Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-39C/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230540
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123230540.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: Y., s.r.o., so sídlom XXX XX R. XXX, B.: XX XXX XXX,
zastúpený: C.. C. L., advokát, so sídlom XXX XX R. XXX, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. námestie XXXX/X, XXX XX R., zastúpený: K. kancelária G., s.r.o., so sídlom H. trieda XX, XXX
XX U., o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o zaplatenie X.XXX,XX Y.
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Žalobca je povinný zložiť peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX Y. do úschovy G. súdu R. IV, a to do XX
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona

č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX Y. s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania,
titulom neuhradenia odmeny za právne služby.

2. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril
k žalobe a zároveň navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalobcovi povinnosť

zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX Y. do XX dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný odôvodnil tak, že žalobcom uplatnený nárok
označil za nedôvodný, nezákonný a taktiež v rozpore dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že žalobca
svoj nárok odôvodňuje titulom uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorú žalobca k žalobe nepripojil. Kým žalobca výzvou dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na úhradu
odmeny za právne služby vo výške X.XXX Y. (predmetná výzva nie je súčasťou súdneho spisu,
poznámka súdu), následne výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu odmeny
za údajne poskytnuté právne služby už v sume X.XXX,XX Y., spolu so zaslaním vyčíslenia trov právnych
služieb a faktúry. Medzi uvedenými dňami nedošlo k žiadnemu poskytnutiu právnych služieb. Žalovaný
už vo svojich písomných odpovediach adresovaných žalobcovi uviedol, že nemá vedomosť, že so

žalobcom uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, nemá vedomosť,
že by sa zaviazal na úhradu podielovej odmeny v neznámej výške alebo tarifnej odmeny v sume
X.XXX Y. resp. tarifnej odmeny v sume X.XXX,XX Y.. Rovnako žalovaný nemá vedomosť, že by mu
žalobca pred začatím akéhokoľvek úkonu vopred oznámil a výslovne ho upovedomil o výške podielovej/
tarifnej odmeny. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, dohodu o výške odmeny za právne služby, dohodu o výške podielovej/tarifnej odmeny,

potvrdenie o výške odmeny ešte pred vykonaním úkonu, potvrdenie o vykonaní písomných rokovaní,
nepredložil výsledok (listiny, vykonané úkony a pod) ním deklarovaných právnych služieb. Žalobcomuplatnený nárok v tomto konaní vyplýva z údajného poskytovania právnych služieb v čase kedy
žalobca resp. jeho spoločník a štatutár advokáciu vykonával prostredníctvom spoločnosti s ručením
obmedzeným, a to C.. C. L. a spol. s.r.o., ktorá následne od XX.XX.XXXX zmenila obchodné meno na Y.

s.r.o. Q. považuje praktiky žalobcu za nezákonné a v hrubom rozpore so základnými princípmi výkonu
advokácie. Žalovaný poukázal na to, že podľa všeobecne dostupných informácií na webovej stránke
finstat.sk,žalobcaodrokuXXXXnevedieúčtovníctvospoločnosti,čojevpriamomrozporesovšeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä však v rozpore so stavovskými predpismi a je navyše dlžníkom
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. Posledné daňové priznanie bolo podané a zverejnené za kalendárny rok XXXX.
Žalovaný má zato, že žalobca riadne nevystavil a nezaúčtoval faktúru v sume X.XXX,XX Y. a ani
si nesplnil daňovo odvodové povinnosti, čo len potvrdzuje účelový a špekulatívny charakter konania
žalobcu. Žalovaný lustrovaním žalobcu cez google.sk zistil, že podľa zdroju markiza.sk, ktorá dňa
XX.XX.XXXX zverejnila informácie, a to článok a video s názvom: „R. šéf kriminálky v F. má na krku
obvinenie pre fiktívne faktúry“, na základe zverejnených informácií má, resp. mal byť žalobca zapletený

do ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych dodávateľských faktúr a
pokladničných dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne neoprávneným nárokom
na odpočítanie dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o sumu XX.XXX Y.. Vzhľadom
k tomu žalovaný považuje doterajšie konanie žalobcu za špekulatívne, čo potvrdzuje špekulatívnosť
a zámer uplatneného nároku. Navyše spoločníkom a konateľom žalobcu je/bola osoba obvinená z

„daňových“ trestných činov súvisiacich s neoprávneným vystavovaním faktúr obdobne ako v tomto
konaní a v súčasnosti je proti žalobcovi ako povinnému vedené exekučné konanie na Okresnom súde
R. R., pod sp.zn. XXEK/XXXX/XXXX v prospech oprávneného G. F.. Vzhľadom na uvedené existujú
dôvodné obavy, či žalobca vôbec vlastní majetok a je fungujúcou spoločnosťou alebo iba zadlženou
„schránkovou firmou“. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR z XX. novembra XXXX, sp. zn.

