Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 14, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204991
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2512204991.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o mal. deti: M. N., nar. XX.XX.XXXX, a F. N., nar.
XX.XX.XXXX, deti matky: M. N., trvalý pobyt: E., H. Č.. X, zastúpená: S.. S. Ľ., trvalý pobyt: X., E. Č..
XXX/XX, a otca: F. N., trvalý pobyt: E., A. Č.. XX, o návrhu matky na zákaz styku otca s mal. deťmi, o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom z 10.04.2012, doručeným súdu 12.04.2012, navrhla, aby súd zakázal styk otca s mal.
deťmi, a zároveň nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže styk otca s mal. deťmi odo dňa jeho
vydania, aby tak nedochádzalo ku kontaktu detí s odporcom. Oba návrhy matka odôvodnila tým, že
otec o deti nejaví skutočný záujem. Ich prostredníctvom sa snaží matku psychicky atakovať a získava
tak na svoju stranu silnú zbraň pri svojej obhajobe pred súdom. Nedodržiava stanovený čas kontaktu

s deťmi (každá párna sobota v roku od 14. hod. do 18.hod.), čo spôsobuje problémy pri starostlivosti
o deti. Keď je termín na odovzdanie pre deti, nedostaví sa, resp. sa dostaví neskoro. Matka potom
nevie, či k odovzdaniu detí dôjde alebo nedôjde. Viackrát otec zneužil inštitút mimoriadnej situácie a
pod hrozbou použitia násilia a vulgárnych vyhrážok rovnako tak i pod vplyvom alkoholu sa pokúšal
od matky získať deti, hoci nebola párna sobota v roku. Matka má s deťmi vlastný program a otec ho
predsa nemôže akokoľvek a kedykoľvek narušovať. Dcéra F. sa s otcom už nechce stýkať, syn M.,

ako sa sám vyjadril, k otcovi chodí iba preto, lebo sa obáva, že ak by nechodil, otec matke ublíži.
Ide jednoznačne o prejav nepriaznivého psychického vplyvu otca na mal. M., ktorý je sprevádzaný
početnými vyhrážkami a vzbudzovaním strachu z použitia násilia nielen proti nemu, ale aj proti matke.
Mal. M. sa vracia z návštevy od otca vo veľmi zlom psychickom stave, plače. Matka sa obáva, že bude
nositeľom výrazných psychických defektov, najmä v prichádzajúcom adolescentnom veku. Matka s mal.
M. stále navštevuje psychiatra, u ktorého sa snaží prekonať traumu nielen z rozvodového, ale hlavne

predrozvodového obdobia. Dňa 24.03.2012 sa otec pod hrozbou násilia snažil od sestry matky prevziať
deti, ktoré jej táto zverila, aby mu ich odovzdala (bola párna sobota v roku), nakoľko matkin kontakt s ním
je prakticky nemožný, pretože sa vo vzťahu k nej uchyľuje k vulgárnostiam. Deti (tento krát už obidve)
s ním nechceli ísť a nakoniec i neodišli. Situáciu riešili až dve policajné hliadky, ktoré museli zasiahnuť.
Odporca napadol i matkinu sestru. Celý tento incident bude ešte priestupkovo prejednávaný na vecne
a miestne príslušnom správnom orgáne. Matka sa domnieva, že zákaz styku je potrebný, pretože deti

sú takouto formou styku s otcom traumatizované; malo by byť vykonané psychologické poradenstvo,
pokiaľ ide o otcov prístup k výchovnému vplyvu na mal. M., keďže mal. F. sa už styku s otcom bráni. Otec
nevychováva, ale snaží sa dieťa manipulovať do svojich konštrukcií, ktoré sú založené na presvedčení,
že matka deti proti nemu štve. Otec však nemá o deti skutočný záujem, nie je milujúcim otcom, ktorý sa
chce aktívne podieľať na fyzickom a psychickom formovaní detí, čo dokázal už tým, ako sa k nim správal
počas manželstva a tým, čoho svedkami im umožňoval, aby sa stali. Situácia je akútna a vyžaduje si

zásah súdu, aby tak v prípade nevyhnutnej potreby mohla byť vyhľadaná účinná policajná ochrana,nakoľko polícia bez vykonateľného predbežného opatrenia prípadne neskôr rozsudku, nebude konať
proti otcovi.

Matka prostredníctvom zástupcu v podaní označenom ako Osvedčenie skutočností na žiadosť súdu z
20. 4. 2012 uviedla že dňa 24.03.2012 na H. Č.. X v E., kde sa malo realizovať odovzdanie maloletých
detí M. a F. otcovi, došlo k incidentu, ktorý riešili dve policajné hliadky. Všetko bolo zaznamenané na
polícii a pravdepodobne odstúpené na ďalšie konanie Obvodnému úradu v Trnave (je vecne príslušný
prejednávať priestupky). Deti s otcom nechceli ísť, nebolo ním bránené, čo on vyhodnocoval o. i. aj

ako popudzovanie detí proti nemu, bol vulgárny, napadol sestru navrhovateľky - Z. Č.. Sama môže túto
skutočnosť potvrdiť písomným alebo ústnym svedectvom. Svedkami boli aj ďalší ľudia, napríklad H. A.
a ďalší.

