Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 29P/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212122
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723212122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
právne zastúpená: JUDr. Andrej Pataky, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Hlavné námestie 2,
Kežmarok a otec E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XX, H., právne zastúpený: Advokátska kancelária
Mgr. Mária Baranová, LL.M., so sídlom Baštová 6, Kežmarok, o návrhu otca na uloženie povinnosti
matke dieťaťa podávať informácie o maloletom dieťati, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je p o v i n n á písomne informovať otca maloletej vždy do 10. dňa v mesiaci do 20:00

hodinyozdravotnomstavemaloletéhodieťaťavrátaneabsolvovanýchvyšetrení,ovšetkýchpodstatných
a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o jej vývoji, aktivitách a záujmoch a to
zaslaním e-mailovej správy na adresu otca: E. .

II. U k l a d á rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 21.11.2023 sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd matke maloletej
uložil povinnosť podávať informácie o maloletom dieťati v pravidelných mesačných intervaloch, a
to o zdravotnom stave maloletej vrátane absolvovaných vyšetrení, jej záujmoch, aktivitách ako aj
podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej.

2. Návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 1P/106/2022 bolo

manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky. Matka neumožňuje otcovi sa stretávať tak, ako bolo stanovené súdom, odmieta
podávať informácie o maloletej dcére. Sama otca nekontaktuje vôbec, robí to cielene s úmyslom, aby
otec dcéru nevidel a nič o nej nevedel. Neinformuje otca o tom, ako sa dieťa má, či je v poriadku,
nedvíha mobil, neposkytne informácie. V októbri, keď otec musel z dôvodu choroby ostať v zahraničí,
maloletú nevidel mesiac a matka mu odmietla poskytnúť akékoľvek informácie. Jedinú informácia, ktorú
po dlhej komunikácii dostal je tá, že malá sa má dobre a spí. Otec nevie nič o záľubách dieťaťa, ako je

na tom zdravotne, ako napreduje. Chce vedieť viac, no s matkou sa nedá rozprávať. Nechcel riešiť vec
súdne, no napriek maximálnemu úsiliu o poskytnutie informácií matkou ako sa dieťa má, či je zdravotne
v poriadku, matka nereaguje. Otec sa obrátil na ÚPSVaR Kežmarok, kde malo byť matke dohovorené
o povinnosti podávať informácie, ako aj o styku s maloletou.3. Otec k návrhu priložil kópiu vyššie označeného rozsudku ako aj výpisy niektorých sms správ medzi
otcom a matkou maloletej.

4. Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.: 1P/106/2022-83 z 20.1.2023 je zrejmé, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené a na čas po rozvode manželstva súd schválil rodičovskú dohodu
ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.

5. Uznesením č. k.: 29P/23/2023-16 z 30.11.2023 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní
procesného opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

6. Matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že návrh je koncipovaný neurčito, otec nekonkretizuje uvádzané
skutočnosti a nepreukazuje ich dôkazmi. Nie je pravdou, že otcovi bráni v styku s maloletou, naopak
otec svoje právo nevyužíva. Je neprijateľné, že otcovi odmieta podávať informácie, keď tento sám nemá

záujem dieťa navštíviť niekoľko mesiacov. Taktiež je neprijateľné, aby sa otec dožadoval informácií
niekoľkokrát denne, matka sa z dôvodu starostlivosti o dieťa nemôže neustále venovať odpisovaniu na
jeho správy a obzvlášť pokiaľ ju uráža a napáda v súvislosti s jej súkromím. Nie je jasné, ako inak sa dá
odpovedať u ani nie 2 ročného dieťaťa na otázku ako sa má, ak sa má v skutočnosti dobre a na otázku
čo práve robí, že spí. Otec si neuvedomuje, že ide o malé dieťa, ktoré nemá osobitné aktivity, nemá

záujmy, nenavštevuje predškolské zariadenie, iba sa hrá, o čom sa vie presvedčiť pri návšteve maloletej
osobne. Otec bol informovaným o povinnom očkovaní, o možnej zmene spánkového režimu v dôsledku
očkovania, kedy sa aj napriek uvedenému dožadoval stretnutia s dieťaťom. Zároveň matka zdôraznila,
že sa môže informovať u lekára maloletej. Nie je možné zaťažovať rodiča tými povinnosťami, ktoré si
druhý rodič môže obstarať sám.

