Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112219413
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2112219413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: E. republika, konajúca
prostredníctvom G. spravodlivosti o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Trnava dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 36 053,21 € ako majetkovej škody a sumy 42 238,01 € ako nemajetkovej
ujmy,spolutedavsume78291,22€,ktorážalobcovivzniklanesprávnymúradnýmpostupomOkresného
súdu Trnava ako exekučného súdu, keď o žiadostiach o vydanie poverenia, resp. o zamietnutí žiadostí o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučných

konaniach vedených pod exekučným číslom EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX
XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX,
EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/
XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/
XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/
XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXX/

XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXXX/
XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX
XXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/
XXXX, EX XX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXXX/
XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX, EX
XXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX
XXXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXXX/XXXX,

EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca vo svojom
návrhu súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava a vzhľadom na ich pomer
k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázaní
veci inému súdu.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 10C/108/2012 - 7 zo dňa 5.10.2012 spojil konania Okresného

súdu Trnava sp. zn. 10C/108/2012, 10C/109/2012, 10C/110/2012, 10C/111/2012, 10C/112/2012,
10C/113/2012, 10C/114/2012, 10C/115/2012, 10C/116/2012, 10C/117/2012, 10C/118/2012,
10C/119/2012, 10C/120/2012, 10C/121/2012, 10C/122/2012, 10C/123/2012, 10C/124/2012,10C/125/2012, 10C/126/2012, 10C/127/2012, 10C/128/2012, 10C/129/2012, 10C/130/2012,
10C/131/2012, 10C/132/2012, 10C/133/2012, 10C/134/2012, 10C/135/2012, 10C/136/2012,
10C/137/2012, 10C/138/2012, 10C/139/2012, 10C/140/2012, 10C/141/2012, 10C/142/2012,

10C/143/2012, 10C/144/2012, 10C/145/2012, na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod
spoločnou spisovou značkou 10C/108/2012.

Dňa 8.10.2012 Okresný súd Trnava uznesením č.k. 9C/18/2012 - 8 spojil konania Okresného
súdu Trnava sp. zn. 9C/18/2012, 9C/19/2012, 9C/20/2012, 9C/21/2012, 9C/22/2012, 9C/23/2012,

9C/24/2012, 9C/25/2012, 9C/26/2012, 9C/27/2012, 9C/28/2012, 9C/29/2012, 9C/30/2012, 9C/31/2012,
9C/32/2012, 9C/33/2012, 9C/34/2012, 9C/35/2012, 9C/36/2012, 9C/37/2012, 9C/38/2012, 9C/39/2012,
9C/40/2012, 9C/41/2012, 9C/42/2012, 9C/43/2012, 9C/44/2012, 9C/45/2012, 9C/46/2012, 9C/47/2012,
9C/48/2012, 9C/49/2012, 9C/50/2012, 9C/51/2012, 9C/52/2012, 9C/53/2012, 9C/54/2012, 9C/55/2012,
na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 9C/18/2012.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24NcC/45/2012 - 13 zo dňa 17.10.2012, č.k. 23NcC/45/2012 -
13 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania vecí 10C/108/2012, 9C/18/2012 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Senica, ktorému tieto napadli dňa 22.11.2012 pod sp. zn. 10C/127/2012 a 29.11.2012 pod sp. zn.
10C/128/2012.

Následne Okresný súd Senica uznesením č.k. 10C/127/2012 - 34 zo dňa 3.4.2013 spojil konania
Okresného súdu Senica sp. zn. 10C/127/2012 a 10C/128/2012 na spoločné konanie s tým, že ďalej
budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 10C/127/2012.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a požiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca
sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní písomne odôvodnil kolíziou s
pojednávaniaminainýchsúdoch.Nazákladeuvedenéhosúdvsúlades§101ods.2O.s.p.vecprejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 12.3.2013, pripojenými
exekučnými spismi Okresného súdu Trnava, č.k. 25Er/536/2009, 27Er/877/2010, 16Er/569/2009,
19Er/903/2010, 38Er/468/2008, 9Er/545/2009, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

Žalobca sa písomne podanými žalobami dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
zaplatenie sumy 36 053,21 € ako majetkovej škody a sumy 42 238,01 € ako nemajetkovej ujmy,
spolu teda sumy 78 291,22 €. Žalobca ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho exekútora na
Okresný súd Trnava ako exekučný súd návrhy na vykonanie exekúcie, respektíve podal návrhy na
zmenu súdneho exekútora už v prebiehajúcich exekučných konaniach voči povinným: A. T., M. T., G.

