Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 18, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 19C/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202235
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3822202235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Igorom
Gažíkom, advokátom so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, proti žalovanej: E. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, o ochranu súkromia a ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zdržať sa zásahov do súkromia a vlastníckeho práva žalobcov umiestnením okien
nadomesúpisnéčísloXXX,zapísanomnalistevlastníctvač.XXX,katastrálneúzemieC.,obecC.,okres
C., orientovaných smerom k pozemku C KN parcela č. 349/2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie C., obec C., okres C.; uvedené sa nevzťahuje na jedno neotvárateľné a nepriehľadné

okno na prízemí domu súpisné číslo 171 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C.,
obec C., okres C.; a stav tomu nezodpovedajúci napraviť odstránením ostatných okien.

II. Žalovaná je povinná odstrániť presah strešnej roviny rodinného domu súpisné číslo XXX, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., vrátane odkvapových rúr zasahujúci do pozemku
C KN parcela č. 349/2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres
Prievidza nad 50 cm.

III. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania v časti ochrany súkromia nepriznáva.

V. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v časti ochrany vlastníckeho
práva (negatórna žaloba) v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

VI. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 50 % s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

VII. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50 % s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do

vlastníckeho práva žalobcov:
? umiestnením okien alebo otvorov na dome s.č. XXX zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C.,
okres C. orientovaných smerom k pozemku C KN parc.č. 349/2, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. C.,
obec C., okres C., uvedené sa nevzťahuje na jedno neotvárateľné a nepriehľadné okno na prízemí domus.č. 171 zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres C.; a stav tomu nezodpovedajúci napraviť
odstránením ostatných okien,
? vybudovaním strešnej roviny vrátane odkvapových rúr presahujúcej 50 cm do pozemku C KN parc.č.

349/2, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. C., obec C., okres C. a stav tomu nezodpovedajúci napraviť
odstránením presahujúcej časti strechy.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v obci C. ako stavebnom úrade sa vedie konanie o dodatočnom povolení
zmeny stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXX označenej ako rodinný dom súp. č. XXX, ležiacom

na pozemku C KN parc. č. 347/2 v katastrálnom území C., obec C., okres C., F. G. E. D., bytom C. H.
XXX bez stavebného povolenia. Vo veci prebehli dve ústne pojednávania, na ktorých žalobcovia uplatnili
námietky, ktoré stavebný úrad vyhodnotil ako občiansko-právne, prekračujúce rozsah jeho právomocí
alebo spolupôsobiacich orgánov, odkázal ich na súdne konanie a stavebné konanie prerušil.
Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo 172
postavenom na pozemku C KN parc. č. 352/1, garáže a hospodárskej stavby postavených na pozemku

C KN parc. č. 352/3, pozemku C KN parc. č. 349/2 – záhrada o výmere 339 m2, pozemku C KN parc.
č. 352/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2 a pozemku C KN parc. č. 352/3 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 68 m2 zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C., obec C..

Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na

pozemku C KN parc. č. 347/2, pozemku C KN parc. č. 345 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78
m2, pozemku C KN parc. č.346/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, pozemku C KN parc.
č. 347/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2, pozemku C KN parc. č.347/2 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 94 m2, pozemku C KN parc. č. 352/2 – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 95 m2, pozemku C KN parc. č. 352/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 zapísaných

na LV č. XXX pre kat. úz. C., obec C..

Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti v pokoji užívajú už od roku 1998, kedy tieto kúpili. Dom je situovaný
na severozápadnom kraji pozemkov. Prevažná väčšina okien (4) je situovaná do dvora, ktorý sa
nachádza medzi domom žalobcov a domom žalovanej. Vchod na pozemok je zo severnej časti pozemku

z miestnej komunikácie. Na stranu západného suseda majú žalobcovia len okno od WC, aj to prekryté
zástenou. Do ulice majú žalobcovia 2 okná z obývačky a hosťovskej izby. Všetky ostatné okná majú do
dvora. Medzi domom žalobcov a domom žalovanej je v zadnej časti pozemku umiestnená prestrešená
letná kuchyňa s posedením a ohniskom, bazén (nachádza sa iba 4 m od okna kúpeľne na nehnuteľnosti
žalovanej) a ovocné stromy. Keď to počasie dovolí, žalobcovia trávia veľa času v priestoroch letnej

kuchyne, dvora a záhrady.

Žalobcovia doteraz neboli v práve voľného užívania pozemku a ochrany súkromia nijako rušení,
nakoľko susedný dom, dnes patriaci žalovanej, nemal do dvora žalobcov otočené žiadne okno. Tak
ako on boli situované a riešené aj ostatné domy v tejto časti obce. To sa týka i západnej steny,

ktorá smeruje do dvora ďalšieho suseda. Aj ostatní susedia sa prispôsobili a zohľadňujú miestne
pomery s tým, že obyvatelia rodinných domov chcú mať väčšie súkromie, také ako sa predpokladá
pri bývaní v podobných nehnuteľnostiach. Z tohto dôvodu navzájom rešpektujú právo na súkromie po
stránke vizuálnych i zvukových vnemov. Takýto postoj zachovávajúci ochranu súkromia žalobcovia ako
starousadlíci rešpektovali a je rešpektovaní aj od novousadlíkov. Napríklad sused za domom žalobcov

si so žalobcami predom dohodol, akým spôsobom chce rekonštruovať svoj rodinný dom tak, aby im
nezasahoval do súkromia.

Žalovaná kúpila susediacu nehnuteľnosť v roku 2019. Tento starší rodinný dom bol v stave primeranom
svojmu veku, hoci predtým nebol obývaný cca 10 rokov. Bol spôsobilý na bývanie, ale len v kvalite, v akej

bol pôvodne postavený. Bol postavený ako klasický dedinský rodinný dom po prvej svetovej vojne. Mal
približne 100 rokov. Rodinnému domu nehrozilo zrútenie alebo niečo podobné. Uvedenú nehnuteľnosť
začala žalovaná upravovať bez stavebného povolenia. Žalobcovia v rámci dobrých susedských vzťahov
nechceli robiť žiadne rozbroje a ponechali susedu - žalovanú, nech si upravuje dom podľa svojich
predstáv. Ona ich vopred informovala, čo zamýšľa urobiť a takto sa i dohodli, keď jej žalobca 1/ povolil

jedno okno na prízemí do kúpeľne nepriehľadné a neotvárateľné. Takto by získala do kúpeľne na prízemí
denné svetlo bez toho, že by ohrozovala právo žalobcov na súkromie. So žalovanou sa žalobcovia
dohodli, že neumiestni žiadne okná na strechu do podkrovia z ich strany. Žalovaná zhodila strechu,
spevnila a navýšila obvodové múry, spravila na nich veniec, pridala dva rady tehál, urobila ďalší veniec aukončila to sedlovou strechou. Strechu pokryla krytinou s tým, že teraz strešná rovina (strecha- strešná
krytina) zasahuje do pozemku žalobcov cca 96 cm. Pôvodne strešná rovina presahovala na pozemok
žalobcov len cca 50 cm, nakoľko pozemok žalobcov siaha až k domu žalovanej.

Keď si žalobcovia všimli, že žalovaná začala umiestňovať okná na strechu, podal žalobca 1/ dňa 22. 02.
2021 žiadosť o vykonanie stavebného dohľadu. Stavebný úrad mu listinou zo dňa 29. 02. 2021 oznámil
výsledok štátneho stavebného dohľadu záverom ktorého bolo, že žalovaná bola orgánom vyzvaná na
okamžité zastavenie stavebných prác. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaná plynule pokračovala v

ďalších prácach a osadila si okná na stranu od dvora žalobcov, pritom jej nič nebránilo osadiť okná na
stranu do svojho dvora.

Stavebný úrad na základe výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 25. 02.
2021 a dňa 01. 03. 2021 začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby súp. č.
171. Vo veci prebehlo dňa 15. 02. 2022 ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uplatnili výhrady voči

projektu a vykonaniu stavby. Žalovaná po odchode účastníkov z tohto pojednávania predložila úradu
upravený projekt svojho rodinného domu. Dňa 26. 04. 2022 nasledovalo ďalšie ústne pojednávanie,
na ktorom žalobcovia vyslovili svoje výhrady smerujúce k ochrane ich vlastníckeho práva a k ochrane
súkromia. Nakoľko správny orgán nebol oprávnený prejednávať ochranu vlastníckeho práva a práva na
súkromie v takomto rozsahu, odkázal ich na konanie na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v stanovenej

lehote podali žalobu.

Žalobcovia v žalobe poukazovali na Európsky dohovor o ľudských právach, Ústavu Slovenskej republiky,
Trestný zákon, zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, Stavebný zákon, pričom uviedli, že
v danom prípade chcú argumentovať najmä právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v Občianskom

zákonníku (§§ 11, 12, 13,16,123,127).

Žalovanázasahujedovlastníckehoprávažalobcovtýmspôsobom,ževzhľadomknarušenémuprávuna
nerušené užívanie majetku a na súkromie, ktoré sa predpokladá vo zvýšenej miere vlastníkom rodinných
domov dochádza k jeho znehodnoteniu ako i hodnoty ich nehnuteľnosti. K narušeniu práva na súkromie

bude dochádzať a dochádza tým, že žalovaná zasiahla do vlastníckeho práva a práva na súkromie tým,
že umiestnila 3 okná na poschodí smerom do dvora žalobcov. Má jedno okno na prízemí smerom do
záhrady žalobcov a chce tam umiestniť ešte jedno. S oknom na prízemí súhlasili, ale nie s takým aké
vykonala, ale s nepriehľadným a neotvárateľným. Je počuť každé ich slovo a tiež je aj možné pozerať,
čo sa na záhrade deje, kto vchádza do ich domu a pod. Takto dochádza k vyzeraniu, pozorovaniu a

počúvaniu v značnom rozsahu, ktorému v prípade negatívneho súdneho rozhodnutia sa nebudú môcť
nijako brániť.

