Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210454
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210454.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/
MAKOS, a.s., so sídlom Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

XXXX/X/XXXX

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne.

II. Žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy neodkladného opatrenia v
rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2023 domáha, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne žiadala nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bardejov

pod spisovou značkou 2Csp/50/2023 a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretejmedzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod spisovou značkou 2Csp/50/2023.

2. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.11.2023, č.k.: 2Csp/50/2023 - 39 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým súd rozhodol tak, že

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,

zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne, do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou
značkou 2Csp/50/2023.

II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade, do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou
2Csp/50/2023.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.11.2023.

3. Žalobkyňa žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že „so žalovaným v 1. rade, spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „Zmluva“). Súčasne so Zmluvou jej žalovaný v 1. rade
predložil na podpis aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej aj

„Dohoda“) s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné podpísať všetky predložené listiny.
Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila iba úverovú zmluvu. V čase podpisovania
Zmluvy som nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatváram aj Dohodu o zrážkach
zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebola na ani upozornená a nebolo jej ani vysvetlené. O samotnej
skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa

dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je MAKOS a.s. (žalovaný v 2. rade) ktorému žalovaný
v 1. rade zaslal listinu označenú ako „Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - žiadosť“ zo dňa
28.09.2023. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná
Dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, ale bola jej predložená na podpis spolu so samotnou
spotrebiteľskou zmluvou. Mohla len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa

celému predformulovanému obsahu. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej
dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Konanie dodávateľa,
ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú
praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú a
právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých

zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemala
inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s ďalšími písomnosťami vrátane Dohody
podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na
plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade vo výške uvedenej v žiadosti, jej zamestnávateľ (žalovaný

v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a ona nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť
alebo obmedziť. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek
súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jej majetok a vymáhať nedôvodnú pohľadávku.
Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, Zmluva musí obsahovať náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zák. . 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Uvedené náležitosti, v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, absentujú. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba
(v úrovni 70,01 %) v nižšej výške ako RPMN (v úrovni 68,31 %), čo je evidentne nesprávny údaj,
keďže samotné RPMN konzumuje úrokovú sadzbu a preto nemôže byť pri použití elementárnej logiky
nižšie. Nekalá povaha obchodnej praktiky vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade požaduje

o výkon zrážok zo mzdy a vo výške 5 379,49 eura, čo je zjavne neprimerané voči výške poskytnutej
istiny úveru 1 284,25 eura, aj keby neuhradila ani cent. Vzhľadom na splatnosť poslednej splátky
dňa 14.09.2016 je pohľadávka žalovaného v 1. rade beztak celá premlčaná. Uvedená Dohoda ako
zmluvné ustanovenie spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou
(§ 53 ods. 1 OZ).“

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 21.11.2023 k žalobe uviedol, že „popiera tvrdenia žalobcu
o jeho (ne)vedomosti o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Označenie dohody o zrážkach zo mzdy
je osobitne nadpísané a zvýraznené. Uvedené tvrdenia žalobcu je nevierohodné aj preto, lebo žalobca
v inej časti žaloby tvrdí a s presnosťou si pamätá, čo mu pred 10 rokmi nebolo vysvetlené, hoci na
strane druhej popiera vedomosť o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy na samostatnom dokumente,

osobitne označeného ako dohoda o zrážkach zo mzdy. V podanej žalobe pritom žalobca žiadnym
spôsobom neozrejmil a ani nepoprel to, že by si obsah ním podpisovaného dokumentu neprečítal,
že by ho k podpisu niekto nútil a pod. O nevierohodnosti tvrdení žalobcu svedčí aj to, že teraz
uvádzané tvrdenia netvrdil a neuplatnil ani v roku 2013, kedy bol upozornený na predloženie dohody
o zrážkach zo mzdy jeho zamestnávateľovi prejavenej vôle žalobcu vyjadrenej podpisom na zmluve o
revolvingovom úvere a ani z iných dokumentov nie je možné zistiť, že by žalobca s takýmto právnym

vzťahom nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa
pohľadávkastalasplatnou.Najehopoužitiesatedaneviažeschválenierozhodnutímsúdu,aleexistencia
právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie
dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom
vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ

ide o tvrdenie o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom, tvrdíme, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená
osobitnými predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky
(§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nepredpokladáaninevyžaduje.Žalovanýpopieraodkazžalovanéhonaustanovenie§5aods.1písmeno

a) zákona č. 250/2007 Z.z., pretože by išlo o retroaktívnu aplikáciu zákona na skutkový stav, ktorý
vznikol ešte pred účinnosťou uvedeného zákona ako celku, a aj označeného ustanovenia. Tvrdenia
žalobcu ohľadne údajného nedodržania náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve o
revolvingovomúverečísloXXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXsúnielenskutkovoaprávnenedôvodné,
ale vo vzťahu k predmetu konania nie sú ani relevantné. Žalobkyňa z úveru uhradila k dnešnému dňu

sumu 626,95 eur, čiže neuhradila ani sumu, ktorú prijala. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami
nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úver/zmluva o
revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré
sú v zmysle článku 13. zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o
RÚ uvedené v článku 7. zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní

vyplýva doba trvania zmluvy, kde je uvedené, že „Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.“ Celková
výška úveru je v zmluve uvedená, kde sa uvádza suma 1500,-EUR. Zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje údaj o RPMN (68,31 %) a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na lícnej
strane zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere :
Ročnoupercentuálnoumierounákladovjesadzba,ktorásaaplikujenavýpočetpodľaprílohyč.2zákona

č. 129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v tejto Zmluve o RU), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Takéto vymedzenie
predpokladov použitých na výpočet RPMN je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., ale aj smernicou
Rady 2008/48, konkrétne jej článku 19.“

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.1.2024 uviedla, že „žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení obhajuje
uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Podľa názoru žalovaného predmetná dohoda spĺňa všetky zákonom ustanovené predpoklady pre platný
právny úkon. S právnym názorom žalovaného nesúhlasila, pričom platnosť Dohody o zrážkach zo

mzdy namieta podľa generálnej klauzuly vymedzenej v § 53 ods. 1 OZ. Samotné písomné vyhotovenie
a formálne oddelenie textu Dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola
s ňou individuálne dojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ju poučil a náležitým
spôsobom jej vysvetlil jednotlivé ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj samotnú podstatu
tohto inštitútu. Predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy jej žalovaný podsunul na podpis spoločne

so spotrebiteľskou zmluvou a množstvom ďalších listín. Dohoda o zrážkach zo mzdy predložená
pri podpise spotrebiteľskej zmluvy predstavuje bezpochyby formulárový dokument, ktorý je navyše
vyplnený elektronicky a písomne rukou zamestnanca žalovaného. Nemala žiadnu možnosť obsah
Dohody meniť, ani ho nijako ovplyvniť. Predmetná Dohoda spolu so spotrebiteľskou zmluvou a ďalšímidokumentmi obsahuje množstvo ustanovení vymedzených drobným písmom na niekoľkých stranách.
Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt
práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času,

nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy vrátane všetkých
na ňu nadväzujúcich dokumentov je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Žalovaný sa nemôže
alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým spôsobom poučiť spotrebiteľa o jednotlivých ustanoveniach
vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu a povinnosti náležitým spôsobom spotrebiteľa poučiť o
možnosti odmietnuť jednotlivé jej ustanovenia tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný

spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď
mi podsunul na podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považujem za nekalú obchodnú
praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú
praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a na ňu nadväzujúcej Dohody
o zrážkach zo mzdy nemala vedomosť, čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú

jeho právne následky a nebola poučená o možnosti odmietnuť podpísať písomnosť predloženú so
spotrebiteľskou zmluvou. V snahe získať úver podpísala všetky predložené listiny vrátane Dohody o
zrážkach zo mzdy. Moja vôľa v tomto čase smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy
a nie k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, Dohody o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní Dohody
bolo potrebné rešpektovať pravidlá kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem spotrebiteľského

práva. V zmysle citovaných ustanovení znáša dôkazné bremeno žalovaný a preto ako dodávateľ je
povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým
spôsobom nepreukázal, že s ňou viedol kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy.“

6. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 8.2.2024 uviedol, že žalobkyňa neuhradila ani sumu, ktorú od

žalovaného prijala. V dôsledku tvrdení žalobkyne sa stráca rozdiel medzi zabezpečovacím prevodom
práva (ktoré pre spotrebiteľské vzťahy zakazuje Občiansky zákonník) a dohodou o zrážkach zo mzdy
(ktorú viaceré právne predpisy pre spotrebiteľské zmluvy výslovne povoľujú). Žalovaný v 1.rade trvá
na tom, že je nedôvodným odkaz žalobkyne na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z., pretože by išlo o retroaktívnu aplikáciu zákona na skutkový stav, ktorý vznikol ešte pred účinnosťou

uvedeného zákona ako celku. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.3.2024 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 3
Okresného súdu Bardejov. Žalovaný v 1.rade svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v

neprítomnosti žalovaného v 1.rade a jeho právneho zástupcu.

8. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP a oboznámil
sa s obsahom podaní strán sporu a nasledovnými listinnými dôkazmi: žalobu na č.l. 1-3, žiadosť o
poskytnutie leasingového úveru na čl. 4, zmluvné dojednania na č.l. 5, dohoda o zrážkach zo mzdy na č.l.

6, žiadosť na č.l. 7, uznesenie na č.l. 39-42, vyjadrenie žalovaného na č.l. 45-51, oznámenie veriteľa na
č.l. 55, vyjadrenie žalobcu na č.l. 64-65, vyjadrenie žalovaného na č.l. 70-74, ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že

žalobkyni ako dlžníčke žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol revolvingový úver s úverovým limitom
1 500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Celková
čiastka, ktorú musí dlžníčka zaplatiť predstavuje sumu 3 375,54 eur. RPMN za úver predstavuje
68,31 % pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %. Priemerná RPMN za úver predstavuje 47,29 %.
Poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala 790,84 eur a dlžníčka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku

pri revolvingu vo výške 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu predstavuje
60,49 % pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
5,75 %.

10. Prílohou žaloby bola aj listina „Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)“ dlžníka č. XXXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou zmluvné strany - žalovaný v 1. rade so žalobkyňou ako dlžníčkou dojednali
v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného v 1. rade voči žalobkyni vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.11. Zo žiadosti zástupcu žalovaného v 1. rade o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
XX.XX.XXXX adresovanej žalovanému v 2. rade, zamestnávateľovi žalobkyne, plynie, že žalovaný
v 1.rade eviduje voči žalobkyni pohľadávku ku dňu 15.08.2020 vo výške 5 379,49 eur a žiada o

realizáciu mesačných zrážok zo mzdy dlžníka v prospech účtu veriteľa - žalovaného v 1. rade. Žalovaný
v 1. rade teda pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 28.09.2023, ktorým vyzval
zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičky č. XXXXXXXXXX, a to bez existencie súdneho
rozhodnutia, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo

na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,

niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až v/.

16. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpísania zmluvy,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 5a ods. 1 citovaného zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy:

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Neprijateľnépodmienkyupravené
vspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluvách

sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré
sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

24. Podľa § 1a ods. 4, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.25. Podľa 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa 551 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre
iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa X.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

28.Dohodaozrážkachzomzdyzabezpečujepohľadávku,ktorávzniklazposkytnutéhospotrebiteľského
úveru, je akcesorickej povahy k hlavnému záväzku, ktorý je spotrebiteľský. Medzi stranami nebolo

sporné, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľská, že žalobcovi boli poskytnuté z titulu úveru peňažné
prostriedky, a že došlo aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy.

29. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

35. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany.

36.Výnimočnevšaksúdmôževykonaťajtiedôkazy,ktoréstranynenavrhli(tzv.príklonkvyšetrovaciemu

princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súduako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám.

37. Do skoncentrovania konania žalovaný v 1.rade nepredložil žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom
individuálne dojednal dohodu o zrážkach zo mzdy a že by spotrebiteľka bola poučená o následkoch
plynúcich z jej uzavretia.

