Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 12, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-9Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200427
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Lenka Molčanová, LL.M.,
advokátka, so sídlom Kamenná Poruba 15, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37 939 068, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
31.05.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2016.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.06.2008 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok od
11.06.2008, od dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. Sociálna poisťovňa, ústredie
rozhodnutím zo dňa 04.07.2008 priznala žalobcovi starobný dôchodok počnúc od 11.06.2008. Z

predmetného rozhodnutia vyplýva, že starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s poukazom na splnenie podmienok pre vznik nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 citovaného zákona, t. j. získania aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového
poistenia a dosiahnutia dôchodkového veku 62 rokov dňom 11.06.2008. Sociálna poisťovňa, ústredie
rozhodnutím zo dňa 30.09.2008 a rozhodnutím zo dňa 13.09.2012 rozhodla o zvýšení starobného
dôchodku žalobcu okrem iných z dôvodu zohľadnenia ďalších období zamestnania.

2. Žalobca žiadosťou zo dňa 30.08.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného
dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 31.12.2013 zamietla žiadosť žalobcu zo
dňa 30.08.2013 o prepočítanie starobného dôchodku. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázala na
priznanie výsluhového príspevku žalobcovi Ministerstvom vnútra SR, na získanie doby služby žalobcom
v policajnom zbore v I. a II. kategórii funkcií v trvaní zakladajúcom vznik nároku na starobný dôchodok
vo veku 55 rokov za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. a z toho vyplývajúc s poukazom na § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 142 ods. 4 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla,

že na rozhodnutie o starobnom dôchodku žalobcu je príslušné Ministerstvo vnútra SR a nie Sociálna
poisťovňa, a preto žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku zamietla. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č. k. 5Sd/22/2014-25 zo dňa 22.03.2016, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
31.12.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie následne rozhodnutím zo dňa01.06.2016 opätovne zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30.08.2013 o prepočítanie starobného dôchodku.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Sd/47/2016 zo dňa 22.06.2022 rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 01.06.2016 potvrdil. Žalobca kasačnú sťažnosť nepodal.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 07.09.2016 odňala žalobcovi starobný dôchodok
od 14.10.2016 z dôvodu, že nebola príslušná o ňom rozhodovať. Proti rozhodnutiu o odňatí starobného
dôchodku podal žalobca odvolanie.

4. Sociálna poisťovňa, prvýkrát rozhodnutím jej generálneho riaditeľa zo dňa 15.12.2016 potvrdila
prvostupňové rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súdu“) č. k. 7Sa/5/2017-52 zo dňa 22.06.2018 bola zamietnutá žaloba žalobcu o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.12.2016. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe
kasačnej sťažnosti podanej žalobcom, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len
„kasačnýsúd“)sp.zn.9Sk/36/2018zodňa27.05.2020zmenenýtak,žesazrušujerozhodnutiežalovanej

zo dňa 15.12.2016 a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vytkol krajskému súdu nedostatočné vysporiadanie sa s kompetenčnou otázkou, teda kompetenciou
Sociálnej poisťovne vo veci rozhodovať, vrátane neposúdenia kritérií rozhodných podľa kasačného
súdu pre vysporiadanie sa s touto otázkou.

5. Sociálna poisťovňa druhýkrát rozhodnutím jej generálneho riaditeľa zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) opätovne potvrdila prvostupňové rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku.
Žalovaná dôvodnosť odňatia starobného dôchodku odôvodňovala nedostatkom svojej kompetencie
rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu, a to s poukazom na právne závery vyslovené Najvyšším
súdom SR v jeho judikáte č. 41/2016 ako aj ďalších rozhodnutiach, v zmysle ktorých rozhodovanie o

starobnom dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. poistenca, ktorému bol priznaný príspevok
za službu alebo výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok patrí do kompetencie
orgánu uvedeného v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a nie Sociálnej poisťovne, za podmienky
ak poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2023
resp. v prípade policajtov do 30.06.2002, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa

žalovanejvznikolžalobcovinároknastarobnýdôchodokdosiahnutímveku55rokovod11.06.2001podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a žalobca počnúc týmto dňom nebol nepretržite zamestnaný do 30.06.2002, t.j.
doúčinnostizákonač.328/2002Z.z.,nakoľkoobdobienezamestnanostižalobcubezpoberaniapodpory
v nezamestnanosti od 01.01.2001 do 17.02.2002 v zmysle § 9 ods. 1 písm d) zákona č. 100/1988 Zb. v
znení zákona č 446/2000 Z. z. žalovaná nevyhodnotila ako dobu zamestnania, preto na rozhodovanie

o jeho starobnom dôchodku nebola a nie je príslušná žalovaná ale Ministerstvo vnútra SR.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 01.06.2016 postúpila Ministerstvu vnútra SR žiadosť
žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 30.08.2013 a ministerstvo v reakcii na postúpenie
listom z 29.06.2016 požiadalo žalovanú o zaslanie právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

prepočet dôchodku, a aj o zaslanie rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa,
ústredie zároveň listom zo dňa 07.09.2016 postúpila Ministerstvu vnútra SR žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok zo dňa 18.06.2008 a ministerstvo v reakcii na postúpenie listom zo 04.10.2016 požiadalo
žalovanú o zaslanie právoplatných rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o prepočet dôchodku a o odňatí
starobného dôchodku. Žalovaná listom zo dňa 02.02.2017 zaslala ministerstvu právoplatné rozhodnutie

o odňatí starobného dôchodku (prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.09.2016 v spojení s potvrdzujúcim
druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.12.2016.

7. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.377/5-S-99 zo
dňa 05.11.1999, ktorým bol žalobcovi po skončení služobného pomeru v policajnom zbore uvoľnením

dňom 30.09.1999, priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. výsluhový
príspevok od 01.10.1999 za dobu služby v trvaní 26 skončených rokov. Ďalej potvrdenie Ministerstva
vnútra SR č. SRLZ-34.377-15/SZ-2007 zo dňa 24.09.2007 vydané žalobcovi, podľa ktorého pre nárok
na výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969 do
31.08.1970) a služba v policajnom zbore od 01.08.1974 do 30.09.1999. Ďalej potvrdenie Ministerstva

vnútra SR č. SPOU-OSZ-34377-19/2013-VZ zo dňa 25.11.2013, podľa ktorého na určenie sumy
výsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969
do 31.08.1970 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.08.1974 do31.05.1978 v II. kategórii funkcii a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.06.1978 do
30.09.1999 v I. kategórii funkcii, spolu doba v trvaní 26 rokov a 67 dní.

4. V administratívnom spise sa tiež nachádza potvrdenie Národného úradu práce, Okresného úradu
práce Levoča č. j. 2124/2002-SPT zo dňa 14.03.2002, podľa ktorého bol žalobca evidovaný ako
nezamestnaný v období od 01.10.1999 do 17.02.2002, a z toho podporu v nezamestnanosti poberal v
období od 01.10.1999 do 30.06.2000. Podľa tohto potvrdenia bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa
Slovenská správa ciest v období od 18.02.2002 do 31.12.2003.

5. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia nachádzajúceho sa v administratívnom spise žalobca
dosiahol nasledovné doby dôchodkového poistenia (v civilnom zamestnaní): pred služobným pomerom
od 01.09.1960 do 31.07.1974 (bez obdobia od 10.03.1965 do 31.08.1965 a bez obdobia od 01.09.1969
do 31.08.1970, obdobie vojenskej služby) a následne po služobnom pomere od 01.10.1999 do
10.06.2008 (bez obdobia od 01.01.2001 do 17.02.2002), spolu doba v trvaní 20 rokov a 5 dní.

II.
Súdne konanie

6. Žalobou podanou 11.08.2022 Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 31.05.2022 (napadnuté rozhodnutie) ako aj ním potvrdeného
prvostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.09.2016 o odňatí starobného dôchodku. Žalobca v
podstatnej časti svoje žalobné dôvody (námietky) vymedzil takto:

- Žalobca namieta, že v úvode napadnutého rozhodnutia nie je uvedené kto rozhodnutie vydal

(formou výslovného označenia kompetentného orgánu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) a vo
výrokovej časti nebolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania žalobcu, keďže výrok obsahuje len potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia v rozpore s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Tiež namieta, že do výrokovej časti rozhodnutia je zahrnutý odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020.

- Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď sa žalovaná v rozpore so závermi
najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 27.05.2020 o potrebe vysporiadať sa s námietkami žalobcu,
sa s nasledovnými námietkami nevysporiadala: (1) priznanie výsluhového príspevku na základe iných
princípov ako starobný dôchodok, pričom výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, len za

považuje, (2) odlišný mechanizmus výpočtu priznaného výsluhového príspevku oproti spôsobu výpočtu
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., (3) nezhodnotenie dôb civilného zamestnania
vo výsluhovom príspevku, (4) danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom
dôchodku v zmysle § 261 ods. 1 zákona o sociálno poistení, nakoľko žalobca pri zohľadnení dôb
zamestnania aj náhradných dôb bol zamestnaný k 31.12.2003, nepoberal starobný dôchodok, (5)

danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom dôchodku v zmysle č. 33
Dohovoru č. 128 a (6) nepoužiteľnosť judikatúry, na ktorú odkazuje správny orgán, nakoľko v danom
prípade ide o odňatie už priznaného starobného dôchodku.

- Žalobca namieta, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí „reštriktívne a separátne“ zaoberá iba

jedinou okolnosťou , a to dobou nezamestnanosti žalobcu, ako podkladu pre závery o tom, že nemá
kompetenciu na rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu.

- Podľa žalobcu žalovaná opomemula nasledovné skutočnosti: Žalobca dosiahol dôchodkový vek 55
rokov dňa 11.06.2001 a preukázateľne prispieval do všeobecného systému dôchodkového poistenia

pred i po 31.12.2003. Sociálna poisťovňa svoju kompetenciu prehlásila nielen pri vydávaní rozhodnutia
zo dňa 04.07.2008, ale aj v rozhodnutí zo dňa 30.09.2008 a 13.09.2012, aj pri oznámení zo 14.10.2008
a pod. Kompetencia Sociálnej poisťovne bola a je daná na základe čl. 30 alternatívne čl. 33 dohovoru
č. 128, ktorý má v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
na pdporu čoho poukazuje žalobca napr. na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 9So/74/2014 zo

dňa 27.01.2016, sp. zn. 9So/157/2014 zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 9So/211/2015 zo dňa 27.09.2017.
Kompetencia Sociálnej poisťovne bola a je daná aj s poukazom na skutočnosť, že hneď po skončení
služobného pomeru bol žalobca evidovaný ako uchádzať o zamestnanie, a ako uchádzač o zamestnanie
bol dôchodkovo poistení a v súlade s § 9 zákona č. 100/1988 Zb. a § 255 ods. 1 zákona o sociálnompoistení sa mu doba evidencie uchádzača o zamestnanie započítava za stanovených podmienok ako
náhradná doba dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie žalobcu vo všeobecnom systéme bolo
potvrdené aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 13.09.2012, v dôsledku čoho žalobca spolu s

evidenciou ako uchádzač o zamestnanie, neskôr ako zamestnaný, bol zamestnaný aj ku dňu účinnosti
zákona č. 328/2002 Z. z. (ktorý vylúčil aplikáciu § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.)

