Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621203536
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7621203536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
v C., C. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom v Humennom,
Mierová 87, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. C. XXXX/XX, právne zastúpenému
JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi,Zimná 62, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
9C/26/2021 zo dňa 15. novembra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/26/2021-149 zo dňa 15.

novembra 2022.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k.
9C/26/2021-149 zo dňa 15. novembra 2022 žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 23.7.2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného

vrátenia daru a navrhla, aby súd určil, že je vlastníčkou podielu o veľkosti 3/5 nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných F. G. C., katastrálny odbor, na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely registra „C“, parcela č. 2528 o výmere 1162 m2 - orná pôda a parcela č. 2529 o
výmere 1585 m2 - ostatné plochy. V žalobe žalobkyňa uviedla, že darovacou zmluvou zo dňa 20.8.2001
darovala žalovanému uvedené nehnuteľností v podiele 3/5. Správanie sa žalovaného k nej sa po
darovaní, a to od roku 2019 zhoršilo a stalo sa neúnosným s úmyslom neposkytovania pomoci v jej
starobe a chorobe. V poslednej dobe už asi rok sa jej žalovaný vyhráža pozbavením svojprávnosti.

Vyhráža sa jej, že nepatria jej majetky, lebo na tieto nezarobila ona, ale jej otec a starý otec. Všetky
pozemky a ornú pôdu zdedila od svojho otca v roku 1965 v celosti bez nutnosti rozdelenia medzi
súrodencov. Žalovaný sa voči nej správa urážlivo a agresívne, vyhrážal sa jej aj z dôvodu, že žiadala
od príbuzných žalovaného vrátiť iný dar. Dokonca sa vyhrážal jej príbuzným, ktorí sa o ňu starajú.
Takéto správanie preukazuje rozpor s dobrými mravmi a je ho možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. S ohľadom na intenzitu i sústavnosť porušovania dobrých mravov, došlo nepochybne k
splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie práva žalobkyne ako darcu, domáhať sa vrátenia daru od

žalovaného,akoodobdarovaného.ŽalovanémubolazaslanáVýzvanavráteniedaruaDohodaovrátení
daru vyššie uvedených nehnuteľnosti, na čo žalovaný nereagoval. Právnym dôvodom, na základe
ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru je správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho
rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. V zmysle tohto ustanovenia, takéto nevhodné správanie sa neviaželen na darcu, ale aj na členov jeho rodiny. Právny vzťah z darovania zaniká momentom doručenia tejto
výzvy obdarovanému. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho
práva k daru. Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením, ktoré
je žalovaný povinný vydať. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu.

3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 20.8.2001 bola medzi žalobkyňou, H. B. a
I. E. ako darcami a žalovaným ako obdarovaným uzatvorená darovacia zmluva. Jej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie C. a to parcely č. 2528 o výmere
1162 m2 - orná pôda a parcela č. 2529 o výmere 1585 m2 - orná pôda. Žalobkyňa darovala žalovanému
podiel v uvedených nehnuteľnostiach 3/5 a ďalšie dve darkyne podiely po 1/5.

4. Nebolo sporným, že výzvou na vrátenie daru zo dňa 1.5.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na
vrátenie daru, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 20.8.2001. Vo výzve uviedla dôvody, pre
ktoré žiada vrátiť dar. Poukázala v nej na zhoršené správanie sa zo strany obdarovaného k nej, s
úmyslom neposkytnutia pomoci v starobe a chorobe. Uviedla, že už asi rok sa jej vyhráža pozbavením
spôsobilosti a tiež tým, že jej nepatria jej majetky, lebo na tie nezarobila, ale jej otec a starý otec.

Takéto osočovanie a správanie voči nej preukazuje rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že sa k
nej správal urážlivo a agresívne, vyhrážal sa jej z dôvodu, že žiadala od jeho príbuzných vrátiť iný dar.
Vyhráža sa tiež jej príbuzných, ktorí sa o ňu starajú. Takéto správanie je v rozpore s dobrými mravmi
a je možné ho kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Vzhľadom na to, že správaním, ktoré
možno kvalifikovať ako porušenie dobrých mravov, s ohľadom na intenzitu a sústavnosť porušovania

dobrých mravov, prejavil voči nej nevďak, čím došlo k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie
jej práva ako darcu. S výzvou bola žalovanému doručená Dohoda o vrátení daru, k podpísaniu ktorej
však nedošlo.

