Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120405715
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120405715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX/XX,
XXX XX D. X - E., F. B., zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42
083 541, proti žalovanému: PhDr. Radoslav Pavlišin, nar. X.X.XXXX, Fučíkova 4565/4, 080 01 Prešov,
IČO: 44 424 574, zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát, Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944
851, o zaplatenie 3.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov z 22. mája 2023, č. k. 24Cb/128/2020 - 225, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. mája 2023, č. k. 24Cb/128/2020 - 225.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že žalobu zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobkyne sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.900,- eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že
na základe objednávky prenajal žalovanému plachetnicu Oceanis 45 v Chorvátsku v období od 9.9.2017

do 16.9.2017. Žalovaný mu však cenu nájmu nezaplatil.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobcovi uhradil cenu nájmu vopred
a to v hotovosti v plnej výške, avšak žalobca mu nevystavil žiaden doklad o úhrade.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol vo veci skorším rozsudkom dňa 5.10.2022, ktorým žalobu
zamietol, keď dospel k záveru, že v konaní bolo výpoveďami svedkov preukázané, že žalovaný uhradil

právnemu predchodcovi žalobkyne nájomné vopred. Uvedený rozsudok bol Krajským súdom v Prešove
ako odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd vyslovil
právny názor, v zmysle ktorého je v Obchodnom zákonníku obsiahnutá právna úprava zmluvy o nájme
dopravného prostriedku, ktorá však vyžaduje pre platné uzatvorenie takejto zmluvy písomnú formu. Aj
keď uzatvorenie zmluvy v písomnej forme nebolo preukázané, odvolací súd poukázal na ustanovenie §
634 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť
nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu

dlhšiuakotrimesiace,koncomkaždéhokalendárnehomesiaca,vktoromsadopravnýprostriedokužíval.
Stranami sporu nebolo jednoznačne preukázané, že sa dohodli na platbe nájomného za loď vopred. V
zmysle § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľnie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom, avšak súd prvej inštancie prihliadol na prípadné
obchodné zvyklosti skôr, ako mal preukázané, či sa vôbec takéto obchodné zvyklosti v oblasti prenájmu
lodí zachovávajú.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.4.2023 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu
z dôvodu postúpenia žalobou uplatnenej pohľadávky z pôvodného žalobcu ako postupcu na žalobkyňu
ako postupníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 6.3.2023.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca
žalobkyne, G. F. si prenajal v Chorvátsku v termíne od 9.9.2017 do 16.9.2017 na základe písomnej
zmluvy so spoločnosťou BEMEX BOOT s.r.o. loď: (i) Oceanis 45 za sumu 3.314,- eur, pričom zálohu
vo výške 1.657,- eur (50 %) uhradil dňa 31.12.2016; (ii) Oceanis 48 za sumu 4.168,- eur, pričom záloha
vo výške 2.084,- eur (50 %) bola splatná dňa 31.12.2016. G. F. nemal podnikateľské oprávnenie na
prenájom plavidiel.

7.Dňa18.9.2017vystavilžalobca(správneprávnypredchodcažalobkyne,poznámkaodvolaciehosúdu)
žalovanému faktúru č. 1132017 na sumu 3.900,- eur za prenájom plachetnice Oceanis 45 v období od
9.9.2017 do 16.9.2017.

8. Nájomné vo výške 3.900,- eur bolo zo strany žalovaného uhradené žalobcovi (správne právnemu
predchodcovi žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) vopred v dvoch splátkach po 50 % v hotovosti.
Žalobca (správne právny predchodca žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) nevystavil žalovanému
žiaden doklad o prevzatí platby s tým, že potrebné dokumenty mu pripraví po návrate z plavby, no
nestalo sa tak.

9. Súd prvej inštancie poukázal, že medzi žalovaným a prenajímateľom prebehla dňa 18.1.2017 -
24.1.2017 sms komunikácia ohľadom platby za prenájom lodí, kde prenajímateľ potvrdil, že všetko je
o.k. /č. l. 165 spisu/.

10. Pri preberaní plavidla si prenajímateľ vyžiadal ešte platby 200,- eur a 400,- eur, titulom poplatku za
náhradný motor a wifi pripojenie, čo mu bolo zo strany posádky uhradené v hotovosti bez vystavenia
príjmového dokladu.

11. Loď Oceanis 48 bola v totožnom období prenajatá svedkovi H. I. za sumu 4.950,- eur, ktorý taktiež

zaplatil celú sumu nájmu prenajímateľovi vopred v dvoch splátkach /výsluch svedka/.

12. Pred plavbou prenajímateľ posádke potvrdil, že všetko je vyplatené a vypýtal si ešte doplatok vo
výške 400,- eur, za čo posádke nevystavil žiaden doklad /výpoveď svedka č. l. 96 spisu/.

13. Konštatoval súd prvej inštancie, že z listinných dôkazov (spoločnosti FELYMA yacht s.r.o., Nomad
2000 d.o.o., Slovinsko a webovej stránky J.) a výsluchu svedkov vyplýva, že v oblasti prenájmu lodí je
obchodnou zvyklosťou, že nájomné sa uhrádza v plnej výške vopred, prípadne v splátkach pred začatím
plavby.