- Podľa žalobcu žalovaná tiež opomemula, že Ministerstvo vnútra SR sa nehlási bezvýhradne ku
svojej kompetencii rozhodovať o dôchodkových nárokoch žalobcu a je tu hrozba, že sa bude reálne

dištancovať od konania o nich, vzhľadom na ich uplatnenie za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, teda v čase, keď § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. vylučuje použitie ust § 130
a 145 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na kompetenčné spory medzi
Sociálnou poisťovňou a Ministerstvom vnútra SR, ktorí sa súčasne nehlásia ku svojej kompetencii
voči poistencom, ktorí prispievali do všeobecného aj osobitného systému dôchodkového poistenia,
konkrétne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Komp/1/2017 z 29.03.2018, ktorým bola určená

kompetencia Sociálnej poisťovne.

- Žalobca namieta, že v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom rozsudku zo dňa
27.05.2020 žalovaná nekonala a nevyzvala žalobcu na špecifikovanie jeho profesijného zaradenia.

- Žalobca v ďalšom namieta účelový a selektívny výber rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré
žalovaná na podporu svojich záverov poukazuje, a nezohľadnenie iných rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR ako napr. sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2018, sp. zn. 1So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. Ako aj na to, že žalovanou označený
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/97/2008 zo dňa 26.02.2009 v napadnutom rozhodnutí sa

týkal posudzovania nárokov na invalidný dôchodok.

- Žalobca v ostatnej časti žaloby poukazuje na podporu svojej argumentácie na princípy dobrej verejnej
správy (aj s odkazom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej
správe, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/5/2013 zo dňa 19.03.2013), poukazuje na

znenie článku 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 (základné právo na ochranu vlastníctva) a čl. 39 ods. 1 (základné
právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe) Ústavy SR, na princíp legitímneho očakávania (aj
s odkazom na jeho obsahové vymedzenie v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2004), ako
aj na vymedzenie pojmu majetku v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

- Na záver žalobca uviedol, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom alebo vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobcu kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť vo svojej
dôvere sklamaný obzvlášť, ak táto dôvera vyústila v právoplatné rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku po obdobie viac ako 8 rokov. Žalobca sa nestotožňuje s formalistickým a „dehumanizačným“

prístupom Sociálnej poisťovne pri odňatí starobného dôchodku, ktoré odňatie aj s ohľadom na svoju
ostatnú argumentáciu považuje za neprípustné a nelegitímne. Zdôraznil, že sa cíti byť ukrátený na
svojichprávachodňatímstarobnéhodôchodku,keďžejehopriamymdôsledkomjeneprimeranézníženie
jeho hmotného zabezpečenia v starobe a vzhľadom na svoje vek i zdravotný stav si už žalobca
nemôže zabezpečiť náhradu za túto stratu príjmu. Nakoniec vyslovil aj vnútorné presvedčenie o stratégii

žalovanej smerujúcej k naťahovaniu času až kým nenastane objektívna skutočnosť smrti žalobcu.

7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2022 zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia
tak po formálnej aj obsahovej stránke a žalobné námietky považovala za nedôvodné. Žalobca v replike
zo dňa 12.12.2022 zotrval na žalobnej argumentácii. Žalovaná nereagovala na výzvu súdu z 03.01.2023

a dupliku nepodala.

8. Súd prípisom z 20.02.2024 vyzval Ministerstvo vnútra SR na oznámenie, či ním bol žalobcovi
priznaný starobný dôchodok, na ktorú výzvu reagovalo ministerstvom oznámením z 27.02.2024, v
ktorom uviedlo, že v súvislosti s postúpenou žiadosťou žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku z

30.08.2013 a o priznanie starobného dôchodku z 18.06.2008 zo strany Sociálnej poisťovne požiadalo
ministerstvo Sociálnu poisťovňu o prevod poistného za príslušné obdobie na účet ministerstva, pričom
podľa zaužívanej praxe sa poistné prevádza až po právoplatnom skončení súdneho konania o odňatí
starobného dôchodku, a preto ministerstvo prerušilo konania o postúpených žiadostiach žalobcu aždo prevodu poistného. Ministerstvo tiež oznámilo, že do konania o postúpených žiadostiach zahrnulo
aj žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podanú ministerstvu ešte dňa 11.10.2001, ktorá bola v
pôvodnom konaní vedenom o nej ukončená vydaním oznámenia, že pre žalobcu je ku dňu 01.10.2001

výhodnejšie poberanie výsluhového príspevku ako poberanie starobného dôchodku, pričom rozhodnutie
vo veci vydané nebolo. Zároveň ministerstvo zdôraznilo, že vybavenie žiadosti o starobný dôchodok
(bez rozhodnutia) nebol v minulosti výnimkou a poberatelia výsluhových dávok ho akceptovali. Podľa
ministerstva tým, že žalobca netrval na rozhodnutí o jeho žiadosti o starobný dôchodok si tak
konkludentne vybral poberanie výsluhového príspevku aj po dovŕšení dôchodkového veku. Tiež uviedlo,