5. Právne vec posúdil podľa § 123, § 124, § 628 ods. 1,2, § 630 Občianskeho zákonníka vychádzajúc

z úvahy, že podmienky, resp. okolnosti a dôvody, za ktorých možno požadovať darcom od obdarovaného
vrátenie daru upravuje ust. § 630 Občianskeho zákonníka a sú nimi a) hrubé porušenie dobrých mravov
správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a
b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorého obsahom je vôľa darcu
smerujúca k tomu, aby obdarovaný darovanú vec vrátil.

6. Poukázal na to, že dôvodom vrátenia daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči
darcovi alebo členom jeho rodiny alebo len jeho samotná nevďačnosť. Musí ísť o také správanie sa
obdarovaného,ktorésprihliadnutímnavšetkyokolnostiposudzovanejvecimožnokvalifikovaťakohrubé
porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je ich porušenie značnej intenzity alebo

ich sústavné porušovanie alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá
povinnosť vyplýva z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Kvalifikovaným porušením dobrých
mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. K uvedenému
správanie obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy.
Pri posudzovaní, či došlo zo strany obdarovaného k hrubému porušeniu dobrých mravov je potrebné

zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky porušenia dobrých mravov. Pre toto posúdenie sú
rozhodujúce objektívne okolnosti a nie subjektívne okolnosti a vnímanie na strane darcu. Právo domáhať
sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká.

7. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala vrátenia daru od žalovaného z týchto dôvodov, ktoré

špecifikovala vo výzve na vrátenie daru, ako aj v podanej žalobe:
- neposkytnutie pomoci v starobe a chorobe
- urážlivého a agresívneho správania
- vyhrážania sa pozbavením spôsobilosti
- vyhrážania, že žalobkyni nepatrí jej majetok

- vyhrážania z dôvodu, že žiadala od príbuzných žalovaného vrátiť iný dar
- vyhrážania sa príbuzným žalobkyne.8. K tvrdeniu žalobkyne,že žalovaný o ňu nejaví záujem resp. neposkytuje jej pomoc v starobe a chorobe
mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že vzťahy medzi darkyňou a obdarovaným boli
po darovaní (t.j. po roku 2001) dobré. Uvedené v konaní medzi stranami sporu ani nebolo sporné.

Sporné nebolo ani to, že v súčasnej dobe, a to cca od konca roku 2019 žalovaný skutočne žalobkyňu
nenavštevuje, nekontaktuje ju a neposkytuje jej žiadnu pomoc. K narušeniu vzťahov medzi nimi malo
dôjsť podľa žalovaného potom, čo sa o žalobkyňu začali starať bratia J. a D. J.. Podľa žalobkyne k
narušeniu vzťahov medzi nimi malo dôjsť vtedy, keď žalovaný zistil, že už nemá žiaden majetok.

9. Dôvodil, že povinnosť poskytnutia pomoci žalobkyni zo strany žalovaného v starobe a chorobe
nevyplýva z právneho predpisu a ani zo zmluvného vzťahu. Žalovaný nie je priamym potomkom
žalobkyne a k povinnosti poskytovať žalobkyni pomoc sa nezaviazal ani zmluvne, t.j. darovacou
zmluvou. Darovacia zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zaväzovalo žalovaného poskytovať žalobkyni osobnú pomoc, či už v starobe alebo chorobe. Je
potrebné tiež uviesť, že ani žalobkyňa neprejavila vôľu udržiavať vzťah resp. kontakt so žalovaným. V

konanínebolopreukázané,abyžalobkyňakontaktovalažalovanéhosprosbouopomoc,rovnakotakako
žalovaný v období od konca roku 2019 nekontaktoval žalobkyňu. Na druhej strane je nepochybné, že v
uvedenom období žalobkyňa mala zabezpečenú starostlivosť a opateru. Žalobkyňa mala zabezpečenú
opatrovateľku, neskôr bývala u bratov J. a následne bola umiestnená v domove dôchodcov.

10. Súd mal za to, že v konaní nebol preukázaný ani ďalší tvrdený dôvod, a to urážlivé a agresívne
správanie žalovaného voči žalobkyni. Naopak od konca roku 2019 sa strany sporu nekontaktovali,
nestretávali sa spolu a nekomunikovali navzájom. Nebolo teda preukázané arogantné, hrubé a násilne
správanie sa žalovaného voči žalobkyni, a to nie len vo fyzickej, ale ani v mentálnej forme. Ani jeden z
vypočutých svedkov netvrdil, aby medzi stranami sporu došlo k nejakému čo i len verbálnemu konfliktu

(fyzický útok nebol ani tvrdený).

