, že nemohol teda žalobca
predávať spornú nehnuteľnosť dňa (KZ zo dňa 27.11.2003), teda ešte predtým, než bolo na neho

zápisom v katastri nehnuteľnosti prevedené vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (dňa 10.2.2004).
Na rovnakú skutočnosť (na nepredloženú kúpnu zmluvu zo dňa 28.7.2004) upriamil pozornosť aj
v Zmluve o postúpení pohľadávky medzi postupcom: Slovensko - Talianska rozvojová spoločnosť,
s.r.o. a postupníkom: Gergely Farkasom. Aj v tejto zmluve (od ktorej odvodzuje svoju pohľadávku
voči žalovaným) je uvedená kúpna zmluva, ktorá nebola súdu prvej inštancie predložená, a teda

logická postupnosť dôvodnosti nároku je podľa neho pretrhnutá. Uviedol, že Slovensko - Talianska
rozvojová spoločnosť, s.r.o., ako údajný vlastník pohľadávky, nikdy nekontaktoval žalovaného v 1. rade
na uhradenie domnelej škody, či bezdôvodného obohatenia, pričom postupca bol súčasne v procese
výmazu z obchodného registra bez likvidácie. Zánikom Slovensko-Talianskej rozvojovej spoločnosti,
s.r.o., bez právneho nástupcu (pri nepostúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 19.12.2011), by tak zanikol

akýkoľvek priamy vzťah medzi žalobcom a právnymi predchodcami Slovensko - Talianskej rozvojovej
spoločnosti, s.r.o. Existenciu spôsobilej (postupovanej) pohľadávky Slovensko - Talianskej rozvojovej
spoločnosti, s.r.o. nemal za preukázanú, keďže samotný postupca Slovensko - Talianskej rozvojovej
spoločnosti, s.r.o., si nebol vedomý svojej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade a na túto mal nárok
„podľa vyjadrenia postupníka“, teda žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie

uviedol, že tento vystupoval iba ako zástupca žalovaného v 2. rade, teda jeho právne úkony smerovali
iba k napĺňaniu vôle zastúpeného, teda žalovaného v 2. rade. Z právnych úkonov žalovanému v 3. rade
nevznikali žiadne práva ani povinnosti, pretože konal v mene a na účet zastúpeného, a teda nemôže byť
ani zodpovedný za spôsobenú škodu. K tomu dodal, že žalovaný v 2. rade v celej tejto genéze vzťahov
vystupoval iba pri Dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva z roku 1998 (ako splnomocnenec

žalovaného v 2. rade), kde predmetom zmluvy bola kumulácia parciel (nie prevod, scudzenie, zaťaženie)
za účelom ich ďalšieho staveného využitia. Konštatoval, že atrahovať zodpovednosť žalovaného v 3.
rade za škodu aj na právne úkony, ktoré boli uskutočnené neskôr a inými subjektmi, postráda príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

12. Vyslovil, že kľúčovou okolnosťou tohto sporu je bezpochyby žalobcove uznanie dlhu voči AJG, s.r.o.
zo dňa 19.4.2007. Nemal za preukázané, či uznaný dlh vo výške 2.970 000,-Sk uhradil, hoci sa tak
zaviazal urobiť v časti dlhu (2.000 000,- Sk do 7 dní od podpísania dohody na bankový účet v Tatrabanke
č. XXXXXXXXXX/XXXX). Pozornosti súdu prvej inštancie pritom neuniklo, že bankový účet, uvedený v
záhlaví uznania pri spoločnosti AJG, s.r.o. je č. XXXXXXXXXX/XXXX, teda je iný, ako ten, na ktorý

mala byť zaplatenú dlžná suma. Nemal teda ani za bezpochyby preukázané, či peniaze boli uhradené
a či boli uhradené na účet patriaci práve spoločnosti AJG, s.r.o. Ide podľa neho o okolnosť dôležitú pre
preukázanie vzniku škody.13. K otázke bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie nemal za
žalobcom preukázané, ako sa tento mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Vyhodnotil za nepreukázané
ani to, aká skutočná škoda vznikla, pretože žalobca jej výšku odvodzoval od Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 19.12.2011. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca pritom argumentuje
neplatnosťou prevodov spôsobených porušením § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., pričom súd prvej
inštancie poukázal na to, že platnosť týchto prevodov nebola žiadnou zo strán napadnutá, pričom

pripustením logického výkladu o neplatnosti všetkých následných úkonov by bolo možné dospieť k
záveru, že aj kúpna zmluva medzi žalobcom a AJG, s.r.o. by mala byť neplatná, a teda neplatné by
mali byť aj následné právne úkony, uznanie dlhu, či postupovanie pohľadávky nevynímajúc. Súd prvej
inštancie zároveň pripomenul, že v reštitučnom konaní boli vydané iba tie parcely, na ktorých nebola
prekážka ich vydania podľa § 11 parcela, teda iné prevody parc. č. XXXX/XXX neboli ani napadnuté a
ani súdom vyhlásené za neplatné.

