Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010041
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123010041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

01.06.2023 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trv. bytom D., E. B. A. F. XXXX/XX, adr. na doručovanie C., E. G. F. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čase v období od 22. 03. 2019 do 24. 04. 2019 v Prešove, na Ul. H., z bytu svojich

starých rodičov D. a B. C., bez použitia násilia odcudzil zo skrine v obývacej izbe tam voľne položené
peniaze vo výške 7.300,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil väčšiu škodu a čin spáchal na chránenej osobe
- blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe poškodenému B. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B.,
H. X škodu vo výške 5800,- €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B., H. X škodu vo výške 5800,- €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 09.01.2023 obžalobu pod
sp. zn. 3 Pv 656/21/7707 – 59 na obžalovaného A. B. C., pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý
prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.03.2023 po poučení o možnosti

urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedka – poškodeného, svedkov, prečítaním zápisnice o výpovedi svedkyne
- poškodenej z prípravného konania, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný vo svojej výpovedi vyjadril ľútosť nad tým, kam táto vec dospela a v akej situácii sa
nachádzajú jeho vzťahy so starými rodičmi. Uvedené obvinenie znáša veľmi zle, čo ho stojí zdravie
a z tohto dôvodu sa aj psychicky zosypal a musel vyhľadať odbornú pomoc. V tejto veci je nevinný,
pretože v čase, keď jeho babke zmizli peniaze, tak sa nachádzal v Schrobenhausene v Nemecku so

svojimi rodičmi, kde trávili Veľkú noc. O tom, že babke zmizli peniaze sa dozvedel z telefonátu s babkou
D. C., kedy v tom čase sedeli s matkou v aute pred OC Kaufland, kde mu babka v telefóne s plačom
oznámila, že jej zmizli nejaké peniaze. Na jeho otázku, aké peniaze, neodpovedala konkrétne. On jej
povedal, nech volá políciu, lebo jej nevie pomôcť, pretože je ďaleko. Ako zdôraznil, nemal by takýto
prístup, ak by tie peniaze vzal on. O pár minút neskôr jeho mama telefonovala s babkou, kde jej babka

oznámila, že je všetko v poriadku a peniaze sa našli. Ďalej túto vec nejako neriešili. Dokonca jeho babka
anidedotútovecneoznámilianijehootcovi–ichsynovi,onsatodozvedelažpopríchodezprácedomov
od neho a od jeho mamy. Babka v telefóne podľa obžalovaného uviedla, že sa rozprávala so I. I., ktorá
je jej dcérou a že peniaze sa našli a je to všetko vyriešené. Za tie roky ho nikto nekonfrontoval s tým,
že by on mal tým zlodejom. Ich vzťahy v rodine sa nezhoršili pre krádež peňazí ale z dôvodu, že jeho

starý otec sa ho snažil tlačiť do rodinných sporov, ktoré mal riešiť. Zároveň ho babka s dedkom prosili
o finančnú pomoc, kde obžalovaný uviedol, že babke požičal okolo 3.000,- Eur na kuchynskú linku a na
bezpečnostné dvere, pričom boli aj na nákupoch v Poľsku, kde si jeho babka kupovala za jeho peniaze
oblečenie, ktoré si kupoval aj jeho dedo. Robil to nezištne z toho dôvodu, že ho o to poprosil jeho otec
lebo babka s dedkom stále hovorili, že im to nevychádza z dôchodku. Nemyslí si, že bol zlý vnuk, keďže

pomohol babke v jej najťažších chvíľach, keď jej diagnostikovali rakovinu, vybavil jej opateru a lekárov,
o čom ale nikto nehovorí, keď sa to už nehodí. Tie vzťahy sa zhoršovali postupne a on si potom povedal,
že už stačilo a tie vzťahy ukončil, pričom sám má vážne zdravotné problémy a necítil podporu zo strany
starého otca a preto sa od neho pokúsil odrezať. Preto si aj zablokoval telefónne číslo na starých rodičov.
Vobdobívroku2019nemalvedomosťotom,žebysavbytejehostarýchrodičovmalanachádzaťnejaká

finančná hotovosť a so starými rodičmi sa o peniazoch rozprával len súvislosti s jeho finančnou pomocou
starým rodičom. Presnú sumu, ktorá mala starej mame zmiznúť, sa obžalovaný dozvedel až z uznesenia
o vznesení obvinenia alebo z výsluchu pred vyšetrovateľom, pričom stará mama túto sumu v telefonáte
neuviedla. Starí rodičia ho nikdy neobvinili z toho, že by im ukradol peniaze a o niečom takom, že to
myslia vážne, sa dozvedel od vyšetrovateľa. Chvíľu predtým mu oznámil otec, že dedo sa mu vyhrážal,

že ho dá zavrieť cez pána J.. On vtedy otcovi na to povedal, že to pokladá za hlúposť. V čase, kedy
sa so starými rodičmi ešte rozprával a asi to bolo vtedy, keď boli na nákupoch v Poľsku, sa so starými
rodičmi bavil o tom, že nemá čas chodiť kedy sa jeho starým rodičom zacnie do Prešova, lebo bol naozaj
pracovne vyťažený. Keďže nemali bankový účet, chcel im dať prístupové právo k svojmu bankovému
účtu ale to sa nestalo, lebo bol dosť pracovne zaneprázdnený. Jeho dedo ho predbehol a prišiel za ním

do Košíc na magistrát mesta, kde pracuje, s tým, že babka na deda kričí, bije ho a že mu má pomôcť ako
sľúbil, pretože má stále nedostatok peňazí. Pri rozhovore s ním sa dozvedel, že peniaze, ktoré im dal
na kuchynskú linku a bezpečnostné dvere dali svojej dcére I. I.. Vtedy spozornel a jednoducho povedal,
že si musí naozaj dobre premyslieť, či takto ďalej budú pokračovať. V čase spáchania skutku pôsobil
ako poradca primátora hlavného mesta do volieb, ale po zmene vedenia mesta po voľbách, rozviazal

pracovný pomer a prijal pracovnú ponuku z Košického samosprávneho kraja, aby sa stal šéfom referátumarketingu a komunikácie. Následne prešiel výberovým konaním ale potom o nejaké tri alebo štyri
mesiace pracovný pomer ukončil po krátkej dobe nejakých ďalších 2 mesiacoch nastúpil na pozíciu, kde
pôsobí doteraz a to ako asistent riaditeľa Magistrátu mesta Košice. Obžalovaný zdôraznil, že za každú

funkciu, ktorú skončil, mu bolo vyplatené odstupné, pričom nemá tabuľkový ale dohodnutý plat a za toto
obdobie bol jeho príjem okolo 2.000,- Eur mesačne v čistom. O tom, že jeho starý rodičia podporovali
I. I. sa dozvedel ešte ako žiak na škole a súviselo to s úmrtím jej manžela. Z telefonátu jeho babky
vie len toľko, že peniaze sa našli za prítomnosti I. I., kedy poukázal na rozpor vo výpovedi jeho babky,
kedy raz babka tvrdila, že v tom čase I. I. bola na Slovensku a raz tvrdila, že v tom čase na Slovensku

nebola. V rozhodnom období alebo pred rozhodným obdobím nenavštevoval starých rodičov pravidelne
ale len sporadicky. Naposledy u babky prespával počas vysokej školy, t. j. v školskom roku 2016/2017.
Chodieval tam vtedy, keď ho babka poprosila, že potrebuje odviezť k lekárovi, vybaviť lekára a vtedy
prišiel a posedel v kuchyni bytu tak, ako vždy všetci sedávajú v kuchyni a odišiel. Potvrdil, že kľúče od
bytu mal, pričom to tvrdí od začiatku a vôbec to nezakrýva. Zdôraznil však, že nebol jediný, kto mal kľúče
od bytu svojich starých rodičov a ani jediný, kto k nim chodieval. Kľúče mal aj jeho otec, ktorý bol však

