Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2011

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8P/5/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510200846
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2011:2510200846.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. I.,

nar. X.XX.XXXX a A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. H. XX/XXX,
XXX XX N., právne zastúpená advokátkou Mgr. Martinou Masárovou, Kukučínova 13, 921 01 Piešťany
a otca: X.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX N. X, Č. W. o návrhu matky na zvýšenie
výživného otcovi a úprava styku otca s maloletými deťmi takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otcovi na maloletého A. zo sumy 4.000,- Kč mesačne na sumu 10.000,- Kč
mesačne a na maloletého A. zo sumy 4.000,- Kč mesačne na sumu 10.000,- Kč mesačne, splatné k

rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.2.2010.

Tým sa m e n í rozsudok Obvodního soudu pro Prahu IV. č.k. 14Nc 890/2001-19 zo dňa 7.2.2002
v časti výšky výživného otca na maloletého A. a maloletého A..

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2010 do 31.12.2011 na maloletého A. v sume
138.000,- Kč a na maloletého A. v sume 138.000,- Kč súd p o v o ľ u j e otcovi splatiť v 8 splátkach

po 17.250,- Kč na každé z maloletých detí, splatných štvrťročne vždy k 1.3., k 1.6., k 1.9. a k 1.12.
kalendárneho roka k rukám matky pod stratou výhody splátok.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. a maloletým A. každý párny týždeň od piatku od
19:00 hod do nedele do 19:00 hod, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10:00 hod
do 27.12. do 17:00 hod a každý párny rok od 28.12. od 10:00 hod do 2.1. nasledujúceho roku do 17:00
hod, týždeň počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok a mesiac počas letných prázdnin
každý nepárny rok v mesiaci júl a každý párny rok v mesiaci august, pričom matka je povinná deti na

stretnutie pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých detí, ktorý je povinný si deti v
mieste ich bydliska vyzdvihnúť a v určenom čase ich odovzdať matke v mieste bydliska maloletých detí.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.2.2010 domáhala zvýšenia výživného otcovi na
maloletého A. na sumu 385,- eur mesačne a na maloletého A. na sumu 310,- eur mesačne a úpravy
styku otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň od piatku od 19:00 hod do nedele do 19:00

hod, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10:00 hod do 27.12. do 17:00 hod a
každý párny rok od 28.12. od 10:00 hod do 2.1. nasledujúceho roku do 17:00 hod, týždeň počas jarných
školských prázdnin každý nepárny rok a mesiac počas letných prázdnin každý nepárny rok v mesiacijúl a každý párny rok v mesiaci august s tým, že otec je povinný si deti vyzdvihnúť i odovzdať ich matke
v mieste ich bydliska.

Otec sa k návrhu nevyjadril napriek opakovaným pokusom súdov zabezpečiť jeho písomné vyjadrenie
k návrhu, či výpoveď.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletých detí.

Súdvykonaldokazovanievneprítomnostiotcavzmysle§101ods.2zákonač.99/1963Zb.občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), výsluchom matky, rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k.
8C 207/2001 -19, potvrdením o pobyte, rodnými listami maloletých detí, listinou o udelení štátneho
občianstva, rozsudkom Obvodního soudu pro Praha 4 č. k. 14Nc 890/2001 -19 s opravným uznesením,
zápisnicouzpojednávaniaObvodníhosouduproPraha4,dokladmiopríjmochmatkyaotcazroku2001,
písomným vyjadrením matky k nákladom maloletých detí, obsahom spisu Obvodního soudu pro Praha 5

sp. zn. 45Cd 339/2010, pripojenými dokladmi o príjmoch a výdavkoch matky a maloletých detí, výpismi
z účtu o platbách výživného otcom, daňovým priznaním matky za rok 2010, výpisom zo živnostenského
registra a vyjadrením zamestnávateľa otca.
Súd pojednávanie dňa 15.12.2011 vykonal v neprítomnosti otca v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko
mal za to, že bol otec riadne na pojednávanie predvolaný v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. i

so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania, keďže zásielka sa súdu vrátila dňa 5.12.2011, ktorý
deň sa považuje za deň doručenia. Z dokazovania vykonaného súdom mal súd preukázané, že otec sa
na adrese doručovania zdržuje, má tu trvalé bydlisko spolu s manželkou a dvomi deťmi, pričom však
pracuje ako pilot a určité dni sa zdržuje mimo bydliska. Na preukázanie skutočnosti, že si otec mohol
zásielku súdu v odbernej lehote od 14.11.2011 do 29.11.2011 vyzdvihnúť a tak si predvolanie riadne

prevziať, si súd vyžiadal od zamestnávateľa otca rozpis služieb otca na mesiac november a december
roku 2011, z ktorého vyplýva, že otec bol dňa 14.11.2011 v práci od 10.05 hod do 23.14 hod, pričom sa
vrátil letom z Bruselu do Prahy o 22.14 hod. V dňoch 15.11.2011 a 16.11.2011 bol otec v práci od 13.10
hod do 18.40 hod a mal plánovaný len let na simulátore. V dňoch 17. až 18.11.2011 mal otec voľno.
Dňa 19.11.2011 sa otec zdržiaval na letisku od 19.00 hod do 22.00 hod. dňa 20.11.2011 bol otec v práci

