Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114210200
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114210200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX, zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanému: M. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, zastúpený: JUDr. Michal Luprich, W., M. XX, o zaplatenie 16.733,52
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13.09.2018,
č. k. 15C/17/2017-120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o nároku na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie v časti sumy 136,56 eura
zastavil a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 16.733,52 eura titulom pôžičky (500.000,- Sk) a
titulombezdôvodnéhoobohatenia1.136,56euranatomskutkovomzáklade,žesprávnympredchodcom
žalovaného - otcom žalovaného, uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 23.01.2006, na základe ktorej požičal
svojmu synovi finančné prostriedky, ktoré boli použité do nehnuteľnosti - rodinného domu nebohého,

ktorý staval spolu so svojou manželkou s tým, že dlh mal byť vrátený žalobcovi do 31.03.2011. Okrem
toho žalobca splácal za nebohého splátky do fondu bývania I. banke v sume 1.136,56 eura. Nebohý syn
žalobcu Y.. M. U. (otec žalovaného) zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičstvo po ňom nadobudol žalovaný.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že z obsahu listiny, ktorú žalobca predložil ako zmluvu o
pôžičke je zrejmé, že žalobca požičal dňa 15.09.2005 dlžníkovi v hotovosti sumu 500.000,- Sk a dohodli
sa na vrátení tejto sumy do 31.03.2011, preto skúmal, či bola uzatvorená zmluva o pôžičke a či došlo k
reálnemu odovzdaniu a prevzatiu požičaných peňazí v hotovosti 500.000,- Sk. Je toho názoru, že bolo

povinnosťou žalobcu preukázať, že žalobca ako veriteľ prenechal dlžníkovi finančnú hotovosť vo výške
500.000,- Sk, pričom podľa názoru súdu, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
túto sumu prenechal právnemu predchodcovi žalovaného. V konaní vypočul manželku žalobcu, ktorá
potvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom túto svedeckú výpoveď posudzoval v tom smere,
že žalobca a svedkyňa sú manželia, ktorí spolu žijú od roku 1994. Keďže žalovaný túto skutočnosť
popieral, vypočul i ďalších svedkov, bývalú manželku M. U., ktorá vypovedala, že jej švagor R. U. ml.,
syn žalobcu a brat nebohého povedal, že je to len fiktívna zmluva, ktorá mala slúžiť ako podklad k

majetkovému rozdeleniu a to preto, aby čo najmenej získala. Vypočul ako svedka R. U. - syna žalobcu,
tento vypovedal, že nikdy nebola pôžička medzi M. U. a žalobcom, nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí.
O tejto skutočnosti vedel zo samotného rozprávania brata, Y.. M. U. a žalobcu, ktorí mu povedali, že boli
spísať zmluvu za účelom, že má dôjsť k majetkovému vyporiadaniu medzi švagrinou E. a jeho bratom.Túto zmluvu urobili pre prípad, aby švagriná bola ukrátená pri vyporiadaní spoločného majetku. Túto
svedeckú výpoveď potvrdila aj J. U. (nevesta žalobcu a manželka svedka R. U.). Preto súd vychádzal z
toho, že žalobca nepreukázal faktický moment odovzdania prenechaných peňazí ako predmetu pôžičky

právnemu predchodcovi žalovaného, teda nepreukázal, že tieto peniaze boli reálne odovzdané Mgr.
M. U.. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol. Keďže žalobca na pojednávaní konanom dňa
13.09.2018 uviedol, že nežiada to, čo bolo zaplatené pre I. banku, predmetom konania zostala len suma
16.596,96 eura, ktorá v prepočte predstavovala sumu 500.000,- Sk. O späťvzatí žaloby rozhodol podľa
§ 145 ods. 2 CSP a o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zamietajúcej časti žalobca a domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové dokazovanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Nestotožnil
sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie v neunesení dôkazného bremena, keď poukázal na