7. Matka k vyjadreniu priložila výpisy z textovej konverzácie s otcom maloletej.

8. Súd vo veci nariadil dve pojednávania, a to 1.2.2023 a 25.4.2023. Prvého pojednávania sa nezúčastnil
otec maloletej a druhého pojednávania sa nezúčastnila matka maloletej. Nakoľko boli splnené procesné

podmienky, súd vo veci konal a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Rodičia maloletej boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 1P/106/2022-83 z
20.1.2023, maloletá bola na základe schválenia rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti
matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, otec

sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 220 eur mesačne a rodičia sa dohodli na stretávaní sa otca
s maloletou vždy v 24-27 dni v mesiaci v čase od 12.00 hod. do 15.00 hod. Otec maloletej pracuje
a väčšinu mesiaca sa zdržiava v zahraničí (v Nemecku), na Slovensko cestuje 1x v mesiaci a to v dňoch,
ktoré korešpondujú s dohodnutým stykom otca s maloletou. Otec má zdravotné problémy s chrbticou,
pre ktoré býva PN a v tom čase nie je možné, aby sa cestoval na Slovensko. Otec s matkou spolu

komunikovali telefonicky, resp. zasielaním textových správ. Komunikácia rodičov je na veľmi zlej úrovni,
t.č.rodičiaspolunekomunikujúvôbec,nakoľkozostranymatkydošloktzv.zablokovaniuotcavtelefóne,
čím je mu absolútne znemožnené matku kontaktovať a dostávať akékoľvek informácie o maloletom
dieťati a naopak, nemá možnosť kontaktovať matku a oznámiť jej, že styk s maloletým dieťaťom nebude
môcť realizovať (či už pre pracovné, zdravotné alebo iné dôvody). Od začiatku roka sa s maloletou

stretol každý mesiac, pri osobnom kontakte je komunikácia medzi rodičmi dobrá. Matka vo vzťahu ku
komunikácii namietala, že ju otec uráža, zaujíma sa o jej súkromie, dožaduje sa informácií kedykoľvek
počas dňa, dožaduje sa okamžitej reakcie, čo matka nemôže z objektívnych dôvodov vždy zabezpečiť.
Otec maloletej pozná jej ošetrujúceho lekára, komunikoval s ním. Otec si vyživovaciu povinnosť plní.

10. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa.

13. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o záležitostiach
dieťaťa, zatajovanie informácií je neprípustné a mohlo by mať nepriaznivé následky (napr. nedostatočné
informovanie o zdravotných problémoch, alergiách a pod). Ak si preferenčný rodič neplní svoji
informačnú povinnosť dobrovoľne, súd ju uloží, pokiaľ si druhý rodič nemôže informácie o dieťati
zaobstarať sám. Rodičia by mali v zásade informovať o všetkých dôležitých zdravotných či výchovných
problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa starali. Taktiež by sa mali informovať o prípadných

dočasných zmenách pobytu dieťaťa (napr. dovolenka), kedy nebude možné styk druhého rodiča
s dieťaťom realizovať.

15. Rodič sa ako zákonný zástupca dieťaťa môže informovať v škole, predškolskom zariadení,
u ošetrujúceho lekára. Cieľom informačnej povinnosti nie je napomáhanie jednému z rodičov

azaťažovaniedruhéhorodiča,ideotakéopatreniesúdu,ktorésúduložívtedy,akvzájomnákomunikácia
rodičov nevedie k dobrovoľnému plneniu si informačnej povinnosti, resp. ak medzi rodičmi absentuje
komunikácia ako taká.

16. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v 4 po sebe nasledujúcich dňoch v mesiaci. Je pravdou, že

počas styku má možnosť získať množstvo informácií o maloletej, o jej vývoji, napredovaní, záujmoch,
avšak treba mať na zreteli, že sa jedná o dvojročné dieťa, ktoré samé nie je schopné podať všetky
relevantné informácie. Ak z najrôznejších dôvodov nedôjde k realizácii styku otca s maloletou, najbližšie
informácie, ktoré môže získať vlastným vnímaním budú až po dvoch mesiacoch.

17. Súd dáva za pravdu matke v tom rozsahu, že informácie o zdravotnom stave si otec síce môže
vyžiadať od ošetrujúceho lekára, avšak kontaktovanie lekárov raz, prípadne viackrát za mesiac by
bolo neobvyklé, pre lekára zaťažujúce a navyše, ak matka s maloletou lekára nenavštívi (pravidelné
preventívneprehliadkysaspribúdajúcimvekomdieťaťakonajúvmenejčastýchintervaloch),lekárnemá
žiadne aktualizované informácie o zdravotnom stave dieťaťa, taktiež nie každý zdravotný problém či

drobné zranenie (najmä tie, ktoré rodič vyhodnotí ako menej závažné) sú dôvodom pre návštevu lekára,
avšak to neznamená, že by o nich druhý rodič nemohol a nemal vedieť.

18. Súd pre porovnanie považuje za štandard, pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, že sa s druhým rodičom stretáva každý druhý víkend. Ak by v teoretickej rovine rodičia

spolu nekomunikovali, rodič má možnosť v dvojtýždňových intervaloch získať informácie vlastným
pozorovaním, resp. priamo od dieťaťa.

