Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010214
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8622010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA
a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.12.2023
v trestnej veci obžalovanej A. B. C. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 01.06.2023, sp. zn.
SK-2T/34/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 01.06.2023, sp. zn. SK-2T/34/2022 bola obžalovaná B.
C. oslobodená spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry vo Svidníku zo dňa 09.12.2022, č. Pv
267/19/7712-69, doručenej súdu 12.12.2022, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/

Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v priestoroch pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. na ulici D. X E. F. dňa 07.07.2017 v čase približne
o 08:20 hod., kedy k nej ako zamestnankyni Slovenskej sporiteľne, a.s. prišla klientka G. H., nar.
XX.XX.XXXX, za účelom pripísania úrokov v sume 8.611,40 eur uloženej na vkladnej knižke číslo účtu F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenej v F. F., I., zneužijúc nepozornosť a dôverčivosť staršej osoby,

bez jej vedomia a súhlasu jej predložila na podpis hotovostný výber z označenej vkladnej knižky na
sumu 8.000,- eur, predčasne ukončila termínovaný vklad a uskutočnila neoprávnený výber finančných
prostriedkov, pričom tieto finančné prostriedky jej nevydala, ale si ich ponechala a použila pre vlastné
potreby, čím G. H. a J. H. spôsobila škodu vo výške 8.007,- eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených G. H. a dedičov po poškodenom J. H. s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku, podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
16.10.2023. Namietal, že rozhodnutie Okresného súdu Svidník a jeho výrok o vine a náhrade škody

v nadväznosti na výsledky dokazovania z prípravného konania a skúmania pred súdom pokladá za
nelogické, v konečnom dôsledku adekvátne neodôvodnené, pričom postup súdu prvého stupňa, ktorý
predchádzal rozsudku považuje za nezákonný. Súd prvého stupňa svoje oslobodzujúce rozhodnutie
odôvodnil primárne nespôsobilosťou uznať výpoveď poškodenej I. H. za rozhodujúci dôkaz pre uznanie
viny obžalovanej. V tomto smere nesúhlasí s daným konštatovaním konajúceho súdu. Jej výpoveď
nemožno vnímať izolovane, avšak nevyhnutne v kontexte celej dôkaznej situácie, ktorá nasvedčuje

pravdivosti ňou uvádzaných skutočností. Poukazuje na jej výpoveď z prípravného konania, ako
aj výpoveď v rámci psychologického vyšetrenia, z ktorej je zrejmé, že opätovne uvádza zhodnérozhodujúce skutočnosti. Tieto skutočnosti potvrdzujú tak záznamy z vkladnej knižky, ako aj výpoveď
poškodeného J. H., ktorý vypovedal zhodne ako jeho manželka. V kontraste s týmito skutočnosťami
bolo naopak spoľahlivo preukázané, že obžalovaná v období pred skutkom, ako aj po skutku, ktorý

sa jej kladie za vinu, jednak potrebovala pre svoje potreby finančné prostriedky značne presahujúce
jej mesačnú mzdu a tiež vkladala hotovosť vo vyšších sumách na svoje bankové účty, o čom svedčia
finančné transakcie tam uvedené. Na základe uvedeného je zjavné, že obžalovaná v rozhodnom
období, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku potrebovala finančné prostriedky na úhradu rôznych potrieb,
a to financovanie kúpy nehnuteľnosti označenej v notárskej zápisnici č. N 319/2017, zapísanej na

LV č. XX, k. ú. I., okres F., podľa ktorého je obžalovaná vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ako aj na
LKT, ktorého časť kúpnej ceny zjavne financovali pôžičkou od K. L., a tiež osobné motorové vozidlo
Suzuki Grand Vitara. O výške výdavkov obžalovanej v posudzovanom období svedčí tiež skutočnosť,
že napriek vyššie označeným vkladom a kreditným transakciám neboli tri trvalé platobné príkazy
a inkaso v sumách 20,-, 30,-, 10,- a 32,26 eur na jej osobnom účte vedenom v F. F. I. zrealizované
pre nedostatok finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti teda zjavne nasvedčujú motívu obžalovanej,

keďže finančné prostriedky v dotknutom období nepochybne potrebovala, pričom napr. aj vrátenie
pôžičky za LKT hradila navýšením hypotéky, ktorou refinancovala spotrebný úver. Obžalovaná pri
výsluchu v konaní pred súdom nevedela adekvátne zdôvodniť vklady vyššie označených súm hotovosti
na jej bankové účty, ktoré boli vkladané jednak bezprostredne po skutku, ktorý sa jej kladie za vinu
a tiež v následnom období. Zdôvodnenie obžalovanej, že vklady vo vyšších sumách realizovaných po