to, že dôkazy vykonané v spise jednoznačne preukázali existenciu pôžičky vo výške 500.000,- Sk,
taktiež existenciu zmluvy o pôžičke, ktorá je platnou zmluvou, ktorej platnosť a hodnovernosť potvrdzujú
oficiálne úradne overené predpisy pred notárom oboch zmluvných strán. Poukázal na tú skutočnosť, že
v čase rozvodu bolo právoplatné stavebné povolenie na stavbu domu, kde si na financovanie zobrali
príspevok - podporu zo ŠFRB vo výške 400.000,- Sk, kde sa zaviazali, že stavbu ukončia 24 mesiacov

odo dňa, kedy bol otvorený účet v prospech dlžníka. Preto neb. Mgr. M. U. bol nútený dokončiť a
skolaudovať dom a z toho dôvodu mu dňa 15.09.2005 bola požičaná a odovzdaná suma 500.000,-
Sk, ktorú nebohý celú použil na dokončenie a skolaudovanie rodinného domu. Výpovede svedkov J.
U. a R. U. považoval za zavádzajúce a nepravdivé s účelom pomôcť žalovanému, nakoľko svedok R.
U. je synom žalobcu a nemajú medzi sebou dobré vzťahy v rodine. V závere dal do pozornosti len tú

skutočnosť, že otec nebohého Y.. M. U. nemá záujem sa obohatiť bezdôvodne, ale iba vrátiť to, čo
požičal synovi na dostavbu domu.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zmluve o pôžičke ako neformálnej, ale reálnej zmluve

sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. V danom
prípade žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti
preukázal, že dňa 15.09.2005 odovzdal otcovi žalovaného ako dlžníkovi predmet pôžičky, t. j. sumu
500.000,- Sk. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia
zmluvy o pôžičke. Žalovaný po celý čas popieral a popiera, že by takáto pôžička bola uzatvorená, a

preto bolo na žalovanom, aby preukázal, že odovzdal peniaze, pretože pokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo/98/2000,25Cdo/695/2003a25Cdo/696/2003,akoajna
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/238/2010.Neodovzdaniepredmetupôžičkypotvrdzujeaj
výpoveď manželky žalobcu U. U., ktorá uviedla: „dali sme do obálky 500.000,- Sk, obálka zostala u nás,

nachádzala sa v hale v drevenej skrinke presklenenej, ktorá skrinka bola zamknutá u žalobcu v dome“.
Je teda zrejmé, a nezpochybiteľne preukázané, že k faktickému odovzdaniu peňazí nikdy neprišlo a
ani prísť nemohlo s poukazom na tieto skutočnosti. Zmluvu o pôžičke považuje za simulovaný právny
úkon, t. j. právny úkon urobený len na oko, a teda ho považuje za absolútne neplatný úkon. Poukázal
na výpis z Mestského úradu v Nitre zo dňa 30.01.2018, podľa ktorého mal neb. Y.. M. U. zostatok

finančných prostriedkov zo ŠFRB ku koncu roku 2004 vo výške 207.905,- Sk a ku dňu 09.06.2005,
t. j. 6 dní pred údajnou pôžičkou (15.06.2005), ktorá je predmetom tohto konania na svojom účte z
poskytnutých finančných prostriedkov ŠFRB finančnú hotovosť vo výške 175.271,- Sk. Táto skutočnosť
potom vyvracia a priam neguje vyjadrenie žalobcu v odvolaní, kde uvádza, že žalobca bol oslovený
neb. M. U., aby mu požičal finančné prostriedky, nakoľko nemal peniaze na dokončenie domu. Je

tiež potrebné dodať, že na rodinnom dome nebola v čase smrti neb. M. U. dokončená fasáda, neboli
dokončené podhľady a odtoky dažďovej vody, ako aj okolie rodinného domu, s týmito prácami sa začalo
až po jeho smrti, a tieto práce boli financované výlučne z finančných prostriedkov E. U.. Čo sa týka
výpovede svedkov R. U. a J. U., tieto nie je možné považovať za účelové z cieľom pomôcť E. U., pretože
táto nie je stranou tohto súdneho konania, k predmetu sporu a k stranám sporu vypovedali po poučení

