Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010209
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6722010209.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred samosudcom
JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/X,
j e v i n n ý

že
od XX. XXXXXXXX XXXX do prevzatia uznesenia o vznesení obvinenia dňa XX.XX.XXXX v C., okres
C., kontaktoval prostredníctvom telefonátov, SMS, zasielaním e-mailov, pohľadníc, ako aj vyhľadával
osobnúblízkosťD.E.,nar.XX.XX.XXXXatoprotijejvôlitak,žejunajmenejdvakrátdotýždňavyhľadával
v byte na adrese jej trvalého bydliska F. B. XXXX/X G. C. tým spôsobom, že jej vyzváňal na bytový
zvonček, búchal jej na dvere, pričom, aby neobťažoval susedov, tak mu do bytu umožnila vstup a potom
ho prosila, aby odišiel, pričom z dôvodu strachu a obáv z prítomnosti obvineného, sa od H. XXXX bála

sama zostávať vo svojom byte, nepozývala si domov žiadne blízke osoby, stránila sa byť vo vlastnom
byte a preto vyhľadávala útočisko u svojich príbuzných, ďalej najmenej jedenkrát za deň poškodenej
prezváňal na telefón, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jej z emailovej adresy A. na služobný e-mail
[email protected], zaslal najmenej XX správ, prevažne s obsahom, že ju ľúbi, aby si dávala na seba pozor,
že ju príde pomilovať, od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX jej s podobným obsahom na jej telefónne číslo
odoslal najmenej XX SMS, od XX.XX.XXXX jej zaslal najmenej dve pohľadnice s podobným obsahom a

toajnapriektomu,žemuopakovaneoznámila,žesnímkončíakýkoľvekvzťahatouždňaXX.XX.XXXX,
pričom vedel, že dňa XX.XX.XXXX mu v čase o XX:XX h zaslala SMS správu, v ktorej ho žiadala, aby
ju prestal obťažovať volaniami, zasielaním SMS, e-mailov a vstupovaním do jej bytu proti jej vôli, taktiež
opakovane zasielal e-mailové správy zamestnávateľovi poškodenej, zástupcom spoločnosti I. A., J.,,
so sídlom v C. a to dňa XX.XX.XXXX, ktorú správu neustále pripomínal aj e-mailovými správami zo
dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX, ktorých
predmetom bolo uvádzanie informácií o poškodenej, že si táto privlastňuje hygienické potreby a čistiace

pomôcky, ktoré sú vlastníctvom jej zamestnávateľa, ďalej dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h, keď
poškodená odchádzala z bytu do práce, po tom, ako si otvorila vstupné dvere do bytu, zrazu náhle vošiel
do chodby s tým, že potrebuje ísť na WC, kde následne v byte zotrval až do príchodu hliadky polície,
pričom vyššie uvedeného konania sa dopúšťal aj napriek vedomosti o tom, že bol správnym orgánom
K. L. M., K. G. G. B., rozkazom o uložení sankcie za priestupok pod sp. zn. K./XXXXXX-XXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
čím svojím konaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C.,

t e d a

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho

života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť alebo ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom tretejosoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli ho obmedzoval v jeho
obvyklom spôsobe života,

neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. zákona,
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ spolu s § 38 ods. 2 Tr. zákona,

§ 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10/desať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa uložený trest odňatia slobody podmienečne
odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo
výmere 12 /dvanásť/ mesiacov..

Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá zákaz kontaktu s poškodenou D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona je obžalovaný povinný nepriblížiť sa k poškodenej D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX XX C., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X,XXX
XX C. alebo v určenom mieste, kde sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa necíti byť vinným. Ďalej
dodal, že je pravdou, že spolu žili v partnerskom vzťahu. Nespomína si dokedy presne. Nevie presne

o ukončení, nejak sa to rozplynulo. Nevie o oznámení zo dňa X.X.XXXX, že by mu poškodená povedala,
alebo inak oznámila, že s ním končí. Tak isto nevie ani o oznámení zo dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ sa týka
žalovaného obdobia, je pravdou, že sa stretával s poškodenou aj mimo práce. Presný počet stretnutí
uviesť nevie, stretávali sa v jej byte a v práci. Nespomína si, že by pri stretnutiach v byte bol niekto iný,
okrem nich dvoch prítomný. Je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX v raňajších hodinách bol v jej byte. Išiel po

schodoch, ona mu otvorila dvere, povedal jej, že potrebuje ísť na wc. Keď išiel z wc, išiel sa osprchovať
a tam v priebehu sprchovania prišla hliadka polície. Nespomína si, že by poškodená mu čokoľvek
hovorila. Určite mu nepovedala, aby opustil byt. On bol z príchodu hliadky veľmi prekvapený. Povedali
mu len toľko, aby s nimi išiel na podanie vysvetlenia. Keď mal prísť k poškodenej, vždy jej zavolal.
Nemal problém pri tých stretnutiach vojsť do vchodových dverí bytového domu, oni bývali otvorené.

