Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202031
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Pajerchinová Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714202031.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobcu: S..

V. K., R.. X.X.XXXX, T.. D. XXX XX C., H. XXX/XX proti žalovaným: 1/ Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Hraničná 667/13, Poprad, IČO: 30 794 536 a 2/ Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, IČO:
30794536 , o ochranu osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1 300 000,- eur
s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca a žalovaní 1/ a 2/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tento súd dňa 24.2.2014 pôvodne len voči terajšiemu žalovanému 1/ žalobu o ochranu
osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej sumy v peniazoch v sume 666 000,- eur . Prvým petitom
žaloby sa žalobca dožadoval určenia , že terajší žalovaný 1/ svojou dlhoročnou činnosťou v rozpore
s jeho postavením a priamym odmietaním možnosti žalobcovi kontaktovať sa s mal. synom O. K.,
R.. X.X.XXXXX, po dobu od leta 2004 a ďalej zavinil morálne spustnutie maloletého dieťaťa, jeho
nedostatočné výsledky v škole , poruchy správania a odmietanie žalobu ako otca , čím nenapraviteľne
zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to na ochranu súkromia. Druhým petitom žaloby sa

žalobca dožadoval náhrady nemajetkovej ujmy v sume 666 000,- eur . Svoju žalobu právne kvalifikoval
podľa § 11 a § 13 Obč. zák. Žalobca je bývalý prokurátor, sudca krajského súdu a advokát, naviac básnik
a spisovateľ a bránenie mu v kontaktoch so synom je podľa neho absolútnou svojvôľou terajšieho
žalovaného 1/. V dôsledku toho došlo k absolútnemu pretrhnutiu citových a ostatných väzieb maloletého
syna k žalobcovi ako otcovi. Žalobca je hluchý a nikdy preto od syna v starobe nedostane od syna
opateru, starostlivosť, na ktorú je alebo bude odkázaný. Keďže nie je možná iná satisfakcia a náprava ,
preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok ESĽP v

Štrasburgu vo veci Niemetz z roku 1993 , A251-B , § 29 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd , v zmysle ktorého rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery
právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Ďalej poukázal na rozhodnutie
č. 10/1995 - III, podľa ktorého účelom ústavou priznaného práva na súkromie je nielen ochrana práv
podľa §11 a nasl. Obč. zák. , ale zároveň aj zabrániť štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy,
aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a aby príliš neprimerane neriadili jeho
súkromný život.

2.Po začatí konania súd na základe procesných návrhov žalobcu postupne rozhodol o pripustení
terajšieho žalovaného 2/ do konania a o zmene oboch petitov žaloby a to : 1/ uznesením zo dňa
18.2.2015vydanýmvyššímsúdnymúradníkomsprávoplatnosťouk14.3.2015ato vspojenísopravným

uznesením zo dňa 16.3.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom a s právoplatnosťou k 14.3.2015,
ktorými I. výrokom pripustil do konania žalovaného 2/ a II. výrokom formuloval , že oba pôvodné
petity žaloby sa týkajú oboch žalovaných 1/ a 2/ ; 2/ uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu
dňa 23.11.2016 za prítomnosti strán pripustil zmenu oboch petitov žaloby voči obom žalovaným
tak, že I. petitom má súd určiť , že žalovaní 1/a 2/ svojou dlhoročnou činnosťou v rozpore s ich

postavením kolízneho opatrovníka, ako aj priamym odmietaním možnosti umožniť žalobcovi kontakt s
jeho maloletým synom O. K. , R.. X.XX.XXXX a sprostredkovať mu informácie o synovi, ako ja synovi
o otcovi , v čase od leta 2004 až do dospelosti O. K. A. X.XX.XXXX, zavinili jeho morálne spustnutie ,
nedostatočné výsledky v štúdiu na ZŠ a neskôr na SUŠ Kežmarok, poruchy jeho správania a absolútne
odcudzenie od jeho otca, čím došlo k zničeniu akýchkoľvek citových väzieb medzi synom a otcom,
ktorý je absolútne obojstranne hluchý a v dôsledku konania žalovaných musí znášať doživotnú

emočnú traumu, čím žalovaní zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu v časti týkajúcej sa
ochrany súkromia , rodiny a dobrej povesti a II. petitom má súd uložiť žalovaným povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1 300 000,- eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a 3/ uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 3.2.2017
za prítomnosti strán pripustil zmenu oboch petitov žaloby voči obom žalovaným tak, že I. petitom

má súd určiť , že žalovaní 1/ a 2/ ako orgány verejnej moci poverené zákonom úlohami v oblasti
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnoprávnej kurately svojou dlhoročnou činnosťou v rozpore so
zákonom a metodickými pokynmi , najmä tým, že neumožnili nikdy žalobcovi žiaden kontakt so synom
O. K.,R.. X.X.XXXXX, nesprostredkovali mu žiadne informácie o synovi a naopak synovi o otcovi v
čase od leta 2004 až do dospelosti O. K. A. X.XX.XXXX, zavinili jeho morálne spustnutie , nedostatočné

výsledky v štúdiu na ZŠ a neskôr SUŠ Kežmarok, poruchy jeho správania a absolútne odcudzenie od
jeho otca, čím došlo k zničeniu akýchkoľvek citových väzieb medzi synom a otcom, ktorý je absolútne
obojstranne hluchý a v dôsledku konania žalovaných musí znášať doživotnú emočnú traumu zo straty
jediného dieťaťa, čím žalovaní zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu v časti týkajúcej sa
ochrany súkromia , rodiny a dobrej povesti s tým, že v ostatných bodoch zostáva žaloba nezmenená.

Tieto procesné uznesenia vydal súd podľa doterajšieho Občianskeho súdneho poriadku platného do
30.6.2016 a ďalej súd konal a rozhodoval voči obom žalovaným 1/a 2/ podľa I. a II. petitu zmenenej
žaloby.

