Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/183/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012806

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123012806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: W. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 19. októbra 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. T., nar. XX. W. XXXX v G.,
bytom G. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

10. septembra 2023 v čase približne o 21:55 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholických
nápojov, viedol v meste Trnava po ulici Veternej ako vodič osobné motorové vozidla značky T.
F. s evidenčným číslom G., kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a pri kontrole bola u neho
dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo F. v čase o 21:55 hod. zistená hodnota 1,09
mg/l alkoholu v dychu (2,27 ‰) a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 22:15 hod. zistená
hodnota 1,06 mg/l alkoholu v dychu (2,21 ‰),

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonaukladáobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 12. septembra 2023 obžalobu na
obžalovaného W.F. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní 19. októbra 2023 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky položené
súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku odpovedal
„áno“.

Prokurátor a obhajca JUDr. Peter Schmidl zaujali stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa nevykoná v rozsahu v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná sa dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov -

evidenčnej karty vozidla (č. l. 19 a 20), odpisu registra trestov (č. l. 54), odpovede na lustráciu v rezorte
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 55), odpovede na lustráciu v databáze súdov (č. l. 56),
odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 57-60) a odpovede
na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č. l. 61 a 62).

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že bol už večer, vypil liter vína počas polhodiny alebo trištvrte
hodiny. Po dopití alkoholu sadol za volant behom chvíľky, mohlo byť okolo dvadsaťjeden hodín.
Vzdialenosť z G. do Trnavy je osemnásť kilometrov. Stal sa incident so slečnou a chcel tam počkať
ešte chvíľu, lebo cítil, že nie je úplne v poriadku, rozmýšľal aj nad taxíkom, ale potom prišli policajti na
zavolanie tej slečny. Nevedel, prečo sa nezamýšľal nad taxíkom pred cestou do Trnavy. Alkoholické

nápoje nepožíva, bol to taký skrat. V práci robí na dvoch strojoch, vozí ostatných, momentálne nič také
nerobí, lebo nemá vodičský preukaz, pracuje manuálne. V minulosti mal problémy s alkoholom, liečený
bol v roku XXXX. Ako vodič sa snažil čo najviac dodržiavať predpisy, ale stalo sa mu, že dostal aj
pokutu, pokuty boli za rýchlosť. Nespomenul si, či nejaká pokuta bola za vedenie motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Jeho priemerný mesačný plat je 1 400 až 1 500,- eur, závisí to od odpracovaných

hodín. Vlastní rodinný dom v G. číslo XX a motorové vozidlo značky T. F.. Nemá vyživovaciu povinnosť,
má X. X.É. a už sú dospelé. Žiadna iná osoba nie je na ňom závislá ako na živiteľovi. Má spotrebný úver
zo M. M., robil rekonštrukciu na dome, mesačne spláca 480,- eur aj s poistením. Nemá žiadne úspory,
len pomaly si šetrí z toho, čo zarobí, na účte v M. M..

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
7T/432/1987 zo 14.07.1987 uznaný vinným zo spáchania pokusu o trestný čin rozkrádania majetku
v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
spolupáchateľstvom, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem
mesiacov so skúšobnou dobou do 12.08.1988. S poukazom na amnestiu z 27.10.1988 sa na

obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený.Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému je vedené jediné trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1 Trestného zákona, ktoré sa mal obžalovaný dopustiť 10.09.2023. Prokurátor rozhodol
11.09.2023 o podaní obžaloby na súd po vykonaní tzv. superskráteného konania podľa § 204 Trestného
poriadku. Súd rozhodol o vine obžalovaného trestným rozkazom v konaní 0T/183/2023 z 12.09.2023,
ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný bol účastníkom troch exekučných
konaní vedených na Okresnom súde Trnava v roku 1999 a 2009. Ako strana vystupuje v trestnom konaní
0T/183/2023 vedenom taktiež na Okresnom súde Trnava.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný sa v období od 4. augusta 2020 do 5. apríla 2022 dopustil troch priestupkov proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky - cúvanie bez zaistenia jeho bezpečnosti pomocou spôsobilej a náležite
poučenej osoby, rýchlosť jazdy, prekročenie rýchlosti v obci. Priestupky boli riešené pokutami uloženými
v rozkaznom konaní vo výške 100,- eur alebo v blokovom konaní vo výške 20,- eur a 200,- eur (zaplatené
na mieste).

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný je zamestnaný nepretržite od
XX. V. XXXX v obchodnej spoločnosti M. M. F..M..

Obžalovaný sa k žiadnemu z vykonaných listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní nevyjadril.