Niekedy ho už čakala a otvorila dvere, keďže boli viac menej dohodnutí. Vždy sa spýtal, či môže prísť
a to buď v zamestnaní, osobne alebo telefonicky. Jej odpoveď bola : „musíš“ . Obžalovaný to chápe
tak, že bol žiadaný. Nestávalo sa, že by prišiel pred jej dvere do bytu, zvonil alebo klopal na dvere
a že by nebola doma. Nevie sa vyjadriť, koľkokrát do týždňa k nej chodil. Podľa neho údaj v obžalobe,
ktorý spomína frekvenciu najmenej 2x do týždňa nie je správny, mohlo to byť 1x do mesiaca. Pokiaľ

sa týka obžaloby, že by mu poškodená umožnila vstup do bytu a následne ho prosila, aby odišiel, toto
nie je pravdou. Nie je pravdou, že by v období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX posielal zo svojej e-
mailovej adresy na služobný e-mail poškodenej správy. Pokiaľ sa týka zasielania sms od XX.XX.XXXX
H. XX.XX.XXXX, jej nezasielal sms správy uvádzané v obžalobe. Tak isto nie je pravdou, že by dňa
XX.XX.XXXX poslal poškodenej najmenej 2 pohľadnice. Pohľadnice videl až na výsluchu. V žalovanom

období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX nevolal poškodenej, len služobne. Nevie o tom, že by zasielalsprávudňaXX.XX.XXXXanáslednepodľaobžalobyjumalpripomínaťvdňochXX.XX.,XX.XX.,XX.XX.,
XX.XX., XX.XX. J. XX.XX.XXXX o konaní poškodenej v neprospech jej zamestnávateľa. Pokiaľ sa
týka skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer bol skončený z jeho iniciatívy dohodou, nebolo

to okamžitým skončením pracovného pomeru. Pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX na základe
toho, že mal inú pracovnú ponuku, ktorá bola výhodnejšia. Tá dohoda by mala byť aj v spise. Nie je
pravdou, že by dňa XX.X.XXXX mal poškodenej z ruky vytrhnúť jej služobný mobilný telefón. Toto sa
netýka ani skutku. Vôbec nevie o správnom konaní, ktoré by malo skončiť jeho pokarhaním, nebolo
mu to v skutočnosti doručené. Nemá vedomosť, že by sa takéto konanie vôbec viedlo. Samosudca

oboznámil obžalovaného s rozkazom o uložení sankcie čl. 316, kde podľa odôvodnenia je preukázané,
ževkonaníboloobžalovanýmpodanévysvetlenie,zatiaľčonahlavnompojednávanítvrdil,žeožiadnom
konaní nevie. Obžalovaný uviedol, že tých vysvetlení bolo veľa a už sa mu to pletie. Pokladám celé
toto konanie za nedorozumenie, v každom prípade sa necítim byť vinný a nerozumie konaniu pani E..
Iniciovanie stretnutí bolo obojstranné, stretávali sa v práci, u nej, na ceste, v aute. Pri stretnutiach sa
spolu rozprávali. Pokiaľ sa týka dohadovania stretnutí bolo to väčšinou ústne, pokiaľ telefonicky, tak len

v rámci práce. Pokiaľ telefonicky volal s poškodenou bolo to len z dôvodu práce. V žalovanom období
používal služobnú emailovú adresu : [email protected]." [email protected]., čo sa týka ostatných adries používal aj adresu :
A., má viacej emailových adries, ale či ich používal, to si nespomína. N. J. je heslovaná, je možné že tú
adresu mohol niekto použiť, ale nespomína si, že by niekomu heslo do N. uviedol. V žalovanému období
používal služobné číslo XXXX XXX XXX. Nespomína si, že by používal iné tel.číslo. Z tohto čísla nepísal

sms správy poškodenej. Na otázku prokurátora, či obžalovaný vie uviesť, kedy prestal kontaktovať
poškodenú akýmkoľvek spôsobom obžalovaný odpovedal, že to nevie uviesť. V súčasnej dobe nie sú
v kontakte. Od vznesenia obvinenia do dnešného dňa prišli pracovne do kontaktu s poškodenou.

