Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201332
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4311201332.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners, s.r.o,
Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H.
I. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie investícií v sume
17.022,88 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/29/2011-588 zo dňa
21. februára 2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/29/2011-606 zo dňa 23. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v sume 10.317,97 eura, rozsudok súdu prvej inštancie

v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej a odvolaním napadnutej časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 6.704,88 eura m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi sumu 4.641,86 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu
z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému
v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom žalobu o zaplatenie uplatnených investícií do
spoločnej veci vo výške 19.773,51 eura zamietol. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 137 ods. 1, 2 a § 139 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 31.01.2011 žiadal, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., obec D., okres
F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXX. Uviedol, že sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“, číslo XXX/

X, J. výmere X XXX m2, záhrady, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady a to žalobca o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovaný 1/4 a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., obec D.,
okres F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“ číslo XXX/X, o výmere XXX m2,
zast. plochy a nádvoria, pozemok - parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoriaa stavby - rodinný dom so s. č. XX na parcele č. XXX/X žalobca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
6/8 a žalovaný 2/8.

1.3. V priebehu konania žalobca v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadal
zaviazať žalovaného zaplatiť investície vložené do zhodnotenia nehnuteľností podľa znaleckého
posudku Ing. Rácza v celkovej výške 14.374,01 eura a to za vybudovanú prístavbu k rodinnému domu vo
výške 11.865,11 eura, prípojky 118,54 eura, vybudovanie šachty 832,92 eura, prípojky na kanalizáciu
77,57 eura, domácu vodáreň 102,41 eura, žumpu 1.257,35 eura a náklady spevnenej plochy 120,11

eura. Žalobca uviedol, že čo sa týka prvej investície prístavby ide o zhodnotenie rodinného domu
formou prístavby v roku 2006 a vo zvyšnom rozsahu o realizáciu prác nevyhnutých pre užívanie
nehnuteľnosti. V priebehu konania žiadal, aby súd zaviazal žalovaného žalobcovi okrem už uplatnenej
sumy 14.374,01 eura zaplatiť sumu 17.022,85 eura, s tým, že požadoval náhradu investícií v celkovej
sume 17.022,85 eura a to za prístavbu z roku 2006 v sume 11.865,11 eura, sumu 2.508,90 eura
za realizáciu prác nevyhnutných pre užívanie nehnuteľností (šachta, prípojky kanalizácie, vodáreň,

žumpa, spevnené plochy, ďalej ako „ ďalšie investície“) a sumu 2.648,87 eura za jeho podiel 3/4-
ín z hodnoty orecha na pozemku prikázanom do výlučného vlastníctva žalovaného, keď znaleckým
posudkom Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU v Nitre bola stanovená spoločenská hodnota
orecha vo výške 3.531,82 eura.

1.4. Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/29/2011-233 súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra
„C“ č. XXX/X o výmere XXXX m2, záhrady prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1
a nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva ako novovzniknutú parcelu registra „C“ č. XXX/X o
výmere XXXX m2, záhrady, z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1 v zmysle geometrického plánu č. 12C/29 - 12/2013 zo dňa
14.1.2014, vypracovaného Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z odboru geodézie, Bárdošova č.
9, Bratislava, IČO: 913427. Parcelu registra „C“ č. XXX/X, vedenú na liste vlastníctva č. XXX ako
záhrada o výmere XXX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Žalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťžalovanémuztitulunáhradyza spoluvlastníckypodielsumu9.478eur

v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol žalobu o zaplatenie uplatnených investícií
do spoločnej veci a nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Voči rozsudku súdu
prvej inštancie podal odvolanie žalobca a odvolací súd uznesením sp. zn. 8Co/190/2018-263 odvolanie
žalobcu v napadnutých častiach týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(výroky I., II., III., IV., V.) odmietol a vo zvyšnej časti (výrok VI. - VII.) odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca požadoval náhradu investícií v celkovej sume
17.022,85 eura - za prístavbu z roku 2006 sumu 11.865,11 eura, sumu 2.508,90 eura za realizáciu
prác nevyhnutých pre užívanie nehnuteľností (šachta, prípojky kanalizácie, vodáreň, žumpu, spevnené
plochy, ďalej ako „ďalšie investície“) a sumu 2.648,87 eura za jeho podiel 3/4-ín z hodnoty orecha

na pozemku prikázanom do výlučného vlastníctva žalovaného. Odvolací súd uviedol, že na účely
vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili (hoci aj konkludentným)
so súhlasom spoluvlastníkov § 139 ods. 1 OZ, alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastníci s
takouto investíciou vynaloženou jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia, ide o dohodu
o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo

na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 OZ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investícii (§
451 ods. 2 a § 456 OZ), ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.
Odvolací súd ďalej uviedol, že zo spisu vyplýva, že náhradu za prístavbu žalobca požadoval vo výške

zhodnotenia nehnuteľností v sume 11.865,11 eura, poukazujúc na znalecký posudok Ing. Rácza. Ďalej
konštatoval, že z vyjadrenia žalobcu, resp. návrhu na širšie vyporiadanie nie je zrejmé, ktoré konkrétne
položky (investície a podobne) tvoria uplatňovanú sumu, resp. akým spôsobom k výpočtu tejto sumy
dospel, pretože v posudku zhodnotenie a ani investície v uvedenej sume nie je vyčíslené, keďže
znalecký posudok vyčísluje zhodnotenie celej nehnuteľnosti vykonaním investícií - prístavbou domu.

Ďalej konštatoval, že je potrebné poukázať na to, že voči žalovanému si nárok na širšie vyporiadanie
môže žalobca uplatňovať len za investície, ktoré realizoval po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva
žalovaný a v tomto smere žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že investície vykonal v čase,
keď boli spoluvlastníkmi nehnuteľností. Odvolací súd tiež uviedol, že zo spisu vyplýva, že stavebnépovolenie na prístavbu bolo vydané dňa 05.12.2000 a stavebníkom okrem žalobcu boli A. C., K. C.,
E. C. a L. M. a strany sporu nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a osvedčením o
dedičstve sp. zn. 4D/555/2002 zo dňa 03.12.2004 a kolaudačné rozhodnutie pre žalobcu bolo vydané

dňa27.02.2006aje potrebnézistiť,čiprístavbanehnuteľnostíbolarealizovanásosúhlasomžalovaného
a od tohto závisí, aký nárok môže vôbec žalobca titulom širšieho vyporiadania požadovať, teda či
má nárok na úhradu vynaložených prostriedkov alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
rozdielu medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení a ktorých dôvodnosť musí preukázať
a nie je bez významu ani to, že voči žalovanému môže uplatňovať náhradu len tých nákladov, ktoré

vynaložil v čase, keď bola nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve. V prípade, že súhlas
žalovaného bol udelený hoci aj konkludentne, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať výšku ním
vykonanýchinvestícií,pričomodvolacísúdkonštatoval,že vtomprípadebytvrdeniežalobcu,ženemusí
preukázať výšku investícií ale iba výšku zhodnotenia nebolo dôvodné, keďže len ak súhlas nebol daný,
môže žiadať zaplatenie rozdielu hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného pred a po investíciách.
Pokiaľ ide o ďalšie investície, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil doklady, ktoré

preukazujú kúpu materiálu použitého na opravy sporných nehnuteľností v sume 2.508,90 eura. Keďže
v návrhu a vyjadreniach uvádzal, že ďalšie investície realizoval ako podielový spoluvlastník, je možné
mať za to, že ich realizoval až po smrti matky v roku 2002, resp. neskôr, pričom doklady o nákupoch
tovaru založené v spise sú z rokov 1999-2003 a preukazujú zaplatenie súm cca vo výške 1.999 eur,
teda sú aj z obdobia, keď bola ešte vlastníčkou matka. Odvolací súd (bod 20.) uznesenia uviedol, že