že prihliada na každú žiadosť o starobný dôchodok, o ktorej nebolo rozhodnuté, podanú poberateľmi
výsluhových dávok, opäť preverí všetky podklady a vyžiada si od Sociálnej poisťovne prevod poistného,
následne vypočíta výšku starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku a porovná ho s výškou poberanej
výsluhovej dávky k rozhodujúcemu dňu a vyzve žiadateľa, aby si vybral, ktorú z uvedených dávok chce
do budúcna poberať a podľa následnej voľby vydá ministerstvo rozhodnutie vo veci. Takýto postup
si zvolilo ministerstvo aj v prípade žalobcu, avšak nakoľko doposiaľ nebolo Sociálnou poisťovňou

prevedené poistné, nemohlo ministerstvo pristúpiť k výpočtu výšky starobného dôchodku žalobcu a k
porovnaniu s výškou poberanej výsluhovej dávky po jej zvýšení podľa § 67 ods. 4 citovaného zákona
a následne k výzve žalobcu na voľbu medzi týmito dávkami, nakoľko poberať môže len jednu z
uvedených dávok (a to zrejme na názor prezentovaný ministerstvom v úvode svojho oznámenia, že
v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí publikovanom v zbierke stanovísk a rozhodnutí

pod č. R 55/2011 môže byť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok posúdená ako žiadosť o zvýšenie
dávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.). S obsahom tohto oznámenia ministerstva boli
účastníci oboznámený na pojednávaní konanom 22.03.2024, a následne im predmetné oznámenie bolo
aj elektronicky doručené.

9.Napojednávaníkonanomdňa22.03.2024anáslednedňa12.04.2023žalovanázotrvalanasprávnosti
napadnutého rozhodnutia. Žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii s tým, že prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne nad rámec tejto argumentácie osobitne zdôraznil, že za rozhodujúcu
skutočnosť v danej veci považuje to, že žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku a bol mu
priznaný až od dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov od 11.06.2008 a nie spätne za

tzv. prechodné obdobie rokov 2000 až do 31.12.2003. A z uvedeného dôvodu nie sú na prípad žalobcu
aplikovateľné závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovanom v zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č 41/2016, keďže išlo o odlišnú skutkovú situáciu, keď sa rozhodovalo o priznaní dôchodku aj za
obdobie pred 31.12.2003. Tiež zdôraznil, že svoju voľbu poberať starobný dôchodok až od dosiahnutia
všeobecného dôchodkového veku 62 rokov deklaroval nielen neformálne, ale písomným prejavom vo

svojej žiadosti z 18.06.2008. Zdôraznil, že nevzhliada ani prekážku v podobe poberania výsluhového
príspevku, ktorý je dávkou odlišnou od starobného dôchodku, a to s opätovným poukazom najmä na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 a 9So/138/2011. Nad rámec dôvodov žaloby
na podporu danosti právomoci žalovanej poukázal na čl. 15 Dohovoru č. 128 podľa ktorého „Krytou
sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku“. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom záhlavia a

výrokovej časti napadnutého rozhodnutia doplnil, že žalovaná nevyužila ustanovenia pre potencionálnu
opravu tejto chyby. V reakcii na oznámenie ministerstva doručené správnemu súdu žalobca uviedol,
že z tohto oznámenia je zrejmé, že starobný dôchodok mu ani ministerstvom nebol doposiaľ priznaný.
Žalobca uviedol, že starobný dôchodok mu Sociálnou poisťovňou prestal byť vyplácaný počnúc odo dňa
jeho odňatia t. j. od 14.10.2016, čo potvrdila aj žalovaná na pojednávaní.

III.
Relevantná právna úprava

10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení účinnom do 31.12.2020,

zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré
vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1. [Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., v znení účinnom do
31.12.2020, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) zamestnanci zúčastnení na nemocenskom
poistení, b) vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a
Slovenskej informačnej služby, c) samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, d) osoby

zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v § 11.]

11. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2020, ak zamestnanie
trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho ako náhradná doba: doba nezamestnanosti.12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021, zamestnaním na účely
tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené

v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods.
2 písm. c). Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako
zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov. [Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od
01.01.2021, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) zamestnanci zúčastnení na nemocenskom
poistení,b) vojaci, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a ktorým za výkon

profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a
Slovenskej informačnej služby, c) samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené a) spolupracujúce
osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení, b) osoby

zárobkovo činné v cudzine, c) osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení
a dobrovoľne pokračujú v účasti na dôchodkovom zabezpečení.]

13. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021 (v znení novely
zákonom č. 446/2000 Z. z.), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajá sa doňho ako náhradná

doba: doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu.

14. Podľa§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2021 (v znení novely zákonom
č. 446/2000 Z. z.), doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001

podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná.

15. Podľa § 14 ods. 8 písm. b) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, štát platí poistné na
nemocenské poistenie za uchádzačov o zamestnanie nepoberajúcich hmotné zabezpečenie. V ods. 9
tohto ustanovenia sú uvedené osoby, za ktoré platí štát poistné na dôchodkové zabezpečenie. Podľa

ods. 11 tohto ustanovenia, Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.

