Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823200953
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8823200953.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F. a 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F., právne zastúpených: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040
01 Košice proti žalovanému: SR-Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17
335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti pozemku parcely registra
„C“, parc. č. 42, druh pozemku – záhrada o výmere 586 m2, pozemku parcela registra „C“, parc. č. 43,
druh pozemku – záhrada o výmere 1177 m2 evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. B., obec B., okres Vranov
nad Topľou.

II. Nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „C“, parc. č. 42, druh pozemku – záhrada o výmere 382 m2
a parcela registra „C“, parc. č. 43, druh pozemku – záhrada o výmere 1381 m2 nachádzajúca sa v k. ú.

B., obec B., okres Vranov nad Topľou vytvorené geometrickým plánom č. 39/2022 zo dňa 05. 12. 2022,
úradne overeným dňa 07. 12. 2022 Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, pod
číslom G1-851/2022 s a p r i k a z u j údo bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

III. Žalobcovia sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 1.146,-
eur na číslo účtu IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov
a žalovaného k parcele registra C č. 42 - záhrada o výmere 586 m2 a k parcele registra C č. 43 – záhrada
o výmere 1177 m2, obe zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. B., okr. Vranov nad Topľou.
Žalobcoviasaobrátilinažalovanéhosnávrhomnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
zo dňa 23. 01. 2023, ktorým žalovanému navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to spôsobom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Žalobcovia si
za týmto účelom nechali vypracovať u spoločnosti GEAT s. r. o., IČO: 46 445 897 so sídlom Moravská
91, 040 01 Košice Geometrický plán č. XX/XXXXX, ktorý vyhotovila pani I. G., bol úradne overený dňa
07. 12. 2022 Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-851/2022. V zmysle uvedeného
geometrického plánu by reálnym rozdelením vyššie uvedených nehnuteľností vznikla parcela registra
„C“, parc. č. 43, druh pozemku – záhrada o výmere 1381 m2, ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva

žalobcov a parcela registra „C“, parc. č. 42, druh pozemku – záhrada o výmere 382 m2, ktorá by pripadla
do výlučného vlastníctva žalovaného. Odpoveďou zo dňa 13. 02. 2023, žalovaný oznámil žalobcom,
že s uvedeným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedenýmnehnuteľnostiam nesúhlasí, a že uprednostňuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
za finančnú náhradu. Svoj nesúhlas s týmto návrhom žalovaný odôvodnil tým, že novovzniknutá parcela
C KN č. 42 o výmere 382 m2 nie je pre žalovaného riadne využiteľná. Z listu vlastníctva č. XXX,

na ktorom sú evidované vyššie uvedené nehnuteľnosti vyplýva, že spoluvlastnícky podiel žalovaného
k uvedeným nehnuteľnostiam predstavuje 546/2520 a spoluvlastnícky podiel žalobcov predstavuje
658/840. Pri vypracovaní geometrického plánu č. 39/2022 zo dňa 05. 12. 2022 sa vychádzalo z veľkosti
spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného, čomu zodpovedá veľkosť novovytvorených parciel.
Žalobcovia sú toho názoru, že rozdelenie vyššie uvedených nehnuteľností tak, ako je znázornené

v geometrickom pláne č. 39/2022 zo dňa 05. 02. 2022 je vzhľadom na spoluvlastnícke podiely
žalobcov a žalovaného možné a účelné. Takisto považujú za dôležité uviesť, že prekážkou reálneho
rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými
obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní
pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná,
keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu

zmenšovania veľkosti pozemku. Z vyjadrenia žalovaného pritom nevyplýva, aké sú dôvody, pre ktoré
novovzniknutá parcela nie je pre žalovaného riadne využiteľná. Pri vypracovaní geometrického plánu sa
pritom dbalo aj na zachovanie prístupu žalovaného k miestnej komunikácii.

2. K žalobe sa podaním zo dňa 21. 08. 2023 vyjadril zástupca žalovaného, Slovenský pozemkový

fond, ktorý uviedol, že Slovenský pozemkový fond, ktorý koná za štát v konaní pred súdmi, uznáva
zásadu vyplývajúcu zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa

výšky ich podielov v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka. Avšak v predmetnej
veci je podľa názoru žalovaného vzhľadom na rozlohu parcely, veľkosť spoluvlastníckych podielov a
reálne využitie predmetnej parcely neúčelné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou,
kde by každému podielovému spoluvlastníkovi vznikol pozemok podľa veľkosti jeho podielu. Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcov na sporných parcelách je 658/840 k celku, čomu zodpovedá výmera