14. Súd prvej inštancie poukázal, že právny predchodca žalobkyne si s odstupom času nepamätal, za
akú sumu prenajal žalovanému plachetnicu, ani akú sumu mu žalovaný zaplatil.

15. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného
a svedkov zamietol, čo odôvodnil tým, že z doposiaľ vykonaného dokazovania možno zistiť skutkový

stav v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 630 ods. 1 a 2, § 632
ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú pôsobnosť Obchodného zákonníka a zmluvu o nájme
dopravného prostriedku. Ďalej podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú

bezdôvodné obohatenie.17. Uviedol súd prvej inštancie, že nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne poskytol
žalovanému do užívania plachetnicu Oceanis 45 v Chorvátsku v období od 9.9.2017 do 16.9.2017.
Sporné bolo, či žalovaný uhradil cenu nájmu vopred v hotovosti.

18. Ďalej súd prvej inštancie zvýraznil, že v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka sa pre platnosť
zmluvyoprenájmedopravnéhoprostriedkuvyžadujepísomnáforma.Medzižalobcomažalovanýmvšak
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy písomnou formou, z čoho vyplýva, že ide o absolútne neplatný právny
úkon. Žalobkyňa by sa teda v prípade nezaplatenia ceny mohla domáhať len vydania bezdôvodného

obohatenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie, by sa pri stanovení sumy bezdôvodného obohatenia
mohlo vychádzať z ceny nájmu, ktorú za predmetnú loď zaplatil prenajímateľ, je však nutné zdôrazniť, že
právny predchodca žalobkyne ako prenajímateľ bez zmluvného oprávnenia výslovne zo zákona nesmel
prenajať loď inej osobe, avšak urobil tak, navyše nemal ani podnikateľské oprávnenie na prenájom
plavidiel. Domáhanie sa zaplatenia tzv. nájomného je preto v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku, je predsa právnou zásadou, že sa nemožno domáhať ochrany domnelých práv, ktorých základ

je v porušení práva.

19. Akcentoval súd prvej inštancie, že právnemu predchodcovi žalobkyne nevznikol nárok na zaplatenie
nájomného, keďže zmluva nemala písomnú formu a nevznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko tento nárok má základ v porušení práva, navyše z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobkyne pred nastúpením na plavbu uhradil
požadovanú sumu v plnej výške v dvoch splátkach.

20. Súd prvej inštancie poukázal, že právny predchodca žalobkyne síce tvrdil, že mu tzv. nájomné nebolo
uhradené, neskôr tvrdil, že mu bola uhradená uvedená suma len v rozsahu 50 % a domáha sa doplatku,

v odvolacom konaní tvrdil, že tzv. nájomné nebolo uhradené vôbec. V zmysle Civilného sporového
poriadku súd neprihliada na zmenu skutkových tvrdení. Z obsahu tvrdení právneho predchodcu
žalobkyne vyplýva, že s odstupom času si už nepamätá, aká bola cena tzv. nájmu a aká suma mu bola
uhradená. Z tvrdení právneho predchodcu žalobkyne a z jeho výpovede preto nebolo možné vychádzať.
Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s hodnovernou a logickou argumentáciou žalovaného, ktorý v

priebehu celého konania konzistentne tvrdil, že cenu nájmu uhradil vopred v dvoch splátkach, svoje
tvrdenia podporil aj dôkazmi o obchodných zvyklostiach, ako aj výsluchmi svedkov. Svedkovia zhodne
uviedli, že prenajímateľ im ústne potvrdil, že cena nájmu je vyplatená a potvrdili aj existenciu obchodnej
zvyklosti v súvislosti s prenájmom lodí, a to že nájomné sa uhrádza v plnej výške vopred, čo nie je contra
legem.

21. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný listinnými dôkazmi preukázal existenciu obchodných
zvyklostí, ako aj úhradu ceny nájmu vopred, a to výpisom z textovej komunikácie medzi ním a
prenajímateľom, ktorý potvrdil, že všetko je uhradené. Existenciu obchodných zvyklostí dokonca potvrdil
aj právny predchodca žalobkyne, ktorý za predmetnú loď prenajímateľovi uhradil nájomné za každú loď

vopred v dvoch splátkach po 50 %.

22. K rozporu medzi výpoveďou svedka H. I. o tom, že platil nájomné právnemu predchodcovi žalobkyne
v hotovosti vopred a údajmi uvedenými v príjmovom pokladničnom doklade, bol súd prvej inštancie toho
názoru, že svedok vypovedá pod hrozbou trestného stíhania. Vierohodnosť listinného dôkazu bola teda

spochybnená a z pohľadu dôkaznej situácie má výpoveď svedka väčšiu váhu ako predmetný listinný
dôkaz, ktorý môže byť antidatovaný.

23. Uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca nepredložili v priebehu
konania jediný hodnoverný dôkaz o tom, že by sa cena za prenájom plachetníc platila až po návrate

z plavby.

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola platne uzatvorená zmluva o nájme dopravného
prostriedku, právny predchodca žalobkyne nemal zmluvné, ani podnikateľské oprávnenie prenajať loď
a žalovaný uhradil celú sumu vopred v hotovosti, preto žalobu zamietol.

