Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200995
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7818200995.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B., toho času
D. XXX, XXX XX E. B., F. C. a žalovanému 2. G. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A. XX, v konaní

o zaplatenie 4.129,71 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
4C/22/2018 - 161 zo dňa 7. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanej v 1. rade z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 1.807,31 EUR zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Pôvodnou žalobou v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/184/2014 sa žalobca domáhal od žalovaného

1. D. B., nar. XX.XX.XXXX, I. X, C., žalovanej 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX Obec C. B., toho času
D. XXX, XXX XX E. B., F. C. a žalovaného 3. G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A. XX
zaplatenia 4.129,7 EUR spolu s úrokom z omeškania zo splátok splatných za obdobie od 11.06.2010
do 24.02.2013 vo výške 420,20 EUR a s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.129,71 EUR
od 25.02.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.08.2003 uzatvoril právny predchodca
žalobcu so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu o splátkovom úvere č. 511320698, prostredníctvom ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver na účel kúpy domu vo výške 250 000 Sk (8.298,48
EUR), ktorý sa zaviazali splatiť v mesačných splátkach vo výške 3.190 Sk (105,89 EUR) splatných vždy
k 10. dňu v mesiaci. Predmetná pohľadávka bola zabezpečená Dohodou o ručení zo dňa 15.08.2003,
v ktorej sa žalovaný 3/ zaviazal uspokojiť pohľadávky veriteľa, ktoré vzniknú zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0511320698 a to v prípade, že ich dlžníci neuhradia riadne a včas. Ku dňu postúpenia
pohľadávky na žalobcu predmetná pohľadávka predstavovala sumu 6.767,67 EUR, ktorá pozostávala

z istiny 5.628,01 EUR, riadneho úroku vo výške 671,44 EUR, úroku z omeškania vo výške 438,32 EUR
a ostatného príslušenstva vo výške 29,90 EUR. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné
od 10.06.2010 do 10.08.2013 v počte 39 a celkovej výške 4.129,71 EUR. Splátky pôvodne splatné od
10.03.2013do10.08.2013sastalisplatnýmidňa24.02.2013kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru

samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 24.02.2013 si žalobca uplatnil úrok z omeškania od toho dňa.3.Vpriebehukonaniabolosúdomzistené,žežalovaný1/zomrelazuneseniaOkresnéhosúduRožňava
o dedičstve č.k. 7D/105/2016-35 zo dňa 18.05.2017 súd zistil, že konanie o dedičstve po poručiteľovi

D. B. bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty vydaný žalovanej A. B.. Súd uznesením sp.zn.
4C/184/2014-108 zo dňa 12.12.2017 konanie voči D. B. zastavil. Súd vylúčil konanie voči žalovanej 2/
a žalovanému 3/ na samostatné konanie pod sp.zn. 4C/22/2018, v ktorom už žalovaná A. B. vystupuje
ako žalovaná 1/ a žalovaný G. F. ako žalovaný 2/.

4. V priebehu konania žalovaná 1/ oznámila, že dňa 23.06.2017 bolo Krajským súdom v Prahe zahájené
insolvenčné konanie na jej majetok a následne bolo vydané Uznesenie KS Praha zo dňa 13.07.2017
o tom, že povoľuje riešenie úpadku dlžníčky A. B. oddlžením plnením splátkového kalendára. Žalobca
si následne uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní vo výške 264 203,88 Kč (10 418,54 EUR), ktorú
správca uznal v celom rozsahu. Súd prvej inštancie oznámil žalobcovi, že konanie voči žalovanej 1/
je zo zákona prerušené. Krajský súd v Prahe uznesením KSPH 72 INS XXXX/XXXX - B. - 35 zo dňa

16.12.2022svojímV.výrokomoslobodilA.B.odplateniapohľadávokzahrnutýchdooddlženiavrozsahu,
v ktorom neboli doposiaľ uspokojené, pohľadávok, ku ktorým sa v konkurznom konaní neprihliadalo
a pohľadávok veriteľov, ktorí pohľadávky do konkurzného konania neprihlásili hoci tak urobiť mali, pričom
oslobodenie sa vzťahuje aj na ručiteľov a iné osoby, ktoré mali voči dlžníkovi pre tieto pohľadávky právo
postihu. S poukazom na toto uznesenie a posúdiac vec podľa čl. 3 ods. 1, čl. 7 ods. 1, č. 18, čl. 19,