11. Pokiaľ dôvodom vrátenia daru malo byť urážlivé správanie žalovaného vymedzené tým, že žalovaný
samalpredvypočutýmsvedkomvyjadriťožalobkynineúctivoavulgárnevtomsmere,ženiejenormálna
a má plakať, súd zdôraznil, že uvedené bolo preukazované len výsluchom svedka D. J.. Žalovaný sa

týmto spôsobom mal pritom vyjadriť len pred menovaným svedkom, ktorý to mal oznámiť svojmu bratovi
J., ako aj žalobkyni. Žalovaný takéto vyjadrenia z jeho strany poprel.

12. Ďalším skutkovým konaním, ktorým sa mal žalovaný dopustiť voči žalobkyni konania hrubo
porušujúcim dobré mravy a ktoré bolo vymedzené aj v písomnej výzve, bolo vyhrážanie sa žalobkyni

pozbavením spôsobilosti, vyhrážanie, že žalobkyni nepatrí jej majetok lebo naň nezarobila, vyhrážanie z
dôvodu, že žiadala od príbuzných žalovaného vrátiť iný dar, a tiež vyhrážanie sa príbuzným žalobkyne.
Aj pre uvedené platí, že takto sa mal žalovaný vyjadriť len pred D. J. a žalovaný tieto skutkové tvrdenia
žalobkyne poprel.

13. Jediným svedkom, ktorý poukazoval na to, že žalovaný sa mal o žalobkyni vyjadriť urážlivo, vulgárne
a že sa mal vyhrážať žalobkyni vyššie popísaným spôsobom je D. J., pričom žalovaný uvedené tvrdenia
poprel. Z dokazovania súd považoval za nepochybné, že žalobkyňa a žalovaný neboli, tak ako už bolo
uvedené, v poslednej dobe v kontakte a teda ani sa nemohlo jednať o priame vyjadrenie sa žalovaného
žalobkyni. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaný okrem nehnuteľností, ktoré mu boli žalobkyňou

darované ešte v roku 2001, získal od žalobkyne nejaký ďalší majetok. Naopak práve svedok D. J. kúpil
od žalobkyne jej byt za sumu 10 000 €. Napriek tomu, že sa jedná o byt jednoizbový ide o veľmi nízku
sumu aj vzhľadom na cenu, za ktorý byt kúpila. Pokiaľ aj bolo zriadené vecné bremeno v prospech
žalobkyne spočívajúce v práve bývania a užívania tohto bytu, súd má za to, že už v čase kúpy tohto bytu
muselo byť zrejme, že žalobkyňa sama už byt užívať nemôže a bude umiestnená v domove dôchodcov.

Vzhľadom k tomu mal súd pochybnosti o pravdivosti uvedených tvrdení o vyjadreniach a vyhrážkach
zo strany žalovaného o žalobkyni, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvod vrátenia daru. Strana sporu má
v civilnom sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. V konaní zo strany žalobkyne
žiadnym iným spôsobom negatívne výroky a vyhrážanie sa žalovaného žalobkyni preukázané neboli.
Naopak, z výpovedi vypočutých svedkov nevyplýva negatívne správanie sa žalovaného k žalobkyni,

ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

14. Žalobkyňa pri svojom výsluchu poukázala aj na skutočnosť, že peniaze, ktoré jej boli vyplatené
jej posledným zamestnávateľom boli poukázané dcére žalovaného K. a aj napriek tomu, že žiadalažalovaného o ich vrátenie, peniaze jej vrátené neboli. Uvedené tvrdenie žalobkyne nebolo uvedené vo
výzve na vrátenie daru ako dôvod, pre ktorý žalobkyňa požaduje vrátenie daru a nebolo tiež vymedzené
ako dôvod vrátenia daru v podanej žalobe. Na uvedené tvrdenie žalobkyne o nevrátení peňažných

prostriedkov žalobkyni dcérou žalovaného ako dôvod vrátenia daru žalovaným súd vzhľadom k tomu t.j.
že toto nebolo vymedzené ako dôvod vrátenia daru vo výzve na vrátenie daru, ani v podanej žalobe, v
konaní neprihliadal. Okruh sporných skutočností je totiž daný označením resp. identifikáciou správania
sa žalovanej strany voči žalobcovi vo výzve na vrátenie daru. V tomto smere súd poukázal na to,
že správanie, pre ktoré darca nevyzval obdarovaného k vráteniu daru je z hľadiska opodstatnenosti

žalobou uplatneného nároku právne irelevantné. Okrem toho uvedené tvrdenie žalobkyne v konaní ani
preukázané neboli.