16. Podľa § 129 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. označenej ako „Sociálne zabezpečenie vojakov
z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy“, pre

vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania,
pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí
boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len
„vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

17.Podľa§130ods.1piatejčastizákonač.100/1988Zb.,službavojakovzpovolania(ďalejlen„služba“)
vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov
vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely
dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

18. Podľa § 132 ods. 1 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu v ostatných prípadoch.

19. Podľa § 142 ods. 4 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia
rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti
Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej
výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

20. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.21. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(účinného od 01.07.2002), ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu
starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar

sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o
zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,33e) [pozn. odkaz na § 261 ods. 3 a §
293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.] vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania
dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.

decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné
poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok
na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu33e) v
takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia.

22. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa
§ 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a tento nárok
trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške,
v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

23. Podľa § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov
a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov.

24. Podľa§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku
poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku
na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok,
invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku
na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma

nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane
úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce
obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto
rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8
platia rovnako.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

25. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny

súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je
od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023
príslušný Správny súd v Košiciach.

26. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a
2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods.
1 SSP), po nariadení pojednávania meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zákonnom

rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.

27. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa

31.05.2022, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 07.09.2016 o odňatí
starobného dôchodku žalobcovi počnúc od 14.10.2016.28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná potom ako vyhovela žiadosti žalobcu o
priznanie starobného dôchodku a priznala mu starobný dôchodok počnúc od dosiahnutia veku 62 rokov
t. j. od 11.06.2008 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a tento dôchodok dvakrát samostatnými

rozhodnutiami zvyšovala, majúc za to, že na rozhodovanie o ňom je kompetentná [rozhodnutie o
priznaní zo dňa 04.07.2008 a rozhodnutia o zvyšovaní 30.09.2008 a 13.09.2012], svoju kompetentnosť
prehodnotila. A to prvýkrát pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o prepočítanie výšky starobného dôchodku
a následne, keď starobný dôchodok od 14.10.2016 žalobcovi odňala pre nedostatok svojej kompetencie
o ňom rozhodovať [rozhodnutie zo dňa 07.09.2016]. Po zrušení prvého potvrdzujúceho rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej rozhodnutím kasačného súdu [rozhodnutie zo dňa 15.12.2016 zrušené
rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020] generálny riaditeľ žalovanej
napadnutým rozhodnutí zo dňa 31.05.2022 prvostupňové rozhodnutie o odňatí dôchodku opätovne
potvrdil.

29. Žalovaná pri určení nedostatku svojej kompetencie vychádzala z judikátu R 41/2016 zverejneného

v čiastke 5/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „Aplikácia ustanovení § 132
a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je vylúčená
pri nárokoch na starobný dôchodok policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto
dňu nepretržite zamestnaný.“, konkrétne podľa záverov tohto judikátu nie je vylúčená aplikácia § 142
ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ustanovujúca právomoc osobitných orgánov sociálneho zabezpečenia

na rozhodovanie o starobných dôchodkov osobitných skupín poistencov (okrem iných policajtov) za
predpokladu ak nárok na starobný dôchodok vznikol do 30.06.2002 (t.j. do účinnosti zákona č. 328/2002
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2002 a ktorý v ustanovení § 143a, bod 1 vylučuje použitie
§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. od 01.07.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov) ak
policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.

30. Správny súd na úvod pripomína, že vyčlenením osobitného systému sociálneho zabezpečenia
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (okrem iných profesií v prípade vojakov prvýkrát
zákonom č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.05.1998 a následne zákonom č. 328/2002 Z. z. a v
prípade policajtov prvýkrát zákonom č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2002) vzniknuté otázky

právomoci - kompetencie osobitných orgánov sociálneho zabezpečenia označených v § 142 ods. 4
zákona č. 100/1988 Zb. resp. Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobných dôchodkov, na ktoré
vznikol nárok pred týmto vyčlenením podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. (s ohľadom na úpravu v § 103
bod. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. resp. § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o vylúčení použiteľnosti
ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov počnúc

účinnosťou novej osobitnej zákonnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia), boli riešené a ustálené
následnou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Takýmto rozhodnutím je záväzný judikát č.
41/2016, pričom v ňom formulované závery neboli prekonané ani neskoršou rozhodovacou činnosťou
Najvyššieho súdu SR a následne Najvyššieho správneho súdu SR. Nakoniec obdobné závery boli
Najvyšším súdom SR vyslovené aj v zjednocujúcom stanovisku jeho správneho kolégia č. Snj 24/2020

zo dňa 17.06.2020, a to ako výnimka zo všeobecnej kompetencie Sociálnej poisťovne označená v bode
3. písm. a) tohto stanoviska.

31. Z predmetného judikátu R 41/2016 vyplýva, že pre určenie kompetentného orgánu aplikovaním
záverov tohto judikátu je rozhodujúce posúdenie dvoch skutočnosti, a to času vzniku nároku na starobný

dôchodok a nepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
žalovaná v posudzovanej veci obe rozhodné skutočnosti vyhodnotila tak, že pri aplikovaní záverov tohto
judikátu vylučujú jej kompetentnosť pre rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu.

32.Vovzťahukprvejrozhodnejskutočnosti(časvznikunárokunastarobnýdôchodok) žalovanádospela

k záveru, že žalobcovi vznikol starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov dňa 11.06.2001, t. j. pred
účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý záver oprela o potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa
25.11.2013 o hodnotení doby služby žalobcu v období od 01.06.1978 do 30.09.1999 v I. kategórii funkcii,
čím dosiahnutie doby služby v tejto kategórií funkcií v trvaní najmenej 20 rokov zakladá vznik nároku
na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom veku

55 rokov.

