Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207777
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423207777.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : F. Š., nar. X. XX.
XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, H., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, Pod
Vtáčnikom3,Bratislava,protižalovaným:1.Slovenskásporiteľňa,a.s.,Tomášikova48,Bratislava,IČO:
00 151 653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2. DUPOS

dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO : 36 233 935, zastúpená advoconsulting
s.r.o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. 11. 2023 č.k.
64C/62/2023 - 22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia a uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v prospech
záložného veriteľa : Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu č.

X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., poschodie X, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo
postavenýnapozemkuparc.č.XXXXX/X,vpodiele1;spoluspodielompriestorunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese
Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok
parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

spoluvlastnícky podiel 8471/181726, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný 1
je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (výrok I ).

2/ Zároveň rozhodol o uložení povinnosti žalovanému 2 zdržať sa alebo upustiť od vykonania
dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava,

katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu
č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., poschodie X, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo
postavenýnapozemkuparc.č.XXXXX/X,vpodiele1;spoluspodielompriestorunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese
Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok

parc.č.XXXXX/XovýmereXXXm2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,spoluvlastníckypodiel8471/181726, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný 2 je povinný zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II ).

3/Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvejinštancieuviedol,žedňa09.11.2023bolotamojšiemu
súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd vydal proti žalovaným neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v
prospech záložného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s., na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III,

obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H.,
poschodie 1, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, v
podiele 1; spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne
územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 8471/181726; a povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Voči žalovanému 2 sa žalobkyňa domáhala, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa alebo upustiť od
vykonania dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností, ako aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa uviedla,

že si uplatňuje právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa súčasne s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam a žalovanému 2 povinnosť zdržať sa alebo upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby
uvedených nehnuteľností, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne.

Žalobkyňa žiadala aj náhradu trov konania vo výške 100 %.

4/ Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v
podiele 1 k celku, pričom k nim nadobudla spoluvlastnícke právo titulom dedenia na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava III, č. k. 16D/66/2021-66 zo dňa 28.03.2022. S nadobudnutím predmetných

nehnuteľností nadobudla žalobkyňa i dlhy, okrem iného aj voči žalovanému 1, titulom Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2021, ku dňu smrti poručiteľky vo výške 146.242,36 €. Žalobkyňa uviedla,
že sa so žalovaným 1 dohodla na splátkovom kalendári a splátkach v sume 800 € mesačne na obdobie
piatich rokov, pričom tieto začala pravidelne uhrádzať. Žalovaný 1 mal podľa tvrdení žalobkyne zmeniť
podmienky, na ktorých sa pred tým dohodli a vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a oznámiť žalobkyni

začatie výkonu záložného práva. Žalobkyňa sa ohrádza voči postupu žalovaného 1, vrátane spôsobu,
akým jej doručoval písomnosti. Žalobkyňa býva v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva a
má tam nahlásený aj trvalý pobyt.

5/ Súd prvej inštancie posúdil predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §

324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, ods.
2 CSP. Poukázal na to, že môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu,
ak je potrebný zásah súdu, aby sa zabránilo zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Súd

vzhľadom na charakter neodkladných opatrení nemusí pri ich nariadení dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na jeho nariadenie, aspoň osvedčené. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko

napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a
ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia
sú osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, ďalej
osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy,
že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ako aj preukázanie

vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto
povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre
osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy naosvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci
ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, súčasne
s podaním ktorého sa žalobkyňa domáhala aj vydania rozhodnutia vo veci samej.

6/ Súd prvej inštancie posudzujúc vec v nadväznosti na vyššie uvedené zásady a zistený skutkový
stav dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych
podmienok pre poskytnutie ochrany žalobkyni nariadením neodkladného opatrenia v zmysle príslušných
zákonných ustanovení. Zastal názor, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu vzťahov medzi

účastníkmi konania a osvedčila trvanie a dôvodnosť jej nároku, ktorý má byť neodkladným opatrením
dočasne chránený. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1
k celku a bolo jej doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Obč.
zák., v ktorom jej žalovaný 1 oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie,
ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetudražby.Rovnakožalobkyňa

osvedčila naliehavosť a existenciu ujmy, ktorá jej bezprostredne hrozí, a na odvrátenie ktorej je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie, a teda osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu. Je tomu tak za situácie, že žalovaný 1 začal realizovať výkon dobrovoľnej dražby. Súd pri svojom
rozhodovaní považoval za potrebné zohľadniť i charakter práva, ktorému sa poskytuje dočasná ochrana.
Niet pochýb, že predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam, a to i k bytu, ktorý

slúži žalobkyni na bývanie, a v prípade nevyhovenia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než
súd rozhodne vo veci samej. Nariadené neodkladné opatrenie nevytvorí v právnych vzťahoch medzi
stranami sporu nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
stranami sporu, nakoľko má iba dočasný charakter, pričom má trvať do skončenia konania vo veci samej

a následky plynúce z tohto neodkladného opatrenia pre žalovaných sú v porovnaní s reálnou hrozbou
straty bývania pre žalobkyňu nezávažné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.