25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnila
tým, že (i) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; (ii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že (iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
teda odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.

27. Ďalej namietala, že z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej

inštancie žalobu zamietol, preto je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je arbitrárny.
Súd prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu neuviedol faktúry žalobcu, výsluch žalobcu,
výsluch svedkov I. a H., neuviedol, že zamietol návrh na výsluch žalovaného a z akého dôvodu,
len konštatoval, aké skutočnosti mal za preukázané, pričom ide o skutočnosti svedčiace v prospech
žalovaného, pričom skutočnosti, svedčiace v prospech žalobkyne súd prvej inštancie vôbec neuviedol.

28. Žalobkyňa zvýraznila, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie neobstoja a sú nesprávne. Právny
predchodca žalobkyne mal oprávnenie na prenájom plavidiel, čo vyplývalo aj z predloženého výpisu zo
živnostenského registra, kde je uvedený ako predmet podnikania „prenájom dopravných prostriedkov“ a
„prevádzkamalýchplavidiel.“Nesprávnesúpretoajprávnezáverysúduprvejinštancie,žepokiaľzmluva
o nájme dopravného prostriedku medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným je neplatná pre

absenciu jej písomnej formy a podnikateľského oprávnenia na prenájom plavidiel právneho predchodcu
žalobkyne, nemožno sa voči žalovanému domáhať ani vydania bezdôvodného obohatenia, pre rozpor
so zásadou poctivého obchodného styku. Taktiež je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, že
zmluva o nájme je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Poukázala žalobkyňa, že súd prvej inštancie
v konaní vyslovil tri rozdielne predbežné právne posúdenia veci. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie

v odôvodnení napádaného rozsudku neuviedol, aké dôkazy boli vykonané; nevymenoval žiadne listinné
dôkazy predložené stranami sporu; nevymenoval vypočutých svedkov a ani neuviedol obsah ich
výpovedí; neuviedol vlastné úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodnutí; neuviedol, ktoré skutočnosti
mal za preukázané a ktoré nie; neuviedol, ktoré skutočnosti ako vyhodnotil v prospech a neprospech
strán; neuviedol správne ustanovenia zákonov, nakoľko aplikoval síce Obchodný zákonník, ale uviedol

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Žalobkyňa akcentovala, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal zaplatenie sumy 3.900,-
eur. Dôkazné bremeno pritom bolo na žalovanom, keďže platí tzv. negatívna dôkazná teória, teda
nemožnoodnejspravodlivopožadovať,abypreukazovalaneexistenciuurčitejskutočnosti(nezaplatenie

žalovanej sumy). Súd prvej inštancie mal preukázané, že nájomné vo výške 3.900,- eur bolo žalovaným
uhradené vopred v dvoch splátkach po 50 % k rukám právneho predchodcu žalobkyne v hotovosti,
no z akého dôkazu mal súd prvej inštancie toto skutkové zistenie za preukázané, však neuviedol.
Právny predchodca žalobkyne toto skutkové tvrdenie pri svojom výsluchu poprel. Nesprávny je aj
skutkový záver, že z sms komunikácie medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným vyplýva, že

právny predchodca žalobkyne potvrdil, že ohľadne platby je všetko o.k. V uvedenej komunikácii právny
predchodca žalobkyne potvrdil slovom „o.k.“ len to, že stihol objednať loď, nie že mu žalovaný zaplatil
za túto loď nejakú zálohu alebo inú platbu. Za nesprávne skutkové zistenie považovala žalobkyňa aj
to, že svedok H. I. mal uhradiť za druhú loď Oceanis 48 sumu 4.950,- eur vopred v dvoch splátkach.
V konaní boli predložené listinné dôkazy a to faktúra č. 1122017, príjmový a výdavkový doklad

na meno H. I. na sumu 4.950.- eur zo dňa 27.2.2017, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy
a ktoré majú vyšší stupeň vierohodnosti ako výpoveď uvedeného svedka. Týmito listinnými dôkazmi
bola vyvrátená obrana žalovaného a zároveň preukázané, že žalovaný nemohol vyplatiť odplatu za
prenájom lode v hotovosti s H. I. v hoteli Enchanté v roku 2017, keď menovaný svedok vyplatil odplatu
za druhú loď až dňa 27.2.2020. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozpory v tvrdeniach žalovaného

a uvedeného svedka, ktorý uviedol, že sa stretli s právnym predchodcom žalobkyne v mesiaci apríl/
máj 2017 v hoteli Enchanté, kde mu mali dať peniaze ako zálohu, pričom žalovaný uvádzal, že zálohu
zaplatil právnemu predchodcovi žalobkyne v 1/2017. Ani svedok H. nebol priamym svedkom odovzdania
peňažných prostriedkov medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne. Vypovedal iba to, že
sa skladali na loď po 600,- eur. Ani listinné dôkazy iných spoločností, ktoré požadujú platby za jachty