14. Tiež uviedol, že žalovaní v 1.-3. rade neporušili žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mala zakladať
nárok žalobcu na náhradu škody. Pripomenul, že podielové spoluvlastníctvo vzniklo v roku 1998, kde
žalovanýv2.rade(konajúcivzastúpenížalovanýmv3.rade)bolvlastníkomparcelyvpomere694/1944.
Druhým vlastníkom bola spoločnosť NBC, spol. s r.o. v pomere 1250/1944. Následne bola parcela v

celosti prevedená na žalovaného v 1. rade (zmluva zo dňa 5.12.2002), ktorý ich následne prevádzal na
ďalšie subjekty. Zvýraznil, že žalobca nijako nereflektoval na fakt, že predávajúcim bola aj spoločnosť
NBC,spol.sr.o.,ktorámalanavyševyššiespoluvlastníckypodiel,akožalovanýv2.rade.Jebezpochyby
na rozhodnutí žalobcu ako široko definuje okruh žalovaných subjektov a súd do tejto dispozície ani nijako
nevstupuje, avšak v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť (mohla) mať význam

aj čo do rozsahu participácie jednotlivých subjektov na prípadnej škode. Žalobca žiadal nahradiť škodu
spoločne a nerozdielne od žalovaných v 1.- 3. rade, ale nijako bližšie neodôvodnil, prečo ich záväzok
považuje za záväzok spoločný, keďže ide o samostatné konajúce subjekty. Škoda musí byť spôsobená
bez pochybností, a to porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti samé
osebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná

súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale bezpečne preukázaná a v tomto konaní toto bremeno znášal
žalobca. Na základe uvedeného skonštatoval, že konkrétny subjekt môže byť zodpovedný za škodu
len za predpokladu, že určitá skutočnosť škodu skutočne spôsobila. O miere zodpovedných subjektov
uviedol, že ich spoločný a nerozdielny záväzok nebol preukázaný.

15. K vyčísleniu škody súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca si ju uplatnil ako rozdiel z kúpnej
ceny, ktorú spoločnosť AJG, s.r.o., v kúpnej zmluve zo dňa 9.10.2006 zaplatila manželom K. (5.000,-
Sk/m2) a ceny ktorú v kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2003 zaplatila Slovensko-Talianska rozvojová
spoločnosť, s.r.o. Karloveskej obchodnej a rozvojovej spoločnosti, a.s. a to vo výške 2.515,- Sk/m2.
Poukázal na zrejmý rozpor vo vyčíslenom nároku na náhradu škody, resp. v označení kúpnej zmluvy.

Dňa 27.2.2003 predala Karloveská obchodná a rozvojová spoločnosť, a.s. kupujúcemu Slovensko-
Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o. spornú parcelu za 2.515,39 Sk/m2. Avšak v kúpnej zmluve zo
dňa 20.11.2003 medzi Slovensko-Talianskou rozvojovou spoločnosťou, s.r.o. a kupujúcim žalobcom (na
ktorúajžalobcapoukazuje),bolakúpnacenuuž4.380,38Sk/m2.Zatotožnúcenu(4.380,-Sk/m2)predal
žalobca spornú parcelu následne spoločnosti AJG, s.r.o. Teda poukazovanie na rozdiel cien pri kúpnych

zmluvách zo dňa 20.11.2003 a 9.10.2006 by mal byť 5.000 - 4.380,38 = 619,62 Sk/m2 a nie uvádzaných
2485,-Sk, keď prepočet pomeru náhrady škody a bezdôvodného obohatenia žalobca pri zmene žaloby
upravil, pričom výsledná suma, ktorú žiadal, je však totožná.

16. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, či medzi žalobcom a spoločnosťou AJG, s.r.o. existujú

dve kúpne zmluvy s totožným predmetom aj zo dňa 27.11.2003, resp. aj zo dňa 28.7.2004. Mal za
preukázanú iba existenciu kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2003, čo však vzhľadom na vyššie popísané
časové súvislosti podľa neho otvára vážnu pochybnosť o oprávnenosti žalobcu zmluvne prevádzať
spornú parcelu na spoločnosť AJG, s.r.o., keďže žalobca, v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ešte nebol
zapísaný ako vlastník prevádzanej nehnuteľnosti. Následne vyhodnotil ako spornú preto aj otázku

kauzality uznania dlhu. Súčasne poukázal na fakt, že žalovaní neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu so
žalobcom, a teda jemu priamo nespôsobili a ani nemohli spôsobiť žiadnu škodu, či ujmu z bezdôvodného
obohatenia. Žalobca mal v tejto veci priamy zmluvný vzťah iba so spoločnosťou Slovensko - Talianska
rozvojová spoločnosť, a.s. a AJG, s.r.o. Práve od týchto zmluvných vzťahov aj žalobca odvodzujesvoje nároky. Navyše pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3

roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca
odvodzoval vznik bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu z roku 1998 - Dohoda o
vzniku podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený dňa 15.6.1998. Mal za nepochybné, že
objektívnym začiatkom plynutia premlčania mohol byť jedine okamih zavkladovania Dohody o vzniku
podielového spoluvlastníctva, ktorý aj žalobca sám identifikoval ako moment, odkedy došlo prvý krát

k porušeniu zákona č. 229/1991 Zb (§ 5 ods. 3), ktorého následkom mala byť neplatnosť zmluvných
vzťahov. Teda aj pri akceptácii najdlhšej premlčacej doby (10 r) konštatoval márne uplynutie premlčacej
doby (15.6.1998 + 10), keďže žaloba bola podaná na súd dňa 3.12.2012.

17. Vo vzťahu k náhrade škody súd prvej inštancie uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčí za
2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa

právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Posúdil, že v týchto súvislostiach ku škode mohlo prvý krát
dôjsť vtedy, keď spoločnosť AJG, s.r.o., kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2006, odkúpila časť reštituovanej
parcely. Odvtedy plynie premlčacia doba na náhradu škody a keďže nebola preukázaná úmyselnosť
konania žalovaných, lehota uplynula najneskôr do 3 rokov od jej začatia.

18. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla na pojednávaní konanom dňa 13.10.2020, vykonať
dokazovanie, čo súd prvej inštancie zamietol, pretože na pojednávaní dňa 22.9.2020, po vykonanom
dokazovaní a po dopyte sudcu, aké majú strany návrhy na dokazovanie, strany zhodne uviedli, že
nenavrhujú žiadne dôkazy. Zhrnuté navrhované dôkazy, označené na pojednávaní dňa 13.10.2020,

resp. v písomnej záverečnej reči právnej zástupkyne žalobcu, súd prvej inštancie považoval za
predložené oneskorene, prihliadnuc pritom aj na poučenie strán podľa § 153,154 CSP. Preto návrhy na
ďalšie dokazovanie zamietol.

19.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancievzmyslezásadyúspešnostivkonaníaúspešnej

strane (žalovaným v 1. a 3. rade ) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania, keďže tieto strany si trovy aj uplatnili. Trovy nepriznal žalovanému v 2. rade,
ktorý si ich výslovne nežiadal, čo súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa.

20. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie

žalobca, keď poukázal na dve rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, v ktorých súdu prvej inštancie
vytkol, že sa nevysporiadal s právnym posúdením oboch žalobou uplatnených nárokov, či k nim došlo
a na základe akých preukázaných právnych zistení, nezaoberal sa a nevysvetlil, či došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia (či sa žalovaní, resp. ktorý z nich sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili
a na základe akých skutkových zistení, a o ktoré z tipov bezdôvodného obohatenia v zmysle § ust. §

451 ods. 2 OZ ide a neuviedol právne posúdenie ani k nároku na náhradu škody (k vzniku škody v
tom rozsahu, ktorý zo žalobcov sa akého konkrétneho protiprávneho konania vo vzťahu k žalobcovi
podľa súdu dopustil, či žalobcovi vznikla škoda a v akej výške s povinnosťou skúmať zmenšenie
majetku žalobcu alebo existenciu ušlého zisku, právne úvahy o existencii alebo neexistencii príčinnej
súvislosti medzi prípadným protiprávnym konaním žalovaných na úkor žalobcu a na základe akých

preukázaných skutkových zistení), neuviedol žiadne právne normy, žiadne právne posúdenie k obom
žalobou uplatneným nárokom žalobcu a jeho spôsob aplikácie, arbitrárne skonštatoval neúmyselné
zavinenie žalovaných zakladajúce nemožnosť aplikácie desaťročnej objektívnej lehoty na premlčanie
u oboch uplatnených nárokoch žalobcu, a to bez uvedenia skutkových zistení v tomto smere, bez
uvedenia hodnotenia vykonaných dôkazov v tomto smere a bez uvedenia právnych úvah, ktoré ho

k tomuto právnemu záveru priviedli, neoboznámil sa s obsahom reštitučného spisu vzťahujúceho sa
k dotknutej nehnuteľnosti - navrhnutý dôkaz nevykonal a nevysvetlil dôvod. Odvolací súd v poradí
druhom svojom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne ustáliť skutkový stav a právne
posúdiť žalobou uplatnené jednotlivé nároky, či k ich založeniu došlo alebo nie a na základe akých
skutkových zistení, berúc do úvahy širšiu súvislosť právnych úkonov, od ktorých žalobca svoju aktívnu

vecnú legitimáciu odvíja, z dôvodu nevyhnutnosti posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky
premlčania nárokov žalovanými, ustálenie začiatku premlčacích lehôt a ich dĺžku, rovnako mu uložil
všetky nedostatky v ďalšom konaní odstrániť. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že napriek vyššie
uvedeným pokynom odvolacieho súdu, ich viazanosťou, a napriek rozhodovaniu vo veci tretíkrát apo ôsmych rokoch, podľa neho nepostupoval v konaní riadne v zmysle zadaných úloh odvolacieho
súdu a napadnutým rozsudkom opätovne žalobu zamietol, pričom sa dopustil rovnakých pochybností
spôsobujúcich zmätočnosť, nepreskúmateľnosť uvedeného rozhodnutia v rozpore s ust. § 391 ods. 2

CSP. S výrokmi súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením sa žalobca nestotožnil a proti rozhodnutiu
podal odvolanie na základe odvolacích dôvodov:
- podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,

- podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
- podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
- podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

- podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne zdôvodnené, zmätočné, nepresvedčivé čo spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP,
čím bolo porušené základné procesné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (právo

na odôvodnenie rozsudku zodpovedajúce príslušnej zákonnej úprave).

21. Žalobca mal v odvolaní za to, že závery súdu prvej inštancie sú zmätočné, bez vzájomnej
logickej súvislosti. V odôvodnení absentuje zrozumiteľné právne posúdenie oboch uplatnených nárokov,
spôsob aplikácie právnych noriem, ozrejmenie úvah, z ktorých by bolo možné usudzovať o tom, akým

vyhodnotením ktorých dôkazov súd prvej inštancie k svojim nejednoznačným, nepresvedčivým záverom
dospel.Spôsobzdôvodneniarozhodnutiapodľažalobcunaznačuje,žesisúdprvejinštancieanineustálil
právny základ uplatnených nárokov, keď v odôvodnení rozsudku uvádza domáhanie sa zaplatenia 98
585 Eur titulom škody, ktorá mala vzniknúť na základe dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva,
následne uvádza bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z pohľadávky Slovensko - Talianskej rozvojovej

spoločnosti, s.r.o., voči žalovanému v 1. rade a náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi, ďalej
že žalobca svoj nárok odvodzuje od uznania dlhu voči spoločnosti AJG, s.r.o., s tým, že podľa neho
žalobca nepreukázal, ako sa žalovaný na jeho úkor obohatil a ďalej že žalovaní neboli so žalobcom v
zmluvnom vzťahu, a preto mu nemohli spôsobiť škodu ani ujmu z bezdôvodného obohatenia. Takéto
posúdenie uplatneného nároku vyvoláva pochybnosti o tom, či súd prvého stupňa vôbec rozhodoval