Žalovaná zasiahla do vlastníctva nehnuteľností i tým, že predĺžila krovy strechy (strešnú rovinu) asi o 50
cm smerom nad pozemok žalobcov a podľa projektu má byť presah až jeden meter. Týmto dochádza

k zosuvu snehu priamo na ich pozemok a časti pozemku tieni. Voči pôvodnému umiestneniu strešnej
roviny nemajú námietky, lebo takýto bol stav aj v minulosti. Zároveň žalovaná zvýšila výšku domu o
asi jeden meter, a tak dochádza k čiastočnému tieneniu záhrady, voči čomu však nemajú námietky.
Žalovaná chce umiestniť na prízemie do technickej miestnosti tepelné čerpadlo, v ktorej chce ponechať
okno a vetranie smerom na pozemok žalobcov. Uvedené zariadenie vydáva značný hluk, čo ich bude

rušiť a to i v noci.

Žalobcovia namietajú, že žalovaná úmyselne dom rekonštruovala tak, že zasiahla do nášho práva
na súkromie a do vlastníckeho práva. Nemieni ho rešpektovať a v zásade žalobcov a stavebný úrad
postavila pred hotovú vec, lebo stavba už stojí nerešpektujúc pritom rozhodnutie o zastavení stavebných

prác. Žalobcovia majú za to, že sa od žalovanej jedná o hrubý a arogantný prístup k ich právam a k
verejnému záujmu, pričom dobre vedela a kalkuluje s tým, že jej „nemôže nič stať“ a môže si presadiť
hrubou silou čo chce.

Vo veci sa snažili vyriešiť uvedený spor zmierlivo, ale žalovaná o to nemá žiaden záujem, hoci sa do

zápisnice o miestnom šetrení zo dňa 15. 02. 2022 vyjadrila, že pokiaľ nebudú žalobcovia súhlasiť s
presahom strechy o cca 40 cm oproti pôvodnému, je ochotná ho zrezať. Vyjadrila sa, že je ochotná
tiež urobiť na kúpeľňové okno na prízemí zástenu, ktorá by zabraňovala výhľadu, avšak nie je ochotná
odstrániť ostatné okná. Nebola ochotná ustúpiť s predmetnými oknami, i keď má ďalšie okná situovanédo svojho vlastného dvora, resp. si tie, ktoré má umiestnené smerom k nehnuteľnostiam žalobcov,
môže umiestniť do svojho dvora, aby mala dostatok svetla. Tak isto aj okno z technickej miestnosti si
môže umiestniť do svojej časti dvora. Žalobcovia majú dojem, že poslednou zmenou projektu, ktorý

navrhuje, sa im snaží robiť čo najviac naschvál. Žalovaná si svojvoľne, hrubým porušením právnych
predpisov, vykonala zmenu stavby a jej rekonštrukciu tak, že zasiahla do vlastníckych práv žalobcov
a ich práva na súkromie. Nerešpektovala nič a nebola ani ochotná rešpektovať prípadné rozhodnutie
stavebného úradu, nakoľko najprv stavbu postavila a upravila napriek zákazu vydaného príslušným
štátnym stavebným dozorom a až potom, keď existovalo oznámenie na stavebný úrad, začala situáciu

riešiť.Žalobcoviamajúsvojeprávaaprávažalovanejakovlastníčkysusednejnehnuteľnostinepresahujú
tie ich. Právo na súkromie je síce rôzne, ale za danej situácie sa dá vyriešiť tak, že budú rešpektované
aj práva žalobcov na súkromie, aj práva žalovanej na reálne využívanie nehnuteľnosti. Technické a
stavebné riešenia to dnes umožňujú. Rodinné domy si ľudia kupujú, aby mali svoj pokoj a súkromie a
tak to bolo doteraz, až pokým to žalovaná svojvoľne a protiprávne narušila. Je možné navrátiť stav, ktorý
by vyhovoval jej i žalobcov, ale ona s tým nesúhlasí. Žalobcovia poukázali na to, že už majú svoj vek,

trpia zdravotnými ťažkosťami. Vzájomné nezhody ich stav len zhoršujú.

Žalobou sa domáhajú, aby žalovaná nezasahovala do ich vlastníckeho práva a práva na súkromie
v budúcnosti, čo chce realizovať prostredníctvom stavebného konania. Tiež sa domáhajú odstránenia
závadného stavu, ktorý už existuje. Súhlasia s takými obmedzeniami, na ktorých sa so žalovanou

dohodli.

3. Na pojednávaní konanom 21.8.2023 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu upravili žalobný
návrh nasledovne:
Žalovaná je povinná zdržať sa zásahov do súkromia a vlastníckeho práva žalobcov:

?umiestnenímokienalebootvorovnadomes.č.XXXzapísanomnaLVč.XXX,kat.úz.C.,obecC.,okres
C. orientovaných smerom k pozemku C KN parc.č. 349/2, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. C., obec C.,
okres Prievidza, uvedené sa nevzťahuje na jedno neotvárateľné a nepriehľadné okno na prízemí domu
s.č. 171 zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres C.; a stav tomu nezodpovedajúci napraviť
odstránením ostatných okien.

Žalovaná je povinná odstrániť presahujúcu časť strešnej roviny vrátane odkvapových rúr presahujúcich
50 cm do pozemku C KN parc.č. 349/2, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. C., obec C., okres C..

4. Žalovaná považovala žalobu za neopodstatnenú, keďže všetky uskutočnené kroky so žalobcami
odkonzultovala. Vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že nehnuteľnosť, ktorá kedysi patrila jej rodine,

bola veľa rokov nevyužívaná. Žalobcovia si určite zvykli na život bez susedov. Pôvodný majiteľ sľúbil,
že nehnuteľnosť predá žalobcovi 1/. Nehnuteľnosť bola žalobcovi 1/ ponúknutá na odkúpenie, avšak
k prevodu nedošlo. Potom ju kúpila žalovaná. Po počiatočných problémoch so žalobcom 1/ (kedy hneď
po zakúpení nehnuteľnosti vyliezol na strechu a začal zhadzovať krytinu s odôvodnením, že je jeho) našli
spoločnú reč a vychádzali dobre. Na jeseň roku 2019 z havarijných dôvodov začala prerábať strechu.

Pri jednaní, predmetom ktorého bolo predĺženie strechy, bol okrem nej prítomný aj partner žalovanej.
Žalobca 1/ im ukázal, kde je hranica jeho pozemku. Bol to betónový múrik, ktorý je tam doposiaľ.
Dohodli sa, že strechu môžu predĺžiť o jednu škridlu plus rýnu. Neskôr sa dozvedela, že betónový múrik
nie je skutočnou hranicou pozemku. Strechu predĺžila na jeseň roku 2019, pričom žalobca 1/ žiadal
oprešetreniestavuaž22.2.2021listomstarostovi.Akbybolapravda,žestrechupredlžovalabezsúhlasu

žalobcov, podal by žalobca podnet na prešetrenie už skôr. Počas zhotovovania strechy bol žalobca 1/
prítomný, keďže tam býva. Nikdy nič nepovedal, vychádzali dobre, pomáhali si. V roku 2020 si sama
začala obíjať starú fasádu domu. Bolo potrebné za tým účelom vstupovať na pozemok žalobcov. Žalobca
1/ bol ochotný urobiť vstup na jeho pozemok na hranici plotu medzi pozemkami, aby tam mohla chodiť,
keď bude potrebovať a nemusela zvoniť zakaždým, keď chcela napr. poodvážať odpad.

K ostatným úpravám domu je vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá bola odovzdaná stavebnému
úraduvI.C.apožiadalaovydaniedodatočnéhostavebnéhopovolenia.Ododatočnéstavebnépovolenie
požiadala až na základe výkonu stavebného dohľadu začatého na podnet žalobcu 1/. Z dôvodu
prichádzajúcej zimy a zlého stavu nehnuteľnosti tak neučinila skôr. Životné okolnosti jej nevytvorili v roku

2020 priestor na tento úkon, za čo znášala následky v podobe finančného postihu.

Celú stavbu realizovala podľa projektovej dokumentácie. V prípade rozloženia okien na II. podlaží bola
dodržaná odstupová vzdialenosť. Jej dom je vzdialený 15 metrov od susedovej nehnuteľnosti, čo jepostačujúce, aby nebolo narúšané súkromie. V I. podlaží v kúpeľni má umiestnené 1 okno, ktoré je cca
1 meter nad zemou, priamo do dvora žalobcov. Toto okno je nepriehľadné, otváravé.

S ňou, ako s vlastníčkou nehnuteľnosti a stavebníčkou, žalobcovia ohľadom prác na jej dome
nekomunikovali. Jediné jednanie so žalobcom 1/ bolo ohľadom strechy. Žalobkyňu 2/ prvýkrát videla
15.2.2022 na ústnom pojednávaní vo veci stavebného konania.

Ďalej žalovaná poukázala na to, že stavba je na liste vlastníctva č. XXX vedená ako rodinný dom.

Predmetom dodatočného povolenia stavebných úprav je sanácia rodinného domu. Kto bude v rodinnom
dome bývať nie je povinná odsúhlasiť so susedným vlastníkom. Žalobcovia už teraz riešia to, čo sa
vlastne ešte ani nestalo (zrejme narúšanie súkromia nazeraním, odpočúvaním a pod.). Ak k takejto
situácii dôjde, potom je namieste podať žalobu voči osobe, ktorá bude nehnuteľnosť využívať.