33. Vo vzťahu k druhej rozhodnej skutočnosti (nepretržitosť zamestnania ku 30.06.2002) žalovaná
dospela k záveru, že žalobca nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok (po 11.06.2001) nepretržitezamestnaný ku dňu 30.06.2002 (t. j. ku dňu predchádzajúcemu dňu nadobudnutia účinnosti zákona č.
328/2002 Z. z.), ktorý záver odôvodnila tým, že obdobie evidovanej nezamestnanosti po vzniku nároku
na dôchodok bez vyplácania podpory v nezamestnanosti v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č.

100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2001 nie je zamestnaním, a preto zamestnanie žalobcu po
vzniku nároku na dôchodok nebolo nepretržité ku dňu 30.06.2002.

34. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj aplikability označeného judikátu
považoval správny súd za rozhodujúce, či tieto vyššie zhrnuté skutkové a právne závery žalovanej o

časevznikunárokunastarobnýdôchodokanepretržitostizamestnaniažalobcuvychádzajúzdostatočne
zisteného skutkového stavu veci a jeho správneho právneho posúdenia.

35. Žalobca narodený XX.XX.XXXX dosiahol vek 55 rokov dňa 11.06.2001, vek 57 rokov dňa 11.06.2003
a vek 62 rokov dňa 11.06.2008.

36. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca dosiahol dobu služobného pomeru v trvaní viac ako
25 rokov, služobný pomer skončil ku dňu 30.09.1999 vo veku 53 rokov pred dosiahnutím dôchodkového
veku a počnúc od 01.10.1999 je poberateľom výsluhového príspevku podľa § 210 a § 211 ods.
1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. (ktorý je v zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. od
01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok). Pre výpočet výsluhového príspevku bola rozhodná len

doba služobného pomeru a nie doba civilného zamestnania. Žalobcovi na určenie sumy výsluhového
príspevku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.09.1969 do 31.08.1970 a doba
služobného pomeru od 01.08.1974 do 30.09.1999, spolu doba v trvaní 26 rokov a 67 dní.

37. Obdobia dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní boli žalobcovi prvýkrát zhodnotené v

starobnom dôchodku, ktorý mu bol prvýkrát na jeho žiadosť priznaný žalovanou počnúc od 11.06.2008
a následne odňatý počnúc od 14.10.2016, ako je to vyššie vymedzené.

38. Žalobca podľa osobného listu dôchodkového poistenia dosiahol nasledovné doby dôchodkového
poistenia v civilnom zamestnaní: pred služobným pomerom od 01.09.1960 do 31.07.1974 (bez obdobia

od 10.03.1965 do 31.08.1965 a bez obdobia od 01.09.1969 do 31.08.1970, obdobie vojenskej služby)
a následne po služobnom pomere od 01.10.1999 do 10.06.2008 (bez obdobia od 01.01.2001 do
17.02.2002), spolu doba v trvaní 20 rokov a 5 dní.

39. Žalobca bol podľa potvrdenia Okresného úradu práce Levoča zo dňa 14.03.2002 po skončení

služobného pomeru evidovaný ako nezamestnaný v období od 01.10.1999 do 17.02.2002, a z toho
podporu v nezamestnanosti poberal v období od 01.10.1999 do 30.06.2000. Následne bol žalobca
zamestnaný u Slovenskej správy ciest v období od 18.02.2002 do 31.12.2003.

40. Správny súd má za to, že z judikatórnej požiadavky nepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002

(pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dňom 01.07.2002) pre danosť príslušnosti
Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom dôchodku bývalého policajta priamo vyplýva, že je
relevantná len v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.
z. t. j. pred 01.07.2002.

41. Vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok vo veku 55 rokov pred účinnosťou zákona č. 328/2002
Z. z., ako to ustálila žalovaná, nie je možné v okolnostiach danej veci podľa správneho súdu považovať
zaskutočnosťnesporneadostatočnepreukázanú.Posúdeniečasuvznikunárokunastarobnýdôchodok
pred alebo po účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. teda dosiahnutím veku 55 rokov (dňa 11.06.2001
t. j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. pred 01.07.2002) alebo dosiahnutím veku 57 rokov

(11.06.2003 t. j. po účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.) je v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
priamo závislé od toho, či žalobca dosiahol dobu zamestnania (služby) v prvej kategórii funkcii v rozsahu
aspoň20-tichrokov.Dôkaz,oktorýopieražalovanázistenieodosiahnutídobyslužbyvI.kategóriifunkcii
v rozsahu najmenej 20 rokov – oznámenie Ministerstva vnútra zo dňa 25.11.2013 sa nejaví ako dôkaz
dostačujúci pre takéto zistenie, a to najmä vzhľadom na absenciu zisťovania profesijného zaradenia

žalobcu min. v období služby hodnotenej ministerstvom (spätne) v oznámení z 25.11.2013 ako služby
I. kategórie funkcií, teda na absenciu ozrejmenia dôvodov a podkladov takého hodnotenia služby v
aktuálno čase jej výkonu. Požiadavka dôkladného zistenie skutočného stavu veci v tomto smere je
umocnená tým, že práve aj v nadväznosti na dôsledky vyplývajúce z obdobia služby v I. kategórii funkciiformulovala žalovaná dôvodnosť tak závažného zásahu do existujúceho stavu dlhoročného poberania
starobného dôchodku ako je jeho odňatie. V kontexte uvedeného sa preto javí ako opodstatnená
aj žalobná námietka, že v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom rozsudku zo dňa

27.05.2020 žalovaná nekonala a nevyzvala žalobcu na špecifikovanie jeho profesijného zaradenia.