voprednepreukazujúobchodnézvyklostiahlavneindividuálnedojednaniamedziprávnympredchodcom
žalobkyne a žalovaným, ktorí boli priatelia. Súd prvej inštancie ani len neuviedol, ktorí svedkovia mali
preukázať žalovaným tvrdenú „obchodnú zvyklosť“ o úhrade nájomného vopred. Svedok H. je majiteľom
autoservisu, teda sa nepohybuje v podnikateľskej oblasti prenájmu plachetníc, rovnako ako svedok I..To, že menovaní svedkovia vypovedali, že sa skladali na loď vopred, neznamená, že toto preukazuje
obchodnú zvyklosť. Nepravdivé sú aj závery, že právny predchodca žalobkyne si nepamätal, za akú
sumu prenajal žalovanému plachetnicu a ani akú sumu žalovaný zaplatil. Právny predchodca žalobkyne

presne vypovedal, že sa jedná o sumu 3.900,- eur a odstránil rozpor, že sa jedná o 50 % sumy, a že
zálohu žalovaný zaplatil, pričom vysvetlil, že ide o celú sumu nájomného za loď.

30. Ďalej žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie na pojednávaní
dňa 23.5.2023 a to výsluch žalovaného, za účelom presného ozrejmenia, kedy mal zaplatiť sumu 3.900,-

eur, v akých bankovkách, kde a v ktorej miestnosti, kedy vyzbieral peňažné prostriedky od posádky, aká
bola dohoda s právnym predchodcom žalobkyne ohľadne ceny a jej platenia, kedy a kde došlo k dohode,
kde a kedy bola dohodnutá aplikácia obchodných zvyklostí ako aj to, z akého dôvodu nevrátil faktúru na
sumu 3.900,- eur ako neoprávnenú, keď tvrdil, že sumu 3.900,- eur už zaplatil. Súd prvej inštancie takýto
návrh na výsluch žalovaného zamietol s odôvodnením, že tento by nepriniesol nič nové do skutkového
stavu veci. Súd prvej inštancie pritom nemohol vedieť, ako bude žalovaný odpovedať a ani to, či jeho

výsluch prinesie alebo neprinesie niečo nové. Nevykonaním výsluchu žalovaného došlo k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý proces.

31. Napokon žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie absolútne svojvoľne a mimo vykonaného
dokazovania aplikoval nejaké obchodné zvyklosti, ktorých existencia či už v práve Slovenskej republiky

alebo Chorvátska, neboli ničím preukázané. Súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu.
Žalobkyňa pritom nemusela preukazovať, že sa platí až po ukončení užívania dopravného prostriedku,
nakoľko toto vyplýva priamo z § 634 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie mal súd
prvej inštancie aplikovať analogicky aj na prejednávaný spor a použiť všeobecné ustanovenie § 663
Občianskeho zákonníka o nájme hnuteľnej veci. Zároveň argumentovala, že na území Slovenskej

republiky nemôžu platiť obchodné zvyklosti, že za prenájom lode sa platí vopred, nakoľko Slovenská
republika nemá more, pričom prenájom lodí na tuzemských vodných nádržiach s pobytom na 7 – 10
dní je raritné.

32. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny. Poukázal, že súd prvej inštancie rozhodol na základe posúdenia celého radu navzájom
sa podporujúcich dôkazov a skutkových tvrdení, ktoré súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil vo
vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.

33. Zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, že právnemu

predchodcovi žalobkyne za prenájom plachetnice MARY riadne zaplatil celú dohodnutú sumu vopred
(spolu s pánom I., ktorý platil za loď LUCY) a to pred odchodom na plavbu, ako sa to vždy pri prenájme
plachetníc v Chorvátsku robí. Po návrate z plavby mu právny predchodca žalobkyne dal faktúru k
predchádzajúcej plavbe, aby si ju podľa jeho slov dal do účtovníctva ako náklad, no nedal mu k
nej príjmový doklad - doklad o prijatí peňazí, ktoré mu za plachetnicu pred plavbou zaplatil. Právny

predchodca žalobkyne ho viac ako 3 roky nevyzýval na úhradu faktúry, neoznámil nezaplatenie nájmu
za lode nikomu z osôb, ktoré tvorili ich posádky a ktorých osobne pozná. Zo vzájomnej sms komunikácie
vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobkyne oznámil dňa 18.1.2017, že by určite zobrali tie lode a má
pre neho 3.000,- eur, ktoré mu prinesie na ďalší deň a 1.200,- eur na budúci týždeň, na čo právny
predchodcažalobkynereagoval„OK,zajtrasazastav“.Dňa24.1.2017muprávnypredchodcažalobkyne

napísal, že „všetko je OK, síce s odretými ušami, ale máme to“. Následne dňa 27.1.2017 a 30.1.2017 ho
urgoval na doplatenie 1.200,- eur, keď sa žalovaného pýtal, kedy sa zastaví. Po doplatení zálohy právny
predchodca žalobkyne už ďalšie sms neposielal. Svedok I. potvrdil, že právny predchodca žalobkyne
mal peniaze už dávno pred vystavením faktúry č. 1122017 za loď LUCY. Samotné vystavenie faktúry
č. 1132017 za loď MARY pre žalovaného nepreukazuje existenciu nároku na jej zaplatenie v čase jej