Za jej domom je dosť veľký priestor, ktorý susedí s prístreškom na sedenie u žalobcov. Aj keď si tam

postavili múr, nezabezpečili jeho odhlučnenie. Takže počas prác na svojom pozemku počuje žalovaná
všetko, o čom sa žalobcovia rozprávajú. Na čo by sa potom driapala na strešné okná na II. podlaží. Ak
by bola na ich rozhovory a zábavu zvedavá, stačí postáť na dvore a ak si dá rebrík, môže aj vidieť. Zo
žaloby nadobúda dojem, že by jej mohol byť do budúcna zakázaný pohyb po celom dvore, aby náhodou
nepočula, čo sa u susedov rozprávajú, alebo čo vykonávajú. Žalobu navrhla zamietnuť.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že ľudia sa sťahujú na dedinu prevažne
kvôli zvýšenému súkromiu a menšiemu ruchu. Rodinné domčeky si zaobstarávajú aj z toho dôvodu,
že pozemok k nim priľahlý, predstavuje pre nich súkromnú pôdu, na ktorej budú mať zaručené isté

práva. Môžu sa tu nielen slobodne pohybovať, ale v rámci možnosti sa predpokladá, že to nebude
priestor, ktorý bude „každému na očiach“ a z ktorého nebude každého každý počuť. Tomuto štandardu
sa už storočia prispôsobujú rodinné domy na dedinách. Staré rodinné domy boli stavané tak, že boli
otvorené do strany od dvora a z opačnej strany od suseda mal minimálny počet aj to malých okien.
Pri takomto spôsobe výstavby domov mali obidvaja susedia zaručené súkromie. Ochrana súkromia

nie je absolútna. Je logické, že keď niekto vyjde na dvor, sused ho počuje. Nie je nikoho povinnosťou
vytvoriť zvukotesný priestor. Bežná miera zásahu do súkromia je tolerovaná. To však nie je tento prípad.
Žalobcovia namietli čestné prehlásenie A. J. tvrdiac, že nie je pravda, že došlo k dohode o streche a ani
to, že žalobca oznámil žalovanej, že jeho pozemok je po betónový múrik. Rovnako namietli vyjadrenia
K. A. D., projektanta, s poukazom na to, že vyjadrenie vykonal na podklade usmernenia a tvrdení

žalovanej (čo sám uvádza), nejedná sa o platnú a schválenú projektovú dokumentáciu, projektová
dokumentácia je v rozpore s platným Územným plánom obce C., nie sú dodržané podmienky ÚPN obce
súvisiace s prestavbou rodinných domov. Medzi neodporúčané prvky patria podkrovné strešné okná.
Namietaný bol aj odhad výšky stavby pred a po prestavbe. Záverom vyjadrenia zhrnuli, že žalovaná
nemala a nemá stavebné povolenie, vedela, že porušuje zákon, opravu domu nebolo potrebné vykonať

z dôvodu havarijného stavu, žalovaná dom neopravovala, ale začala so zmenou stavby bez stavebného
povolenia, nerešpektovala výzvu stavebného úradu k zastaveniu prác, robí to, čo sama uzná za vhodné
bez rešpektovania právnych predpisov.

6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov L. M. a K. N. N., obhliadkou nehnuteľnosti,
oboznámením listinných dôkazov, najmä výpis z LV č. XXX č.l. 12, výpis z LV č. XXX č.l. 14, kópia
katastrálnej mapy č.l. 16, žiadosť o vykonanie stavebného dohľadu č.l. 17, oznámenie o výsledku
štátnehostavebnéhodohľaduz29.2.2021č.l.18,zápisnicaz15.2.2022č.l.20,rozhodnutieobcePoruba
o prerušení konania č.l. 24, zápisnica z 26.4.2022 č.l. 25, rozhodnutie obce C. z 3.5.2022 č.l. 30,

oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu z 11.7.2022 č.l. 50, čestné prehlásenie č.l. 52,
stanovisko projektanta č.l. 53, rozhodnutie obce C. o prerušení konania do rozhodnutia súdu z 15.6.2022
č.l. 69, odpoveď obce na žiadosť o vykonanie kontroly č.l. 72, vyjadrenia č.l. 73, 74, územný plán obce
Porubač.l.75,ZPK.O.č.XXX/XXXXafotografiepredloženéžalovanou,akoajoboznámenímostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.
ú. C., ako parc. č. 349/2 – záhrada o výmere 339 m2, parc. č. 352/1 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 401 m2, parc. č. 352/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, stavba – rodinný dom +prístavba, súp. č. XXX, postavený na parc. č. 352/1 a stavba bez súp. č. garáž + hosp. stavba postavené
na parc. č. 352/3. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva z 10.3.1998.

8. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C., ako parc. č. 345 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2, parc. č. 346/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
106 m2, parc. č. 347/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2, parc. č. 347/2 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 94 m2, parc. č. 352/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2, parc.
č. 352/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2, stavba – rodinný dom, súp. č. XXX, postavený

na parc. č. 347/2. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva N 360/2019 – V 6115/2019 a zámenná
zmluva V 1189/2021.

9. Z kópie katastrálnej mapy na parc. č. 347/2 je zrejmé, že pozemok parc. č. 349/2 patriaci žalobcom
susedí s pozemkom parc. č. 347/2, na ktorom je postavený rodinný dom, parc. č. 352/5 a sčasti aj
s pozemkom parc. č. 352/2, ktoré patria žalovanej. Rodinný dom žalovanej je postavený na hranici so

susediacim pozemkom.

10. Žalobca 1/ podaním z 22.2.2021 adresovaným starostovi obce požiadal o vykonanie stavebného
dohľadu na dome súp. č. XXX s poukazom na to, že dom prechádza rekonštrukciou a stavebník si
svojvoľne posunul strechu v dĺžke 19 m na jeho pozemok o vyše 20 cm. Na stranu od žalobcovho dvora

si umiestnil 4 okná napriek jeho výslovnému nesúhlasu.

11. Zo záverov oznámenia o výsledku štátneho stavebného dohľadu z 29.2.2021 vyplýva, že na objekte
rodinný dom súp. č. XXX bola v období od decembra 2019 do dňa výkonu dohľadu (25.2.2021)
uskutočnená zmena stavby. Zmena stavby predstavuje nadstavbu nového krovu s novou strešnou

krytinou, pôdorysné rozšírenie osadením drevených stĺpov do betónových pätiek, prekrývajúcich vstup,
resp. terasový priestor a celkovú sanáciu vnútorných priestorov pre zabezpečenie budúceho bývania.
UskutočnenábolaajrekonštrukciapôvodnejprípojkyelektrinynazemnúprípojkuNN.Výsledokštátneho
stavebného dohľadu bol postúpený stavebnému úradu, aby tento začal konanie podľa ustanovenia
§ 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 stavebného zákona, v ktorom musí stavebník preukázať, že

uskutočnenázmenastavbyrodinnéhodomuniejevrozporesverejnýmzáujmomchránenýmstavebným
zákonom a osobitnými predpismi. V súbehu s konaním o dodatočnom povolení zmeny stavby bude
voči vlastníčke stavby začaté aj priestupkové konanie za to, že mení stavbu bez stavebného povolenia.
Vlastníčka stavby (žalovaná) bola vyzvaná na okamžité zastavenie stavebných prác na rodinnom dome,
okrem nevyhnutných zabezpečovacích prác, ktoré je potrebné dokončiť na rozostavanej stavbe a ktoré

zamedzia jej možnému poškodeniu do vydania rozhodnutia stavebného úradu.

12. Rozhodnutím obce C. ako stavebného úradu z 1.3.2021 bolo konanie o dodatočnom povolení zmeny
stavby prerušené do doplnenia podkladov podľa výzvy stavebného úradu.

13. Zo zápisnice z konania uskutočneného na Obecnom úrade C. dňa 15.2.2022 vyplýva, že žalobcovia
podali v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby nasledovné námietky: 1 – bolo poukázané
na umiestnenie stavby na hranici pozemku a na jej pôvodný stav v súvislosti s ochranou súkromia
a v rozpore s dnešnými predpismi, 2 – zvýšenie stavby, ktorá tieni z východu, 3 – predĺženie strešnej
roviny, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov 96 cm od obvodového múru, t.j. stavba je sčasti postavená

na pozemku žalobcov, 4 – okná narušujú súkromie výhľadom na pozemok a súkromie vypočutia našich
rozhovorov, 5 – zo strechy padá sneh zo strešnej roviny, 6 - stavebníčka zrealizovala stavbu bez súhlasu
a rozhodnutia a to i po upozornení a príkaze stavbu zastaviť. Žalovaná sa vyjadrila, že kúpeľňové okno je
ochotná zatieniť vybudovaním zásteny na fasáde, ktorá by zabraňovala výhľadu, ale vetrať musí. Ďalej
sa vyjadrila, že okná už usadené na strešnej rovine v počte 3 neodstráni, nakoľko ich demontážou by

došlo k narušeniu statiky krovu. Navrhované 4. okno osadzovať nebude. Pokiaľ sused bude trvať, resp.
nesúhlasí s presahom strechy o cca 40 cm oproti pôvodnému presahu, je ochotná zrezať presah strechy
smerom k nehnuteľnosti žalobcov.