od 10.05 hod do 22.05 hod, pričom sa vrátil letom z Bruselu do Prahy o 21.35 hod. Dňa 21.11.2011
bol otec v práci od 12.53 hod do 20.06 hod, pričom sa vrátil letom z Helsínk do Prahy o 19.06 hod.
Dňa 22.11.2011 mal otec voľno. Dňa 23.11.2011 otec nastúpil do práce o 18.15 hod a odletel z Prahy,
kde sa vrátil nasledujúceho dňa 24.11.2011 o 7.57 hod, pričom bol v práci do 8.57 hod. V dňoch 25. až
28.11.2011 mal otec voľno. Dňa 29.11.2011 otec nastúpil do práce o 19.37 hod. Z rozpisu služieb otca

vzťahujúceho sa k odbernej lehote, v ktorej si mohol predvolanie súdu vyzdvihnúť, vyplýva, že otec mal
reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku súdu adresovanú mu do vlastných rúk minimálne v dňoch 17. až
18.11.2011 a v dňoch 25. až 28.11.2011, kedy otec nebol vôbec v práci a preukázateľne sa zdržiaval v
mieste bydliska. Okrem toho by mal otec možnosť zásielku si vyzdvihnúť i v iné dni, počas ktorých sa
aspoň z časti dňa zdržiaval v mieste bydliska, nakoľko na mnohé služby nastupoval až v poobedňajších,

či večerných hodinách. V odbernej lehote sa otec preukázateľne mimo bydliska zdržiaval len jednu noc
a to z 23. na 24.11.2011. Ak by sa otec aj v iných dňoch zdržoval mimo bydliska musel by to súdu
vierohodne preukázať. Prípadný argument otca, že sa o doručení zásielky nedozvedel, nakoľko mu už
v minulosti bola poštová schránka vybraná neznámou osobou, ktorý otec použil ako ospravedlnenie pri
jednom z predvolaní dožiadaným súdom, sa súdu javí ako nevierohodný, nakoľko otec podľa zistení

súdu býva v novostavbe bytového domu, kde má byt nadštandardne zariadený, teda ide o bývanie
vyššieho štandardu, pričom väčšina ostatných vlastníkov bytov je vysokoškolsky vzdelaná, preto je viac
ako nepravdepodobné, že by k poštovým schránkam v dome mali prístup cudzie osoby, alebo že by mu
ostatní vlastníci bytov bytového domu opakovane vyberali zo schránky poštu zo súdu. Z rozpisu služieb
otca na mesiac december 2011 vyplýva, že otec by sa aj mohol pojednávania dňa 15.12.2011 zúčastniť

bez potreby meniť pracovný režim, nakoľko dňa 14.12.2011 mal voľno a dňa 15.12.2011 nastúpil do
práce o 18.30 hod, pričom pojednávanie sa konalo od 9.45 hod do 11.05 hod.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

Manželstvo rodičov bolo rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k. 8C 207/2001 -19 zo dňa

25.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2002, rozvedené. Výkon rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v tomto rozsudku nebol upravený, nakoľko o tomto
bolo rozhodnuté rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k. 14Nc 890/2001 -19 zo dňa 7.2.2002.Z pripojených listín zaslaných na základe dožiadania z Obvodního soudu pro Prahu 4 vyplýva, že
rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k. 14Nc 890/2001 -19 zo dňa 7.2.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.3.2002, v spojení s opravným uznesením Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k.

14Nc 890/2001 zo dňa 15.5.2002, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý A. a
maloletý A. na čas po rozvode zverený do výchovy matky a otec bol povinný platiť výživné na maloletého
A. v sume 4.000,- Kč mesačne a na maloletého A. v sume 4.000,- Kč mesačne s účinnosťou od
rozvodu manželstva. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. V tom čase bola matka zamestnaná
v Allianz poisťovni, a.s. Bratislava s priemerným príjmom 393 eur (pôvodne 11.850,- Sk) mesačne a

platila výdavky na byt v sume 80,- eur (pôvodne 2.400,- Sk) mesačne. Otec pracoval ako pilot ČSA
s priemerným príjmom 42.000,- Kč mesačne, platil výdavky na byt 4.300,- Kč a splácal úvery v sume
9.910,- Kč na auto, zariadenie bytu a mladomanželskú pôžičku. Maloletý A. mal v tom čase 6 rokov a
maloletýA.mal3rokyaobajanavštevovalimaterskúškoluspoplatkamiokolo22eurmesačne(pôvodne
650,- Sk) za ZRPŠ, stravu a školné.

Z výpovede matky a dokladov k nej sa vzťahujúcich mal súd preukázané, že od roku 2008 je
živnostníčkou v oblasti sprostredkovateľskej činnosti, reklamnej a propagačnej činnosti a kancelárskych
služieb, pričom jej priemerný mesačný zisk z podnikania za rok 2008 bol 406,- eur, za rok 2009 bol
336,- eur a za rok 2010 bol 451,- eur. V roku 2011 má matka príjem z podnikania v hrubom okolo 560,-
eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. S maloletými deťmi býva matka sama, pričom

priemerné výdavky na bývanie v roku 2010 boli v sume okolo 170 eur mesačne a v roku 2011 sa zvýšili
asi na 200 eur mesačne. Matka platila plyn v roku 2010 3 eurá, teraz 4,50 eur, elektrinu 23 eur, teraz
31 eur a bytovému družstvu 141 eur a teraz 160 eur. Koncesionárske poplatky zostali v sume 4,64 eur.
Mesačne si matka platí poistku v sume okolo 45 eur.
S otcom maloletých detí matka pred podaním návrhu na zvýšenie výživného komunikovala, ale otec