7/ O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie nerozhodol, s

poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. predmetné uznesenie nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

8/ Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2.

9/ Žalovaný 1 napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. voči obom výrokom; výrok
II síce ukladá povinnosť žalovanému 2, dražobníkovi, avšak aj toto rozhodnutie je tiež v neprospech
žalovaného 1, ako záložného veriteľa, nakoľko výkon záložného práva môže žalovaný 1 realizovať
výlučne prostredníctvom dobrovoľnej dražby a túto môže uskutočniť len prostredníctvom subjektu
s osobitnou odbornou starostlivosťou, t.j. dražobníkom, ako nositeľom oprávnenia na organizáciu

dobrovoľných dražieb. Žalovaný 1 napadol uznesenie súdu prvej inštancie na základe ust. § 365
ods. 1 písm. a/, b/, c/ d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Postup súdu označil žalovaný za rozporný s čl. 1, 2 a
144 Ústavy SR, ktoré popiera základné práva žalovaného 1, vrátane práva na ochranu majetku a na
spravodlivý proces. Žalobca poukazoval na ust. § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP ako aj ust. § 326 ods. 1, 2
CSP ktoré stanovujú, aké náležitosti musí obsahovať jednak žalobný návrh a tiež návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so
žalobou vo veci; z ich obsahu je však zrejmé, že v nich nie sú uvedené všetky zákonom vyžadované
náležitosti, čo malo byť dôvodom na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani z
odôvodnenie samotného rozhodnutia nie je zrejmé, akému nároku má byť poskytnutá ochrana. Konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá slúžiť na získanie nejakého „časového priestoru“

žalobkyni, bez skúmania opodstatnenosti nároku.
10/ V súdenej právnej veci súd prvej inštancie svojím rozhodnutím uložil žalovaným povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas, čím neprimerane zasiahol do práva
žalovaného 1 ako záložného veriteľa uspokojiť sa v budúcnosti z predmetu záložného práva cestou
predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva.

Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo 147/2017 zo dňa 29. 1. 2019, z ktorého vyplýva,
že podľa súdu prvej inštancie cieľom dočasného opatrenia bolo eliminovať nepriaznivé následky,
ktoré by mohli nastať v priebehu konania, t.j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému
zásahu do vlastníckych práv žalobcov k ich obydliu zo strany žalovaného ako záložného veriteľa.Takéto neodkladné opatrenie zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté
o platnosti Záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym
predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva...dovolací súd nespochybňuje názor

odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila
by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako
absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.
možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou
spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna

úpravaumožňujezabezpečenieochranyprávspotrebiteľa,resp.juaspoňpraktickyneznemožňujealebo
nadmerne nesťažuje. Obdobné závery vyplývajú aj z iných rozhodnutí NS SR, napr. sp. zn. 5Cdo
113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019.
11/ Žalovaný 1 v odvolaní zdôraznil, že žalobca v neodkladnom opatrení musí osvedčiť ako vecnú
aktívnu tak aj pasívnu legitimáciu strán v konaní. Žalobkyňa samotná uvádza, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to vo výške podielu 1 z celku, avšak domáha sa nariadenia

neodkladného opatrenia ako aj vyhovenia žaloby vo vzťahu k celku. Potom nemôže osvedčiť aktívnu
vecnú legitimáciu úplne vo vzťahu k celej nehnuteľnosti. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že Ústava SR
nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia, t.j. ochranu súkromia. Právo na
obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou SR ani Dohovorom.
12/ ÚS SR v rozhodnutí Pl. ÚS 23/14 konštatoval, že celý proces výkonu záložného práva smeruje k

tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti dlžníka uhradiť zabezpečovanú
pohľadávku. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená
riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je
nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1
ZDD), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o. i. § 29 ods. 1 ZDD)