14. Zo zápisnice z doplňujúceho konania uskutočneného na Obecnom úrade Poruba 26.4.2022 vyplýva,

že stavebníčka (žalovaná v tomto konaní) mala záujem majetkovo-právne sa vysporiadať s vlastníkmi
susednej nehnuteľnosti, čím by mala zabezpečené vysporiadanie súčasného presahu strechy a do
budúcna zabezpečenú údržbu rodinného domu. Na konaní stavebníčka vyhlásila, že je ochotná skrátiť
súčasný presah strechy nad pozemkom parc. č. 349/2 a zatieniť okno z kúpeľne na I. podlaží zapodmienky, že účastníci konania vydajú súhlas s dodatočným povolením zmeny stavby. Žalobcovia
trvali na podaných námietkach. Žalovaná tvrdila, že stavba určite nie je vyššia. Okno v kúpeľni osadila
otváravé, nakoľko nemá inú možnosť ako okno umývať. Žalovaná podľa zápisnice prehlásila, že so

susednými vlastníkmi (žalobcami) sa nedohodla a súhlas s presahom strechy cca o 40 cm väčším
oproti pôvodnému tým pádom nemá. Žalobcovia uviedli, že im bolo sľúbené, že okná na strešnej rovine
nebudú. Taktiež bolo dohodnuté, že okno v kúpeľni bude max. s vetračkou.

15 . Rozhodnutím obce C. z 3.5.2022 boli žalobcovia odkázaní so svojimi námietkami vyplývajúcimi

z vlastníckych práv k podaniu žalobného návrhu na súd. Vzhľadom k tomu stavebný úrad konanie
o dodatočnom povolení zmeny stavby prerušil.

16. Rozhodnutím obce C. z 15.6.2022 bolo konanie vo veci zmeny stavby rodinného domu súp. č. XXX
prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu.

17. Z oznámenia o výsledku štátneho stavebného dohľadu z 11.7.2022 je zrejmé, že stavebný úrad
začal z vlastného podnetu výkon štátneho stavebného dohľadu súvisiaceho s prešetrením stavieb na
pozemkoch parc. č. 352/1, 352/3, 349/2 v k.ú. C.. Výkonom štátneho stavebného dohľadu vrátane
miestnej obhliadky bolo preukázané, že na pozemkoch parc. č. 352/1, 349/2 v k.ú. C. je zrealizovaná
zmena stavby rodinného domu s. č. XXX (zrealizovaním "prepojenia“ so stavbou hospodárskej budovy

a garáže na pozemku parc. č. 352/3) bez povolenia stavebného úradu. Na pozemku parc. č. 349/2 sú
zrealizované drobné stavby bez povolenia stavebného úradu. Konaním vlastníkov pozemkov a stavieb
došlo k porušeniu ustanovení stavebného zákona tým, že stavby boli zrealizované bez príslušných
povolení. Výsledok dohľadu bol postúpený stavebnému úradu.

18. A. J., partner žalovanej, v čestnom prehlásení z 27.1.2022 adresovanom Spoločnému obecnému
úradu I. C. vyhlásil, že bol konajúcim a svedkom dohody medzi A. B. ohľadom prestavby, resp.
potreby úpravy starej strechy na rodinnom dome súp. č. XXX, ktorého vlastníčkou je E. D.. K dohode
došlo v novembri 2019, kedy p. D. zakúpila nehnuteľnosť. Pôvodným zámerom nebola výmena celej
strechy, ale len jej rekonštrukcia, ale po hĺbkovej kontrole strechy a krovu stavebnou firmou boli zistené

poškodenia, na základe ktorých sa pristúpilo k výmene celej strechy. Z časových dôvodov, hlavne pre
zlé počasie, nepostupovali zákonným spôsobom (podaním žiadosti o stavebné povolenie), ale bolo
im známe, že k takému úkonu potrebujú súhlas dotknutých strán (žalobcov). Predmetom vzájomnej
dohody bola aj komunikácia ohľadom predĺženia strechy zo strany suseda. Pôvodná strecha bola
vysunutá 620 mm od obvodového múru. Sused komunikoval ústretovo, nápomocne. Sám im ukázal jeho

hranicu pozemku, ktorú tvoril betónový múrik. Či sa jedná o skutočnú hranicu nezisťovali, dôverovali
mu. S p. B. prekomunikovali predĺženie strechy o 380 mm vrátane odkvapového žľabu. Toto predĺženie
zasahovalo poza betónový múrik, sused však nenamietal a s požiadavkou súhlasil. Chápal sám, že
predĺženie strechy bude lepšie chrániť nehnuteľnosť. Súčasný presah strechy vrátane dažďového okapu
je 1000 mm. Takým istým spôsobom postupovali pri osadení okna v kúpeľni. V pôvodnom dome kúpeľňa

nebola. Oslovili (zrejme so žalovanou) suseda, či mu nebude vadiť okno. Nemal námietky. Okno je
nepriehľadné, otvára sa do vnútra kúpeľne. Nebolo možné urobiť fixné okno, alebo sklopné, pretože
kúpeľňu je potrebné vetrať a okno umývať. Ak by bolo okno fixné alebo sklopné, bolo by nutné chodiť cez
susedov pozemok ho umývať. Táto možnosť bola neprípustná pre obe strany. Pri všetkých dohodách
bolaprítomnáp.D.,pretožeonajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostíaovšetkýchprácachapostupoch

si rozhoduje sama. Čestné prehlásenie je podpísané A. J. a E. D..

19. V stanovisku k osadeniu stavby z 28.2.2022 zodpovedný projektant K. A. D. konštatuje, že
požiadavky na vzájomné odstupy stavieb boli splnené aj s prihliadnutím na nemennosť pôdorysného
osadeniaexistujúcehorodinnéhodomusúp.č.171akzrealizovanejnadstavbesnovýmkrovomsnovým

podkrovným priestorom. Jedná sa o nadstavbu existujúceho rodinného domu, vymedzené hranice
existujúcich obvodových stien sú nemenné, výška novej strechy v hrebene výrazne neprekračuje výšku
pôvodnej strechy rodinného domu. Pôvodný presah okraja strechy nová strecha prevyšuje o cca. 380
mm smerom k susednej parc. č. 349/2, s čím bol podľa stavebníčky majiteľ susednej parc. č. 349/2
vopred oboznámený. Rodinný dom bol pôvodne osadený na pozemku tak, že vonkajšia hrana pozdĺžnej

obvodovej steny domu je na spoločnej hranici so susednou parc. č. 349/2. Túto skutočnosť stavebníčka
nemohla ovplyvniť. Vzájomná vzdialenosť medzi domami súp. č. XXX a súp. č. XXX je väčšia ako 7
m (cca 15 m), pričom na protiľahlej strane riešeného rodinného domu na I. podlaží sú umiestnené iba
dve okná z neobytných miestností (1 okno v kúpeľni, 1 okno v technickej miestnosti). V rámci nadstavbyriešeného rodinného domu sú v podkroví na úrovni II. podlažia navrhnuté na strane od susedného
rodinného domu štyri strešné okná. Týmito strešnými oknami nebude stavebníčka obťažovať vlastníka
susednej nehnuteľnosti, nakoľko susedný rodinný dom súp. č. XXX je osadený vo väčšej vzdialenosti

(cca. 15 m od odvodovej steny riešeného rodinného domu) a tým nezasahuje do pohody bývania. Je
dodržaná predpísaná výška zástavby, lebo podľa ÚPN obce pre rodinné domy sú predpísané max. 2
nadzemné podlažia, čo je v rámci riešeného domu splnené. Taktiež sú dodržané aj podmienky ÚPN obce
súvisiace s prestavbou jestvujúcich rodinných domov, ktoré kladú dôraz na zachovanie prvkov pôvodnej
architektúry, čelnej uličnej fasády a výrazových prvkov architektúry v danej lokalite. Navrhovaný tvar

strechy, typ strešnej krytiny, prevedenie, materiál a vzhľad okenných výplní riešeného rodinného domu
uvedené podmienky rešpektujú.

20. Z odpovede obce C. na žiadosť o vykonanie kontroly z 25.1.2023 je zrejmé, že štátny stavebný
dohľad bol na nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX uskutočnený aj 20.1.2023. Výsledkom bolo zistené
porušenie výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu z 22.3.2021 na okamžité zastavenie takých

stavebných prác, na ktoré sa vyžaduje povolenie stavebného úradu.

21. V územnom pláne obce C. sa uvádza, že medzi neodporúčané prvky pri stavbách patria oblúkové
vonkajšie dvere, okná, podkrovné strešné okná.

22. V znaleckom posudku č. 171/2019 z 19.9.2019 vypracovanom K. M. O. na žiadosť žalobcu 1/
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom
a pozemky parc. č. 345, 346, 347 v k.ú. C. znalec uviedol, že stavba je prestárla. Opotrebenie prvkov
dlhodobej životnosti stavby je primerané jej veku. Ďalšie trvanie rodinného domu vzhľadom na použitý
materiál prvkov dlhodobej životnosti a ich stav je predpokladaný na 46 rokov. Znalec nezistil žiadne riziká

spojené s užívaním nehnuteľností na bývanie.