o pohľadávkach, ktoré boli ako predmet tohto konania špecifikované žalobou a následnými podaniami
žalobcu. O „neštandardnosti“ postupu súdu prvej inštancie vo veci v neposlednom rade svedčí podľa
neho aj skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 22.9.2020 v rámci určenia sporných a nesporných
skutkových tvrdení v zmysle § 181 ods. 2 CSP po cca 8 rokoch trvania sporu a dvoch predchádzajúcich
rozhodnutiach vo veci za nesporné určil iba to, že nehnuteľnosť bola predmetom kúpnych zmlúv. Ani

tu nevyslovil, či zmluvy považuje za platné alebo za neplatné a stranám sporu tak ani nenaznačil smer
ďalšieho potrebného dokazovania, rovnako ako stanovením spornej otázky, či sa žalovaní bezdôvodne
obohatili a či spôsobili škodu na majetku žalobcu, ktorá by zahŕňala prakticky všetky skutkové okolnosti
sporu, ak by škoda na majetku žalobcu vôbec bola predmetom konania. Predbežné právne posúdenie
veci, ktoré súd prvej inštancie pri tejto príležitosti stranám poskytol, označil za nič nehovoriace,

nenapĺňajúce zmysel tohto procesného inštitútu. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval
určité pochybnosti ohľadne kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a AJG, s.r.o. vyplývajúce z jej
identifikovania v predložených písomnostiach rozdielnymi dátumami 28.7.2004 a 27.11.2003, pripustil,
že vysvetlenie poskytnuté v tejto súvislosti právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní nebolo presné,
aj z neho mal však za zrejmé, že ide o totožnú zmluvu, nie o dve zmluvy, z ktorých jedna by nebola

súdu predložená. K nezrovnalostiam došlo iba v súvislosti s tým, že v dokladoch je uvádzaný dátum
vyhotovenia uvedený na zmluve 27.11.2003, resp. dátum jej podpísania zmluvnými stranami 28.7.2004
vyplývajúci aj zo záznamu overovateľa podpisov, ktorý je podľa práva dátumom uzatvorenia zmluvy.
Žalobca mal za to, že k tomuto zisteniu mohol súd prvej inštancie pri dôslednom skúmaní predložených
listín sám dospieť aj na základe vkladového čísla E. XXXX/XX, ktoré je totožné pri konštatovaniach

súdu prvej inštancie týkajúcich sa ako tvrdenej zmluvy zo dňa 27.11.2003, tak aj zmluvy zo dňa 28.
7. 2004. Mal za to, že nesprávnosť posúdenia samotného uplatneného nároku súdom prvej inštancie
naznačuje aj označenie uznania dlhu žalobcu voči spoločnosti AJG, s.r.o. v odôvodnení rozsudku
za „kľúčovú okolnosť“ sporu (s ktorou sa súd ale v konečnom dôsledku v rozhodnutí zrozumiteľnýmspôsobom nevysporiadal), hoci zásadný význam pre rozhodnutie by podľa žalobcu vzhľadom na
charakter uplatnenej pohľadávky mala mať primárne otázka platnosti alebo neplatnosti (resp. čiastočnej
neplatnosti) kúpnych zmlúv v spojitosti s úspešným uplatnením reštitučného nároku na časť nimi

prevádzaných nehnuteľností, a to ako vo vzťahu ku vzniku bezdôvodného obohatenia plnením z
neplatnej (čiastočne neplatnej) zmluvy, tak aj vo vzťahu k vzniku škody ako následku porušenia
povinností podľa reštitučného zákona. Namietal, že otázkou platnosti zmlúv sa súd prvej inštancie
zrejme zaoberal, ale bez jednoznačného záveru, nakoľko konštatoval, že platnosť prevodov nebola
žiadnou zo strán napadnutá, pričom neuviedol, aký to má následok na možné posudzovanie platnosti

zmlúv a podľa ktorých ustanovení zákona. Súčasne správne (hoci zrejme nie vážne) konštatoval, že
by neplatná mala byť aj zmluva medzi žalobcom a AJG, s.r.o., a nad rámec logického úsudku, že by
neplatné mali byť aj následné právne úkony - uznanie dlhu a postúpenie pohľadávky, hoci uznaný dlh i
postúpená pohľadávka mali mať pôvod práve v neplatnosti kúpnych zmlúv. Namietal, že v odôvodnení
rozhodnutia bez vysvetlenia, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu, z akých dôkazov vychádzal,
akým spôsobom ich hodnotil, aké konkrétne ustanovenia zákona a akým spôsobom pri prijatí svojich

záverov aplikoval, uvádza aj ďalšie okolnosti vyhodnocované zjavne v neprospech žalobcu, avšak
bez vysvetlenia súvislosti s uplatneným nárokom, ako napr.: v bode 24. rozsudku nekontaktovanie
žalovaného v 1. rade Slovensko - Talianskou rozvojovou spoločnosťou, s.r.o., na uhradenie škody
alebo bezdôvodného obohatenia, resp., že si Slovensko -Talianska rozvojová spoločnosť, s.r.o., nebola
vedomá svojej pohľadávky, v bode 26., že platnosť prevodov (nehnuteľnosti) nebola napadnutá, v bode