v Nemecku, tiež dcéra jeho starých rodičov I. I. a jej dcéra Ivana – ďalšia babkina vnučka, ktorá tam aj
chodievala upratovať. Nie je si istý, ale kľúče mal aj ďalší syn jeho starých rodičov A. C. a tento určite
tiež navštevoval svojich rodičov. Obžalovaný poprel, že by bol niekedy v byte svojich starých rodičov
v ich neprítomnosti. Obžalovaný potvrdil, že výpis z účtu na čl. 172 až 204 vyšetrovacieho spisu je
jeho a sumy, ktoré boli zvýraznené vyšetrovateľom označil za bežné transakcie, pričom takého sumy pri

výberoch a vkladoch je možné nájsť na jeho účtoch aj dnes. Obžalovaný poprel, že by niekedy ukazoval
starým rodičom výpis zo svojho účtu, na ktorom bolo 10.000,- Eur a 7.300,- Eur a výpis z jeho účtu
potvrdzuje, že takéto sumy sa tam nenachádzajú. K motívu obvinenia zo strany jeho starých rodičov
sa nevedel vyjadriť, nakoľko mu nie je zrejmý žiaden konkrétny motív. Domnieva sa, že jeho starý otec
mal pri zhoršujúcich sa rodinných problémoch nejaký tlak zo strany rodiny a ako hrdý človek, ktorý chce

mať všetko pod kontrolou jednoducho túto vec využil proti nemu a chcel alebo mal záujem zatlačiť ho
do kúta týmto obvinením, aby obžalovaný zmenil svoj názor na to, že starých rodičov prestal finančne
podporovať, že sa ich vzťahy tým napravia a že k starým rodičom začne chodiť častejšie. Obžalovaný
poprel, že by splatil dňa 6.4.2021 sumu 300,- Eur a dňa 26.4.2021 sumu 200,- Eur, resp., že by uviedol
svojim starým rodičom, že im bude tento dlh splácať a to preto, lebo starí rodičia ho nikdy nekonfrontovali

s tým, že to bol on, kto im tieto peniaze vzal. Všetky pôžičky, ktoré dostal od babky počas štúdia na
vysokej škole splatil. V tomto období, ktoré sa uvádza v obžalobe, od babky ani od deda nemal požičané
žiadne peniaze, ktoré by im dlhoval.

Svedok – poškodený B. C., starý otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu je ľúto,

že vnuk okradol starých rodičov. Opísal, ako jedného dňa prišiel obžalovaný k nim a povedal im, že
u nich bude častejšie nocovať a preto jeho manželka navrhla, aby obžalovanému dali kľúče od bytu, aby
ich nebudil, keď príde neskoro večer domov. Obžalovaný skutočne k nim chodil prenocúvať a brali to
normálne. Pred Veľkou nocou v roku 2018 jeho manželke zistili, že má rakovinu a potom mala vážne
zdravotné problémy. Keď tie trochu ustúpili, tak boli v Poľsku na nákupy a keď sa vrátili, obžalovaný dal

jehomanželke500,-Eurapovedal,abyotomnepovedalajehomame,lebobybolozle.Obžalovanýstále
rozprával, že žiadne peniaze nezobral ale potom im doniesol dve bankomatové karty, o ktorých povedal,
že na každej z nich je suma po 4 tisíc Eur. Keďže nemali účet v banke a nevedeli s nimi manipulovať,
poprosili susedu, aby im s nimi pomohla. Keď za jej pomoci dali kartu do bankomatu, ten im kartu späť
nevydal a v banke im potom povedali, že karta bola neplatná, lebo nebola podpísaná. Keď k nim prišla

dcéra Slávka, aj jej „zhltlo“ v bankomate druhú bankomatovú kartu z toho istého dôvodu. Preto išiel za
obžalovaným do Košíc, kde obžalovaný prisľúbil, že peniaze donesie a že príde za babkou do Prešova,
čo aj urobil. Tam sa stretli pred Hviezdou, kde obžalovaný prisľúbil, že im vráti peniaze ale zároveň
povedal, že ako mu chcú dokázať, že im tie peniaze zobral. Jeho manželke potom mal obžalovaný poslať
1.500,- Eur poštou, ale napriek tomu, že opakovane chodil na poštu, tieto peniaze doručené neboli a už

vtedy manželke tvrdil, že obžalovaný klame. Na Vianoce prišla nevesta so synom B. a s obžalovaným,
poumývali okná a obžalovaný im znova dal 500,- Eur s tým, že nemá nikomu hovoriť, že ich dal lebo by
ho mama zabila. Potom k nim obžalovaný prestal chodiť a prišla ďalšia Veľká noc, kedy opäť prišiel syn
B. so svojou manželkou a s obžalovaným k nim domov a poškodený si pamätá, že sedel na pohovke
za dverami a obžalovaný mu ukazoval na telefóne výpis z účtu, kde boli sumy 100.000,- Eur a 7.300

Eur, pričom o tých peniazoch povedal, že sú to jeho peniaze a obžalovaný ten výpis v telefóne ukázal aj
jeho manželke. Tiež tam bol prevod 300,- Eur. O tom, čo sa stalo, syn a nevesta nevedeli a dozvedeli sa
to, až keď išli do Nemecka. Jeho syn, nevesta a obžalovaný ako jeho vnuk si zablokovali telefóny, aby
sa im nevedeli dovolať. Svedok zdôraznil, že peniaze boli v bielej obálke a tá bola ešte v modrej obálke,kde bol zároveň lístok, kde boli uvedené sumy, koľko s manželkou požičali a koľko bolo vrátené. Preto
je podľa poškodeného zaujímavé, že mu syn vyčítal požičiavanie peňazí hoci nemal odkiaľ vedieť túto
informáciu a mohol sa to dozvedieť len tak, že obžalovaný tie peniaze zobral. Jeho manželka zomrela

s myšlienkou, že jej peniaze neboli vrátené a zdôraznil, že on určite neklame. Keby obžalovaný povedal,
že potrebuje požičať peniaze, boli by mu peniaze požičali a určite by im to postupne splatil. Manželka
sa v okamihu smrti pýtala, či obžalovaný vrátil peniaze. Obálka s peniazmi bola uložená v skrinke pod
prádlom. Vedel, že v nej bolo 7.300,- Eur ale tieto peniaze používala jeho manželka a keď niekomu
požičiavala peniaze, tak povedala, komu ich požičala. O týchto peniazoch vedel len on a jeho manželka.

Nikto iný o tom vedomosť nemal. Nikto iný od ich bytu kľúče nemal a to ani ich dcéra I. a ani ich syn
A.. To, že zmizli peniaze, zistila jeho manželka ale už nevie, kedy mu to povedala. Keď to zistili, nikomu
to nehlásili a obžalovanému zavolala iba jeho manželka. Vtedy obžalovaný poprel, že by peniaze vzal.
Keď im obžalovaný dával tie peniaze, ktoré poškodený spomínal, ako dôvod uviedol, že spláca peniaze,
ktoré vzal, pričom to povedal iba jeho manželke. On toto s obžalovaným neriešil lebo to mala na starosti
jeho manželka. Keď boli s manželkou za obžalovaným a hovorili mu, že treba peniaze vrátiť, obžalovaný

sľuboval, že všetko vyrieši. Jeho manželka požičala peniaze dcére Slávke v súvislosti s úmrtím dcérinho
manžela a to na pohreb a na pomník. Jeho vtedy nezaujímala suma, ale tam bolo napísané, koľko
mala dcéra splatiť. O tejto pôžičke okrem jeho, jeho manželky a dcéry Slávky nikto nevedel. Iné pôžičky
nikomu neposkytli. V čase, keď zmizli peniaze, nikto iný k nim na návštevy nechodil. On peniaze v obálke
nikdy nevidel a ani ich nikdy neprepočítaval a o sume, ktorá v obálke bola, vedel len od svojej manželky.