čase skutku boli uskutočnené z peňažných prostriedkov od jej matky, po ich predchádzajúcej zmene
z USD, znie viac ako nedôveryhodne. Tu je potrebné zvýrazniť, že aj kúpa nehnuteľností označenej
vnotárskejzápisniciN319/2017,ktorejvlastníčkoujeobžalovaná,malabyťpodľaobžalovanejuhradená
z finančných prostriedkov jej matky. Aby obžalovaná mohla všetky vyššie opísané finančné operácie
vykonávať z finančných prostriedkov jej matky, ktoré im mal podľa jej výpovede stále niekto priniesť

z USA v hotovosti, v súčte by obžalovaná mala mať doma desaťtisíce USD, ktoré, podľa jej výpovede,
v závislosti od kurzu a potreby zmenia, aby ich následne v mene Eur vložili na bankový účet. Podotýka,
že to všetko za situácie, kedy obžalovaná v rozhodnom období bola dlhoročnou zamestnankyňou banky,
disponujúcou vlastným sporiacim účtom, navyše stavebné sporenie má zriadené aj jej matka, pričom
zároveň je obžalovaná disponentom na bankových účtoch vedených vo VÚB na menu USD. Podotýka,

že obžalovaná preukázateľne vkladala aj USD priamo na bankový účet, o čom svedčí výpis z účtu
vedenom v F. F.. Takúto obranu obžalovanej preto považuje za zjavne účelovú a ňou opísané nakladanie
s finančnými prostriedkami za absolútne nelogické a pokiaľ ide o pravdivosť za nedôveryhodné. Zároveň
je potrebné zvýrazniť, že výsluch svedka A. K. D., manažérky pobočky Slovenskej sporiteľne vo F.,
nebol vykonaný zákonným spôsobom. Svedkyňa v rámci výsluchu na žiadnu z otázok prokurátora

a samosudcu neodpovedala, čo zdôvodnila nezbavením mlčanlivosti zo strany zamestnávateľa. Pritom
išlo o otázky, ktoré nesporne neboli predmetom bankového tajomstva. Súd prvého stupňa sa s danou
situáciou adekvátne nevysporiadal, čím došlo k porušeniu povinnosti svedčiť poľa § 127 ods. 1 Tr.
zákona. Je dôležité poukázať na skutočnosti, ktoré mali byť týmto výsluchom zistené a ktoré môžu
podstatným spôsobom napomôcť náležitému zisteniu skutkového stavu vo veci. Otázka funkčnosti

kamerového systému v čase skutku je určujúca a zároveň dôvodná, vzhľadom na výpoveď svedka J. H.,
ktorému malo byť pri reklamácií výberu v F. F. oznámené, že kamerový systém na pobočke toho času
nebol funkčný. Navyše, bez ohľadu na to, čo sa týmto dôkazným prostriedkom má objasniť, výsluch
predmetného svedka nebol vykonaný zákonným spôsobom, aj s poukazom na zmätočný postup súdu
prvéhostupňa,ktorýsanajprvrozhodoltentodôkazvykonať,nopotomvykonanietohtodôkazuodmietol,

hoci ho prvotne pripustil. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že rozviedol jednotlivé dôkazy,

ktoré v konaní vykonal a konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že z vkladnej knižky
poškodených bol na pobočke Slovenskej sporiteľne vo F. dňa 07.07.2017 vykonaný výber finančných
prostriedkov v hotovosti vo výške 8.000,- eur, ani ktorý zamestnanec banky a kto ako klient tento výber
uskutočnil. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí poškodených, správ Slovenskej sporiteľne, a.s. akoaj zo záznamu na predmetnej vkladnej knižke. Taktiež obžalovaná, aj napriek tomu, že si na hlavnom
pojednávaní na konkrétny výber nepamätala, identifikovala svoje vtedajšie osobné identifikačné číslo
akozamestnancavyznačenéprizáznameopredmetnomvýbere.Zajedinúpodstatnúspornúskutočnosť

