Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/136/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011128
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8108011128.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 5. júna 2013 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Ľ. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., O. Z. Č.. X,

j e v i n n ý, ž e

dňa XX.X.XXXX vo J., Z. F. D. ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s osobou menom A. Z., narodený
X.X.XXXX, bytom N. Z. XX, XXX XX J., Spolková republika Nemecko ako predávajúcim, predmetom
ktorejboloosobnémotorovévozidloznačkyS.A.X,XH.,S.:J.,vývoznáznačkaB.-XXXAvcene20.717,-
€, ktoré mal Ľ. U. doviesť na Slovensko následne predať a peniaze poukázať pánovi A. Z. na jeho účet,
pričom vozidlo predal, ale peniaze nezaslal, čím takto svojím konaním spôsobil A. Z. škodu v celkovej

výške 781.901,-Sk /25.954,-€/.

t e d a

uviedol iného do omylu a na cudzom majetku tak spôsobil škodu nie malú

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u k l a d á skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A.
Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. Z. XX, XXX XX J., Z. F. D. škodu vo výške 20.717,-€.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody o d k
a z u j e na konanie vo veciach občiansko- právnych.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 11.9.2008 obžalobu na obvineného Ľ. U. pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného,
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný Ľ. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe. Uviedol, že s pánom Z. sa zoznámil na základe odporúčania jedného známeho. Uviedol, že aj
spolu s pánom F. B. pracovali pre poškodeného, pričom to boli prevažne rekonštrukčné práce, stavebné
práce, vypomáhali jeho susedovi pri sadení ihličnatých stromčekov a zaoberali sa aj problematikou
neplatičov, ktorých mal poškodený. Pracovali asi 7 dní v týždni 11 až 11,5 hodiny a po dohode mali jeden
deň voľno. Ubytovanie im zabezpečil taktiež poškodený. Čo sa týka vyplatenia peňazí za nimi odvedenú
prácu, mali byť vyplatení keď dokončia prácu, malo to byť vyplatené všetko naraz. Následne, podľa

slov obžalovaného došlo k tomu, že sa dohodli na kúpe auta a on to auto prevzal. Uviedol, že vozidlo
našiel on na internete a potom došlo medzi ním a poškodeným k dohode, že motorové vozidlo zakúpil
poškodený cez svoj účet, a tak došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 30.5.2006 v kancelárii poškodeného
za prítomnosti pána B. a vtedy došlo aj k vzájomnej dohode medzi ním a poškodeným teda pánom
Z., V. sa budú ich vzájomné pohľadávky vyrovnávať, teda to čo im on bol dlžný vyplatiť za odvedenú

prácu a to, že pre neho zakúpil motorové vozidlo. Obžalovaný ďalej uviedol, že následne po zakúpení
vozidla a po tom, čo on uvedené vozidlo prevzal, odcestoval na Slovensko. Toto motorové vozidlo bol na
Slovensku ohlásiť na polícii a prihlásil ho do správneho konania na príslušnom Obvodnom úrade, pričom
toto konanie trvá spravidla asi 30 dní. Uviedol, že na to ho kontaktoval pán G., ktorý vedel, že uvedené
vozidlo je na predaj a vedel aj o tom, že on má záujem kúpiť motorové vozidlo zn. BMW. Napokon sa

dohodli, že on od pána G. kúpi jeho motorové vozidlo BMW a on zase od neho motorové vozidlo zn. WV
Passat s tým, že mu pán G. vyplatil rozdiel v cene vo výške 150000,-Sk, pričom došlo aj k podpísaniu
kúpno predajných zmlúv. Uviedol, že vtedy sa na Slovensko vrátil aj pán B. a potom odišli opätovne do
Nemecka do J. za
poškodeným pánom Z. s tým, že celú záležitosť doriešia. Uviedol, že to bolo v letných mesiacoch

roku 2006. Uviedol, že medzi nimi a poškodeným došlo k vzájomnej dohode o vyrovnaní týchto
vzájomných pohľadávok, pričom pán Z., podľa slov obžalovaného, to bral vo všeobecnosti ako
vyrovnanie vzájomných pohľadávok voči nemu ako aj pánu B.. O tomto bolo v kancelárii poškodeného
spísané potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny za motorové vozidlo s tým, že poškodený sa vyjadril, že
jemu doplatí ešte 1 000,-Eur. Toto potvrdenie bolo na liste V. S.yhotovené v nemeckom jazyku dva krát.

Obžalovaný uviedol, že je pravdou, že sa zaviazal v kúpnej zmluve, že kúpnu cenu uhradí na účet
poškodeného, ale po tom, čo sa vrátil pán B. V. povedal mu, že im poškodený nezaplatil za odvedenú
prácu, tak došlo k osobnému jednaniu a potom bolo aj poškodeným podpísané potvrdenie o zaplatení
kúpnej ceny za motorové vozidlo zn. J. A..