Poprel, že by im obžalovaný požičiaval peniaze alebo že by im platil nákupy v Poľsku, ktoré podľa
poškodeného hradila jeho manželka. Poškodený tiež poprel, že by jeho manželka volala neveste K. C.
do Nemecka, že sa peniaze našli. Obžalovaný im nikdy neuviedol dôvod, prečo tie peniaze vzal. Sľúbil
však, že im bude peniaze vracať v splátkach, koľko bude môcť, čo oni akceptovali. Raz im obžalovaný
povedal, že ide do Nitry, kde má dobrého kamaráta, ktorý mu dlhuje 4 tisíc Eur a že ich donesie. Potom

večer obžalovaný volal jeho manželke, že mu je zle a že do Nitry ísť nemôže, s čím manželka súhlasila.
Potom už tie peniaze obžalovaný nevrátil a ani nezavolal. Obžalovaný doposiaľ splatil 1.500,- Eur, ktoré
dával jeho manželke ale nevie, kedy ich dával ale bolo to vždy, keď ich nevesta prišla umývať okná a to
na Veľkú noc, potom na Vianoce a nasledujúcu Veľkú noc, ale vždy obžalovaný zdôraznil, aby to jeho
manželka nepovedala mame obžalovaného, lebo by mal z toho problém. Celkovo mu tak obžalovaný

dlhuje 5.800,- Eur. Predtým, než prišli na to, že im zmizli peniaze, mali s obžalovaným ako ich vnukom
vynikajúce vzťahy a brali ho ako vlastného syna. Potom, čo zistili, že im zmizli peniaze, obžalovaný
k nim prestal chodiť ale ešte s jeho manželkou mali dobré vzťahy a aj boli umývať okná. S ním už však
obžalovaný dobré vzťahy nemal.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul aj B. C., otca obžalovaného a syna poškodeného,
ktorý vypovedal, že v apríli roku 2019, keď bola jeho manželka s obžalovaným u neho na návšteve
v Nemecku, kde pracuje, tak mu manželka po príchode domov z práce povedala, že jej volala jeho
mama, že jej zmizli peniaze. Jeho manželka jeho mame na to povedala, aby volala políciu ale asi po
polhodine volala jeho mama naspäť jeho manželke a povedala, že všetko je v poriadku, že hovorili so I.

I. a peniaze sa našli. Tým to brali za vyriešené. Po určitom čase asi dvoch rokov mu otec povedal, nech
mu obžalovaný vráti peniaze lebo ich dá všetkých trestne stíhať. On na to reagoval, že malo byť všetko
vporiadkuažejevšetkovyriešenéaobžalovanýtedanemáaképeniazevracať.Jehootecnatopovedal,
že pokiaľ to obžalovaný neurobí, dá ich stíhať jeho kamarátom J., ktorý zastáva nejakú funkciu na polícii.
V čase, kedy bol obžalovaný a jeho manželka za ním v Nemecku, bola jeho sestra I. doma, pričom aj

ona pracuje v Nemecku. Pokiaľ navštevoval svojich rodičov, v pošte dosť často boli listy adresované I.
I. od nebankových inštitúcií a v jednej dobe jeho otec ponúkal jeho manželke na predaj svoj byt, pretože
mal obavy, že mu ho zoberú exekútori z dôvodu, že I. I. má veľa pôžičiek v nebankových spoločnostiach
a trvalý pobyt na adrese, kde bývali jeho rodičia. V čase, keď malo dôjsť k telefonátu medzi jeho matkou
a jeho manželkou v Nemecku, boli podľa svedka vzťahy v rodine normálne. Jeho manželka chodila

pomáhať do domácnosti poškodených a to či už upratovať, chodila za jeho mamou do nemocnice na
onkologické oddelenie a podobne pomáhala. K zmene vzťahov došlo tým výhražným telefonátom zo
strany jeho otca, kde sa im vyhrážal, že ich všetkých udá a tým pádom sa kontakty prerušili. Ten telefonát
do Nemecka, že zmizli peniaze bol v apríli 2019 a vyhrážky zo strany poškodeného prišli až o 2 roky
neskôr, v roku 2021. Dovtedy rodičov navštevoval vždy keď prišiel na Slovensko, kedy k nim prišiel na

15 – 20 minút, vypil si kávu a išiel preč. Samozrejme, že v tom čase, kedy boli vzťahy normálne, bol
v byte svojich rodičov aj so svojim synom - obžalovaným. Má kľúče od bytu svojich rodičov ale tie má
v Nemecku. Vedel, že jeho mama jeho sestre Slávke požičiavala peniaze a aj za ňu platila účty ale
nevedel, o aké sumy sa jednalo. Tiež nevedel, či Slávka tieto pôžičky spláca alebo nie. Tiež nevedel,koľko peňazí bolo v obálke, ktorá zmizla. Jednoznačne poprel, že by volal svojmu otcovi a hovoril mu
výšky pôžičky pre I. I.. Keď vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzal sumu 10 tisíc Sk, boli to
sumy, ktoré dal I. I. na pohreb jej manžela. Nevie, či obžalovaný mal kľúče od bytu jeho rodičov a ani

to, aby jeho rodičia požičiavali obžalovanému nejaké peniaze. Nevedel, aké boli príjmy obžalovaného,
lebo obžalovaný sa mu nezdôveroval a ani ho to nezaujímalo ale myslí si, že boli úplne normálne.

Svedkyňa K. C., matka obžalovaného a nevesta poškodeného B. C. na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že sa nevie vyjadriť, ako došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov vzhľadom k tomu, že

od 19.04.2019 do 27.04.2019 boli mimo územia SR v Nemecku. Bolo to Veľkonočné obdobie a každý rok
chodia s obžalovaným za jej manželom B. C. na Veľkú noc do Nemecka, kde jej manžel žije a pracuje.
Keď v utorok alebo v stredu po Veľkej noci išli na nákup do OC Kaufland, zazvonil obžalovanému telefón,
kde v telefóne bolo počuť krik a plač a ona počula, že volá nebohá D. C., že jej zmizli peniaze. Ona jej
na to povedala, že sú v Nemecku a nech volá políciu, že oni s tým nič nemajú. Asi o 30 minút neskôr už
zazvonil mobilný telefón jej, kde opäť volala poškodená D. C., manželka poškodeného B. C. a povedala

jej, že je všetko v poriadku, že peniaze sa našli a že volala svojej dcére I. I.. Potom sa nič nedialo a ona po
príchode manžela domov z práce informoval o tom telefonáte. On jej povedal, že keď sa peniaze našli,
čo s tým majú a že sa ich to netýka. Od roku 2019 bolo všetko v poriadku, navštevovali sa a nikto jej nič
o peniazoch nespomínal a to ani D. C. a ani poškodený B. C.. Až v júli 2021, keď bola opäť v Nemecku
pri manželovi, ktorý bol operovaný, zazvonil jej manželovi telefón, kde volal poškodený C. a kričal do