žalobca požadoval titulom investícií aj zaplatenie sumy 2.648,87 eura za jeho podiel 3/4-ín z hodnoty
orecha na pozemku prikázanom do výlučného vlastníctva, keď znaleckým posudkom bola spoločenská
hodnota vyčíslená sumou 3.531,82 eura, pričom poukazuje na odvolací súd na potrebu posúdenia, či
tento nárok je vôbec možné považovať za investície do nehnuteľnosti.

1.5. Žalobca uviedol, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti aj pred smrťou
matky, teda v období rokov 1999-2002 a je potrebné tak rozlišovať stav, resp. rozsah podielového
spoluvlastníctva pred smrťou matky strán sporu a súčasný stav, pričom pred smrťou matky žalobca a
žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti podielu 1/8. Uviedol, že sumu 17.022,85 eura si
uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, keďže má za to, že súhlas žalovaného udelený nebol.

1.6. Žalovaný žiadal žalobu v časti uplatneného nároku zamietnuť; uviedol, že po smrti otca, ktorý
zomrel v roku 1988 sa so žalobcom stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/8 k
celku aj so sestrou L. M., K. C. a matkou, ktorá zomrela v roku 2002. Následne sa stal spoluvlastníkom
v podiele vo výške ako je vykázané, resp. v začiatku sporu asi na základe darovacej zmluvy, pričom

po smrti otca, keď sa stali podielovými spoluvlastníkmi súrodenci spolu s matkou sa všetci mali
podieľať na prípadnej oprave nehnuteľnosti. Za života matky, po smrti otca, žalobca do nehnuteľnosti ani
nechodil, on sám vykonával bežné opravy. Tieto náklady investovala ešte matka za jej života. V roku
2000, teda ešte pred smrťou matky sa žalobca nasťahoval do domu s tým, že matku doopatruje, začal
vykonávať úpravy aj keď mu v tom nikto nebránil s tým, že všetko smerovalo k tomu, aby investoval

do nehnuteľnosti, ktorú plánoval po smrti matky užívať a teda investoval do svojho, pričom nikto mu
v tom nebránil. Ďalej žalovaný uviedol, že s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí s tým, že čo sa
týka peňazí do prístavby, do tejto výstavby prístavby investovala finančné prostriedky matka, keďže po
jej smrti nezostali žiadne peniaze, tie sa zrazu stratili. Ďalej uviedol, že v prípade, že by mal zaplatiť
žalobcovi ním vyčíslenú hodnotu investícií, tak by si kupoval celú nehnuteľnosť aj prístavbu. Nesúhlasil

s investíciami - vykopanie žumpy, kanalizácie, elektroinštalácie, pretože boli vykonané za života matky.
Nesúhlasí ani so zaplatením sumy 2.648,87 eura - vyčíslenej ako spoločenská hodnota orecha, keď
táto spoločenská hodnota je podstatná len v čase, keď by drevina bola bez súhlasu vyrúbaná, preto sa
určuje v prípadoch uloženia poriadkovej pokuty, resp. škody škodcovi, ktorý túto škodu spôsobil.

1.7. Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu súd posudzoval, či uvedené
investície boli urobené so súhlasom žalovaného a mal za preukázané výpoveďou žalovaného a
svedkov, s čím súhlasil v záverečnej reči aj samotný právny zástupca žalobcu, že bol daný, aj keď
len tichý súhlas žalovaného s vykonaním investícií. Bolo preukázané, že investície boli vykonané za
života matky strán sporu. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2000 a kolaudačné rozhodnutie

v roku 2006, pričom ani po doplnenom dokazovaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že ním
vyčíslené investície boli vykonané v čase, keď sa strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi v
takom rozsahu, v akom rozsahu boli v čase začatia predmetného konania, t. j. žalobca vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku a žalovaný v rozsah 1/4, keď žalobca sa stal podielovýmspoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 až v roku 2005 na základe darovacej
zmluvy. Súd sa nestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že treba brať do úvahy investície
ešte v čase, keď boli strany sporu podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu

po smrti matky, keď bol žalobca podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/8 a žalovaný tiež vo
veľkosti podielu 1/8 s tým, že matka strán sporu, ako je zrejmé z dedičského rozhodnutia zomrela
v roku 2002 a strany sporu nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva osvedčením o
dedičstvesp.zn. 4D/555/2002zodňa03.12.2004. Žalobcavyčíslilinvestície lennazákladeznaleckého
posudku Ing. Rácza, ktorý posudok vyčísluje zhodnotenie celej nehnuteľnosti vykonaním investícií,

teda prístavby domu, avšak ani z jedného listinného dôkazu nebolo relevantne preukázané, že tieto
investície a v takejto výške boli vykonané práve za obdobie trvania podielového spoluvlastníctva strán
sporu. Uvedený dôkaz, predložený žalobcom, by bol relevantný len v prípade, ak by žalobcovi bol
nárok priznaný titulom bezdôvodného obohatenia, teda v prípade, že súhlas žalovaného udelený nebol,
kedy by sa mohol žalobca domáhať zaplatenia rozdielu hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného
pred a po investíciách zistených zo znaleckých posudkov, pretože týmito investíciami sa zhodnotila

nehnuteľnosť a to teda nielen podiel žalovaného, ako neinvestujúceho spoluvlastníka ale aj podiel
žalobcu. Z vykonaného dokazovania a ani z výpovedí svedkov však tieto investície, ich výška a ani čas,
kedy boli tieto investície do spoločnej veci vložené, preukázaný nebol a súd mal za to, že ani po doplnení
dokazovania žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si okrem uplatnených investícií vo výške
14.374,01 eura uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 2.648,87 eura ako jeho podiel 3/4 z hodnoty

orecha na pozemku prikázanom do výlučného vlastníctva žalovaného. Podľa súdu takto vyčíslenú
spoločenskú hodnotu orecha nemožno v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
akceptovať, táto by, ako správne uviedol žalovaný, mohla byť akceptovaná len v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody. Žalobca v priebehu konania uvedený nárok navýšil a žiadal zaplatenie sumy
v celkovej výške 19.773,51 eura, keďže si uplatnil ďalší nárok a to 100 % hodnoty ostatných drevín