3.

Na pojednávaniach súdu žalobca trval na zmenenej žalobe voči obom žalovaným , pričom uviedol, že
pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná tým , že začal plniť úlohu kolízneho opatrovníka maloletého
syna namiesto doterajšieho kolízneho opatrovníka - žalovaného 2/ na základe rozhodnutí súdov a to:
Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.3.2011 v konaní o neplatnosť manželstva ( je vedené na Okresnom

súde Kežmarok pod terajšou sp.zn. 2C/79/2013 a vec nie je právoplatne skončená ) , potom v konaní
Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. 19P/371/2008 ( o zákaze styku otca s mal. dieťaťom, ktorá
bola právoplatne zastavená k 13.9.2011 ) zo dňa 12.7.2011, keď bol žalovaný 2/ odvolaný z funkcie
kolízneho opatrovníka a za kolízneho opatrovníka pre mal. syna bol ustanovený žalovaný 1/ a na
základe čoho bola odstúpená spisová dokumentácia týkajúca sa mal. dieťaťa zo žalovaného 2/ na

žalovaného 1/ a napokon Okresného súdu Humenné zo dňa 29.9.2011 v konaní sp. zn. 19P/188/2007
( o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu do rozvodu manželstva, vec nie je doteraz
právoplatne skončená ) , keď bol odvolaný žalovaný 2/ z funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa a
za kolízneho opatrovníka dieťaťa bol ustanovený žalovaný 1/. Podľa žalobcu je miera zodpovednosti
oboch žalovaných na porušovaní jeho práv rovnaká. Podľa žalobcu obaja žalovaní ako štátne orgány

mali dbať na záujmy mal. dieťaťa podľa Zákona o rodine a konať v jeho záujme , aby dieťa malo vzťah
k obom rodičom, aj keď sú rodičia dieťaťa v rozvodovom konaní. Obaja žalovaní porušili čl. 18 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa , v ktorom sa uvádza, že štáty musia vynaložiť maximálne úsilie , aby bola
uznaná zásady, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa a dieťa má
právo na oboch rodičov. Žalovaní svojím konaním porušili čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods.

1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky , podľa ktorých každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti , dobrej povesti a na ochranu mena , ďalej na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života a rodičia majú právo na výchovu svojich detí. Žalobca poukázal na
nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 22/01 , podľa ktorého Ústava SR pojem súkromný a rodinný život nedefinuje,preto Ústavný súd prihliadol na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pojem súkromný a rodinný život teda musí zahŕňať aj právo jednotlivca nadväzovať a rozvíjať vzťahy
so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. To isté je upravené aj v rozsudku ESĽP vo veci Niemetz z roku

1993 pod č. A 251-B, § 29. Žalobca poukázal aj na ďalšie judikáty týkajúce sa vzťahu otca a mal. dieťaťa
a to: nálezy ÚS ČR č. I ÚS 238/05 , ÚS ČR č. I ÚS 618/05 a rozsudok ESĽP vo veci Scozzari a Giunta
proti Taliansku č. 39221/98 a 41963/98, § 148 ESĽP 2000 , rozhodnutie NS SR z 18.2.2010 č. R-53/2010
a č. R-29/2001 z 28.4.1998, z ktorých vyplýva, že v prípade zásahu na súkromie nie je povinnosťou
dotknutej osoby preukazovať, že oprávnený zásah pôsobil difamačne ( poškodenie cti ) a mal za

následok zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Pri určovaní výšky ujmy fyzickej osobe
súd musí prihliadnuť aj na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo a má zobrať zreteľ jednak
na osobu postihnutú a jednak na osobu, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pokiaľ sa týka doterajších
súdnych rozhodnutí Okresného súdu Humenné vo veci maloletého dieťaťa ( išlo o predbežné opatrenia,
teraz neodkladné opatrenia ), väčšina rozhodnutí bola urobená iba na základe kontaktu žalovaných
s matkou dieťaťa a odkedy podal návrh na zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti od 7.11.2005 ,

jeho maloletý syn z dôvodu odlúčenia stratil k nemu akúkoľvek citovú väzbu a začal ho nenávidieť.
Napokon poukázal na ustanovenie Zákona o rodine , že kontakt otca s mal. dieťaťom je pre harmonický,
psychický vývoj dieťaťa nevyhnutný a je v záujem dieťaťa nestratiť s otcom kontakt v útlom veku. Tiež
poukázal na judikát KS Prešov sp. zn. 21CoE/74/2014, z ktorého vyplýva , že aj po rozpade rodiny s mal.
deťmi zákon zaväzuje deti svojich rodičov ctiť a rešpektovať a rodičia zodpovedajú za riadnu výchovu

detí , preto nie je dôvod, aby sa žalobca ako ottec s maloletým dieťaťom nestretával. Podľa názoru
žalobcu od decembra 2005 , po 1,5 - ročnom odlúčení dieťaťa od neho, keď bol dňa 15.7.2004 vzatý
do väzby a neskôr bol prepustený z väzby, nemohli vzniknúť psychické problémy u maloletého syna
pre jeho správanie. Posudky psychológov a psychiatrov, resp. aj podávané správy oboch žalovaných
vo veci mal. dieťaťa a vzťahov k nemu ako k otcovi, považoval za tendenčné , s cieľom vyjsť v ústrety

matke , s ktorou dieťa po ich rozchode ako manželov žilo. Žalobca má pochybnosti o psychickom stave
matky dieťaťa Renáty Malikovej ( v poradí jeho tretej manželky), s ktorou je v rozvodovom konaní ,
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 9C/120/2006, ako aj jej rodiny. Toto rozvodové
konanieniejedoterazprávoplatneskončené. Faktomje,ženaOkresnomsúdeHumennébolovydaných
viac predbežných opatrení o dočasnej úprave práv a povinností otca k mal. dieťaťu a naposledy tak

bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 19P/188/2007-1466 zo dňa 24.8.2016 ,
ktorým bol jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia zakázaním styku matke a starých rodičov zo
strany matky s maloletým dieťaťom zamietnutý a na jeho odvolanie Krajský súd v Prešove uznesením
zo 17.10.2016 toto uznesenie potvrdil, pretože otec neosvedčil ním uvádzané skutočnosti. Žalobca
odôvodnil výšku žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy tým, že si potrebuje vyriešiť svoju bytovú situáciu ,

pretože v súčasnosti býva v menšom byte vo Valaskej , ktorý mu dala k dispozícii jeho prvá rozvedená
manželka a ktorá ho aj finančne podporuje. Vzhľadom na to, že je emeritný sudca, prokurátor, advokát,
básnik, spisovateľ, i keď abstinent a nefajčiar , štandardom pre neho je 3- izbový byt a okrem toho
ďalšie finančné prostriedky potrebuje na zabezpečenie životných a kultúrnych potrieb primeraných jeho
intelektu a dosiahnutej intelektuálnej a profesionálnej úrovni. Musí pamätať aj na to , že mu jediný

odcudzený syn Andrej nebude poskytovať pomoc v starobe a nebude mu ani oporou, takže ďalšie
finančné prostriedky bude potrebovať aj na zabezpečenie stálej opatrovateľky, bývajúcej s ním vo
väčšom byte, ktorý si plánuje zakúpiť . Podľa neho nie je neprimerane vysoká uplatnená náhrada,
pretože na každého žalovaného to vyjde 650 000,- eur. Napokon žalobca poukázal na to, že v trestnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3T/25/2014 bol vyhlásený voči nemu oslobodzujúci

rozsudok spod obžaloby na pojednávaní súdu dňa 1.2.2017 , pretože nebolo preukázané, že by sa
dopúšťal domáceho násilia. Podľa neho výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má plniť dve
funkcie: satisfakčnú - zadosťučinenie pre poškodeného a funkciu preventívno - sankčnú. Žalovaní 1/ a 2/
neboli k nemu ako k otcovi mal. dieťaťa ústretoví, nerešpektovali jeho prosby, aby mu umožnili stretávať
sa s mal. dieťaťom , vyjadrovali sa pozitívne o výchovnom prostredí mal. dieťaťa u matky, hoci tomu

tak nebolo a tým nesú zodpovednosť za porušovanie svojich povinností. Podľa neho postup žalovaných
nie je iba nesprávny úradný postup , na ktorý by sa vzťahoval Zák. č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody
spôsobenej nezákonným postupom, pripúšťa ,že sú možné aj súbehy týchto postupov . Ale v tejto kauze
ide o zásah do práva na ochranu jeho osobnosti. Preto dal prednosť žalobe na ochranu osobnosti pred
žalobou na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom. Napokon žalobca poukázal na verejne

známe rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy súdmi v Slovenskej republike ( napr. prípad Š. D. ).
Vinu žalovaných vidí v tom, že doterajšia rozhodovacia činnosť súdov týkajúca sa mal. dieťaťa bola
na základe podávaných správ a vyjadrení žalovaných 1/ a2/ ako kolízneho opatrovníka zastupujúceho
mal. dieťa v týchto súdnych konaniach. Dieťa bolo predbežne zverené rozhodnutím Okresného súduHumenné matke , s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v rozhodnutí sa uvádza, že syn je na matku
citovo naviazaný a otca odmieta, v čom sa uvedený súd oprel o vyjadrenie žalovaných.

4.

Napojednávaniachsúdužalovaný1/ ažalovaný2/sožalobounesúhlasili,pretoževpostaveníkolízneho
opatrovníka postupovali s platnými právnymi predpismi a internými normami, o čom svedčí celá spisová
dokumentácia vedená postupne ich úradmi. Z ich spisovej dokumentácie vyplýva, že maloleté dieťa

sa nechcelo stretávať s otcom a podľa ich záznamov spísaných s mal. dieťaťom, resp. ZŠ sa dieťa
vyjadrilo, že sa s otcom nechce stretávať. Tým, že rešpektovali najlepší záujem dieťaťa proti otcovi
priamo nešli, ich vyjadrenia v prebiehajúcich súdnych konaniach majú odporúčací charakter pre súd
a zo strany súdov im nebolo vytknuté žiadne pochybenie ani raz. Výslovne z vyjadrenia spísaného s
dieťaťomdňa8.6.2011atoprepotrebyOkresnéhosúduHumennévyplýva,žedieťavidelootca,keďbolo
malé, nemá k nemu vytvorený vzťah, nechce ísť k otcovi a nechce sa s ním stretávať. Takýto názor mal.

dieťaťavyslovilodieťasamé,bezichovplyvňovania.Pokiaľdieťamalonejaképsychicképroblémyalebo
bolo choré, toto nemôže ovplyvňovať kolízny opatrovník, ale je to v kompetencii príslušného odborníka -
psychológa alebo psychiatra. Keďže žiadne zanedbávanie dieťaťa matkou zistené nebolo, z ich strany
neboli navrhnuté žiadne výchovné opatrenia, ktoré by sa mali realizovať. V prípade, že žalobca
podával návrhy zo svojho subjektívneho hľadiska ( napr. zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti ) ,

tieto nemohli podporiť, pretože zo strany matky nezistili zlú starostlivosť alebo zanedbanú starostlivosť
o dieťa a napokon tento návrh zamietol súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti. To, že dieťa malo
horší prospech v škole nemožno považovať za zanedbanie dieťaťa, môže tam byť viac dôvodov , napr.
obdobie puberty, zlé vzťahy medzi rodičmi a pod. Dieťa im zakaždým deklarovalo, že matka sa o neho
dobre stará a má k nej kladný citový vzťah. Preto navrhli obaja žalovaní žalobu voči nim ako nedôvodnú

zamietnuť.