nemožno označiť to, či tento výber bol uskutočnený tak, že vybraté finančné prostriedky v hotovosti
odovzdávala obžalovaná ako klientke a oprávnenej osobe poškodenej G. H., alebo ako jej je to kladené
za vinu podľa obžaloby, bez vedomia a súhlasu poškodenej, zneužijúc jej nepozornosť a dôverčivosť
ako staršej osoby, si tieto finančné prostriedky ponechala a použila pre vlastné potreby. Jediným
priamym dôkazom, z ktorého má vyplynúť vina obžalovanej je výpoveď poškodenej I. H., ktorá

vypovedala v podstate len toľko, že ona peniaze vyberať nešla, ale išla si len pripísať úroky a peniaze
jej vydané neboli. K priebehu samotného výberu ani k tomu čo podpisovala sa vyjadriť nevedela.
Výsluch poškodenej pritom nebol vykonaný kontradiktórne, keď poškodená bola naposledy vypočutá
dňa 20.05.2020 a obvinenie bolo obžalovanej vznesené až 31.07.2020. Na jednej strane zo znaleckého
posudku C. L. je zrejmé, že vzhľadom na psychický stav poškodenej nepovažovala znalkyňa za vhodné
podrobiť poškodenú ďalšiemu úkonu spojenému s vyšetrovaním v trestnej veci, na druhej strane OČTK

si musia byť vedomé toho, že ak sa nevykoná výsluch svedka aj po vznesení obvinenia, neumožní sa
tak obhajobe vykonať výsluch kontradiktórnym spôsobom, oslabuje to dôkaznú silu takéhoto dôkazu tak,
že takáto zápisnica o výsluchu nemôže byť jediným, alebo rozhodujúcim dôkazom. Poškodená nebola
vypočutá kontradiktórne ani na hlavnom pojednávaní, pretože návrh na jej výsluch nepodala žiadna
z procesných strán a podľa vyjadrenia jej dcéry je poškodená umiestnená v zariadení pre seniorov

a jej zdravotný stav je taký, že v dôsledku stareckej demencie nepozná už ani svoje vnúčatá. Navyše,
znalkyňa PhDr. Čorejová u poškodenej konštatovala podstatné oslabenie všeobecnej vierohodnosti
a tiež to, že jej schopnosť vo všeobecnosti podávať pravdivé informácie a s realitou korešpondujúce
svedectvo je podstatne limitovaná a to spochybňuje aj spôsobilosť uznania výpovede poškodenej I. H.
ako rozhodujúceho dôkazu pre uznanie viny obžalovanej. Okrem výpovede poškodenej I. H. je obžaloba

odôvodňovanáajvierohodnosťouvýpovedepoškodenéhoJ.H..Jepravdou,žepodľavýpovedesvedkov
M. N. a J. H. mal byť jeho fyzicky a psychicky stav, vzhľadom na jeho vtedajší vek výborný, čo
potvrdila aj znalkyňa PhDr. Čorejová, avšak ku kontradiktórnemu výsluchu, prípadne aj konfrontácii
po vznesení obvinenia už nedošlo a na hlavnom pojednávaní ani dôjsť nemôže, pretože poškodený J.
H. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Navyše, poškodený J. H. nebol priamym svedkom predmetného výberu,

pretože tento uskutočňovala poškodená I. H., ktorá sama pristúpila na stanovište, kde obžalovaná
ako zamestnanec banky realizovala predmetný úkon bankovej služby a on ostal sedieť ďalej. Jeho
výpoveď má teda relevanciu nie vo vzťahu k samotnému výberu, ale k tomu čo nasledovalo potom,
teda, že jeho manželka mu neoznámila, že údajný výber uskutočnila a ani reálne peniaze v hotovosti
nevidel. Ostáva neobjasnené prečo aj poškodený nepristúpil k stanovišťu obžalovanej, hoci tam podľa

výpovede obžalovanej je priestor pre viacerých klientov a priestor prečo bezprostredne potom ako
sa k nemu jeho manželka vrátila a neskontroloval pripísanie úrokov na vkladnú knižku, najmä ak
vo svojej výpovedí sa mu zdalo, že manželka sa tam zdržala najmenej 15 minút, hoci na pripísanie
úrokov by stačili 2 minúty a videl, že manželka aj niečo podpisuje. Zároveň z výpovedí oboch detí
poškodených vyplýva, že práve otec, poškodený J. H., bol ten, čo sa v rodine staral o financie, bol