Poškodená D. E. uviedla, že je pravdou, že s obžalovaným mala vzťah asi 5 rokov, v období rokov

XXXX-XXXX. Chcela vzťah skončiť už dávno predtým, pretože sa v tomto vzťahu necítila nejak slobodne
a bezpečne. Uvedomovala si celý čas, že to nie je dobré a správne. Poškodená vzťah ukončila dňa
XX.XX.XXXX, kedy s obžalovaným telefonovala, on asi bol niekde na zahraničnej pracovnej ceste.
Povedala mu, že nechce byť s ním. 2 roky s ním bojovala, čo mu to stále hovorila, on to vôbec nebral
na vedomie. Potom mu zaslala aj sms, kde ho žiadala, aby jej prestal volať, zasielať sms, takisto sa

vyjadrila, aby nevstupoval do bytu a nevyhľadával ju. Oni v žalovanom období neboli v kontakte, len
čo sa týka práce. Pokiaľ sa týka dňa XX.XX.XXXX, išla o X-XXX ráno do práce, ako otvorila dvere na
byte, tak on stál pred tými dverami, vošiel dovnútra, poškodená ani nestihla zareagovať a povedal, že
potrebuje ísť na wc, takže tam aj išiel, poškodená vyšla z bytu von a zavolala políciu. Zostala vonku
na chodbe, nešla do bytu, vchodové dvere do bytu boli pootvorené. On následne z toho wc vyšiel,

išiel do kúpeľne, tam púšťal vodu, nevedela za akým účelom a potom prišla polícia, ktorá ho vyzvala
aby z kúpeľne vyšiel. On sa tam sprchoval, takže vyšiel až potom. Poškodená už v tom období dala
vypnúť zvonec, lebo bol obžalovaný schopný ho držať aj 10 min.. Neklopal, ani netelefonoval. Vôbec
ho neregistrovala, lebo na chodbe bola tma. Nespomína si, že by sa po tomto dátume u nej objavil
v byte. Ona v tom byte potom aj málo bola, chodila k tete alebo dlhšie zostávala v práci. Bola pri

vnúčatách, chodila po obchodoch. Prišla domov o XX.XX hod. kedy vedela, že už nepríde, lebo je doma
pri manželke. Tých telefonátov bolo nespočetne veľa za toto obdobie s tým, že ich nedvíhala. Mala totiž
obžalovaného uloženého pod menom a preto vedela, že volá on. Nevie sa vyjadriť presne k žalovanému
obdobiu, ale vôbec tých telefonátov bolo strašne veľa. On to dával na automatické volania. Kontaktoval
ju aj doma, aj v práci. V žalovanom období mala služobný email D., iný nemala. Myslí si, že dostávala

nejaké emaily od obžalovaného. Po nahliadnutí do spisu na čl. 99 - 104 poškodená uvádza, že sa jedná
o predmetné emaily. Na predmetné emaily nereagovala. Tieto emaily predložila do konania ona. Tak
ako posielal maily, tak posielal aj sms, tak si to aspoň myslí. Jedná sa o sms správy evidované v spise
na čl. 106-167. Mobilný telefón predložila polícii a oni si z toho robili fotografie, lebo sa im to nedalo
stiahnuť. Pokiaľ sa týka pohľadníc, jedna je k MDŽ a jedna k Veľkej noci /čl. 105 a čl. 184/. Vie o tom,

že obžalovaný zasielal zamestnávateľovi nejaké maily o tom, že kradne. Vie o tom, že to zamestnávateľ
aj šetril. Nevie o výsledku šetrenia zamestnávateľa, ale pokiaľ by bol niečo zistil, tak predpokladá, že
tam už nepracuje. Pokiaľ aj prišiel obžalovaný, tak ona potom, keď búchal na dvere z dôvodu, aby to
neobťažovalo susedov, umožnila obžalovanému vstup do bytu. Pokiaľ aj dnu vošiel, pýtala sa prečo
prišiel, čo chce, hovorila mu, že tu nemá čo robiť. Stále rozmýšľa o tom, či aj po XX.XX.XXXX bol u nej

obžalovaný. O problémoch sa zdôverila p. O., p. P. a p. Q.. Vedeli to samozrejme aj v práci. Stále o tom
celom rozmýšľa, pretože to v jej očiach bol dobrý a inteligentný človek, ale nerozumie doteraz tomu, čo
robil po tom, ako mu oznámila koniec vzťahu v roku XXXX. Nevedela ako mám pred ním unikať, stále
musela rozmýšľať, či tam alebo tam za ňou nepríde. Bolo to pre ňu veľmi zlé obdobie. Od E. XXXXmá taký kľud. Stále bola v strese, stále musela rozmýšľať, pokiaľ aj zazvonil mobil, tak bola v strese,
či nevolá obžalovaný. Myslí, že sa toto nepodpísalo na zdravotnom stave, podpísalo sa to možno na
psychike, to že pozerá, či nemá dvere popísané. Večer sedela doma v tme, aby obžalovaný nevidel, či sa

