Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1319202405.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: D.. B. A. E. D. F.
H. , Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. B., J. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: NOVBYT, s.r.o., IČO: 31 369 332,
Bratislava, Hálkova č. 11, zastúpený JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Bratislava, Štúrova č. 13, o náhradu
škody a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. decembra

2023, č. k. B3-61 C 46/2019-250, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok ma náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIVuznesenímzodňa12.12.2023,č.k.B3-61C46/2019-250,odmietolpodanie

žalobcu doručené Okresnému súdu Bratislava III dňa 29.4.2019, doplnené dňa 8.7.2022, 1.9.2022,
11.9.2022,27.9.2022a4.11.2022(výrokI.);žalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 % (výrok II.) a upravil Slovenskú poštu, a.s., aby vrátila žalobcovi súdny poplatok vo výške 59,30 €
po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 129 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, § 132 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa podaním doručeným Okresnému

súduBratislavaIIIdňa29.4.2019,doplnenýmdňa8.7.2022,1.9.2022,11.9.2022,27.9.2022a4.11.2022,
domáhal od žalovaného zrejme náhrady škody. Keďže podanie žalobcu obsahovalo vady, nespĺňalo
náležitosti uvedené v § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p. - v žalobe absentoval konkrétny vykonateľný
petit a žaloba bola neurčitá, zmätočná, nebolo z nej zrejmé, čo sa ňou sleduje a z akého dôvodu, či
titulu, súd uznesením č. k. B3-61 C 46/2019-234, zo dňa 3.10.2022 a B3-61 C 46/2019-247, zo dňa
28.7.2023, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia písomne odstránil vady podania a

poučil ho, ako treba opravu vykonať a doplniť žalobu tak, aby mohol súd v konaní pokračovať. Žalobcovi
bolo uznesenie s výzvou na odstránenie vád žaloby zo dňa 3.10.2022 doručené dňa 3.11.2022, na výzvu
reagoval podaním doručeným súdu dňa 4.11.2022, ktorým však vady žaloby neodstránil; a uznesenie
s výzvou na odstránenie vád žaloby zo dňa 28.7.2023 doručené dňa 13.9.2023, na výzvu nereagoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vady svojho podania riadne neopravil a nedoplnil v zmysle výzvy
súdupodľa§129ods.1,ods.2C.s.p.,nedoplnilžalobuanešpecifikovalžalobnýnávrhtak,abyboljasný,

zrozumiteľný (žaloba nebola zmätočná), materiálne vykonateľný, a pre uvedené nedostatky nebolo
možné v konaní ďalej pokračovať, súd rozhodol tak, že v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p. podanie
žalobcu odmietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 C.s.p. Zavinenie pre
potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V
prejednávanejvecinebolomožnévkonanípokračovať,pretožežalobcaneodstránilvadypodanejžaloby
a túto súd odmietol. Z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie nepokračuje (bolo

zastavené), a preto je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. Preto súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O vrátení súdnehopoplatku v predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3
a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatok zaplatený v celkovej
výške 66,- € vrátil žalobcovi krátený o 6,70 €, t. j. vo výške 59,30 €.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokom I. a II. podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie proti výroku I.
uznesenia odôvodnil tým, že súd neposúdil porušovanie zákona č. 182/1993 Z. z. a
jeho noviel vo výkone správy domu žalovaným v období rokov 2009-2018, konkrétne v nezohľadňovaní
(§ 10 ods. 6 zákona) pre byt vstavby č. XX v podkroví, čím korupčne zvýhodňuje vlastníkov bytov pod

vstavbou domu vo výkone správy domu a zároveň zneužil právomoc verejného činiteľa (§ 326 TZ) na
zakrývanie trestnej činnosti (§ 339 TZ), uvádzaním do omylu vlastníka bytu č. XX podkrovia podľa § 221
TZ. Odvolanie proti výroku II. uznesenia odvolateľ odôvodnil tým, že priznanie trov právneho zastúpenia
právnemu zástupcovi žalovaného považuje za nedôvodné, za obhajobu korupcie vo výkone správy
žalovaným, podľa vyššie uvedeného. V odvolaní ďalej uviedol, že v rámci trestných činností žalovaný
rozúčtováva na byt vstavby č. XX v podkroví nenáležité náklady v období rokov 2009-2018, čo

je z hľadiska zákona žiadaný úplatok. Škoda spôsobená úmyslom žalovaným vznikla nezohľadnením
§ 10 ods. 6 zákona tým, že a) žalovaný stanovuje preddavok do fondu opráv z nákladov na m2 plochy
bytu, b) naproti tomu žalobca určuje preddavok do fondu opráv z rozúčtovaných nákladov za príslušný
rok očistených o nenáležité náklady, c) rozdiel korupčného postupu žalovaného podľa bodu a) a
postup žalobcu v súlade s § 10 ods. 6 zákona v bode b) vzniknutý zavinením žalovaného spôsobiť

