Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:3122205517.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. A. F., správca úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s.
v konkurze, sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu: Masarykova
21, 040 01 Košice, zastúpený advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova

1, 040 11 Košice- mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023
(ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva (výrok II.).

2. Výrok I. uznesenia súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil

späťvzatím žaloby v celom rozsahu dispozitívnym úkonom žalobcu. Výrok II. uznesenia odôvodnil
rozhodnutím podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Uviedol, že súd pri zastavení konania musí
skúmať v zmysle zákonných ustanovení procesné zavinenie zastavenia konania jednou zo strán sporu;
pričom platí, že ak žaloba bola podaná dôvodne, tak žalobca má nárok na náhradu trov konania alebo
naopak ak žalobca zoberie žalobu späť bez udania hodnoverného dôvodu tak nárok na náhradu trov
konania má žalovaný. Žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť viac menej bez udania dôvodu

v rámci prípravy pojednávania, replikou s uvedením, že nemá žiadne iné dôkazy ako už doložila v
žalobe a preto dospela k danému rozhodnutiu. Zároveň požiadal o odpustenie náhrady trov konania pre
žalovaného (trov právneho zastúpenia) s poukazom na svoju životnú situáciu. Po posúdení žalobkyňou
uvádzaných dôvodov ako aj doložených listinných dôkazov k žalobe súd dospel k záveru, že v danom
prípade sú dôvody hodné osobitého zreteľa vyplývajúce z charakteru samotného sporu a preto o nároku
strán sporu na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 257 CSP tak, že v spore žiadnej zo strán

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II.
uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové
zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci). Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu

100 % a tiež mu prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. S napadnutým výrokom
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje ho za vecne nesprávny. Ďalej žalovaný poukázal nato,že žalobkyňa v späťvzatí žiadala o „odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany“ z dôvodu jej
nepriaznivej sociálnej situácie, naproti tomu súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uzavrel, že
v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP

spočívajúce v charaktere samotného sporu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie neposkytol žiadne
vysvetlenie v akom zmysle je charakter sporu tak špecifický, že s prihliadnutím na osobu žalobkyne
by priznanie náhrady trov konania viedlo k neprimeranej tvrdosti vo vzťahu k žalobkyni samotnej. Tiež
dodal, že nie je akceptovateľné, aby nepriznanie náhrady trov konania bolo odôvodnené iba všeobecnou
konštatáciou o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa bez precízneho vysvetlenia, ktoré

konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobkyňa (ako účastník, ktorý zavinil
zastavenia konania) by nebola schopná nahradiť žalovanému trovy konania, resp. by bola schopná ich
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Podľa žalovaného bez takéhoto vyhodnotenia je rozhodnutie súdu o
nepriznaní náhrady trov konania procesným stranám celkom arbitrárne.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa

15.08.2023. Uviedla, že nemá právnické vzdelanie, nevie sa kvalifikovane brániť, advokáta si dovoliť
nemôže, pričom poberá starobný dôchodok 478,10 EUR, čo jej akurát stačí na pokrytie životných
nákladov.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril tak, že žalobkyňa nepriaznivú životnú situáciu

nepreukazuje ničím ďalším a ani výšku jej starobného dôchodku nemožno mať za preukázanú. Dodal,
že nepriaznivú životnú situáciu možno nepochybne zistiť iba náležitým preskúmaním majetkových,
sociálnych, osobných, zárobkových, ale aj iných pomerov účastníka konania. Ďalej doplnil, že samotné
dôvodenie výškou starobného dôchodku (teda len akoby zárobkových pomerov), nie je spôsobilé
poskytnúť dostatočný obraz o tom, či účastníkom konania tvrdená nepriaznivá životná situácia u neho

aj naozaj existuje. Zároveň žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že v prípade, ak mal v úmysle
použiť moderačné právo, mal žalovanému umožniť, aby sa k tomu mohol vyjadriť ešte predtým ako
rozhodnutie vydal. Porušenie tohto čiastkového práva žalovaného ako strany sporu považuje žalovaný
za pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie (aj keď nie takej intenzity, ktorá by mala za
následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces).

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
03.11.2023, v ktorom zotrvala na doterajších vyjadreniach. K podaniu priložila kópiu rozhodnutia
sociálnej poisťovne o určení starobného dôchodku, rozhodnutia sociálnej poisťovne o rodičovskom
dôchodku a rozpis jej mesačných výdavkov.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.

Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne,
preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.

8. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobkyne voči

žalovanému doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 23.08.2022. Spor bol postúpený Okresnému súdu
Košice I v zmysle § 20 písm. d) a § 43 ods. 1 CSP ako súdu miestne príslušnému. Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 13 zo dňa 14.11.2022 uložil žalobkyni, aby v lehote 20 dní od doručenia
uznesenia doplnila a opravila svoje podanie zo dňa 23.08.2022 tak, aby bolo v súlade s CSP, najmäaby doplnila podanie o žalobný návrh tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. Podanie bolo žalobkyňou
doplnené podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2022. Žalobný návrh bol formulovaný
ako návrh na zaradenie jej pohľadávky do konkurznej podstaty, alternatívne ako náhrada škody, ktorá

jej vznikla popretím pohľadávky zo strany žalovaného. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
08.12.2022 požiadala žalobkyňa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ju listom zo dňa 22.12.2022
informoval, že v konaní je v zmysle § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od súdnych poplatkov.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.03.2023 a uviedol, že
žalobkyňou zaplatené poistné krylo poistné riziko v období, za ktorého ho žalobkyňa úpadcovi ako
poisťovni uhradila a je potrebné ho považovať za poistné, ktoré bolo spotrebované. Vo vzťahu ku
konaniu splnomocnenca, ktorý prihlášku pohľadávky za žalobkyňu podal, žalovaný uvádza (okrem toho
čo už uviedol, v Oznámení o popretí pohľadávky), že osvedčiť oprávnenie konať splnomocnencom za
žalobkyňu ako veriteľku bolo možné uskutočniť len od uplynutia lehoty na podanie (doručenie) prihlášky

pohľadávky do konkurzu. Pokiaľ k osvedčeniu tejto skutočnosti do uplynutia lehoty na prihlásenia
pohľadávky zo strany splnomocnenca alebo žalobkyne ako veriteľky nedošlo, žalovaný ako správca
musel vychádzať z toho, že prihlášku podal subjekt, ktorému prihlasovaná pohľadávka nepatrí. Len táto
skutočnosť sama o sebe postačovala na popretie pohľadávky žalobkyne. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že žalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval vecne správne, ak pohľadávku prihlásenú

do konkurzu žalobkyňou poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky i poradia, pričom
na všetkých dôvodoch popretia pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky zotrváva.
Navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobkyňu zaviazal na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 65 zo dňa 28.04.2023, doručeným žalobkyni
dňa 18.05.2023, uložil žalobkyni, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobkyni tiež týmto uznesením uložil, aby si v
lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zvolila advokáta, ak zákon neustanovuje inak s poučením,

že ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada.

14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.05.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť. Po doručení
uznesenia zo dňa 28.04.2023 konštatovala, že žiadne iné dôkazové materiály nemá k dispozícii. Po
uvážení sa rozhodla, že žalobu berie späť a žiada o odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany

s poukazom na zlú sociálnu situáciu. Je obyčajná žena, dôchodkyňa, ktorá v dobrej viere prišla
o peniaze, ktoré si sporila.

15. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo

neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z
nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo
a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

18. V prejednávanom spore žalobkyňa vzala bez pochybností žalobu voči žalovanému späť a žiadala
o odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.21. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí vo všeobecnosti zásada,
že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu
trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo

na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(§ 257 CSP).

22. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade
je táto otázka ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však musí vychádzať z obsahu

spisu a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery). Je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné a zrejmé, že v tomto
konaní zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá žalobu vzala späť. Za tejto procesnej situácie podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na nahradenie
trov konania žalovaného. Takýto záver však platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, ktorý predstavuje určitý materiálny korektív aplikácie ustanovení § 255 a

nasl. CSP upravujúcich postup súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Aplikácia ustanovenia §
257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak
procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Odvolací súd má za

to, že v prejednávanom prípade nebolo možné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP výlučne poukazom na
charakter sporu, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Charakter prejednávaného
sporu (konanie o určenie popretej pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z.z.) nebol taký, že by bez
ďalšieho naplnil požiadavky pre použitie § 257 CSP. Odvolací súd sa však domnieva, že aplikácia
tohto ustanovenia v prejednávanom prípade prichádza do úvahy, avšak s ohľadom na skutočnosť, že

ide o prípad s charakteristickým sociálnym aspektom. Ten vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť
len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné
pomery strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti, zvážením ktorých
môže súd dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a

to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd
pri rozhodovaní zohľadnil sociálne pomery žalobkyne, ktoré boli v konaní preukázané potvrdeniami
sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku v roku 2022 (vo výške 428,90 EUR od 01.01.2022
– suma minimálneho dôchodku) a 2023 (vo výške 528,80 EUR od 01.07.2023). Odvolací súd dospel
k záveru, že dôsledkom priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, by sa žalobkyňa dostala

do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie. Uvedené je zrejmé z výšky príjmu žalobkyne, ktorý
žalobkyňa takmer v celom rozsahu (pravidelné mesačné výdavky vo výške 460,50 eur) spotrebuje iba
na zabezpečenie svojich základných životných potrieb.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, nepriznal odvolací
súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
g)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).