Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4115232183.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX,XXXXXD.,2/C.B.,nar.X.X.XXXX,bytomD.XX,XXXXXD.,a3/A.E.,nar.XX.X.XXXX,bytom
F. X, XXX XX G., zastúpenému advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o., advokátska

kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 13.613,16 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/578/2015-371 zo dňa 25.05.2020
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa žalovaného 3/, rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 11.392,24 eura, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 12.182,17 eura
od 17.09.2015 do 02.05.2018, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.882,17 eura
od 03.05.2018 do 06.07.2018, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.582,17 eura od

07.07.2018 do 05.09.2018, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.282,17 eura od 06.09.2018
do 16.11.2018,spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.132,17 eura od 17.11.2018 do
30.01.2019,spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10882,17 eura od 31.01.2019 do 22.03.2019,
spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.732,17 eura od 23.03.2019 do 25.07.2019, spolu
s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.632,17 eura od 26.07.2019 do zaplatenia, spolu s 5,00
% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.942,24 eura od 17.09.2015 do 02.05.2018, spolu s 5,00

% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.642,24 eura od 03.05.2018 do 06.07.2018, spolu s 5,00
% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.342,24 eura od 07.07.2018 do 05.09.2018, spolu s 5,00 %
p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.042,24 eura od 06.09.2018 do 16.11.2018, spolu s 5,00 % p.
a. úrokom z omeškania zo sumy 11.892,24 eura od 17.11.2018 do 30.01.2019, spolu s 5,00 % p. a.
úrokom z omeškania zo sumy 11.642,24 eura od 31.01.2019 do 22.03.2019, spolu s 5,00 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 11.492,24 eura od 23.03.2019 do 25.07.2019, spolu s 5,00 % p. a. úrokom z

omeškania zo sumy 11.392,24 eura od 26.07.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných. Výrokom II. žalovanému 1/ súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7,79 % p. a. úrok za úver
zo sumy 12.182,17 eura od 17.09.2015 do zaplatenia, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 760,07
eura od 17.09.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Výrokom III. súd konanie

v časti o zaplatenie sumy 1.550 eura zastavil. Napokon výrokom IV. priznal žalobcovi náhradu trov
konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní 1/ - 3/; o výške tejto náhrady rozhodne súdprvej inštancie samostatným uznesením, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

2. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 7 ods. 2, 3, 4, § 8 ods. 2, 4, § 9
ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 9, § 565, § 546,
§ 548 ods. 1, § 550, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1 písm. a), g), § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,

§ 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1
CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 3.11.2015 domáhal
od žalovaných zaplatenia sumy 13.613,16 eura s príslušenstvom tvrdiac, že na podklade zmluvy o
stavebnom sporení bola dňa 16.09.2005 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere, podľa ktorej
poskytol žalovaným 1/, 2/ mimoriadny medziúver vo výške 12.281,75 eura a žalovaný 3/ vystupoval ako

ručiteľ. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
7,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 79,73 eura a do nasporenia 35 % cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 49,13 eura, po pridelení cieľovej
sumy sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne mesačnými
splátkami po 122,82 eura. Následne však zmluvné podmienky porušili a medziúver prestali riadne a

včas splácať. Listom z 24.07.2015 ich žalobca vyzval na doplatenie omeškaných splátok, inak bude
požadovaťsplatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti,apotom
dňa 16.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru 16.09.2015 bola výška dlžnej sumy 13.613,16 eura, ktorá pozostávala z
istiny 12.182,17 eura, nezaplatených úrokov za úver a poplatkov vo výške 1.430,99 eura. Zároveň si

žalobca uplatnil aj úrok 7,79 % ročne z istiny 12.182,17 eura od 17.09.2015 do zaplatenia a 5% úrok
z omeškania ročne zo sumy 13.613,16 eura od 17.9.2015 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania
žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 163,02 eura uplatňovanej titulom poplatkov za
vedenie účtu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol pôvodne dňa 26.03.2018
rozsudkom č. k. 12C/578/2015-206 tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
12.942,24 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.182,17 eura od 17.9.2015 do zaplatenia
v splátkach po 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci apríl 2018
až do zaplatenia pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a konanie v časti o zaplatenie sumy 163,02 eura zastavil.
Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 507,90 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.9.2015 do
zaplatenia a v úroku vo výške 7,79 % ročne zo sumy 12.182,17 eura od 17.9.2015 do zaplatenia žalobu
zamietol. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného nároku na zmluvný úrok 7,79
% p. a. za úver zo sumy 12.182,17 eura odo dňa 17.09.2015 do zaplatenia (výrok III.) ako aj vo výroku o

trovách konania (výrok IV.) podal odvolanie žalobca a proti rozsudku vo vyhovujúcom výroku (výrok I.) a
vovýrokuotrováchkonaniapodalaodvolaniežalovaná2/azároveňpodalprotivyhovujúcemuvýroku(I.)
a výroku o trovách konania (IV.) aj žalovaný 3/. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/160/2018-274
zo dňa 12.7.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. a vo výroku IV. o trovách
konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 16.09.2005 uzavreli žalovaní 1/,
2/ ako dlžníci a žalovaný 3/ ako ručiteľ so žalobcom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ mimoriadny medziúver vo výške 12.281,75
eura. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru

7,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 79,73 eura, do nasporenia 35 % cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 49,13 eura a po pridelení
cieľovej sumy splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne mesačnými splátkami po
122,82 eura. Žalovaný 3/ vystupoval ako ručiteľ. Žalovaní podľa žalobcu porušili zmluvne dohodnuté
podmienky tým, že medziúver prestali riadne a včas splácať. V čl. VI bod 3 zmluvy bolo uvedené, že

v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako
3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou lehotou
splatnosti. S poukazom na čl. XIX bod 1, 2 písm. a/, 3 písm. b/ Všeobecných podmienok pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, stavebná sporiteľňa a stavebný sporiteľ môžu ukončiť svoj vzájomnýúverový vzťah písomnou dohodou, pričom si vysporiadajú všetky svoje vzájomné záväzky. Ak dôjde
k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa,
alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie

ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2, je
stavebná sporiteľňa oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, požadovať splatenie pohľadávky
pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný pohľadávku splatiť v lehote,
ktorú určí stavebná sporiteľňa v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Listom z 24.07.2015 vyzval
žalobca žalovaných 1/, 2/, 3/ na doplatenie omeškaných splátok do 10.08.2015, inak bude požadovať

okamžité vrátenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Výzva
bola žalovaným doručená do vlastných rúk. Listom zo 16.09.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom ku dňu 16.9.2015. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru bolo žalovanému 1/ doručené do vlastných rúk dňa 25.09.2015, žalovanému 3/ dňa 21.09.2015
a žalovaná 2/ si zásielku v odbernej lehote neprevzala.

5. Podľa zistenia súdu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 16.09.2015 bola výška dlžnej
sumy 13.613,16 eura a táto pozostávala z istiny 12.182,17 eura, nezaplatených úrokov za úver a
poplatkov 1.430,99 eura a žalobca si uplatnil zároveň aj úrok vo výške 7,79 % ročne z istiny 12.182,17
eura od 17.9.2015 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 13.613,16 eura od 17.9.2015
do zaplatenia. Vyčíslená žalovaná suma vyplýva aj zo špecifikácie žalovanej sumy zo dňa 24.02.2016.

Suma 13.613,16 eura pozostáva z istiny vo výške 12.182,17 eura, čo je rozdiel sumy poskytnutých
finančných prostriedkov a sumy nasporenej na účte vo výške 99,58 eura, z nezaplatených úrokov za
úver a poplatkov vo výške 1.430,99 eura s tým, že suma 670,92 eura sú poplatky a suma 760,07 eura
sú úroky vo výške 7,79 % ročne z istiny 12.182,17 eura do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalobca si uplatňoval aj poplatky 670,92 eura, avšak žalobu v tejto časti vzal späť. Výška uplatnených

poplatkov je 507,90 eura a uplatnené poplatky s úrokom činia 1.267,97 eura.

6. Žalovaný 1/ navrhol splácanie dlžnej sumy v splátkach po 300 eur mesačne, žalovaná 2/ navrhla
splátky 20 eur mesačne a žalovaný 3/ navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca súhlasil so splátkou 300
eur mesačne. Od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej zo dňa 26.03.2018 evidoval čiastkové úhrady

- dňa 02.05.2018 vklad 300 eur, dňa 06.07.2018 vklad 300 eur, dňa 05.09.2018 vklad 300 eur, dňa
16.11.2018 vklad 150 eur, dňa 30.01.2019 vklad 250 eur, dňa 22.03.2019 vklad 150 eur, dňa 25.07.2019
vklad 100 eur, spolu vo výške 1.550 eur; tieto platby realizoval žalovaný 1/ a z toho dôvodu žalobca
zobral žalobu v časti 1.550 eur späť. Uvedené platby žalobca započítal na úhradu istiny žalovanej
pohľadávky. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 12.942,24

eura a pozostávala z istiny 12.182,17 eura a z nezaplatených 7,79 % úrokov ročne z medziúveru ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 760,07 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené platby v
sume1.550eursižalobcauplatnildlžnúsumuvovýške11.392,24eura,ktorápozostávazistinyvovýške
10.632,17 eura, čo je rozdiel dlžnej istiny ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 12.182,17
eura a vkladov prijatých po vydaní rozsudku v sume 1.550 eura, nezaplatených 7,79 % p. a. úrokov z

medziúveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 760,07 eura.

