Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 18, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121305735
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6121305735.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

AIDER Slovensko s. r. o., so sídlom Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, právne zast.:
JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 868 299, o zaplatenie 15.186 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.04.2021 domáhal, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 15.186 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej
sumy odo dňa 06.05.2017 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania, ako aj nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 375 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.01.2017 vznikla
poistná udalosť na majetku IKM GROUP, s.r.o., IČO: 46 810 188, a to konkrétne na motorovom vozidle

Volkswagen Golf, EČV: J., ktoré bolo zmluvou o havarijnom poistení č. 6814273152 poistené aj pre
poistné riziko - krádež motorového vozidla. V zmysle čl. 2 VPP platných k poistnej zmluve č. 6814273152
sa poistenie vzťahuje „na krádež, lúpež motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy“. K vzniku
poistnej udalosti došlo tak, že neznámy páchateľ z parkoviska nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici,
na ulica Švermova 23, a to presne nezisteným spôsobom odcudzil poistené vozidlo, ktoré bolo riadne
uzamknuté a zaparkované. Štatutárny orgán poškodenej osoby, C. T., ako konateľ poškodenej osoby,
oznámilnaORPZOKPBanskáBystricakrádežpoistenéhovozidlaadňa06.02.2017bolozačatétrestné

stíhanie za zločin krádeže. Uznesením zo dňa 13.04.2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že
sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Dňa 21.03.2017 bola zo
strany poškodenej osoby nahlásená poistná udalosť u žalovaného pod č. 8810200828. Žalovaný listami
zo dňa 18.12.2018, ďalej listom zo dňa 18.01.2019, listom zo dňa 01.02.2019, listom zo dňa 05.02.2019
a listom zo dňa 11.02.2019 vyzval poškodenú osobu k doloženiu dotazníkov potrebných k ukončeniu
likvidácie poistnej udalosti, kľúčov od vozidla a osvedčenia o evidencii vozidla. Poškodená osoba si
svoje povinnosti splnila, všetky vyžadované dokumenty a kľúče od vozidla na požiadanie poisťovateľa

odovzdala. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa neukončil likvidáciu poistnej udalosti a neuhradil poistné
plnenievovýške,ktorávzmyslečl.12ods.3VPPpredstavujevšeobecnúhodnotupoistenéhovozidlaku
dňu vzniku poistnej udalosti, poškodená osoba si obstarala znalecký posudok zameraný na stanovenie
všeobecnej hodnoty poisteného vozidla ku dňu 27.01.2017. Znalecký posudok vypracoval pán Ing.Marcel Janco, pričom záverom znaleckého posudku č. 21/2021 je vypočítaná všeobecná hodnota ku
dňu 27.01.2017 vo výške 15.336 eur. Za obstaranie znaleckého posudku č. 21/2021 poškodená osoba
uhradila sumu vo výške 375,00 eur, pričom tieto náklady tvoria príslušenstvo pohľadávky, nakoľko tieto

náklady bolo potrebné vynaložiť za účelom zistenia výšky poistného plnenia, ktoré má byť poškodenej
osobe zo strany žalovaného uhradené. Dňa 07.04.2021 poškodený postúpil zmluvou o postúpení
pohľadávky všetky svoje práva a nároky z uvedenej poistnej udalosti na žalobcu, pričom bola táto
skutočnosť žalovanému oznámená dňa 08.04.2021. Na prípadnú argumentáciu žalovaného ohľadom
premlčanianárokunapoistnéplneniežalobcapoukázal,žepriprávachnaplneniejepremlčacialehota3-

ročná a začína v zmysle ustanovenia § 104 OZ plynúť až rok po poistnej udalosti. V súvislosti so šírením
ochorenia COVID-19, žalobca poukazuje na predpis č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého premlčacia lehota
neplynula medzi 27.03.2020 a 30.04.2020 a na predpis č. 9/2021 Z. z., v zmysle ktorého neplynula
premlčacia lehota medzi 19.01.2021 a 28.02.2021, čiže premlčanie nároku na poistné plnenie by nastalo
až dňom 13.04.2021. Ďalej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 06.05.2017, nakoľko dňa
21.03.2017 bola poškodenou osobou nahlásená poistná udalosť žalovanému. Žalobca má v zmysle §

797 ods. 3 OZ za to, že uplynutím lehoty 1 mesiaca odo dňa nahlásenia poistnej udalosti, čiže dňa
21.03.2017, sa v nadväznosti na predmetné ustanovenie dostal do omeškania so splatením svojho
záväzku.