svieti. Ani návštevy u nej neboli, pretože nevedela, či náhodou nepríde a ako to dopadne. Už spomínala,
že odchádzala k tete, lebo tam mala kľud. Pre konanie obžalovaného zatiaľ nemusela vyhľadať odbornú
pomoc. Pokiaľ aj obžalovaný príde k nim do práce, komunikuje s kolegyňou a nie so ňou. Vo vzťahu
mimo práce sa nekontaktujú vôbec. Na otázku obhajcu či bol niekto zo susedov svedkom toho, že by
obžalovaný zvonil na zvonec, alebo búchal na dvere poškodená uviedla, že nevie, nikto nič nehovoril zo

susedov. Poškodená aj čakala, že by niečo susedia mohli povedať.

Svedkyňa D. P. vypovedala, že poznám aj obžalovaného aj poškodenú z práce. S obidvomi boli
kamaráti. Osobne nemala problém ani s jedným. To, že oni mali spolu vzťah, bolo verejným tajomstvom.
Obžalovaný mal problém s poškodenou, ktorú napadol v práci, zobral jej mobilný telefón a ona túto
záležitosť nahlásila nadriadenému. Následne na stretnutí s vedením bolo dohodnuté, že okamžite sa

skončí pracovný pomer, ale sa snažili nejakým spôsobom nedať to ako dôvod skončenia pomeru,
okolnosť, že by mal niekoho napadnúť. Vie o tom z titulu svojej funkcie ako asistentka personálneho
riaditeľa. Tak isto bola aj svedkyňou toho, ako vedenie dávalo obžalovanému nejaké dokumenty. V ten,
alebonadruhýdeňprišielzaňouobžalovaný,žebyprotirozhodnutiuchcelbojovať,pretožetopovažoval
za niečo nekalé a žiadal od nej, aby mu v tej veci svedčila, čo odmietla, pretože nevidela na konaní

vedenia nič neobvyklé. Práveže by povedala, že obžalovaný mohol byť rád, že sa tá vec ututlala.
V podstate sa mu pomohlo tým, že sa to s ním neťahalo ďalej. Od kolegyne poškodenej vie, že práve
v tom sklade ju mal obžalovaný napadnúť, zobrať jej mobil, ťahal ju za vlasy. Ona ju v tom sklade bola
pozrieť, bola celá vytrasená, vyplakaná, červená. Potom obžalovaný začal vypisovať jej a jej mame.
Potom sa rozprávala s poškodenou, že by v tej veci mala niečo robiť. Oni sa potom začali viac rozprávať,

kde ona hovorila, že chodil za ňou a že viackrát volala policajtov. Ona ani nespávala vo svojom byte
a chodievala k tete na lazy. Vie z jej rozprávania, ako aj z rozprávania jej susedov a jej známych, že
ona ani doma nesvietila, aby obžalovaný nevidel, že je doma. Na ulici, kde býva poškodená, bývala aj
jej stará mama a ona tam dosť často chodila. Dosť často videla auto obžalovaného, ako krúži okolo
bytoviek. Keď poškodená začala v tej veci konať a podala podnet na políciu, tak začal kontaktovať firmu

I. A., svojho bývalého zamestnávateľa mailami, že poškodená kradne, že oni majú stále krásny vzťah
a že to, čo poškodená na neho hovorí, že je výmysel. Tak isto tam bolo spomínané, že svedkyňa má
vzťah s poškodenou, že kradne. Keď boli vypovedať na polícii, tak tam spomenula, že vie o okolnosti, že
v nejaký deň o X.XX hod. ráno prišiel obžalovaný za poškodenou do jej bytu v papučiach, že mu treba ísť
na záchod, pretože sused jej starej mamy je policajt a sú kamaráti a majú aj deti v tej istej škôlke. Takže

jej pri jednom náhodnom stretnutí povedal, že zase tam zasahovali policajti. Obžalovaný sa jej pred
vyšetrovateľom pýtal, či má s tým policajtom nejaký pohlavný styk. Pokiaľ hovorila o viacerých mailoch,
tak tieto maily videla, pretože boli posielané aj generálnemu riaditeľovi. Tak isto poškodená ukazovala
maily, ktoré jej posielal obžalovaný, kde jej vyznával lásku, ďakoval za krásne milovanie. Bolo to v čase,
keď už oni dvaja medzi sebou nemali žiadny vzťah a obžalovaný mal vzťah s bývalou zamestnankyňou