23. Počas obhliadky nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX v obci C. sa súd za účasti právneho
zástupcu žalobcov a žalovanej (a pri vonkajšej obhliadke aj za účasti žalobcu 1/) oboznámil s pomermi
na mieste samom. V kúpeľni rodinného domu súp. č. XXX, na I. podlaží, je umiestnené 1 okno

s nepriehľadným sklom, otvárateľné, nachádzajúce sa vo výške cca 1 m od zeme. Pohľadom do
otvoreného okna je bez akýchkoľvek úkonov, ktorými by si človek uľahčoval výhľad, vidno priamo na
vchod do rodinného domu žalobcov, viditeľná je veľká časť ich dvora. Na II. podlaží sa nachádzajú 2
miestnosti (nezariadené) a 1 kúpeľňa. V 1. miestnosti (v prednej časti domu, od cesty) sa nachádzajú 3
strešné okná, 1 smeruje do dvora žalovanej, 1 na cestu, 1 do dvora žalobcov). V druhej miestnosti sa

nachádzajú 2 strešné okná, 1 smeruje do dvora žalovanej, 1 do dvora žalobcov. V kúpeľni na poschodí
sa nachádza 1 strešné okno smerujúce do dvora žalobcov. Zo strešných okien nie je vidieť priamo na
dvor, avšak pri nazretí do okna vidno veľkú časť dvora žalobcov.

24. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná kúpila dom v roku 2019 a začala ho hneď

prerábať, lebo im tam vraj padla strecha. Poukázal na to, že rodinný dom žalovanej nebol v havarijnom
stave, čo dokazuje aj znalecký posudok od K. O.. Pri prerábke, ktorú realizoval aj partner žalovanej,
zdvihli strechu, aby na poschodí mohli mať podkrovné izby. Strechu predĺžili o 20 cm, potom tam
dali škridlu a rýnu, čo bolo viac už o 50 cm oproti pôvodnému stavu. Súhlasil s usadením 1 plného,
neotvárateľného a nepriehľadného okna na prízemí domu smerom k ich pozemku. Priateľ žalovanej ju

ubezpečoval, že okno bude neotvárateľné. V roku 2021 začali dávať dole škridlu a umiestňovať okná
na streche smerujúce do ich dvora. A tak išiel za starostom kde sa dozvedel, že žalovaná prerába dom
bez stavebného povolenia. Všetky plány si vybavila dodatočne. Pred začatím prerábky neboli na dome
žalovanej žiadne okná ani dvere, ktoré by smerovali k ich pozemku, bola tam len holá stena po celej
dĺžke domu. Žalovaná ich podrazila s krovom, čo spočiatku neriešil, potom s oknami.

25. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou a jej partnerom osobne nekomunikovala,
veci riešil manžel (žalobca 1/). Nepáčilo sa jej posunutie strechy, nesúhlasila ani s oknom na prízemí.
Manžel ju presvedčil, že bude neotvárateľné a nepriehľadné, tak sa s tým zmierila. Od manžela vie, že
priateľ žalovanej manželovi sľúbil, že okná na streche nebudú.

26. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s rekonštrukciou stavby začali v roku 2019 pred zimou
bez stavebného povolenia. Kvôli stavu domu začali rekonštruovať najskôr len strešnú krytinu. Počas
úprav zistili, že krov je nevyhovujúci a preto riešili výmenu celej strechy. V roku 2020 na dome nerobili.Poukazovala na to, že rekonštrukcia strechy začala v roku 2019 a trvala asi mesiac. Žalobcom pritom
začal vadiť presah až v roku 2021. Aj z toho je podľa žalovanej zrejmé, že žalobcovia s presahom
strechy súhlasili. Rovnako to preukazuje skutočnosť, že žalobcovia im umožnili vstup na svoj pozemok

za účelom rekonštrukcie strechy. Osobne bola s priateľom prítomná pri tom, keď im žalobca 1/ dal súhlas
s predĺžením strechy. Dohadovali sa na počet škridiel. Dohoda znela na predĺženie o 2 rady škridiel +
okap s rýnou. Okno v kúpeľni na prízemí riešil žalobca 1/ s jej priateľom. Po namontovaní otvárateľného
okna nevznikla zo strany žalobcov žiadna námietka. Otvárateľné okno dala vyrobiť kvôli potrebe vetrania
a kvôli tomu, aby ho mohla umývať bez potreby vstupu na pozemok žalobcov. Presah strechy a okná

budú musieť žalobcovia strpieť. Najskôr bola ochotná to upraviť, ale vzhľadom na správanie žalobcu 1/
si to rozmyslela a nemieni to odstraňovať. Ohľadom strešných okien komunikoval žalobca 1/ len s jej
priateľom, s ňou nie. Ona sa držala svojej predstavy a projektu. Výškovo sú okná umiestnené tak, že
nemá šancu čokoľvek vidieť – vidí kľučku okna, koniec susedovej strechy a vrchol stromu. Poukázala
na to, že II. podlažie má slúžiť ako nočná časť – bude tam spálňa a kúpeľňa s WC. V miestnostiach
so strešnými oknami sa počas dňa nikto pohybovať nebude. To, že bude počuť, považuje na normálne

na dedine. Pôvodný zámer bol, že dom bude využívaný ako skladový priestor, neskôr začali plánovať
väčšiu prerábku. Na obecnom úrade sa informovala, čo potrebuje k výmene krytiny. Potom tam už
nešla. V decembri 2019 snežilo, mrzlo. Musela chrániť svoj majetok, a tak rekonštrukciu uskutočňovala
aj bez stavebného povolenia, za čo zaplatila pokutu. Ďalšiu pokutu zaplatila, keď si dovolila urobiť
kúrenie napriek príkazu stavebného úradu okamžite zastaviť stavebné práce. Urobila tak z dôvodu,

že jej bola schválená štátna dotácia na vykurovanie tepelným čerpadlom a bola viazaná termínom.
Písomnú zmluvu so žalobcami neuzavrela. Išlo o ústne dohody. Osobne bola prítomný pri ústnej dohode
o predĺžení strechy. O tom, že nesúhlasil k oknami nevedela. Okná sa projektovali až v druhom projekte,
pôvodný plán bol bez okien na streche.

Na pojednávaní 21.8.2023 žalovaná uviedla, že okno v kúpeľni prekryla, je nepriehľadné a predložila
jeho fotografiu. V záverečnej reči poukázala na to, že v dnešnej dobe sa už súkromie narúša aj na
dedine.Pokiaľbybolapotrestanátým,žemusízhodiťstrešnéoknáazamurovaťoknonaprízemí,museli
by byť takto potrestaní všetci obyvatelia, ktorí majú takto postavené. Dnes je bežnou praxou, že sused
k susedovi robí okná. Okná umiestňovala kvôli vetraniu a svetlosti, nie na to, aby pozorovala a počúvala

susedov.

27. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia sa domáhajú ochrany súkromia,
ochrany susedských vzťahov a ochrany vlastníckych vzťahov – v časti, kde sa domáhajú priamo ochrany
vlastníctva z dôvodu presahujúcej strechy. V časti ochrany susedských vzťahov, najmä čo sa týka

ochrany súkromia, poukázal na to, že sú aj iné práva na súkromie, ktoré sú chránené inými zákonnými
normami, napr. trestnými normami, (napr. neoprávnené sledovanie). Žalobcovia vychádzajú pri práve
na súkromie z toho, že v prípade, že by tam boli povolené v plnom rozsahu okná, dochádzalo by k
porušeniu práva na súkromie. Nemohla by byť úspešná dodatočná žaloba na ochranu, lebo okná by
boli legálne. Čo sa týka susedských práv, to je zásah v podobe obťažovania hlukom (keď si žalovaná v

lete otvorí okná, pustí TV). Žalobcovia chcú mať kľud. Miestne pomery sú rozdielne a na túto odlišnosť
treba prihliadať. Žalovaná si to predstavuje tak, že si spraví moderný objekt, bez ohľadu na záujmy
susedov, pretože ona je vlastníčka. Žalobcovia by boli najradšej, keby tam ostal „pôvodný stav“, na
ktorý boli zvyknutí. Je potrebné nájsť nejakú hranicu medzi nimi, ako by to malo prebiehať. Žalovaná by
mohlazrealizovaťosvetlenieajinýmspôsobom,napr.žeoknábymalazatemnené,trvalonepriehľadnéa

klimatizáciu alebo vetranie si zabezpečiť z druhej strany. Aj keby tam tie okná neboli, mala by dostatočne
komfortné bývanie, ktoré zodpovedá dnešným pomerom. Alebo by si vykonala iné úpravy na druhej
strane. Žalobcovia bývali v nejakých pomeroch, vedeli čo je na tom mieste obvyklé. Žalovaná, keďže
kúpila tú nehnuteľnosť neskôr, tiež vedela, čo je na tom mieste obvyklé a čo je primerané miestnym
pomerom. Musela si byť vedomá, že môže naraziť na odpor suseda, ktorý bude chcieť aspoň sčasti

udržať stav. Treba prihliadnuť na to, že žalovaná vedome porušovala právne predpisy. Sama sa k tomu
priznala. Dokonca iróniou je, že za to dostala odmenu - dotáciu od štátu z energetického fondu na
energie. Z porušenia zákona jej nemôžu vyvstať výhody. Žalobcovia majú za to, že žalovaná môže
žalobe vyhovieť bez nejakej väčšej ujmy. Nejakú finančnú ujmu utrpí, ale to len preto, že porušila zákon.
Keby sa dohodla dopredu, tak sa to dalo vyriešiť. Aj technicky. Súd by sa mal postaviť na ochranu de

facto slabšej strany, lebo do budúcna môžu všade vyrastať takéto objekty a súkromie sa bude dať hľadať
niekde v horárni. Iná je situácia, keď si niekto kúpi pozemok, kde ho počujú všetci susedia. Ochrana
súkromia je tam menšia, lebo s tým musí počítať. Ale daná situácia je iná. Súd by mal žalobcom vyhovieť,aby zabezpečil aj ochranu pôvodných vlastníkov nie len v tomto konaní, ale nastolil štandardy, akým
spôsobom by sa mali podobné prípady posudzovať.