27., že žalovaní neporušili žiadnu povinnosť (hoci žalobca tvrdil porušenie ustanovení § 5 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len
„reštitučný zákon“), v bode 30., že žalovaní neboli v zmluvnom vzťahu so žalobcom,... V neposlednom
rade namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, či podľa súdu prvej inštancie
k vzniku bezdôvodného obohatenia vôbec nedošlo alebo k nemu došlo, ale žalobcom uplatnený

nárok je premlčaný, pričom spôsob posudzovania premlčacej lehoty v bode 31. považoval za zjavne
právne nesprávny, nelogický, žalobca nikdy vznik bezdôvodného obohatenia neodvodzoval od dohody
o vzniku podielového spoluvlastníctva, keďže, ako je zo žaloby zrejmé, podstatou tohto nároku je
prijatie plnenia na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Podobne z rozhodnutia nemal za zrejmé , či podľa
súdu prvej inštancie v konaní uplatnená škoda nevznikla alebo síce vznikla, ale uplatnený nárok na jej

náhradu je premlčaný, a ako a na základe čoho sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou
žalobcu o úmyselnom charaktere vzniku škody, v súvislosti s ktorou konštatoval iba stručne, že úmysel
žalovaných nebol preukázaný. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie považoval
za nelogické, zmätočné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé a právne nesprávne, dokazovanie považoval
za vykonané jednostranne, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie alebo v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vyhovel žalobnému návrhu v celom
rozsahu a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. K odvolaniu doložil kúpnu zmluvu s overenými
podpismi jej účastníkov, potvrdenie banky o transakcii a výpis z účtu.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ majúc má za to, že v prvostupňovom konaní nebolo
v žiadnom prípade žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ani rozhodnutie konajúceho súdu prvej
inštancie nedisponuje podľa neho inými vadami, nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani ostatné odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nemajú podľa neho opodstatnenie a nie sú
v podanom odvolaní riadne zdôvodnené a podložené. Vyjadril názor, že v priebehu konania mal žalobca
dostatok priestoru a možností riadne odôvodniť podanú žalobu a podložiť je dostupnými dôkazmi.
V odôvodnení rozsudku sa podľa neho súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré mali vplyv na jeho rozhodnutie, tak ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok. Preto sú v jeho

jednotlivých bodoch spomínané všetky relevantné a v priebehu konania riešené skutočnosti a nie je
to tým, že by súd prvej inštancie neustálil právny základ uplatnených nárokov. Mal za to, že súd
nie je povinný naznačiť smer potrebného dokazovania, hlavne, keď je žalobca zastúpený advokátom
ako dostatočne kvalifikovaným a kompetentným právnym zástupcom. Táto skutočnosť nie je dôvodom
na spochybnenie konania a rozhodnutia súdu. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2020 sa právny

zástupca žalobcu zúčastnil a mal tak možnosť požiadať o vysvetlenie alebo doplnenie predbežného
právneho posúdenia veci vysloveného súdom prvej inštancie. Civilný sporový poriadok navyše nespája
s prípadným nedostatočným predbežným právnym posúdením veci žiadne následky, čiže toto nie je
zákonom určený a dostatočný dôvod na zrušenie vydaného rozsudku. Na nezrovnalosti v dátumochpri kúpnej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou AJG, s.r.o. a na ňu nadväzujúcom uznaní dlhu
žalobcom bolo v konaní upozorňované žalovanými a žalobca, či jeho právny zástupca mal možnosť sa
k tomu vyjadriť a vysvetliť ich a chrániť tak svoje práva, čo neurobil a tak teraz nemôže dávať za vinu

konajúcemu súdu, že k nejakému zisteniu mal sám súd prvej inštancie dospieť. Navyše žalobcom k
žalobe zo dňa 3. 12. 2012 priložená kúpna zmluva so spoločnosťou AJG s.r.o., zasielaná žalovaným
ako dôkaz, nedisponuje k odvolaniu priloženým osvedčením o pravosti podpisu pána N. V.. Z nášho
pohľadu ide o nový dôkaz, ktorý sme doposiaľ nemali k dispozícií. Zároveň je otázne, ako mohol notár
alebo jeho poverený pracovník overiť pravosť podpisu predávajúceho dňa 28.7.2004, keď na kúpnej

zmluve je uvedený dátum podpisu predávajúceho deň 27.11.2003. Podľa článku VII. ods. 6 tejto kúpnej
zmluvy je táto platná dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a to je podľa dôkazu priloženému
k žalobe - údajov uvedených v samotnej kúpnej zmluve - deň 27.11.2003. Uvedené len podporuje
špekulatívne konanie žalobcu v tejto veci. Podľa neho žalobca mal v priebehu konania možnosť uplatniť
všetky prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany a predložiť všetky dostupné podklady a
dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, či náhrady

škody. Uviedol, že v odvolaní žalobcu sú napádané pasáže odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej
bez ich riadneho zdôvodnenia a preukázania ich opory v platných právnych predpisoch. Žalobca priložil
k odvolaniu nové dôkazy, s ktorými žalovaný v 2. rade nebol oboznámený a neboli mu doručované v
priebehu konania a pravdepodobne neboli známe ani konajúcemu súdu. Žalobca, resp. jeho právny
zástupca boli upozornení na ukončenie dokazovania pred vynesením rozsudku, preto nie je možné

na takto predložené nové dôkazy prihliadať a napádať nimi vydané rozhodnutie. Hlavné mesto SR
Bratislava považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a stotožňuje sa s právnou argumentáciou
v ňom uvedenou. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd ako vecne
správne potvrdil.