15. Z vyjadrení žalobkyne a dokazovania vyplýva, že dôvodom vrátenia daru žalovaného žalobkyni
majú byť urážlivé vyjadrenia žalovaného o žalobkyni a jeho vyhrážky, ktoré mal uviesť pred treťou
osobou - vypočutým svedkom D. J., ktoré v konaní neboli objektivizované a preukázané a nezáujem

žalovaného o žalobkyňu za situácie, kedy o ňu bolo postarané a kedy ani žalobkyňa žiadnym spôsobom
žalovaného o tom, že potrebuje jeho pomoc neinformovala a o pomoc ho nepožiadala. Vo vzťahu k týmto
skutkovým tvrdeniam súd konštatoval, že uvedené nespĺňa kvalifikované, zákonom predpokladané
porušenie morálnych pravidiel, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov.
Pokiaľ by teda aj boli v konaní preukázané žalobkyňou tvrdené slovné útoky voči jej osobe (urážky,

vyhrážanie) bez ďalšieho nemožno uzavrieť, aby toto správanie bolo objektívne v hrubou rozpore s
dobrými mravmi.

16. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa ako darkyňa neuniesla v konaní bremeno svojich tvrdení
týkajúcich sa hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného ako obdarovaného, a teda v

konaní nebolo preukázané, aby sa žalovaný správal k žalobkyni spôsobom, ktoré by objektívne bolo v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd preto žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, pričom aplikoval
aj ust. § 257 CSP. V prejednávanej veci mal za to, že úhrada trov konania by nepochybne zasiahla

negatívne do osobných a majetkových pomerov žalobkyne a naopak, nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému sa neprejaví v jeho majetkovej sfére neprimerane, preto žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

18. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19.1. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie žalobu bezdôvodne zamietol a rozhodnutie nezdôvodnil
právne správne, resp. bez náležitého zdôvodnenia dospel k neakceptovateľným záverom. Súd sa

stotožnil s názorom žalovaného, aj keď nič podstatné v konaní nepreukázal a nevyvrátil dôvodnosť
žaloby a dôvodov na vrátenie daru v zmysle zákona. Akceptoval výpovede žalovaného a jeho
svedkov bez toho, aby odstránil rozpory a rozhodnutie náležite odôvodnil, čím ukrátil práva žalobkyne.
V odôvodnení absentuje posúdenie jednotlivých dôkazov a popísanie skutočností, ktoré považoval za
preukázané a ktoré nie. Rovnako absentuje vyporiadanie sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami

žalovaných, ku ktorým sa súd nevyjadril. Vyjadrenia a hodnotenia súdu uvedené v bode 41. odôvodnenia
považuje žalobkyňa za účelové a alibistické, len v prospech žalovaného. Poukázala na výpoveď svedka
J. J., ktorú považuje za podrobnú a plnú rozhodných skutočností, avšak súd ju odignoroval.
19.2. Rovnako nesúhlasí s vyjadrením súdu v bode 39. a 40. a má za to, že vyjadrenia žalovaného sú
dostatočným preukázaním porušenia dobrých mravov a sú pokusom o poníženie osobnosti žalobkyne

a urážkami na cti. Súd však aj toto odignoroval, rovnako ako aj vyjadrenie žalovaného tlmočené cez
inú osobu (D. J.) „Plače ?! To ešte len bude plakať! Lebo ja sa do toho obujem, to bude ešte veselé“.
Nesúhlasí ani s odôvodnením v bode 44., kde súd pochybil pokiaľ odignoroval výpoveď svedka D. J.
s odôvodnením, že dôkaz nebol objektivizovaný a preukázaný.
19.3. Žalobkyňa má za to, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené vzhľadom na potrebu vyjasnenia rozporov vo
výpovediach svedkov a tvrdeniach žalobkyne, ktoré bolo potrebné odstrániť a k čomu sa súd nevyjadril.19.4. Podľa žalobkyne odôvodnenie nespĺňa požiadavky stanovené v ust. § 220 CSP, v ktorej súvislosti
poukázal na ustálenú prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k nepreskúmateľnosti
či arbitrárnosti rozhodnutia vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu.