a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať.
13/ Samotná žalobkyňa tvrdí, že aktuálne v byte býva a má tam aj nahlásený trvalý pobyt, pričom zmenu
pobytu neplánuje; z údajov na liste vlastníctva však vyplýva informácia, že má bydlisko v M. S. XXX/XX v
H..Vuzneseníoprejednanídedičstvasauvádza,žeporučiteľkazomreladňa4.3.2021,pričomdedičské
uznesenie je zo dňa 28. 3. 2022; žalobkyňa bola povinná hradiť dlh od 4. 3. 2021. Podľa úverovej

zmluvy predstavovala mesačná splátka výšku 641,72 €. Odo dňa 4. 3. 2021 do 9. 11. 2023 (kedy
bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) je len výška pravidelných mesačných splátok
19.251,60 € (30 x 641,72€). Žalobkyňa uvádza, že uhradila sumu 3.066,20 €. Dlh len na omeškaných
splátkach je tak už veľmi vysoký. Banka sa snažila s dlžníkom dlh riešiť, avšak žalobkyňa nemala
reálnu vôľu vec riešiť, naopak, po dlhodobom procese pristúpila k difamačnému a verbálne agresívnemu

konaniu. Banka má svoje povinnosti pri overovaní bonity pričom dlžník odmieta k uvedenému poskytnúť
súčinnosť, napr. vo forme overenia príjmov. Banka umožnila dočasne platiť mesačne po 800 €, len
do doby, kým dôjde k posúdeniu schopnosti splácať dlh novým dlžníkom a do prijatia riešenia (napr.
novým úverom, novej dohode a pod.). Tvrdenie žalobkyne, že si s bankou dohodla trvalé splácanie po
800 € mesačne je nepravdivé, pričom žalobkyňa o tom nepredložila žiadny doklad. O všetkých vyššie

uvedených okolnostiach žalobkyňa súd neinformovala, zamlčala množstvo podstatných informácií, zo
strany žalobkyne ide o zneužívajúci postup. Zjavné zneužite práva nepožíva právnu ochranu.
14/ Žalovaný 1 zdôraznil, že ani prípadným konaním dražby by k žiadnemu reálnemu zásahu do
faktického stavu nedošlo - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby, ale ani prípadné
vykonanie dražby, nijako do faktického stavu - napr. údajnému užívaniu obydlia - nezasahuje. Ak

úspešnému vydražiteľovi záložca neodovzdá vydražený predmet, môže podať žalobu o neplatnosť
dražby a ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc; ak nebude úspešný, môže vydražiteľ podať žalobu o
vypratanie nehnuteľnosti. Všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby dočasnej úpravy pomerov.
15/ Žalovaný 1 tiež vytkol súdu prvej inštancie, že mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nedoručil a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu, v dôsledku čoho nemohol realizovať svoje procesné

práva. Aj konanie o nariadenie neodkladného opatrenia tvorí integrálnu súčasť práva na súdnu ochranu.
Naostatok žalovaný 1 vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté uznesenie neobsahuje relevantné
odôvodnenie Žalovaný 1 navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, prípadne návrh odmietne a
zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania.

16/ Odvolanie žalovaného 2 smerovalo proti v poradí druhému výroku uznesenia; žalovaný 2 odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok s ohľadom na
existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, tiež že konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že na základe vykonaných dôkazov dospel súdk nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a
h/ CSP). Žalovaný 2 namietal, že žalobkyňa si nesplnila svoju procesnú povinnosť opísať hodnoverne
skutočnosti, osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dodal, že

on nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1. Žalovaný 2 poukazoval na
to, že z Potvrdenia o úhradách žalobkyne vyplýva, že uhradila len dve splátky vo výške po 800 € (dňa
25. 8. 2023 a dňa 27. 9. 2023), pričom tieto splátky boli uhradené až po zaslaní Oznámenia o začatí
výkonuzáložnéhopráva,atedapozosplatneníúverudňa 24.4.2023. Dozosplatneniaúveružalobkyňa
neuhradila ani jednu splátku vo výške 800 € tak, aby predišla zosplatneniu úveru a následnému výkonu

záložného práva. Žalobkyňa tiež uvádza, že žiadala žalovaného 1 o doručovanie písomností na jej
vtedajšiu adresu, k čomu sa žalovaný 2 nevie objektívne vyjadriť. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia však žalobkyňa neosvedčila a ani nepreukázala tvrdenie, že by žalovaného 1 upozornila alebo
požiadala o doručovanie písomností na jej vtedajšiu adresu. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že predmetný
záloh je jej obydlím, v ktorom má nahlásený trvalý pobyt, čo zohľadňoval pri svojom rozhodovaní aj súd
prvej inštancie.