B.. ÚS XXX/XXXX.
Žalovaný má za to, že podaná žaloba celkom nesporne je špekulatívny spôsob zneužívanie práva
smerujúceho k produkovaniu sporov v snahe sa bezdôvodne obohatiť, a to bez akéhokoľvek rizika
znášania zodpovednosti za neúspech v konaní, nakoľko celkom evidentne je žalobcom zadlžená,
nemajetná a nefungujúca spoločnosť. Na strane druhej je žalovaný, ktorý za výsledok sporu ručí

celým svojim majetkom s priamou a vykonateľnou zodpovednosťou za výsledok sporu. V tomto
prípade dochádza k nerovnováhe práv a povinností, z toho v konečnom dôsledku vyplývajúcej aj
zodpovednosti za výsledok sporu. Súd je z pohľadu žalovaného povinný v konaní hľadať spravodlivé
vyváženie oprávnenia žalobcu podať žalobu, avšak na strane druhej regresný nárok žalovaného
za aktívne bránenie sa v spore pre prípad, pokiaľ žalobca dôkazné bremeno neustojí. V záujme

vyváženosti práv a povinností, hospodárností a účelnosti súdneho konania v snahe vyhnúť sa zneužitiu
a bezdôvodnému produkovaniu sporov bez rizika na strane žalobcu, preto navrhol, aby žalobca zložil
peňažnú sumu X.XXX,XX Y. do úschovy súdu, čo predstavuje „preddavok na trovy konania“ v rozsahu
10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny, vrátane režijného paušálu a DPH
(nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH), čo považuje za primerané aspoň pre zachovanie

elementárneho stupňa spravodlivosti a zodpovednosti za výsledok sporu.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný pripojil nasledovné listiny: internetový
článok s názvom: R. šéf kriminálky v F. má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry, informácie zo stránky
W..sk, informáciu z internetovej stránky registra poverení na vykonanie exekúcie.

5. D. § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú
sumu alebo vec do úschovy na súde.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 121 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajskésúdy,Špecializovanýtrestnýsúdavojenskésúdyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SPR“),
na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho
komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.

14. Podľa § 122 SPR, súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa
osobitného predpisu.

15. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť

teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych
a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu
alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie

nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd
viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

16. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí
byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie.

Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d)

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a
pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).

To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné.

18. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti

sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X M V. X/XXXX). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

19. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť,
že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, bude jeho nariadenie
namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti poukazujúce na potrebu takejto dočasnej
úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na dôvodnú obavu z reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojené listinné
dôkazy, ktoré žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení a má za to, že návrh je dôvodný, nakoľko

žalovaný preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako
sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť
pomery medzi stranami sporu.

21. Žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade jeho úspechu v spore,

budúca exekúcia nároku prípadne úspešného žalovaného na náhradu trov konania bude zmarená,
a to vzhľadom na výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie žalobcu, ktorý navyše od roku XXXX
nemá zverejnené účtovné závierky, je podľa verejne dostupných informácií dlžníkom Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, je na neho vedená exekúcia na Okresnom súde R. R., pod sp.zn. XXEK/XXXX/XXXX v

prospech oprávneného G. F.. Nie sú dostupné žiadne údaje o existencii majetku žalobcu. Podľa verejne
dostupných informácii zdroju markiza.sk zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva z článku s názvom: „Bývalý šéf
kriminálky v F. má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry“, mal byť žalobca zapletený do ekonomickej
trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych dodávateľských faktúr a pokladničných
dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne neoprávneným nárokom na odpočítanie

dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o sumu XX.XXX Y.. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má súd za osvedčené, že existujú dôvodné obavy, že budúca exekúcia nároku
žalovaného na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej bude ohrozená.
Žalovaným tvrdené skutočnosti o pravdepodobnej nemajetnosti žalobcu považuje súd vzhľadom na
vyššie uvedené za dostatočne osvedčené.

22. Žalovaný navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zloženie sumy vo výške X.XXX,XX Y. ako preddavku
na trovy konania, čo predstavuje hodnotu 10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zo sumy
istiny, vrátane režijného paušálu a N. (nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH), čo považuje
súd za primerané, dôvodné a opodstatnené vzhľadom na predpokladaný počet úkonov v konaní pred

súdom prvej inštancie a prípadne aj odvolacím súdom. Súd má za to, že táto suma je primeraná, tarifná
odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci je XXX,XX Y., režijný paušál je vo výške XX,XX
Y., plus N. je spolu 301,28 Y. za jeden úkon právnej služby, t.j. X.XXX,XX Y. za desať úkonov právnej
služby. E. ďalej uvádza, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v uvedenej výške do úschovy
súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú

podnikateľskú činnosť žalobcu.

23. Pri posudzovaní dôvodnosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd prihliadal aj
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze z XX. novembra XXXX,sp. zn. B.. ÚS XXX/XXXX-XX uviedol, že „D. bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší
pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť stabilnou
súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom a

zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových
rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu
zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v
týchto sporoch.“ I keď žalobca v tomto konaní je slovenskou obchodnou spoločnosťou, aj v jeho prípade
možno konštatovať, že ide o právnickú osobu, u ktorej je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade

neúspechu v spore bola spôsobilá reálne zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému
trovy spojené s konaním začatým práve na základe ňou podanej žaloby.

24. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26. Žalovaný sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany zabezpečenia

budúcejpeňažnejpohľadávkyakopotenciálneoprávnenývexekučnomkonaní.Zabezpečovaciafunkcia
tohto inštitútu je substancovaná v citovaných ustanoveniach CSP a Spravovacieho poriadku, čím
dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného inštitútu. Súd
ustálil, že žalovaný osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov strán navrhovaným opatrením, osvedčil ohrozenie svojho práva Zloženie peňažnej

sumy do úschovy v požadovanej výške nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, nakoľko
výška peňažnej pohľadávky žalovaného nie je určená (ešte nevznikla) a nie sú identifikované veci, práve
alebo iné majetkové hodnoty žalobcu. Neodkladné opatrenie je v danom prípade jediným efektívnym
prostriedkom dočasnej ochrany žalovaného súdom.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.