Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116216477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4116216477.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX
XX C., proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina,
zastúpený SEDLAČKO &PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova6, IČO: 36 853 168, o
určenie neplatnosti zmlúv a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 17C/300/2016-272 zo dňa 29. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/ 581/06 a Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. 99/ 581/06, alternatívne určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 99/581/06 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobkyni
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, v ktorej žalobkyňa uviedla, že dňa
13.02.2006 spolu s bývalým manželom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorili Zmluvu

o poskytnutí úveru č. 99/581/06 na základe ktorej im bol poskytnúť úver vo výške 1.365.000
Sk (v prepočte 45.309,70 €), poskytnutý úver bol bezúčelový, peňažné prostriedky mohli použiť
podľa vlastného uváženia , predmetný úver mali splácať v pravidelných anuitných splátkach vo
výške 9.898,- Sk (v prepočte 328,55 eur). Rovnaký deň uzatvorili spolu s bývalým manželom ako
záložcovia so žalovaným ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. 99/581/06, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie zaplatenia
dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy poskytnutí úveru k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresným

úradom Zlaté Moravce, pre k.ú. D. E. a to: parcely registra ,,C" evidované na katastrálnej mape ako:
pozemok s parc. č. 950/38-záhrady o výmere 597m2 , pozemok s parc. č. 950/39 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 92 m2 , rodinný dom so súp. č. XXX ležiaci na pozemku s parc. č. 950/39 .
Uviedla tiež, že jej manželstvo s manželom bolo rozvedené a v konaní vedenom pod spisovou značkou
10C292/2012 prebieha vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázala na to, že v rámci
dohody o vyporiadanie BSM, prevzala na seba predmetný dlh, avšak z dôvodu, že predmetné konanie
o vyporiadanie BSM prebieha od začiatku, predmetný úver prestala uhrádzať a zo strany žalovaného

došlo k okamžitému vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom so žalovaným sa nedalo dohodnúť na
žiadnych splátkach a z toho dôvodu má naliehavý právny záujem na určenie platnosti predmetných
zmlúv. V podanej žalobe tiež namietala ročnú percentuálnu mieru nákladov predmetného úveru,absenciu sumy, počtu a termínov splátok u úveru, neplatnosť uzatvorenia dohody o zrážkach za mzdy
a zabezpečenie úveru formou zmenky.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2

OZ, § 137 CSP, § 80 písm. c) OSP, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31.12.2007 ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne nie je dôvodne podaná, pretože požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem

z dôvodu. Poukázal na to, že čo sa týka určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/ 581/06
uzavretej dňa 13.02.2006, predmetom konania je určenie právnej skutočnosti podľa §137písm.d) CSP,
ktorá musí vyplývať z osobitného predpisu.
Považoval za nesporné, že žalobkyňa je spotrebiteľom a osobitným predpisom k § 137 písm. d) CSP je
ustanovenie§11ods.4zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhosaspotrebiteľ
môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti alebo

bezpoplatkovosti úveru. Konštatoval, že z kontextu ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
vyplýva možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ktorú aj žalobkyňa podala a
alternatívne sa domáhala aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale na to, aby jej súd mohol
vyhovieť, musí byť v konaní preukázané, že takáto žaloba má pre ňu nejaký význam.
Považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa svoj záväzok voči žalovanému v celom rozsahu splnila v

priebehu konania, čo bolo preukázané zo spisu vedeného pod sp. zn. 25Csp/119/2017 a konanie v tejto
veci bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Na základe toho považoval za nesporné, že žalobkyňa
uhradila žalovanému sumu vo výške 30.507,89 eur.
Na základe takto zistených skutočností vychádzal z toho, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti, o ktoré
opierala svoj nárok vzhľadom na uhradenie žalovanej sumy v konaní vedenom pod spisovou značkou

25 Csp 119/2017 už neboli pre ňu sporné, keďže uhradila žalovaným celú uplatnenú sumu. Preto prijal
záver, že určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/ 581/06 uzavretej medzi žalobkyňou a
jej bývalým manželom a žalovaným a alternatívne, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 99/581/06 uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov je pre žalobkyňu už právne bezvýznamná
a zbytočná a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobkyne a to určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok č. 99/ 581/06, súd prvej inštancie prijal záver, že zo strany žalobkyne nebol
preukázaný naliehavý právny záujem na určovacom žalobnom petite v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
účinného do 30.06.2016, a nie je daná ani procesná prípustnosť zmenenej žaloby o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP.