Poškodený pri svojom výsluchu cestou dožiadaného súd v Nemecku uviedol, že obžalovaného aj pána
B. spoznal cez jedného svojho známeho, ktorý vedel, že hľadá pomocné sily pre prácu v jeho záhrade
na obdobie dvoch mesiacov. Uviedol, že išlo len čisto o pomocné práce, za ktoré dostávali ubytovanie a
stravu.Poškodenýďalejvypovedal,žeobžalovanýmukukoncusvojhopobytuuviedol,žebybolomožné
dovážať autá na Slovensko, pretože je tam veľký cenový rozdiel, a že ľudia, ktorý prichádzajú do úvahy

ako kupci z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nemajú čas na takúto kúpu a sú ochotný si aj priplatiť.
Poškodený uviedol, že preto to vyskúšali s jedným autom, kde si on ponechal originál technického
preukazu, ktorý pri svojej výpovedi aj predložil a urobil si fotokópiu cestovného pasu obžalovaného, čo
však aj napriek tomu nestačilo a obžalovaný sa mu prihlásil len jednou SMS- kou, keď bol na Slovensku
a potom sa s ním už nevedel skontaktovať. Poškodený ďalej uviedol, že výpoveď obžalovaného na

hlavnom pojednávaní sa vôbec nezakladá na pravde, neboli žiadne ďalšie dohody ku kúpnopredajnej
zmluve, ani žiadne zvyšné pohľadávky. Poškodený ďalej ešte uviedol, že zaplatil obžalovanému ešte
450,-Eur za odvoz vozidla do Prešova o čom predložil aj potvrdenku.

Svedok L.. O. G. v prípravnom konaní vypovedal, že vozidlo zn. VW Passat, I.: A.-XXX Y. kúpil od

obžalovaného niekedy v lete 2006, ktorý mu povedal, že ho kúpil v Nemecku za účelom predaja. Svedok
uviedol, že spísali dve kúpnopredajné zmluvy a to v tom znení, že on kúpi od obžalovaného uvedené
vozidlo a obžalovaný od neho vozidlo zn. BMW a on mu doplatí rozdiel v sume 150 000,-Sk. Svedokďalej uviedol, že ako kupujúci jeho vozidla zn. BMW bola napísaná priateľka obžalovaného, ktorú on
nikdy nevidel. Uviedol, že on toto vozidlo potom začiatkom roka 2008 predal A. Z. za sumu 470 000,-Sk.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj kúpnopredajná zmluva predložená poškodeným, z ktorej vyplýva,
že predmetom predaja je motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, limuzína, výbava C., 1,X H., XX G.,
reflexná strieborná metalíza, pričom predávajúcim je A. Z. a kupujúcim Ľ. U., predajná cena je 20 717,-
Eur, pričom bolo dohodnuté, že kupujúci prevezie vozidlo na vlastné náklady na Slovensko, po príchode
vozidlo okamžite zaregistruje a potom prevedie kúpnu cenu na účet predajcu a predávajúci sa podľa

tejto zmluvy zaväzuje, že bezprostredne po pripísaní celej sumy na účet odošle kupujúcemu technický
preukaz.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach mal súd za preukázané, že obžalovaný Ľ. U. sa skutku

dopustil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a uznal ho za vinného zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:

Obžalovaný Ľ. U. uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Uviedol, že je
pravdou, že za uvedené motorové vozidlo zaplatil poškodený potom mu ho odovzdal bola to však zo

strany poškodeného kompenzácia jeho pohľadávok voči obžalovanému za vykonané práce. V úplnom
protiklade je výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný vykonával pre neho len pomocné
práce a uvedené vozidlo kúpil s tým, že ho mal obžalovaný predať na území Slovenskej republiky,
kde takýto obchod mu ponúkol samotný obžalovaný. Súd v danom prípade uveril poškodenému a
to predovšetkým s poukazom na listinné dôkazy, ktoré poškodený predložil a to originál technického

preukazu od auta, čo je v rozpore s tvrdeniami obžalovaného, pretože ak by mala kúpa tohto auta
poškodeným a jeho následné odovzdanie obžalovanému slúžiť ako kompenzácia jeho pohľadávok
voči obžalovanému je nelogické, aby obžalovaný súhlasil s tým, že si poškodený ponechá originál
technického preukazu a bol by mu ho vrátil minimálne po tom, čo sa mal obžalovaný, podľa jeho
slov vrátiť do Nemecka a osobne jednať s poškodeným. Poškodený taktiež na podporu svojich tvrdení

predložil aj fotokópiu cestovného pasu poškodeného ako aj potvrdenie o vyplatení 450,-Eur. Úvaha
súdu smerujúcu k tomu, že neuveril tvrdeniam obžalovaného je podporená aj pracovným posudkom
podaným na obžalovaného jeho bývalým zamestnávateľom L.. A. V., ktorá charakterizuje osobnosť
obžalovaného ako klamára, bezcharakterného a nezodpovedného človeka, pričom podrobne popisuje
jeho správanie a pracovné postupy počas obdobia, keď bol zamestnaný v uvedenej firme. Vzhľadom

k nespochybniteľným listinným dôkazom predloženým poškodeným ako aj k charakteristike osoby
obžalovaného teda neobstoja jeho tvrdenia uvádzané pri jeho výpovedi, ktoré nepodložil navyše
žiadnymi vierohodnými dôkazmi preukazujúcimi jeho nevinu.

Obžalovaný Ľ. U. spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona z hľadiska

stránky subjektívnej v priamom úmysle, pretože chcel svojím konaním uviesť poškodeného do omylu a
spôsobiť tak na jeho majetku škodu nie malú.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, kde sú
stanovené zásady pre ukladanie trestov ako aj z odpisu z registra trestov na obžalovaného z ktorého

je zrejmé, že bol doposiaľ raz súdne trestaný, pričom toto odsúdenie je zahladené, preto sa na neho
hľadí, akoby súdne trestaný nebol. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnejsadzbyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobutrochrokov,abyriadnymspôsobomživota
preukázal, že bude v budúcnosti viesť riadny život a nedopustí sa žiadnej ďalšej trestnej činnosti.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. Z. škodu vo výške 20 717,-Eur,
ktoré si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil a bola nesporne preukázaná. Súd poškodeného so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych, pretože ďalšie
dokazovanie o výške škody by neúmerne predĺžilo trestné konanie.

Poučenie:: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.