vo výške 2.750,66 eura, nakoľko výšku tohto nároku žalobca nepreukázal a táto výška nároku podľa
názoru súdu nevyplýva ani zo znaleckého posudku č. 23/2021, v ktorom bola ocenená drevná hodnota
ovocných drevín, teda majetková hodnota 21 ks vyrúbaných ovocných drevín pôvodne rastúcich na
parcele XXX/X, kedy bola stanovená na sumu 938,70 eura ako aj majetková hodnota 19 ks ovocných
drevín stanovená na sumu 1.811,99 eura s tým, že žalobca, s poukazom na tento znalecký posudok

si uplatnil náhradu ich majetkovej hodnoty takým spôsobom, že tieto dreviny žalobca nezakupoval ani
nevysádzal a ku všetkým ostatným rastúcim aj zo strany žalovaného vyrúbaným drevinám si uplatnil 100
% ich majetkovej hodnoty, pričom súd má za to, že v tejto časti nárok žalobcu nie je dôvodný a nemožno
ho v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva zohľadniť, keďže tento nárok by si mohol žalobca
podľa názoru súdu uplatňovať titulom náhrady škody. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v

priebehu celého konania menil svoje skutkové tvrdenia, nárok aj po rozhodnutí odvolacieho súdu menil,
navyšoval; súd žalobu v časti uplatnených investícií zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmeniť a návrhu
vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že investície boli vykonané za života matky,
keď so žalovaným ešte neboli podieloví spoluvlastníci a ani že nebolo preukázané, že investície boli
vykonané práve za trvania spoluvlastníctva strán sporu. K tomu uviedol, že podielovými spoluvlastníkmi
sa stali už 17.07.1988 smrťou otca, kedy obaja nadobudli podiel veľkosti 1/8-iny; tento stav trval do

22.09.2002, kedy on zdedil spoluvlastnícky podiel 3/8-ín a žalovaný 1/8-inu, celkovo tak mal 4/8-iny
a žalovaný 2/8-iny a ostatní spoluvlastníci K. a L. zdedili po 1/8-ine. Tento stav trval do 17.05.2005, kedy
mu obaja darovali svoje podiely a stal sa podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 6/8-ín a žalovanému
zostali 2/8-iny. Stavebné povolenie bolo vydané 05.12.2000 a kolaudačné rozhodnutie 27.02.2006,
z čoho je zrejmé, že investície do spoločnej nehnuteľnosti boli vykonané v čase, kedy boli podielovými

spoluvlastníkmi, preto mu vznikol voči ostatným spoluvlastníkom nárok na náhradu vynaložených
investícií v rozsahu veľkosti spoluvlastníckych podielov.

2.1. Nesúhlasil s názorom súdu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané vynaloženie
investícií, ich výška a čas, keď do spisu boli doložené faktúry a pokladničné doklady, z ktorých

jednoznačne vyplýva, akých materiálov sa nákup týka, kedy sa uskutočnil ako aj výška vynaloženej
investície, a to v sume 1.043,15 eura. Z výpovede svedka E. vyplynulo, že na elektroinštalácii spoločnej
nehnuteľnosti pracoval za života matky, pričom potvrdil správnosť súm uvedených na dokladoch
spísaných jeho rukou v sume 1.103 eur, ako aj to, že mu uhrádzal náklady on. Z výpovede svedka N.vyplynulo, že jeho práce omietky, izolácie, potery, obklady, dlažby, ktoré vykonal, obdržal 2.500 eur, robil
práce za života matky, aj po smrti, čo odhadol približne na 50% nákladov za každé obdobie a odhadol
náklady vynaložené na materiál 6.692 eur. Z výpovede svedka L. vyplynulo, že práce na nehnuteľnosti

vykonával za života matky, kanalizáciu, opravu rúl, odmenu a bez hodnoty materiál odhadol na 49,79
a 66,39 eura. Z výpovede svedka G. vyplynulo, že na spoločnej nehnuteľnosti pracoval za života matky,
pričom žalobca mu za vykonané práce zaplatil 47,79 eura. To, že investície vykonával žalobca, potvrdili
aj súrodenci K. a L.. Súčasťou spisu je aj čestné prehlásenie spoločnosti TRIAL Trnava, obsahujúce
cenovú ponuku na práce, z ktorej je zrejmý druh práce a dátum. Súčasťou sú aj čestné prehlásenia

svedkov obsahujúce informácie, kedy a aké náklady na investície do spoločnej veci vynaložil, preto je
nepochopiteľné,akosúdmoholdospieťkzáveru,ženebolopreukázanévykonanieinvestícieaniichčas.

2.2. K uplatneniu nákladov hodnoty v rozsahu 3/4-ín z hodnoty orecha uviedol, že v konaní nárok neskôr
upravil tak, že si uplatnil nárok do hodnoty drevnej hmoty, keďže sa nachádza na pozemku prikázanom
žalovanému, na ktorom dovtedy vlastnil podiel v rozsahu 3/4-ín. Odôvodnenie súdu v tomto smere je

nedostatočné a nie je zrejmé, ako dospel k názoru, že by sa malo jednať o nárok na náhradu škody.

2.3. Namietal závery súdu, že zo znaleckého posudku Ing. Považana nevyplýva, že jednotlivé dreviny sú
posudzované a oceňované samostatne, zohľadňujú vek a vzrast. Je bez právneho významu, kto dreviny
vysádzal. Uplatnený nárok nie je postavený na tom, že by sa domáhal náhrady kúpnej ceny a výsadby

ovocných drevín, ale na tom, že sa nachádzajú na pozemku žalovaného, pričom hodnota dreviny pri
sume vyporiadania doposiaľ zohľadňovaná nebola. V tomto smere je odôvodnenie súdu prvej inštancie
nedostatočné.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu v úvode poukázal na skutočnosť, že žalobca a jeho

právny zástupca skreslil skutočnosti. K dôvodu odvolania týkajúceho sa nesprávneho procesného
postupu znemožnil uskutočňovať patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces uviedol, že súd bol nad mieru zhovievavý k excesom žalobcu a jeho právneho
zástupcu, keď dovolil, aby zmenili spoločenskú hodnotu orecha na hodnotu drevnej hmoty, aby zmenili
súdnoznalecký posudok, ktorý si dal žalobca vypracovať pred začatím konania na SPU v Nitre novým

znaleckým posudkom, ktorý bol urobený tak, že požiadal Ministerstvo spravodlivosti o preverenie
spôsobilosti znalca A. O., keďže je plný klamstva, keď dovolil, aby uviedol ich faktúry a pokladničné
doklady, ktorých pochybnosť vzhľadom k časovému postupu je evidentná, a aby predložili čestné
prehlásenia, ktoré považuje za podvod. Všetky následne doložené doklady mohol žalobca predložiť na
začiatku súdneho konania, čo neurobil preto, lebo ich nemal, naťahoval súd prieťahmi, až prešla doba