17/ Žalovaný 2 s uvedeným právnym posúdením súdom prvej inštancie nesúhlasí a poukázal na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/57/2020 - 174 zo dňa 28.
4. 2021, v odôvodnení ktorého skonštatoval, že „žalobkyňa existenciu samotného záložného práva
nepopiera, platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje, pričom žalobu, ktorou sa domáhala neplatnosti
záložnej zmluvy v spore vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17C/104/2014 zobrala bez

uvedenia dôvodu späť. Žalobkyňa v konaní namietala iba spôsob výkonu záložného práva zo strany
žalovaných, t.j. výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe a to na základe
tvrdení ohľadom protiústavnosti zákona o dobrovoľných dražbách. K otázkam ústavnosti a súladnosti
zákona o dobrovoľných dražbách sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení PL.ÚS 23/14 zo dňa 24. 9.
2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods.

1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že : „podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej
právnej úpravy je dohoda vlastnícka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci
môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza
z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre

záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca
záložcu. Vzhľadom na to, sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal
súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon
o dobrovoľných dražbách) ... právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s
takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo

k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť
výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho
mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho
práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.“ Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie NS
SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo dňa 29. 1. 2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či súd

môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo neobmedzenú
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo
odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Dospel pri tom k záveru, že rozhodnutie súdu vo veci
samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné
a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy

v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamo predajom alebo odkúpením do
svojho výhradného vlastníctva. Uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia
žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú
situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna
prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo

spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva
Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany
práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Vzhľadom na
uvedené dovolací súd uzatvoril, že právny názor podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému
veriteľovi,uložiťrozsudkomčasovoneobmedzenúpovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhopráva,ktorého

predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do
svojho výlučného vlastníctva, nemožno považovať za správny. K rovnakému záveru dospel Najvyšší
súdSRajvuznesenísp.zn.2Cdo/36/2019 zodňa 26.8.2019,vktoromzároveňvyslovil,žerozhodnutie
sp. zn. 8Cdo/147/2017 predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“18/ Žalovaný 2 dodal, že pozornosti konajúceho súdu zjavne tiež ušlo, že vo vzťahu k posúdeniu
dôvodnosti nároku vo veci samej sa žalobkyňa svojím žalobným petitom domáha určenia rovnakej
povinnosti ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda zdržania sa výkonu záložného

práva, avšak bez časového obmedzenia. V tejto súvislosti žalovaný 2 odkázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/14/2017 zo dňa 29. 1. 2019, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že
„....právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1 ako
záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom

alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny.“ Práve uloženia
totožnejpovinnostisavprejednávanejprávnejvecidomáhaajžalobkyňavovecisamej.Žalovaný2jetak
presvedčený, že v danej veci nemožno považovať za splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia.
19/ Žalovaný 2 ďalej zdôraznil, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným
1, ktoré zakladajú nárok žalovaného 1 na uspokojenie výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou,

ktorá sa koná na návrh žalovaného 1. Žalovaný 2 je tak presvedčený o nedostatku svojej vecnej
pasívnej legitimácie v konaní. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého „dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi

preukázané, že toto bolo súdom nariadené.“ Žalovaný 2 je tak názoru, že vykonateľné uznesenie,
ktorýmsúdprvejinštancieukladážalovanému1(akonavrhovateľovidražby)povinnosťzdržaťsavýkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, predstavuje také vykonateľné rozhodnutie, ktoré dražobníkovi
preukazuje,ženavrhovateľdražbyniejeoprávnenýnavrhnúťvykonaniedražby. Jezrejmé,žetuexistuje
zákonný dôvod, na základe ktorého je žalovaný 2 ako dražobník povinný po preukázaní existencie

takéhoto vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby.
Keďže takúto povinnosť dražobníkovi ukladá priamo zákon, nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi
povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením.
Nemôže byť tak dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
2 vyhovel.
20/ Žalovaný 2 vo svojom odvolaní tiež namietal nedostatočnú presvedčivosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie; v rozhodnutí absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Nesúhlasil tiež s názorom

súdu, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do právnych
vzťahov medzi stranami sporu. Svoj názor žalovaný 2 podporil odkazom na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/240/2018 zo dňa 28. 8. 2018, v ktorom ako súd odvolací skonštatoval,
že „...žalobcovia 1, 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov vyvodzovali výlučne z tej skutočnosti, že majú dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti

žalovaný predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania a bude aj voči žalobcom a ich
rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať z
nehnuteľnosti tak, aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť, ako aj z dôvodu, že je možné sa domnievať,
že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Záložné právo vo vlastníctve
žalobkyne k nehnuteľnostiam vzniklo podľa § 151e ods. 2 Obč. zák. zápisom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne
viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k. Žalovaný začal výkon záložného práva
predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. Výkonom
záložného práva evidentne sleduje žalovaný legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo

dňa 24. 9. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej
právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môžepoveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho,
že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu.

Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas
nabudúcespeňaženieurčitéhosvojhomajetkuurčitýmspôsobomregulovanýmprávomaprávnaúprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo
na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho
názoru Ústavného súdu SR oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej

dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.
Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Hoc je
nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo na zmluvnom základe.
Žalobcovia ako záložcovia sú povinní strpieť výkon záložného práva a to s poukazom na § 151m ods.
4 veta prvá Obč. zák. To že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nie je dôvodom na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť

zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.
V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej
zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o
dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia

1, 2 neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ a dražobník, podľa zistení
súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s Občianskym
zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v

súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vlastnícke právo fyzickej a právnickej osoby podľa čl. 20
Ústavy SR požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia 1, 2 neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného
na vrátenie poskytnutého úveru. Sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že ich dlh voči žalovanému
predstavuje vychádzajúc zo sumy poskytnutej na účet žalobcom 78.318,93 € a z vykonanej úhrady

na účet žalovaného sumy 42.162,35 € (minimálne sumu 36.156,58 €), teda pohľadávka žalovaného
voči žalobcom niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2.000 € ako hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 zák. o
dobrovoľných dražbách pre nemožnosť dražiť nehnuteľné veci.“ Žalovaný 2 trval na tom, že v návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Žalovaný 2 navrhoval uznesenie súdu

prvej inštancie v ním napadnutom II. výroku zmeniť tak, že odvolací súd návrh žalobkyne zamietne a
zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
21/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.
22/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, v zmysle § 379, §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

1, 2 je dôvodné.
23/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25/ Ako už uviedol súd prvej inštancie, v zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie

musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň
ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom
príkladmo (t.j. nie taxatívne) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie

neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon v
prípade inštitútu neodkladného opatrenia počíta so situáciou, že skutkový stav nie je ustálený a zistený
v takom rozsahu, ako keď súd rozhoduje vo veci samej po vykonanom dokazovaní, a aj preto vyžadujepri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie, aby boli základné skutočnosti aspoň osvedčené. V
štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor
na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení

neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by
malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup
by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah
súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

26/ Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila splnenie zákonom
vyžadovaných predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
27/ V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu dočasnej
úpravy pomerov. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobkyňa aj žalobu vo
veci, pričom z porovnania navrhovaného petitu neodkladného opatrenia so žalobným petitom vyplýva,

že tieto sú v podstate totožné. Zo žaloby žalobkyne je tak možné zistiť, čoho sa vo veci samej
domáha, a síce domáha sa uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k označeným
nehnuteľnostiam (voči žalovanému 1), bez časového obmedzenia; resp. povinnosti zdržať sa alebo
upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností (voči žalovanému 2), rovnako bez
časového obmedzenia. Jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené na to, aby súd vyhovel návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, spojeného aj so žalobou vo veci samej, je existujúci súvis
medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a konaním vo veci samej. V danom prípade
tak bolo možné vyhodnotiť, či žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má vzťah k predmetu
budúcehokonaniaožalobe,najmäčivzťah,ktorýsaneodkladnýmopatrenímupraví,budenavrhovaným
konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby predstavovať jeho vyriešenie.