5.

Svedkyňa K.. K. I. , zamestnankyňa žalovaného 1/ pred súdom uviedla, že istý čas bola zodpovedná za
niektoré spisy týkajú sa mal. O. K. a to po odchode predchádzajúcej zodpovednej zamestnankyne na
materskú dovolenku. V činnosti za posledných 5 rokov až do dovŕšenia plnoletosti syna O. K. vykonávali
pre potreby súdnych konaní a keďže dieťa žilo s matkou, zákonite robili šetrenia rodinného prostredia
u matky. Šetrením rodinných pomerov a rozhovormi s dieťaťom po uvedenú dobu nezistili, že by matka

bola duševne chorá, bola riadne zamestnaná ako laborantka v nemocnici. V študijných výsledkoch
dieťaťa sa opierala o poznatky získané od matky dieťaťa. Žalobcovi ako otcovi nič nebránilo požiadať
školu a informovať sa o študijných výsledkoch syna, a preto ich úrad nenesie zodpovednosť, ak tak
škola nerobila. Podotkla, že Okresný súd Humenné ani raz voči ich úradu nevyvodil žiadne dôsledky. O
návrhoch otca na úpravu styku so synom predsa rozhoduje súd, nie ich úrad. Nebolo v ich kompetencii

ovplyvniť, aby Okresný súd Humenné rozhodol v merite veci o úprave rodičovských práv a povinností
k dieťaťu do rozvodu, bolo rozhodnuté o dočasnej úprave týchto pomerov predbežným opatrením.

6.

Svedkyňa K.. C. R., zamestnankyňa žalovaného 2/ pred súdom uviedla, že v r. 2006 po prepustení
žalobcu z väzby bola prítomná pri spisovaní úradného záznamu s otcom s ďalšími 2 zamestnankyňami.
Do roku 2009 pracovala ako vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, potom
bola z organizačných dôvodov presunutá na oddelenie pomoci v hmotnej núdzi, takže sa nevie presne

vyjadriť ako pokračoval prípad po uvedenom čase. Dokonca v októbri 2005, keď otec z väzby požiadal
ich úrad o možnosť stretávať sa so synom na pôde väznice v sprievode pracovníka úradu, bola na
materskej dovolenke až do augusta 2008. Keďže dieťa žilo s matkou, pri prešetrovaní pomerov v rodine
komunikovali s matku, u ktorej neboli zistené žiadne závady. Nebolo v ich kompetencii ovplyvniť, aby
Okresný súd Humenné rozhodol v merite veci o úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu do

rozvodu, bolo rozhodnuté o dočasnej úprave týchto pomerov predbežným opatrením.

7.Svedkyňa K.. K. R., zamestnankyňa žalovaného 2/ pred súdom uviedla, že nikdy nevykonávala agendu
sociálnoprávnej ochrany, a preto so žalobcom ako otcom nikdy neprišla do kontaktu. Pracovala ako
sociálna kurátorka. Bola privolaná ako svedkyňa pri komunikáciách zodpovednej pracovníčky na ich

úrade so žalobcom ako s otcom, vzhľadom na nejaké nezhody. Na maloleté dieťa nemali založený
žiadne spis a neprišiel im ani žiaden podnet. Pokiaľ by ich rodičia požiadali o pomoc, tak by s dieťaťu
začali venovať, čo v danom prípade nebolo. Neprišiel za ňou ani otec a ani matka dieťaťa až do roku
2009, dokedy túto právu vykonávala, od toho času pracuje na oddelení pomoci v hmotnej núdzi. Podľa
svedkyne za problémovú rodinu s maloletými deťmi sa považuje taká rodina, v ktorej sú deti z rodín

sociálne znevýhodnených aj ekonomicky dobre založených, aj úplných, aj neúplných, polosiroty a
pod. Vždy záleží na konkrétnom prípade.

8.

Súd vykonal dokazovanie: výsluchom strán a vyššie uvedených svedkov , uznesením OS Humenné

zo dňa 29.9.2011 pod sp. zn. 19P/188/2007 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k
mal. Andrejovi Malikovi do rozvodu manželstva ( o odvolaní kolízneho opatrovníka - žalovaného 2/
a ustanovení kolízneho opatrovníka - žalovaného 1/, uznesením OS Humenné zo dňa 19.8.2011
pos sp. zn. 19P/371/2008 o zákaze styku otca s mal. Andrejom Malikom ( konanie zastavené ) ,
správou žalovaného 1/ z 18.2.2015 o prešetrení rodinného prostredia mal. dieťaťa ku konaniu o

rozvod manželstva vedeného na OS Humenné pod sp. zn. 9C/120/2006 ( uvedené, že mal. dieťa má v
domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky a neboli zistené žiadne závady starostlivosti matky o
dieťa ), správou žalovaného 1/ z 26.2.2014 o zhrnutí postupu v súdnych konaniach vo veci mal. dieťaťa
Andreja Malika, pokusom o zmier vo veci sporu o ochranu osobnosti žalobcu adresovanú žalovanému
1/ a 2/ dňa 30.3.2015, návrhom na vydanie predbežného opatrenia podaným žalobcom dňa 7.11.2005