žalobcovi škodu za roky 2009-2018 vo výške 4.301,92 €. Pre náhradu škody sú splnené podmienky,
a to porušenie právnej povinnosti (nezohľadnenie miery využívania SČ, SZ žalovaným v stanovení
preddavku do fondu opráv z rozúčtovaných nákladov za dom vlastníkovi bytu vstavby č. XX), vznik
škody (zúčtovanie nenáležitých nákladov z rozúčtovaných nákladov v preddavku žalobcovi v období
rokov 2009-2018), príčinná súvislosť a úmysel (žalovaný vedel, že zúčtovaním nenáležitých nákladov

na m2 plochy bytu v preddavku do fondu opráv spôsobí žalobcovi škodu, o čom bol uzrozumený).
Odvolaciemu súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému zaplatiť spôsobenú škodu
za roky 2009-2018 vo výške 4.301,92 € s 5 % úrokom za každý deň omeškania odo dňa 1.1.2010-2018,
všetko do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 378 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné
odmietnuťakoodvolanie,ktorénemánáležitostipodľa§363aprevadyodvolanianemožnovodvolacom

konaní pokračovať.

5. Odvolanie, procesný úkon strany sporu (odvolateľa), malo mať v danom čase (v čase vydania
uznesenia a podania odvolania) všetky zákonom požadované náležitosti podania v zmysle
ustanovenia § 127 C.s.p., tzv. všeobecné náležitosti podania, ako aj v zmysle ustanovenia § 363 C.s.p.,

tzv. osobitné náležitosti odvolania [v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)]. Odvolacie dôvody a
dôkazynaichpreukázaniemožnomeniť adopĺňaťlendouplynutialehotynapodanieodvolania
(§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa,

aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva
na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. l C.s.p.). Ak odvolanie tieto náležitosti (odvolacie dôvody)
nemá, ide o neodstrániteľné vady, ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania, a teda odvolanie
je potom možné za splnenia zákonných podmienok (len) odmietnuť postupom podľa ustanovenia §
386 písm. d/ C.s.p. Pre vyslovenie názoru o neodstrániteľnej vade odvolania brániacej pokračovať v

odvolacomkonaníaztohtodôvoduodmietnutieodvolaniajeirelevantné,čivodvolaníchýbajúakékoľvek
dôvody odvolania alebo tieto sú neúplné. Zákonodarca v ustanovení § 365, § 366 C.s.p. vymedzuje
rámec (všeobecnej povahy) pre každého odvolateľa v každom sporovom občianskoprávnom konaní,
v akom má odvolacie dôvody konkrétnymi, rozhodujúcimi, právnymi skutočnosťami vzťahujúcimi sa
len ku konkrétnej právnej veci vymedziť, podľa ktorých odvolateľ považoval postup súdu, napádané

rozhodnutie, za nesprávne.

6.Žalobcavposudzovanejvecipodalodvolanieprotiuzneseniu,ktorýmsúdprvejinštancieodmietoljeho
podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, keďže žalobca na výzvu súdu vady podania riadneneodstránil a pre nedostatky v žalobe nebolo možné v konaní ďalej pokračovať. Žalobca bol povinný
odvolanie podať so všetkými náležitosťami vyžadovanými ustanovením § 363 C.s.p., t. j. jeho odvolanie
malo najmä obsahovať popri všeobecných náležitostiach podania aj uvedenie konkrétnych dôvodov, pre

ktoré považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa domáha (odvolací návrh).

7. Odvolací súd poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí dal súd stranám sporu kvalifikované,
podrobné poučenie o tom, kde, dokedy, môžu podať odvolanie proti rozhodnutiu, ako aj o náležitostiach
odvolania. Faktom je, že odvolanie žalobcu absolútne postráda jednu z podstatných náležitostí

odvolania,asíceodvolaciedôvody,čospôsobujeneodstrániteľnúvaduodvolania,keďodvolaciedôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keď zákonodarca súdu „zakázal“
vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V prípade, ak by tak súd urobil, porušil by
nepochybne zásadu rovnosti zbraní vyplývajúcu z čl. 6 C.s.p. Ak teda žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne odvolacie dôvody, konkrétne dôvody vzťahujúce sa k predmetnej právnej veci, napriek riadnemu
poučeniu, súd nemal zákonnú možnosť poučiť žalobcu o doplnení odvolania o dôvody

odvolania. To v konečnom dôsledku spôsobilo, že odvolací súd nemá byť čím viazaný, nemá možnosť
vecne a právne preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd
poukazuje na to, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda je viazaný aj rozsahom a
dôvodmi odvolania.

8. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, zákonným ustanoveniam, zákonným
zásadám, odvolací súd, už bez ďalšieho, odvolanie žalobcu odmietol ako odvolanie, ktoré nemá
náležitosti odvolania (§ 386 písm. d/ C.s.p.) a pre tento nedostatok nemôže v
odvolacom konaní pokračovať.

9. Žalovaný by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže sám žalobca spôsobil svoj
procesný neúspech v odvolacom konaní (§ 396 ods. l, § 256 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.; čl. 4 ods. l C.s.p.).
Ako vyplýva z predloženého spisu, žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, v odvolacom konaní
zostal pasívny, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).