H., M. W., Marcela Bojňanská, F. G., G. M., I. N., A. A., D. R., D. E., B. T., F. F., Y. L., G. R., Q.
C., D. T., H. E., E. H., A. G., Y. H., C. A., F. W., Q. E., N. H., C. R., E. G., D. R., D. E., Y. D., G.
C., E. A., I. N., G. E., H. H., B. G., V. H.-H., N. C., R. T., H. T., H. N., C. L., E. L., C. R., E. H., Y.
T., D. R., Eliška H., D. I., N. R., O. R., A. Q., G. O., A. T., I. D., B. L., W. L., C. H., I. L., Q. B., C.
Q., C. O., O. F., F. L., G. E., C. L., Y. E., C. T., A. B., F. O., T. W., G. B., G. L., F. L., G. W., M. C..

V zmysle § 44 ods. X Exekučného poriadku bola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti a v prípade návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia takéhoto návrhu. Nakoľko k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutia o zmene súdneho exekútora došlo až po dlhej dobe, hoci pre dané prieťahy

podľa názoru žalobcu neexistovali dôvody, keďže daná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas
potrebný na rozhodnutie. Súd nevykonával žiadne úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci nachádzal počas súdneho konania. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, respektíve návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nich. Žalobca mal vynaložiť finančné prostriedky na správupohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov, udržiavanie a správu informačného
systému, komunikáciu so súdnym exekútorom, urgencie adresované exekučnému súdu. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, keďže konštatovanie prieťahov v exekučnom konaní

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky,
nakoľko mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným či k insolventnosti povinného
a nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Ďalej neexistuje
žiadny spôsob nápravy, keďže nie je možné vrátiť čas, uvedené prieťahy mali spôsobiť plánovaných

podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu na
strate žalobcu, neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Náhrada nemajetkovej ujmy má predstavovať
primeranú satisfakciu za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pred podaním žalôb
na súd žalobca postupoval v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a písomne požiadal
žalovanéhoopredbežnéprerokovaniejehonárokunanáhraduškody,avšakdopodaniažalôbneobdržal

od žalovaného pozitívnu reakciu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.3.2013 žiadal návrh zamietnuť. V prvom rade
žalovaný poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v súdnych konaniach alebo sa nároku domáha z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaný

poukázal na to, že žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v
ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých
existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný
postup. Žalovaný mal súčasne za to, že návrh je podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a §
16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaný rovnako informoval, že žalobca napriek výzve na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
a z uvedeného dôvodu ho žalobca nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žalovaný poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmavať ústavný súd, predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd

pre ľudské práva. V niektorých žalobách malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v období pred
marcom 2009 a v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, odo dňa, kedy sa poškodený o škode dozvedel. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej
škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové, keďže je potrebné
preukázať výšku skutočnej škody a jej výšku. Žalobca by musel predložiť dôkazy preukazujúce škodu

pri každej pohľadávke. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len
Ústavný súd. Ústavný súd prihliada aj to či sťažnosť adresovaná predsedovi súdu viedla k náprave a
pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, tak je neprijateľné, aby sa mu priznávala náhrada na základe
nálezov Ústavného súdu týkajúcich sa iných prípadov.

Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. č.k. 25Er/536/2009, 27Er/877/2010,
16Er/569/2009, 19Er/903/2010, 38Er/468/2008, 9Er/545/2009, mal súd preukázané, že k podaniu
sťažnosti na prieťahy v týchto konaniach neprišlo.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1,2, 3 písm. b), 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. V
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému a doručeným
dňa 23.4.2012 domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota

neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu,
že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na zmenu súdneho exekútora
nedošlo v zákonnej lehote. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

účinnom ku dňu podania žalôb, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach
náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o
sťažnosti proti prieťahom v konaní, z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej novelizácie zákona č.
514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k citovanému ustanoveniu

zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred
účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne
viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať
aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí
oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci

prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona a zrejme i k
nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k
návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza
z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnejsťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR je kompetentný skúmať Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej

sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo
Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by
však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by
preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za

škoduspôsobenúorgánomverejnejmocinesprávnymúradnýmpostupomjepoprinesprávnomúradnom
postupe aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o
priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán
rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o
existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku

nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní
výškou škody ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si
nevyčíslil trovy konania a zo spisu nevyplýva, že žalovanému vznikli nejaké trovy konania.

Vzhľadom na horeuvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh
na súdny výkon rozhodnutia.