38. Iniciatívne vykonávanie dokazovania zo strany súdu by bolo porušením pravidiel sporu so slabšou
stranou, resp. by bolo v rozpore s kontradiktórnosťou konania (súd okrem toho poskytol žalovanému
priestor, aby reagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom konania žalovaného pri uzatváraní dohody o
zrážkach zo mzdy) a naviac by bolo nie na prospech slabšej strany v spore, ale by viedlo k podpore
„silnejšej“ strany.

39. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých

zrážokavpodľa§5aods.1oochranespotrebiteľajeprípustnézabezpečeniezáväzkuzospotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej
listiny, pričom spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

40. Predmetnou dohodou sa zabezpečuje spotrebiteľský úver, pričom nie je rozhodné, či dochádza

aj k uplatneniu práva na plnenie alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na
zabezpečeniestavuprávnejistotyvtomzmysle,abysavyholhrozbeaplikácietakejtodohodyozrážkach
zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy nepodlieha žiadnej súdnej
kontrole. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom, pritom ide okrem iného aj o otázku či dlh existuje a v akej výške.

Výkon ako sa tomu stalo v tomto prípade inicioval veriteľ, subjekt s opačnými záujmami, ktorý často
požaduje zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemá nárok - neprimerané sankcie, zmluvné pokuty, poplatky,
či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusí mať nárok.

41. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj

na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho
mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, by po
splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.
Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je

účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby
zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky
nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom
rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

42. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku
plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ.

43. Podľa názoru súdu táto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola jasne a určite koncipovaná. Je

preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná úverová
zmluva, a to hoci aj na samostatnej listine, no je nepochybným, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte
nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať.

44. Ďalej má súd za to, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základe ochrany spotrebiteľa v

súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa
boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako
boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného právaimplementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je
povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc
(ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice

Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť
postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a
povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane
spotrebiteľa,jenutnévychádzaťzrozšírenéhovýkladudefiníciespotrebiteľskejzmluvy,ktorejznakomje,

že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah
a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa
domáhala ochrany svojich ústavných práv.

45. Treba poukázať na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh
bez určenia jeho oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne
uviesť, že uvedená Dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle
Občianskeho zákonníka, čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky. Ak z jej obsahu vyplýva,

že výška zabezpečenej pohľadávky je aj rovnakou výškou úverovej sumy, ktorú by si žalovaný v 1.rade
nárokoval zo zmluvy o úvere, je možné mať preto dôvodne za to, že mohlo by dôjsť k zrážkam zo
mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej strane, vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných
podmienok (napr. aj zo zmluvných pokút, čo sa napokon uvádza priamo v článku I. Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa X.X.XXXX a tiež neprijateľných poplatkov za poskytnutie služieb pod bodom 8.1. zmluvy

o revolvingovom úvere - dôvody k ich neprijateľnosti viď odôvodnenie nižšie).

46. Žalovaný v 1.rade svoju pohľadávku zabezpečil dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe
ktorej mal zamestnávateľ žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 80,35 Eur podľa zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že obe zmluvné strany súhlasili, aby sa zvýšila výška zrážok zo mzdy.

Takéto zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy bez uvedenia dlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú a neprimeranú požiadavku
poskytovateľa pôžičky, lebo tento sám subjektívne rozhoduje, že bude vymáhať od žalobkyne dlh podľa
vlastnýchpredstávovýškepohľadávkyajejpríslušenstvabezsúdnehopreskúmaniapodmienokzmluvy,
a teda posúdenia, či vôbec pohľadávka existuje. Žalobkyňa ako spotrebiteľka je v pozícii, kedy stráca

právo disponovať so svojím príjmom ako so svojím majetkom, a to bez právneho základu. Táto
dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná medzi účastníkmi zmluvného vzťahu,
ale bola vynútená poskytovateľom pôžičky a žalobkyňa ako spotrebiteľka nedokázala zabrániť
tomu, aby sa začali vykonávať zrážky z jej mzdy po tom, čo veriteľ doručil žiadosť o realizáciu dohody
o zrážkach zo mzdy. Takto naformulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva nerovnováhu v