čl. 20, čl. 32, čl. 84, čl. 2 bodu 4, a Prílohy A Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/848
o insolvenčnom konaní (ďalej aj len „Nariadenie č. 2015/848“) , § 104a ods. 1 zákona č. 182/2006
Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení súd konštatoval, že žalovaná 1/ bola oslobodená od platenia
pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v ktorom neboli doposiaľ uhradené, pričom oslobodenie
sa vzťahuje aj na ručiteľov - teda žalovaného 2/, preto súd žalobu zamietol. Žalobca v časti 1.807,31

EUR vzal žalobu späť v dôsledku čoho súd s poukazom na ustanovenie § 144 a § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) v tejto časti konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1,2 v spojení s § 257 CSP, pričom odôvodnil, že
úspešnou stranou v konaní bola strana žalovaných, avšak úspech žalovaných vyplynul jedine z dôvodov
vedenia konkurzného konania voči žalovanej 1/ v Českej republike, preto súd považoval za neprimerane

tvrdé požadovať od žalobcu náhradu trov konania.

5.RozsudokvovýrokuIIaIIInapadolodvolanímžalobcauplatňujúcodvolaciedôvodypodľaustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie, nakoľko
podľa jeho názoru mal súd ex offo ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej 1/ konanie

zastaviť len voči nej a voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi malo konanie pokračovať, nakoľko vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovanej 1/ nemá vo vzťahu k žalovanému 2/ s ohľadom na vymáhateľnosť
pohľadávky žiaden právny význam. Podľa čl. 18 Nariadenia č. 2015/848 účinky insolvenčného konania
na prebiehajúce súdne konania alebo prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku
alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom členského štátu,

v ktorom toto súdne konanie prebieha, alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo. Odvolateľ
poukázal na § 166e ods. 3 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pohľadávka,
ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči
ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že nevymáhateľnosť pohľadávky voči žalovanej 1/ neznamená nevymáhateľnosť voči žalovanému

2/, čo vyplýva aj zo samotnej podstaty ručenia ako zabezpečovacieho záväzku. Vo svojom odvolaní
napáda aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože sa súd prvej inštancie nevenoval tomu,
že nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je možné uplatniť len prihláškou pohľadávky v konkurze
a aké následky má vyhlásenie konkurzu na toto prebiehajúce konanie, ani z akého dôvodu by sa
nevymáhateľnosť pohľadávky voči žalovanej 1/ mala vzťahovať aj na žalovaného 2/. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a konanie voči žalovanej 1/ zastavil a priznal žalobcovi voči
žalovanému 2/ nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.322,40 €, neuhradený úrok z omeškania vo výške
3.249,49 € a úrok z omeškania 8,45% ročne zo sumy od 1.322,40 € od 21.12.2022 do zaplatenia a trovy
konania resp. aby ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili a v odvolacom konaní ostali nečinní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP) dospejúc k záveru, že
nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v

napadnutom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý prvý výrok napadnutého rozsudku,
ktorým bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie 1807,31 EUR. V tejto časti rozsudok nadobudol

právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

9. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t. j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného

postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok
žalobcu dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Odvolacie dôvody boli v posudzovanom
prípade naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto
dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil

aj nesprávne závery o právach a povinnostiach sporových strán, ktoré sú v skutkových okolnostiach
prípadu predčasné.

13.Svojimiodvolacíminámietkamiurobilodvolateľpredmetomodvolaciehoprieskumusprávnosťzáveru
súdu prvej inštancie o dôsledkoch nevymáhateľnosti pohľadávky voči žalovanej 1/ na vymáhateľnosť

voči ručiteľovi žalovanému 2/. Takýto záver súd prijal na podklade uznesenia Krajského súdu v Prahe
KSPH 72 INS XXXX/XXXX - B. - 35 zo dňa 16.12.2022, ktorým súd vzal na vedomie splnenie oddlženia,
zbavil insolvenčného správcu funkcie a oslobodil žalovanú 1/ od platenia pohľadávok.

14. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemôže stotožniť a tento považuje za

nesprávny a predčasný.

15. Vzhľadom na to, že insolvenčné konanie bolo vedené v Českej republike a bola daná medzinárodná
príslušnosť súdu Českej republiky podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2015/848, Krajský súd v Prahe
postupoval v súlade s čl. 7, podľa ktorého ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné

konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej
len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).16. Podľa čl. 18 nariadenia účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo
prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej
podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie prebieha,

alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo. Z uvedeného vyplýva, že na predmetné konanie bolo
potrebné aplikovať zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

17. Podľa § 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného

odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

18. Súd prvej inštancie mal konanie voči žalovanej 1/ zastaviť, vzhľadom na to, že tak neurobil
odvolací súd výrokom I zastavil konanie voči žalovanej 1/ s poukazom na § 167e zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, nakoľko v tomto konaní sa uplatňuje pohľadávka, ktorá bola prihlásená do konkurzu.

19. Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa účinkov nevymáhateľnosti pohľadávky voči žalovanej
1/ na vymáhateľnosť voči ručiteľovi - žalovanému 2/ odvolací súd uvádza, že ručenie je osobitný
zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje primárny záväzkový vzťah medzi
dlžníkom a veriteľom, ktorý je charakteristický akcesorickou a subsidiárnou povahou. Akcesorita sa

v prípade ručenia prejavuje tým, že tento záväzok je záväzkom vedľajším a riadi sa obsahom hlavného
(primárneho) záväzku, ktorému je podriadený, pričom so zánikom hlavného záväzku zaniká aj ručiteľský
záväzok. Subsidiárna povaha v prípade ručenia znamená, že veriteľ sa môže obrátiť na ručiteľa a
požadovať od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka až následne, ak hlavný dlžník (pricipalis debitor)
nesplní svoj dlh.

20. Je pravdou, že zánikom hlavného záväzku zaniká aj vedľajší akcesorický záväzok, čo je
prejavom princípu akcesority, avšak nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi dôsledkom oddlženia
nemožno stotožňovať so zánikom záväzku tak, ako to posúdil súd prvej inštancie. Nevymáhateľné
pohľadávky môže dlžník splniť, ale veriteľ ich nemôže voči dlžníkovi vymáhať. Dôsledkom oddlženia je

nevymáhateľnosť pohľadávky len voči dlžníkovi a nevzťahuje sa na osobu ručiteľa. Aj keď je pohľadávka
nevymáhateľná, veriteľ si ju môže vymáhať voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku veriteľa
voči dlžníkovi zabezpečuje (napr. proti záložnému dlžníkovi), a to v celom rozsahu. Prijatie názoru
o nevymáhateľnosti pohľadávky automaticky aj voči ručiteľovi by popieralo podstatu ručenia ako
zabezpečovaciehoinštitútuakoajjehozákladnéfunkcie,najmäfunkciuzabezpečovaciuauhradzovaciu.

Zabezpečovacou funkciou ručenia narastá právna istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený včas a
riadne, prostredníctvom tretej osoby (ručiteľa), odlišnej od dlžníka, pre prípad, že by dlžník nesplnil dlh
sám, pričom uhradzovacia funkcia zakladá postulát reálnej vymožiteľnosti veriteľovej pohľadávky, a to
tým, že zakladá povinnosť ručiteľa splniť dlh, ak ho nesplní dlžník.

21. Dôsledok konkurzu na majetok dlžníka je vyjadrený aj v zákonnom ustanovení § 166e ods. 3 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči
dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku
voči dlžníkovi zabezpečuje.

22.Súdprvejinštanciezamietavývýrokrozsudkuodôvodnilvbode38stručnepoukázanímnauznesenie
Krajského súdu v Prahe, v zmysle ktorého bola žalovaná 1/ oslobodená od platenia pohľadávok, pričom
saobmedzillennakonštatovanie,žesaoslobodenievzťahujeajnaručiteľabezakéhokoľvekvysvetlenia
z akého dôvodu by mal byť oslobodený od platenia pohľadávok aj ručiteľ v rozpore s ust. § 220 CSP.

23. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Rovnako,

podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jehorozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.

III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS
243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.
ÚS 155/07, I. ÚS 402/08) (Uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo/68/2022 zo dňa 30.03.2023). Odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu žalobu zamietol.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca čiastočne späťvzal žalobu prvýkrát
v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.4.2019 v rozsahu 1000 EUR a druhýkrát v podaní, ktoré

bolo doručené súdu dňa 6.9.2023 v rozsahu 1807,31 EUR. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej
inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami § 144 a nasl. CSP.

26. Po vrátení veci, súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejedná a
rozhodne, pričom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku ako aj jeho výškou s ohľadom

na vymoženie časti pohľadávky v konkurznom konaní. Súd prvej inštancie sa v súlade so zákonnými
ustanoveniami vyporiada aj s čiastočným späťvzatím žaloby podaním zo dňa 11.4.2019. Súd dôkladne
posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí
si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími

dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožni stranám uplatniť prípadné
ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného
práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových
strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo

náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého
odôvodnenia.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).