Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204571
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415204571.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
JUDr. Evy Slávikovej a Mgr. Magdalény Želinskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej K. M., bytom Stráne pod Tatrami č. 78, o vymoženie
sumy 118,92 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.

9Er/331/2015 - 14 zo dňa 13. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 18135/15. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 21.11.2014 sp. zn. SR 14691/14,
pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 708000021 uzavretej medzi oprávneným a
povinnou dňa 13.02.2013. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 40, § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn 6Cdo/1/2012, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade

s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami
ide o vzťah spotrebiteľský založený zmluvou o úvere, čo dáva súdu oprávnenie skúmať zákonnosť
predloženého exekučného titulu a s tým súvisiace zmluvné podmienky, resp. okolnosti uzavretia zmluvy
o úvere a súvisiacej rozhodcovskej zmluvy. Z ustanovenia čl. II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v
prípade,akbydodávateľpodalžalobunarozhodcovskýsúd,neplatíustanovenierozhodcovskejdoložky,

podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý vybral sám dodávateľ. Takéto zmluvné ustanovenie je podľa §
53 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
zmluva vyhotovená na predtlačenom formulári, s ktorou mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto ju podľa § 53 ods. 2 OZ
nemožno považovať za individuálne dojednanú. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom
na odmietnutie vykonania exekúcie v prípade, kedy rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc, bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za
následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právneposúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc
danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke
súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie resp. rozhodcovský rozsudok, ale iba

povahu plnenia, na ktoré tento rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje. Exekučný súd
týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a
nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto
nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného
na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím
konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie §
53ods.4písm.r/OZanaskutočnosť,žecieľomtejtoprávnejúpravyjeumožniťspotrebiteľomrozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),účinnéhood1.7.2016, preskúmalnapadnutérozhodnutie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného
poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že

exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z
exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v

napadnutom rozsudku zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je
súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
uzavretázároveňsozmluvouoúvereč.708000021dňa13.02.2013nebolaplatneuzavretá,anebolatak

spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnej vpozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

9. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť
súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej

zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť a ani vôľu si
rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.
To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú
vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

10. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je
bezpochyby neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je

zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu tak prislúcha
určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle
ustanovení Smernice Rady ako nekalú.

11. Odvolací súd sa preto stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú

rozhodcovskú zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade,
keď rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide aj
vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, 2010).

12. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla

pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by
sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného
vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné
ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný,

prospešnývýznam.Spôsob,akýmjevtomtoavobdobnýchprípadochrozhodcovskázmluvapredložená
spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

13. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,

ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

14. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službutieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,

spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným

na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,
je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako
neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s
generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

17. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale

vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je z uvedeného dôvodu vydaný
orgánom,ktorémunebolaplatnezverenáprávomocvovecikonaťarozhodnúť.Takýtorozsudoknemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto
skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v

tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku
zo dňa 21.11.2014 sp. zn. SR 14691/14 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť
pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).