telefónu tak, že to ona počula, lebo manžel dal telefón na hlasný odposluch, lebo nemohol rozprávať,
kde poškodený kričal, aby im obžalovaný vrátil peniaze, ktoré im ukradol a povedal, že pôjde na políciu
za svojim kamarátom J. a všetkých ich odstíha. Ona mu na to povedala, nech ide na políciu a zložila
telefón. Zavolala nebohej svokre D. C. a opýtala sa jej, čo to má znamenať, že oni s ich peniazmi nemajú
nič spoločné a nech neotravujú jej manžela, že bol operovaný, na čo jej ona povedala, že všetku chorobu

jej syna B. si vymyslela a na to svedkyňa zložila telefón. Odvtedy sa s poškodenými nekontaktovala,
nedvihla im telefón a nebola ani na pohrebe svokry. Teraz pre ňu už neznamenajú nič a sú to pre ňu
cudzí ľudia. Vzťahy v rodine okolo roku 2019 hodnotila ako dobré. Keď jej svokra telefonovala, že jej
treba ísť pomôcť, tak išla a aj potom jej pomáhala, keď svokra bola onkologickou pacientkou. Potvrdila,
že bola v byte u svokrovcov aj v prítomnosti svojho syna ale nikdy nemala kľúče od bytu a nikdy neboli

v byte svokrovcov za tie roky bez ich prítomnosti. Za tú dobu sa jej svokrovci správali k obžalovanému
dobre a nič proti nemu nemali. K zhoršeniu ich vzťahu došlo po telefonáte s jej svokrou D. C. v júli 2021,
ktorý opísala. Nevie povedať, prečo by sa svokrovci mali takýmto spôsobom správať. Majetkové pomery
svojho syna v tomto období označila ako dobré, pracoval a zarábal peniaze, pričom poznal aj PIN kódy
k ich účtom, ak by sa im niečo stalo. Potvrdila, že bola u svokrovcov upratovať aj po júli 2019. Nebola

svedkom toho, že by obžalovaný dával nebohej D. C. peniaze počas jej návštevy, pretože keď umývala
okná, obaja svokrovci stáli za ňou v tej izbe, kde umývala okná. Nikdy nevedela, kde mali jej svokrovci
uložené peniaze lebo aj keď prišla na návštevu, sama si nikdy neotvorila skrinku a ani kuchynskú linku.
Vedela, že jej svokrovci finančne podporovali I. I. a stále chodili listy z nebankových subjektov na meno I.
I.. Nemá vedomosť, že by jej manžel v Nemecku disponoval nejakou zelenou obálkou s peniazmi s tým,

že jej manžel prichádza domov z Nemecka dvakrát do roka.

I. I., dcéra poškodeného B. C. a nebohej D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje
v Nemecku a začiatkom februára 2019 prišla na Slovensko na dovolenku. V tom čase bolo všetko
v poriadku. Pretože jej mama D. C. bola chorá a chodila na chemoterapiu, tak ju prišla pozrieť. Po

dovolenke odišla späť do Nemecka. Asi 09.02.2019, teda asi o tri alebo štyri týždne neskôr jej zavolala
mama s plačom, že jej zmizli peniaze, ktoré mala uložené a ktoré si šetrila. Tak sa jej opýtala, či ich
náhodou nezaložila niekde inde, než je bežné, pričom nevedela, kde si jej mama odkladá peniaze. V tom
plači jej mama povedala, že jej vnuk chodil k nim častejšie prespávať a či tie peniaze náhodou nevzal
on. Ona mame na to povedala, že je to krivé obvinenie, nech si prejde celý byt, či to niekde nezaložila

a keď si je úplne istá, že to bol obžalovaný, nech podá trestné oznámenie. Jej rodičia to nechceli urobiť
z dôvodu, aby neurobili rozbroj v rodine a aby nebola na niekom spáchaná nejaká krivda. Tým ukončila
telefonát a jej mama nenašla peniaze. Asi od 14.03.2019 do 16.03.2019 prišla na Slovensko s priateľom,
kedy prehľadali celý byt jej rodičov a nič nenašli. Mama jej povedala, že je to plastová obálka, kde
boli uložené peniaze, že boli v obývačke v skrini pod bielizňou a povedala jej, že tam mala uložených

nejakých 7.300,- Eur. Keďže to nenašli, tak povedala rodičom, že ona pôjdem osobne na políciu a podá
trestné oznámenie, ale otec ju zastavil a povedal, že v žiadnom prípade. Tak odišla späť do Nemecka
a okolo apríla znova prišla. Vtedy jej mama povedala, že obžalovaný, teda jej vnuk, ktorý k nim chodieval,
prišiel v jeden deň a že sa im s plačom priznal, že mal slabú chvíľku, že im tie peniaze zobral a že imako kompenzáciu dal bankomatové karty, aby si vyberali peniaze. Keď prišla v apríli domov, išla s otcom
k bankomatu, pretože jej rodičia nie sú zdatní, čo sa týka práce s kartami. Jej otec mal PIN kód s kartou,
kedy kartu vložila do bankomatu ale PIN kód bol falošný a kartu im bankomat „zhltol“. Potom začali jej

rodičia volať obžalovanému a ten im povedal, že im bude mesačne splácať po 500,- Eur a im splatil
nejakých1.500,-Euralepotomprestalsplácať.Tovšetkovieibaodsvojejmamyanebolatohosvedkom.
Tak začala jej mama obžalovanému volať do práce a jej otec začal chodiť za obžalovaným do práce
a obžalovaný už bol nahnevaný, že prečo ho toľko otravujú. Vie aj to, že v tej obálke, kde boli peniaze,
mala jej mama odložený lístok, kde bolo napísané, komu koľko peňazí požičala. Bola tam napísaná aj

ona, lebo keď jej zomrel manžel, tak jej mama požičala peniaze a o tých požičaných peniazoch vedela
iba ona a jej mama. V byte svojich rodičov má trvalé bydlisko a doručovaciu adresu on narodenia ale žije
v podnájme. Vo vzťahu k rozporom, kedy vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že jej mama
povedala, že jej zmizlo 7.000,- Eur svedkyňa uviedla, že po výpovedi v prípravnom konaní si spomenula
na nejaké veci a otec jej potom povedal, že tam malo byť 7.300,- Eur. Uviedla, že nemala kľúče od bytu
svojich rodičov a tieto kľúče nemala ani jej dcéra a keď chcela prísť na návštevu k svojim rodičom, tak im

vždy zavolala, že príde. Jej rodičov navštevoval ešte jej brat A. ale ten nemal tiež kľúče od bytu rodičov.
Vo vzťahu k rozporom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, kde uviedla, že kľúče od bytu svojich
rodičov mala a to do tej krádeže, kedy jej otec vymenil na dverách zámok, uviedla, že kľúče jej dala jej
mama po tom, čo zmizli peniaze ale pred výmenou zámku. Potvrdila, že mala dlhy od nebankových
subjektov, ktoré splácala. Vzťahy v rodine v apríli 2019 svedkyňa označila za naštrbené a narušené a

dôvodom bolo, že mama si naozaj myslela, že to zobral obžalovaný. Mala tiež naštrbený vzťah s bratom
B.,sktorýmsaprestalastretávať.Predtýmvšakjejrodičiamalikobžalovanémuarodičomobžalovaného
dobrý vzťah. Nebola svedkom toho, ako jej mama telefonovala v apríli 2019 do Nemecka obžalovanému.
S obžalovaným sa stretávala málo, pretože od roku 2017 pracuje v Nemecku a na Slovensko chodí raz
za mesiac. Celá rodina sa u jej rodičov stretávala na Vianoce. Od mamy počula, že v období od marca

2019 do apríla 2019 obžalovaný k nim často chodil, častejšie ako bolo u neho zvykom.