28. Svedok L. M. vo svojej výpovedi uviedol, že bol pomáhať na stavbe - zhadzovali strechu. Osobne
počul, ako si dal žalobca 1/ jasnú podmienku, aby žalovaná a jej partner nemali na ich stranu - do ich
dvora strešné okná. Bolo to dohodnuté s partnerom žalovanej. Žalovaná sa na stavbe nachádzala, ale
nevie presne kde a či to počula. Dohodli sa tak hneď na začiatku. Potom tam žalovaná tie strešné okná
dala. Okná boli na strechu usadené rýchlo.

Žalovaná namietala zaujatosť svedka a účelovosť jeho výpovede. Partnerka svedka jej údajne
v telefonickom rozhovore povedala, že svedok nechcel ísť vypovedať, avšak žalobca 1/ ho presvedčil.
Svedok na otázku súdu uviedol, že žalovaná „obrala“ jeho priateľku o pôdu, avšak táto skutočnosť nijako
neovplyvnila jeho výpoveď, vypovedal pravdu. Rovnako by vypovedal, keby sa to neudialo. Právny
zástupca žalobcov potvrdil, že svedok spočiatku váhal, či príde vypovedať, avšak z dôvodu, že nechcel

pokaziť vzťahy so žalovanou, ktorá je jeho príbuznou (sesternica).

29. Svedok K. N. N., starosta obce C., vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom roka 2021 podal
pán Volentier podanie na obecný úrad písomne. Obec stanovila termín výkonu štátneho stavebného
dohľadu. Na základe výsledkov bola pani D. vyzvaná na doplnenie projektovej dokumentácie a pod. a

na doplňujúce stavebné povolenie. Začalo sa doplňujúce stavebné povolenie. Bolo pojednávanie, na
ktorom boli vznesené pripomienky B., ktoré presahovali kompetencie obce. Bolo im odporučené, aby
sa obrátili na súd. V roku 2022 bol opakovane podaný podnet od B.. Opakovane bol realizovaný štátny
stavebnýdohľad,paniD.dostalaopätovnepokutu.PaniD.nerešpektovalaprvérozhodnutiestavebného
úradu o zastavení stavebných prác. K stave nehnuteľnosti počas výkonu 1. štátneho stavebného

dohľadu sa nevedel vyjadriť, nakoľko výkonom dohľadu bola poverená iná osoba (K. B. D.). Z rovnakého
dôvodu sa nevedel vyjadriť k obrane žalovanej v stavebnom konaní a nemal vedomosť o prípadných
dohodách medzi sporovými stranami. Ohľadom praxe pri povoľovaní strešných okien uviedol, že pokiaľ
nie sú námietky účastníkov stavebného konania, tak sa to povoľuje. Záleží od výsledkov miestneho
zisťovania, preverenia projektovej dokumentácie, osobného stretnutia v rámci stavebného konania.

V obci sa nachádzajú aj domy so spoločnými dvormi, pričom tieto domy majú aj strešné okná napriek
nedodržaniu odstupovanej vzdialenosti.

30. Žalovaná na pojednávaní dňa 21.8.2023 navrhla doplniť dokazovanie výsluchom jej partnera A.
J.. Súd tento návrh zamietol z dôvodu, že výsluch považoval za nadbytočný, nehospodárny, nakoľko

vo veci bolo A. J. podané čestné vyhlásenie, a teda jeho postoj k veci je zrejmý. Navrhovaný svedok
je pritom partner žalovanej, a teda možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Žalovanej pritom nič
nebránilo navrhovať výsluch svedka skôr (koncentrácia konania). Žalovaná navrhla na pojednávaní aj
výsluch pracovníčky stavebného úradu p. D.. Aj tento návrh súd zamietol, nakoľko výsluchom tejto osoby
žalovaná podľa jej vyjadrenia chcela poukázať na charakter žalobcu 1/ a jeho meniace stanoviská, čo

nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Priebeh stavebného konania je pritom preukázaný z predložených
zápisníc zo stavebného konania a príslušných rozhodnutí stavebného úradu. Žalovanej pritom nič
nebránilo navrhovať výsluch tohto svedka skôr (koncentrácia konania).

31. Podľa článku 20 ods.1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

33. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

34 .Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.35. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

36. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich
nehnuteľností. Pozostávajú zo súhrnu právnych noriem, ktoré obmedzujú základné právo vlastníka
naložiť so svojou vecou podľa svojej ľubovôle a každého z tohto práva vylúčiť s ohľadom na vlastnícke
právo susedného vlastníka a zabrániť zásahom medzi nimi navzájom. Občiansky zákonník tu vychádza
zo zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Každý vlastník má podľa § 123 OZ právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze.
Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia
však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by

malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práva tým, že vlastníci susediacich
nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to
tak, aby predišli vzniku rozporom. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu,
kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k
zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb.

38. Žaloba podľa § 127 ods. 1 OZ je zvláštnym druhom negatórnej žaloby, pričom výpočet skutkových
podstát obťažovania iného vlastníkom veci pri výkone vlastníckych práv je v tomto ustanovení uvedený
demonštratívne. V danej norme sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne
ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú

pomeru“, za vážne ohrozenie výkonu práva je treba považovať predovšetkým poškodzovanie cudzej
veci ohrozujúce vlastnícke právo. V prípade, že obťažovanie prekračuje medze stanovené správnym
predpisom, presahuje spravidla aj mieru primeranú pomerom.

39. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a vlastník veci sa musí zdržať (len) takého konania alebo

nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú
hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto správania
prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1
OZ.Prisúdnejochranetýchtoprávmusísúdvždydôslednezistiťkonkrétnusituáciuaobjektívneposúdiť,

či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú
dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti.

40. Žalobcovia sa v danej veci domáhali ochrany súkromia v spojení s ochranou vlastníckeho práva

tvrdiac, že žalovaná zasiahla do ich súkromia umiestnením okien smerujúcich k ich pozemku. Okná
umožňujú žalobcov sledovať/pozorovať, ako aj počúvať žalobcov kedykoľvek po ich otvorení. Zároveň
sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej odstrániť presahujúcu časť strešnej roviny vrátane
odkvapových rúr zasahujúcej nad 50 cm do pozemku žalobcov.

41. V danej veci nie je sporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.
č. XXX postaveného na parcele č. 352/1 v k.ú. C. a ostatných v žalobe uvedených nehnuteľností
a žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 347/2 v
k.ú. C. a ostatných v žalobe uvedených nehnuteľností. Nie je sporným ani to, že žalovaná uskutočnila
zmenu stavby rodinného domu bez stavebného povolenia, napriek výzve stavebného úradu na

okamžité zastavenie stavebných prác na rodinnom dome (okrem nevyhnutných zabezpečovacích prác)
v stavebných prácach pokračovala. Nesporným bol i priebeh hranice medzi pozemkami sporových
strán ako i skutočnosť, že strecha domu žalovanej presahuje na pozemok žalobcov. Sporným je, či
umiestnením okien bolo zasiahnuté do súkromia aj vlastníckych práv žalobcov (ako vlastníkov susednejnehnuteľnosti) a s tým súvisiaca existencia dohody o neumiestňovaní okien na streche domu žalovanej
smerom k pozemku žalobcov. Ďalšou spornou skutočnosťou je existencia dohody o predĺžení strechy
na dome žalovanej zasahujúcej do pozemku žalobcov nad 50 cm.

42. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek
tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť

zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je
zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie,
resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného
zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon
zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie
alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti

je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z
rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno
posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených
zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné
konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia

neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní
sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Predmetom tohto konania je aj otázka narušenia súkromia
žalobcov pohľadom a počúvaním, t.j. otázka tzv. susedských vzťahov, ktorých úprava je obsiahnutá
v cit. § 127 OZ. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi, príp. užívateľmi (nájomníkmi)
susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou

(ako je tomu v danom spore), ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu
súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov.
Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Je vylúčené dosiahnuť úplné
oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho
práva nezasahoval do druhého. Vlastník tak môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú

mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza
z jeho strany k tzv. imisiám, t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je
neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie,
ktoré „vyplýva" zo zmluvy, „úradného" rozhodnutia a zo zákona. Občiansky zákonník exemplifikatívne
vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento

výpočet nie je definitívny. Neoprávnenosť zásahu je podľa uvedeného § 127 ods.1 OZ vyjadrená
generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom,
alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne. Primeranosť
zásahu do vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy miera primeraná pomerom súd sa nemôže

uspokojiť len so subjektívnym stanoviskom žalobcov, a preto je potrebné vykonať zistenia, ktoré
môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. Objektívne hľadisko je potrebné vždy
skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky
pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods.1 OZ treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať
tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný)

a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v
danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne „žiadúcim" pomerom. Je potrebné zvážiť aká
je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít (napr. či „sa jedná" o mesto, dedinu alebo
pozemkyslúžiacepoľnohospodárstvuapodobne)primeranámierakonkrétnychimisií.Rozdielnosťtreba
posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré vlastníka

nadmieruprimeranúpomeromobťažujúalebovážneohrozujúvýkonjehopráv.Neopodstatnenézásahy,
t.j. bežné správanie, ktoré je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, príp. aj hnuteľných vecí
sú susedia povinní navzájom strpieť (k uvedenej právnej argumentácii viď rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5Co/175/2017 z 12.12.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/350/2012 z 19.06.2013)