23. Žalovaní 1/, 3/ v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolacie dôvody žalobca
nijako bližšie neodôvodnil s poukazom na ustanovenia napadnutého rozhodnutia súdu. Žalobca nijako
konkrétne nepoukázal, v čom mali byť naplnené tieto odvolacie dôvody. Vo svojej podstate len poukazuje
na nesprávne právne posúdenie veci súdom a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jeho
názoru prvoinštančný súd napadnuté rozhodnutie riadne zdôvodnil, nakoľko sa riadil ustanovením §

220 ods. 2 CSP, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné zistiť čoho sa strany sporu
domáhali, ako sa vyjadril žalobca, ako sa vyjadrovali žalovaní, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy
označili, aké prostriedky procesnej obrany a útoku použili, pričom jasne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,

aj ako vec právne posúdil, keď podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napr. Rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Nestotožnili sa s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu je
arbitrárny, nepreskúmateľný, nepresvedčivý nelogický a zmätočný a nesprávnym procesným postupom
bolo znemožnené žalobcovi uskutočniť patriace procesné práva až v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie na pojednávaní

konanom dňa 22.09.2020 v rámci určenia sporných a nesporných skutkových tvrdení v zmysle § 181
ods. 2 CSP nevyslovil, či zmluvy považuje za platné alebo za neplatné a stranám sporu tak nenaznačil
smer ďalšieho potrebného dokazovania, ako aj či sa žalovaní bezdôvodne obohatili a či spôsobili škodu
na majetku žalobcu, dali do pozornosti, že uvedením týchto skutočností by zrejme došlo k prejudikovaniu
sporu. Ak by aj hypoteticky súd prvej inštancie neuviedol predbežné právne posúdenie veci, takéto

neposúdenie veci súdom nie je takým nesprávnym procesným postupom, ktorým by súd znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval
pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden
priamydosahnamožnosťvylúčeniastranysporuzjejprocesnýchpráv,ktoréjejCivilnýsporovýporiadokpriznáva. Porušenie citovaného ustanovenia (čo v tomto prípade nebolo), teda žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod.

Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia
súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu.
Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré
súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré
sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia

však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS
16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods.
2 OSP (pozn. teraz §181, ods. 2 CSP), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017). Tvrdili, že
prvoinštančný súd na svojom pojednávaní konanom dňa 22.09.2020 v rámci predbežného právneho
posúdenia veci jasne a zrozumiteľne uviedol čo považuje za nesporné, čo za sporné a súčasne uviedol

ako bude po právnej stránke prejednávanú vec posudzovať. Právna zástupkyňa žalobcu do zápisnice
dokonca výslovne uviedla, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom, ktorý zadefinoval, že
sa bude zaoberať otázkou bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Preto až v odvolaní žalobcom
napadnuté nedostatočné predbežné právne posúdenie veci súdom sa javí ako výslovne účelové. Čo
sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie mal v rozsudku uviesť, že vznik bezdôvodného

obohatenia posudzoval od uzavretia dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva práve od tvrdenia
samotného žalobcu, čo nemá byť pravdou uviedol, že bol to práve žalobca, ktorý vo svojom podaní zo
dňa 27.11.2013 túto skutočnosť uvádza. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávnosť posúdenia
uplatneného nároku, keď mal súd v rozsudku konštatovať, že žalobca ani nepreukázal, či uznaný dlh
vo výške 2.970.000,- Sk uhradil. Žalobca súčasne k odvolaniu priložil ďalšie dôkazy a to výpisy z

bankového účtu. Aj keď z výpisu z účtu z UniCredit Bank nie je zrejmé, či sa jedná o výpis žalobcu,
v tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval na podklade dôkazov založených v spise.
Je povinnosťou zmluvných strán svoje tvrdenie podložiť aj dôkazmi. Súd nie je vyšetrovacím orgánom.
V zmysle § 185 os. 2 a 3 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v

rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak a taktiež
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Z uvedeného vyvodil, že súd môže zásadne vykonávať iba tie
dôkazy,ktorénavrhlistranysporu.Procesdokazovaniajevybudovanývýlučnenaprincípeprejednacom,
princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Žalobca bol povinný uplatniť prostriedky

procesného útoku včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. V tomto prípade listiny, ktoré sú prílohou odvolania, boli v
držbe žalobcu a teda tento ich mal možnosť predložiť súdu prvej inštancie, čo neurobil. Navyše na
pojednávaní konanom dňa 22.09.2020 na výzvu súdu prvej inštancie aké dôkazy navrhuje ešte vykonať,

sa žalobca výslovne vyjadril, že nenavrhuje vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Na pojednávaní
konanom dňa 13.10.2020 žalobca navrhol, že iba v prípade ak súd považuje za potrebné vo veci vykonať
ďalšie dokazovanie, tak navrhuje vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 13.10.2020 a to
dopytom na spoločnosť AJG s.r.o. o úhrade kúpnej ceny reštituentom a dopytom na realitné kancelárie
o primeranosti výšky kúpnej ceny, resp. o určenie trhovej ceny pozemku v danom čase. Súd prvej

inštancie podľa neho správne rozhodol, keď zamietol všetky ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Rovnako nemal za dôvodnú ani námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia
veci prvoinstančným súdom, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné tak pre
skutkové, ako aj právne posúdenie veci. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom žalobcu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich. Mal za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vykonal
všetkydôkazypotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočnostíanazákladevykonanýchdôkazovdospel
k takým skutkovým zisteniam, ktoré sú plne v súlade so zákonom a vykonanými dôkazmi. Vydané
rozhodnutie označil za plne konformné, ktoré spĺňa všetky atribúty perfektného rozhodnutia. Navrhol