odmietal platiť vyššie výživné a naďalej jej na účet založený v Českej republike chodí mesačne výživné
po 4.000,- Kč na každé dieťa, pričom otec má nedoplatok na výživnom len za mesiac marec roku 2010,
inak výživné po 4.000,- Kč mesačne na každé dieťa platí riadne.
Stretávania otca s maloletými deťmi v súčasnosti prebiehajú tak, že väčšinou matke otec len zavolá,
že chce deti na víkend bez ohľadu na ich program, pričom matka trvá na tom, aby si otec chodil deti

vyzdvihnúť z miesta bydliska a tieto jej aj priviezol, ale väčšinou sa stáva, že pre deti chodí bývalý svokor
a vracajú sa sami autobusom z Prahy. Toto leto bol starší A. u otca mesiac, pričom chodil aj na brigády
a mladší A. bol týždeň v tábore v Českej republike a 3 dni bol u otca. S otcom sa matka môže len
ťažko dohodnúť na konkrétnych termínoch stretávania, keďže so ňou vôbec nekomunikuje, skôr je v
telefonickom kontakte s deťmi, pričom doposiaľ sa s ním deti pravidelne tak dva krát do roka stretávali.

Maloletému A. a maloletému A. bolo listinou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2000
udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s ich matkou. Obe maloleté deti i keď sa narodili
v Českej republike majú trvalý pobyt v Slovenskej republike.
Maloletý A. ukončil v júni 2011 základnú školu a v septembri 2011 začal štúdium v 1. ročníku Strednej
obchodnej akadémie v Hlohovci, kde denne dochádza. Za cestovné matka platí 40 až 50 eur mesačne,

za stravu v škole 35 eur mesačne a nákup kníh vyšiel na začiatku roka 120 eur. Maloletý už nechodí do
basketbalového klubu, kde v roku 2010 platil poplatok 5 eur mesačne, ale naďalej sa basketbalu venuje
a súkromne chodí do telocvične, kde si platí za vstup 2 eurá. Maloletý nosí okuliare, čo vychádza okolo
90 eur ročne, používa ortopedické vložky v sume 3,50 eur a berie lieky na alergiu, ktoré vychádzajú okolo
20 eur polročne. Maloletému A. matka platí poistku 27 eur mesačne. Maloletý A. sa v škole zúčastňuje

kultúrnych podujatí, naposledy to bol vstup do divadla 15 eur a je prihlásený na lyžiarsky výcvik s
poplatkom 150 eur.
Maloletý A. chodí do 7. triedy základnej školy, stále sa venuje plávaniu s mesačným poplatkom 20 eur a
zúčastňujesapretekov,kdemumatkazabezpečujeodvoznasúťažemimomiestabydliska,čovychádza
okolo 120 eur mesačne v závislosti od počtu pretekov. Maloletý A. nosí okuliare s platbou 50 eur ročne,

používa ortopedické vložky v sume 3,50 eur a za lieky na alergiu maloletého A. matka platí okolo 20
eur polročne. Maloletému A. matka platí poistku 25 eur mesačne. Výdavky v škole vychádzajú okolo 15
eur a za stravu 20 eur mesačne. Maloletý A. sa zúčastňuje rôznych podujatí organizovaných školou,
naposledy to bol výlet do Viedne na vianočné trhy s poplatkom 18 eur.
Otec maloletým založil účet v Českej republike, kde im posiela vreckové, maloletému A. okolo 800,- Kč

a maloletému A. okolo 500 ,- Kč mesačne, čo však nie je pravidelné, pričom starší A. má po dovŕšení
15. rokov možnosť prostredníctvom platobnej karty s týmito finančnými prostriedkami disponovať.
Matka doplnila, že čo sa týka možnosti deťom zabezpečiť letné, či zimné dovolenkové vyžitie, má
obmedzené možnosti toto im zabezpečiť z vlastných príjmov. Naposledy platila za dovolenku s deťmi vmarci 2010 sumu 815 eur. Matka bola síce s deťmi na dovolenke aj v lete, ale na pozvanie, čo nemusela
hradiť. Deti by mali záujem aj o zimnú dovolenku spojenú s lyžovaním, pričom maloletý A. jazdí na
snowdoarde. V minulosti otec deti v týchto aktivitách aj podporoval.

Matka žiadala, aby otec zročné výživné uhradil v dvoch, či troch splátkach, nakoľko mu to jeho príjem
dovoľuje.

Otec si predvolanie na prvé pojednávanie dňa 25.3.2010 prevzal dňa 19.2.2010 spolu s návrhom
matky a výzvou súdu, aby sa k návrhu písomne vyjadril a súdu doložil doklady o svojich osobných a

majetkových pomeroch, avšak na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil ani súdu nezaslal
písomné vyjadrenie, či požadované doklady.
Na nasledujúce pojednávanie dňa 20.5.2010 predvolanie adresované otcovi do vlastných rúk prevzala
za neho jeho súčasná manželka. Keďže otec sa ani na toto pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil, súdu nezaslal žiadne vyjadrenie ani doklady, požiadal tunajší súd o vykonanie dôkazu
výsluchom otca a zabezpečením potrebných dokladov Obvodní soud pro Prahu 5, ktorým mal byť otec

podrobne k veci vypočutý.
Z pripojeného spisu Obvodního soudu pro Prahu 5 sp. zn. 45Cd 339/2010 vyplýva, že dožiadanie
o vykonanie dôkazu výsluchom otca a zabezpečením potrebných dokladov im bolo doručené dňa
25.8.2010. Dňa 26.8.2010 Obvodní soud pro Prahu 5 vyžiadal potrebné doklady a predvolal otca na
výsluch dňa 20.9.2010. Dňa 16.9.2010 sa otec ospravedlnil pre práceneschopnosť, k čomu doložil aj

