Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/396/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239548
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112239548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösllingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,

návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Stará Ľubovňa) ,
ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty
a nerozhodol v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá

by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.
Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo výške 125 Eur predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti. Žalobca vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by
dodržal zákonom stanovenú dobu. Žalobca zároveň uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku jeho

insolvencie, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať
vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov
riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom
na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. US 203/06-25, III.
US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44,
III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal
za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo

výške 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných

konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to, predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli
doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale

skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca

podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie,
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach,
prípadneoznámiťdátumykedysažalobcadozvedeloškodevrátanedokladovpreukazujúcichvyčíslenie
majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.
Žalovaný zároveň poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.Takémuto

skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom vdisciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch

rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že toto nemôže byť
chápané ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a že zároveň nie sú splnené

ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ako aj to či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež zdôraznil, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.
Žalovaný poukázal aj na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu,

vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom
žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie
žalobcu verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, resp. skutočnosť, že
štátne orgány, musia na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či

poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas,

napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na prerušenie
konania, čo súd vysvetľuje v závere odôvodnenia tohto rozsudku.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením
žalovanej, spismi Okresného súdu Stará Ľubovňa a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť

spisu, a zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli Okresnému súdu Stará Ľubovňa a
týkali sa exekučných konaní vedených Okresným súdom Stará Ľubovňa:
- exekučná vec sp. zn. 4Er/191/2010 proti povinnému: R. Q., S.N.: XX XXX XXX, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.5.2010, uznesením zo dňa 7.9.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2010 súd zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia
zmenkového úroku vo výške 0.25% denne zo sumy 1.565,46 EUR od 19.4.2009 do zaplatenia,
uznesením zo dňa 7.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2010 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia

oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcich sumu 111,20 EUR, uznesením zo dňa 27.12.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2010 súd zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa
vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcich sumu 111,20
EUR a dňa 27.12.2010 súd vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 1.565,46 EUR, zmenkovýúrok 0,25% denne zo sumy 1.565,46 EUR od 19.4.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne
zo sumy 1.565,46 EUR od 3.7.2009 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 EUR,
trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 111,20 EUR, trovy predchádzajúceho

konania 328,10 EUR, trovy exekúcie.
- exekučná vec sp. zn. 7Er/96/2009 proti povinnej: R. R., V.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.7.2009, listom zo dňa 16.9.2009 bol právny
zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie rozhodcovskej zmluvy a úverovej zmluvy, listom zo
dňa 25.9.2009 oprávnený požiadal o predĺženie lehoty na poskytnutie týchto dokladov, listom zo dňa

25.1.2010 súd urgoval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, listom zo dňa 10.2.2010 oprávnený
súdu zaslal zmluvu o úvere, uznesením zo dňa 17.2.2010 súd zastavil exekučné konanie v časti
týkajúcej sa vymoženia sumy 160,65 EUR a v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo
výške 0,25% denne, pričom toto uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
a nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2010, dňa 6.4.2011 súd vydal poverenie na vymoženie uloženej
povinnosti 123,49 EUR, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia

oprávneného v exekučnom konaní 43,78 EUR, trovy predchádzajúceho konania 122,18 EUR, trovy
exekúcie.
- exekučná vec sp. zn. 1Er/217/2011 proti povinnej: E. K., V.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.5.2011, uznesením zo dňa 6.6.2011 súd zastavil
exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia sumy 680 EUR, v časti týkajúcej sa vymoženia