7. Súd konštatoval, že žalovaní sa zmluvne zaviazali uhrádzať mesačné splátky úroku z medziúveru v
sume 79,73 eura mesačne splatnými k 15. dňu v mesiaci a prvýkrát sa dostali do omeškania so splátkou
za mesiac február 2015, splatnou ku dňu 16.02.2015 v sume 79,73 eura s poukazom na upomienku

zo dňa 04.03.2015. Náledne do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nevykonali žiadne úhrady,
ostávali v omeškaní so splátkami úrokov z medziúveru za mesiac február až september 2015, na
omeškanie boli upozornení listom zo dňa 24.07.2015 a vyzvaní na doplatenie omeškanej sumy 478,38
eura na konto medziúveru 2629452 3 02 predstavujúcej dlžné splátky za mesiace február až júl 2015 (6
x mesačná splátka 79,73 eura = 478,38 eura). Žalovaní sa zároveň zaviazali uhrádzať splátky vkladov

na konto sporenia v sume 49,13 eura mesačne. Listom z 24.7.2015 boli upozornení, že popri sume
478,38 eura sú povinní uhradiť na konto sporenia aj sumu 3.397,89 eura za neuhradené splátky vkladov
na konto sporenia za mesiace marec 2015 až júl 2015 a aj nezaplatenú sumu súdnym exekútorom
odúčtovaných prostriedkov vo výške 3.152,24 eura, ktorá bola vyplatená. Ku dňu zosplatnenia žalovaní
boli v omeškaní so splátkami vkladov na konto stavebného sporenia za mesiace marec až september

2015 a zároveň so sumou odúčtovaných prostriedkov vo výške 3.152,24 eura.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného 3/, že žaloba je v zmysle § 132 CSP neurčitá;
okrem všeobecných náležitostí boli totiž v nej pravdivo a úplne opísané rozhodujúce skutočnosti,
označené dôkazy a petit žaloby bol zrozumiteľný a určitý. Žalovaná suma bola špecifikovaná v žalobe

aj v ostatných podaniach žalobcu, konkrétne v prílohách, ktoré boli súdu aj žalovaným doručené spolu
so žalobou, aj v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 24.02.2016. Žalovaný 1/ žalovanú sumu neurobil
spornou, skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe výslovne nepoprel, preto ich súd považoval v zmysle §
151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaná 2/ namietala len úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
no nepoprala skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaný 3/ skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe výslovne

nepoprel, neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, uvádzal len tvrdenia právne namietajúc
neurčitosť žaloby ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Súd považoval za nesporné skutkové
okolnosti ohľadne uzatvorenia zmluvy, poskytnutia úveru, ručiteľského vyhlásenia, nesplácania úveru,
výzvy, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, doručovania výziev, špecifikáciu a výpočet žalovanej
sumy vyplývajúci z výpisu z medziúveru.

9. Súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože
žalobca pri uzatváraní zmluvy o medziúvere a o stavebnom - spotrebiteľskom úvere vystupoval ako
veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaní vystupovali ako
spotrebitelia, t. j. osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetnú zmluvu o stavebnom - spotrebiteľskom úvere treba považovať za zmluvu

spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis
obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, čo má prednosť
pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník. Úver ako taký je

tzv. absolútny obchod, no úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy a v prípade duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je aplikovaná právna úprava obsiahnutá v
Občianskom zákonníku.

10. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalovaní úver nesplácali riadne a včas, a tak ich žalobca

listom zo dňa 24.07.2015 vyzval na doplatenie omeškaných splátok do 10.08.2015 s upozornením na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s požiadavkou okamžitého vrátenia celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku
dňu 16.09.2015 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaní boli v omeškaní so splácaním
úveru od januára 2015 s každou ďalšou splátkou a boli vyzvaní na doplatenie v lehote nie kratšej ako 15

dní, o čom svedčí výzva z 24.07.2015. Strata výhody splátok nastáva, keď si toto právo veriteľ uplatní
a môže si ho uplatniť najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením
splátky, čo bolo tiež splnené, pretože omeškanie nastalo prvýkrát so splátkou za mesiac február 2015
splatnou ku dňu 16.02.2015 v sume 79,73 eura s poukazom na upomienku zo dňa 04.03.2015. Žalovaní
do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nevykonali už žiadne úhrady a ostávali v omeškaní so

splátkami úrokov z medziúveru za mesiac február až september 2015; na omeškanie boli upozornení
listom z 24.07.2015 a vyzvaní na doplatenie omeškanej sumy 478,38 eura na konto medziúveru,
predstavujúcu dlžné splátky za mesiace február až júl 2015 (6 x mesačná splátka 79,73 eura). Žalovaní
sa zároveň zaviazali uhrádzať mesačné splátky vkladov na konto sporenia v sume 49,13 eura mesačne.
Listom zo dňa 24.7.2015 boli upozornení, že popri sume 478,38 eura sú povinní ďalej uhradiť na

konto sporenia sumu 3.397,89 eura, predstavujúcu neuhradené splátky vkladov na konto sporenia za
mesiace marec 2015 až júl 2015 a nezaplatenú sumu 3.152,24 eura vyplatených súdnym exekútorom na
základe exekučných príkazov. Bola splnená aj tretia podmienka, že žalovaní boli na uplatnenie práva na
zaplatenie celej pohľadávky upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po uplynutí lehoty 3 mesiacov
nastáva strata výhody splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného 3/, že žalobca mu ako ručiteľovi neposkytol
možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, že neboli zachované práva ručiteľa, že sa dostal do
nevýhodnej situácie tým, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a neumožnil mu splácať dlžnú
sumu v splátkach. Obsahom jeho záväzku ako ručiteľa je totiž uspokojiť pohľadávku veriteľa, len ak