prevzatia. Z mailovej komunikácie z 10.1.2017 vyplýva, že loď MARY bola právnemu predchodcovi
žalobkyne v tom čase iba ponúkaná na možný prenájom, preto sú tvrdenia právneho predchodcu
žalobkyne, že za ňu uhradil zálohu 50 % už dňa 31.12.2016 nepravdivé. Zálohová faktúra č. 16141 sa
vzťahuje na zmluvu o charteru č. 18217, ktorého predmetom bol prenájom lode OCEANIS 45 - VIKI
a nie MARY. Svedok H. potvrdil, že pri preberaní lode bol právnemu predchodcovi žalobkyne uhradený

doplatok 400,- eur za malý motorový čln a upratovanie, ktorý bol uhradený v hotovosti, pričom právny
predchodca žalobkyne o tom nevystavil žiaden doklad. Aj svedok I. potvrdil, že právny predchodca
žalobkyne požadoval pri preberaní lode sumu 200 – 300,- eur, ktorá mu bola uhradená v hotovosti, o čom
nedostali žiaden doklad. Faktúru za loď dostal po troch rokoch, po tom, čo mu prišiel list zo súdu. Svedokpotvrdil, že sa s právnym predchodcom žalobkyne po plavbe stretávali, no ten mu nikdy neavizoval, že
niečo nie je zaplatené. Svedok H. a I. tvorili posádky odlišných lodí. Žalovaný ďalej poukázal na obsah
vyjadrenia k odporu, v ktorom právny predchodca žalobkyne potvrdil, že žalovaný zaplatil zálohu za

prenájom lode 3.900,- eur, no neuhradil doplatok 3.900,- eur. Až dňa 20.9.2022 prišiel s vysvetlením, že
išlo o jeho omyl. Napokon žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

34. Žalobkyňa v odvolacej replike dôvodila, že veriteľ nie povinný dlžníka písomne vyzývať na zaplatenie
dlhu, čo nevyplýva ani z platnej právnej úpravy. Výpoveď svedka I. je zavádzajúca, nakoľko on taktiež

dostal podobnú faktúru na druhú platbu za prenájom lode, ktorú zaplatil až v roku 2020 v hotovosti
k rukám právneho predchodcu žalobkyne. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že druhú platbu
zaplatil žalovaný ako aj svedok I. spoločne v hoteli Enchante v hotovosti k rukám právneho predchodcu
žalobkyne v roku 2017, mesiac pred odchodom na loď. Svedok I. na otázku o príjmových dokladoch
a faktúrach, ktoré preukázali, že zaplatil za loď až po plavbe, vypovedal vyhýbavo a zmätočne. Je
zároveň nelogické, prečo by podpisoval príjmové doklady ex post, keď tvrdil, že peňažné prostriedky

už v tom čase zaplatil. Z predloženej sms komunikácie /č. l. 165 spisu/ vyplýva, že právny predchodca
žalobkyne potvrdil slovom „o.k.“ len to, že stihol objednať loď, nie že mu žalovaný zaplatil za túto
loď nejakú zálohu alebo inú platbu. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o zaplatení sumy 3.900,- eur.
Pokiaľ by žalovaný zaplatil za prenájom lode pred plavbou, určite by neprevzal faktúru č. 1132017
aneodsúhlasiltext,žesdodanímslužbysúhlasí.Zároveňbyžiadalvydaťpríjmovýdokladojejzaplatení.

Žalovaný faktúru č. 1132017 prevzal, nenamietal ju, nevrátil ju právnemu predchodcovi žalobkyne, ani
neuviedol, že ju neuznáva. Zrejme ju zaradil aj do účtovníctva. Do spisu boli doložené listinné dôkazy
o prenájme lode od BEMEX BOOT s.r.o. právnym predchodcom žalobkyne, ako aj o zaplatení lode
právnym predchodcom žalobkyne v dvoch splátkach. Ďalej ozrejmil, že sa objednáva a platí typ lode
OCEANIS 45 a nie konkrétna loď VIKI alebo MARY. Právny predchodca žalobkyne jasne vysvetlil, že

žalovaná suma 3.900,- eur nie je doplatok, ale celá cena za prenájom plachetnice. Námietka premlčania
bola žalovaným vznesená oneskorene, preto na ňu nie je možné prihliadať. Navyše žaloba bola podaná
včas, v 4 ročnej premlčacej lehote, a to aj ak by bol uplatnený nárok posúdený ako bezdôvodné
obohatenie, keďže sa jedná o právny vzťah medzi podnikateľmi a premlčacia lehota sa riadi Obchodným
zákonníkom.

35. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal. Odvolacia replika žalobkyne mu bola doručená dňa 16.9.2023.

36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd /funkčne príslušný na základe § 34 ods. 2 písm. c)
C.s.p. v spojení s § 22 písm. e) C.s.p./ prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

37. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

39. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.40. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1

C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,

alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

42. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňou tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené, pretože súd prvej inštancie z toho, čo vyšlo
v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a v nadväznosti na to, správne tak posúdil
žalobkyňou uplatnený nárok a správne aj vo veci rozhodol, ak žalobu žalobkyne zamietol.

43. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy

hodnotil, prečo nevykonal navrhované ďalšie dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké
úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

44. Pokiaľ teda žalobkyňa v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia

súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces spojené s právom na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s
výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľky sa tak týkajú
skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalobkyňa má odlišný právny názor,
než súd prvej inštancie, bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

45. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 C.s.p.) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný, a preto táto odvolacia námietka žalobkyne nie je dôvodná.

46. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie vyslovil v priebehu konania rôzne predbežné právne
posúdenia veci, odvolací súd udáva, že v prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd
svojim formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k
deformovaniu rozhodovacieho procesu a k negovaniu dokazovania v súdnom spise. Z podstaty výkonu

spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch
nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v
konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným
právnym posúdením veci. Vzhľadom k tomu, je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.

47. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže
obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení.48. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobkyne
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

49.Medzistranaminebolospornéazobsahuspisuvyplýva,žeprávnypredchodcažalobkyneažalovaný
ako podnikatelia sa dohodli, že právny predchodca žalobkyne prenajme žalovanému loď OCEANIS 45
„LUCY“ od 9.9.2017 do 16.9.2017 v Chorvátsku.

50. Keďže uvedená dohoda nemala zákonom vyžadovanú písomnú formu, nedošlo k platnému (§

40 Občianskeho zákonníka v spojení s § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka) uzatvoreniu zmluvy
o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Nárok na úhradu odplaty
za užívanie lode súd prvej inštancie preto správne posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo na strane žalovaného užívaním
predmetnej lode.

51. Podľa odvolacieho súdu je dôvodná námietka žalobkyne, že ani prípadná absencia podnikateľského
oprávnenia právneho predchodcu žalobkyne na prenájom lodí sama o sebe nevylučuje domáhania
sa vydania vzniknutého bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, keďže to nepredstavuje rozpor
so zásadou poctivého obchodného styku. Navyše z predloženého výpisu zo živnostenského registra
právnehopredchodcužalobkyne/č.l.162–163spisu/vyplýva,žetentomápodnikateľskéoprávneniena

prenájom hnuteľných vecí, čo sa vzťahuje aj prenájom dopravných prostriedkov (pozemných, vodných,
vzdušných). Keďže právny predchodca žalobkyne mal príslušné podnikateľské oprávnenie, záväzkový
vzťah medzi ním a žalovaným ako podnikateľmi z neplatnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku
je potrebné posudzovať ako záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie dopravného
prostriedku žalovaným a nie ako nárok na úhradu nájomného podľa § 663 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktorý právny režim sa vzťahuje na nepodnikateľov, keďže Obchodný zákonník je voči
Občianskemu zákonníku „lex specialis.“

52. Odvolací súd však zároveň zvýrazňuje, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol aj
z ďalšieho dôvodu, keď dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalovaný uplatnený nárok na

zaplatenie sumy 3.900,- eur uhradil právnemu predchodcovi žalobkyne, teda záväzok žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý zodpovedá tzv. obvyklému „nájomnému“ zanikol.

53. Žalobkyňa pritom namietala, že žalovaný dôkazné bremeno o úhrade sumy 3.900,- eur právnemu
predchodcovi žalobkyne v konaní neuniesol.

54. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

55. Odvolací súd udáva, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by
malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu
preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie,
jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené, má sudca za preukázané, a ktorými

tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných
skúseností, pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických
zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť
a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov.

56. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie.

57. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 C.s.p.). Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 ods. 2 C.s.p.). Podľa vzťahu k dokazovanejskutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamy dôkaz priamo potvrdzuje alebo
vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o tom, že dokazovanú skutočnosť osobne
vnímal svojimi zmyslami, teda ju videl, počul, a pod.). Nepriamy dôkaz priamo nepotvrdzuje, ani

nevyvracia dokazovanú skutočnosť, ale potvrdzuje alebo vyvracia inú skutočnosť, ktorá umožňuje
usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania. Nepriamy dôkaz
objasňuje dokazovanú skutočnosť prostredníctvom inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti
len nepriamy vzťah. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou je
zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, sa

musí zisťovať. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže sa aj
ukázať, že pôvodný predpoklad o súvislosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol
vyvolaný len zhodou okolností, a že tento vzťah tu v skutočnosti nie je. Pretože každý nepriamy
dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom
význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov, jeho
vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Z toho vyplýva, že nepriamy dôkaz

sám osebe spravidla nevedie k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. V spojení s ďalšími nepriamymi
dôkazmi tvoriacimi konštrukciu, ktorej jednotlivé prvky si vzájomne neodporujú a nepripúšťajú iný logický
spôsob priebehu udalostí, však môže nepriamy dôkaz viesť k preukázaniu dokazovanej skutočnosti.
Skutočnosť dokazovaná prostredníctvom nepriamych dôkazov sa preto považuje za preukázanú vtedy,
ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov možno bez rozumných pochybností nadobudnúť

istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza
do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť).