42. V prípade vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo veku 55 rokov pred účinnosťou
zákona č. 328/2002 Z. z., ako to ustálila žalovaná (kedy jedine môže byť relevantné posudzovanie
nepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2002 pre existenciu právomoci žalovanej k rozhodovaniu o

starobnom dôchodku) má správny súd za to, že judikatórnu požiadavku nepretržitosti zamestnania ku
dňu 30.06.2002 pre danosť kompetencie Sociálnej poisťovne rozhodovať o starobnom dôchodku, na
ktorý vznikol nárok podľa § 132 zákon č. 100/1988 Zb. pred 30.06.2002, nie je možné stotožňovať s
existenciou nepretržitej doby účasti na dôchodkovom poistení počnúc od vzniku nároku na starobný
dôchodok až ku dňu 30.06.2002. Teda „nepretržitosť trvania zamestnania“ nie je možné posudzovať
v intenciách a podľa kritérií, podľa ktorých sa zamestnanie a jeho trvanie, resp. v nadväznosti na

to náhradné doby, posudzujú z hľadiska dosiahnutej doby účasti na dôchodkovom poistení, ktorá je
rozhodná pre splnenie podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok.

43. Požiadavka „nepretržitosti zamestnania k 31.12.2003“ je v zákonnej úprave použitá v ustanovení §
261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to ako kritérium aplikovania hmotnoprávnej

úpravypreurčeniesumydôchodku,naktorývznikolnárokzaúčinnostizákonač.100/1988Zb. účinného
do 31.12.2003 (teda aplikovania starej úpravy v zákone č. 100/1988 Zb., za účinnosti ktorej vznikol nárok
alebo novej úpravy v zákone č. 461/2003 Z. z.). Podmienkou (kritériom) aplikácie novej úpravy je, že
poistenec „je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a
nepoberal starobný dôchodok (...)“ Predmetné ustanovenie tak nerieši otázku právomoci/kompetencie,

ale len otázku aplikovateľnej hmotnoprávnej úpravy na určenie sumy dôchodku.

44. Požiadavka „nepretržitosti zamestnania k 30.06.2002“ ako kritérium určenia kompetentného orgánu
na rozhodovanie o starobnom dôchodku (danosti právomoci Sociálnej poisťovne alebo osobitného
orgánu sociálneho zabezpečenia) bola formulovaná výlučne judikatúrou, a to v nadväznosti vyčlenenie

osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo všeobecného zákonom č. 328/2002 Z. z., bez zmeny
všeobecnej právnej úpravy dôchodkového zabezpečenie zákonom č. 100/1988 Zb., ktorá zostala
naďalej účinná až do 31.12.2003. Preto vymedzenie obsahu tejto požiadavky nesmie opomínať jej
zmysel a účel, ktorý podľa správneho súdu spočíva v kontinuite (civilnej) zárobkovej činnosti dotknutých
osôb po vzniku nároku na starobný dôchodok s dôrazom na kontinuitu k momentu zmeny právnej úpravy

vyčlenením osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému, a nie s dôrazom
na pokrytie celého obdobia od vznik nároku na starobný dôchodok účasťou na dôchodkovom poistení.

45. Preto samotná okolnosť, že žalobca bol v období od 11.06.2001 (kedy dosiahol vek 55 rokov a kedy
mu podľa žalovanej vznikol nárok na starobný dôchodok) do 17.02.2002 evidovaný ako nezamestnaný

bez poberania dávky v nezamestnanosti a uvedené obdobie v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č.
100/1988Zb.vzneníúčinnomod01.01.2021vspojenís§8ods.1a§6ods.1,2zákonač.100/1988Zb.
nezakladáúčasťnadôchodkovompoistení,neodôvodňujenesplneniekritérianepretržitostizamestnania
ku dňu 30.06.2002 pre danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o jeho starobnom
dôchodku. A to vzhľadom k tomu, že žalobca bol následne počnúc od 18.02.2002 až do 10.06.2008

zamestnaný v pracovnom pomere, teda aj ku dňu 30.06.2002 a následne aj ku dňu 31.12.2003.

46. V danej veci nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že nejde o rozhodovanie o priznaní
starobného dôchodku, ale o jeho odňatí po ôsmich rokoch jeho poberania, keď bola postupom
žalovanej vytvorená situácia, kedy žalobca napriek svojmu nespornému právu mať zhodnotené v

dávkach starobného zabezpečenia celé obdobie účasti na dôchodkovom poistení, má zhodnotené v ním
poberanej dávke len obdobie 26 rokov služobného pomeru (v spojení s vojenskou službou). Pritom už
viac ako sedem rokov od odňatia starobného dôchodku počnúc od 16.10.2016 nemá v žiadnej dávke
dôchodkového zabezpečenia zhodnotené obdobie účasti na dôchodkovom poistení titulom tzv. civilného
zamestnania v trvaní 20 rokov. Teda nebolo možné opomenúť, že ide o rozhodnutie žalovanej o odňatí

starobného dôchodku, ktoré vyvolalo závažný zásah do už existujúceho a dokonca postupom žalovanej
konštituovaného právneho stavu priznania a dlhodobého poberania starobného dôchodku žalobcom, v
ktorom bola doba jeho účasti na dôchodkovom poistení titulom civilného zamestnania v plnom rozsahu
zhodnotená.47. V tejto súvislosti tiež nebolo možné opomenúť, že Ministerstvo vnútra SR, ako orgán podľa názoru
žalovanej kompetentný na rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu, pokračovanie v konaní o jemu