19. V priebehu kalendárneho mesiaca teda dochádza k plynutiu dlhšej doby (24 až 27 dní), kedy otec
maloletej A. z dôvodu absencie komunikácie s matkou nemá o maloletej žiadne informácie, a to primárne

z objektívneho dôvodu, ktorým je práca otca v zahraničí. Súd uvedený stav nepovažuje za dobrý, ani
za stav, ktorý by bol v záujme maloletej. Získavanie informácií len 1x v mesiaci (počas 4 po sebe
nasledujúcich dní) nepovažuje súd za dostatočné.

20. Kompetentný rodič komunikuje s druhým rodičom ohľadne spoločného dieťaťa, ideálne kedykoľvek.

21. Vzhľadom na uvedené, aj v záujme zlepšovania komunikácie medzi rodičmi, súd uložil matke
povinnosť písomne, a to emailom informovať otca o dieťati. Súd vyhovel návrhu otca v modifikovanej
podobe a uložil matke povinnosť, aby vždy v 10. deň v mesiaci poskytla otcovi informácie o maloletom
dieťati, čím bude mať otec možnosť byť informovaný o dieťati častejšie a kontinuálnejšie (ku 10-temu

dňu v mesiaci matkou a o dva týždne vlastným pozorovaním dieťaťa pri styku).

22. Povinnosť poskytovať informácie bola uložená formou zasielania emailu, nakoľko u oboch rodičov
má súd za preukázaný prístup k internetu a zriadenej emailovej adrese, ktorá sa navyše v dnešnejdobe považuje za bežný štandard v komunikácii a zároveň táto povinnosť nie je finančne zaťažujúca.
Zasielanie e-mailu jedenkrát mesačne zároveň súd nepovažuje u matky za neprimeranú záťaž.

23. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol, aby sa matka mohla vyjadriť k tvrdeniam otca
prednesených na pojednávaní konanom 25.4.2024. Súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko matka bola
počas konania vypočutá 1.2.2023 a následne bola na ďalšie súdne pojednávanie riadne predvolaná.
Navyše bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý mohol zaujať stanovisko, resp. podať
vyjadrenie matky za ňu aj bez toho, aby bola na pojednávaní prítomná.

24. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

25. Podľa § 37 ods. 4 zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na

zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48,budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa
omaloletédieťaosobnestará,uložiťpovinnosťspolupracovaťsozariadenímpodľaodseku2alebopodľa

odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom alebo inú povinnosť.

26. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

27. Súd vyhodnotil, že vo vzťahu k rodičom a v záujme maloletej je vhodné uložiť rodičom výchovné
opatrenie za účelom poskytnutia odbornej pomoci najmä vo vzťahu k zlepšeniu vzájomnej komunikácie
a akceptovaniu roly druhého rodiča v živote dieťaťa, a to aj napriek tomu, že otec maloletej pracuje
v zahraničí.

28. V zmysle judikatúry ESĽP týkajúcej sa výkonu práva styku rodiča s maloletým, konkrétne z
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vyplýva, že vnútroštátne orgány majú pozitívny
záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať
všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne
očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napríklad Nutinnen proti Fínsku, rozsudok z

27.06.2000,ods .128).

29. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorý
nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb
predstavujú dôležitý faktor.

30. V danom konaní po zistení vyššie uvedeného skutkového stavu veci mal súd za preukázané, že
súčasný stav komunikácie medzi rodičmi maloletých je kritický, resp. úplne absentuje. Je čiastočne
pochopiteľné,ževzťahymedzirozvedenýmirodičminiesúideálne,avšakprihliadnucnato,žesúrodičmi
maloletého dieťaťa, je nevyhnutné pracovať na zlepšení tejto komunikácie. Aj po rozvode totiž obaja

ostávajúrodičmiajeichpovinnosťouspolukomunikovaťoakýchkoľvekotázkachtýkajúcichsamaloletej.
Súd nepovažuje za vhodné, ak rodičia spolu nedokážu komunikovať, resp. pokiaľ ich komunikácia cez
zasielanie textových správ je strohá či útočná.

31. Základným cieľom výchovného opatrenia je pokus o zlepšenie vzájomných vzťahov v naznačenom

smere, ktorý bude zároveň sanovať rodinné vzťahy a bude predchádzať nutnosti zásahov do
rodičovských práv do budúcna, nakoľko si všetky otázky budú rodičia schopní vzájomne slušne a vecne
odkomunikovať, dohodnúť sa a vzájomne sa informovať ohľadne maloletého dieťaťa.

32. V naznačenom smere preto súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu,

ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok, v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rodičia maloletej sú povinní
riadiť sa pokynmi psychológa a dodržiavať stanovené termíny stretnutí.33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

35. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie otec maloletého dieťaťa a procesný

opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368
Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletého dieťaťa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.