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.511,57 EUR od 11.9.2010 do zaplatenia, v časti
vymoženia zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 680 EUR od 29.10.2010 do zaplatenia a v
časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 370,47
EUR a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej sumu 79,52 EUR, pričom toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2011, uznesením zo dňa 20.7.2011 súd zastavil exekučné
konanie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej sumu 79,52
EUR,pričomtotouznesenienadobudloprávoplatnosťdňa17.8.2011,dňa13.9.2011súdvydalpoverenie
na vymoženie uloženej povinnosti 831,57 EUR, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 831,57
EUR od 29.10.2010 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 EUR, trovy právneho

zastúpenia oprávneného v exekučnom konania 79,52 EUR, trovy exekúcie.
- exekučná vec sp. zn. 5Er/368/2009 proti povinnému: S. R., V.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 14.10.2009, listom zo dňa 15.10.2009 súd
vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. na predloženie ich spisu
a všeobecných podmienok poskytnutia úveru registrovaných u adresáta pod č. 1609/08, listom zo

dňa 23.11.2009 súd informoval žalobcu o stave konania v tejto veci, uznesením zo dňa 23.11.2009
bola uložená Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. poriadková
pokuta z dôvodu nesplnenia si povinnosti na základe výzvy súdu, listom zo dňa 8.12.2009 žalobca
oznámil súdu, že jeho žiadosť na predloženie zmlúv o úvere považuje za právne neopodstatnenú a
požadované doklady súdu nepredložil, listom zo dňa 24.2.2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s. súdu zaslal požadovaný rozhodcovský spis tvorený písomnosťami, ktoré
boli rozhodné a tvorili základe pre rozhodnutie vo veci samej, uznesením zo dňa 2.3.2010, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove súd zastavil exekučné konanie v časti istiny vo výške
321,32 EUR, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 598,84 EUR od 25.12.2008 do
zaplatenia a v časti vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 176,59

EUR, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2010, dňa 12.10.2010 bolo súdom
vydané poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 287,47 EUR, trovy oprávneného v exekučnom
konaní 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia oprávneného 65,36 EUR, trovy exekúcie.
-exekučnávecsp.zn.3Er/4/2009protipovinnému:R.R.,V..XX.XX.XXXX,žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 12.1.2009 a dňa 14.1.2009 bolo vo veci vydané

poverenie v súlade s návrhom exekútora.
- exekučná vec sp. zn. 5Er/3/2009 proti povinnej: B. X., V.. X.XX.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 12.1.2009 a dňa 29.1.2009 bolo v tejto veci vydané
poverenie úplne v súlade s návrhom exekútora.
- exekučná vec sp. zn. 7Er/659/2010 proti povinnej: R. X., V.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 7.10.2010, uznesením zo dňa 24.3.2011 súd zastavil
exekučné konanie v časti týkajúce sa vymoženia sumy 576 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,25%
denne zo sumy 1.188 EUR od 22.5.2009 do 28.10.2009, zo sumy 1.168 EUR od 29.10.2009 do
23.11.2009 zo sumy 1.158 EUR od 24.11.2009 do 21.12.2009, zo sumy 1.148 EUR od 22.12.2009do 23.12.2009, zo sumy 1.128 EUR od 24.12.2009 do 22.1.2010, zo sumy 1.098 EUR od 23.1.2010
do 23.2.2010, zo sumy 1.087 EUR od 24.2.2010 do 22.7.2010, zo sumy 1.058 EUR od 23.7.2010
do zaplatenia, v časti prevyšujúcej vymoženie zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 612

EUR od 5.8.2009 do 28.10.2009, zo sumy 592 EUR od 29.10.2009 do 23.11.2009, zo sumy 582
EUR od 24.11.2009 do 21.12.2009, zo sumy 572 EUR od 22.12.2009 do 23.12.2009, zo sumy 552
EUR od 24.12.2009 do 22.1.2010, zo sumy 522 EUR od 23.1.2010 do 23.2.2010, zo sumy 502 EUR
od 24.2.2010 do 22.7.2010, zo sumy 482 EUR od 23.7.2010 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa
vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 275,77 EUR, pričom toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011, uznesením zo dňa 3.5.2011 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia trov
právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní na sumu 47,36 EUR, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2011, uznesením zo dňa 3.6.2011 súd zastavil exekučné konanie v
časti týkajúcej sa vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcich
sumu 47,36 EUR, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2011, dňa 3.6.2011 súd

vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 482 EUR, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo
sumy 612 EUR od 5.8.2009 do 28.10.2009, zo sumy 592 EUR od 29.10.2009 do 23.11.2009, zo sumy
582 EUR od 24.11.2009 do 21.12.2009, zo sumy 572 EUR od 22.12.2009 do 23.12.2009, zo sumy
552 EUR od 24.12.2009 do 22.1.2010, zo sumy 522 EUR od 23.1.2010 do 23.2.2010, zo sumy 502 od
24.2.2010do22.7.2010,zosumy482EURod23.7.2010dozaplatenia,trovyoprávnenéhovexekučnom

konaní 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 47,36 EUR, trovy
exekúcie.
- exekučná vec sp. zn. 7Er/617/2010 proti povinnej: Q. X., V.. XX.XX.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 30.8.2010, uznesením zo dňa 10.3.2011 súd zastavil
exekučné konanie v časti istiny vo výške 322 EUR, v časti zmenkového úroku vo výške 25% denne zo

sumy 684 EUR od 30.6.2009 do zaplatenia a v časti trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom
konaní vo výške 215,90 EUR a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej
sumu 71,83 EUR, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011, dňa 13.4.2011 súd
vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 362 EUR, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo

sumy 362 EUR od 14.9.2009 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 EUR, trovy
právneho zastúpenia oprávneného 71,83 EUR, trovy exekúcie.
- exekučná vec sp. zn. 7Er/384/2009 proti povinnému: Y. X., V.. XX.X.XXXX, žiadosť o
udelenie poverenia vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.8.2009, listom zo dňa 24.11.2009
súd požiadal právnu zástupkyňu oprávneného o predloženie úverovej zmluvy, listom zo dňa 25.1.2010

súd urgoval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, listom zo dňa 25.1.2010 (súdu doručený
dňa 1.2.2010) oprávnený zaslal súdu žiadanú úverovú zmluvu, listom zo dňa 20.7.2010 súd požiadal
Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. o predloženie zmluvy o úvere, ktorá
je založená v ich spise SR 13544/09, listom zo dňa 23.7.2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. súdu zaslal požadovanú úverovú zmluvu, uznesením zo dňa 9.3.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2011 súd zastavil exekučné konanie v časti istiny vo výške
443,47 EUR, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 529,09 Eur od 25.11.2008 do
22.12.2008, zo sumy 452,74 EUR od 23.12.2008 do 23.1.2009, zo sumy 376,40 EUR od 24.1.2009 do
26.2.2009, zo sumy 300,05 EUR od 27.2.2009 do 24.4.2009, zo sumy 223,70 EUR od 25.4.2009 do
25.5.2009, zo sumy 147,35 od 26.5.2009 do 25.6.2009, zo sumy 71 EUR od 26.6.2009 do zaplatenia

a v časti vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 264,92 EUR a
zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov
právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej sumu 75,32 EUR, dňa 13.4.2011
súd vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 135,13 EUR, trovy oprávneného v exekučnom
konaní 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia oprávneného 75,32 EUR, trovy exekúcie.

Žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody vo výške 125 Eur
a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú vypočítal osobitne v každej veci podľa počtu mesiacov meškania s
vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z príslušných exekučných
spisov vyplýva, že exekučný súd skúmal exekučný titul aj s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení a pokiaľ zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, v tejto časti exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 písm. f) zákona č.
233/1995 Z.z. v platnom znení zastavil a následne vydal poverenia na vykonanie exekúcie. V dvochexekučných veciach, konkrétne proti povinnému R. R. vydal poverenie v zákonnej lehote, keďže žiadosť
o udelenie poverenia v tejto veci bola súdu doručená dňa 12.1.2009 a dňa 14.1.2009 bolo vo veci
vydané poverenie a vo veci proti povinnej B. X. taktiež vydal poverenie v súlade s návrhom exekútora s

tým, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 12.1.2009 a dňa 29.1.2009 bolo vydané
poverenie.

Zároveň je z vykonaného dokazovania zrejmé, že údaje žalobcu ohľadom plynutia času od doručenia
návrhu súdu do vydania rozhodnutia súdu nie sú správne, pričom súdu nie je jasné z akých

podkladov žalobca vychádzal. Navyše vo všetkých príslušných exekučných konaniach súd hneď v
priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyzýval
oprávneného, prípadne rozhodcovský súd o poskytnutie súčinnosti (oznámenie informácií, resp.
predloženie dokladov).