Zdôraznil, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem.
Stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno odstrániť len určením,
či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácií záložného práva určením, či tu je
alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).

Poukázal na to, že po prijatí zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu iba v prípade, ak to vyplýva
z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP). Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie
subjektu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa ani netvrdila, ktorá právna
norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohla, keďže ku dňu

vyhlásenia rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Ak takého predpisu niet, žalobkyňa nemôže žalovať
neplatnosť právneho úkonu, ale musia formulovať petit na určenie, či tu záložné právo je, alebo nie
je. Bolo na žalobkyni , aby od účinnosti novej zákonnej úpravy v záujme dosiahnutia úspechu upravila
žalobu tak, aby zodpovedala požiadavkám stanoveným v ust. § 137 písm. c/, d/ CSP.

Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem ani na požadovanom
určení neplatnosti napádaných ustanovení záložnej zmluvy. Aj v prípade, že by súd určil za neplatné
ustanovenia záložnej zmluvy o zmluvnej pokute, ustanovenie o spôsobe započítavania úhrad žalobcov,
ustanovenia o tom, že záložné právo sa vzťahuje aj na zabezpečenie budúcich pohľadávok, tieto
ustanovenia sú oddeliteľné od zvyšnej časti záložnej zmluvy a nič by to nezmenilo na tom, že by zvyšok

záložnej zmluvy ostal platný a žalovaný by mal naďalej zachované právo vykonať dobrovoľnú dražbu
na predmete záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na právne závery o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/108/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1705/2002.2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Namietala, že zmluva o úvere ako aj záložná zmluva predmetnej veci, ich znenie,

je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, je jednostranne zvýhodnená iba pre stranu
žalovaného. Uviedla, že žalovaný zneužíval svoje postavenie aj v tom, že daný spor stále trval a aj
napriek tomu, že sa žalobkyňa preukázala právoplatným uznesením ohľadom vyporiadania BSM,
že dlh prešiel na ňu (žiadateľ bol bývalý manžel žalobkyne F. B.), nechcel žalovaný poskytovať
informácie ohľadom záväzku, čo viedlo k nekonečným sporom. Nehnuteľnosť zaťažená týmto záložným

právom a slabá vidina domôcť sa spravodlivosti, dohnali žalobkyňu k nútenému predaju nehnuteľnosti,
samozrejme kvôli danému sporu pod cenu a tým spôsobom bol uhradený záväzok. Aj pri týchto bežných
úkonoch ako poskytnutie výšky zostatku úveru na vyplatenie došlo zo strany banky k obštrukciám
a snahe zámerne prekaziť predaj nehnuteľnosti banalitami, ako nekonečným naťahovaním vyčíslenia
zostatku úveru. Suma zostatku úveru bola vyčíslená na cca 47.000,- eur, čo je suma, ktorá je dodnes
pre žalobkyňu neprijateľná, úroky sú premrštené a keď sa zráta so zaplatenou čiastkou, tak môže súd

vychádzať z faktov, že žaloba zo strany žalobkyne je v plnom rozsahu opodstatnená. Avšak tak, ako
žalobkyňa uviedla, predaj a tým pádom úhrada záväzku bola jediná možnosť ako nekalými praktikami
banky Prima a.s. neprísť nedobrovoľne o strechu nad hlavou. Poukázala na tento dôvod, o ktorý sa súd
oprel a považoval ho za hlavný, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o zamietnutí žaloby z dôvodu
úhrady záväzku aj so stanovenými úrokmi Prima banky.