58. Z vyššie uvedených hľadísk treba nazerať aj na dôkaz, a to mailovú ponuku zo dňa 10.1.2017, podľa
ktorej spoločnosť BEMEX BOOT s.r.o. zaslala právnemu predchodcovi žalobkyne ponuku na prenájom

lodí, mimo iného aj Oceanis 48 (LUCY) za cenu 4.241,75 eur a Oceanis 45 (MARY) za cenu 3.339,25 eur
vtermíne9.9.2017–16.9.2017,ktorýchrezerváciabolapodmienenáuhradenímzálohy.Vkontextetohto
listinného dôkazu sa preto javí sms komunikácia v období od 18.1.2017 do 30.1.2017 medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobkyne tak, ako tu uvádzal žalovaný, že dňa 19.1.2017 došlo medzi nimi
k osobnému stretnutiu, kde žalovaný zložil pre právneho predchodcu žalobkyne zálohu za lode 3.000,-

euraažnásledneprávnypredchodcažalobkynerezervovalajloďOceanis45MARYnazáklademailovej
ponuky zo dňa 10.1.2017. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že právny predchodca žalobkyne za loď Oceanis 45
MARY uhradil zálohu 50 % už dňa 31.12.2016, toto tvrdenie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu,
keďže zálohová faktúra č. 16141 sa vzťahuje na zmluvu o charteru č. 18217, ktorého predmetom
bol prenájom lode OCEANIS 45 VIKI, teda inej lode ako bola poskytnutá pre žalovaného, pričom je

nerozhodné, že ide o totožný typ. Ak by mal právny predchodca žalobkyne už v čase 31.12.2016
rezervovanú loď Oceanis 45 MARY, nebol dôvod uvádzať žalovanému dňa 24.1.2017, že „všetko je ok,
síce z odretými ušami, ale máme to“, pričom z sms komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa
mal osobne stretnúť s právnym predchodcom žalobkyne v uvedenom čase práve za účelom odovzdania
peňažnej sumy 3.000,- eur a následne 1.200,- eur ako zálohy za lode.

59. Dôležitejšie, než podrobná analýza možných výkladov uvedenej sms komunikácie je ale v
prejednávanej veci rozporuplnosť tvrdení samotného právneho predchodcu žalobkyne a ich zmeny.
Vo všeobecnosti totiž platí, že rozpory, či zmeny v tvrdeniach strany nemôžu byť menej podstatné,
než rozpory medzi nepriamymi dôkazmi, keďže nezrovnalosti, či zmeny v tvrdeniach strany sú pri

ustaľovaní skutkového stavu podstatnejšie. Právny predchodca žalobkyne totiž vo vyjadrení k odporu
žalovaného potvrdil, že žalovaný zaplatil zálohu za prenájom lode vo výške 50 %, no nezaplatil doplatok
vo výške 3.900,- eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobkyne potvrdil,
že mu žalovaný uhradil sumu 3.900,- eur ako zálohu za prenájom lode, ktorá suma prevyšuje sumu
bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému za loď Oceanis MARY (3.339,25

eur). V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobkyne, ktorou naznačovala, že tieto
skoršie skutkové tvrdenia jej právneho zástupcu boli mylné, čo ozrejmil právny predchodca žalobkyne v
rámci svojho výsluchu. Splnomocnený zástupca strany, ktorým bol v danej veci advokát, je oprávnený
konať za stranu v celom konaní (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 C.s.p.), čo zahŕňa aj právo prednášať
zastranu,ktorúzastupuje,ajskutkovétvrdenia.Skutkovétvrdeniaprávnehozástupcusútedatvrdeniami

strany, a majú preto rovnakú silu, ako tvrdenia, ktoré prednáša strana samotná. Strana v konaní môže na
návrh podľa § 195 ods. 1 C.s.p. vypovedať o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich
nemožno preukázať inak. Účelom výsluchu strany tak zjavne nemôže byť popretie skutkových tvrdení,
ktoré sama skôr uplatnila, hoci aj prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V prejednávanejveci sa ale výsluch právneho predchodcu žalobkyne a jeho následné vyjadrenia niesli práve v tomto
duchu. O to viac, že žalobkyňa aj v odvolacej replike opätovne uvádzala, že faktúra č. 1122017, ktorú
dostal od právneho predchodcu žalobkyne svedok I., rovnako ako pri faktúre 113/2017, ktorú dostal

žalovaný, predstavuje druhú platbu za prenájom lode, čo potvrdzuje skutkové tvrdenie žalovaného,
že právny predchodca žalobkyne od žalovaného obdŕžal zálohu za loď Oceanis MARY, čo výrazným
spôsobom znižuje celkovú vierohodnosť skutkových tvrdení právneho predchodcu žalobkyne. Odvolací
súd preto rozumie záveru súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni v konečnom dôsledku neuveril, a
považuje ho za výsledok riadneho a správneho postupu pri hodnotení vykonaných dôkazov, ale aj

všeobecného postoja žalobkyne k skutkovým tvrdeniam v konaní.