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prejednávanej veci žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol v

15 dňovej lehote o zamietnutí žiadostí exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie napriek
tomu, že súd vo všetkých týchto veciach poverenie vydal (v dvoch veciach dokonca úplne zhodne
s návrhom exekútora). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je povinný dôsledne skúmať či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania a to aj bez
návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia

je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom v
danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
K ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd považuje za potrebné uviesť, že je v ňom
zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhuna exekúciu. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj zo
spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto kontexte je preto 15 dňová lehota na vydanie
poverenia extrémne krátka na to, aby exekučný súd zodpovedne preskúmal predložený rozhodcovský

rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu), vzhľadom na zložitosť veci, posúdenie súladu
exekučného titulu s vnútroštátnym právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ. Napokon aj Ústavný súd
SR uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať
len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonnom ustanovených lehotách. Ich

nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci (IV. US
471/2012 zo dňa 7.5.2013, I.US 86/2002). Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie
záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo už konštatovali súdy
vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca

určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktorú súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu predložil
na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie
poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi
účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pretože v mnohých prípadoch súd

zabezpečoval za účelom posúdenia žiadostí aj ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažné
konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, keď sám žalobca porušuje

zákon a poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.), s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Priposudzovanítoho,čisaexekučnýsúddopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného

súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci a kedy ústavný
súd, okrem iného, zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a
preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že

o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ale ústavne akceptovateľné.
Napokon zákonodarca nedostatok v súvislosti so stanovením zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 EP
napravil jeho novelou zákonom č. 144/2010 Z.z., v zmysle ktorého od 1.6.2010 uvedená lehota neplatí
pri exekučných tituloch podľa § 41 ods. 2 písm. c, d (notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a komisií).

Súd teda dospel k záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do vydania poverenia rozhodne nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou

žalovaného a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto náklady
vznikli. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je
potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný
súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom

povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že keďže
nebol daný základ nároku, súd neskúmal ani jeho výšku, napr. v súvislosti s dodatočne predloženým
znaleckým posudkom zo strany žalobcu.
Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v zmysle
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom sú, podľa názoru súdu, irelevantné.

Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie
je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojichpodnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď mu škoda mala vzniknúť pri

negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenázaoberaťsaajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k rozhodnutiu súdu pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k
názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
dokonca v dvoch prípadoch aj premlčané (povinný R. R. - 3Er 4/2009, povinná B. X. - 5Er 3/2009), keďže
súd v týchto veciach rozhodol (vydal poverenia úplne v súlade s návrhom exekútora) dňa 12.1.2009
resp. 29.1.2009.

Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba, v pôvodnom konaní v tejto veci, bola

doručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby

z dôvodu predčasnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Žalobca písomným podaním zo dňa 29.1.2015 požiadal súd o prerušenie tohto konania do

právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Žiadal,
aby súd toto konanie prerušil do zodpovedania otázok Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam
aj pre toto konanie, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré sa týka procesných situácií,

v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a
je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej
organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a

účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim
hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na túto zásadu konania, je preto prerušenie konania
vo všeobecnosti skôr výnimkou ako pravidlom. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s p. predpokladá
takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné

rozhodnúť vo veci samej. Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila
otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale jedná sa o
prípad, kedy otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych
dôvodov (napr. z dôvodu spomínanej hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného
orgánu, najčastejšie súdu.

Podľa názoru súdu, zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania
v zmysle § 6 O.s.p., t. j. to, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, v zmysle
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. splnené nie sú. Súd, na rozdiel napr. od postupu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom (sp. zn. 11C 355/2012), nevidel žiaden nevyhnutný dôvod prerušiť toto

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C 6/2010, preto
návrh žalobcu na prerušenie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z tohto dôvodu zároveň
nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov

konania nepriznal, keďže žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.