riadne a pravdivo. Tvrdenie, že svedok R. U. vypovedal tak z dôvodu, že nemá dobré vzťahy s otcom
z dôvodu, že tento sa oženil s U. U. je možné považovať za tvrdenie ad absurdum, nakoľko žalobca
sa U. U. zosobášil v roku 2002, teda pred 17 rokmi a to naozaj nemá žiadny vplyv na vierohodnosť
a pravdivosť výpovede svedka R. U.. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na dôkazy, ktoré všakneoznačil a nie je zrejmé, o aké dôkazy opiera svoje tvrdenia, pričom je zrejmé, že neb. Y.. M. U. mal
v zmysle výpisu z Mestského úradu v Nitre zo dňa 30.01.2018 dostatok finančných prostriedkov na
dokončenie a kolaudáciu rodinného domu, a teda nepotreboval pôžičku vo výške 500.000,- Sk, čo bol

len simulovaný právny úkon s cieľom poškodiť majetkové práva E. U. v prípadnom konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§ 380
CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v časti náhrady trov konania
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v prislúchajúcej časti o náhradu trov konania. Keďže výrok,
ktorým bolo konanie v časti zastavené odvolaním nebol napadnutý, nebol preto v odvolacom konaní
predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzatvoriť aj ústne,

konkludentným prejavom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci
(reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu v určení času
vrátenia. Keďže zmluva o pôžičke predstavuje tzv. reálny kontrakt, je k jej uzavretiu nutné, aby veriteľ
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi; pritom k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcej v peňažnom
plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí alebo bezhotovostným spôsobom.

11. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Zákon ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe
v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú,

skutočne existuje. Stranám sporu ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné
prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Navrhovanie dôkazov má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od začiatku konania v
žalobe,vovyjadreníknej,mimotýchtoprocesnýchúkonovvrámciprípravypojednávania,priodročovanípojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie

dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v označenom procesnom postavení, než je strana, ktorá
nesplnila, alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu závisle do konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V zmysle uplatňovania dôkazného bremena spočíva v

zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy, a súd napriek
tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pripočíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

14. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek
pochybností, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe poskytnutej pôžičky,
a preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd
plne stotožňuje. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

výpovede svedkov J. U. a R. U., keď podľa jeho názoru sú to zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, avšak
na preukázanie týchto svojich tvrdení v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie. Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 len žalobca všeobecne
uviedol, že ich výpovede sa nezakladajú na pravde a je to zaujatosť voči nemu, avšak neuviedol, z akého
dôvodu by mali byť svedkovia voči nemu zaujatí, pričom svedkyňa J. U. vypovedala, že vzťah medzi

synom žalobcu R. U. a žalobcom je neutrálny a potvrdila, že ich vzťahy ochladli, odkedy sa odsťahovali
z rodinného domu žalobcu, avšak sama svedkyňa J. U. vzťah voči žalobcovi označila ako priateľský (č.
l. 115 spisu). Nemožno preto jednoznačne konštatovať, že by výpovede týchto svedkov boli účelové, v
neprospech žalobcu a z ich výpovedí mal súd za preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená len s
úmyslom pomôcť neb. M. U. v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O tom,

že k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo svedčí i výpoveď manželky žalobcu, ktorá sama potvrdila, že
peniazeboliuloženéunichdomavskrinkenachodbe.Keďžekreálnemuodovzdaniufinančnejhotovosti
neb. M. U. nedošlo, je možné jednoznačne konštatovať, že z uvedených dôvodov nedošlo ani k zmluve o
pôžičke, a preto bolo potrebné žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť

dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti - reálne odovzdanie finančných
prostriedkov) čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).