Z Psychologického vyšetrenia PhDr. Martina Chylíka z 27.10.2008 súd zistil, že u mal. F. sa prejavujú
zmeny v správaní ako reakcia na akútny stres v rodinnom prostredí, v prežívaní zachytené zvýšené

množstvo anxióznych obsahov; potreba stabilizácie situácie v rodinnom prostredí.

Z Psychologického vyšetrenia PhDr. Martina Chylíka z 27.10.2008 súd zistil, že u mal. M. sa prejavuje
porucha správania a emócií ako reakcia na akútny stres v rodinnom prostredí; v prežívaní zachytené
úzkostno - agresívne obsahy; pre dieťa je potrebná stabilizácia situácie v rodinnom prostredí.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 5C 516/2008 - 207 z 15.02.2011, súd zistil, že otec je
oprávnený stýkať sa s mal. M. a mal. F. každú párnu sobotu v roku v čase od 14. hod. do 18. hod., pričom
matka je povinná deti na styk pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska mal. detí. Odvolací súd
rozsudkom, č.k. 9 Co 101/2011 - 233 z 06.09.2011, napadnutý citovaný rozsudok prvostupňového súdu

potvrdil. Súd tiež zistil, že znalkyňa z odboru psychológia doc. PhDr. Milada Harineková, CSc., podala
v predmetnom konaní znalecký posudok č. 29/2010, z ktorého vyplynulo, že matka sa javí ako mierne
nevyvážená osobnosť, čo do emocionality a racionality. V regulácii správania u matky prevláda viac
emocionálna zložka s tendenciou k impulzívnym reakciám. Z osobnostného dotazníka matky je zrejmé
vysoké skóre lží, čo sa interpretuje ako výrazná snaha upraviť fakty podľa jej tvrdení a zámerov, postaviť

ju do lepšieho svetla a chybu hľadať na iných. V materskej roly je matka starostlivá, zodpovedná, ale
zdá sa, že vychovávateľsky nie je dosť dôsledná. Hyperaktivitu mal. M. a účelové správanie mal. F.
ťažšie zvláda. Z prezentácii vzťahu detí k otcovi bola u matky zrejmá tendencia presvedčiť ich, že sa
otca boja. Z vyšetrenia otca vyplynulo, že jeho osobnosť sa javí ako integrovaná s dominantnou črtou
racionálneho prístupu v sociálnych väzbách, prejavuje sa mierne zvýšené sebavedomie, sebaistota

až egocentrizmus. Sebapresadzovacie tendencie sú u otca dosť výrazné a ťažko uznáva kompromis.
Patologickéčrtyzjavnejagresivityuotcaniesúevidentné.Votcovskejrolezastávapostojzodpovednosti
za výchovu detí. Vylučuje tvrdenie matky, že sa o ne nezaujíma. Z vyšetrenia mal. M. vyplynulo, že
má oboch rodičov rád, za otcom mu býva niekedy smutno, mama nechce aby sa s ním stretával,
pričom on by chcel aj každý týždeň. Niekoľkokrát dostal od otca na zadok, mama povedala, že mal

modriny, ale on nevie, či ich mal. Dostal vtedy, keď bol zlý, ale také veľké bitky to neboli, už si na ne
ani nepamätá. V porovnaní s psychologickým vyšetrením z roku 2008 už emocionality u mal. M. nie sú,
ani evidentné prejavy akútnej tenzie a agresívno-úzkostné symptómy. Mal. Andrej v citových sociálnych
väzbách preferuje matku, otca nezaznáva, neprechováva voči nemu averzívny postoj, nemá z neho
strach. Je zrejmé, že z rozchodu rodičov, rozpadu rodiny a z terajšieho afektívneho napätia v jeho okolí,

maloletý prežil psychickú traumu, ktorú prejavoval až psychickou dekompenzáciou. V súčasnosti tieto
symptómy doznievajú. Z psychologického vyšetrenia mal. F. vyplynulo, že si pamätá, že sa s otcom
hrala, raz dostala na zadok, keď s M. robili krik, ale už si nepamätá, či sa vtedy pocikala. Mama jej
povedala, že otec bol na nich zlý a mali z neho strach. Mal. Ivana nevie, či sa otca bojí, ale matka
povedala, že sa ho bojí. Po vyšetrení obidvoch detí znalkyňa do miestnosti prizvala otca, na čo mal.