2. Súd vydal dňa 11.05.2021 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor

s nasledovným odôvodnením. Žalovaný ešte neukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.01.2017, pri ktorej
došlo k odcudzeniu poisteného vozidla. V snahe o urýchlenie likvidácie predmetnej škodovej udalosti,
žalovaný zaslal poškodenému niekoľko výziev, v ktorých ho žiadal o predloženie dokladov potrebných
na ukončenie likvidácie škodovej udalosti. Napriek všetkým výzvam, poškodený do dnešného dňa

nepredložil žalovanej ani jeden kľúč od poisteného vozidla, a tým si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z § 799 ods. 2 OZ v spojení s čl. VI ods. 5 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových
vozidiel (ZD 275-4). Poškodený od samého začiatku neposkytoval žalovanému potrebnú súčinnosť
na ukončenie likvidácie škodovej udalosti, keď „Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného
poistenia - krádež motorového vozidla“ vyplnil a následne žalovanej zaslal až dňa 11.02.2019“ (teda viac

ako 2 roky po vzniku škodovej udalosti), a to aj napriek tomu, že žalovaný ho niekoľkokrát vyzval na
predloženietohtooznámenia.Poškodenýsámzavinilnemožnosťukončenialikvidácieškodovejudalosti.
Vzhľadom k tomu, že likvidácia predmetnej škodovej udalosti nebola do dnešného dňa ukončená,
poškodenému nevznikol ani nárok na vyplatenie poistného plnenia, ani nárok na úrok z omeškania.
Žaloba je nedôvodná, pretože bola podaná predčasne, nakoľko žalovaný ešte neskončil šetrenie

potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť.

3. Žalobca sa vyjadril tak, že právny predchodca žalobcu poskytol OR PZ Banská Bystrica vo veci
ČVS: ORP-118/1-VYS-BB-2017 na expertízne skúmanie dva ks kľúčov od motorového vozidla, čo nie je
medzi stranami sporné, o čom svedčí aj listinný dôkaz doložený do konania (uznesenie OR PZ Banská

Bystrica, zo dňa 13.04.2017). Poškodený tieto dva kľúče, následne doručil poisťovateľovi, na základe
korešpondencie od žalovaného zo dňa 01.02.2019 pre účely ukončenia likvidácie predmetnej poistnej
udalosti.. Následne bola doručená opätovná žiadosť zo strany žalovaného na doloženie kľúčov od
vozidla,pričompredmetnékľúčeboližalovanémuodovzdané.Následnenato,bolpoškodenýtelefonicky
informovaný, že ak si už túto povinnosť splnil, stačí prehlásiť formou čestného vyhlásenia, že predmetné

kľúče už odovzdal. Na základe podanej informácie od zamestnanca žalovaného tak poškodený urobil.
Čestné vyhlásenie bolo zaslané žalovanému formou e-mailovej správy. Z predložených
dôkazov vyplýva, že poškodený poskytol všetky podklady a kľúče od odcudzeného motorového
vozidla. Preto žalobca žiadal žalovaného o zaslanie preddavku vo výške 10.000 eur. Dôkaz o nečinnosti
poisťovne vyplýva aj z e-mailovej komunikácie postupcu s likvidátorom žalovaného zo dňa 03.04.2020

a 27.10.2020, z ktorých vyplýva, že žalobca všetky podklady doručil a žalovaný si nesplnil zákonnú a
zmluvnú povinnosť ukončiť škodovú udalosť. Všeobecné poistné podmienky VPP KAS 275-4 sú
platné od 16.07.2013, pričom žalobca predložil aktuálne VPP platné od 11.10.2013. t.j. žalovaný
sa odvoláva na neaktuálne VPP. Skutočnosť že žalovaný komunikoval s postupcom a vyzýval ho na
doloženie podkladov ho nezbavuje povinnosti ukončiť šetrenie do 15 dní ak všetky podklady mal. Vo

vzťahu k žalovanému nároku máme za to, že žalobca nemal ani dôvod krátiť poistné plnenie o sumu
150 eur, nakoľko ide o franšízu a v zmysle VPP 100-4, čl. XV. K vypracovanému ZP 21/2021 a faktúre
č. 20210403 na sumu 375 eur zaslal úhradu zo dňa 12.04.2021. K namietanej skutočnosti zo strany
žalovaného, že ide o predčasne podanú žalobu uvádzame, že je potrebné v súvislosti s predmetnouškodovou udalosťou posudzovať dátum vzniku škody s ohľadom na premlčaciu dobu, v neposlednom
rade máme za to, že žalovaný nesprávne uvádza, že žalobca mal podať určovaciu žalobu na skončenie
vyšetrovania škodovej udalosti.

4. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 03.08.2021.

5. V duplike žalovaný namietal tvrdenie, že právny predchodca žalobcu poskytol OR PZ Banská Bystrica
na expertízne skúmanie dva kusy kľúčov od motorového vozidla, ktoré následne doručil žalovanému.

Žalovaný nedoručil ani jeden kľúč od motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: J., čo bolo aj
dôvodom neukončenia likvidácie predmetnej škodovej udalosti. Pokiaľ sa žalobca v tejto súvislosti
odvoláva na uznesenie OR PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-118/1-VYS-BB-2017 zo dňa 13.04.2017,
tak z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobca síce predložil na expertízne skúmania dva kusy kľúčov,
ktoré boli vyhodnotené ako pravé kľúče dodané výrobcom, avšak jednalo sa o dva rozdielne kľúče
k dvom rozdielnym vozidlám. Z predmetného uznesenia tiež vyplýva, že poškodený C. T. v rámci

výsluchu dňa 05.04.2017 uviedol, že „je pravdepodobné, že ku skúmaniu predložil jeden kľúč od iného
vozidla, pričom tiež potvrdil, že sa mu nepodarilo identifikovať a nájsť druhý kľúč od odcudzeného
vozidla Volkswagen“. V rámci expertízy bolo okrem iného konštatované aj to, že optickým skúmaním
nie je možné jednoznačne vylúčiť, že k predloženým kľúčom boli vyhotovené ďalšie kľúče - duplikáty,
napr. prostredníctvom servisného strediska, resp. autorizovaného predajcu. Vyššie uvedené skutočnosti

len potvrdzujú, že právny predchodca žalobcu od samého začiatku nemal k dispozícii dva originálne
kľúče od odcudzeného vozidla, z ktorého dôvodu možno jeho tvrdenia o odovzdaní dvoch kľúčov
žalovanej označiť za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovanému predmetné kľúče odovzdal, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Pokiaľ by žalobca odovzdal žalovanému kľúče od vozidla, tak žalovaný by ho opakovane nevyzýval na

ich predloženie, pričom žalobca by určite disponoval protokolom o ich odovzdaní, ktorý žalovaný pri
odovzdaní kľúčov vždy spisuje a odovzdáva aj poškodenému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal a do
dnešného dňa nemá k dispozícii kľúče od odcudzeného motorového vozidla (z dôvodu, že jej ich žalobca
ani na základe opakovaných výziev nepredložil), nemôže ukončiť likvidáciu škodovej udalosti, pretože
nie je možné bez pochýb vyhodnotiť, či v predmetnom prípade ide o poistnú udalosť, ktorá by bola krytá

poistnou zmluvou v zmysle čl. III VPP 275-4 a či odcudzenie vozidla spĺňa definíciu krádeže v zmysle
čl. 1 VPP 275-4. Bez predloženia originálnych kľúčov od motorového vozidla nie je možné náležite
vyhodnotiť, či páchateľ musel pri krádeži prekonať prekážku chrániacu poistenú vec pred ukradnutím a
či sa napr. do vozidla nedostal za použitia kľúču, ktorý právny predchodca nevie, resp. nechce žalovanej
predložiť. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa nedošlo k preukázaniu vzniku poistnej udalosti v

zmysle čl. III VPP 275-4, žalovaný aj v tomto štádiu konania odmieta žalobcovi poskytnúť akékoľvek
poistné plnenie. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že všeobecné poistné podmienky, na ktoré sa žalovaný
odvoláva (VPP 275-4) sú neaktuálne, tak žalovaný aj toto tvrdenie žalobcu výslovne popiera. Z poistnej
zmluvy (druhá strana, písmeno I. Ďalšie ustanovenia, bod 9.), ktorú žalovaný uzatvoril s právnym
predchodcom žalobcu a ktorá sa vzťahuje na odcudzené motorové vozidlo Volkswagen, jednoznačne

vyplýva, že súčasťou predmetnej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné
poistenie motorových vozidiel (VPP 275-4), s ktorými sa právny predchodca žalobcu pri podpise poistnej
zmluvyoboznámil.Všeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniemajetkuazodpovednostizaškodu(VPP
100-4), ktoré spolu s vyjadrením predložil žalobca, netvoria súčasť poistnej zmluvy, z ktorého dôvodu sú
pre toto konanie bezpredmetné a nepoužiteľné. Následne žalovaný namietal závery znalecké posudku