spoločnosti I. A.. Vie, že k MDŽ mala dostať nejakú zásielku, ktorá sa mala tváriť láskyplne, ale slová
tam boli hanlivé. Nevie sa presne vyjadriť, kedy to malo celé skončiť. Vo vzťahu ku nej to skončilo
pomerne rýchlo, aj voči mame a vo vzťahu k poškodenej to mohlo súvisieť s tým, že sa začala vec riešiť
na polícii. Osobne si nevie predstaviť, že by doma bola po tme, že by nemohla zapnúť svetlo, pustiť
práčku, že skoro chodila do práce a neskoro z nej, aby sa mu vyhla. Zle to na ňu pôsobilo, večne bola

v strehu pri každom zazvonení telefónu, maily si v práci radšej neotvárala, aby tam nenašla maily od
obžalovaného.Vie,žepoškodenápracujecezvíkendyvobchodeavie,žeajtamkontaktovalobžalovaný
nadriadeného. O týchto skutočnostiach vie jej priateľ, bývalý nadriadený obžalovaného, vie o tom aj pani
O. /pôvodne R./, aj nadriadená poškodenej. A v podstate celé vedenie spoločnosti I. A.. S poškodenou
sa v súčasnej dobe stretáva len veľmi málo, odkedy sa odsťahovala, pokiaľ aj sú v kontakte, tak len

telefonicky. Zistila len to, že obžalovaný poškodenú nekontaktuje. S poškodenou sa bavia aj o tom,
ako sa cíti, hovorí, že je to lepšie. S., čo sa predtým bála, to môže robiť, teda zapne TV, ide vonku.
Obžalovaný ju dokázal kontaktovať niekoľkokrát denne, vie, že telefón nechal zvoniť aj minúty, bola toho
svedkom aj v práci. Poškodená púšťala obžalovaného do svojho bytu, ale len zo strachu. Hovorila o tom,
že sa snažila aj dvere zatlačiť, zabuchnúť a obžalovaný sa chcel dostať do vnútra. Vo veľkej väčšine

poškodená telefón nezdvihla. Ona bola väčšinou len na pracovnom čísle dostupná, lebo si súkromný
mobil vypínala. Poškodená chodila každý druhý týždeň ku kaderníčke, lebo mala vytrhané vlasy. Tieto
známky na poškodenej osobne videla a bolo povedané poškodenou, že jej to spôsobil obžalovaný.Svedkyňa J. Q. uviedla, že poškodená je jej neter a obžalovaného som spoznala vtedy, len keď boli
spolu. Nevie odkedy, ale boli spolu dlho. Poškodená jej povedala, že si uvedomila, že tento vzťah
k ničomu nevedie a tento vzťah skončí a potom nastali problémy, ktoré on robil poškodenej. V podstate

dôvodom bolo to, že mal aj manželku a že nechcel spraviť tomu koniec. Poškodená čakala dosť dlho,
že s tým spraví koniec. Koniec toho vzťahu nevie dátumovo ohraničiť /vzťah netere a obžalovaného/.
O problémoch sa dozvedela od poškodenej, ktorá často ku nej potom chodila, spávala u nej. Hovorila
jej o tom, že keď sa rozhodla, že ten vzťah skončí, tak sa tak aj správala. Pokiaľ aj obžalovaný prišiel
k nej do bytu, tak ona si k nemu neľahla. On tam aj v posteli spal a ona sedela na stoličke. Problémy

boli také, že videla na poškodenej, že je dokopaná, že má bolestivé záhlavie, lebo ju mal ťahať za
vlasy. Vie o tom, že denne prišlo asi 60 sms, že kde je neter, tieto sms mali prísť neteri a ona jej o tom
povedala všetko. Svedkyňa to prežívala s ňou, ona dorevaná. Osobne svedkom fyzického napadnutia
alebo slovného nebola. Do toho bytu obžalovaný chodil možno X dní týždenne, mal od toho bytu aj kľúč.
Poškodená menila niekoľkokrát kľúče od bytu, ale vždy sa nejak do toho bytu dostal. Tieto problémy
skončili tým, že prišli policajti po neho do bytu a odvtedy už tam viac razy nebol. Čítala všetky sms,

ktoré boli od obžalovaného adresované poškodenej. Písalo sa tam len to, kde je, čo robí, prečo mu
neberie telefón. To bolo najhlavnejšie. Ona hovorila, že tie správy ani nečítala a že na ne neodpisovala.
O mailovej komunikácii medzi nimi nevie. Ona to hrozne znášala, svedkyňa jej aj hovorila, aby to riešila
cez políciu. Nechcela jesť, stále len plač, plač, plač. Ruky sa jej triasli. Mala problémy s nervami. Neter
chodievala ku nej väčšinou v piatok a ona ešte potom cez víkend chodila pracovať do F.. Odvtedy sa jej

