Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7718201301.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej vo C. XXXX, zastúpenej:
JUDr. Miroslavom Ivanovičom, so sídlom v Bratislave, Štúrova 11, o zaplatenie 227.321,73 € s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7Csp/35/2018-194 zo dňa 2.8.2023,
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výrokoch o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi proti žalovanej plnú náhradu
trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7Csp/35/2018-194 zo dňa 2.8.2023

zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 227.321,73 € s prísl.. Druhým výrokom
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v plnom rozsahu
a tretím výrokom naopak žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia

žalovanejsumyodžalovanejtitulomvráteniaposkytnutéhoúveru.Odvolacísúd-KrajskýsúdvKošiciach
uznesením sp.zn. 2Co/105/2023 zo dňa 3.5.2023 zrušil rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3.Okresný súd v Michalovciach po zrušení rozsudku opätovne prejednal vec, právne ju posúdil podľa §
497 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 52, 53 a 54 Občianskeho zákonníka, § 4, § 1 Zákona č.

258/2001 Z.z. účinného do 31.7.2008 ako aj podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalobe vyhovel.

4.O trovách konania rozhodol pritom dvomi výrokmi, stroho odôvodnenými v bode 50. a 51. odôvodnenia
rozsudku, keď podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovanej v plnom rozsahu a podľa tohto istého ustanovenia a ust. § 396

ods. 1 CSP úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5.V zákonnej lehote žalobca proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie z dôvodov
podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. h/ CSP. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu, že žalovaná bolav odvolacom konaní úspešná. V tomto smere má žalobca za to, že úspech v konaní sa posudzuje
podľa konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom odvolacie konanie nepredstavuje samostatnú časť
konania, ktoré by umožňovalo súdu uzavrieť odlišný úspech strany sporu v konaní od konečného

rozhodnutia vo veci samej, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít tvorí prvostupňové a odvolacie konania z hľadiska
predmetu konania jeden celok. Preto napadnutým výrokom rozsudku, kedy súd prvej inštancie priznal
neúspešnej žalovanej v konaní náhradu trov odvolacieho konania, došlo k popretiu úspechu žalobcu
v tomto konaní, v ktorom bol v konečnom dôsledku plne úspešný a došlo tým k porušeniu jeho

práv. Postup súdu tak podľa názoru žalobcu predstavuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich
náhradu trov konania, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Okrem toho namietal,
že napadnutý výrok rozsudku v tomto smere neobsahuje žiadne odôvodnenie, právne posúdenie,
či myšlienkové pochody súdu, ktoré ho viedli k záveru, že žalovaný mal v konaní plný úspech
vodvolacomkonaní,keďžetútoskutočnosťlenkonštatoval.Ajtotonedostatočnéarbitrárneodôvodnenie
napadnutého výroku rozsudku považoval za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože

aj v zmysle ústavného súdu má právo účastník na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Žalobca tvrdil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, proti ktorej
podal odvolanie, je zmätočné, neúplné a nepreskúmateľné, nakoľko súd sa ani len okrajovo nevyjadril,
na základe čoho uzavrel, že žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech. Navrhol, aby odvolací súd

v napadnutom rozsahu rozsudok preskúmal a podľa § 388 CSP v spojení s § 390 písm. a/ a b/ CSP
zmenil ho tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

6.K odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté uznesenie aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8.Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces.Ideotakýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsastranesporuodnímajútiepráva
procesné, ktoré jej zákon priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd

nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

9.Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa sú naplnené.

10.Odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu ohľadne nesprávnosti rozhodnutia súdu úrvej
inštancie, keď osobitne rozhodoval o trovách prvostupňového a odvolacieho konania je dôvodná. Pokiaľ
súd vyššej inštancie zrušuje rozhodnutie súdu nižšej inštancie (ako to bolo v tomto spore uznesením č.k.
2Co/105/2023 zo dňa 3.5.20232Co/105/2023 zo dňa 3.5.2023), je samozrejmé, že mu uloží povinnosť
v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách uvedeného odvolacieho (dovolacieho) konania. To však

neznamená, že má separovať uvedené odvolacie konanie a jeho trovy.

11.O nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v zmysle § 262 CSP v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, t.j. celé konanie. V rozhodnutí o náhrade trov konania bude pritom premietnutý
úspech stranyvcelomkonaní,takpredsúdomprvejinštancieakoajpredsúdomodvolacím.Tentonárok

tvorí jeden celok, rozhoduje o ňom súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa spor končí a v prípade, ak
v odvolacom konaní odvolací súd mení rozhodnutie, tiež rozhoduje o nároku na náhradu trov konania
v celom konaní taktiež jedným výrokom.12.Žalobca mal v konečnom dôsledku, t.j. v konečnom právoplatnom rozhodnutí vo veci samej plný
úspech v spore a preto podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP má nárok na plnú náhradu trov celého
konania.

13.Vzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1,2 CSP v súlade
s ustanovením § 388 CSP zmenil napadnuté výroky rozsudku o trovách konania tak, že priznal žalobcovi
proti žalovanej plnú náhradu trov konania. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd
prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1,2 CSP.

14.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).