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených nesporných skutočností sa súd pri posudzovaní prvej časti
žalobného petitu zameral na (ne)oprávnenosť zásahu v podobe umiestnenia okien na rodinnom
dome žalovanej. Bolo nesporným, že žalovaná na takúto činnosť nemala povolenie stavebnéhoúradu a išlo o zásah do stavu, kedy sa na múre a streche rodinného domu žalovanej od pozemku
žalobcov nenachádzali žiadne okná. Túto skutočnosť považuje súd za podstatnú pri posudzovaní
(ne)oprávnenosti zásahu. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že sama nebola účastná dohody

o neumiestňovaní okien na streche smerom do dvora žalobcov, postupovala podľa projektovej
dokumentácie s poukazom na to, že stavebné predpisy týkajúce sa odstupových vzdialeností
boli dodržané. Posudzovanie dodržiavania odstupových vzdialeností a ďalších požiadaviek pri
uskutočňovaní stavebnej činnosti patrí do kompetencie stavebného úradu, ktorý je pri povoľovaní
stavebnej činnosti povinný riadiť sa príslušnými právnymi predpismi. Žaloba bola podaná pre zásah do

súkromia žalobcov a ich vlastníckeho práva. Napriek tomu, že priamo žalovaná sa nedohadovala so
žalobcom 1/ na tom, že okná na streche smerom k dvoru žalobcov nebudú, je zrejmé, že o námietkach
žalobcov a ich nesúhlase vedela. Je veľmi nepravdepodobné, že partner žalovanej túto skutočnosť
pred žalovanou zamlčal, keďže prestavbu vykonávali spoločne. Z vykonaných dôkazov je pritom zrejmé,
že žalobca 1/ po zistení skutočnosti, že na streche budú umiestnené okná smerom do jeho dvora,
bezodkladne prejavil nesúhlas (ako to vyplýva aj z výpovede žalovanej, že žalobca 1/ jej priateľa

verbálne atakoval pri umiestňovaní okien na strechu, ako aj zo žiadosti o vykonanie stavebného dohľadu
z 22.2.2021).

44 .Svedok L. M. vo svojej výpovedi potvrdil, že medzi partnerom žalovanej a žalobcom 1/ došlo
na začiatku stavebných prác k dohode o tom, že okná na streche smerujúce do dvora žalobcov

nebudú.Skutočnosť,žesvedokzvažoval,čisadostavínasúdnespochybňujepravdivosťjehovýpovede.
Výsluch pred súdom môže byť pre niektoré osoby psychickou záťažou, môžu sa cítiť „nekomfortne“.
Obzvlášť v prípade, ak majú svojou výpoveďou potvrdiť skutočnosti v neprospech strany, s ktorou sú
v príbuzenskom pomere, ako tomu bolo v danej veci. Nepravdivosť výpovede svedka nebola žiadnym
spôsobom preukázaná a jeho výpoveď nebola v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

45. Žalovaná sa ďalej bránila tým, že k stavebným zásahom musela napriek absencii stavebného
povolenia pristúpiť z dôvodu zlého technického stavu domu. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým
posudkom K. O., ktorý v septembri 2019 nezistil žiadne (ani stavebno – konštrukčné) riziká spojené
s využívaním nehnuteľností. Bez ohľadu na to, k umiestňovaniu okien na streche došlo až v roku 2021,

po zmene projektovej dokumentácie, keby už stavba prešla „opravným procesom“, s ktorým bolo začaté
koncom roka 2019. Je nepochybné, že stav rodinného domu žalovanú „nenútil“ k umiestňovaniu okien
na streche smerom k dvoru žalobcov bez stavebného povolenia.

46. Na druhej strane, žiadny právny predpis nezakazuje stavebníkovi umiestniť okno na nehnuteľnosti

natejstrane,ktorásusedísinoustavbou.Zhľadiskaprimeranostizásahovmôžubyťprávnevýznamnéaj
imateriálne imisie, vrátane namietaného narušenia súkromia a možného obťažovania pohľadom. Na to,
aby bolo možné konštatovať narúšanie súkromia napr. pohľadom, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu,
pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa
susednej nehnuteľnosti, spravidla by išlo o prípady, kedy by bolo vlastnícke právo zneužívané na

nahliadanie do susednej nehnuteľnosti za účelom narušovania súkromia susedov, alebo by došlo ku
stavebnej zmene umožňujúcej nahliadanie do doposiaľ uzatvorených priestorov, pričom túto zmenu by
neodôvodňovali oprávnené záujmy toho, kto zmenu vykonal. Po vykonanom dokazovaní možno z vyššie
uvedených dôvodov konštatovať, že žalovaná zasiahla do súkromia žalobcov tým, že bez stavebného
povolenia a v rozpore s dohodou, ktorá medzi sporovými stranami ohľadom strešných okien existovala,

umiestnila na strechu svojho rodinného domu smerom k dvoru žalobcov 3 strešné okná bez toho,
aby mala na tom oprávnený záujem. Tieto okná umožňujú vidieť priamo na vchod do domu žalobcov,
umožňujú vidieť veľkú časť záhrady žalobcov, ktorí ju využívajú aj na oddych, majú tam lavičku, v čase
obhliadky trampolínu, vysadené ovocné stromy, zeleninu. Okrem toho umožňujú počuť všetko, o čom sa
žalobcovia (prípadne iné osoby na ich pozemku) rozprávajú. Postup, aký žalovaná zvolila pri prestavbe

domu, konkrétne pri umiestňovaní strešných okien smerom k pozemku žalobcov, možno vyhodnotiť
ako zneužitie jej vlastníckeho práva na úkor práv žalobcov. Pri strete dvoch práv, teda strete záujmu
stavebníka so stretom záujmu vlastníka/užívateľa vedľajšej stavby nie je žiadne z týchto práv absolútne,
tieto práva musia byť pomerované. V danom prípade žalobcovia preukázali, že zo strany žalovanej
došlo k zásahu do ich práv, bola narušená pohoda ich bývania a súkromia, pričom žalovaná nemala

oprávnenie na uskutočnenie tohto zásahu a tento zásah neodôvodňovali ani jej oprávnené záujmy. Zo
strany žalovanej došlo k ignorácii príslušných ustanovení stavebného zákona aj stavebného úradu, keď
aj napriek výzve na okamžité zastavenie stavebných prác v stavebných úpravách v záujme vlastného
majetkového prospechu (v podobe využitia štátnej dotácie) v stavebnej činnosti pokračovala.47. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že nie je v obci jediná, ktorá umiestnila okná (aj strešné)
smerom k pozemku susedov, čo preukazovala predloženými fotografiami. Podľa jej tvrdení je to

vzhľadom na miestne pomery bežná vec. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Nemožno totiž
predpokladať, že aj ostatní stavebníci v obci umiestňovali na svoje stavby okná bez stavebného
povolenia,bezsúhlasuvlastníkovsusediacichpozemkov, zasahovalidostavu,ktorýsusedomzaručoval
súkromie a pod. Svedok K. N. N. vo výpovedi potvrdil, že aj strešné okná sa v závislosti od námietok
účastníkov v stavebnom konaní povoľujú. Záleží to od miestneho zisťovania, preverenia projektovej

dokumentácie, osobného stretnutia v rámci stavebného konania.

48. Zákon určuje hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte
prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom
v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom, ktoré v nemusia byť vždy
v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov,

pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré sú žiadúce a ktoré by mali pretrvávať,
nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa
všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia
závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa
nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa

ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť).

49. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že spoločnosť má záujem na tom, aby nedochádzalo
k stavebnej činnosti bez toho, aby stavebník mal na takúto činnosť stavebné povolenie (ak je podľa
zákona potrebné), resp. aby stavebná činnosť nebola v rozpore so stavebným zákonom. Je žiadúce,

aby sa nemnožili prípady zneužívania §88a stavebného zákona tým, že stavitelia bez akéhokoľvek
relevantného a právne podloženého dôvodu začnú so stavebnou činnosťou bez stavebného povolenia,
zneužívajúc práve inštitút dodatočného povolenia stavby.

50. Z výpovedí sporových strán je zrejmé, že ohľadom 1 okna na I. podlaží rodinného domu žalovanej

smerujúceho do dvora žalobcov došlo medzi priateľom žalovanej a žalobcom 1/ k dohode. Žalobcovia
tvrdili, že dohoda znela na 1 okno nepriehľadné a neotvárateľné. Žalovaná toto ich tvrdenie nepoprela.
Uviedla,žemuseladokúpeľneumiestniťoknootvárateľné,abymohlavetraťaokno umývaťbeznutnosti
vstúpiť na pozemok žalobcov. Z predložených fotografií ako aj obhliadky na mieste samom je zrejmé,
že okno na I. podlaží (v kúpeľni) je otvárateľné, nepriehľadné. Žalobcovia sa pridržiavajú pôvodnej

dohody, a preto sa nedomáhajú jeho odstránenia (ako je to pri strešných oknách), ale jeho výmeny za
okno neotvárateľné. Žalovaná počas konania poukazovala na to, že ona sa ohľadom žiadneho okna
so žalobcami nedohadovala, riešil to jej priateľ. Uvedené je v rozpore s čestným prehlásením priateľa
žalovanej, že pri všetkých dohodách bola vždy prítomná aj vlastníčka nehnuteľností (t.j. žalovaná).
Ak by súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalovanej, že ohľadom okien sa ona osobne s nikým

nedohadovala, musel by súd skonštatovať, že k umiestneniu všetkých nových okien na dome pristúpila
bez zisťovania stanoviska susedov, bez zohľadnenia ich záujmu. Uvedená skutočnosť by súd viedla
k uloženiu povinnosti odstrániť aj okno v I. podlaží rodinného domu, keďže práve toto okno podľa názoru
súdu najviac zasahuje do súkromia žalobcov, keďže je umiestnené tak, že z neho priamo vidieť na
vchod do domu žalobcov, na ich dvor, jeho umiestnením bol vykonaný zásah do stavu, kedy zo strany