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade
trov odvolacieho konania.24. Žalobca v rámci svojej odvolacej repliky k odvolaniam žalovaných 1/ až 3/ uviedol, že zotrváva
na svojej argumentácii a má za to, že tvrdenia obsiahnuté vo vyjadreniach žalovaných k odvolaniu
žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolacích dôvodov, a ktoré ani nevyvracajú

správnosť argumentácie odvolateľa vo veci samej, a naopak potvrdzujú nesprávnosť postupu súdu
prvej inštancie, nepreskúmateľnosť, nezákonnosť, arbitrárnosť napadnutých rozsudkov nespĺňajúcich
zákonom stanovené náležitosti a nerešpektujúci intencie, pokyny v zmysle § 391 ods. 2 CSP (§ 226
OSP) odvolacieho súdu v rozhodnutiach vydaných vo veci, a v ktorých odvolací súd (2krát) konštatoval
porušenie práva na spravodlivý súdny proces v rovine nemožnosti riadneho a relevantného bránenia

sa proti vysloveným skutkovým zhrnutiam a právnym argumentom súdu v štádiu odvolacieho konania.
Doložil dožiadaním získaný dôkaz zo dňa 16.12.2020 (výpis z účtu spoločnosti AJG, s.r.o.), ktorým
banka potvrdzuje úhradu istiny žalobcu, N. V., vo výške 2.000.000,- Sk dňa 30.5.2007 z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia podľa Uznania dlhu zo dňa 19.4.2007 medzi dlžníkom N. V. a veriteľom
AJG, s.r.o. rovnako dôkaz o úhrade kúpnej ceny kupujúcim, N. V., predávajúcemu Slovensko-Talianska
rozvojová spoločnosť s.r.o. vo výške 55.000.000,- Sk dňa 20.11.2003 (6 mil. Sk) a 16.2.2004 (49 mil.

Sk) za kúpu dotknutých nehnuteľností v k.ú. Karlova Ves v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2003 a
potvrdenie o úhrade kúpnej ceny kupujúcim, AJG, s.r.o., predávajúcemu N. V. vo výške 8.514.720,- Sk
+ 730,- Sk (daň z prevodu nehnuteľností) dňa 27.11.2003 v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2003,
ktorými mal žalobca za to, že jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, vznik a existenciu vymáhanej
pohľadávky vo výške 98 585 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a škody, pričom vyvracia akékoľvek

polemiky, absurdity žalovaných o údajnom „špekulatívnom“ konaní žalobcu v tejto veci.

25. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. §
385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, ktorej
predmetomjevydaniebezdôvodnéhoobohateniaanáhradaškody,avýsledkyvykonanéhodokazovania

správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nepreukázaní dôvodnosti
týchto žalobou uplatnených nárokov žalobcu proti žalovaným stotožňuje a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jeho žaloby, keď v odvolaní uvádzané

argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudkunevysporiadalalebobyimnevenovalnáležitúpozornosť.Odôvodnenienapadnutéhorozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len
o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery

a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ
sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia
právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v
súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiskapredmetukonaniatvoriajedencelok(II.ÚUS78/05,
III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu
rozhodnutiasúduprvejinštancie,takodvolacísúdsavzásademôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia

nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobcu a že súd prvej inštancie nerozhodol v
súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.
Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý

súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalobcu.

27. V zrušujúcom uznesení zo dňa 28. 02.2020 č. k. 4Co117/2017-242 vydanom vo veci odvolací
súd súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení jeho rozsudku zo dňa 15. novembra 2016 č. k.6C 65/2013-191, ktorým žalobu žalobcu zamietol, absentuje spísanie ustáleného skutkového stavu a
odvolací súd tak musí zisťovať štúdiom obsahu spisu logickosť skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie, že v odôvodnení absentuje právne posúdenie oboch žalobou uplatnených nárokov,

nakoľko súd prvej inštancie neuviedol žiadne právne normy k nim a svoj spôsob ich aplikácie a neuviedol
žiadne právne úvahy k tomu, či k vzniku týchto nárokov došlo a na základe akých preukázaných
skutkových zistení. Konkrétne neuviedol, či sa žalovaní a ktorí z nich na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatili a o ktoré z tipov bezdôvodného obohatenia má prípadne ísť, rovnako neuviedol právne
posúdenie ohľadom naplnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných za vznik

prípadnej škody žalobcu. Vytkol mu arbitrárnosť záveru, ktorým konštatoval, že sa nejdená o úmyselné
konanie žalovaných pokiaľ ide o dopad tejto skutočností na dĺžku premlčacej doby žalobou uplatnených
nárokov. Nevysvetlil dôvod nevykonania navrhnutého dôkazu - oboznámenia sa s reštitučným spisom.
Odôvodnenie vtedy napadnutého rozsudku označil za neprípustne zjednodušené. Tiež súdu prvej
inštancie vytkol, že opomenul zareagovať na procesnú úpravu petitu žaloby žalobcom a rozhodol o
pôvodnej žalobe pred touto úpravou. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť postupovať v zmysle jeho

intencií podľa § 391 ods. 2 CSP, opätovne zistiť predmet žaloby vymedzením jeho petitu a nové
rozhodnutie vydané vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

28.Poopätovnompredloženívecisúdomprvejinštancieodvolacísúdpreskúmanímspisovéhomateriálu
a odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie sa po poslednom zrušujúcom

uznesení odvolacieho súdu v novom konaní a v rámci nového rozhodnutia vo veci pokynmi a intenciami
záväznými pre neho riadil dôsledne. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2020 uznesením vyhláseným
na tomto pojednávaní za prítomnosti všetkých strán sporu pripustil zmenu petitu žaloby a následne
procesne postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Vykonal dokazovanie listinami, keď prítomní zástupcovia
strán sporu nemali k vykonanému dokazovaniu žiadne pripomienky a nevyužili právo na vyjadrenie

sa k nim. Na výslovnú výzvu súdu prvej inštancie uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie.
Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 právny zástupca žalobcu dal súdu prvej inštancie
na zváženie vykonanie ďalších dôkazov a doložil rozhodnutia iných všeobecných súdov majúc za to,
že súvisia s predmetom sporu. Žalovaní 1/ až 3/ nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na vykonaní ňou uvedených dôkazov netrvá, ak to súd prvej