premlčania, ako to uviedol Najvyšší súd SR v Bratislave. Žalobca poprel sumu 50.000,- Sk, ktorá
zostala po otcovi a ktoré matka použila na opravu strechy, urobil z matky bezdomovkyňu, nakoľko
by musel pristúpiť k tomu, že to bola matka, ktorá po jeho smrti financovala stavbu. Uviedol, že pri
výpočte spotreby by malo zostať po smrti matky na vkladnej knižke 350.000,- Sk, ale v dedičskom konaní
sa žiadna vkladná knižka neobjavila. Finančné náklady na realizáciu investícií považuje za klamstvo,

spochybňoval vierohodnosť faktúr, pokladničných blokov ako aj čestných prehlásení s vyhlásením,
že súdu predložil v rokoch stavby reklamy a letáky uverejnené v okresných novinách ohľadne cien,
materiálu, ktorý žalobca potreboval na stavbu a sumy, ktoré on predložil sú vymyslené a nezodpovedajú
realite. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, že matka mu všetky účinky a faktúry schválila,
preto nemôže dokázať, čo do stavby investoval, ktoré tvrdenie považuje za účelové a pokiaľ ide o čestné

prehlásenia, rovnako aj tieto považuje za účelové a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že
boli podielovými spoluvlastníkmi od roku 1988, ale žalobca nemal záujem o nehnuteľnosť, ani o matku.
Ignoroval jej zdravotný stav a neprišiel, ako bol rok dlhý, ju navštíviť. O matku a nehnuteľnosť sa staral
len on s manželkou aj napriek tomu, že mal malé deti, viac ako 10 rokov investoval do nehnuteľnosti
on, rovnako ako aj do záhrady, za čo si nepýta za vysadenie ovocných stromov, ošetrovanie, ani za

investovanie opravy a chod domácnosti, vrátane kúrenia, zabezpečenia dreva, do obrábania záhrady.
To, že žalobca prehovoril matku, aby investovala svoje peniaze do domu, bol dobre premyslený postup,
ako sa dostať po jej smrti k domu už po renovácii. Matka sporila peniaze, aby mohla dať vnúčatám,
nedala im nič, dostal všetko žalobca, ktorý deti, ani vnúčatá nemá. Peniaze išli na prístavbu, ktorú si
žalobcarobillen preseba.Žalobca,vedomýsidanýchskutočností,saanilennepokúšalspochybniťjeho

tvrdeniaomatkinejvkladnejknižke,anivyvrátiťjehotvrdenia,žepoprepočteponejzostalo350.000,-Sk.
Nespochybnil ani fakt ohľadom peňazí, ktoré preukázala Sociálna poisťovňa. To, že žalobca si prosíkom
vynútil, aby za života matky vyplácal robotníkov bolo len prípustné matkine gesto, nakoľko kasu držala
ona.4. Po podaní odvolania žalobca podaním doručeným súdu 30.05.2023 označenom ako sťažnosť
proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie zo sumy 19.733 eur, dôvodiac tým, že

odvolaním sa domáha zaplatenia už len hodnoty1/4-iny investícií a hodnoty 3/4-ín orecha a drevín.
Z odvolania potom vyplýva, že žalobca zobral späť žalobu v rozsahu 12.380,45 eura a zotrval na
žalobe na zaplatenie sumy 7.392,55 eura, ktorá pozostávala zo sumy 2.063,02 eura, t. j. 3/4-iny
majetkovej hodnoty orecha a ovocných drevín vysadených na pozemku, ktorý pri rozdelení podielového
spoluvlastníctva zostal na pozemku prikázanému do vlastníctva žalovaného podľa znaleckého posudku

znalca Považana č. 20/2021, z 1/4-iny investícií vložených do nehnuteľnosti prikázanej do jeho
vlastníctva, v celkovej sume 4.641,86 eura, t. j. z nákladov voči spoločnosti TRIAL Trnava, s.r.o. v sume
3.012,51eura,nákladovsvedkoviL.vsume773eur(464eurpráca+309eurmateriál),nákladysvedkovi
G. 47,79 eura, náklady svedkovi Sucháňovi 3.396 eur (1.250 eur práca a 2.146 eur materiál) v kontexte
dodatočnéhopredloženéhočestnéhoprehlásenia,nákladysvedkoviN.vsume9.192eur(odmena2.500
eur a 6.692 eur materiál), náklady svedkovi E. v sume 1.103 eur a ďalšie faktúry a pokladničné doklady

v sume 1.043,15 eura.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), na
ktorom zopakoval dokazovanie a s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP),
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu (v časti predmetu konania, ktorý naďalej zostal predmetom
tohoto konania – po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v odvolacom konaní) je odvolanie čiastočne

dôvodné. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

5.1. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri

obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca.

5.2. Podľa § 111 ods. 3 CP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie.

5.3. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému zaslané dňa 13.03.2024. Z informácie o výsledku
doručenia listinného rovnopisu – predvolania na pojednávanie vyplýva, že žalovanému nebolo listinne
doručené predvolanie z dôvodu, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa výsledku lustrácie

v registri obyvateľov SR má žalovaný adresu miesta bydliska na adrese P. G. H. I. XXXX/XX, F., na ktorú
adresu mu bolo predvolanie zaslané, preto v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy mal odvolací súd
za to, že dňom vrátenia nedoručenej zásielky dňa 08.04.2024 sa predvolanie na pojednávanie považuje
za doručené, čím boli splnené podmienky, aby mohol odvolací súd vo veci pojednávať.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území D., zapísaným na LV č. XXX K. XXX (popísaným
vyššie), v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 3/4 žalobca a žalovaného 1/4. Žalobca žiadal
všetky nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí podiel žalovaného sumou
9.478 eur. S návrhom žalobcu žalovaný nesúhlasil a žiadal vytvoriť samostatnú parcelu a tú prikázať do

jeho vlastníctva. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok a ním vytvorená nová parcela
č. XXX/X. Strany sporu sa napokon dohodli na vyporiadaní tak, ako rozhodol súd prvej inštancie.
Žalobca v priebehu konania žiadal započítať v jeho prospech investície do nehnuteľnosti v celkovej
sume 17.022,85 eura z toho sumu 11.865,11 eura za prístavbu z roku 2006 podľa znaleckého posudku
Ing. Rácza, sumu 2.508,90 eura za realizáciu prác nevyhnutných pre užívanie nehnuteľnosti (šachta,

prípojky kanalizácie, vodáreň, žumpu, spevnené plochy) a sumu 2.648,87 eura predstavujúcu podiel
žalobcu 3/4-iny hodnoty orecha nachádzajúceho sa na pozemku žalovaného.6.1. Súd prvej inštancie rozsudkom (prvým v poradí) č. k. 12C/29/2011-260 zo dňa 27.06.2018 zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., obec D.,
okres Levice zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v časti A: Majetková podstata, ako parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape, pozemok parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku
záhrady, pozemok parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a k nehnuteľnostiam
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v časti A: Majetková podstata ako parcely registra „ C“ evidované
na katastrálnej mape pozemok parcela č. XXX/X J. výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, pozemok parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

a rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele č. XXX/X (výrok I.), prikázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným číslom
XX postavaný na parc. č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 (výrok II.), prikázal
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 záhradu do výlučného
vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, záhradu, vytvorenú z pôvodnej