M. reagoval bezprostredne prejavom potešenia a mal. F. sa presunula k znalkyni. Potom, čo sa jej otec
prihovoril, napätie sa uvoľnilo a s otcom komunikovala. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že
nad rozvodovým stavom a správaním matky a otca vládne antipatia, odpor, dojem ublíženia a krivdy
z doznievajúcich príčin a následkov rozvrátenej rodiny. Neplnením vyživovacej povinnosti otcom sa
stupňuje nenávisť matky k nemu a deti sú pripájané do tohto sporu a presvedčované, že otec bol a je zlý,

že im môže ublížiť a treba sa ho báť. Z psychologického vyšetrenia detí vyplynulo, že ich citová väzba
k otcovi nie je negatívna. Citový vzťah mal. M. k otcovi možno charakterizovať ako kladný a mal. F. ako
ambivalentný, pričom naučená je, že nebol dobrý, avšak otca neodmieta a nemá voči nemu negatívny
postoj.Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne treba upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 9 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných

účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len
dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci
samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli
preukázané aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť (teda urobiť

pravdepodobnými) tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne navrhovateľa. Unesenie
uvedeného bremena predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol a predložil dôkazy základného
významu pre osvedčenie práva, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana predbežným opatrením.

Predbežným opatrením sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, ak je to potrebné. V

posudzovanom prípade ide o návrh na zákaz styku otca s mal. deťmi F. a M.. Matka v návrhu, ako aj v
jeho doplnení podrobne opísala správanie otca, ktorý za mal. deťmi chodí aj čase mimo stanoveného
pre styk, viackrát sa pod hrozbou násilia a vulgárnych vyhrážok, rovnako aj pod vplyvom alkoholu snažil
získať deti od matky, pričom otec nepriaznivo psychicky vplýva na mal. M., ktorý sa z návštev od otca
vracia vo veľmi zlom psychickom stave. Tiež matka uviedla, že 24. marca 2012 deti s otcom nechceli

ísť, čo riešili dve policajné hliadky, mal. deti odmietajú stretnutie s otcom.
Vychádzajúc z jej tvrdení uvedených v návrhu, predložených listinných dokladov súd dospel k názoru,
že v danom prípade nariadenie predbežného opatrenia tak, ako navrhuje matka, nie je odôvodnené a
prekračuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov po začatí konania. Predložené listinné doklady
síce do určitej miery korešpondujú s tvrdeniami uvedenými v návrhu, avšak podľa názoru súdu tieto

samy o sebe nepredstavujú tak závažný dôvod, aby boli pomery účastníkov v prebiehajúcom konaní
o zákaz styku otca s mal. deťmi upravené predbežným opatrením v navrhnutom znení. Súd totiž pri
skúmaní predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu zistil, že matka riadne
neosvedčila jednu zo základných podmienok, po splnení ktorej možno nariadiť predbežné opatrenie, t.j.
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z predložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že

proti otcovi by bolo vedené trestné, resp. priestupkové konanie z matkou uvádzaných dôvodov, pričom
súd nemal za osvedčenú ani skutočnosť, že matka oznámila príslušným štátnym orgánom opisované
správanie otca. Matka v návrhu uviedla, že z dôvodu neprístojného správania otca síce viackrát zavolala
políciu, ktorá danú situáciu riešila, avšak táto skutočnosť zostala v rovine ničím nepoložených tvrdení.
Súd potom vychádzajúc z jej tvrdení prihliadajúc na predložené listinné doklady dospel k záveru,

že pomery účastníkov nevyžadujú potrebu úpravy predbežným opatrením v navrhnutom znení, keď
listinné doklady ktoré predložila nie sú dostatočne presvedčivé, aby súd mohol učiniť spoľahlivý záver
o osvedčení potreby predbežnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby otcovi zakázal stýkať sa s mal.
deťmi v súdom upravenom rozsahu. Podľa názoru súdu preložené listinné doklady v dostatočnej miereneosvedčujú potrebu úpravy pomerov na vyslovenie tak závažného rozhodnutia, akým by nepochybne
zákaz otca s mal. deťmi bol. Takéto rozhodnutie by podľa názoru súdu privodilo neprimeraný zásah do
práv otca, pričom predložené dôkazy neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad a potrebu

nariadenie takéhoto predbežného opatrenia dostatočne neosvedčujú.
V závere súd poznamenáva, že matkou predložené psychologické vyšetrenia oboch mal. detí bolo
vyhotovené v októbri 2008, pričom ohľadom vzťahu otca k mal. deťom bol podaný znalecký posudok
z decembra 2010, z ktorého vyplynulo, že symptómy psychickej traumy a dekompenzácie u mal. M.
doznievajú, mal. M. otca nezaznáva, neprechováva voči nemu averzívny postoj, nemá z neho strach;

mal. F. potom, čo sa jej otec prihovoril, napätie sa uvoľnilo a s otcom komunikovala. Citový vzťah otca s
deťmi nie je negatívny. Naopak z posudku vyplynulo, že zo strany matky sa stupňuje nenávisť k otcovi
a deti sú pripájané do tohto sporu a presvedčované, že otec bol a je zlý, že im môže ublížiť a treba sa
ho báť, pričom z osobnostného dotazníka matky bolo zrejmé vysoké skóre lží (čo sa interpretuje ako
výrazná snaha upraviť fakty podľa jej tvrdení a zámerov, postaviť ju do lepšieho svetla a chybu hľadať na
iných) a z prezentácie vzťahu detí k otcovi bola u matky zrejmá tendencia presvedčiť ich, že sa otca boja.

Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie
je dôvodný a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave

prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.