ju neuspokojí dlžník. Jeho povinnosťou totiž nebolo splácať úver v splátkach, preto mu žalobca ani
nemal dôvod poskytovať možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, keďže žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci
úver nesplácali a stratili možnosť splácania dlhu v splátkach; obsah ručiteľského záväzku sa totiž riadi
obsahom hlavného záväzku. Námietky žalovaných, že list, ktorým mali byť upozornení na možnosťžalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý, súd považoval za
neopodstatnené. Tento list bol kvalifikovaným upozornením žalovaných 1/, 2/ a bolo možné z neho
vyvodiť dôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru; list bol aj dostatočne určitý a aj spôsobilý vyvolať

následky, ktoré s týmto úkonom zákon spája.

12. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti medziúveru žalobca uviedol, že žalovaní boli
v omeškaní s vkladmi na stavebnom sporení v dôsledku odúčtovania peňažných prostriedkov na
základe exekučného príkazu, ako aj splátkami úrokov z medziúveru, a jedným z dôvodov na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru je začatie nútenej exekúcie na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Súd to
vyhodnotil tak, že žalobca mohol za daných okolností vyhlásiť mimoriadnu splatnosť medziúveru. List
žalobcu zo dňa 24.07.2015 obsahuje ako dôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru odúčtovanie
finančných prostriedkov zo stavebného sporenia a v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru je ako dôvod zosplatnenia úveru uvádzaný okrem odúčtovania peňažných prostriedkov, ktorého
následkom bolo omeškanie na účte stavebného sporenia, aj omeškanie so splátkami medziúveru a

taktiež začatie nútenej exekúcie na majetok dlžníka. V liste zo dňa 24.07.2015 žalobca žiadal doplatenie
odúčtovanej sumy, prípadne omeškaných splátok vrátane mesačnej splátky za mesiac júl 2015 v sume
3.397,89 eura na účet stavebného sporenia a sumy 478,38 eura na účet medziúveru. Žalovaní boli v
omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu
dlhšiuakotrimesiace,atedabolipodmienkynavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruvzmyslečlánku

VI. zmluvy.

13. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatňovanej titulom istiny a
sumy uplatňovanú titulom úrokov vyčíslených do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože nárok
mal za preukázaný listinnými dôkazmi. Uvedené skutkové okolnosti žalovaní nerozporovali, bránili sa

len nedostatkom finančných prostriedkov, žiadali o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, čo sa
v priebehu konania už zmenilo a žalovaný 1/ vyhlásil, že nie je schopný dlžnú sumu splácať v splátkach;
neuvádzaliinéskutkovéokolnosti,akouvádzalžalobca,ktorývyčíslildovyhláseniapredčasnejsplatnosti
úveru dlžnú istinu a dlžné úroky, voči čomu súd nemal výhrady a túto sumu žalobcovi priznal. Vzhľadom
na to súd žalobcovi priznal sumu 11.392,24 eura spolu so zmluvnými úrokmi ako aj s úrokmi z omeškania

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalovaný 1/ odvolanie nepodal. Medzi žalovanými 1/, 2/, 3/ existuje samostatné spoločenstvo a právne
úkony jedného zo žalovaných nemajú právne účinky voči ostatným žalovaným. Výrok I. rozsudku voči
žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a súd rozhodol len o zvyšnej časti nároku. Súd priznal žalobcovi
aj nárok na zaplatenie úrokov.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len žalovaný 3/, ktorý s odkazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd podľa neho nesprávne právne posúdil vznik a výkon práva podľa §

565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nesprávne posúdil existenciu žalovaného nároku, ďalej
nesprávne právne posúdil otázku záväznosti zmluvnými podmienkami k hlavnej zmluve, ktoré žalovaní
nepodpísali, a nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov. Súd teda nesprávne vyhodnotil
to, že došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky, keď list zo dňa 24.07.2015 považoval za právny úkon
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa neho neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce

z 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Právny úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa
zakladal spotrebiteľský záväzok; inak nevyvolá zamýšľané účinky. List zo dňa 24.07.2015 je z hľadiska §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neurčitý a neplatný právny úkon, keďže žalobca presne nešpecifikoval
omeškanie a neučinil právny úkon podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako podmienku pre vznik