Pretože svedkyňa – poškodená D. C. v priebehu prípravného konania zomrela, čo vyplynulo z úmrtného
listu, ktorý súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného
poriadku prečítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 18.01.2022. V tejto výpovedi

uviedla, že asi pred šiestimi rokmi mala nejakú finančnú hotovosť, ktorú presunula do obálky a odložila
ju do skrine v obývačke. K tejto sume každý mesiac dokladala nejaké peniaze a tiež z tejto obálky brala
peniaze na nákup vecí do domácnosti. Vie, že v marci roku 2019 v tej obálke mala 7.300,- Eur a to preto,
lebo vtedy kupovali lustre a z tejto obálky brala peniaze. Z tejto obálky požičiavala peniaze svojej dcére,
obžalovanému a tiež mame obžalovaného. Obžalovaného v priebehu roka 2018 požičala rôzne sumy

v celkovej hodnote 2.200,- Eur. Tieto peniaze jej však syn B. za obžalovaného vrátil na Vianoce roku
2018. To všetko mala poznačené na papieriku, ktorý bol v tej obálke. Ona obžalovanému nehovorila
o tom, že peniaze za neho vrátil otec obžalovaného a nevie, či o tom vôbec obžalovaný vedel. Dňa
24.04.2019 v obedňajších hodinách zistila, že jej obálka s finančnou hotovosťou 7.300,- Eur chýba.
Prehľadala aj skriňu, kde ju mala odloženú. Peniaze boli odložené v malej bielej obálke, kde boli aj lístky

s jej poznámkami komu a koľko požičala a táto obálka bola uložená v priesvitnom plastovom obale.
Naposledy túto obálku uložila na poličku do skrine medzi bielizeň 22.03.2019. Svedkyňa – poškodená
tiež uviedla, že obžalovaný v tom čase k nim často chodieval a mal od ich bytu kľúče. Za obdobie od
mesiaca marec 2019 do 24.04.2019 k nim nikto iní, okrem obžalovaného nechodil. Obžalovaný ju chodil
navštevovať do nemocnice a potom aj k nim domov, kedy u nich aj prespal. Chodil k nim v čase, keď bola

doma aj s manželom alebo iba jeden z nich. Nikdy nezistili, že by obžalovaný bol u nich doma v čase,
keď tam nikto nebol s tým, že vždy predtým zvykol zavolať, či sú doma. Ak by bol u nich doma bez
ich prítomnosti, určite by to zistili. Naposledy bol obžalovaný u nich v noci z 10.04.2019 do 11.04.2019,
kedy u nich prespal, pretože bol s ňou na kontrolu na chirurgii. Potom obžalovaný odišiel za otcom do
Nemecka a k nim prišiel až v máji 2019. Za obdobie od 11.04.2019 do 24.04.23019, kedy zistila, že

peniaze chýbajú u nich nikto nebol. Hneď ako zistila, že chýbajú peniaze, volala neveste Ružene, čo
sa stalo a že to bol obžalovaný. V máji 2019, keď k nim obžalovaný prišiel, rovno mu povedala, aby
peniaze vrátil, ale on poprel, že by ich ukradol. Na mobile jej ukázal účet, na ktorom disponoval sumou
103.000,- Eur a sumou 7.300,- Eur, ku ktorej povedal, že sú to jeho peniaze a krádež poprel. Vtedy
jej však obžalovaný dal 500,- Eur ako pôžičku, aby mala peniaze a potom pri jednej návšteve jej dal

ďalších 500,- Eur, o ktorých povedal, že to posiela jeho otec ako vyrovnanie dlhu. Obžalovaný k nim
chodil aj naďalej ale o peniazoch sa nerozprávali. Poškodená si myslela, že tie peniaze sám vráti. Preto
to ani neoznamovali na polícii. V mesiaci jún k nim prišiel obžalovaný a priniesol im dve bankomatové
karty a povedal, že na nich majú k dispozícii po 4.000,- Eur. Dal im ich s tým, že keďže nemajú peniaze,tak im tieto peniaze požičiava. Karty však po zadaní PIN kódu boli stiahnuté do bankomatu. Potom
v mesiaci september 2020 obžalovaný prišiel k nim domov a povedal, že im bude splácať po 1.500,-
Eur a povedal slová v tom význame, že ho to mrzí, že tie peniaze vzal. Ona čakala, ale obžalovaný

žiadne peniaze nesplácal. Keď mu na ďalší mesiac volala, obžalovaný povedal, že splátku poslal poštou,
ale to nebola pravda. Dňa 05.12.2020 prišiel obžalovaný aj so svojou mamou, aby im upratali byt
a vtedy jej obžalovaný dal 500,- Eur s tým, že je to splátka. Uviedol, aby to poškodená nepovedala jeho
mame. Poškodená si splátku zapísala a povedala, že nemusí splácať v 1.500,- Eurových splátkach, ale
môže jej dávať postupne, keď bude mať. Potom jej takto ešte dňa 06.04.2021 splatil sumu 300,- Eur

a dňa 26.04.2021 sumu 200,- Eur. Vtedy mu uviedla, že má splatených 1.500,- Eur, do čoho zahrnula
aj prvú 500,- Eurovú bankovku, ktorú jej obžalovaný dal ako pôžičku. Od tej doby jej už obžalovaný
nič nesplácal. Následne k nim obžalovaný prišiel na návštevu v máji 2021 a pri rozhovore s nimi sa
obžalovaný rozplakal a povedal, že jej a jej manželovi peniaze zobral a že ich do konca júna splatí. Ona
s tým súhlasila a povedala mu, že to vedela, že peniaze zobral obžalovaný. Obžalovanému to bolo vtedy
ľúto a povedal jej, že ho to mrzí, že kvôli tomu majú na neho ťažké srdce. Poškodená tiež vo výpovedi

uviedla, že potom, čo jej zmizli peniaze aj s jej poznámkami, volal jej syn B. zo zahraničia a vyčítal jej,
ako je možné, že dala svojej dcére Slávke peniaze. To, že ona požičala dcére Slávke peniaze, nikto
iný z rodiny nevedel a jej syn B. sa to mohol dozvedieť len od obžalovaného z papieriku, ktorý bol v tej
obálke s peniazmi. Potom ešte bola s obžalovaným v telefonickom kontakte niekoľkokrát, pričom raz
jej obžalovaný povedal, že ide z Bratislavy a má pre ňu 4.000,- Eur ale k nej už neprišiel a po ďalších

telefonátoch si ju zablokoval a to aj jej syn a nevesta. Obžalovaný im doposiaľ nevrátil sumu 5.800,-
Eur. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa priznal a prisľúbil, že peniaze vráti, neoznamovala to polícii.
Všetko sa to rozhodla oznámiť až potom, keď s ňou obžalovaný prestal komunikovať. Iné poškodenie
dverí alebo zámku na vchodových dverách nezistili.

Z výpisov z účtov v E. L., M. a z Tatrabanky, a.s. za obdobie od 31.12.2019 do 31.12.2021, resp. od
01.01.2019 do 31.12.2021 vyplývajú buď žiadne pohyby na účtoch a minimálne zostatky alebo ako
v prípade Tatrabanky, a.s. nulové zostatky s tým, že v tejto banke bol zostatok sumy 7.731,- Eur vybratý
v priebehu mesiaca august 2021 a potom už mal účet nulový zostatok.

Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.09.2022 vyplýva, že obžalovaný mal viaceré úvery, ktoré
boli refinancované, pričom posledný z nich bol vyplatený a úverový účet bol zrušený dňa 24.10.2017.
Úver čerpaný v roku 2018 vo výške 12.000,- Eur nebol splácaný a následne bol bankou dňa 07.12.2021
vo výške 12.083,61 Eur postúpený inkasnej spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.
Banka tiež predložila výpis z účtu obžalovaného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021, z ktorého

vyplývajú bežné transakcie v sumách rádovo v desiatkach alebo v stovkách Eur s výnimkou vkladu vo
výške 1.000,- Eur dňa 14.04.2019, vkladu vo výške 3.500,- Eur dňa 17.04.2019 a vkladu vo výške
4.500,- Eur dňa 10.06.2019.

Zo správ o povesti obžalovaného z Mesta Michalovce a Mestského úradu Mestskej časti Košice –

Západ nevyplývajú žiadne informácie o obžalovanom a o jeho správaní s tým, že voči nemu neviedli
žiadne priestupkové konanie. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva
viaceropriestupkovnaúsekubezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22zákonaopriestupkov
rôzneho charakteru (rýchlosť, parkovanie, používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového
vozidla). Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 30.05.2023 a týkajúceho sa

obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok

majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktorésú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný konzistentne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní svoju vinu popieral s tým,
že on peniaze svojim starým rodičom - nebohej D. C. a B. C. nevzal, nevedel, kde sa peniaze v byte
starých rodičov nachádzali a práve naopak, finančne starým rodičom pomáhal. Pripustil, že mal v tom
čase kľúče od bytu starých rodičov a tých aj navštevoval ako ich vnuk a aj preto, aby pomohol svojej
starej mame pri návštevách lekárov potom, čo ochorela na onkologické ochorenie. Obžalovaný však

zdôraznil, že nikdy nebol v byte starých rodičov sám a so starými rodičmi mal v tom čase dobré vzťahy,
ktoré sa zhoršili až neskôr. Poukázal na to, že kľúče od bytu mal aj jeho otec, ďalší syn poškodených A.
a ich dcéra I. I., teda nebol jediný, kto týmito kľúčmi disponoval.

Oproti tejto výpovedi obžalovaného stojí výpoveď svedkyne – poškodenej D. C. z prípravného konania,
ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal z dôvodu, že táto do skončenia prípravného

konania zomrela a výpoveď svedka – poškodeného B. C. – starých rodičov obžalovaného, ktorí obaja
zhodne vypovedajú odlišne od obžalovaného, hoci ani jeden z nich nebol priamym svedkom toho, aby
obžalovaný peniaze vzal. Obaja potvrdili, aj keď podrobnejšie sa k tomu vyjadrovala D. C., že peniaze
boli uložené v papierovej obálke spolu s papierom, na ktorom bolo napísané, komu a akú sumu obaja
požičali a táto obálka bola v ďalšej plastovej obálke umiestenej v skrini pod bielizňou. Poškodená

D. C. potvrdila, že v tejto obálke bolo presne 7.300,- Eur, pretože naposledy s ňou manipulovala pri
kúpe lustrov dňa 22.03.2019. Odvtedy s ňou nemanipulovala až do 24.04.2019, kedy zistila, že obálka
s peniazmi sa na svojom mieste a ani nikde inde v byte, ktorý prehľadali, nenachádza. Preto súd
v súlade s podanou obžalobou v skutkovej vete vymedzil časový rámec skutku týmito dvoma dátumami,
pretože tieto peniaze mohli byť odcudzené iba v tomto období. Obaja poškodení zhodne uviedli, že D.

C. kontaktovala svoju nevestu telefonicky, kde uviedla, že peniaze mal vziať obžalovaný. Obžalovaný
nepoprel telefonát svojej starej mamy do Nemecka ale už opísal iný obsah telefonátu, kde uviedol, že
stará mama len hovorila, že zmizli peniaze, na čo on povedal, že s tým nič nemá a asi po 30 minútach
volala stará mama D. C. jeho mame K. C., kde jej povedala, že hovorila so I. I. a že peniaze sa našli a je
všetko v poriadku. O podozrení, že to bol obžalovaný, kto ukradol peniaze, poškodená D. C. povedala

aj svojej dcére I. I., ktorá vypovedala, že jej mama hneď volala, že zmizli peniaze a tiež že mala už
v tom čase podozrenie, že to bol obžalovaný, ktorý v tom čase bol jediný v ich byte a častejšie u nich
prespával, teda svedkyňa I. vypovedala zhodne ako obaja poškodení o tom, čo sa dialo potom, keď
zmizli peniaze, hoci jej výpoveď je iba sprostredkovaná. Je treba však uviesť, že časové údaje vo
výpovedi svedkyne I. nie sú zhodné s údajmi uvedenými poškodenými a napokon ani ďalšími svedkami

a samotným obžalovaným, čo ale samo o sebe vzhľadom na čas, ktorý uplynul od skutku neznamená, že
svedkyňaI.vypovedalanepravdivo.OtelefonáteD.C.doNemeckazasezhodnetak,akohoprezentoval
obžalovaný, vypovedali aj jeho rodičia K. C. a B. C.. Všetci zúčastnení však zhodne vypovedali, že potom
sa o peniazoch nič nehovorilo, čo poškodení zdôvodnili tým, že čakali, kým sa im obžalovaný prizná,
že to bol on a peniaze vráti.

Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný poškodeným zaslal dve bankomatové karty, na ktorých mali
byť na každej z nich deponované peňažné prostriedky v sume po 4.000,- Eur, čo obžalovaný vôbec
vo svojej výpovedi nevysvetlil s tým, že uviedol, že chcel len poskytnúť obom svojim starým rodičom
dispozičné právo k svojmu účtu, aby k nim z dôvodu svojej časovej zaneprázdnenosti nemusel kvôli

finančnej výpomoci cestovať do Prešova. Ale k tomu nedošlo, pretože ho starý otec predbehol a bol za
ním v Košiciach, kde mu aj prezradil, že časť finančnej výpomoci od obžalovaného použili na finančnú
pomoc svojej dcére I. I.. Preto, ako sa vyjadril obžalovaný, ho to viedlo k premysleniu si finančnej
pomoci svojim starým rodičom a k jej faktickému ukončeniu. Teda obžalovaný vôbec nespomenul obe
bankomatové karty tak, ako ich neúčinné použitie opísali obaja poškodení a svedkyňa I., ktorej jednu

z kariet po zadaní PIN kódu stiahol bankomat. Ako uviedli obaja poškodení, oni dvaja poskytnutie týchto
bankomatových kariet zo strany obžalovaného nebrali ako finančnú pomoc zo strany obžalovaného
ale ako splátku peňazí, ktoré im obžalovaný ukradol. Aj z pohľadu súdu nie je logické, prečo by
zrazu obžalovaný poskytol poškodeným sumu 8.000,- Eur aj keď len formou bankomatových kariet,
keď predtým sám obžalovaný uvádzal, že svojim starým rodičom poskytoval pôžičky na zariadenie

domácnosti alebo nákupy, ale nie v takých veľkých objemoch, ktorý aj niekoľko násobne presahoval
jeho príjem. Navyše táto suma zodpovedá, aj keď nie úplne presne, odcudzenej sume. V vzťahu k týmto
pôžičkám a finančnej výpomoci poškodeným súd dáva do pozornosti, že obaja poškodení ju popreli
s tým, že z oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že obžalovaný mal v tom čase u nich úvery,ktoré refinancoval a napokon splatil v roku 2017 ale už v roku 2018 mal poskytnutý ďalší úver vo
výške 12.000,- Eur, ktorý nesplácal a ktorý bol z tohto dôvodu dňa 07.12.2021 postúpený inkasnej
spoločnosti v plnej výške úveru. Je preto zvláštne, že za toho stavu a za stavu, kedy obžalovaný zjavne