parcely č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 v zmysle geometrického plánu
č. 12C/29 - 12/2013 zo dňa 14.01.2014, vypracovaného Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z odboru
geodézie, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok III.), prikázal parc. č. XXX/X vedenú
na LV č. XXX, záhradu o výmere XXX m2 do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 (výrok
IV.) zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 9.478 eura,

v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.), zamietol žalobu o zaplatenie investícií
(výrokomVI.), žežiadnejzostránsporunároknanáhradutrovkonania nepriznal(výrokVII.).Vdôsledku
odvolania podaného žalobcom odvolací súd uznesením č. k. 8Co/190/2018-263 zo dňa 20.09.2018
odmietol odvolanie v časti smerujúcej voči výroku I., II., III., IV., V. a vo zvyšnej časti výrokov VI. a VII.
(týkajúcich sa nároku žalobcu na zaplatenie investícií a náhrady za orech a dreviny) rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.2. Súd prvej inštancie následne vo veci opätovne rozhodol rozsudkom (druhým v poradí), ktorý je
predmetom odvolacieho prieskumu tak, že žalobu žalobcu v časti, ktorá zostala predmetom konania,
resp. v časti investícií do spoločnej nehnuteľnosti vo výške 19.773,51 eura zamietol, žiadnej zo strán

nepriznal nárok na náhradu trov konania a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Predmetom konania teda zostali nároky žalobcu na zaplatenie investícií vynaložených
do rodinného domu v D., ktorý bol predtým v podielovom spoluvlastníctve a na zapletenie majetkovej
hodnoty orecha a ovocných drevín.

7. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca po podaní
odvolania doručil i podanie zo dňa 30.05.2023, ktorým okrem iného vzal žalobu čiastočne späť
v sume 12.380,45 eura. V uvedenom späťvzatí výslovne uviedol, že sa domáha len zaplatenia 3/4
majetkovejhodnotyorechaaovocnýchdrevínvysadenýchnapozemku,ktorýbolzrušenímarozdelením
podielového spoluvlastníctva prikázaný do vlastníctva žalovaného, v sume 2.063,02 eura a v zátvorke

za touto sumou sumarizoval, že uvedená suma predstavuje 3/4 zo sumy 2.750,69 eura. Ďalej sa
dožadoval zaplatenia investícií ním vynaložených do nehnuteľnosti, ktorá bola predtým v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, spolu v sume 4.641,86 eura, ktorá suma má predstavovať jeho 1/4 podiel,
ktorý mal v čase vykonávania investícií. Uvedená suma teda predstavuje 1/4 z nákladov voči spoločnosti
Trial Trnava, s.r.o. v celkovej sume 3.012,51 eura, nákladov voči svedkovi L. v sume 773 eur, nákladov

voči svedkovi G. 47,79 eura, nákladov voči svedkovi L. v sume 3.396 eur, nákladov voči svedkovi N.
v sume 9.192 eur, nákladov voči svedkovi E. v sume 1.103 eur, ako aj sumu 1.043,15 eura za ďalšie
faktúry a pokladničné doklady, ktoré predložil v súdnom konaní. Zotrval na zaplatení celkovej sumy
6.704,88 eura.

7.1. Odvolací súd poukazuje na obsah vyššie uvedeného späťvzatia žaloby. V tejto súvislosti vystalo ako
nutné uviesť, že žalobca v podanom späťvzatí uviedol, že sa domáha len nároku na investície v sume
4.641,86 eura a 3/4 majetkovej hodnoty orecha a ovocných drevín v sume 2.063,02 eura. Následne
však zdôraznil, že žalobu berie späť v rozsahu prevyšujúcom sumu 7.392,55 eura, čo podľa prepočtu
predstavuje sumu 4.641,86 eura a sumu 2.750,69 eura (celú hodnotu orecha a ovocných drevín zistenú

znaleckým posudkom). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú nejasnosť považoval za potrebné
objasniť to, či žalobca vo svojom späťvzatí mienil ponechať predmetom konania sumu 4.641,86 eura
a sumu 2.063,02 eura (ako 3/4 majetkovú hodnotu orecha a ovocných drevín), alebo sumu 2.750,69
eura (ako plnú majetkovú hodnotu orecha a ovocných drevín), keď z obsahu späťvzatia žaloby uvedenébez pochybnosti nie je možné zistiť. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcu upresnil
späťvzatie žaloby v tom zmysle, že v písomnom podaní došlo k omylu v súčte súm a upresnil, že
predmetom odvolania je žaloba na zaplatenie sumy 6.704,88 eura, pozostávajúca z hodnoty 1/4-iny

investícií a 3/4-ín hodnoty orecha a drevín. Späťvzatie žaloby sa týka zvyšnej časti žaloby. K tomu
je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie učinil predmetom konania, podľa výrokovej časti rozsudku
nároky v sume 19.773,51 eura, keď žalobu v tejto sume zamietol. Z obsahu spisu však preukázateľne
vyplýva, že žalobca, pokiaľ ide o investície, tieto požadoval v sume14.374,01 eura a v priebehu konania
žalovanú sumu navýšil o sumu 2.648,87 eura, predstavujúcej hodnotu 3/4-ín orecha a drevín, celkovo

žiadal zaplatiť sumu 17.022,88 eura. Pokiaľ ide sumu 2.750,66 eura, čo je rozdiel do súdom prvej
inštancie zamietnutej žalovanej sumy 19.773,51 eura, táto suma nebola predmetom konania, keďže súd
prvej inštancie nerozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 CSP o pripustení rozšírenia žaloby. Predmetom
konania potom zostala suma 17.022,88 eura a odvolanie žalobcu mohlo smerovať len voči tomu, čo
bolo skutočne predmetom konania. Keďže po podaní odvolania zotrval na žalobe v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 6.704,88 eura, späťvzatie žaloby sa týkalo sumy 10.317,97 eura.

7.2. Na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby alebo jej časti postačuje v zmysle § 146 ods.
1 CSP stav, keď žalovaný nevyjadril svoj kvalifikovaný nesúhlas s týmto podaním. To je splnené jednak
v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby výslovne súhlasí, ale aj v prípade, ak sa žalovaný na
výzvu súdu v určenej lehote nevyjadrí vôbec. Rovnaké dôsledky má bezdôvodný nesúhlas žalovaného

so späťvzatím žaloby, ako aj jeho nesúhlas z iných ako vážnych dôvodov. Nadväzujúc na uvedené
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na výzvu súdu zo dňa 04.10.2023 doručil súdu
dňa 14.11.2023 podanie, ktorým vyjadril svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom,
ktorý odôvodnil len tým, že žalobca by musel zobrať žalobu späť v celom rozsahu. Záverom dodal,
že špekulantom, podvodníkom a klamárom neustupuje. Odvolací súd posudzujúc uvedený nesúhlas

žalovaného, tento vyhodnotil ako bezdôvodný, resp. ako nesúhlas z iného ako z vážneho dôvodu.
Súd nemôže pripustiť späťvzatie žaloby hoci aj len čiastočné iba v prípade, ak žalovaný z vážnych
relevantných dôvodov nesúhlasí týmto späťvzatím. Keďže v danom prípade na strane žalovaného
takýto dôvod nenastal, resp. ho v podaní zo dňa 14.11.2023, ktorým vyjadril svoj nesúhlas kvalifikovane
neuviedol, odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v odvolacom konaní a v tejto

časti konanie zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

8. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj to,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

8.1. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť najmä

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

8.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu,

napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacímdôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci.