potrebný doklad. Súd odročil výsluch na 18.10.2010, na ktorý sa otec bez ospravedlnenia nedostavil,
preto súd odročil výsluch na 18.11.2010, na ktorý sa otec opätovne bez ospravedlnenia nedostavil.
Následne súd odročil výsluch na 6.12.2010, na ktorý súd nariadil predvedenie otca, ktorého sa však
nepodarilo predviesť. Výsluch otca bol preto odročený na 13.1.2011, na ktorý súd opätovne nariadil
predvedenie otca, ktorého sa nepodarilo predviesť. Dňa 27.1.2011 súd požiadal zamestnávateľa otca

o rozpis letov otca, na čo zamestnávateľ odpovedal až dňa 4.4.2011 po urgencii zo strany súdu, a
keďže z rozpisu služieb otca vyplývalo, že bude mať dňa 26.5.2011 voľno, súd na 26.5.2011 nariadil
predvedenie otca, ktorého sa však nepodarilo predviesť, nakoľko mal byť v práci. Ďalší výsluch otca
bol nariadený na 11.7.2011, na ktorý sa otec bez ospravedlnenia nedostavil, preto bola otcovi uložená
poriadková pokuta vo výške 5.000,- Kč, na čo otec súdu zaslal zo dňa 16.7.2011 ospravedlnenie, že

o výsluchu dňa 11.7.2011 nevedel a doplnil, že prakticky celý čas trávi pracovne v zahraničí a keď je
mu nejaká zásielka doručená, ide skôr o náhodu, nakoľko v minulosti mu bola poštová schránka už
viackrát neoprávnene vybraná neznámou osobou. Na výsluch dňa 18.8.2011, na ktorý bol otec volaný
spolu s doručovaním uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, k čomu sa otec písomne vyjadril, sa otec
opätovne bez ospravedlnenia nedostavil. Všetky predvolania otca na súd boli otcovi vložené do domovej

schránky otca z dôvodu, že ani raz nebol zastihnutý doma.
Vzhľadom k tomu, že tunajší súd priebežne v novembri 2010, vo februári 2011 a v auguste 2011, urgoval
vybavenie dožiadania a toto sa napriek snahe Obvodního soudu pro Prahu 5 predvolať otca deväť krát
k výsluchu nepodarilo, vyžiadal si tunajší súd vrátenie spisu aj bez výsluchu otca.
Zo zabezpečených dokladov dožiadaného súdu, a to správ Českej správy sociálního zabezpečení,

Úradu mestskej časti, výpisu z listu vlastníctva a zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec bol
do januára 1994 zamestnaný u spoločnosti TOPAIR spol. s r.o. a od novembra 1996 je zamestnaný
v spoločnosti České aerolinie a.s.. Otec býva v bytovom dome, ktorý bol rozdelený na samostatné
bytové jednotky, ktoré sú v osobnom vlastníctve prevažne fyzických osôb a z nich má takmer polovica
vysokoškolské vzdelanie. Otec je ženatý, jeho manželka S. I. je na rodičovskej dovolenke, spolu majú

dve deti, R. S., nar. XX.X.XXXX a E., nar. 9.6.2010. Otec býva so súčasnou manželkou a deťmi v
novostavbe bytového domu v byte 3 + KK v osobnom vlastníctve, na ktorý spláca hypotéku 18.000,- Kč
mesačne a poplatky spojené s bývaním má okolo 3.000,- Kč mesačne. Byt je zariadený veľmi pekne
a nadštandardne.

Zo správ zamestnávateľa otca Českých aerolinií a.s. mal súd preukázané, že otec pracuje ako veliteľ
lietadla a mal priemerný čistý mesačný príjem v období od februára roku 2009 do februára roku 2010 v
sume 190.231,- Kč, od marca do augusta roku 2010 v sume 146.862,- Kč, v období od septembra roku
2010 do februára 2011 v sume 171.213,- Kč a v období od marca do októbra 2011 v sume 165.443,- Kč,
čo predstavuje za celé obdobie od februára roku 2009 do októbra roku 2011 priemerný čistý mesačný

príjem v sume 168.437,- Kč.

Podľa § 24 ods. 1 prvá veta zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 97/1963 Zb.), vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátanevzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa
obvyklý pobyt.

Podľa § 24 ods. 2 prvá veta zákona č. 97/1963 Zb., rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte
pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb., výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom
štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa § 24a zákona č. 97/1963 Zb., vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu,
v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o
maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý

pobyt nemožno určiť.

Podľa § 63 zákona č. 97/1963 Zb., rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery
vo veciach uvedených v § 1 (aj rodinných veciach), ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy,
rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len "cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej

republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb., iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi
jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná
sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. Na návrh oprávneného

alebo povinného z cudzieho rozhodnutia slovenský súd rozhodne o uznaní takéhoto rozhodnutia vždy
osobitným výrokom.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké
právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.

Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 25 ods. 2 Zákon o rodine s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1 posledná veta Zákona o
rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p., výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene,
ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

V prvom rade, keďže ide o konanie s cudzím prvkom, sa súd zaoberal otázkou, či je daná právomoc

slovenských súdov na toto konanie. Obe maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky, kde sú prihlásené aj k trvalému pobytu a navštevujú tu školské zariadenia, preto je v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. daná právomoc slovenských súdov vo veciach
starostlivosti o maloletých. Vzhľadom k tomu, že je daná právomoc slovenských súdov na toto konanie,
miestna príslušnosť Okresného súdu Piešťany na konanie sa spravuje ustanovením § 88 ods. 1 písm.
c) O.s.p..