žalovanou postúpených žiadostiach žalobcu o priznanie a o zvýšenie starobného dôchodku, podmieňuje
právoplatnosťou rozhodnutia žalovanej o odňatí tohto dôchodku a prevedením poistného zo strany
žalovanej v zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., zamýšľanú aplikáciu ktorého ustanovenia na
posúdenie žiadostí žalobcu súčasne avizuje. Teda aplikáciu pojednávajúceho o zvyšovaní starobných
dôchodkov, na výplatu ktorých vznikol nárok pred 01.01.2004, čo zjavne nie je prípad žalobcu (u ktorého

nárok na výplatu vznikol až podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 11.06.2008 a nie
skoršou žiadosťou na ktorú poukazuje ministerstvo aj v spojení so skutočnosťou, že na nej žalobca
netrval).Uvedenýpostojapostupministerstvapodporujenázoržalobcuotom,žesaministerstvonehlási
bezvýhradne k svojej kompetencie, ktorá okolnosť len umocňuje závažnosť zásahu do práv žalobcu
odňatím starobného dôchodku bez toho, že by ministerstvo, ako orgán kompetentný podľa žalovanej,
o jeho priznaní rozhodol.

48. K nosnej žalobnej argumentácii žalobcu, že pre danosť kompetenciu žalovanej je rozhodné že
žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku a tento mu bol priznaný až od dosiahnutia všeobecného
dôchodkové vecku 62 rokov počas účinnosti zákona č 461/2003 Z. z., správny súd konštatuje, že
vznik nároku na starobný dôchodok je vymedzený objektívnymi skutočnosťami (dosiahnutie veku a

doby účasti na dôchodkovom poistení) a samotná okolnosť, kedy a odkedy žiadal žalobca o priznanie
starobného dôchodku uvedené neovplyvňuje. V danom prípade nezávisle od vyššie uvedených záverov,
pri nesporne dosiahnutej dobe služby žalobcu najmenej v trvaní 20 rokov žalobcovi vznikol nárok na
starobný dôchodok vždy za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. podľa § 132 ods. 1 písm a) alebo b), teda
dosiahnutím veku 55 alebo 57 rokov, a nie podľa zákona č. 461/2003 Z z. účinného až od 01.01.2004.

Úprava v ustanovení § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje len určenie sumy starobného
dôchodku, na ktorý vznikol nárok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., podľa neskoršieho predpisu t.
j. zákona č. 461/2003 Z. z. za podmienky, že poistenec „je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok“. Preto takto koncipovanú
žalobnú námietku správny súd nevyhodnotil v intenciách vyššie uvedených dôvodov svojho rozhodnutia

ako relevantnú pre určenie kompetencie žalovanej a posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

49. K ostatnej žalobnej argumentácii žalobcu, správny súd konštatuje, že samotná odlišnosť dávky
výsluhového príspevku (ktorý nie je dávkou podľa zákona č. 328/2002 Z. z. len sa považuje za výsluhový
dôchodok po jeho účinnosti) a starobného dôchodku, tak čo do podmienok vzniku týchto nárokov, aj

výpočtu sumy týchto nárokov nie je sporná, avšak pre posúdenie kompetencie žalovanej a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia je relevantná len v intenciách vyššie uvedených záverov správneho súdu.

50. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom záhlavia a výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, správny
súd konštatuje, že ide o také formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré nie sú spôsobilé

vyvolať jeho nezákonnosť, a preto túto námietku nehodnotil ako dôvodnú.

51. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobnej argumentácii dôvodí danosť kompetencie žalovanej na
rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku aj ustanoveniami článkov 15, 30 a 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, správny súd konštatuje, že predmetný dohovor v

označených ani iných ustanoveniach nerieši kompetenčné otázky. Ak podľa článku 15 tohto dohovoru
krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, k uvedenému sa správny súd už vyjadril
vyššie v súvislosti s nosnou žalobnou námietkou a objektívnymi skutočnosťami rozhodnými pre
vznik nároku na starobný dôchodok (vrátane veku). Podľa článku 30 „Vnútroštátne zákonodarstvo
zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné,

starobné a pozostalostné dôchodky.“ Predmetné ustanovenie dohovoru je v danej veci relevantné a bolo
zohľadnenévintenciáchvyššieformulovanýchzáverovsprávnehosúdu. Pokiaľideoúpravuobsiahnutú
včlánku33dohovoru,správnysúdkonštatuje,žejeňounepriamoriešenéajpokrytievšetkýchdôbúčasti
na dôchodkovom poistení dávkami dôchodkového zabezpečenia, pričom v danej veci nebolo sporným,
že žalobcovi prináležia dávky za všetky doby jeho poistenia, spornou je otázka kompetentného orgánu,

ktorý o nich má rozhodnúť, čo označený článok nerieši.

52. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. písm. c) a e)
SSP, z dôvodu, že napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej vychádzaloz nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tieto rozhodnutia žalovanej zrušil. (výrok I.)

53. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný, ak opätovne pristúpi k odnímaniu
starobného dôchodku žalobcu.

54. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech. Nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú
náhradu trov konania voči žalovanej. (výrok II.) O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443
ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o
kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).