šetrný, sporivý a všetko si kontroloval. Deti poškodených uviedli vo svojich výpovediach, že rodičia
im nedali žiadnu väčšiu hotovosť. Táto skutočnosť, ale nie je spôsobilá vylúčiť možnosť, že zo strany
poškodených došlo k reálnemu výberu 8.000,- eur z vkladnej knižky. Obžaloba sa snažila poukázať aj
na finančné potreby obžalovanej v čase predmetného výberu, avšak z výpisov z účtov obžalovanej súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli súvisieť s predmetným výberom, napr. náhly nárast množstva

finančných prostriedkov, predčasné splatenie úverov a podobne. Obžalovaná poukázala na to, že
finančné prostriedky jej boli a stále sú zasielané jej matkou, ktorá dlhodobo žije a pracuje v USA
v hotovosti a podľa potreby ich mení a vkladá na účet, pričom v konaní nebol predložený žiaden
dôkaz, ktorý by toto tvrdenie obžalovanej vyvrátil. Obžaloba poukazovala na to, že obžalovaná formou
notárskej zápisnice uzatvorila kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom územní

I. a zaviazala sa zaplatiť kúpnu cenu 25.000,- eur, k čomu je potrebné uviesť, že predmetná kúpna
zmluva bola uzavretá 14.06.2017 a podstatná časť kúpnej ceny mala byť zaplatená do 31.12.2017,
pričom obžalovaná dňa 14.06.2017, keď kúpnu zmluva uzatvorila, nemohla vedieť, že dňa 07.07.2017
dôjdu na pobočku Slovenskej sporiteľne poškodení a bude to práve obžalovaná, ktorá s nimi bude
uskutočňovať bankovú operáciu. V prospech obžalovanej, okrem jej bezúhonného života, pozitívnych

pracovnýchposudkovavýpovedíA.K.D.vyznievaajskutočnosť,žeakbyobžalovanákonalaspôsobom
uvedeným v obžalobe, nemohla tušiť, že poškodení na toto konanie prídu až o 2 roky a teda v čase
keď už banka nebude disponovať kamerovými záznamami. Predmetný výber bol do vkladnej knižky
zaznamenaný priamo na mieste, teda poškodená, alebo jej manžel mohli už priamo v banke o pársekúnd kontrolou zistiť a reklamovať tento výber. V tomto prípade by bezprostredne ohrozila obžalovaná
nielen pracovnú pozíciu, kariéru, ale aj povesť a mohla bezprostredne čeliť aj podozreniu zo spáchania
trestného činu. Poškodený J. H. vo svojej výpovedí uviedol, že kamerový záznam v banke mal byť

nefunkčný, avšak SLSP, a.s. jednoznačne uviedla, že kamerovým záznamom nedisponuje pre uplynutie
času. Z uvedených dôvodov nemal súd za preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal
a preto v pochybnosti obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil.

Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého

spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce
dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani procesné
strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne
zabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedenévovýroku
napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Prvostupňový

súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto
považuje tieto skutkové zistenia za správne a zákonne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu
vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so

záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že
skutok kladený obžalovanej za vinu sa stal, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za správne a zákonné.

V prejednávanej trestnej veci stáli proti sebe antagonické tvrdenia obžalovanej, ktorá spáchanie

skutku poprela a poškodených, ktorí tvrdili, že obžalovaná žalovaný skutok spáchala. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej trestnej veci však neboli produkované také dôkazy, ktoré by
jednoznačne preukázali, že skutok kladený obžalovanej za vinu sa stal. Poškodení, podľa ich výpovede,
zistili, že inkriminovaná suma z vkladnej knižky mala byť vybratá pred dvoma rokmi, pričom nevedeli
identifikovať pracovníčku Slovenskej sporiteľne, ktorá uvedenú transakciu mala vykonávať. Svedkyňa

poškodená H. vo svojej výpovedi iba potvrdila, že po dvoch rokoch, odkedy boli pripisovať úroky v
F. F. zistili, že peniaze boli vybraté, pracovníčku opísať nevie, asi niečo podpisovala, ale nevie čo.
Svedok poškodený Kosť uviedol, že išli s manželkou do F. F. vo F., ale on čakal manželku, ktorá išla
k stolíku pripísať úroky a zdalo sa mu, že tam bola dlho, lebo to malo trvať dve minúty, ale ona sa
tam zdržala najmenej 15 minút, pričom manželke pracovníčka možno dala niečo podpísať, ale on to