8.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8.4.Ďalejžalobcatvrdil,ženapadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúduspočívananesprávnomprávnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu ako i po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru o nutnosti postupu podľa § 388 CSP, resp. zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, keď vyhodnotil, že súd prvej inštancie dospel k neprávnym skutkovým zisteniam (ktorá
skutočnosť potom zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tým aj k neprávnemu
právnemu záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania,

z dôvodov nižšie uvádzaných.

10. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca v prejednávanej časti predmetu konania domáhal
zaplatenia investícií od žalovaného ako podielového spoluvlastníka zamietol s odôvodnením, že ani
z jediného listinného dôkazu nebolo preukázané, že investície v žalobcom požadovanej výške boli

vykonané za obdobia trvania podielového spoluvlastníctva strán sporu, nebola preukázaná teda ich
existencia, výška, ani čas ich realizácie a žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Z
hľadiska právneho posúdenia veci bolo potom potrebné v prvom rade posúdiť, či investície, za ktoré
žalobca požaduje náhradu, boli realizované v období od vzniku podielového spoluvlastníctva do jeho
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, či ich realizoval a hradil žalobca a ako

už odvolací súd načrtol v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí tiež zistenie, či boli práce realizované
so súhlasom žalovaného.

11. Žalovaný v podanom odvolaní konkrétne namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu ohľadom toho, že strany sporu neboli v čase vynaloženia investícií podielovými

spoluvlastníkmi. Mal za to, že skutočnosti ohľadom existencie podielového spoluvlastníctva medzi
stranamisporubolisúduprvejinštancieznámeod08.04.2019,kedyobdržalodOkresnéhoúraduLevice,
katastrálneho odboru preukazujúce listiny.

11.1. Odvolací súd posudzujúc vyššie nastolenú námietku žalobcu dospel k záveru o jej dôvodnosti.

Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia (bod 17.) dospel k záveru o tom, že zo
strany žalobcu ani po doplnení dokazovania nedošlo k preukázaniu toho, že predmetné investície do
nehnuteľnosti, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha, boli vykonané v čase, keď sa strany sporu
stali podielovými spoluvlastníkmi v takom rozsahu, v akom rozsahu boli v čase začatia konania, t. j.
žalobca v rozsahu 3/4 a žalovaný 1/4 k celku, keď žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom v rozsahu

3/4 k celku darovacou zmluvou v roku 2005. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nemohol
stotožniť. Súd prvej inštancie v úvode bodu 17. síce konštatoval, že sa riadil pokynmi odvolacieho
súdu, keď vyslovil vyššie uvedený záver, ale odvolací súd v zrušujúcom uznesení (uznesenie č.
k. 8Co/190/2018-263 zo dňa 20.09.2018) iba dal do pozornosti, že je úlohou žalobcu preukázať,že investície boli vykonané v čase, keď strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi. Tým mal
odvolací súd na mysli preukázanie vecnej legitimácie uvedeného nároku žalobcu a to bez ohľadu na
veľkosť podielu toho ktorého podielového spoluvlastníka k celku, keď veľkosť podielu je relevantná až

po preukázaní uvedeného predpokladu nároku v súvislosti s posudzovaním samotnej výšky nároku
žalobcu ako podielového spoluvlastníka investujúceho do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve.
Sumarizujúc uvedené bez toho, aby bola vôbec preukázaná skutočnosť, vykonania investícií žalobcom
do spoločnej nehnuteľnosti počas trvania podielového spoluvlastníctva, by nebolo možné určovať
samotnú výšku nároku žalobcu (ako nároku investujúceho podielového spoluvlastníka), a preto odvolací

súd v bode 18. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia mal v úmysle nasmerovať súd prvej inštancie
k preskúmaniu vecného predpokladu nároku žalobcu, teda toho, či investície zo strany žalobcu boli
vykonané počas existencie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, a to bez ohľadu na
samotnú výšku spoluvlastníckeho podielu v čase ich vykonania. Odvolací súd právny názor súdu prvej
inštancie, že žalobca nepreukázal vykonanie investícií, pretože v čase vykonania týchto investícií strany
sporu neboli podielovými spoluvlastníkmi v takých pomeroch ako v čase začatia tohto konania (žalobca

3/4 a žalovaný 1/4) vyhodnotil ako nesprávny. Je tomu práve z dôvodu už vyššie uvedeného, že v danom
prípade tak ako dôvodne namietal žalobca bolo podstatné len to, že strany sporu boli v čase vykonania
investícií podielovými spoluvlastníkmi, a to bez ohľadu na výšku ich podielov.

11.2. Z obsahu súdneho spisu (tak ako to v podanom odvolaní dôvodne uvádza žalobca) je zrejmé, že

podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu vzniklo už po smrti otca strán sporu, a to na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. D1490/88 zo dňa 22.11.1988 (č. l. 299). Teda už od v roku 1988 sa
strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi spolu s matkou, sestrou a bratom. K samotnej zmene
veľkosti podielov došlo po smrti matky strán sporu na základe dedičského rozhodnutia 4D/555/2002-19
zo dňa 03.12.2004 a následne na základe darovacej zmluvy, kde súrodenci žalobcu L. M., K. C.

darovali svoje podiely v rozsahu 2/8-ín na spoločnej nehnuteľnosti žalobcovi darovacou zmluvou zo
dňa 08.04.2005. Z uvedeného skutkového deja je teda zrejmé, že v danom prípade boli žalobcovia
podielovými spoluvlastníkmi už od roku 1988, preto možno dospieť k záveru, že investície vykonávané
prevažne od roku 2000 do 2006 (stavebné povolenie bolo vydané v roku 2000, kolaudačné rozhodnutie
v roku 2006) boli vykonávané počas existencie podielového spoluvlastníctva strán sporu, čím je

naplnená i vecná legitimácia takejto žaloby. Skutočnosť ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov je
následne podstatná v prípade posudzovania samotnej výšky nároku žalobcu na zaplatenie investícií do
spoločnejnehnuteľnostivočidruhémupodielovémuspoluvlastníkovi.Všetkyvyššieuvedenéskutočnosti
vyplývajú z obsahu spisu, keďže sa v ňom nachádzajú podklady doručené Okresným úradom Levice,
katastrálny odbor (č. l. 294 až 309). Skutočnosť, že práce boli vykonané s vedomím žalovaného

v konaní sporná nebola, žalovaný ju výslovne nenamietal a vedomosť o vykonávaní prác potvrdili
viacerí v konaní vypočutí svedkovia. Záver súdu, že práce boli vykonané so súhlasom žalovaného je
podstatný pre posúdenie, či ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a teda či má investujúci
spoluvlastník proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených nákladov alebo nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsah zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu ostatných

spoluvlastníkov vynaloženou investíciou. V posudzovanej veci s ohľadom na vyššie uvedený záver má
žalobca z právneho hľadiska nárok na úhradu vynaložených prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti.