postavení spotrebiteľa a veriteľa, keď neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj
v časti, ktorá je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, lebo môže
veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, na ktoré nemá nárok. Takéto dojednanie v dohode o zrážkach
zo mzdy je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná
medzi účastníkmi zmluvy, je vo forme formulára, v ktorom zmluvné podmienky vopred pripravil veriteľ

bez možnosti ovplyvniť ich obsah a formuláciu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky. Zrážky zo
mzdy majú v právnom poriadku aj inú ako zabezpečovaciu funkciu, môžu slúžiť ako spôsob výkonu
exekúcie a na základe tejto dohody tak vzniká nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj
treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
bola písomne uzatvorená. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo

iného príjmu realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. V dohode o
zrážkach zo mzdy musí byť uvedené, v akom rozsahu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy. V žiadnom
prípade nemôže byť táto zrážka vyššia, ako to stanovuje právny poriadok pre výkon rozhodnutia, lebo
v tejto časti by odporovala zákonu. Ani pri výkone rozhodnutia zrážky nesmú sa vykonávať vo väčšom
rozsahu, a to ani vtedy, keby s tým dlžník súhlasil. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť platiteľ mzdy

náležite identifikovaný, čo je potrebné z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o
tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie
platiteľa mzdy, neidentifikuje ho a pokiaľ ide o výšku zrážky zo mzdy, stanovuje ju vo výške mesačnej
splátky v zmysle zmluvy o úvere s tým, že podľa bodu 2 dohody môže byť zrážka vyššia, aká by bolapri výkone rozhodnutia. Toto dojednanie súd považuje za neurčité z dôvodu, že v dohode o zrážkach
zo mzdy je potrebné uviesť sumu, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť, pričom platiteľ mzdy, keďže nie je v
zmluve uvedená výška, ktorú žiadal veriteľ zraziť podľa zmluvy o úvere, nevie, v akej výške má vykonať

zrážky zo mzdy dlžníka v prípade, že by sa mala vykonať zrážka vo výške vyššej než by bola zrážka
pri výkone rozhodnutia.

47. Súd má za to, že formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax a takéto konanie je v rozpore aj s dobrými mravmi

a tiež priamo so zákonom (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Dohoda neobsahuje náležitosti podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd dospel
k záveru, že ide o neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
a rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho vyplýva aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uložením

povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1.rade ani jeho právny nástupcovia
nebudú môcť túto dohodu o zrážkach zo mzdy použiť na realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne, čím
bude chránené právo na ochranu spotrebiteľa pred zneužitím neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy pri
opätovnom prípadnom použití, čím sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.

48. Žalovaného v 1.rade v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaťažovalo dôkazné
bremeno ako už bol súd uviedol vyššie preukázať, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne
dojednaná, teda, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť so žalovaným v 1.rade jednať o znení
ustanovení tejto dohody , resp. odmietnuť ju podpísať a aj tak mať možnosť uzavrieť so žalovaným
v 1.rade úverovú zmluvu. Žalovaný v 1.rade toto dôkazné bremeno neuniesol. V danom prípade mal

súd z listín preukázané, že v rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere bola medzi sporovými
stranami uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalobkyňa, ktorá mala záujem o
poskytnutie úveru preto, aby ho získala, musela podpísať okrem zmluvy o úvere aj dohodu o zrážkach zo
mzdy s vopred pripraveným textom zo strany žalovaného v 1.rade. Všetky tieto listiny, ich ustanovenia,
vopred pripravil žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom

žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Je potom bez
právneho významu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase jej uzavretia zákonom zakázaná, ako
uvádzal žalovaný v 1.rade. Súd teda zohľadnil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárová
žalovaným v 1.rade vopred pripravená dohoda, do ktorej boli vpísané len osobné údaje žalobkyne,
číslo zmluvy. Žalobkyňa nemohla obsah dohody ovplyvniť. Z predložených listín nijako nevyplýva, žeby

pred podpisom dohody bola žalobkyňa zo strany žalovaného v 1.rade poučená o následkoch podpisu
dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Podpisom dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená podrobiť
sa vykonávania zrážok z jej mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.
49. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX je spotrebiteľskou