V druhom rade súd skúmal, podľa ktorého práva bude posudzovať rodičovské práva a povinnosti a ich
výkon, pričom keďže obe deti majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, vzťahy medzi rodičmi
a deťmi, výkon rodičovských práv a povinností i vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravujú
právom Slovenskej republiky s poukazom na § 24 a § 24a zákona č. 97/1963 Zb.
Vzhľadom k tomu, že výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode rodičov bol upravený

rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 a tieto rodičovské práva a povinnosti zostali v zmysle § 24 ods.
2 prvá veta zákona č. 97/1963 Zb. zachované aj po zmene obvyklého pobytu maloletých detí, pričom
rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 4, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, má v Slovenskej
republike účinnosť, ak bol uznaný slovenskými orgánmi, a keďže toto rozhodnutie nevyžaduje výkon,
súd ho uznal v zmysle § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. tak, že naň prihliadol, a preto má rovnaké

právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu v zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., preto súd
vychádzal z predchádzajúceho rozhodnutia Obvodního soudu pro Prahu 4 a toto v časti výšky výživného
otca na maloleté deti zmenil.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného ocovi a

úpravu styku otca s maloletými deťmi je dôvodný.
Od poslednej úpravy výživného otcovi na maloleté deti uplynulo deväť rokov, nakoľko naposledy bolo
rozhodované o výživnom na čas po rozvode manželstva rodičov rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu
4 č.k. 14Nc 890/2001 -19 zo dňa 7.2.2002, pričom manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa
21.11.2002, pričom výživné bolo určené na základe schválenej rodičovskej dohody v sume po 4.000,-

Kč na maloletého A. i na maloletého A., čo predstavovalo z vtedajšieho príjmu otca viac ako 19 %. Otec
už vtedy pracoval u Českých aerolinií a.s., pričom jeho priemerný príjem bol 42.000,- Kč mesačne, býval
s priateľkou, náklady na bývanie mal 4.300,- Kč a iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka pracovala
s príjmom 393,- eur mesačne u Allianz poisťovne a.s. a výdavky na bývanie mala 80,- eur mesačne.
Maloletý A. mal v tom čase 6 rokov a maloletý A. 3 roky, pričom obaja navštevovali materskú školy s

poplatkami okolo 22 eur mesačne.
Od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2002 nastala podstatná zmena pomerov u maloletých
detí i na strane oboch rodičov. Maloleté deti podstatne vyrástli, v súčasnosti majú 16 a takmer 13 rokov,
sú v období dospievania a aktívne sa venujú športu, čo si vyžaduje zvýšené výdavky. Príjem matky sa
od posledného rozhodovania o výživnom podstatne nezvýšil, avšak zvýšili sa jej viac ako dvojnásobne

výdavky na domácnosť. Príjem otca sa oproti roku 2002 štvornásobne zvýšil zo sumy 42.000,- Kč na
sumu 168.437,- Kč, oženil sa a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti.
Súd pri určení výživného otcovi predovšetkým zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého A. a
maloletého A..
Maloletý A. má 16 rokov, v priebehu roku 2010 navštevoval 8. a 9. ročník základnej školy, ktorú ukončil

v júni 2011 a od septembra 2011 je študentom Strednej obchodnej akadémie v Hlohovci, kde denne
dochádza s poplatkom za cestovné 40 až 50 eur mesačne. Náklady na stravu v základnej škole boli 18
eur mesačne, na strenej škole sú 35 eur mesačne. Maloletý A. v roku 2010 navštevoval basketbalový
klub s poplatkom 5 eur mesačne, pričom v súčasnosti sa basketbalu venuje len rekreačne s poplatkom
2,- eurá za vstup do telocvične. Maloletý A. nosí okuliare, používa ortopedické vložky a užíva lieky na

alergiu, na čo sú priemerne mesačne výdavky okolo 12 eur. Matka maloletému A. platí poistku 27 eur
mesačne.MaloletýA.savškolezúčastňujekultúrnychašportovýchpodujatí,čojespojenésozvýšenými
výdavkami. Celkové odôvodnené výdavky na maloletého A. spojené so školou, stravovaním v nej,
cestovným a nákladmi na zdravotnú starostlivosť a poistenie predstavujú sumu okolo 140 eur mesačne,k čomu keď pripočítame náklady na stravu v domácnosti a ošatenie dospievajúceho a rastúceho chlapca
vo veku 16 rokov, športovo aktívneho, predstavujú jeho odôvodnené mesačné výdavky sumu okolo
300 eur. Maloletý A. síce v priebehu konania ukončil základnú školu a nastúpil na strednú školu, kde

sa zvýšili výdavky na cestovanie, ale keďže medzičasom prestal navštevovať basketbalový klub, jeho
výdavky sa priemerne mesačne pohybujú rovnako, preto súd nerozlišoval osobitne obdobie základnej
a strednej školy.
Maloletý A. má takmer 13 rokov, v priebehu roku 2010 navštevoval 5. a 6. ročník základnej školy a od
septembra 2011 je žiakom 7. ročníka. Náklady na stravu v základnej škole má maloletý okolo 20 eur