na OS Kežmarok o umiestnení mal. dieťaťa do ústavnej starostlivosti , uznesením OR PZ v Kežmarku
z 6.10.2011 o odmietnutí trestného oznámenia žalobcu voči Mgr. Jurajovi Fabisovi, riaditeľovi ZŠ ,
Nižná brána 8, Kežmarok pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa,
výpismi mailov , listov a zo zdravotnej dokumentácie o mal. dieťati, výpismi z klasifikácie mal. dieťaťa zo
ZŠ , Nižná brána 8,Kežmarok a SUŠ Kežmarok , správou Obce Slovenská Ves pre potreby súdneho

konania OS Humenné sp. zn. 9C/120/2006 o manželských problémoch JUDr. V. K. O. W. K., správou
V. C. z 13.8.2014 o povesti žalobcu, posudkom Okresného úradu Kežmarok z 18.9.2000 o tom, že S..
V. K. je občas s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a z obojstrannou
praktickou hluchotou , výpismi zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, návrhom matky W. K. z
19.12.2006 na zakázanie styku otca s mal. dieťaťom podaným na OS Kežmarok, úradnými záznamami

spísanýmisotcommal.dieťaťaamatkoumal.dieťaťasožalovaným2/z21.6.2007,5.3.2007,29.5.2011,
3.3.2011, úradným záznamom spísaným s otcom u žalovaného 1/ dňa 11.3.2013, podaním správy OS
Humenné vo veci 15P/24/2011 o zrušení zákazu styku otca s mal. dieťaťom, odpoveďou žalovaného
1/ žalobcovi z 5.2.2014 o tom, že mal. dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky a
neboli zistené žiadne nedostatky , uznesením OR PZ Kežmarok z 14.6.2013 o odmietnutí trestného

oznámenia žalobcom voči K.. O. K. za podozrenie z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia,
podnecovanie,hanobenie avyhrážanieosobámpreich príslušnosťkniektorejrase,národu,národnosti,
farby pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu vrátane zamietnutia sťažnosti Okresnou prokuratúrou
v Starej Ľubovni z 10.4.2007 podanou žalobcom, uznesením Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok
z 19.2.2007 o odmietnutí podozrenia zo spáchania prečinu nátlaku osobe S.. V. K. , ktorého sa mal

dopustiť riaditelia , zástupcovia a učitelia rôznych ZŠ v Kežmarku za neumožnenie otca stretnúť sa
s mal. synom, , uznesením OP Kežmarok z 2.1.2012 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
vyšetrovateľa OR PZ Kežmarok zo dňa 10.10.2011, uznesením OR PZ Kežmarok z 17.10.2014 o
zastavení trestného stíhania podaného žalobcom voči matke dieťaťa W.T. K. za prečin ohrozovania
mravnej výchove mládeže, uznesením OP Stará Ľubovňa z 26.1.2012 o zamietnutí sťažnosti žalobcu

proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Kežmarok zo dňa 1.12.2011, potvrdzujúcim uznesením KS v
Prešove sp. zn. 5CoP/26/2007 z 8.11.2007 o potvrdení uznesenia OS Humenné sp. zn. 20P/17/2007
z 3.9.2007 o predbežnom zákaze styku otca s mal. Andrejom Malikom, zisťovaním stavu konania
vedeného na OS Kežmarok pod sp. zn. 3C/226/2011 vo veci žalobcu proti nášmu žalovanému 2/ o
určenie , že žalobca bol diskriminovaný (žaloba, bola súdom zamietnutá dňa 17.2.2017, viď č.l. 314

spisu ) , zisťovaním stavu konania vedeného na OS Humenné pod sp. zn. 9C/120/2006 o rozvode
manželstva žalobcu a W. K. a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu po rozvode
manželstva ( v konaní nie je rozhodnuté a vec nie je právoplatne skončená ), zisťovaním stavu konania
vedeného na OS Kežmarok pod sp. zn. 2C/79/2013 o neplatnosť manželstva rodičov dieťaťa ( v konanínie je rozhodnuté a vec nie je právoplatne skončená ), zisťovaním stavu konania vedeného na OS
Humenné pod sp. zn. 19P/188/2007 o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu do rozvodu
manželstva ( v konaní nie je rozhodnuté a vec nie je právoplatne skončená a platia vydané predbežné

opatrenia o dočasnej úprave do rozhodnutia vo veci ), uznesením OS Humenné zo 7.3.2016 v konaní
sp. zn. 9P/188/2007 o zamietnutí návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave jeho styku
s mal. dieťaťom, vrátane potvrdzujúceho uznesenia KS v Prešove zo dňa 26.4.2016 v konaní sp. zn.
17CoP/8/2016, korešpondenciou žalobcu so žalovaným 1/ z 8.2.2016 , odpoveďou žalovaného 1/ z
15.2.2016, listom žalobcu synovi danému na vedomie žalovanému 1/ dňa 10.2.2016, výpismi z verejnej

tlače predloženými žalobcom, uznesením OR PZ Kežmarok z 1.12.2011 o zastavení trestného stíhania
vočiW.K.zazločinmareniaspravodlivosti,uznesenímKSvPrešovesp.zn.21CoE/74/2014z25.9.2014
o zrušení uznesenia SO Poprad č.k. 15Em/3/2007 - 492 zo dňa 25.2.2014 o zamietnutí návrhu na výkon
rozhodnutia , rozsudkom OS Brezno č.k. 3T/25/2014-1713 zo dňa 1.2.2017o oslobodení obžalovaného
S.. V. K. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby , správou žalovaného 2/ o prešetrení
rodinného prostredia mal. dieťaťa z 8.6.2011 pre OS Humenné vo veci sp. zn. 19P/371/2008 ( so