zmluvou a súd je oprávnený vykonať jej súdnu kontrolu. Súd konštatuje, že zmluva neobsahuje
zákonom požadované náležitosti, keď v nej chýba termín splátok úveru, termín konečnej splatnosti, v
zmluve nie je uvedená adresa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a pod
bodom 5 sú uvedené rovnaké výšky RPMN a úrokovej sadzby 70,01 %, čo svedčí o nesprávnom výpočte
týchto veličín a súd sa zhoduje s tvrdením žalobkyne, že výška RPMN nezodpovedá správnej výške,

lebo do celkových nákladov nie je zahrnutý poplatok za odklad splátok úveru podľa bodu 8 dohody o
poskytnutí služby vo výške 215,75 eur, čím sa výška RPMN navyšuje. Už len absencia jednej z týchto
povinných náležitostí spôsobuje, že úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný v 1.rade má tak nárok len na vrátenie sumy, ktorú poskytol žalobkyni ako úver, t.
j. vo výške 1 500 eur - 215,75 eur.

50. Neopomenúc skutočnosť vo vzťahu k spomenutému poplatku a podmienkam v bode 8 zmluvy, tieto
zmluvné podmienky Zmluve o revolvingovom úvere uvedené v článku 8, bod 8.1., v znení:
,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75EURab)za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EURv prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto

Dohody o poskytnutí služby.“,
a v článku 8, bod 8.4., v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o
poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní

Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a)
tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči

Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, boli opakovane súdmi
vyhlásené za neprijateľné (viď rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa
30.11.2017, sp. zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 23Co/87/2017 zo dňa 16.4.2018, rozsudok

Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Csp/13/2022 zo dňa 31.7.2023).

51. Žalovaný v 1.rade sa tak dopustil aj nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 a 8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd zdôrazňuje, že na tvrdenie žalobkyne o individuálnom vyjednaní si
dohody o zrážkach zo mzdy ani v jednom zo svojich podaní žalovaný v 1.rade relevantným spôsobom

nereflektoval. Neuviedol, akým spôsobom bolo žalobkyni ozrejmené, že pohľadávka je zabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy a že jej boli možné dôsledky uzatvorenia takejto dohody vysvetlené.

52. Opakujúc sa žalovaný v 1.rade nepreukázal, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne
dojednaná. Samotné oddelenie textu dohody o zrážkach zo mzdy od spotrebiteľskej zmluvy

neznamená, že došlo k individuálnemu dojednaniu. Ďalej nepreukázal, že náležitým spôsobom
poučil a vysvetlil žalobkyni jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni nebola
daná možnosť odmietnuť podpísať túto formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá jej bola
predložená k podpisu spolu so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyni bola dohoda o zrážkach zo
mzdy podsunutá k podpisu bez náležitého poučenia a vysvetlenia jednotlivých ustanovení dohody

o zrážkach zo mzdy, pričom táto dohoda vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje
množstvo ustanovení, ktoré sú písané drobným písmom na niekoľkých stranách a už len samotné
prečítanie týchto ustanovení zaberie množstvo času spotrebiteľovi, pričom žalovaný v 1.rade si
nesplnil svoju povinnosť upozorniť spotrebiteľa na tieto ustanovenia, poskytnúť mu výklad tak, aby
spotrebiteľ vedel zvážiť svoje vlastné rozhodnutie a mal možnosť aj odmietnuť takúto dohodu o

zrážkach zo mzdy. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel pre neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy s poukazom na § 39 OZ a uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX.

53. Súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v

Prešove,rozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9Co/177/2018,rozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 13Co/2/2020 zo dňa 08.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/23/2020
zo dňa 29.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/24/2021 zo dňa 28.04.2022,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/45/2020 zo dňa 13.05.2021, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/28/2021 zo dňa 30.11.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 14CoCsp/3/2021 zo dňa 14.10.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/22/2022 zo
dňa 23.8.2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

54.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému v 1.rade
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to i v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom

rozhodnutí o neodkladnom opatrení bolo odkázané na to, že o trovách celého konania zahŕňajúceho aj
trovy neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

57. Neodkladné opatrenie bolo nariadené na určitý čas - do právoplatného skončenia konania o veci

samej. Právoplatným skončením tohto konania zaniká aj nariadené neodkladné opatrenie (§ 333 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.