mesačne. Maloletý A. bol v roku 2010 i v súčasnosti je členom plaveckého oddielu, kde matka platí
poplatky za bazén 20 eur mesačne a znáša všetky náklady na cestovanie maloletého A. na plavecké
súťaže, ktoré sa pri účasti na viacerých pretekoch v mesiaci môžu pohybovať do 120 eur mesačne.
Maloletý A. nosí okuliare, používa ortopedické vložky a užíva lieky na alergiu, na čo sú priemerne
mesačne výdavky okolo 8 eur. Matka maloletému A. platí poistku 25 eur mesačne. Maloletý A. sa v škole
zúčastňuje kultúrnych podujatí, čo je spojené so zvýšenými výdavkami. Celkové odôvodnené výdavky

na maloletého A. spojené so školou, stravovaním v nej, nákladmi na zdravotnú starostlivosť a poistenie
predstavujú sumu okolo 100 eur mesačne, k čomu keď pripočítame náklady na stravu v domácnosti a
ošatenie dospievajúceho a rastúceho chlapca vo veku takmer 13 rokov, ako aj výdavky na plávanie,
ktorému sa aktívne venuje a chodí na preteky, čo sú zvýšené výdavky do 140 eur mesačne, predstavujú
jeho odôvodnené mesačné výdavky sumu okolo 300 eur.

K týmto výdavkom oboch maloletých detí treba pripočítať príležitostné účasti na kultúrnych a športových
podujatiach školy, výdavky na kultúrne vyžitie, možnosť športového vyžitia detí na letných, či zimných
dovolenkách, ako aj možnosť využívať mobilný telefón a mať prístup na internet, čo je spojené s ďalšími
poplatkami, ktorésidetimôžudovoliťsohľadomnaživotnúúroveňichotca. Vzhľadomktomu,žepríjmy
otca sú nadštandardné, mal by otec vo výživnom prispievať deťom aj viac ako len na ich odôvodnené

bežné potreby, aby sa mohli deti primerane kultúrne a športovo vyžiť, teda zúčastňovať sa rôznych
kultúrnych podujatí, športových dovoleniek nie len v rámci školy a mať pritom prístup aj k primeranej
športovej výbave.
Obaja rodičia musia prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich možností, schopností a
majetkových pomerov, pričom všetky štyri deti otca sa majú právo podieľať na jeho životnej úrovni, ktorá

je omnoho vyššia ako životná úroveň matky.
Súd pri určení akou mierou sa má otec podieľať na výdavkoch na odôvodnené potreby oboch maloletých
detí a ich vyššej životnej úrovni prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca i matky,
pričom zohľadnil to, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k päťročnej R. S. a jednoročnej E.,
s ktorou je súčasná manželka otca na rodičovskej dovolenke a má obmedzený príjem. Príjem matky

maloletých detí bol za posledné dva roky priemerne v sume 400,- eur mesačne, čo je v podstate rovnaká
výška ako v roku 2001, pričom výdavky matky na domácnosť sa zvýšili zo sumy 80,- eur mesačne
na sumu 170,- resp. 200,- eur mesačne. Okrem toho matka o maloleté deti zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť a otec sa s maloletými deťmi stretáva tak dva krát do roka. Príjem otca sa od roku 2001
štvornásobne zvýšil zo sumy 42.000,- Kč na sumu 168.437,- Kč, ktorú súd určil priemerne za posledné

tri roky, keďže príjem otca sa pohyboval od 147.000,- Kč do 190.000,- Kč mesačne a je závislý od
odlietaných hodín. Otcovi od roku 2001 pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Čo sa týka výdavkov
otca na domácnosť, tak otec spláca hypotekárny úver 18.000,- Kč mesačne a náklady na bývanie má
okolo 3.000,- Kč mesačne. Iné výdavky otca sa nepodarilo zistiť, nakoľko otec sa ani raz k veci písomne
nevyjadril a vyhýbal sa aj výsluchom dožiadaným súdom. Avšak aj keby mal otec ďalšie výdavky, tieto

nemajú prednosť pred výživným na maloleté deti, nakoľko všetky podstatné výdavky ako náklady na
bývanie a ďalšie vyživovacie povinnosti otca súd zohľadnil. Prípadné ďalšie výdavky otca na splátky
úverov, pôžičiek, či leasingu na auto by súd v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nebral do úvahy,
nakoľko tieto nie je nevyhnuté vynaložiť. Matka sa zo svojho príjmu s ohľadom na vysoké výdavky na
domácnosť, ktoré tvoria takmer 50 % z príjmu, a osobnú starostlivosť o maloleté deti, môže na výživnom

na maloleté deti podieľať len minimálnou sumou vo výške okolo 30 eur mesačne. Je preto nevyhnuté,
aby takmer všetky odôvodnené výdavky oboch maloletých detí i s ohľadom na možnosti a schopnosti
otca, tieto hradil otec zo svojho príjmu, pričom jeho výdavky na domácnosť predstavujú okolo 12 % z
jeho príjmu. Vzhľadom k tomu, že priemerný čistý príjem otca je 168.437,- Kč mesačne a preukázané a
dôvodné výdavky otca tvoria len 12 % z jeho príjmu, môže otec až do výšky 25 % z príjmu prispievať na

výživu všetkým štyrom maloletým deťom. 25 % z príjmu otca predstavuje sumu 42.109,- Kč (168.437 :
100 x 25), čo pri rovnomernom rozdelení pre všetky štyri deti predstavuje sumu okolo 10.500,- Kč na
jedno dieťa. Súd otcovi aj pre najmenšie dve dcéry zohľadnil rovnako vysokú sumu výživného ako na
dospievajúcich synov, nakoľko má za to, že i deti vo veku 5 rokov a 1 rok majú zvýšené výdavky o inépotreby, avšak v prevažnej miere prevážila skutočnosť, aby všetky štyri maloleté deti mali zachovanú
rovnakú životnú úroveň, keďže otec na ich výživu môže prispievať i nad rámec bežných nevyhnutých
potrieb. Vychádzajúc z toho, aby všetky štyri maloleté deti otca mali rovnakú životnú úroveň, na ktorej