záverom , že otec naposledy videl dieťa, keď bolo malé, dieťa nemá k nemu vytvorený vzťah, nechce
ísť k otcovi , ani sa s ním stretávať a načo ), charakteristikou žiaka K.. O. K. zo ZŠ Nižná brána 8 ,
Kežmarokz17.5.2011(sozáverom,žedieťaježiakom6Dtriedy,vymeškanéhodinymáospravedlnené,
k učiteľom sa chová slušne a spolupráca školy s matkou je veľmi dobré, dieťa je žiakom hokejovej triedy,
väčšie problémy s ním nie sú, lekárskou správou z 18.5.2011 o riadnej starostlivosti matky o dieťa ,

psychologickým nálezom Ambulancie klinickej psychológie Sp. Nová Ves z 13.12.2006 o postupnom
stabilizovaní zdravotného a psychického stavu dieťaťa s tým, že nedoporučujú kontakt s otcom, aby
sa predišlo prehĺbeniu traumatizácii dieťaťa a zhoršeniu jeho zdravotného stavu s doriešením rozvodu
rodičov a tam riešiť otázku otca so synom, prehľadom sporov , ktoré viedol a vedie žalobca vrátane
trestných oznámení a žiadostí žalobcu na rôzne štátne orgány ( viď č.l. 310 - 311 spisu ) , správnou

ZŠ ,Nižná brána 8, Kežmarok z 8.9.2011 o tom, že žalobca navštívil v škole syna Andreja Malika,
ktorý sa odmietol stretnúť so svojím otcom, korešpondenciou žalobcu so SUŠ Kežmarok u 24.1.2010
a 8.2.2016 a uznesením OS Humenné z 24.8.2016 v konaní sp. zn. 19P/188/2007 o zamietnutí návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zákazom styku matky a jej rodičov s mal. dieťaťom, vrátane
potvrdzujúceho uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.10.2016 pod sp. zn. 23CoPom/1/2016 , na základe

čoho súd zistil nasledovný skutkový stav.

9.

Žalobca sa zmenenou žalobou dožadoval I. petitom určenia od oboch žalovaných 1/ a 2/ určenia , že

žalovaní 1/ a 2/ ako orgány verejnej moci poverené zákonom úlohami v oblasti sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnoprávnej kurately svojou dlhoročnou činnosťou v rozpore so zákonom a metodickými
pokynmi , najmä tým, že neumožnili nikdy žalobcovi žiaden kontakt so synom O. K.,R.. X.X.XXXXX,
nesprostredkovali mu žiadne informácie o synovi a naopak synovi o otcovi v čase od leta 2004 až
do dospelosti O. K. A. X.XX.XXXX, zavinili jeho morálne spustnutie , nedostatočné výsledky v štúdiu na

ZŠ a neskôr SUŠ Kežmarok, poruchy jeho správania a absolútne odcudzenie od jeho otca, čím došlo
k zničeniu akýchkoľvek citových väzieb medzi synom a otcom, ktorý je absolútne obojstranne hluchý
a v dôsledku konania žalovaných musí znášať doživotnú emočnú traumu zo straty jediného dieťaťa,
čím žalovaní zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu v časti týkajúcej sa ochrany súkromia ,
rodiny a dobrej povesti a II. petitom navrhol, aby súd uložil žalovaným 1/a 2/ povinnosť spoločne a

nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spolu v sume 1 300 000,- eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pasívnu legitimáciu oboch žalovaných odôvodnil tým, že postupne
najprv žalovaný 2/ a od r. 2011 potom žalovaný 1/ plnili úlohu kolízneho opatrovníka maloletého syna
O. K. v súdnych konaniach vedených na OS Kežmarok, OS Humenné aj pred odvolacím KS v Prešove.
Okrem toho pôsobili postupne ako orgány verejnej moci na úseku sociálnoprávnej ochrany dieťaťa a

sociálnej kurately a ich vyjadrenia na súdy boli tendenčné , zakladali sa na zisteniach pomerov mal.
dieťaťa u matky, u ktorej dieťa po rozchode rodičov od leta 2004 žilo až do svojej plnoletosti a žije
aj naďalej . Práva žalobcu ako otca neboli rešpektované týmito orgánmi ( žalovaným 1/ a 2/ ) , medzi
žalobcom ako otcom a jeho jediným dieťaťom O. K. došlo k trvalému odcudzeniu, dieťa ho odmieta a
nie je ochotné s ním komunikovať v akejkoľvej forme. Tým u žalobcu ako otca došlo k nenapraviteľným

stratám na jeho ľudskej dôstojnosti , osobnej cti , dobrej povesti a ochrany jeho mena. Žalobca je
emeritný sudca, prokurátor, advokát, básnik, spisovateľ, nefajčí a nepije a navyše aj fakticky hluchý,
čím je jeho celková spoločenská ujma ešte väčšia. I keď priamo žalovaní 1/a 2/ nerozhodovali o
dočasnej úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ich vyjadrenia a predložené stanoviskáako kolízneho opatrovníka boli pre rozhodnutie súdom smerodatné. Napriek opakovaným žiadostiam
žalobcu ako otca žalovaný 2/ a potom žalovaný 1/ neboli ochotní začať riešiť výchovné problémy s ich
maloletým synom , ktoré sa postupne v rôznych smeroch stupňovali ( zhoršenie školského prospechu,

antagonistické maily , ponocovanie , fajčenie, promiskuita a pod. ) . Tieto zásahy do jeho osobnostných
práv nekonaním žalovaných 1/ a 2/ sú také vážne a trvalé, že okrem konštatovania tohto porušenia
zákonných povinností oboma žalovanými je na mieste aj náhrada nemajetkovej ujmy v žalovanej sume
1 300 000,- eur od oboch žalovaných, ktorou sumou si chce žalobca vykompenzovať svoje citové ,
spoločenské a materiálne straty (potrebuje si kúpiť 3- izbový byt, zabezpečiť stálu opatrovateľku, ktorá

by sním bývala v byte a ďalšie výdavky súvisia so zabezpečením životného a kultúrneho štandardu
vzdelaného a hendikepovaného človeka ). Pokiaľ sa týka právneho odôvodnenia žaloby podľa § 11
a § 13 Obč. zák., podľa žalobcu táto všeobecná právna úprava má prednosť pred osobitnou právnou
úpravou a to uplatnením náhrady škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z o náhrade škody spôsobenej
nezákonným postupom žalovanými 1/ a 2/ . žalobca poukázal na početnú judikatúru, ktorú citoval jednal
počas svojich výsluchov na pojednávaniach súdu a jednak ich uvádzal v písomných podaniach súdu.