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak nevzniklo právo predčasne zosplatniť zvyšnú
časť poskytnutého úveru. Žalobca sa v priebehu konania snažil vyjadreniami dopĺňať obsah uvedeného
listu a neskôr aj modifikoval dôvod zakladajúci možnosť úver zosplatniť; v liste zo dňa 24.07.2015
odkázal na zaťaženie sporiaceho účtu exekúciu ako možný dôvod zakladajúci predčasné zosplatnenie
úveru uvedený v ustanovení čl. XIX. bod 3 Všeobecných podmienok, a to nie je omeškanie s úhradou

splátky, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Začal tiež tvrdiť, že možný
dôvod zakladajúci právo na predčasné zosplatnenie úveru je vyjadrený v čl. VI. bod 3 zmluvy, čím bolo
omeškanie s úhradou splátok. Žalovaní sú spotrebiteľmi a v konaní so slabšou stranou platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší. Akceptovanie opísaného postupu žalobcu podľa neho odporuje účelu § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré súd síce správne aplikoval, ale ho nesprávne interpretoval, resp.
nesprávne posúdil jednostranný právny úkon žalobcu - list zo dňa 24.07.2015, keď ho považoval za
riadny právny úkon. Podľa žalovaného 3/ bolo potrebné skúmať, či sa žalovaní zaviazali k povinnostiam,

porušenie ktorých je dôvodom zakladajúcim právo (možnosť) žalobcu za splnenie ostatných podmienok
úverpredčasnezosplatniť.SúdsatiežnezaoberalzáväznosťoupredloženýchVšeobecnýchpodmienok,
a to napriek tomu, že žalobca nepredložil také ich znenie, ktoré by bolo podpísané žalovanými, a
teda nepreukázal, že žalovaných s nimi oboznámil, vrátane ustanovenia čl. XIX. bod. X, na ktoré
odkazoval v liste zo dňa 24.07.2015 akceptovanej súdom ako právnym úkonom, ktorým si mal splniť

povinnosť podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákona. Prípadné nahrádzanie preukázania oboznámenia
spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami, resp. so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré majú
byť pre neho záväzné a často predstavujú rozsahom väčší dokument ako samotná hlavná zmluva,
písomným vyhlásením spotrebiteľa o tom, že bol s nimi oboznámený, je neprijateľnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Slovenská obchodná inšpekcia vo vzťahu k prehláseniu
spotrebiteľov v zmluve o tom, že boli oboznámení aj so všeobecnými obchodnými podmienkami ako

prílohou, konštatovala, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok, že na spotrebiteľa
je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Okrem toho súd nesprávne priznal žalobcovi aj odplatný úrok
až do úplného zaplatenia celej istiny. Pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká totiž len nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru, lebo zánikom zmluvy podľa § 565 Občianskeho zákonníka zanikajú práva a povinnosti strán v nej
uvedené, teda aj povinnosť platiť úroky. Ak by sa aj pripustila správnosť priznania nároku žalobcovi
na zaplatenie istiny úveru, úrok vo výške 7,79 % ročne z dlžnej sumy súd nesprávne právne posúdil.
S ohľadom na to žalovaný 3/ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. ho zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 16.09.2015 v súlade s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Žalovaní boli totiž v omeškaní so splácaním úveru od januára 2015 s
každou ďalšou splátkou, preto boli vyzvaní na doplatenie v lehote nie kratšej ako 15 dní, o čom svedčí

výzva zo dňa 24.07.2015. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie §
565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa tohto ustanovenia je strata
výhody splátok podmienená charakterom spotrebiteľskej zmluvy, čo splnené bolo; strata výhody splátok
nastáva, keď si toto právo veriteľ uplatní a môže si ho uplatniť najskôr až po uplynutí 3-mesačnej
lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, čo bolo taktiež splnené, pretože omeškanie nastalo

prvýkrát so splátkou za mesiac február 2015 splatnou ku dňu 16.02.2015 a žalobca si svoje právo
uplatnil v júli 2015. Rovnako bola splnená aj tretia podmienka, že žalovaní boli na uplatnenie práva na
zaplatenie celej pohľadávky upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa žalobcu list, ktorým boli
žalovaní upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je jasný a zrozumiteľný a išlo
o kvalifikované upozornenie, z ktorého bolo možné jasne určiť a vyvodiť dôvod vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru. Listom zo dňa 24.07.2015 boli žalovaní 1/, 2/ upozornení na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť medziúveru,
pretože uhrádzali na účet medziúveru splátky v sume 79,73 eura, no súčasne boli povinní uhrádzať aj
sumu 49,13 eura na účet stavebného sporenia; vo fáze medziúveru má totiž dlžník dva oddelené účty
- účet medziúveru, kde platí úroky z poskytnutej sumy, a účet stavebného sporenia, na ktorý poukazuje

vklady a ktorý zároveň podlieha exekúcii. List zo dňa 24.07.2015 obsahuje ako dôvod vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveruodúčtovaniefinančnýchprostriedkovzostavebnéhosporeniaavoznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je ako dôvod zosplatnenia úveru uvádzaný okrem odúčtovania
peňažnýchprostriedkov,ktoréhonásledkomboloomeškanienaúčtestavebnéhosporenia,ajomeškanie
sosplátkamimedziúveruataktiežzačatienútenejexekúcienamajetokdlžníka.Žalovaníbolivomeškaní

s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, čím boli splnené dôvody pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