28/ V súdenej právnej veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie neobstojí, keď vzhľadom na
navrhovaný žalobný návrh vo veci samej (v podstate totožný s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia) neprinesie konečné vyriešenie právneho vzťahu žalobkyne so žalovaným 1. Ako správne
akcentujú žalovaný 1 aj žalovaný 2 vo svojich odvolaniach, žalobkyňa ani v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ani v žalobnom návrhu vo veci nenapáda platnosť uzavretej úverovej zmluvy,

ani platnosť zriadenia záložného práva; rovnako tak žalobkyňa nespochybňuje, že na úvere vznikol
dlh, nakoľko úver nebol dlhodobo splácaný. Tvrdí, že sa údajne dohodla so žalovaným 1 na splácaní
úveru mesačnými splátkami po 800 €, dohodu však k návrhu nepripojila, pričom žalovaný 1 uzavretie
takejto dohody popiera. Z obsahu návrhu žalobkyne plynie, že nesúhlasí s výkonom dobrovoľnej
dražby z dôvodu, že chce pokračovať v záväzkovom vzťahu so žalovaným 1 - chce splácať úver

tak, že sa s bankou (žalovaným 1) dohodne na podmienkach jeho splácania. Žalobkyňou navrhované
neodkladné opatrenie v spojení so žalobou vo veci samej tak nesmeruje ku konečnému vyriešeniu
záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1 (jeho predmetom nemá byť posudzovanie
platnosti či neplatnosti úverovej zmluvy či zriadeného záložného práva).
29/ Za týchto okolností možno prisvedčiť argumentu žalovaného 1, že žalobkyňa sa iniciovaním

predmetného súdneho konania len účelovo snaží predovšetkým získať čas pre dosiahnutie prípadnej
dohody s bankou. Ňou navrhovaný žalobný petit spočívajúci v uložení povinnosti zdržania sa výkonu
záložného práva a to bez časového obmedzenia má v podstate len eliminovať legitímne právo
žalovaného 1 (ako záložného veriteľa) uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnosti, cestou dobrovoľnej dražby. Prekážkou výkonu dobrovoľnej dražby (v súlade

so zákonom) nemôže byť ani okolnosť, že speňažovaným zálohom je nehnuteľnosť, v ktorej dlžník
(tu žalobkyňa) býva. Touto otázkou sa už tunajšie najvyššie súdne autority opakovane zaoberali,
pričom predaj založenej nehnuteľnosti (slúžiacej dlžníkovi zároveň na bývanie), záložným veriteľom
formou dobrovoľnej dražby, nevyhodnotili ako protiústavný (už žalovaným 2 spomínané uznesenie PL.
ÚS 23/2014, tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26. 8. 2019, alebo

sp. zn. 8Cdo/147/2017).
30/ Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 330 ods.
2 upravuje, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej. Režim Civilného sporového poriadku teda na rozdiel od
predtým platnej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) pripúšťa aj také procesné situácie, kedy

sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude
z hľadiska výroku totožné s prípadným rozhodnutím vo veci samej. Platná právna úprava pristúpila
k takejto možnosti z dôvodu veľkej rôznorodosti individuálnych právnych vzťahov, teda, že nemožno
dopredu predvídať vznik všetkých možných životných situácií a ani ich právne riešenie. Kritériom preposúdenie, či je navrhované rozhodnutie prípustné, bude to, či totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu navrhovanú totožnosť výrokov nemožno akceptovať, a
teda žalobkyni nariadením neodkladného opatrenia priznať ochranu jej uplatňovanému nároku, nakoľko,

ako už bolo uvedené, toto by nesmerovalo ku konečnému vyriešeniu sporu medzi stranami a naopak,
by (v navrhovanej podobe) bolo neprimeraným zásahom do legitímneho práva záložného veriteľa
domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky dobrovoľnou dražbou, t.j. zákonom aprobovaným spôsobom,
za situácie, kedy žalobkyňa nenapáda platnosť ani úverovej zmluvy ani zriadenia záložného práva.
Navyše žalobkyni dáva zákon k dispozícii na ochranu svojho práva žalobu o určenie neplatnosti dražby.

31/ Osobitne vo vzťahu k žalovanému 2 sa nariadenie neodkladného opatrenia javí aj ako nadbytočné,
z dôvodu, na ktorý poukázal sám žalovaný 2, že v zmysle platnej právnej úpravy, a to § 19 ods. 1
písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách, predloženie súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia dražobníkovi (žalovanému 2) mu ukladá povinnosť od dražby upustiť. Uvedené znamená,
že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 2 neosvedčila potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovaným 2.

32/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej
nesprávnosti zmenil (§ 388 CSP), keď jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci; žalobkyňa neosvedčila naplnenie zákonom vyžadovaných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia - potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

33/ O náhrade trov (celého) konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodol,
keď o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 262
ods. 1, ods. 2 CSP).
34/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).