Žalovaní1/a2/sožalobounesúhlasili,navrhli žalobuakonedôvodnúzamietnuť,pretožesa nedopustili
žiadneho porušenia svojich povinností a pokiaľ predkladali vyjadrenia, správy a stanoviská pre súdy,
bolo na uvážení týchto súdov ako rozhodnú , pretože išlo len o jeden z dôkazov. Žalobcovi nebránili
uplatňovať svoje rodičovské práva a takýchto jeho návrhoch tiež rozhodoval súd ,nie žalovaní. Navyše
aj dieťa má svoje práva, ktoré musia byť v súdnych konaniach a kolíznymi opatrovníkmi rešpektované a

pokiaľ dieťa od útleho veku sa nestretávalo s otcom, otca odmietalo, tieto skutočnosti museli do svojich
vyjadreniach pravdivo uviesť súdu. V súčasnosti dieťa dovŕšilo plnoletosť a je na žalobcovi a dospelom
synovi,abysisvojevzťahy vyriešili,resp.obnovili.Žalobcanavrholzmenenej žalobevyhovieťažalovaní
1/a 2/ navrhli zmenenú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti , najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa prechodných ustanovení v § 470 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 platí, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vyššie citovanej právnej úpravy súd dospel k
právnemu záveru, že zmenená žaloba žalobcu voči žalovaným 1/a 2/ je nedôvodná , a preto ju súd

zamietol. Predmet konania o ochranu osobnosti žalobcu a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
súvisí s mimoriadne ťaživou rozvodovou situáciou žalobcu a jeho manželky W. K. a s ich mimoriadne
veľkými rodičovskými nezhodami pri plnení rodičovských práv a povinností k mal. synovi O. K., R..
X.XX.XXXX po rozchode rodičov a počas ich rozvodového konania . Žalovaný 2/ a potom žalovaný
1/ od r. 2011 a ďalej plnili zo zákona úlohu kolízneho opatrovníka a okrem toho vykonávali úlohy

ako štátny orgán na zverenom úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rozhodovacia
činnosť o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu jednak do rozvodu manželstva a jednak
po rozvodemanželstvavšak nepatrídoprávomoci žalovaným,alepríslušnémusúdu.Vprebiehajúcich
súdnych konaniach žalovaný 2/ a potom žalovaný 1/ podávali súdu správy o rodinnom prostredí a
zabezpečovaní starostlivosti o dieťa matkou , ktorej bolo zverené predbežným opatrením súdu. Tieto

správy boli podávané na základe poznatkov získaných prešetrením rodinného prostredia dieťaťa
u matky , resp. osobnými pohovormi s dieťaťom. Je nesporné , že činnosť žalovaného 2/ a potom
žalovaného 1/ nemohla ovplyvniť rozhodovanie súdu, pretože súd rozhoduje nestranne a zákonne
sám podľa zisteného skutočného stavu a platnej zákonnej úpravy. Preto nemôže žalobca pripisovaťna vrub žalovaným , že mu súdy doteraz nevyhoveli v jeho početných návrhoch ohľadne viacerých
navrhovaných úprav práv a povinností k dieťaťu do rozvodu. Nesúvisí nijako s činnosťou žalovaných
1/a 2/, pokiaľ bol žalobca trestne stíhaný pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, istý

čas bol vo väzbe a napokon bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Brezno na
pojednávaní súdu dňa 1.2.2017. Toto trestné konanie voči žalobcovi sa žalovaných 1/a 2/ nijako
netýkalo a nemali na neho žiaden dosah. Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaní 1/a 2/
prispeli k psychickým problémom dieťaťa, k jeho neprospechu v škole a k tomu, že dieťa žalobcu ako
otca úplne odmietlo. Tak ako o tom vypovedali žalovaní 1/a 2/ , takéto správanie dieťaťa súviselo

práve s ťaživými nezhodami rodičov v súvislosti s ich rozchodom a rozvodom, ale napriek tomu
dieťa preferovalo matku, naopak otca úplne odmietlo a nemalo záujem sa s ním stretávať. Je potrebné
dodať, že vzhľadom na právne dôvody žaloby na ochranu osobnosti žalobcu voči žalovaným 1/ a
2/ , nijako nesúvisí s touto ochranou , pokiaľ žalobca vyčíta žalovaným 1/a 2/, že sa mali pričiniť o
psychické problémy a problémy v správaní dieťaťa, pretože už ide o ochranu práv dieťaťa ako iného
subjektu , nie žalobcu. Preto pokiaľ žalobca odôvodňoval porušovanie svojich osobnostných práv práve