1381,02 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej na sporných parcelách je 546/2520 k celku,
čomu zodpovedá výmera 381,98 m2. Parcela registra „C“ KN p. č. 42, druh pozemku: záhrada o výmere
382 m2, tak ako bola vytvorená Geometrickým plánom na zmenu hraníc a určenie vlastníckych práv
na pozemky p. č. 42 a 43, číslo plánu 39/2022, má rozmery cca 16 x 20 až 30 m. Vzhľadom na
umiestnenie pozemku v pásme cesty je predmetný pozemok pre SPF nevyužiteľný a ani je potrebné

takto vytvorený pozemok zachovať pre reštitučné účely. Vhodnejším sa javí druhý zákonný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcom do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva
(t. j. musí o vyporiadaní nejakým spôsobom rozhodnúť), no nie je viazaný navrhovaným spôsobom
vyporiadania. Súd teda nemusí rozhodnúť tak, ako navrhuje spoluvlastník, ktorý návrh na vyporiadanie

podal a môže rozhodnúť iným spôsobom vyporiadania. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol:
„Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium
duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i
rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak... Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné

využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené
pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo
predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej
veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné
využitie veci vzniknutej rozdelením...“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.

01. 2021, sp. zn. 7Cdo/305/2019). Na základe uvedeného Slovenský pozemkový fond, ako zástupca
žalovaného navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam
a prikázal ich za primeranú náhradu žalobcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zákonom
ustanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojom dôsledku pre spoluvlastníka,
ktorý bol svojho spoluvlastníckeho podielu zbavený (nútené odňatie vlastníckeho práva) / ktorého

spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, musí spĺňať podmienky ustanovené
čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť
primeranú náhradu. „Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,
ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podielspoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ (NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1640/2006). Na
to, aby bola náhrada primeraná, je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty parcely, ktorá je predmetom
sporu. Primeraná finančná náhrada pre ustupujúcich spoluvlastníkov má predstavovať taký ekvivalent,

za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej lokalite. Táto všeobecná cena veci mala
zodpovedať trhovému princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného
spoluvlastníka na úkor druhého resp. ostatných. Na preukázanie výšky primeranej náhrady poukazuje
na Kúpnu zmluvu č. 02579/2018-PKZ-K40474/18.00, ktorej predmetom je predaj pozemku, parcela KN
C p. č. 145, druh pozemku záhrada o výmere 2201 m2, ktorý sa nachádza v k. ú. J., kde bola kúpa

realizovaná za kúpnu cenu vo výške 4,66 €/m2. Zároveň v prílohe prikladá Zmluvu o prevode vlastníctva
č.03615/2016-PKZP-K40172/16.00,ktorejpredmetomjeprevodpozemkovnachádzajúcichsavk.ú.G.,
vedenýchnaLVč.XXXvovlastníctveneznámychvlastníkovvnakladaníSPF,kdebolakúparealizovaná
za kúpnu cenu vo výške 4,30 €/m2. Nakoľko je žalovanou Slovenská republika, ktorú v konaní pred
súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond, ako právnická osoba zriadená štátom plniaca daný účel,
ide o špecifický prípad s vhodnosťou použitia ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúcej sa

nepriznania trov konania podľa všeobecných zásad. Považuje preto za spravodlivé, aby súd rozhodol
podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na daný prípad nazeral ako na dôvod
hodný osobitného zreteľa a žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

3.Súdvovecipojednávaldňa20.10.2023,kdezástupcažalobkyneuviedol,žeprávnyzástupcažalobcu

uvádza, že v prvom rade trvá na podanej žalobe tak ako bola podaná dňa 23. januára 2023, avšak
následne túto žalobu modifikuje vzhľadom na postoj žalovaného, že nesúhlasí s reálnym rozdelením
nehnuteľnosti, ale žiada, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcom, tak
žalobcovia uviedli, že súhlasia s týmto riešením, avšak za kúpnu cenu 3,- eurá/m2, ktorú preukazujú
aj kúpnou zmluvou, ktorá je predložená v spise, ktorá sa týka tejto konkrétnej nehnuteľnosti, za ktorú

odkúpená. Čo sa týka žalovaných, žalovaní predložili do spisu kúpnu cenu vo výške 4,66 eur/m2
a 4,30 eur/m2 pričom tieto kúpne zmluvy sa týkajú nehnuteľností v kat. úz. J. a G. a nejedná sa
teda o totožnú nehnuteľnosť. Taktiež žiadajú aj náhradu trov konania, pretože poukazujú na to, že sa
snažili so žalovaným uzavrieť zmier, avšak k uzavretiu zmieru nedošlo. Právna zástupkyňa žalovaného
následne uviedla, že žalovaný súhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a taktiež súhlasí aj

s modifikovaným spôsobom a to, aby žalobcom pripadla celá nehnuteľnosť, avšak nesúhlasí s cenou.
Je toho názoru, že predložili dôkaz na to, že cena je 4,66 eur/m2 resp. 4,30 eur/m2. Čo sa týka trov
konania tak tu žiada, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP a vzhľadom na charakter sporu nepriznal
stranám nárok na náhradu trov konania. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu,
právny zástupca žalobcov uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že sa jedná o neúčelný pozemok, a preto

navrhuje, aby súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a teda, aby
celá nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalobcov, pričom, aby zaviazal žalobcov na vyplatenie
sumy 1.146,- eur za podiel žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä GP 39/2022,

výpisom z LV č. XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 08. 09. 2022, kúpnou zmluvou č. 02579/2018-
PKZ-K40474/18.00, zmluvou o prevode vlastníctva č. 03615/2016-PKZP-K40172/16,00, vyjadreniami
žalobcov a žalovaného ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra C č. 42 - záhrada o výmere