12. Odvolací súd sa ďalej zaoberal následnou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorý namietal
rozpornosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie s vykonaným dokazovaním v tom ohľade, že

z vykonaných dôkazov nebolo preukázané vynaloženie investícií a čas ich vynaloženia, keď v tejto
súvislosti uviedol, že v konaní bolo preložených mnoho faktúr, vrátane výpovedí svedkov a listinných
dôkazov, na ktoré konkrétne poukázal.

12.1. Odvolací súd primárne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania tvrdil, že

investície do domu boli hradené výlučne z finančných prostriedkov jeho matky, ktorá poberala starobný
dôchodok a počas života jej bola vyplatená na starobnom dôchodku suma 580.572 Sk, ktorá bola
postačujúca na prerábku vrátane prístavby, keďže po jej smrti zostali peniaze, ktoré si žalobca ponechal
a použil ich na opravu a prístavbu domovej nehnuteľnosti. Žalobca na tieto skutočnosti navrhol
vypočuť svojich súrodencov, ktorí ale jednoznačne popreli vedomosť o existencií žalovaným tvrdených

finančných prostriedkoch, ktoré mala mať matka, okrem sumy cca 75.000 - 80.000 Sk, ktoré mala
našetrenénapohreba naten účelboliajpoužité.Inépeniazenemala.Potvrdili,žeprestavbuaprístavbu
domu za života matky hradil zo svojich peňazí žalobca; tieto skutočnosti sestre strán sporu, L. M.
povedala ešte za života ich matka. Súrodenci nemali žiadnu vedomosť o tom, že by matka po smrtizanechala nejaké peniaze, ani že zostali po smrti ich otca. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov už
v prvoinštančnom konaní z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí sestry a brata strán sporu
dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal tvrdenia o tom, že práce vykonávané na spornom rodinnom

dome boli hradené z finančných prostriedkov ich matky. Žalovaný tvrdenia o tom, že práce boli hradené
z finančných prostriedkov ich matky, že mala dostatok finančných prostriedkov ako aj to, že po jej smrti
boli hradené z jej úspor, ktoré si žalobca ponechal v konaní nepreukázal. Najmä však jeho tvrdenia boli
popreté výpoveďami súrodencov, ktorí jednoznačne uviedli jednak to, že všetky práce a materiál boli
hradené žalobcom ako aj to, že ich matka okrem peňazí, ktoré boli určené aj použité na pohrebe matky,

iné peniaze nemala (výpovede na pojednávaní zo dňa 13.06.2019 - č. l. 333 až 338).

13. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobca na preukázanie výšky svojho nároku na zaplatenie investícií
podielového spoluvlastníka v konaní predložil viacero listinných dôkazov, ktoré tiež neboli zo strany
žalovaného rozporované a na ktoré súd prvej inštancie taktiež v rámci rozhodovania v prvej inštancii
vôbec neprihliadol.

13.1. V uvedenej súvislosti možno poukázať na nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.012.51 eura, ktorú
uhradil spoločnosti Trial Trnava s.r.o, za montáž plastových okien a dverí v roku 2001 na rodinnom
dome (D. Q. XX), ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobca si predmetnú sumu
(po čiastočnom späťvzatí žaloby v odvolacom konaní- č. l. 614) uplatňuje v rozsahu 1/4 podielu

spoluvlastníka k celku. Konateľ firmy v čestnom prehlásení (č. l. 385) potvrdil, že v novembri 2001
realizovali montáž plastových okien a dverí na rodinnom dome, ktoré si objednal žalobca s tým, že
z cenovej ponuky (č. l. 390) priloženej k tomuto čestnému vyhláseniu jednoznačne vyplýva, že žalobca
za uvedené zaplatil celkovú sumu 90.755 Sk, t. j. sumu 3012,50 eura. Pokiaľ ide o úhradu nákladov
svedkovi L. v sume 773 eur, tak čestným prehlásením (č. l. 375) tento potvrdil, že vykonával práce v

rokoch 1998 až 1999, v tom čase bez prístavby, ktoré spočívali v pokládke kanadského šindľa s tým,
že za materiál mu žalobca vyplatil 464 eur a za práce 309 eur, z ktorých súm žiadal žalobca zaplatiť 1/4.

13.2. Žalobca taktiež žiadal priznať nárok v rozsahu 1/4 za náklady na práce realizované svedkom G. v
sume 47,79 eura. Menovaný bol vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 (č. l.

538), kde potvrdil, že realizoval práce na krove, lakovanie v sume 800 eur a klampiarske práce sume
700 eur. Práce vykonával za prítomnosti strán sporu a ich matky. Tiež uviedol, že finančné prostriedky
mu a vyplácal žalobca ako aj to, že počas vykonávania stavebných prác tak chodieval okrem iných aj
žalovaný.

13.3. Ďalej svedok L. bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 30.09.2019 (č. l. 346) a potvrdil, že
osobne vykonával stavebné práce na rodinnom dome D. čase, keď žila matka strán sporu, realizoval
výmenurúr,podlahovékúreniezapájalelektrickýkonalkotol,neskôrplynovýkotol,vykonávalkanalizáciu
do prístavby rodinného domu, pričom všetky práce financoval žalobca. Ten kupoval kotol, materiál v
hodnote prác nevedel vyjadriť ustálil ju okolo sumy 1500 až 2000 Sk. Následne súdu predložil čestné

prehlásenie (č. l. 400) a upravil svoju výpoveď a uviedol, že hodnota jeho prác bola 1.250 eur a hodnota
materiálu 2.146 eur, t. j. spolu 3.396 eur, z ktorej sumy žalobca požadoval uhradiť 1/4 .

13.4. Svedok N. bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 a tiež predložil čestné
prehlásenie (č. l. 376), v ktorom potvrdil, že vykonával práce na rodinnom dome, vyhotovil náčrt

prístavby, vybavoval materiál robil omietky sadrokartón obklady potery dlažby vymaľoval, murárske
práce, spevňovacie plochy, pričom uviedol, že všetku prácu vrátane materiálu financoval výlučne
žalobca. Časť prác vykonával ešte za života matky sporových strán. Uviedol, že práce, ktoré realizoval
mali hodnotu cca 2.500 eur a materiál hodnotu 6.692 eur.

13.4. Ďalej si žalobca uplatnil náklady, ktoré uhradil za práce vykonané svedkom E., ktorý vo výpovedi na
pojednávaníkonanomdňa29.06.2020(č.l.393)potvrdil,žerealizovalelektroinštalačnéprácenastarom
dome aj na prístavbe, ešte v čase, keď žila matka strán sporu, úhradu realizoval žalobca a potvrdil,
že rozpis nákladov a prác v celkovej sume 1.103 eur, ktoré predložil žalobca, písal vlastnoručne on.
Taktiež predmetom konania zostal aj nárok žalobcu na zaplatenie 1/4 zo sumy 1.043,15 eura za ďalšie

žalobcom predložené faktúry a pokladničné doklady (č. l. 226-prílohová obálka).

14. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienokuvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§150 ods. 1
CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri

komentárk§150).Akstranasporuneunesiebremenopopretiaskutkovýchtvrdeníprotistrany,nastupuje
ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie
skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že
žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so
skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

14.1. Odvolací súd posudzujúc všetky vyššie uvedené dôkazy zabezpečené zo strany žalobcu dospel
k záveru, že v danom prípade žalobca kpreukázal nie len základu jeho nároku, t. j. že počas existencie
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu uskutočňoval investície do rodinného domu a jeho
prístavby, ale zároveň tiež uvedenými (vyššie konkretizovanými) dôkazmi preukázal aj samotnú výšku
týchtoinvestíciívrozsahuvakomtietozostalipredmetomkonania(pospäťvzatížalobyzostranyžalobcu

v odvolacom konaní- č. l. 614) v sume 4.641,86 eura. Napokon odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že tento konkrétny nárok žalobcu na zaplatenie nákladov za jeho investície ako podielového
spoluvlastníka do spoločnej nehnuteľnosti bol preukázaný jednotlivými dôkazmi predloženými žalobcom
resp. svedeckými výpoveďami a z nich plynúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré žalovaný (čo do základu
ako aj do výšky samotného nároku) nerozporoval (§ 151 ods. 1 CSP) z dôvodu čoho odvolací

súd považuje tento nárok za nesporný a tým za preukázaný a žalobu žalobcu v tomto rozsahu za
dôvodnú. Preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ako
investujúci spoluvlastník má proti žalovanému ako druhému podielového spoluvlastníkovi právo na
úhradu vynaložených nákladov v rozsahu sumy 4.641,86 eura, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania základu jeho nároku ako aj samotnej výšky svedeckými výpoveďami, čestnými

vyhláseniamisvedkovresp.dôkazmiprodukovanýmižalobcomvprvoinštančnomkonaní,ktorézostrany
žalovaného popreté neboli, resp. účinne neboli popreté.

15.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúd,zohľadňujúcspäťvzatiežaloby,dospelkzáveruonutnosti
zmeny zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP. Z uvedeného dôvodu

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úhradu investícií vynaložených žalobcom na nehnuteľnosť
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka v sume
4.641,86 eura.

16. Odvolací súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 2.750,69 eura, predstavujúcej

3/4 majetkovej hodnoty orecha a ovocných drevín vysedených na pozemku, ktorý bol pôvodne
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a ktorý pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
bol prikázaný do vlastníctva žalovanému. Žalobca v súvislosti s výškou tohto nároku poukazoval na
znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. D. Považanom č. 23/2021, ktorý ohodnotil
predmetný orech a ovocné dreviny na sumu 2.750,69 eura. Znalec v tomto znaleckom posudku určil

majetkovú hodnotu ovocných drevín, keď jeho úlohou bolo vykonať znalecké dokazovanie ohľadom
ocenenia drevnej hmoty a úžitkovej hodnoty drevín. V posudku uviedol, že drevná hmota sa oceňuje
iba pri hospodársky významných, prevažne lesných drevinách produkujúcich drevnú hmotu, preto pri
ovocných drevinách postupoval v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov. Posudzujúc tento nárok žalobcu sa odvolací súd stotožnil s

právnym záverom súdu prvej inštancie o jeho nedôvodnosti, resp. so zamietajúcim výrokom v tejto časti.
Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s odôvodnením, že tento nárok si žalobca mohol uplatniť titulom
náhrady škody. V prvom rade odvolací súd uvádza, že titulom investícií si žalobca mohol uplatňovať len
náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s vysádzaním stromov a ich zakúpením, alebo starostlivosťou o ne.
Napokon žalobca ani netvrdil, že by predmetný orech kupoval a vysádzal a ani v súvislosti s ostatnými

ovocnýmidrevinaminetvrdil,žebysitentonárokuplatňovaltitulomichkúpy,alebovynaloženiainvestícií.
Zároveň odvolací súd za podstatné považuje práve to, že tento nárok si žalobca mohol uplatniť v časti
tohtokonania(ktorájeužprávoplatná),vktorejsúdzrušilavyporiadalpodielovéhospoluvlastníctvostrán
sporu pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, resp. pozemku, na ktorom sa dreviny nachádzajú.
Zohľadnenie existencie týchto drevín na pozemku by malo vplyv na určenie inej všeobecnej hodnoty

tohto pozemku a potom aj na výšku vyrovnávacieho podielu.

17. Vzhľadom k zmene napadnutého rozhodnutia bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť
i o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho). Keďže odvolací súdsvojim zrušujúcim rozhodnutím zrušil výrok o trovách prvého prvoinštančného konania, v dôsledku
čoho nebolo doposiaľ rozhodnuté o trovách konania o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré konanie je vo veci samej právoplatne skončené, bolo preto potrebné zohľadniť

trovy celého konania. Predmetom konania bola žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu, keď žalobca žiadal prikázať všetky nehnuteľnosti zapísané na listoch
vlastníctva č. XXX K. XXX do jeho výlučného vlastníctva, s čím žalovaný nesúhlasil a žiadal vytvoriť
jednu novú parcelu a tú prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a z nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX boli vytvorené nové dve parcely, pričom menšia bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovaného a žalobca bol zaviazaný na vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalovanému
zaplatiť sumu 9,478 eura. Žalobca si v priebehu konania uplatnil nárok na zaplatenie investícií v sume
19.773,51 eura a po späťvzatí žaloby požadoval zaplatenie sumy 7.392,55 eura. Z takto uplatneného
nároku mu bola priznaná suma 4.641,86 eura a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech
po zmene žaloby spočíval v jeho nároku na zaplatenie 1/4 nároku na investície, ktoré ako podielový

spoluvlastníkvynaložildospoločnejnehnuteľnosti,atovsume4.641,86eura (1/4zcelkovýchnákladov;
v porovnaní s tým jeho neúspech spočíval v časti o nároku na zaplatenie majetkovej hodnoty orecha
a ovocných drevín v sume 2.750,69,02 eura. Žalobca teda nebol plne úspešný jednak v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež v konaní o zaplatenie investícií, pretože
späťvzatie žaloby sa v tomto prípade hodnotí ako procesný neúspech strany sporu činiacej tento úkon,

keďže dôvodom späťvzatia nebolo správanie žalovaného (napr. uhradenie žalovanej sumy). Neúspech
žalobcu v odvolacom konaní spočíval v jeho bezdôvodnom zavinenom späťvzatí žaloby. Pokiaľ ide
o trovy štátu, tieto v konaní vznikli za úhradu znalečného z rozpočtových prostriedkov. Odvolací súd
sumarizujúc výsledok sporu procesných strán rozhodol o trovách celého konania, vrátane trov štátu
podľa § 255 ods. 2 CSP (pomeru úspechu), majúc za to, že pomer úspechu každej zo strán sporu

bol čiastočný.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).