Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2122203704.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.
s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: K. A. X..
M.Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. Q. Č. XXXX/XX, XXX XX J., zast. MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18,

91701Trnava,IČO:53309936,ozrušenieoddlženiaprenepoctivýzámer,opripusteníspäťvzatia,takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 16.08.2023 žalobcom pripúšťa.

II. Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Odi/9/2022-164 zo dňa 13. júla 2023 zrušuje a konanie
vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 60Odi/9/2022 zastavuje.

III. Žalovanámáprotižalobcovinároknaplnúnáhradutrovprvoinštančnéhoakoajodvolaciehokonania,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 13. júla 2023 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom zamietol žalobu,
druhým výrokom určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje

rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 166f ods. 1 a 2, § 166g ods. 1 a 2, § 3 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2022 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie dlžníka - žalovanej. V žalobe uviedol, že je veriteľom

žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. 6601747612, ktorú žalovaná a právny predchodca žalobcu
uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.6.2017 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a. s. ako postupníkom, postúpená na žalobcu. Žalovaná pri podaní návrhu naplnila
zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedla dôležitú
informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu),

§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR (nebola platobne neschopná), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mala snahu
poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1
ZKR. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná.

3.Súddospelkzáveru,žežalovanábolavčasepodanianávrhuplatobneneschopná,takakotovyhlásila

v návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že nemala dostatočný príjem
na úhradu svojich záväzkov. Žalovaná vo svojom životopise v konaní o oddlžení uviedla informácieo svojich majetkových a finančných pomeroch, na základe ktorých neboli a ani v tomto konaní súd
nezistil pochybnosti o jej platobnej neschopnosti. Žalovaná je síce osobou v produktívnom veku, bola
trvale zamestnaná so stabilným príjmom, tento však podľa názoru súdu nepostačoval na uhrádzanie

základných životných potrieb, nákladov na bývanie, výživu a starostlivosť o dieťa v jej opatere a zároveň
uhrádzanie jej záväzkov. Tak, ako uviedol žalobca, významným predpokladom na možnosť uchádzať
sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, pričom ide o domnienku vyvrátiteľnú, ktorá môže byť
vyvrátená na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na
základe žaloby dotknutého veriteľa, tak ako to je aj v danom konaní. Vzhľadom na to, že žalobca vo

svojej žalobe vniesol pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovanej, bolo namieste, aby súd dôkladne
preskúmal splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k ostatným argumentom žalobcu, v
zmysle ktorých žalovaná mala mať pri oddlžení nepoctivý zámer, súd konštatoval, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

4. V čase prípravy a podania návrhu na oddlženie mala žalovaná príjem približne 988,11 eur v

hrubom, pričom z uvedeného príjmu jej boli vykonávané zrážky zo mzdy. Náklady na nájomné
predstavovali približne 140 eur. Okrem nákladov na bývanie súd pokladal za nevyhnutné aj náklady
na výživu maloletého dieťaťa bývajúceho so žalovanou v spoločnej domácnosti, ako aj náklady na
základné životné potreby, lieky, lekárske vyšetrenia a kontroly predstavujúce nevyhnutné náklady, ktoré
odčerpávajú finančné prostriedky z príjmu a vzhľadom na príjem žalovanej zásadne ovplyvňujú jej

majetkové pomery.

5. Žalovaná počas konania uviedla, že bola účastníčkou dedičského konania po vydaní rozhodnutia
o oddlžení, pričom konkretizovala, že dedičské konanie bolo vedené po jej zomrelom otcovi, pričom
výška jeho dlhov prevyšovala výšku jeho majetku, dedičstva sa vzdala. Súd dodal, že v „životopise

dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ uviedla, že do dlhového kolotoča sa
dostala práve z dôvodu, že pomáhala splácať dlhy svojho otca a jeho družky, v ktorých domácnosti žila.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku
a ani ňou nebola v posledných 10-tich rokoch.

6. Celková suma splatných záväzkov žalovanej, vrátane príslušenstva ku dňu podania návrhu na
oddlženie, tak predstavovala sumu najmenej 56.300 eur. Bolo tiež potrebné zohľadniť aj skutočnosť,
že žalovaná v zozname uviedla 10 veriteľov, z ktorých si 3 veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej
sume 41.213,09 eur, ktoré boli v tejto sume aj správcom zistené. Žalovaná teda nemohla uhrádzať dlh
žalobcovi v ním uvádzanej sume 20 - 30 eur bez toho, aby zároveň plnila dlhy aj ostatným veriteľom.