činnosťou, či nečinnosťou žalovaných v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami týkajúcimi
sa maloletého dieťaťa, nijako to nesúvisí zo strany žalovaných 1/a 2/ s porušovaním osobnostných
práv žalobcu, ale s vykonávaním ich úloh a povinností vyplývajúcich zo zákona, alebo na ktoré boli
ustanovené a vyzývané súdom. Právny rámec súdnych konaní týkajúcich sa mal. dieťaťa bol daný
procesnými a hmotnými zákonnými predpismi a žalobca , resp. žalovaní boli len jednými z účastníkov

týchto konaní. Preto žalobca ako účastník týchto súdnych konaní - v postavení otca , musel rešpektovať
procesné postupy v súdnych konaniach , rátane potrebných šetrení , podávaných správ žalovanými , i
keď subjektívne to mohol pociťovať voči sebe nepriaznivo. Žiadne zo súdnych konaní týkajúcich sa mal.
dieťaťa neboli zrušené nadriadeným súdom pre nesprávnu činnosť kolízneho opatrovníka , ani táto
činnosť na zverenom úseku nebola vyhodnotená ako nesprávna alebo nezákonná a ani zodpovední

pracovníci neboli disciplinárne alebo inak postihnutí a žalobca ani nepodal žalobu podľa osobitného
Zák. č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody spôsobenej nezákonným postupom týchto orgánov. Žalobca
nijako nepreukázal , že v súvislosti s dlhoročnou činnosťou žalovaných 1/a 2/ a prebiehajúcimi súdnymi
konaniami o maloletom dieťati a ktorých bol účastníkom, došlo k zníženiu jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti alebo súkromia, či mena. Uvedená činnosť a súdne konania sa týkali len účastníkov

( rodičov a dieťaťa ) a kolízneho opatrovníka a nešlo o verejne známe alebo zverejňované kauzy ,
ktorými by bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu. Napokon z početných listinných dôkazov je
nepochybné, že žalobca sám o svojich rodinných problémoch písal a obracal sa na rôzne orgány. Teda
žalovaní 1/ a 2/ nijako neprekročili zákonný rámec svojej činnosti na úkor žalobcu a verejne nikoho
neinformovali o postupoch v súdnych konaniach alebo o ich zisteniach v rodine, okrem súdov. Žalobca

ako fundovaný právnik, s predchádzajúcou dlhoročnou praxou v rôznych odboroch právnickej činnosti,
musí si byť vedomý, že pri riešení rodinnoprávnych vzťahov na súdoch sa dostanú na pretras aj menej
príjemné aspekty života rodiny a manželstva , i keď mu to môže byť nepríjemné, resp. je to pre
neho z citového hľadiska ťažké. Keďže súd nezistil žiaden kvalifikovaný zásah do osobnostných práv
žalobcu zo strany žalovaných 2/ a potom 1/ a ktorí nenesú žiadnu vinu za rozpad rodiny a manželstva

žalobcu a za pretrvávajúce mimoriadne nepriaznivé dôsledky tohto rozpadu na ďalší život žalobcu,
nemá nárok ani na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy a k výpočtu ktorej má súd zásadné výhrady ,
pretože žalobca majetkovú ujmu v peniazoch zosumarizoval svojimi životnými a kultúrnymi potrebami ,
čo nie je v súlade s dikciou ustanovenia § 13 Obč. zák. Napokon súd prihliadol aj na výsledok súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3C/226/2011 o určenie, že žalobca bol

diskriminovaný voči nášmu žalovanému 2/, v ktorom bola žaloba žalobcu rozsudkom zo 17.2.2017
zamietnutá , i keď je potrebné dodať, že predmet konania bol iný ako je náš predmet konania. Neobstojí
ani porovnávanie žalobcom žiadanej ujmy s výškou ujmy prisúdenou v iných prípadoch podľa judikátov
súdov SR , v ktorých išlo o zanedbanie zdravotníckej starostlivosti alebo o trvale poškodenie zdravia s
vážnymi následkami alebo o stratu života, čo sú diametrálne iné a nepoužiteľné prípady. Syn žalobcu

O. K. dosiahol plnoletosť 7.10.2016 a je na žalobcovi , aj na dospelom synovi , či si opäť dokážu nájsť
k sebe cestu a nadviažu prerušený otcovsko - synovský vzťah alebo nie. Na margo veci súd dodáva,
že je nad rámec tohto konania posudzovať dôsledky voči žalobcovi v súvislosti s oslobodzujúcim
rozsudkom v trestnom konaní voči nemu a v súvislosti s doteraz meritórne nerozhodnutými súdnymi
konaniami o úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu do rozvodu, o rozvod manželstva a o

neplatnosť manželstva. Aj keby sa žalobca v budúcnosti rozhodol uplatňovať si z nich nejaké nároky
za vzniknutú škodu podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. , tieto sa netýkajú žalovaných 1/a 2/ ale iných subjektov.

12.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP , podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutím, ktorým sa konanie

končí.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Vdanomprípadesúd rozhodol,žestranysporunemajúnároknanáhradutrovkonania,ajkeďvzhľadom
na celkový výsledok konania bol žalobca neúspešný a žalovaní 1/a 2/ boli síce úspešní, ale náhradu
trov konania si nežiadali a napokon im ani žiadne trovy okrem osobnej účasti na súde nevznikli. Súd
videl výnimočnosť tohto prípadu v tom, že dôvodom podania žaloby žalobcu bola osobná krivda a zlé
subjektívne prežívanie žalobcu ako otca, že po rozpade rodiny sa nemohol ďalej podieľať na dennom
živote svojho syna. Je potrebné dodať, že ide o nepriaznivé dôsledky prejavujúce sa v rozpade každej

rodiny a autoritatívna činnosť orgánov štátnej moci nemá vplyv na zachovanie citových väzieb. Keďže
žalobca bol od platenie súdnych poplatkov osobne oslobodený uznesením súdu s právoplatnosťou
k 13.6.2014, podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch , poplatková povinnosť na
úspešných žalovaných neprešla a navyše ide o štátne rozpočtové organizácie , ktoré sú zo zákona od
súdnych poplatkov oslobodené.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tomto
súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh ). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V Poprade dňa 15. marca 2017

Mgr. Mária Pajerchinová, Dr.
sudca