20.1. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého nebolo zo strany žalobkyne preukázané hrubé porušenie dobrých mravov
na strane žalovaného ako jednej z dvoch zákonných podmienok pri zániku darovania, a teda žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, na základe čoho súd vecne správne žalobu zamietol. Aj keď žalobkyňa sa

v odvolaní odvoláva na rozhodné skutočnosti, žiadne takéto skutočnosti neuviedla (nekonkretizovala)
a rovnako neuviedla, aké prostriedky procesnej obrany a procesného útoku sú ďalej prípustné, ktoré
neboli uplatnené, preto aj túto námietku považuje za irelevantnú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20.2. Konštatoval, že aj napriek obsahovej rozsiahlosti odvolania nevyplývajú z neho žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vecne odôvodniť hrubé porušenie dobrých mravov na strane žalovaného, a teda

rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Z odôvodnenia rozsudku ako aj priebehu konania
je podľa žalovaného zrejmé, že súd k vykonaniu navrhnutých dôkazov riadne pristúpil a z riadne
vykonaného dokazovania vyabstrahoval závery, ktoré rezultujú v skutočnosti, že hrubé porušenie
dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobkyni preukázané nebolo. V odvolaní absentuje
akákoľvek argumentácia, ktorá by preukazovala chybnosť právnych úvah a právneho posúdenia

prejednávanej veci zo strany súdu a svoje námietky nijak nekonkretizovala.
20.3. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle ust. § 630 OZ je nevyhnutné, aby strana, ktorá žiada vrátenie daru
preukázala, že k hrubému porušeniu dobrých mravov skutočne došlo, pričom v danom prípade nebolo
relevantne preukázané ani porušenie dobrých mravov ani požadovaná intenzita. Argumenty žalobkyne
ostalivrovinenepreukázanýchskutkovýchtvrdeníaajvodvolanížalobkyňaibademonštrujesubjektívnu

nespokojnosťsvydanýmrozhodnutím.ŽalovanýpoukázalnarozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo/218/2010.
20.4. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vyjadrenia, ktoré mal žalovaný uviesť
v zmysle výpovede svedka D. J. možno považovať za dostatočný dôkaz o porušení dobrých mravov,
pričom zároveň zdôraznil rozdiel medzi porušením dobrých mravov a hrubým porušením dobrých
mravovazároveňzdôraznil,ževyjadreniesvedkaD.J.ostalivrovineskutkovýchtvrdení,ktoréonpoprel

a žalobkyňa súdu nepredložila žiadne ďalšie dôkazy.

21.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.februára 2024 o 09.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 7.2.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

24. Žalobkyňa v odvolaní (vychádzajúc z ňou označených dôvodov aj z obsahu odvolania) uplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm.
g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. K odvolacej námietke žalobkyne, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočné,
odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces,v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. §
220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený

skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci. V danom prípade
tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnievala
odvolateľka.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia
§ 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu v
napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa súdom vykonaného hodnotenia výpovede svedkov je potrebné

zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za
konania. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť
opretáozistenéskutočnostiavodôvodnenírozsudkupotommusiabyťuvedenéhľadiská,ktorýmisasúd
pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade

nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Musí však svoje úvahy
jasne uviesť vo svojom rozhodnutí.

29. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký

vzťah má svedok k strane konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na
okolnosti,ktorédoprevádzalijehovnímanieskutočnosti,oktorejvypovedá,naspôsobreprodukcietýchto
skutočností, na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať
na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je
dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú);

celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
(preukazovaných) skutočností.

30. Preto aj v tomto prípade bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť aj výpovede svedkov, ktorých navrhla
žalobkyňa,takakotosúdprvejinštanciesprávnerealizoval,pričomvodôvodnenírozsudkujasneuviedol

úvahy, ktorými sa riadil. Odvolací súd sa s týmto hodnotením plne stotožňuje. S poukazom na vyššie
uvedené nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalobkyňa však v odvolaní neuviedla
aké ďalšie prostriedky procesnej obrany sú prípustné a prečo neboli uplatnené, preto odvolací súd
nepovažoval za naplnený ani tento odvolací dôvod.

32. Súdprvejinštanciezozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,aplikovalsprávnu
právnu normu na zistený skutkový stav, ktorú aj správne interpretoval na daný prípad, teda nemožno
považovať za naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočným spôsobom
nepreukázala, že by boli pred výzvou na vrátenie daru naplnené podmienky (okolnosti a dôvody), za
ktorých môže darca v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka požadovať od obdarovaného vrátenie daru,a to hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho
rodiny.

34. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

35. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť (§ 132, 149 CSP). Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak
tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce
jeho tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
teda vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu o veci samej muselo byť rozhodnuté

v jej neprospech. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe (ostatných) vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti sporových
strán. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je teda daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

36. Na žalobkyni bolo dôkazné bremeno, aby preukázala existenciu dôvodov, ktoré by ju oprávňovali
požadovať vrátenie daru, žalobkyňa však toto bremeno neuniesla, nakoľko nepreukázala také správanie
žalovaného, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny.

37. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane
výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).