stav rapídne zmenil, všetko je už v poriadku. Dôvodom prečo menila poškodená kľúče pod bytu bolo, že
obžalovaný si nejak opatril kľúč do bytu, vošiel do toho bytu a zobral jej aj veci, ktoré jej daroval. Bolo to
v jej neprítomnosti a bez jej vedomia. Poškodená uviedla obžalovanému, že všetky veci, ktoré jej dal, si
má zobrať a dať jej pokoj. V podstate bol tam problém ten, že jej obžalovaný zvonil na zvonec a na celú
bytovku tak, že štekali psy a sú tam aj deti, tak nemala iné východisko, ako povytiahnuť kľúč. Toto jej

neter povedala. Popísal jej dvere anglickými výrazmi, že ju ľúbi. Svedkyňa videla tie nápisy na dverách,
lebo neter to fotila a priniesla jej to ukázať. Obžalovaný nevedel prežiť, že môže byť odmietnutý a že sa
mu môže niečo mínusové stať. Poškodená ku nej chodila cez víkendy, nie cez pracovné dni, nevie však
ako často. Uvádzala, že sa aspoň vyspí. A stalo sa aj to, že si myslela, že budú niečo spolu pozerať,
ale ona to nedokázala a hneď zaspala. Neter čakala, že sa obžalovaný rozvedie, pričom z počutia vie,

že sa mal obžalovaný vyjadriť v tom smere, že on sa s manželkou nerozvedie, lebo že je labilná a môže
si podrezať žily. Nevie sa presne vyjadriť, kedy chcela poškodená skončiť vzťah s obžalovaným.

Svedkyňa G. O. ( pôvodne R. ) uviedla, že poškodenú pozná, pretože jej robí vedúcu v sklade.
Obžalovaný pracoval u nich na servise. Vie, že poškodená s obžalovaným mali vzťah, ako dlho to

trvalo, to nevie. Problémy začali vtedy, keď jej bral obžalovaný služobný telefón a svedkyňu to trochu
rozčuľovalo. Od poškodenej vie, že sa s obžalovaným chcela rozísť, povedala, že toho už má dosť.
Obžalovaný bol ženatý, má manželku, krásne deti a poškodená si povedala, že ona je slobodná a že si
niekoho nájde, nie ženatého. Iné o tom nevie, len toto, čo jej ona povedala. Nebola pri tom, keď to mohla
obžalovanému uviesť, vie od poškodenej, že sa to reálne stalo. Obžalovaný to dosť zle znášal, začal

jej brávať viackrát služobný telefón. Zistila to tak, že pokiaľ jej potrebovala volať na služobný telefón,
že napr. nemôže prísť do práce, nemohla sa jej dovolať a keď sa na to pýtala, tak povedala, že jej ho
obžalovaný zobral. Keď obžalovaný prišiel na X.XX hod. do práce, tak jej ho vrátil. Tohto bola aj osobne
svedkom a aj obžalovanému hovorila, aby to nerobil, pretože potrebuje sa jej dovolať. Potom, keď sa
rozišli a poškodená nebrala telefóny obžalovanému, tak ich obžalovaný prišiel otravovať do kancelárie.

Vysvetľuje to tým, že u nich to funguje tak, že osoba ktorá sa chce dostať do priestorov, musí zvonku
zazvoniťavpodstatevpriebehupracovnéhodňasaviackrátstalo,žezvonil,išliotvoriť,vošieldnu,chvíľu
tam pobudol bez ohľadu na to, či tam poškodená bola, či nie a odišiel. Potom, keď ho prepustili z práce,
tak v kuse vyzváňal telefón. Pevná linka zvoní inak, keď prichádzajú telefonáty zvnútra spoločnosti a inak
keď zvonku. Tieto prichádzali zvonku a keď ten telefón niekedy zdvihla, vždy tam bol obžalovaný. Pýtal

sa ako sa majú a či je poškodená v práci. Svedkyňa na to reagovala tak, že mu povedala, že informácie
o zamestnancoch v práci nepodáva a zložila telefón. A keď ho zložila, tak opätovne volal a niekedy
vyzváňal aj polhodinu a to zvykol robiť aj celý deň, podľa toho ako mal čas. Oni aj začali skladať telefóny,
ale bolo z toho aj zle, lebo sa im do skladu nemohol nikto dovolať. Vie o tom, že obžalovaný kontaktoval
poškodenú aj formou sms, aj formou emailov. Osobne videla sms správy, ktoré jej písal. S poškodenou