žalobcov neboli na dome rodinného domu žalovanej žiadne okná a na tento zásah nemala žalovaná
potrebné povolenie. Vykonaným dokazovaním má však súd za preukázané, že ohľadom okna na I.
podlaží rodinného domu žalovanej smerujúceho do dvora žalobcov došlo medzi priateľom žalovanej
a žalobcom 1/ k dohode o umiestnení nepriehľadného a neotvárateľného okna. Žalovaná v rozpore
s touto dohodou umiestnila na kúpeľni okno otvárateľné, ktoré predstavuje neoprávnený zásah do

doposiaľ uzavretých priestorov narušujúci súkromie žalobcov. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že
vybúranie steny a umiestnenie okna (akékohokoľvek) bez stavebného povolenia určite neodôvodňoval
technický stav domu, ani iná skutočnosť. Žalovaná porušenie dohody zdôvodnila potrebou vetrania
a čistenia okna. Vetranie miestnosti je pritom možné zabezpečiť aj iným spôsobom ako oknom (ako
je to napr. pri vetraní kúpeľní v hoteloch, bytových domoch a pod.) a vstup na pozemok žalobcov za

účelom udržiavania okna v stave plniacom jeho účel bolo možné zabezpečiť dohodou (keďže vzťahy
boli medzi sporovými stranami podľa vyjadrení žalovanej štandardné, vzájomne si pomáhali a žalobca
1/ tvrdil, že vstup na svoj pozemok žalovanej na tento účel povolí), prípadne sa ho domáhať na základe
tzv. legálneho bremena (§ 127 ods. 3 OZ).51. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že umiestnenie okien na streche rodinného
domu žalovanej smerom do dvora žalobcov a umiestnenie otvárateľného okna na prízemí rodinného

domu žalovanej predstavuje neoprávnený zásah do doposiaľ uzavretých priestorov narušujúci súkromie
žalobcov. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

52. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali aj zdržania sa zásahov do súkromia a vlastníckeho
práva žalobcov umiestnením otvorov na dome žalovanej, pričom tento návrh zdôvodnili rovnakými

skutočnosťami ako návrh týkajúci sa okien. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že doposiaľ neboli
žiadne otvory na dome žalovanej, ktoré by smerovali do dvora žalobcov, vykonané. Týmto spôsobom
teda k zásahu do pôvodného stavu nedošlo. Otvory na dome môžu mať rôznu veľkosť, rôznu funkciu.
Napríklad v kúpeľni môže vzniknúť otvor na odvetrávanie. Nakoľko žaloba otvory bližšie nešpecifikuje,
nemožno konštatovať, že by ich umiestnením došlo k zásahu do súkromia žalobcov, alebo že by došlo
k obťažovaniu susedov nad mieru primeranú pomerom alebo k vážnemu ohrozovaniu výkonu ich práv.

Preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako neopodstatnenú.

53. V konaní nebolo sporné, že strecha rodinného domu súp. č. 171 aj pred stavebnými úpravami
zasahovala do pozemku vo vlastníctve žalobcov a tento presah strechy pred stavebnými úpravami
predstavoval 50 cm. Spornou bola existencia dohody o zväčšení presahu. Žalovaná tvrdila, že

s priateľom bola osobne pri tom, keď im žalobca 1/ udelil súhlas s predĺžením strechy o 2 rady škridiel
plus okap s rýnou. Z čestného prehlásenia priateľa žalovanej však vyplýva, že dohoda znela na
predĺženie strechy o 380 mm vrátane okapového žľabu (za pôvodného presahu 620 mm od odvodového
múru). Žalobcovia existenciu dohody popreli tvrdiac, že sused (zrejme priateľ žalovanej) žalobcovi 1/ len
oznámil, že sa k nemu posunuli o 20 cm. Keď tam namontovali rýnu, už to bolo 50 cm. Spočiatku presah

strechy z rodinných dôvodov neriešili a boli by ho nakoniec možno aj akceptovali, kedy ich susedia
(žalovaná a jej priateľ) opäť nepodrazili umiestnením strešných okien.

54. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaná v konaní tvrdila, že so žalobcom 1/ sa na predĺžení presahu
strechy ústne dohodla. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce

tvrdené skutočnosti; žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, žalovaná uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

55. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

56. Ak teda žalovaná tvrdila, že žalobca 1/ mu ako vlastník susedného pozemku povolil predĺžiť presah
strechy na jeho pozemok, mala označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto

skutočnosti. Žalovaná uvedené preukazovala len čestným prehlásením priateľa, s ktorým realizovala
prestavbu. Toto čestné prehlásenie bolo zo strany žalobcov namietané a zostalo osamoteným dôkazom
dohody. Čestné prehlásenie je pritom v niektorých častiach v rozpore s výpoveďou žalovanej (napr.
v časti, že žalovaná bola účastná všetkých dohôd so žalobcom, dohoda ohľadom presahu strechy
bola na 380 mm). Skutočnosť, že žalobca 1/ sa odstránenia zväčšeného presahu strechy domáhal až

s odstupom viac ako 1 roka (rekonštrukcia začala koncom roka 2019, presah strechy bol namietaný
na stavebnom úrade vo februári 2021) nedokazuje existenciu dohody. Obzvlášť za situácie, kedy
sa žalobcovia nachádzali v ťaživej situácii (ťažká havária syna), a preto venovali pozornosť iným
veciam. Rovnako tak skutočnosť, že žalobcovia umožnili žalovanej vstup na svoj pozemok za účelom
vykonania prác na dome. Obzvlášť za situácie, kedy už pôvodná strecha presahovala na pozemok

žalobcov (čo žalobcovia nenamietali) a bolo potrebné meniť krytinu. Žalovaná pred stavebným úradom
prejavila ochotu zväčšený presah strechy odstrániť, čo oslabuje dôveryhodnosť jej tvrdenia, že dohoda
o predĺžení presahu strechy existovala. Súd preto musí konštatovať, že žalovaná v danej veci neuniesla
svoje dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom poskytnutými dôkazmi nepreukázala svoje tvrdenie,že medzi účastníkmi došlo k ústnemu uzavretiu dohody, ktorou by žalobcovia dovolili žalovanej
zasiahnuť do ich vlastníckeho práva k pozemku predĺžením presahu strechy na rodinnom dome
žalovanej. Žalovaná pritom nepreukázala ani iný dôvod, z ktorého by vyplynula povinnosť žalobcov tento

zásah do ich vlastníckeho práva strpieť.

57. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým, takže im zodpovedá
povinnosť každého subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. Ak dôjde k porušeniu
tohto práva, vlastník sa môže brániť podaním vlastníckej žaloby. K odstráneniu zásahov do vlastníckeho

práva (odlišných od neoprávneného zadržiavania veci) vedie tzv. zapieracia žaloba. Touto žalobou sa
žiada, aby sa žalovaný zdržal neoprávneného rušenia, prípadne aj odstránil následky už vykonaných
rušivých zásahov. V danej veci boli nespornými skutočnosťami vlastnícke právo žalobcov k pozemku,
na ktorý presahuje strecha domu vo vlastníctve žalovanej, ako aj skutočnosť, že tento presah už
v minulosti (pred stavebnými zásahmi zo strany žalovanej) predstavoval 50 cm. Tento presah je
vlastníkmi pozemku rešpektovaný. Keďže nebolo preukázané, že žalovaná mala akékoľvek oprávnenie

na zväčšenie presahu, a teda bez právneho dôvodu zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov, súd žalobe
v tejto časti vyhovel.
58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V prejednávanej veci predmetom konania boli dva samostatné
nároky, a to nárok na zdržanie sa zásahov do súkromia žalobcov a nárok na zdržanie sa zásahov do

vlastníckeho práva žalobcov (negatórna žaloba). Pri právach so samostatným skutkovým základom
treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol
byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom treba
separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Žalobcovia boli v časti týkajúcej sa ochrany súkromia úspešní
len čiastočne (čo do zásahu umiestnením okien), a preto súd ohľadom tejto časti konania podľa § 255

ods. 2 CSP náhradu trov nepriznal žiadnej zo sporových strán.
Ohľadom druhej časti žaloby (týkajúcej sa zásahu do vlastníckeho práva žalobcov zväčšením presahu
strechy na dome žalovanej) boli žalobcovia v plnom rozsahu úspešní, a tak im súd v tejto časti konania
podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

59. V konaní bola na návrh žalobcov dňa 2.6.2023 vykonaná obhliadka nehnuteľností na mieste samom,
pri ktorej bolo použité služobné motorové vozidlo Okresného súdu Prievidza. Použitím vozidla vznikli
štátu trovy. Preto bolo potrebné rozhodnúť o štátom preddavkovaných trovách obhliadky. Obhliadka bola
vykonaná za účelom preukázania skutočností týkajúcich zásahov do súkromia (na účely rozhodnutia
o negatórnej žalobe jej vykonanie nebolo potrebné). Keďže žalobcovia boli v časti týkajúcej sa ochrany

súkromia úspešní len čiastočne, rovnako tak žalovaná, súd zaviazal obe strany sporu na zaplatenie
štátom uhradených trov v pomere 50 %.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd vo veci rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej

výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať, okrem

všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).