V dôvodoch odvolania žalobkyňa poukázala na bod 22. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie
argumentuje, že v konaní, čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/581/06 nebolo
sporné, že ako žalobkyňa je spotrebiteľ a osobitným predpisom k § 137 písm. d) CSP je ustanovenie
§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého vyplýva možnosť podať
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa aj podala a alternatívne sa domáhala

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale na to, aby jej súd mohol vyhovieť, musí byť v konaní
preukázané, že takáto žaloba má pre ňu význam. Podľa názoru žalobkyne, v konaní nebolo sporné,
že ako žalobkyňa záväzok uhradila v celej výške (sp. zn. 25Csp/119/2017). Žalobkyňa poukázala na
uvedený spis, z ktorého podľa jej názoru vyplýva, že uhradila predmetnú sumu bez toho, aby sa súd
prvejinštancievysporiadalsjejnámietkamiobezúročnostiabezpoplatkovostiZmluvyoposkytnutíúveru

č. 99/581/06, od ktorej odvodzovala aj určenie neplatnosti záložnej zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok.
Namietala, že dôvody ohľadom zamietnutia žaloby v neprospech žalobkyne, zdôvodnené v rozsudku
v bode 22., opísané v danom poradí sú časovo aj obsahovo úplne nezlúčiteľné, nelogické a tým
pádom je rozhodnutie nezákonné a nemorálne. Súd prvej inštancie na základe svojich nepodložených

domnienok, bez akejkoľvek účasti žalobkyne určil a podľa toho aj rozhodol, že znenie a podanie žaloby
je pre žalobkyňu právne bezvýznamné a zbytočné. Týmto pádom a spôsobom jej odoprel nárok
na riadny spravodlivý proces, predloženie faktov a ozrejmenie daných skutočností v celom prípade.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018
zo dňa 28.03.2019, podľa ktorého: „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa

vec týka, postavenie spotrebiteľa), domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,
resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pre neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny
záujem.Žalobkyňauviedla,žesúdprvejinštancievrozsudkuodôvodnilzamietnutiealternatívnejžiadosti
žalobcu o určenie, že zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná
a bez poplatkov tým, že určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je
daná vtedy, ak pomôže vyriešiť predmet sporu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že všetky

prípadné otázky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí úveru budú definitívne vyriešené práva rozhodnutím
onárokunaplnenievkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.25Csp/119/2017,vrámciktoréhosa
súd vysporiada s prípadnými námietkami žalobcu.Zdôraznila, že na uvedené odôvodnenie je potrebné
aplikovať argumentáciu uvedenú v bode 5. tohto odvolania, nakoľko naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti , je daný

osobitnými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania výsluchom len jednej strany účastníkov konania, a to zástupcu žalovaného, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise dospel k nesprávnym a neúplným skutkovýmzisteniam a nesprávne právne vec posúdil v dôsledku čoho, nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil
a jeho rozhodnutie možno považovať za nezrozumiteľné a nesprávne a protizákonné.
3.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100 %. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne v podanom odvolaní a uviedol,
že súd prvej inštancie správne zhodnotil nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne
v bode 23. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo/108/2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a skutočnosť, že zo strany

žalobkyne nebol naliehavý právny záujem preukázaný. Žalovaný doplnil, že podľa ust. § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
Žalovaný uviedol, že nakoľko sa žalobkyňa vo svojom odvolaní opäť nesprávne odkazuje na odvolací
dôvod, spočívajúci v naliehavosti právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Žalobkyňa však opomína, že petit ňou podanej žaloby znel na určenie neplatnosti zmlúv, resp. určenie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, kde je potrebné preukazovať naliehavý právny

záujem, a nie o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako to bolo v prípade citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 27/2018 zo dňa 28.3.2019, kde preukazovať naliehavý
právnyzáujemnebolopotrebné.Žalobkyňavrozporesoskutočnosťouobviňujesúd,ženemalamožnosť
konania pred súdom a súd len jednostranným výsluchom zástupcu žalovaného porušil jej práva. Je
dôležité uviesť, že žalobkyňa sa aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie konané

dňa 29.09.2022 bez riadneho ospravedlnenia svojej neúčasti. Správanie žalobkyne je možné chápať
len ako snahu o obštrukciu s plnením povinností za účelom zbavenia sa dlhu bez protiplnenia, t.
j. bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného ako poskytovateľa finančných prostriedkov, ale aj to
považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť na úkor slušných občanov Slovenskej republiky, ktorí si plnia
svoje zmluvné a zákonné povinnosti, resp. by chceli požiadať o financovania ich potrieb žalovaným