Rovnako je potrebné zohľadniť, že 8 z 10 prihlásených veriteľov predstavovali bankové a nebankové
subjekty, pri ktorých okrem istiny dlhu treba zohľadniť aj prípadné úroky, úroky z omeškania a zmluvné
pokuty. Vzhľadom na vyššie opísané a preukázané majetkové pomery žalovanej mal súd zato, že
žalovaná nebola schopná plniť svoje záväzky, a to ani čiastočne, po lehote jeho splatnosti po zákonnom
požadovanú dobu. Je preto tak naplnená definícia platobnej neschopnosti žalovanej obsiahnutá v § 3

ods. 2 ZKR, nakoľko nebola schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak nemala možnosť disponovať dostatočnými
finančnými prostriedkami na čo i len čiastočné plnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Súd mal za to, že
v prípade žalovanej bola platobná neschopnosť stavom objektívnym a trvalým. Je preto pochopiteľné,
že sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze. Súd mal zo, že žalovaná

uviedla a preukázala také skutočnosti, ktoré jej objektívne znemožňovali uspokojenie záväzku žalobcu.

7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím
na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR), pričom však
neuviedol, o akú informáciu išlo. V tejto časti žalobného návrhu teda neuniesol bremeno tvrdenia. Vo

vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaná mala snahu poškodiť svojho veriteľa v zmysle § 166g ods. 2
písm. f) ZKR súd uviedol, že žalobca opäť nekonkretizoval a neopísal takúto snahu žalovanej vo vzťahu
k žalobcovi.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že platobná neschopnosť bola u žalovanej stavom dlhodobým

a trvalým, ktorý sa snažila riešiť v rámci svojich možností jednak tým, že bola zamestnaná, pričom
aj po narodení dieťaťa išla do práce ešte pred tým, než uplynula doba, počas ktorej mohla byť na
rodičovskej dovolenke. Pri vyššie opísaných podmienkach života a finančnej situácie žalovanej, jej
príjmoch, výdavkoch a záväzkoch, pričom jej dlhodobo boli vykonávané zrážky zo mzdy nútenýmvýkonom rozhodnutia, zabezpečovaní nevyhnutých potrieb rodiny, počte veriteľov a výške ich splatných
pohľadávok vo výške viac ako 53.000 eur (vrátane príslušenstva) nebolo možné z príjmu žalovanej
splácať pohľadávky všetkých jej veriteľov a ani izolovane žalobcu.

9. Napokon žalobca uviedol, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v rámci svojich možností, keď ani po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady
svojho záväzku napriek tomu, že sa u nej nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalobca uviedol, že pred
podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanej výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou

výzvou žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca evidoval voči žalovanej, pričom
uviedol, že napriek výzve neprejavila nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu, a na
výzvu žalobcu nereagovala. Toto tvrdenie žalobcu sa ukázalo ako nepravdivé, keď žalovaná v konaní
preukázala, že na výzvu žalobcu reagovala e-mailom zaslaným mu dňa 31.05.2022. Z emailu zaslaného
žalovanou dňa 31.05.2022 teda vyplynulo, že žalovaná sa pokúsila kontaktovať žalobcu po tom, čo
jej zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 20.05.2022. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca na e-mail

žalovanej nereagoval.
10. K tvrdeniam žalobcu, že ak by mala žalovaná poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziach svojich možností využila by inštitút splátkového kalendára, súd uviedol, že zo skutočnosti, že
sa žalovaná domáhala oddlženia konkurznom, nemožno usudzovať nepoctivý zámer žalovanej, keďže
zákon platobne neschopným dlžníkom umožňuje oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom

za splnenia stanovených podmienok, a preto voľba jedného z uvedených spôsobov nemôže byť
vyhodnotená ako nepoctivý zámer. S ohľadom na uvedené súd ustálil skutkový stav tak, že žalovaná sa
pri podaní návrhu riadila pokynmi Centra právnej pomoci a správcu konkurznej podstaty.

11. Súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko skutkový stav mal súd za dostatočne preukázaný z už

predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Žalobca uvádzal v žalobe všeobecné, nekonkrétne tvrdenia vo vzťahu k žalovanej. Žalobca ani
nešpecifikoval, akým spôsobom a komu mala žalovaná hradiť čo i len 20 - 30 eur mesačne po tom, čo
jej exekúciou boli stŕhané zrážky zo mzdy. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo
veci. Nad rámec uvedeného súd dodal, že žalovaná správne akcentovala, že neexistuje žiadna právna

úprava, ktorá by ju zaväzovala na úhradu jej záväzkov nad rámec zrážok vykonaných v exekučnom
konaní. Nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby nad rámec exekučných zrážok uhrádzala
veriteľom dobrovoľne splátky z finančných prostriedkov, ktoré jej v zmysle zákona patria pre pokrytie
jej nevyhnutných životných nákladov a potrieb, ako aj nevyhnutných nákladov a životných potrieb jej
maloletej dcéry.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná
bola platobne neschopná a svoje záväzky si plnila v súlade so zákonom, a to tak, že zo všetkých jej
príjmov boli realizované exekučné zrážky, konkrétne zrážky zo mzdy, a preto žalovaná nebola objektívne

povinná splácať viac, ako jej ukladal zákon.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovanej ako procesne
úspešnej strane konania, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Podaním zo dňa 16.08.2023 zobral žalobca svoju žalobu späť v celom rozsahu a navrhol, aby
odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

15. K späťvzatiu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že so späťvzatím v celom rozsahu
nesúhlasí.

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, po predložení veci súdom prvej inštancie, po dôslednom
oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že s poukazom na vydaný rozsudok, voči ktorému
nebol uplatnený opravný prostriedok, je možné rozhodnúť o podanom späťvzatí žaloby. Odvolací súd
dospelkzáveru,žejemožnépripustiťspäťvzatiežaloby,odvolanímnapadnutýrozsudokzrušiťakonanie

zastaviť, a to i napriek nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby.

17. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.18. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

19. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu, ktorého účinky nastávajú v
okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Nakoľko dňa 16.08.2023 bolo súdu doručené
účinné späťvzatie žaloby žalobcom, postupoval odvolací súd v konaní v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP,

pripustil späťvzatie žaloby v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zrušil a konanie zastavil.

20. Podaním zo dňa 03.01.2024 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že s návrhom
žalobcu na späťvzatie návrhu v konaní v celom rozsahu nesúhlasí.

21. Odvolací súd zastáva právny názor, že žalovaná môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo

jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovanej musí byť realizovaný z
vážnych dôvodov. Súd vyjadrenie nesúhlasu posúdi podľa individuálnych okolností prípadu. Súd je
povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku,
ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a
závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovanej. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby

musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaná. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo
stranysúduazohľadneniehypotézy,čibyktokoľvekvprávnompostavenížalovanejmoholopodstatnene
považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. S poukazom na absenciu
dôvodov, pre ktoré žalovaná nesúhlasí s návrhom žalobcu na späťvzatie návrhu, ako aj skutočnosť,
že žalovaná bola zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorá si musela byť vedomá týchto zákonných

podmienok pri vyslovení nesúhlasu, odvolací súd neprihliadal na tento nesúhlas, pretože absentovali
kvalifikované dôvody nesúhlasu.

22. Odvolací súd s poukazom na gramatické znenie § 370 CSP obsahujúceho všeobecný právny výraz
„rozhodnutie súdu prvej inštancie“, pod ktorým je nesporne potrebné rozumieť obe formy súdneho

rozhodnutia (teda tak rozsudok, ako aj uznesenie), zastáva právny názor, že postup vyplývajúci z ust.
§ 370 ods. 1 až 3 CSP je odvolací súd povinný aplikovať tak v prípade späťvzatia žaloby po vydaní
rozsudku, ako aj v prípade, ak ku späťvzatiu žaloby došlo po vydaní uznesenia, ktorým sa konanie končí.
Dôvodom je tá skutočnosť, že rozhodnutím podľa § 370 CSP sa akceptuje právo žalobcu disponovať so
žalobou, jeho vôľa v spore nepokračovať a hľadieť naň „ako by nebol“.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej priznal plný nárok na ich náhradu s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť
bez udania dôvodu. Procesné zavinenie zastavenia konania je tak na strane žalobcu, a žalovanej patrí

nárok na náhradu trov konania a v súlade s § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).