Prokurátor v záverečnej reči predovšetkým navrhol uznať obžalovaného vinným na skutkovom
a právnom základe uvedenom v podanej obžalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
bezprostredne po tom, čo požil veľké množstvo alkoholu, sadol za volant, k čomu nebol prinútený
žiadnymi okolnosťami, viedol vozidlo osemnásť kilometrov v čase, kedy sa na komunikáciách nachádzali
iní účastníci a nebyť toho, že bol zachytený hliadkou Policajného zboru, absolvoval by rovnakú spiatočnú

cestu, navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a taktiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu štyroch rokov. V
podrobnostiach súd odkazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní.

Obhajca uviedol okrem iného, že vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného v dobe výkonu

povolania, kde evidentne alkoholické nápoje požívať nemohol, čo ani zistené nebolo, jeho vek a
nahliadanie na neho ako prvotrestanú osobu, platí v justícii dlhoročne uplatňovaná doktrína, že pri
prvom treste majú justičné orgány s prihliadnutím na všetky okolností prípadu, pokiaľ je to možné,
pristupovať k uloženiu iných trestov ako je nepodmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ sú tieto schopné
zabezpečiť účel trestu z hľadiska generálnej i špeciálnej prevencie. V danom prípade by postačovalo

uloženie primeraného podmienečného trestu odňatia slobody aj s maximálnou skúšobnou dobou a
dlhším zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, ktoré by podľa jeho názoru boli oveľa efektívnejšie. V
podrobnostiach súd odkazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný uviedol, že je mu to veľmi ľúto, čo spravil. Určite sa to už v živote nikdy nestane a požiadal

o vzatie vodičského preukazu. Po udelení práva posledného slova doplnil, že to ľutuje z celého srdca.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka

dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 51 ods. 1 prvá veta Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň

uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na doterajší život a prostredie, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenia spočívajú najmä v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť

nad sebou kontrolu vykonávajú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými
prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak
súd splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na

ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

V otázke viny obžalovaného nie je potrebné sa v odôvodnení rozsudku bližšie vyjadrovať, postačuje
len toľko, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku a jeho vyhlásenie bolo po splnení všetkých zákonných podmienok súdom prijaté.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že tendencia slovenských

vodičov je a bez ohľadu na to, či sú pod vplyvom alkoholu alebo nie, sadnúť si za volant a takto sa
vydať do cestnej premávky. Na druhej strane je ale potrebné súhlasiť aj s názorom obhajoby, že pri
ukladaní trestu v každej individuálnej veci je potrebné prihliadať aj na okolnosti, ktoré sa viažu na
osobu páchateľa. V danom prípade je nespochybniteľné, že obžalovaný je dlhoročným zamestnancom
tej istej obchodnej spoločnosti, súd nemá vedomosť o tom, že by zamestnávateľ mal byť akýmkoľvek

nespokojný s obžalovaným ako so svojím zamestnancom. Obžalovaný je z hľadiska trestného práva
ako bezúhonná osoba, v posledných troch rokoch sa dopustil troch priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, čo môže byť v minimálnej miere spojené aj s tým, že v rámci svojej
pracovnej činnosti vykonáva aj činnosť vodiča. To samozrejme neospravedlňuje obžalovaného, že
porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, avšak vzhľadom na asi vyšší počet najazdených

kilometrov, ktoré obžalovaný absolvuje, tak tri priestupky za tri roky sa nevymykajú nejakému bežnému
rámcu. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, od počiatku spolupracoval s orgánmi činnými v
trestnomkonaní,žiadnymspôsobomnespochybňovalto,žesamaldopustiťskutku,ktorýmubolkladený
za vinu, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie a v súvislosti s ktorým bola podaná aj obžaloba na súd.

Po zohľadnení všetkých okolností súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý súd uložil obžalovanému v trestnom rozkaze z 12. septembra 2023, aj napriek tomu,
že obžalovaný pod značným vplyvom alkoholu prejazdil minimálne osemnásť kilometrov za volantom
osobného motorového vozidla a nemožno jednoznačne vylúčiť, že by absolvoval aj spiatočnú cestu
do miesta svojho trvalého bydliska, nič to nemení na tom, že takýto trest by bol neprimerane prísny.

Zistená bola existencia jednej poľahčujúcej okolnosti - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a
jeho úprimné oľutovanie, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Súd preto pristúpil k uloženiu
alternatívneho trestu, ktorým je podmienečný trest odňatia slobody. Zároveň nariadil probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní tri roky. V rámci probačného dohľadu bude
sledované okrem iného aj dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok. Táto skutočnosť (vhodnosť uloženia takéhoto primeraného obmedzenia) vyplynula nie len vo
vzťahu k spáchanému trestnému činu, ale aj z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vykonávaním činnosti, boli
splnenévšetkyzákonnépodmienkyajnauloženietrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždého

druhu. Keďže výmera tohto trestu je od jedného roka do desiatich rokov, pri prevahe poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami sa horná hranica znížila na sedem rokov, na ukladanie trestu v
hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby neboli splnené zákonné podmienky upravené Trestným
zákonom, preto súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na štyri roky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.