sa majú právo podieľať i maloletý A. a maloletý A., i keď s otcom nažijú, a možnosti a schopnosti otca
to dovoľujú, zvýšil súd otcovi výživné na maloletého A. na sumu 10.000,- Kč mesačne a na maloletého
A. na sumu 10.000,- Kč mesačne. Sumu výživného na oboch maloletých chlapcov súd určil rovnakú, i
keď je medzi nimi rozdiel takmer troch rokov, avšak mladší A. má vyššie výdavky na športové aktivity. V
podstate súd prihliadol na to, aby životná úroveň oboch detí bola v zásade rovnaká.

Súd otcovi zvýšené výživné určil s poukazom na § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p. v cudzej mene, teda v
českých korunách, nakoľko je štátnym občanom Českej republiky a odôvodňujú to aj okolnosti prípadu,
keďže otec doposiaľ uhrádzal výživné v českých korunách a matka maloletých detí má zriadený účet v
ČSOB, pobočka Praha - Perlová, kde jej otec výživné v českých korunách posiela. Súd zvýšené výživné
otcovi neurčoval v eurách, najmä z dôvodu možnosti presne vypočítať nedoplatok na zročnom výživnom,
nakoľko výživné bolo doposiaľ platené v českých korunách a výpočet nedoplatku zročného výživného

by musel vychádzať z kurzu eura a českej koruny ku každému dňu splatnosti mesačného zročného
výživného.
Súd otcovi zvýšil výživné odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súd, teda odo dňa
1.2.2010, pričom matka zvýšiť výživné od skoršieho obdobia nežiadala a súd ani nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by tak bolo potrebné rozhodnúť.

Keďže súd otcovi zvýšil výživné na maloletého A. a maloletého A., ktoré bolo naposledy určené
rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 4 č.k. 14Nc 890/2001 -19 zo dňa 7.2.2002, rozhodol súčasne
o zmene tohto rozsudku v časti výšky výživného otca na maloletého A. a maloletého A., prihliadnuc k
tomu, že tento rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.

Zvýšením výživného otcovi so spätným účinkom od 1.2.2010 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom
výživnom za čas od 1.2.2010 do 31.12.2011 na maloletého A. v sume 138.000,- Kč a na maloletého A. v
sume 138.000,- Kč, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným za
toto obdobie. Zvýšené výživné 10.000,- Kč mesačne x 23 mesiacov (február 2010 až december 2011) =

230.000,- Kč - 92.000,- Kč, čo predstavuje pôvodne určené výživné 4.000,- Kč mesačne za 23 mesiacov
(február2010aždecember2011).Súdvzhľadomnavýškunedoplatkuazárobkovémožnostiotcapovolil
otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splatiť v 8 mesačných splátkach po 17.200,- Kč, splatných
štvrťročne vždy k 1.3, k 1.6., k 1.9. a k 1.12. v kalendárnom roku, pod následkom straty výhody splátok.

Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi, otec sa ani k tejto časti návrhu nevyjadril.
Doposiaľ styk otca s deťmi nebol upravený rozhodnutím súdu. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že sa
otec s deťmi stretáva pravidelne asi dva krát ročne, vždy na základe jeho požiadavky, ktorá nemusí byť
vždy v súlade s programom detí. Vzhľadom na odôvodnenú požiadavku matky určiť stretávania sa otca
s maloletými deťmi v pravidelných intervaloch počas celého roka i počas školských prázdnin, upraviť

tak režim detí a zabezpečiť im možnosť vytvárať si mimo určených stretnutí vlastný program trávenia
voľnéhočasu,súdupravilstykotcasmaloletýmideťmi.Doterajšiestretávaniesaotcasmaloletýmideťmi
len dva krát ročne nezodpovedá požiadavke pravidelného kontaktu otca s deťmi tak, aby sa náležite
mohol rozvíjať ich vzťah. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi súd pri chýbajúcom vyjadrení otca
a aj s ohľadom na jeho pracovný režim a vyťaženie, určil podľa požiadaviek matky tak, aby mal otec

zabezpečené pravidelné stretávania sa s maloletými deťmi počas celého roka i v priebehu sviatkov a
prázdnin. Matka predpokladá, že nie všetky stretnutia otca s maloletými deťmi sa budú môcť uskutočniť
presne podľa určenej úpravy, keďže otec býva často mimo bydliska z dôvodu plnenia si pracovných
povinností, avšak vo zvyšných termínoch stretnutí, bude mať otec možnosť tieto pravidelne realizovať
tak, aby zostal zachovaný i režim detí a organizovanie si ostatného voľného času. Vzhľadom k tomu,

že bez súčinnosti otca a jeho vyjadrenia nebolo možné upraviť jeho styk s deťmi podľa jeho pracovných
aktivít, súd vyhovel v celom rozsahu návrhu matky, nakoľko tento plne odráža záujmy maloletých detí a
aj právo otca pravidelne sa s deťmi stretávať. Súd súčasne otcovi uložil povinnosť, aby si maloleté deti
vyzdvihol v mieste ich bydliska a tu ich i odovzdal matke, nakoľko nepovažuje za vhodné, aby deti tak
veľkú vzdialenosť medzi Prahou a Piešťanmi cestovali samy, i keď sú vo veku 16 a takmer 13 rokov,

nakoľko by sa im mohli privodiť nepredvídateľné situácie, kedy by boli bez pomoci dospelej osoby.