sa aj pobavili, keď jej obžalovaný ďakoval za krásne milovanie a oni už polroka neboli spolu. Vie, že
jej chodili sms, ale stále nie je s ňou. Maily nevidela, lebo to má ona služobné. Vie o tom, že okrem
týchto spôsobov chodil k nej obžalovaný domov. Keď ho nechcela pustiť, tak vyzváňal na celú bytovku.
Dokonca vtedy, keď bola na polícii ho udať, tak on stál o X-XXX ráno za dverami. Túto informáciu sadozvedela od poškodenej, ktorá volala, že príde neskoršie do práce, lebo musela ísť na políciu. Nevie,
akým spôsobom chodil obžalovaný do bytu poškodenej, ale ona si aj zámok na dverách vymenila, aj
tak sa tam dostal. Svedkyňa bola svedkom, že poškodená povedala párkrát obžalovanému, nech je dá

pokoj a to mu povedala osobne v práci. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo to zrazu skončilo. Celá záležitosť
na poškodenú pôsobila katastrofálne, lebo sa bála, že obžalovaný príde, nemohla spávať. Večer sedela
v byte po tme, pretože keď obžalovaný videl, že sa svieti, tak prišiel búchať na dvere a na víkendy
chodievala k tete si tam oddýchnuť. Podľa svedkyne sa to prejavilo aj na jej práci. Aj v súčasnosti spolu
pracujú. Poškodená je úplne iná, je kľudnejšia, nie je taká nervózna ako vtedy, keď jej zvonil telefón,

pretože teraz už nevolá, ani sms neposiela, ani do bytu nechodí za ňou.

V rámci vykonaného dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- priestupkový spis na čl. 1-12
- dôkazy doložené poškodenou na čl. 99-167

- správy mobilných operátorov na čl. 266-280
- priestupkový spis OR PZ-ZV-OPP5-315/2020 na čl. 281-289
- správa I. A. J. na čl. 293-294
- správy a RT na čl. 335-337 zo dňa X.XX.XXXX.

Vo veci sa pôvodne viedlo priestupkové konanie, ktoré začalo na základe zápisnice o podaní vysvetlenia
dňa XX.XX.XXXX obžalovaným a poškodenou. Vysvetlenie bolo žiadané, pretože dňa XX.XX.XXXX
zasahovala hliadka polície v byte poškodenej na základe telefonického oznámenia samotnej poškodenej
o neprimeranom správaní sa obžalovaného voči nej v čase o XX.XX hod.

V rámci výpovede poškodenej dňa XX.XX.XXXX boli predložené listinné dôkazy a to zaslaná emailová
pošta od obžalovaného poškodenej z roku XXXX, tak isto ako aj fotografie z mobilného telefónu P.
a pohľadnica k MDŽ a k Veľkej noci.

Na základe vykonaného dokazovania možno mať za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a, ods. 1, písm. b, c, e) Tr. zákona, keďže iného
dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie
jemu blízkej osoby, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho
osobnú blízkosť alebo ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej

komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe
života. Zároveň sa pre skutok zo dňa XX.XX.XXXX dopustil prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene
zotrval. Aj keď obžalovaný vinu poprel s tým, že mu nebola doručená sms správa zo dňa XX.XX.XXXX,
v ktorej ho mala poškodená žiadať, aby ju prestal obťažovať volaniami, zasielaním sms, emailov

a vstupovaním do jej bytu proti jej vôli, súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
konanie obžalovaného. Pokiaľ bolo namietané obhajobou, že v období, ktorým je skutok časovo
ohraničený, nemal obžalovaný od poškodenej vedomosť, že táto si neželá aby ju kontaktoval, s týmto
tvrdením sa súd nestotožnil. Ak by aj súd pripustil, že sms správa zo dňa XX.XX.XXXX nemusela
byť obžalovanému doručená, súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci pôvodného priestupkového

konania, keď bol obžalovaný predvolaný na podanie vysvetlenia k priestupkovému konaniu v zápisnici
o podaní vysvetlenia dňa XX.XX.XXXX /čl. 286/ uviedol, že k sms správe poškodenej zo dňa XX.X.XXXX
sa vyjadrovať nebude, pretože takúto správu nečítal. Podľa názoru súdu, keďže v spisovom materiáli
vedenom na K. Q. C. pod číslo K./XXXX-X je zrejmé, že pri podaní vysvetlenia poškodená už
XX.XX.XXXX doložila do spisu screenshot sms zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej sms správy vyplýva,