na účtoch nedisponoval takýmto majetkom, poskytol poškodeným formou dvoch bankomatových kariet
sumu 8.000,- Eur len ako nejakú finančnú výpomoc, o ktorej ani sám obžalovaný nevypovedal a na
ktorú v tom čase by nemal ani prostriedky. Teda je pravdivá výpoveď poškodených, že to bola splátka
ukradnutýchpeňazí.Zatohtostavujetiežzpohľadusúdenedôveryhodnétvrdenieobžalovaného,žemal
starýmrodičomfinančnevypomáhať,hociakouviedlasamapoškodenáD.C.,oniobžalovanémunaopak

sami vypomáhali pôžičkami, čo vzhľadom na vyššie popísanú finančnú situáciu obžalovaného považuje
súd za dôveryhodné tvrdenie poškodených a naopak nedôveryhodné zo strany obžalovaného. Z výpisu
z jeho účtu, kde sú bežné príjmy a výdavky v stovkách Eur sú práve v tomto období, kedy sa skutok stal,
zaznamenané tri vklady vo výške 1.000,- Eur dňa 14.04.2019, vo výške 3.500,- Eur dňa 17.04.2019
a vo výške 4.500,- Eur dňa 10.06.2019, pričom v neskoršom období sa tieto vklady vo výpise z účtu
neopakovali a teda neboli bežnou súčasťou nakladania s peňažnými prostriedkami obžalovaným ako sa

to obžalovaný snažil vysvetliť. To len podľa názoru súdu potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodených,
že práve oni finančne vypomáhali obžalovanému, ktorý im tieto peniaze prostredníctvom svojho otca
splatil a nie naopak. Zároveň táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie obžalovaného o dobrej finančnej
situácii človeka so stabilnými príjmami, ktorú prezentoval na hlavnom pojednávaní a naopak svedčí
o motíve jeho konania, ktorým bola snaha vylepšiť si svoju finančnú situáciu.

Za priamy dôkaz, okrem vyššie uvedených nepriamych dôkazov, považuje súd výpovede oboch svedkov
– poškodených, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa im na návšteve u nich v septembri 2020 priznal,
že peniaze vzal on, čím obom potvrdil ich predchádzajúce presvedčenie a tieto peniaze im aj začal
splácať, kedy im po započítaní aj prvej poskytnutej sumy 500,- Eur zaplatil celkovo sumu 1.500,- Eur.

Obaja poškodení zhodne opísali, ako im obžalovaný ukazoval peniaze na účte a tiež aj to, kedy a za
akých okolností im peniaze dával, a teda že to bolo vždy v čase, kedy jeho mama chodila pomáhať
poškodených s upratovaním ich bytu. Obžalovaný vždy zdôrazňoval, aby to nehovorili jeho rodičom,
pretože by z toho mohol mať problém. Strach z reakcie rodičov na ukradnutie peňazí bol aj podľa názoru
súdu dôvodom, prečo obžalovaný pre svoju potrebu nepoužil peniaze svojich rodičov na účtoch, ku

ktorým mal, ako to tvrdila svedkyňa K. C., prístup. Obaja poškodení vypovedali zhodne a podrobne
o tom, ako si obžalovaný sadol na gauč a ako sa rozplakal a sľúbil, že im tie peniaze vráti, pričom
ich prosil, aby to nepovedali jeho mame. Súd považuje výpovede oboch poškodených za pravdivé
nielen vzhľadom na to, že sú podrobné a logicky vnútorne konzistentné, kedy oba opisujú udalosti,
ktoré sa stali, ale ich výpovede sú potvrdzované aj svedkyňou I.. Okrem toho je potrebné zdôrazniť

aj absenciu motívu na to, aby poškodení mali záujem krivo obviniť ich vnuka z trestného činu (na
rozdiel od existencie zištného motívu na strane obžalovaného), pričom aj podľa výpovede I. I., boli to
práve obaja poškodení, ktorí nechceli vec riešiť cestou polície, aby neboli rozbroje v rodine, kde mali
dovtedy dobré vzťahy a obžalovaného brali ako syna. Preto podali trestné oznámenie logicky až potom,
kedy sa s nimi obžalovaný prestal kontaktovať a zistili, že im tie peniaze nesplatí. Naopak, obžalovaný

v rozpore s výpoveďami svojich rodičov vôbec neuviedol, že za zhoršenými vzťahmi boli tieto peniaze
a požiadavka poškodeného C. na ich vrátenie, ako o tom vypovedali svedkovia K. B. C., ale podľa
obžalovaného to bola snaha zatiahnuť ho do zhoršujúcich sa rodinných vzťahov a týmto obvinením ho
zatlačiť do kúta. Aj obžalovaný sám pripustil, že poškodení nemali žiaden motív na to, aby ho krivo
obvinili. Navyše poškodená D. C. bola onkologickou pacientkou a ako taká potrebovala pomoc od svojej

rodiny, ktorá jej túto pomoc aj poskytovala a to podľa názoru súdu vylučuje to, že by si celú krádež
vymyslela a obvinila z nej obžalovaného, s ktorým mala navyše dovtedy dobré vzťahy, hoci jej muselo
byť zrejmé, že to vzťahy v rodine zhorší, k čomu aj napokon došlo, čo bolo zrejmé aj z obsahu výpovedí
svedkov na hlavnom pojednávaní a správania sa osôb na hlavnom pojednávaní, či už obžalovaného,
poškodeného alebo svedkov. Naproti tomu sama K. C. vypovedala, že k svokrovcom (poškodeným)

chodila pomáhať upratovať aj po apríli 2019, teda uvedené nemalo za následok zhoršenie vzťahov a to
opäť potvrdzuje opis udalostí zo strany oboch poškodených o návštevách obžalovaného a jeho rodičov,
kedy im obžalovaný prisľúbil vrátenie peňazí. Súd nemá za týchto okolností dôvod neveriť výpovedi
poškodených, že jediným, kto v tomto rozhodnom období navštevoval ich domácnosť bol obžalovaný, čo
vylučuje, aby peniaze vzala ich dcéra I. I., ktorá na to nemala dôvod, pretože jej rodičia peniaze požičali

a tieto im podľa vlastných slov ako aj podľa vyjadrení poškodených splácala. Tiež súd nepovažuje za
logické vysvetlenie obžalovaného, prečo prestal chodiť k starým rodičom a si ich zablokoval v telefóne
(čo je dosť extrémna forma odcudzenia vzhľadom na ich príbuzenský pomer), ak ako tvrdil obžalovaný,
krádež peňazí nikto neriešil a on mal so starými rodičmi dobré vzťahy. Oveľa logickejšou je výpoveďpoškodených, že obžalovaný im neposkytoval splátky peňazí, o ktoré ho urgovali, kedy ich viackrát
zaviedol či už tým, že im dal dve nefunkčné bankomatové karty, tvrdil, že ide z Bratislavy a od kamaráta
donesie 4.000,- Eur alebo že im peniaze poslal poštou, hoci žiaden peňažný poukaz na pošte podaný

nebol.