alebo inými banky. Uviedol, že sa v celom rozsahu ohradzuje voči klamlivým a zavádzajúcim tvrdeniam
žalobkyne o údajnom nátlaku smerujúceho k predaju nehnuteľnosti predstavujúcej záloh v zmluvnom
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na

ktorom doplnil zopakoval a dokazovanie a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je treba ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť aj keď z iných
právnych dôvodov. Odvolací súd vec v prejednal v neprítomnosti inak riadne predvolanej žalobkyne,
ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 1 ods. 1 zák č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(v znení do 30.6.2006), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zák č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ( v znení do 30.6.2006), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 eur; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver,

8.Podľa § 11 ods. 4 zák . č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) v znení do 31.12.2007, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva ,zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení do 31.12.2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13.Podľa§53ods.2OZvznenído31.12.2007,ustanovenieodseku1sanevzťahujenapredmetplnenia
alebo cenu plnenia.

14.Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa ( v znení do 31.03.2006)

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
15.Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

16.V prejednávanej veci bolo nesporným, že dňa 13.02.2006 uzatvorili žalobkyňa spolu s bývalým
manželom ako dlžníci a právnym predchodcom žalovaného Dexia banka Slovensko a.s. ako veriteľom
Zmluvu o poskytnutí úveru č. 99/581/06, na základe ktorej im bol poskytnúť úver vo výške 1.365.000
Sk (v prepočte 45.309,70 eura), poskytnutý úver bol bezúčelový, peňažné prostriedky mohli použiť
podľa vlastného uváženia , predmetný úver mali splácať v pravidelných anuitných splátkach vo výške

9.898,- Sk (v prepočte 328,55 eur). Rovnaký deň uzatvorili spolu s bývalým manželom ako záložcovia
s právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. 99/581/06, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie
zaplatenia dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy poskytnutí úveru, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
vedenej Okresným úradom Zlaté Moravce, pre kat. úz. D. E.. Manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo

právoplatne rozvedené. Žalobkyňa v priebehu tohto konania uhradila celý dlh zo zmluvy o úvere.
17.Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby
sa vyjadrili k aplikácii ust. § §1 ods. 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení do 30.06.2001, § 52 ods. až 3 OZ a § 53 ods. 1, 2 OZ v znení do 31.121.2007 a §23a zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktoré pri doterajšom rozhodnutí použité neboli a vykonal a

dokazovanie listinami podľa § 204 CSP a to : zmluva o úvere 13.02.2006, zmluva o zriadení záložného
práva z 13.02.2006, Výzva na predčasné splatenie úveru, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
aktuálnym - LV č. XXX pre kat. úz. D. E.. Na pojednávaní žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18.Poprejednaníveciodvolacísúd dospelkzáveru,že súdprvejinštancie správneposúdilvzťahmedzi

účastníkmi zmluvy, o ktorú žalobkyňa opiera uplatnené právo, ako o spotrebiteľský právny vzťah. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský
vzťah, ktorý je síce v základe ako zmluva o úvere upravený Obchodným zákonníkom, ale s ohľadom na
spotrebiteľský právny vzťah sa aplikujú ustanovenia aj Občianskeho zákonníka a zák. č. 634/1992
Zb. - o ochrane spotrebiteľa.

19.Zmluva o úvere je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497
nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter strán sporu v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento právny

vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zák. č. 634/1992 Zb. - o ochrane
spotrebiteľa .20.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil podľa zákona
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pretože nevzal do

úvahy ust. §1 ods. 2 písm. d) zák č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (v znení do 30.6.2006), Toto zákonné ustanovenie výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 eur.