nevidel, ale manželka asi všetko podpísala. Ani tvrdenia svedkov M. N. a J. H., ani výpisy z účtu
obžalovanej, z ktorých jednoznačne nevyplýva, aby obžalovaná na tieto účty, alebo niektorý z týchto
účtov vkladala či už jednorazovo, alebo na viac krát sumu, ktorá by zodpovedala sume 8.000,- eur,
ktorá mala byť vybratá z vkladnej knižky poškodených, nepreukazujú spáchanie skutku obžalovanou.
Vo vzťahu k výpovediam svedkov poškodených je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto boli

realizované s odstupom času od skutku, svedok poškodený H. medzitým zomrel a svedkyňa poškodená
H. je umiestnená v zariadení pre seniorov a jej zdravotný stav je taký, že v dôsledku stareckej demencie
už nepozná ani svoje vnúčatá, pričom bola to práve svedkyňa poškodená H., ktorá mala pri obžalovanej
vyberať finančné prostriedky z vkladnej knižky, vo vzťahu ku ktorej sa znalkyňa C. L. z odvetvia
psychológie vyjadrila, že poškodená je len obmedzene schopná vnímať, zapamätať si a reprodukovať,

priznáva pamäťové medzery a aj keď vyšetrenie nezistilo sklon skresľovať udalosti, alebo snahu
poškodiť obvinenej, na skutok si už poškodená nespomína, preto nie je možné vyjadriť sa k jej špecifickej
vierohodnosti. Deteriorácia schopnosti poškodenej dosahuje rozmer stredne ťažkej kognitívnej poruchy,
pričom všeobecná vierohodnosť je podstatne oslabená. I keď u svedka poškodeného H., v zmysle
záverov znalkyne PhDr. Čorejovej, intelektové schopnosti sú zachované, všeobecná vierohodnosť

je mierne znížená, špecifická vierohodnosť zachovaná a vyšetrenie nepreukázalo snahu skresľovať
okolnosti, ani poškodiť obžalovanej je potrebné uviesť, že svedok poškodený H. nebol prítomný pri
bankovom stolíku obžalovanej, keďže podľa jeho vyjadrenia mal zdravotné problémy, preto ostal sedieť
a k stolíku išla iba svedkyňa poškodená H..

Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo dokázané, že
skutok kladený obžalovanej za vinu v obžalobe sa stal, preto s poukazom na zásadu in dubio pro reo,
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že bolo potrebné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za
správne a zákonné.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora v ním podanom odvolaní, poukazujúc na zhodné
výpovede svedkov poškodených H. a H. o tom, že spoločne išli zapísať úroky do banky a následne
s odstupom času zistili, že boli vybraté finančné prostriedky v sume 8.000,- eur z ich vkladnej knižky,
ani pohyby na účte obžalovanej, ani skutočnosť, že podľa jej vyjadrenia mali byť na jej účet vkladané
finančné prostriedky v rôznych sumách a to pred skutkom, ako aj po skutku, nie je možné považovať

za dôkazy, ktoré by odôvodňovali uznanie viny obžalovanej zo žalovaného skutku. Navyše obrana
obžalovanej o tom, že na účty vkladala peňažné prostriedky, po ich zmene z USD, pričom USD jej
zasielala matka prostredníctvom rôznych osôb, ktoré prišli na Slovensko z USA, alebo ktoré navštívili
USA a tieto jej doniesli, nebola dokazovaním v konaní vyvrátená.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že výsluch svedkyne A. K. D., manažérky pobočky

Slovenskej sporiteľne, a.s. nebol vykonaný zákonným spôsobom, krajský súd uvádza, že z obsahu spisu
vyplýva, že podaním zo dňa 27.04.2021 obhajca obžalovanej navrhol doplniť vyšetrovanie, okrem iného,
výsluchom svedkov K. D., J. O. a K. E. P., pričom jeho návrh na výsluch týchto svedkov bol odmietnutý
vyšetrovateľom.

V rámci doplnenia dokazovania pred krajským súdom bola oboznámená odpoveď Slovenskej sporiteľne,
a.s. na dožiadanie, v zmysle ktorej kamerové záznamy Slovenskej sporiteľne sa archivujú 13 mesiacov
a z uvedeného dôvodu kamerovými záznamami zo dňa 07.07.2017 už v súčasnosti nedisponujú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom

podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.