16. K námietke žalovaného 3/ ku kumulácii úrokov z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti s úrokmi
z omeškania žalobca poukázal na ustanovenie § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Moment

vzniku povinnosti dlžníka platiť úroky je zákonom výslovne uvedený a neodvíja sa od obsahu dohody
medzi stranami; je naviazaný na moment faktického poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi.
Konečný moment trvania tejto povinnosti dlžníka nie je síce v § 502 Obchodného zákonníka explicitne
uvedený, no je potrebné použiť na preklenutie tejto medzery v zákone čo najpodobnejšiu a najbližšiuzákonnú úpravu v § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
neupravuje samostatný spôsob zániku záväzku, ale iba upravuje určité osobitosti vo vzťahu k spôsobu
a času plnenia záväzku, pri ktorom bolo pôvodne dohodnuté jeho plnenie v splátkach, avšak súčasne

bolo dohodnuté právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania dlžníka
s plnením splátok. Požadovanie zaplatenia celej pohľadávky veriteľom podľa § 565 Občianskeho
zákonníka mení otázku splatnosti jednotlivých častí pohľadávky, no nejde o zánik záväzku - tým je v
tomto prípade až skutočné splnenie dlhu. Dlžník je od okamihu predčasnej splatnosti úveru povinný
vrátiť istinu spolu s úrokmi, keďže tie sa stali podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka splatnými spolu

sistinou,avýškaúrokovakocenyúverusabudeodvíjaťodskutočnéhovráteniapeňažnýchprostriedkov
veriteľovi. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol prvýkrát o odvolaní žalovaného 3/
rozsudkom č. k. 12Co/109/2020-414 zo dňa 27.05.2021, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I.
a IV. vo vzťahu k žalovanému 3/ podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatných výrokoch tento rozsudok
v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia; preto

na toto odôvodnenie poukázal a na zdôraznenie jeho správnosti dodal nasledovné:

18. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil na podklade skutkového stavu zisteného
vykonaným dokazovaním súladným s ustanoveniami CSP. Z obsahu listinných a ostatných vykonaných
dôkazovvyplývatenskutkovýstav,ktorýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkupodrobneopísalanaktorýaj

odvolací súd poukázal bez jeho opakovania. Zároveň súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd nezistil opodstatnenosť žiadneho z odvolacích dôvodov prezentovaných žalobcom,
pričom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj ohľadom skutkových zistení vyplývajúcich
z vykonaných dôkazov týkajúcich sa výšky nesplatenej istiny, uplatnených zmluvných úrokov ako aj
úrokov z omeškania, a aj ohľadom právneho hodnotenia danej veci v celom rozsahu, pre ktoré bolo

potrebné žalobe aj vo vzťahu k žalovanému 3/ ako ručiteľovi (§ 546 Občianskeho zákonníka) záväzku
dlžníkov - žalovaných 1/, 2/ - vyhovieť. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa osobitného zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a zároveň podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá
bola správne posúdená ako zmluva spotrebiteľská na podklade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca poskytol úver tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, avšak podmienky zmluvy

neboli dodržané, úver nebol riadne splácaný a z toho dôvodu žalobca po predchádzajúcom upozornení
a výzve na zaplatenie (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (§ 565
Občianskeho zákonníka), čím žalovaní 1/, 2/ prišli o výhodu splátok. Táto skutočnosť medzi stranami
sporu v podstate sporná nebola, no žalovaný 3/ ako ručiteľ namietal platnosť tohto jednostranného
právneho úkonu žalobcu, lebo podľa neho neobsahoval zákonné náležitosti.

19. Odvolací súd neuznal uvedené výhrady žalovaného 3/ za opodstatnené, pretože výzva
k neuhradenej splátke a potom aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli v súlade
so zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako ich citoval súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd posúdil ako správny aj právny záver

súdu prvej inštancie o prípustnosti vymáhania zmluvných úrokov a súčasne aj úrokov z omeškania,
ktorý bol prezentovaný v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného v tomto
konaní. Žalovaný 3/ bol ručiteľom záväzku žalovaných 1/, 2/ v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzitým rozsudok súdu prvej inštancie voči
žalovaným 1/, 2/ ako priamym dlžníkom nadobudol právoplatnosť. Keďže záväzkový vzťah vzniknutý

medzi veriteľom a dlžníkom podlieha režimu Občianskeho zákonníka, riadi sa aj ručenie ustanoveniami
Občianskeho zákonníka (§ 546 a nasl.). Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom akcesorickým, pričom
vznik a trvanie tohto záväzku je právne podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom
a dlžníkom. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného 3/ ako neopodstatnené a daný právny záver
súdu prvej inštancie pri správne zistenom skutkovom stave bol relevantne odôvodnený s odkazom

na konkrétnu právnu úpravu a na konkrétne zmluvné dojednania, vrátane obchodných podmienok
žalobcu ako súčasti žalovanými podpísanej úverovej zmluvy. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného
3/ odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za irelevantné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať. Súd vo všeobecnosti nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany

sporu, ktorá ju nastolila, a treba len to, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty. Preto
na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 3/ dovolanie na Najvyšší súd SR ako na dovolací

súd, ktorý tento rozsudok uznesením sp. zn. 5Cdo/210/2021 zo dňa 15.12.2022 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

21. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaný 3/ počas konania namietal,
že spotrebiteľ sa dostane do omeškania s úhradou splátky a toto omeškanie trvá viac ako tri mesiace.
Zosplatnenie úveru z dôvodu porušenia inej zmluvnej povinnosti, než len výlučne omeškanie s plnením

splátky, zákon neumožňuje a zároveň dodávateľ musí upozorniť spotrebiteľa na možnosť vykonania
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Upozornenie dodávateľa ako jednostranný právny úkon musí spĺňať zákonné znaky,
náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Námietky žalovaného v tomto smere si vyžadovali
špecifickúodpoveď.Odvolacísúdvjehozrušujúcomuznesenísp.zn.12Co/160/2018zodňa12.07.2019

vytkol súdu prvej inštancie predčasnosť záverov o dôvodnosti uplatneného nároku a uložil povinnosť
zaoberať sa uvedenými námietkami dovolateľa. Súd prvej inštancie však len uzavrel, že námietky
žalovaného 3/ voči upozorneniu zo dňa 24.07.2015 sú účelové a robené v snahe vyhnúť sa plneniu
povinnosti, a pokiaľ ide o otázku možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, iba odkázal na
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Podľa záverov dovolacieho súdu súdy neskúmali vec z

právne významných hľadísk a tým bolo porušené základné právo žalovaného 3/ na spravodlivý súdny
proces.

22. Konanie na súde prvej inštancie bolo začaté za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu
- zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do

30.06.2016. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu bol už od 01.07.2016
účinný nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Súdy v konaní
postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. V štádiu odvolacieho konania po rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd žalobcu vyzval, aby sa
vyjadril k námietkam žalovaného 3/, pre nezhodnotenie ktorých dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý
rozsudok, a či o. i. trvá aj na podanej žalobe voči žalovanému 3/, najmä za situácie, že o priznaní
pohľadávkyvočižalovaným1/,2/akodlžníkomjeprávoplatnerozhodnuté.Žalobcanásledneoznámil,že
vzhľadom na to, že na žalovaného 3/ bol dňa 15.03.2022 vyhlásený konkurz, v rámci ktorého si žalobca

prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu a následne došlo k jej splneniu rozvrhom výťažku z predmetného
konkurzu,terazužnevidídôvodnazaujatiestanoviskakžalovaným3/namietanejvadekonaniavzmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred využitím postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka a na
podanej žalobe voči nemu už netrvá.

24. Odvolací súd potom vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalovaného 3/, ktorý dňa 23.02.2024
oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a žalobcu žiada zaviazať k náhrade trov konania, ktoré v celom
konaní vynaložil. Zároveň opísal jednotlivé úkony advokáta ako aj náklady právnych služieb a k tomu
prislúchajúce sumy trov. Podľa neho vzhľadom na závery dovolacieho súdu sa jednoznačne javí, že
jeho obrana bola opodstatnená a zjavne nie bezúspešná. Podľa neho bol nárok žalobcu uplatnený

neoprávnene, a z toho dôvodu by mal byť žalobca zodpovedný za výsledok konania, najmä za jeho
začatie a následné zastavenie, a to aj s prihliadnutím na späťvzatie návrhu, vrátane jeho zodpovednosti
zataktovyvolanétrovykonaniavzniknutédoroku2021,ktorébolžalovaný3/nútenýznášať.Kžalobcom
uvádzanému dôvodu späťvzatia žaloby, t. j. k oznámeniu žalobcu o úhrade jeho pohľadávky žalovaným
3/ z rozvrhu výťažku v konkurznom konaní, do ktorého si žalobca svoju pohľadávku prihlásil, sa žalovaný

3/ v tomto podaní nijako nevyjadril.

25. Žalobca na uvedené podanie žalovaného 3/ nereagoval.26. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP,
podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

27. Zpodaniažalovaného3/zodňa23.02.2024jezrejmé,žesospäťvzatímžalobysúhlasilanenamietal

žalobcom uvádzaný dôvod späťvzatia jeho žaloby, a teda nenamietal jeho tvrdenie, že dňa 15.03.2022
(t. j. ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu) bol na neho vyhlásený konkurz a v rámci tohto konkurzu
bola pohľadávka žalobcu rozvrhom výťažku uspokojená. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný 3/ vo svojom
podaní nepoprel a voči tomu nevzniesol žiadne námietky.

28. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou

má výlučne žalobca, ktorý svojím späťvzatím s ohľadom na jeho obsah (§ 124 ods. 1 CSP) prejavil voči
súdu vôľu, aby sa už voči žalovanému 3/ nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade
odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby, lebo žalobcom
požadovaná suma bola podľa jeho oznámenia po podaní odvolania a po rozhodnutí odvolacieho súdu
uhradená v rámci konkurzu vyhlásenom na majetok žalovaného 3/ a nie je už dôvod na ďalšie vedenie

konania. Podľa tvrdenia žalobcu žalobou uplatnená pohľadávka bola uhradená, žalovaný 3/ v reakcii
na späťvzatie žaloby nesúhlas so späťvzatím žaloby neprejavil a zároveň tvrdenie žalobcu o dôvode
späťvzatia žaloby nepoprel a nijako nenamietal, že pohľadávku žalobcu daným spôsobom uspokojil.
Preto v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu odvolací súd toto späťvzatie žaloby
pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 3/ zrušil a konanie zastavil.

29. Odvolací súd poznamenáva, že znenie Civilného sporového poriadku v súvislosti s náhradou trov
konania neprevzalo ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, platného a účinného do 30.06.2016, ktoré
upravovalo možnosť všeobecného súdu rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. V súčasnosti platné a účinné ustanovenie

§ 256 ods. 1, 2 CSP v prípade zastavenia konania spája povinnosť nahradiť trovy konania s procesným
zavinením zastavenia konania (odsek 1), prípadne so zavinením vzniku trov, ktoré by inak neboli
vznikli (odsek 2). V niektorých prípadoch v záujme spravodlivého vyriešenia otázky povinnosti nahradiť
trovy konania za špecifických skutkových okolností konaní možno aplikovať aj čl. 4 ods. 2 základných
princípov CSP, v zmysle ktorého ak nieto výslovného ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné

vec prejednať a rozhodnúť, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

30. V tomto prípade žalovaný 3/ v priebehu konania neuznával pohľadávku uplatnenú žalobcom
voči nemu ako ručiteľovi úverových dlžníkov, žalovaných 1/, 2/, za opodstatnenú. Je zrejmé, že
v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu týkajúci
sa jeho povinnosti platenia ručiteľského záväzku, nebolo o jeho povinnosti zaplatenia právoplatne
rozhodnuté, t. j. nebolo rozhodnuté, že tento žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi ním požadovanú

sumu finančných prostriedkov. Napriek tomu k uspokojeniu pohľadávky žalobcu žalovaným 3/ ako
ručiteľom z úverovej zmluvy došlo rozvrhom výťažku v konkurznom konaní, čo žalovaný 3/ nijako
nepoprel, pričom túto skutočnosť súdu ani len neoznámil. Rovnako uspokojenie pohľadávky žalobcu
uvedeným spôsobom súdu neoznámil ani žalobca. Stalo sa tak až v priebehu tohto obnoveného
odvolacieho konania v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu, kedy to oznámil žalobca na výslovný

dopyt odvolacieho súdu.

31. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodujúc o trovách celého konania vychádzal zo
zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Iný spôsob rozhodnutia o trovách konania CSP

pre prípad zastavenia konania v podstate neupravuje. Keďže v tomto prípade dochádza k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby pre správanie sa žalovaného 3/, zo strany ktorého
došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, tak na jeho strane odvolací súd videl z procesného hľadiska
aj zodpovednosť za zastavenie konania ako takého. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správaniesa žalovaného 3/, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom bolo potrebné
konštatovať, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil tento žalovaný. Ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, a teda by

nebolo možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by trovy konania žalovaného 3/
muselznášaťžalobca.Žalobcavšakvtomtoprípadežalobuzobralspäťlenpresprávaniesažalovaného
z dôvodu úhrady žalovanej sumy (hoci v rámci vyhláseného konkurzu), čo žalovaný 3/ nijako nepoprel
a odvolaciemu súdu ani neoznámil a neopísal podrobnejšie okolnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Odvolací súd preto posúdil jeho návrh na priznanie náhrady trov celého konania voči žalobcovi ako

nezodpovedajúci ustanoveniu § 256 ods. 1 CSP.

32. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že zastavenie konania vzhľadom na späťvzatie
žaloby žalobcom bolo možné pričítať na vrub žalovaného 3/, pre správanie sa ktorého - úhradou
žalovanej sumy v konkurznom konaní, v rámci ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči
žalovanému 3/ - vzal žalobca voči nemu žalobu späť. Žalovaný 3/ uvedenú skutočnosť do konania

sám neoznámil a nie sú známe ani ostatné okolnosti konkurzného konania. Vzhľadom na celkový
výsledok súdneho konania vedenému voči žalovanému 3/ by náhrada trov konania podľa § 256 ods.
1 CSP mala patriť žalobcovi, ktorý ako strana sporu nezapríčinil zastavenie konania voči žalovanému
3/ z dôvodu uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca sa náhrady trov konania v súvislosti so späťvzatím
žaloby nedožadoval a nedomáhal a nijako ani na podanie žalovaného 3/ zo dňa 23.02.2024 nereagoval

a nekomentoval ho, hoci ho na to odvolací súd dňa 29.02.2024 vyzval. Odvolací súd preto postupujúc
podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči žalovanému 3/ nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).