Na záver si súd dovoľuje poukázať na vysoko nezodpovedné a ľahostajné správanie sa otca vo
vzťahu ku konaniu na tunajšom súde ako i na dožiadanom súde v Prahe 5, čo sa vôbec nezlučuje sozodpovedných a vysoko náročným povolaním, aké otec ako veliteľ lietadla vykonáva. Otec sa o konaní
súdu o zvýšení výživného a úprave styku dozvedel dňa 19.2.2010, kedy si prevzal prvé predvolanie súdu
spolu s návrhom matky, výzvou súdu, aby sa k veci písomne vyjadril a poučením, že mu písomnosti

môžu byť doručované aj elektronickými prostriedkami, ak by o to požiadal, čo otec nevyužil. Otec teda od
19.2.2010 vedel o konaní súdu, napriek tomu za celý čas súdu nedoručil ani jedno písomné vyjadrenie
a ani jeden z požadovaných dokladov, ani si vo veci nezvolil advokáta, ktorý by ho v konaní zastupoval,
hoci mu to majetkové pomery umožňujú. Vzhľadom k tomu, že predvolanie na druhé pojednávania
za otca prevzala jeho súčasná manželka a otec sa opätovne k veci nevyjadril, súd dal otca vypočuť

a zabezpečiť potrebné doklady prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste bydliska otca v Prahe 5.
Obvodní soud pro Prahu 5 otca celkovo 9 krát predvolal na výsluch, z čoho dva krát nariadil jeho
predvedenie a raz výslovne v termíne, ktorý otcov zamestnávateľ uviedol ako deň voľna otca, ale ani
raz otec na predvolanie neprišiel a ani sa ho nepodarilo predviesť. Otec sa ospravedlnil len z prvého
výsluchu z dôvodu práceneschopnosti. Následne všetky predvolania ignoroval a až keď mu bola uložená
poriadková pokuta a doručené predmetné uznesenie súdu dodatočne napísal ospravedlnenie, že sa

prevažnú väčšinu času zdražuje pracovne v zahraničí a že sa mu v minulosti viac krát stalo, že mu
neznáma osoba vybrala poštovú schránku. Zaujímavé, že otcovi sa vždy dostanú prvé predvolania, či
už tunajšieho súdu alebo dožiadaného súdu, avšak ostatné, napriek tomu, že vie, že sa vedie konanie,
sa k otcovi ako k adresátovi nedostali. Otec si tiež prevzal rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty, s
ktorým mu bolo doručované predvolanie na výsluch dňa 18.8.2011, avšak ani na tento neprišiel a ani sa

z neho neospravedlnil. Vyjadrenie otca o tom, že prakticky všetok čas trávi pracovne v zahraničí, sa s
ohľadom na rozpis služieb otca na mesiace november a december roku 2011, kde súd predpokladá, že
sú pracovné zmeny otca obdobné ako za predchádzajúce mesiace, javí ako nepravdivé, nakoľko podľa
rozpisov letových služieb otca, tento mesačne trávi tri až päť nocí mimo miesta bydliska, a zvyšné lety
má plánované tak, že sa v priebehu dňa vracia letom naspäť do Prahy a v mesiaci má vždy niekoľko

celých dní voľných. Ak by mal otec záujem k veci sa vyjadriť, mohol tak urobiť nespočetne krát buď
písomne, alebo kontaktovať dožiadaný súd a dohodnúť si termín výsluchu mimo jeho pracovného času,
čo však ani raz otec neurobil. Prípadne si otec mohol zvoliť právneho zástupcu a prostredníctvom neho
so súdom komunikovať, čo taktiež nevyužil. Súd si dovoľuje k obrane otca o tom, že mu v minulosti
neznáma osoba viac krát vybrala poštovnú schránku uviesť, že otec býva v novostavbe, jeho byt je

nadštandardne zariadený pričom všetky byty sú v osobnom vlastníctve prevažne fyzických osôb, z
ktorých je veľa s vysokoškolským vzdelaním, teda je vysoko nepravdepodobné, že by do bytového
domu mali prístup neznáme osoby, či nejakí asociáli, ktorí by otcovi vyberali zo schránky opakovane
až osem krát poštu zo súdu, keďže súd predpokladá že bytový dom je dostatočne zabezpečený proti
vstupu neoprávnených osôb, keďže ide o novostavbu s nadštandardne vybavenými bytmi. Tiež súd

nepredpokladá, že by ostatní majitelia bytov vyberali otcovi úradnú poštu zo schránky. Celkovo sa
postoj otca k celému konaniu javí výlučne ako špekulatívny, za účelom oddialiť rozhodnutie o zvýšení
výživného, čím si v konečnom dôsledku otec vlastným konaním spôsobil vznik tak vysokého nedoplatku
na zročnom výživnom. Prípadným prevzatím si tohto rozsudku otcom pri jeho doručovaní, sa iba potvrdí
skutočnosť, že otec si preberá len zásielky, ktoré sa podľa obsahu rozhodne prevziať, keďže doposiaľ

si prevzal len prvé predvolania na súd a uznesenie o uložení poriadkovej pokuty.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Matka, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odvodnení a poučení
o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia,cestoupodpísanéhosúdu,kuKrajskémusúduvTrnave,trojmo,pokiaľsaoprávnenéosoby

tohto práva nevzdali po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm.
a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.