60. Pokiaľ žalobkyňa namietala pravdivosť tvrdení svedka H. I., ktorý uviedol, že cena za lode bola
právnemupredchodcovižalobkyneuhradenávhotovostivopred,tedaprávnypredchodcažalobkynemal
všetko uhradené už v čase vystavenia faktúr za prenájom lodí a to s poukazom na príjmový a výdavkový
doklad zo dňa 27.2.2020 o úhrade faktúry č. 1122017 na sumu 4.950,- eur za prenájom lode Oceanis 48

(LUCY)svedkom,odvolacísúdudáva,ževkonaníbolapopretápravdivosťtejtosúkromnejlistiny,pričom
svedok I. jednoznačne pri svojom výsluchu uviedol, že peniaze za prenájom lodí mal právny predchodca
žalobkyne už pred samotnou plavbou, teda bolo na žalobkyni, aby uniesla dôkazné bremeno týkajúce sa
správnosti skutkového tvrdenia, že cena za loď LUCY bola uhradená práve dňa 27.2.2020, ktorá listina
zároveň nebola spôsobilá spochybniť vierohodnosť výpovede svedka I..

61. Svedok I. pritom potvrdil tvrdenia žalovaného, že boli spolu u právneho predchodcu žalobkyne
v mesiaci 4-5/2017, ktorému v hotovosti uhradili zálohu za lode, o čom im právny predchodca žalobkyne
nevystavil príjmový doklad. Uvedené nie je v rozpore s tvrdeniami žalovaného, ktorý uvádzal, že prvú
časť zálohy zaplatil právnemu predchodcovi žalobkyne v 1/2017 a zvyšok pred plavbou spolu so

svedkom I., čo zodpovedá samotnej výpovedi uvedeného svedka.

62. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na faktúru č. 1132017, táto sama o sebe nie je spôsobilá preukázať,
že k úhrade fakturovanej sumy v čase jej vystavenia nedošlo, žalovaný len potvrdil, že došlo k dodaniu
fakturovanej služby, nepotvrdil existenciu dlhu voči právnemu predchodcovi žalobkyne.

63. Samotná skutočnosť, že určitá okolnosť je preukázaná iba s určitou mierou pravdepodobnosti,
však nie je v sporovom konaní na závadu a neznamená, že súd má takúto okolnosť považovať za
nepreukázanú. Nie je dôvod vylučovať pravdepodobnosť ako kritérium, na ktorom sudca môže postaviť
svoje presvedčenie o skutkovom stave, zvlášť s prihliadnutím k tomu, že v praxi sa pravdepodobnosť

v rozhodovacom procese v podmienkach neistoty bežne používa. Presvedčeniu sudcu môže vyhovovať
i pravdepodobnostný dôkaz, ak sudca na základe dokazovania svoje presvedčenie logicky konzistentne
odôvodní, čo je aj posudzovaný prípad. Existenciu určitej skutočnosti možno založiť nielen na
nepochybnom dôkaze, ktorý zaručí záver, že žalovaný uhradil sumu 3.900,- eur právnemu predchodcovi
žalobkyne ešte pred samotným poskytnutím lode, ale aj ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie

o spôsobe úhrady ceny (odplaty) za užívanie takého dopravného prostriedku - lode a to vopred, tak
ako to bolo v prejednávanej veci. Takúto pravdepodobnosť je (mimo iného) schopné založiť nielen na
výpovedi svedka I., ale aj spôsobe úhrady nájomného vopred priamo zo strany právneho predchodcu
žalobkyne voči svojmu zmluvnému partnerovi, resp. aj na základe žalovaným predložených ďalších
listinných dôkazov (spoločnosti FELYMA yacht s.r.o., Nomad 2000 d.o.o., Slovinsko a webovej stránke

J.), keď žalobkyni bola poskytnutá plná možnosť predkladať argumenty a dôkazy k spochybneniu takejto
miery pravdepodobnosti.

64. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie porušil rovnosť strán a právo na súdnu ochranu,
keď nevypočul žalovaného, odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba

podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej výsluch strany môže súd
vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Ide výlučne o úvahu súdu, či strana
sporu bude v konaní vypočutá. Z obsahu zápisnice z pojednávania 23.5.2023 nevyplýva, k akým
okolnostiam žalobkyňa navrhovala žalovaného vypočuť, čo ozrejmila až v podanom odvolaní. Súd prvej
inštancienávrhužalobkynenavýsluchžalovanéhonevyhovelzdôvodunadbytočnosti,sktorýmzáverom

sa odvolací súd stotožňuje. Aj podľa odvolacieho súdu výsluch žalovaného nebol relevantný, vzhľadom
k obsahu ďalších dôkazov. Postup súdu prvej inštancie tak nemohol vo svojich dôsledkoch predstavovať
reálne a objektívne porušenie rovnosti strán, ako aj práva žalobkyne na súdnu ochranu, keďže súd prvej
inštancie postupoval podľa procesných noriem a v medziach zákona.65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový
stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno,

založené na nepriamych dôkazoch a výpovede svedka I. o úhrade žalovanej sumy 3.900,- eur právnemu
predchodcovi žalobkyne ešte pred prenechaním lode Oceanis 45 MARY na užívanie. Keďže pohľadávka
právneho predchodcu zanikla ešte pred uzatvorením zmluvy o postúpení, nemohla byť ani predmetom
platného postúpenia na žalobkyňu ako postupníka.

66. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
trovách konania ako vecne správny, ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na
plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešná žalobkyňa.

67. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná
žalobkyňa. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie, samostatným uznesením.

68. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).