Všetky tieto dôkazy, ktoré súd vykonal a vyššie uvedeným postupom vyhodnotil vedú iba k jedinému
záveru, že ku krádeži peňazí došlo tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku a obžalovaný je tou osobou, ktorá tento skutok spáchala, pretože z vykonaných dôkazov

neexistuje žiadna iná možnosť záveru a naopak, všetky dôkazy a ich hodnotenie súdom vedú iba
k tomuto jedinému záveru. Vo vzťahu k tomu, že usvedčujúcou výpoveďou je výpoveď svedkyne D. C.
realizovaná v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obžalovanému a teda obžalovaný nemohol
buď sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu uplatniť právo účasti na tejto výpovedi a kladenia otázok
a konfrontovaný s ňou, ako dôkazom bol až na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na stanovisko
Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté pod sp. zn. Tpj 63/2009 zo dňa

07.12.2009 na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede
vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci", ako
aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2010. V tomto stanovisku najvyšší súd
uviedol, že: „Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred

vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia
jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania
„vo veci" podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim
dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ
dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až

po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať
právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Ak obvinený po vznesení obvinenia
sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných
v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny
výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje,

ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.“
Nemožnosť obžalovaného, resp. jeho obhajcov aktívne sa zúčastniť výpovede svedka aspoň jeden krát
v priebehu konania (článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru) nebráni čítaniu tejto výpovede na hlavnom
pojednávaní, pretože v čase výsluchu tohto svedka nebolo možné predpokladať, že nastane stav, že
bude nutné jeho výpoveď prečítať z dôvodu, že svedok zomrie. Upretie práv obhajoby, ktorému došlo

uvedeným spôsobom vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní má za následok, že uznanie viny
obžalovaného nemôže byť výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené na tejto svedeckej výpovedi.
„Čítanie výpovede svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý kontradiktórne, samo o sebe nemusí znamenať
porušenie čl.6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak odsúdenie
nie je výlučne a ani v rozhodujúcej miere založené na tejto výpovedi“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I ÚS 140/04 z 20.04.2005). Súd zdôrazňuje, že uznanie viny obžalovaného nie je
výlučne založené na výpovedi iba svedkyne D. C. ale táto výpoveď je potvrdzovaná v celom rozsahu
výpoveďou svedka – poškodeného B. C., ktorá spĺňa všetky atribúty kontradiktórne vykonanej výpovede
a tiež aj výpoveďou svedkyne I., ktorej obaja rodičia sprostredkovali to, o čom vypovedali potom ako
poškodení v prípravnom konaní a jej otec B. C. aj na hlavnom pojednávaní a tiež aj listinnými dôkazmi,

medzi ktoré patria výpisy z účtov ako aj správy z banky.

Obžalovaný si teda konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku prisvojil cudziu
vec, ktorou boli finančné prostriedky patriace jeho starým rodičom tým, že ich odňal s dispozície
vlastníka bez súhlasu svojich starých rodičov s úmyslom nakladať s peniazmi ako s vlastnými a tieto

použil pre vlastnú potrebu (§130 ods. 4 Trestného zákona) a vzhľadom na sumu odcudzených peňazí
spôsobil poškodeným väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Obžalovaný tento čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe tak, ako je tento pojem vymedzený v ustanovení § 139 ods. 1 písm. c)
Trestnéhozákona,zaktorénepochybnejepotrebnépovažovaťstarýchrodičovobžalovaného.Dôvodom
uplatnenia tohto kvalifikačného pojmu bola skutočnosť, že obžalovaný tak konal práve z dôvodu svojho

vzťahu k starým rodičom, ktorých poznal, ktorí mu dôverovali a zverili mu tak kľúče od bytu, čím vlastne
nevedomky vytvorili podmienky na to, aby obžalovaný ako ich vnuk túto krádež spáchal, a teda jeho
konanie súvisí práve s blízkym vzťahom k poškodeným. Na rozdiel od tohto kvalifikačného pojmu súd
na rozdiel od obžaloby neakceptoval kvalifikačný pojem spočívajúci v tom, že obaja poškodení boliosobami vyššieho veku /§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona/, hoci obaja poškodení formálne naplnili
tento pojem v zmysle § 127 ods. 3 Trestného zákona z hľadiska svojho veku. Úmysel obžalovaného,
motív jeho konania, pohnútka, cieľ alebo zámer spáchať trestný čin nesúviseli s vekom poškodených,

ktorý v tomto prípade nie je možné chápať iba formalisticky a musí mať vzťah tak so subjektívnou
stránkou konania obžalovaného alebo aj s fakultatívnymi znakmi subjektívnej stránky, čo v tomto prípade
naplnené nebolo. Inak povedané, vek poškodených v konaní obžalovaného nehral žiadnu rolu a trestný
čin ani nevyvolal, ani nesťažil a ani neuľahčil. Preto súd uznal obžalovaného za vinného za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej

stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný konaním
opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku chcel porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je záujem na ochrane majetku iného /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona

prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil ani jednu z poľahčujúcich a ani priťažujúcich okolností uvedených
v ustanovení §§ 36 a 37 Trestného zákona. Množstvo a intenzita páchania priestupkov aj keď len na

úseku cestnej premávky neumožňovali priznanie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v riadnom vedení
života obžalovaného /§ 36 písm. j) Trestného zákona/, pretože aj priestupky predstavujú porušenia
zákonov štátu a v tomto prípade sa nejednalo iba o ojedinelé priestupkové postihnutie obžalovaného
ale o dlhodobé a systematické porušovanie právnych predpisov na úseku cestnej premávky. Preto súd
neuplatňujúc postup spočívajúci v úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedený v ustanovení

§ 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby
uvedenej v ustanovení § 212 ods. 3 Trestného zákona a tou je trestná sadzba od troch rokov až do
desať rokov.

Súd u obžalovaného zohľadnil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a neboli u neho okrem

dopravných priestupkov zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o páchaní nejakej závažnej
protispoločenskej činnosti nielen pred spáchaním trestného činu ale ani po jeho spáchaní. Súd preto
pri ukladaní trestu prijal za nosnú zásadu individuálnej prevencie a výchovného účelu trestu a uložil
obžalovanému vzhľadom na jeho osobu trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, teda na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože jeho osoba a doterajší život nevyvoláva potrebu

uloženia vyššieho trestu, pričom súd zohľadnil aj výšku škody, ktorú obžalovaný čiastočne uhradil.
Navyše súd vzhľadom na uvedené skutočnosti výkon tohto trestu odložil na skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov, nakoľko výkon tohto trestu v jeho nepodmienečnej forme nie je u obžalovaného ako
mladého a pracujúceho človeka nevyhnutný a vzhľadom na ochranu spoločnosti v kontexte osoby
obžalovaného postačuje na naplnenie účelu trestu iba hrozba výkonu trestu. Dĺžka skúšobnej doby

zohľadňuje doterajšie správanie sa dožalovaného, u ktorého to bol ojedinelý exces v doterajšom
spôsobe života, ktorý viedol a súd ukladá trest vo viere, že toto súdne konanie a tento trest, ktorý je
jeho výsledkom, budú pre obžalovaného dostatočnou výstrahou, aby sa jeho konanie už v budúcnosti
neopakovalo. U obžalovaného napokon neboli zistené ani žiadne také okolnosti na strane jeho osoby, že
by tomu malo byť inak. Nakoľko súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, súd

v súlade ustanovením § 51 ods. 1 Trestného zákona, výkon tohto trestu obžalovanému podmienečne
odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, v rámci ktorej mu v súlade ustanovením § 51 ods. 4
písm. e) Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze v priebehu skúšobnej doby nahradiť
poškodenému B. C. škodu vo výške 5.800,- Eur, ktorá doposiaľ uhradená nebola a k náhrade ktorej
súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného v prospech poškodeného B. C.,

ktorý si náhradu škody uplatnil riadne a včas, teda uvedením nároku z hľadiska jeho právneho dôvodu
a výšky do skončenia prípravného konania.

Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.