586 m2 a parcely registra C č. 43 – záhrada o výmere 1177 m2, obe zapísané v katastri nehnuteľností
na LV č. XXX, k. ú. B., okr. Vranov nad Topľou. Žalobcovia sa obrátili na žalovaného s návrhom
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 23. 01. 2023, ktorým žalovanému
navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a
to spôsobom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Žalobcovia si za týmto účelom nechali vypracovať

u spoločnosti GEAT s. r. o., IČO: 46 445 897 so sídlom Moravská 91, 040 01 Košice Geometrický
plán č. 39/2022, ktorý vyhotovila pani I. G., bol úradne overený dňa 07. 12. 2022 Okresným úradom
Vranov nad Topľou pod číslom G1-851/2022. V zmysle uvedeného geometrického plánu by reálnym
rozdelením vyššie uvedených nehnuteľností vznikla parcela registra „C“, parc. č. 43, druh pozemku –
záhrada o výmere 1381 m2, ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcov a parcela registra

„C“, parc. č. 42, druh pozemku – záhrada o výmere 382 m2, ktorá by pripadla do výlučného
vlastníctva žalovaného. Odpoveďou zo dňa 13. 02. 2023, žalovaný oznámil žalobcom, že s uvedeným
návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam
nesúhlasí, a že uprednostňuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za finančnúnáhradu. Svoj nesúhlas s týmto návrhom žalovaný odôvodnil tým, že novovzniknutá parcela C KN
č. 42 o výmere 382 m2 nie je pre žalovaného riadne využiteľná. Z listu vlastníctva č. XXX, na
ktorom sú evidované vyššie uvedené nehnuteľnosti vyplýva, že spoluvlastnícky podiel žalovaného

k uvedeným nehnuteľnostiam predstavuje 546/2520 a spoluvlastnícky podiel žalobcov predstavuje
658/840. Pri vypracovaní geometrického plánu č. 39/2022 zo dňa 05. 12. 2022 sa vychádzalo z
veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného, čomu zodpovedá veľkosť novovytvorených
parciel. Následne žalobcovia súhlasili aj s prikázaním všetkých nehnuteľností do ich bezpodielového
spoluvlastníctva s uložením povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu za jeho podiel.

6. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

7. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

8. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

9. Podľa § 142, ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie
veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže
žalobcovia nerozporovali tvrdenie žalovanej, že spoluvlastnícky podiel pripadajúci na žalovanú nie je
možné účelne využiť, súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcom, ktorí mali o predmetnú nehnuteľnosť záujem,

pričom žalovaný s uvedeným súhlasil. Spornou sa stala výška primeranej náhrady, ktorá podľa tvrdenia
žalobcov predstavovala sumu 3,- eurá/m2, pričom vychádzali z kúpnej zmluvy týkajúcej sa práve
tých nehnuteľností, ktoré sa vyporiadavali. Žalovaný predložil kúpne zmluvy týkajúce sa nehnuteľností
nachádzajúcich sa v iných katastrálnych územiach, dokonca v inom okrese, pričom v jednom prípade
dokonca ani nešlo o druh pozemku – záhrady, ale zastavané plochy a nádvoria. Keďže žalobcovia

preukázali cenu tej konkrétnej nehnuteľnosti, súd rozhodol, že suma, ktorú budú povinní žalobcovia
zaplatiť ako primeranú náhradu žalovanému, bude 3,- eurá/m2, preto súd zaviazal žalobcov na úhradu
1.146,- eur za 382 m2, ktoré predstavovali podiel žalovaného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. V zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa

14. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.15. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium
duplex (žalobu môže podať ktorákoľvek strana a obe strany sú vzájomne v postavení zodpovedajúcom

procesnej pozícii žalobcu aj žalovaného súčasne bez ohľadu na to kto žalobu podal). Takzvaný
„spor“ o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť zahájený na základe žaloby ktoréhokoľvek
spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. Miera úspešnosti
strán sporu v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva je preto z majetkového hľadiska porovnateľná,
pretože v tomto konaní objektívne niet „víťaza“ ani „porazeného“. Pomer úspechu strán sporu v

konaní o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva podľa kritérií „klasického“ sporového konanie je teda
nepriliehavé a nezodpovedá jeho ústavnoprávnym, hmotnoprávnym ani procesným špecifikám.

16. Súd v konaní nevidel žiadne osobitné dôvody pre ktoré by mal zaviazať či už jednu alebo druhú
stranu na náhradu trov konania (napr. šikanózne správanie, nezáujem o konštruktívne vyriešenie sporu),
a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.