že poškodená žiada obžalovaného aby ju prestal obťažovať spôsobom popísaným v obžalobe, musel
byť obžalovaný uzrozumený aspoň s tým, že takáto sms v takomto obsahu existuje. Preto pokiaľ
následne posielal poškodenej sms správy, emaily, vykonával telefonické hovory musel byť uzrozumený
s tým, že tak koná proti vôli poškodenej. Tým, že vôľu poškodenej obžalovaný nerešpektoval, privodil
si následky trestnej zodpovednosti, keďže je preukázané, že uvedené sms správy, emaily, telefonáty

sa uskutočňovali na dennej báze, vo viacerých podobách, vo veľkom množstve a to až do momentu,
kedy bolo obžalovanému vznesené obvinenie. Poškodená prezentovala svoje obavy a zhoršenie kvality
života tým, že sa bála, že nevedela unikať obžalovanému, stále bola v strese a podpísalo sa to na jej
psychike. Tak isto nie je možné prehliadnuť výpovede svedkov D. P., J. Q. a G. O. /pôvodne R./, ktorépotvrdzujú výpoveď poškodenej a teda konanie obžalovaného voči poškodenej. Z obavy zo správania
obžalovaného sa snažila tráviť čas mimo bytu, chodila k tete, alebo zostávala dlhšie v práci, či chodila
po obchodoch, z čoho jednoznačne podľa súdu vyplýva, že poškodená mala obavu zo správania

obžalovaného, čo dokumentuje aj skutočnosť, že prestala k sebe pozývať návštevy. Častokrát sedela
v tme, len aby nevidel, že svieti. Takéto konanie, keďže sa jednalo o dobu viac ako pol roka, možno
považovať za dlhodobé prenasledovanie. Dlhodobé prenasledovanie iného znamená súhrn jednotlivých
čiastkových útokov, z ktorých musí každý spĺňať alternatívne charakteristiku aspoň jedného z konaní
uvedených v § 360 a, ods. 1, písm. a – e) Tr. zákona, alebo jeden dlhodobý útok spĺňajúci charakteristiku

jedného z týchto konaní. Minimálnou podmienkou je však aspoň niekoľko útokov, minimálne X, počas
niekoľkých dní. Následkom je teda pôsobenie samotných prejavov prenasledovania do tej miery,
že je tu možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, či možnosť zhoršenia kvality života. Zhoršenie kvality
života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum a môže
spočívať v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať,
alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov, alebo že môže narušiť rodinné, či iné medziľudské vzťahy

poškodeného, poškodiť ho v spoločnosti, či v zamestnaní. Druhá časť objektívnej stránky tohto trestného
činu vyžaduje alternatívne vyjadrené konania, ktorými sú niektoré z piatich možností § 360 a, ods. 1 Tr.
zákona. V danom prípade podľa názoru súdu bola preukázaná aj prvá, aj druhá časť objektívnej stránky,
teda vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, alebo jeho sledovanie, kontaktovanie poškodeného
písomne, elektronicky, alebo inak proti jeho vôli a iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom

spôsobe života. Tieto tri formy podľa názoru súdu konkrétne uvedené v § 360 a, ods. 1, písm. b, c, e )
Tr. zákona boli naplnené jednotlivými konaniami obžalovaného. Obžaloba pôvodne kvalifikovala toto
konanie ako konanie spáchané verejne, čo sa však podľa názoru súdu nepodarilo preukázať a preto
pri neexistencii objektívnej stránky tohto kvalifikačného znaku bolo konanie posúdené len podľa ods. 1.
Zároveň súd upravil skutkovú vetu rozsudku tým, že poukázal na oboznámenie sa obžalovaného so sms

správou poškodenej zo dňa XX.X. XXXX namiesto údajov o zaslaní a doručení sms správy. V súvislosti
s tým, že obžalovaný mal vedomosť o takejto správe tým, že XX.XX.XXXX vošiel proti vôli poškodenej
do jej bytu a tam neoprávnene zotrval, dopustil sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný, má viacero záznamov pre priestupky v doprave a proti
občianskemu spolunažívaniu /celkovo 14/.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu

a spoločnosti na ochrane pred útokmi proti iným právam a slobodám a na ochrane domovej slobody
fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona /
vedenie riadneho života pred skutkom/, priťažuje mu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona /
spáchanie viacerých trestných činov/. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona trest úhrnný pre spáchanie viacerých trestných činov. V rámci trestnej

sadzby 0-2 roky, súd ukladal obžalovanému trest v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom
a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň vzhľadom na druh trestnej
činnosti obžalovanému uložiť zákaz kontaktu s poškodenou a povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).