inštancie nepovažuje za potrebné. Súd prvej inštancie následne vyhláseným uznesením za prítomnosti
právnych zástupcov všetkých strán sporu zamietol návrhy na ďalšie dokazovanie a právni zástupcovia
dostali priestor na využitie práva na záverečné reči. Následne uznesením vyhlásil súd prvej inštancie
dokazovanie za skončené a napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci. V jeho odôvodnení riadne
uviedol ustálený skutkový stav, dikciu správne zvolených na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a

právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Preskúmateľne uviedol, ktoré skutočnosti vyhodnotil
za preukázané a ktoré nie a rozobral právne aspekty vzniku nárokov na vydanie bezdôvodného
obohatenia a náhradu škody. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti
žalovaným 1/ až 3/ správne uzavrel, že ak tento nárok žalobca odvodzuje od tvrdenej neplatnosti
prevodov spôsobených porušením § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., neplatnosť tohto právneho

úkonu žalobcom nesúcim v spore povinnosť unesenia dôkazného bremena preukázaná nebola, keď
navyše pri predpoklade jeho neplatnosti by boli neplatné aj ďalšie právne úkony, v dôsledku ktorých
odôvodňoval žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že
žalobca nepreukázal v spore porušenie právnych povinností žalovanými a tým vznik jeho nároku na
náhradu škody proti nim, a to dokonca žalovaného ako nárok spoločný a nerozdielny. Správny je aj záver

súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal žiaden právny vzťah so žalovanými, keďže bol v právnom
vzťahu výlučne so spoločnosťou Slovensko-Talianska rozvojová spoločnosť, a.s. a AJG, s.r.o., preto z
uvedenéhodôvodutaknemohlodôjsťkžalobcomtvrdenémuvznikubezdôvodnéhoobohateniačivzniku
škody týmito subjektami vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhnutého dokazovania
súd prvej inštancie správne aplikoval sudcovskú koncentráciu a v odôvodení napadnutého rozsudku

preskúmateľne vysvetlil dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov práve na jej základe. Pri správnom
závere o nepreukázaní existencie nárokov uplatnených žalobou proti žalovaným potom posudzovanie
premlčania týchto nárokov bolo už nadbytočné.

29. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.

Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu a ukladá
im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojho tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia
a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Rozsah a konkrétnu podobu dôkaznéhobremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná, keď dôkaznú
povinnosť ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má prioritne žalobca.

30. Podľa čl. 8 Základných princípov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť CSP strany sporú sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Obo 52/2010 dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho

účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo294/2012 zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných
stranách. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia

dôkazy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť
dôkazynapreukázanietvrdení,jevždydanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujepredmetný
sporný právny pomer. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania
samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné
a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ účastník nerešpektuje bremeno tvrdenia

alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.
Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má pre neho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní pre neho nepriaznivého
rozhodnutia.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nesúci v
preskúmavanom sporovom konaní dôkaznú povinnosť najskôr v rovine tvrdenia a následne v rovine
unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach túto povinnosť pre účely svojho úspechu v konaní
nesplnil a dôkaznú povinnosť o vzniku spoločného a nerozdielneho bezdôvodného obohatenia sa
žalovaných 1/ až 3/ na jeho úkor neuniesol už v rovine tvrdenia, keď nie sú známe a jasné skutkové

okolnosti a ani právne, na základe ktorých mali tieto subjekty na jeho úkor získať neoprávnený majetkový
prospech. Rovnako ani v rovine tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno o porušení právnych povinností
týmito subjektmi, v príčinnej súvislosti s ktorými by mu vznikla škoda ako zmenšenie jeho majetku,
spočívajúca v duplicitnom zaplatení kúpnej ceny reštituentom.

32. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu ohľadom neprávneho použitia ust. § 181 ods. 2 CSP súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že (a to i s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax, napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo 92/2018 ) ani v prípade, ak by súd prvej inštancie tento postup
dodržal, nič by to nezmenilo na výsledku sporu, t. j. na zamietnutí žaloby pre nepreukázanie zákonných
predpokladov na vznik oboch žalobou uplatnených nárokov. V zásade platí, že postup súdu podľa §

181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a
transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú
aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Stranu sporu to
nezbavuje povinnosti predložiť potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného
nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215

ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a
pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak
pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným
právnym posúdením. Ak sudca ust. § 181 ods. 2 CSP nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah

na možnosť vylúčenia strany z jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva. Porušenie tohto ust.
teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy a
pod. Cieľom ust. § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu.

Cieľom je zrýchliť a zjednodušiť konanie, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje
za dôležité a nevenovala sa pozornosť nedôležitým skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ust. však nelimituje stranu sporu v
realizácii jej procesných práv. Aj z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva (napr. IV.ÚS 16/2012), žesúd až v samotnom rozhodnutí vo veci vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej veci
(porovnaj aj uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 3/2016, 5Cdo 211/2013). Uvedený právny názor odobril ÚS
SR aj v uznesení II.ÚS 366/2018-9 z 11.06.2018, ktorým ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť

voči nedodržaniu postupu podľa § 181 ods. 2 CSP a stotožnil sa s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 17Co 7/2017-490 z 23.01.2018, podľa ktorého opomenutie aplikácie ust. § 181 ods 2 CSP sa
vydaním rozhodnutia vo veci samej konvaliduje, nakoľko v ňom sa vyjadria právne názory a zhojí sa
tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý proces.

33. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech
žalovaných v odvolacom konaní.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).