21.Vkonanínebolosporným,že Zmluvouoposkytnutíúveru č.99/581/06veriteľposkytolžalobkyniajej
manželovi úver vo výške 1.365.000 Sk (v prepočte 45.309,70 eura). Z uvedeného dôvodu nebolo možné
posúdiť právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi zmluvy o úvere č. 99/581/06 zo dňa 13.02.2006
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale bolo potrebné aplikovať ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne príslušné

ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z tejto právnej úpravy nevyplýva možnosť domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvy o úvere ani určenia, že úver je bez poplatkov a bez úrokov, preto žalobkyňa
nemá na určení neplatnosti úverovej zmluvy naliehavý právny záujem. V danom prípade posudzovaný
úver nie je spotrebiteľským úverom a preto nie je možné aplikovať na posudzovaný právny vzťah zák
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

22.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu ešte za účinnosti zák č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok a to dňa 20.06.2016.
23. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

24. Návrhom podľa § 80 písm. c) OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne

postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté.
25.Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým
poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol napadnutým rozsudkom dňa
22.09.2022, t. j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

26.Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28.Z ust. § 80 písm. c) OSP vyplýva, že právny záujem, ktorý je podmienok prípustnosti takejto určovacej
žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva,

ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd SR už v
rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006 konštatoval, že "nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje
samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez
ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu".

29.Pri skúmaní otázky, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázala žalobkyňa existenciu
naliehavého právneho záujmu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP účinného
v čase podania žaloby a ani podľa § 137 CSP účinného v čase rozhodovania súdu.

30.Požadovaným určením neplatnosti úverovej zmluvy alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
by sa postavenie žalobkyne nezmenilo, pretože ako už zistil súd prvej inštancie žalobkyňa dlžnú
sumu z úverovej zmluvy v priebehu konania zaplatila a nehnuteľnosti, na ktorých viazlo záložné právo
už predala. Podľa názoru odvolacieho súdu by bola účinnou ochranou práva žalobkyne žaloba naplnenie, v ktorom konaní by sa ako predbežná otázka riešila otázka platnosti úverovej zmluvy prípade
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy.

31. Z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací zdôrazňuje,
že posudzovanú úverovú zmluvu nie je možné považovať za úverovú zmluvu podľa zákona zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo žiadneho osobitného prepisu nevyplýva, že sa
žalobkyňa môže domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy, prípadne určenia, že zmluva je bez
poplatkov a bezúročná. Žalobkyňa, ktorá neuzatvorila úverovú zmluvu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ale podľa Obchodného zákonníka právna úprava neposkytuje takú právnu
ochranu akú zabezpečuje spotrebiteľovi zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navyše
právne postavenie žalobkyne ani v prípade vyhovenia žaloby by sa nezmenilo a svoje právo by musela
uplatniť žalobou na plnenie.
32. Rovnako žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy a to
jednak z dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súdu prvej inštancie v bode 23. napadnutého

rozsudku. Navyše, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobkyňa nebola vlastníčkou týchto
nehnuteľností (nehnuteľnosti pôvodne zabezpečené záložným právom predala tretej osobe) a na
príslušnom liste vlastníctva už nie je zapísané záložné právo v prospech žalobcu, o čom svedčí aktuálny
list vlastníctva č. XXX pre kat. územie D. E.. Ak by aj súd takej žalobe na určenie neplatnosti záložnej
zmluvy vyhovel, nebola by možná zmena zápisu v katastri nehnuteľnosti pretože sa predmetných

nehnuteľností dotkla iná právna zmena. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem ani na určení neplatnosti záložnej zmluvy.

33. Čo sa týka námietok žalobkyne, že súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti
odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola predvolaná na pojednávanie pred súdom prvej inštancie na deň

29. 9. 2022 a toto predvolanie jej bolo doručené dňa 08.08.2022. Žalobkyňa dňa 27. 09. 2022 písomne
( e-mailom) ospravedlnila svoju neúčasť, pojednávanie však nenavrhla odročiť. Keďže v zmysle ust. §
183 CSP môže súd odročiť pojednávanie jen na návrh strany a z vážnych dôvodov, súd prvej inštancie
správne postupoval, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne , ktorá bola o možnosti odročenia
pojednávania riadne na predvolaní na pojednávanie poučená.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj vo výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
ich náhradu v celom rozsahu, pretože v tomto odvolacom konaní bol úspešný.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).