Ing. Janca, a to z dôvodu, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla (ďalej len „VŠH“) vychádzal
z počtu najazdených kilometrov: 100 000 km, pričom právny predchodca žalobcu v Oznámení o vzniku
škodovej udalosti z havarijného poistenia krádeže motorového vozidla zo dňa 11.02.2019 uviedol, že
počet najazdených kilometrov je cca 110 400 km; znalec pri výpočte VŠH vychádzal z východiskovej
hodnoty vozidla 43.066 eur, pričom právny predchodca žalobcu mal so žalovanou uzatvorenú poistnú

zmluvu s východiskovou hodnotou 40.800 eur, čo vyplýva z prvej strany poistnej zmluvy; znalec tiež
do výpočtu započítal mimoriadnu výbavu odcudzeného vozidla, pričom právny predchodca žalobcu túto
mimoriadnu výbavu nemal v rámci poistnej zmluvy osobitne pripoistenú; znalec v posudku pri koeficiente
spôsobu prevádzky vozidla vychádzal zo skutočnosti, že vozidlo bolo používané len na reprezentáciu,
a preto tento koeficient určil na K4 = 1,0500. Znalec Ing. Janco pri výpočte VŠH nepoužil vzorky

z rozhodného dátumu, t.j. z dátumu škodovej udalosti (27.01.2017). Okrem uvedeného je potrebné
poukázať na skutočnosť, že ani jedna použitá vzorka nie je zo slovenského trhu. Žalovaný preto z
opatrnosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, a to za účelom
zistenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: J.. Za týmto účelom sidal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odboru cestná doprava, pričom akonáhle bude
predmetným znaleckým posudkom disponovať, bezodkladne ho predloží konajúcemu súdu. Žalovaný
namietal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov na znalecké dokazovanie vo výške

375 eur. Faktúru č. 20210403 vystavil sám žalobca, a to za sprostredkovanie znaleckého posudku.
Predmetná faktúra teda nie je faktúrou, na základe ktorej by si znalec fakturoval za vypracovanie
znaleckého posudku. Z predloženej faktúry žalovaného nie je zrejmé, koľko reálne stálo vypracovanie
znaleckéhoposudku,atedaakébolireálnenákladyspojenésuplatnenímpohľadávky.Zatakétonáklady
je možné, podľa názoru žalovaného, považovať len náklady na vyhotovenie znaleckého posudku,

v žiadnom prípade nie náklady na jeho sprostredkovanie. Predmetné náklady na sprostredkovanie
vypracovania znaleckého posudku vo výške 375 eur nie sú ani predmetnom Zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorú do konania predložil žalobca. K udalosti, od ktorej žalobca odvodzuje svoj uplatnený
nárok došlo dňa 27.01.2017, čo vyplýva jednak z listiny označenej ako „Uplatnenie škody/nároku na
náhradu škody“ zo dňa 21.03.2017 a rovnako aj zo žaloby, v ktorej samotný žalobca uviedol: „Dňa
27.01.2017 vznikla poistná udalosť...“. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná na súd dňa 09.04.2021.

Vzhľadom k tomu, že zákon posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň, ktorý sa svojím číselným
označením zhoduje s číselným označením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti, premlčacia lehota
v uvedenom prípade začala plynúť dňa 27.01.2018 a v zmysle § 101 OZ uplynula dňa 27.01.2021.
Vzhľadom k tomu, že žalobca podal na súd žalobu až dňa 09.04.2021, nemôže mu súd, z dôvodu
uplynutia premlčacej lehoty a z dôvodu vznesenej námietky premlčania, tento nárok v súdnom konaní

priznať (§ 100 OZ). Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný s poukazom na ustanovenie
§ 104 OZ v spojení s § 101 OZ vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom k
tomu, že právny predchodca žalobcu v rámci likvidácie škodovej udalosti nepostupoval podľa pokynov
poisťovateľa, pričom nedodržal ani zmluvne dohodnuté podmienky (predložiť všetky originálne kľúče od
motorového vozidla), čo malo za následok nemožnosť ukončenia likvidácie škodovej udalosti, žalobcovi

nevznikol nárok na úrok z omeškania, pretože výlučne jeho pričinením žalovaný nemohol likvidáciu
škodovej udalosti ukončiť.

6. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 07.08.2023 vyjadril k námietke premlčania tak, že žalovaný
mal námietku uplatniť už v samotnom odpore, a preto na ňu súd v rámci sudcovskej koncentrácie nemá

prihliadať. K následnému premlčania nároku v rámci covidových lehôt sa vyjadril tak, že k odcudzeniu
vozidladošlodňa27.01.2017,lehotananárokje3rokyplusjedenrok,tedaod27.01.2017do27.01.2018
v zmysle § 104 OZ a od 28.01.2018 do 28.01.2021 v zmysle § 101 OZ, Lehota neplynula medzi
27.03.2020 a 30.04.2020, čo je 35 dní a lehota tiež neplynula medzi 19.01.2021 a 28.02.2021, čo je
41 dní, spolu teda neplynula lehota 76 dní. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula až dňa

14.04.2021 a žalobca podal žalobu dňa 09.04.2021, čiže počas plynutia premlčacej lehoty si nárok
uplatnil včas. Následne sa žalobca vyjadril k sume uplatnených nákladov.

7. Súd na pojednávaní konanom dňa 18.08.2023 rozhodol, že neprihliada na podanie právneho
zástupcu žalovaného doručené súdu dňa 16.08.2023, ani na listinné dôkazy v ňom doložené. V tejto

súvislosti súd upozornil na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1, ods. 2 CSP,
keďže žalovaný prostriedky procesnej obrany spolu s doloženými listinnými dôkazmi doložil oneskorene,
navyše oboznámenie s nimi a ich riadne vykonanie by spôsobili odročenie pojednávania (čo je zrejmé z
podaní strán, ktoré žiadali odročiť pojednávanie), súd rozhodol, že na tieto prihliadať nebude. Zároveň
súd upozornil, že poistná zmluva medzi stranami bola uzatvorená dňa 12.11.2013, pričom sa na ňu

vzťahujú v tom čase platné a účinné VPP 275-4 a ZD 275-4 pre havarijné poistenie motorových vozidiel,
na ktoré strany v predmetnej zmluve odkazujú. Ostatné VPP KAS a VPP 100-4 pre danú vec nie sú
rozhodujúce. Na predmetnom pojednávaní po predbežnom právnom posúdení žalobca uviedol, že v
rámci premlčacej doby a začiatku jej plynutia, je treba prihliadať na uznesenie o prerušení trestného
stíhania zo dňa 13.04.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil skutkový stav.

9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s poistnou
zmluvouč.6814273152zodňa12.11.2013 sopoistkouč.6814273152,suznesenímzodňa13.04.2017,

s uplatnením nároku poškodeného zo dňa 21.03.2017, s uplatnením škody-nároku na náhradu škody
zo dňa 21.03.2017, s korešpondenciou žalovaného, s korešpondenciou poškodeného, so znaleckým
posudkom č. 21/2021, s faktúrou č. 20210403, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2021,
s listom označeným ako „Vec: Škodová udalosť - krádež motorového vozidla“ zo dňa 01.02.2019, svýzvou na doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo 8810200828“ zo dňa 18.12.2018, 18.01.2019,
01.02.2019, zo dňa 05.02.2019, zo dňa 11.02.2019, zo dňa 19.10.2020, zo dňa 18.12.2018, zo
dňa 18.01.2019 (súčasť spisu), zo dňa 01.02.2019, zo dňa 05.02.2019, zo dňa 11.02.2019, zo dňa

19.10.2020, so Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ZD 275-4), s
Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia - krádež motorového vozidla“ zo dňa
11.02.2019, s e-mailom postupcu zo dňa 03.04.2020, zo dňa 27.10.2020, s výpisom z účtu - úhrada
znaleckého posudku zo dňa 12.04.2021, s Oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného
poistenia krádeže motorového vozidla zo dňa 11.02.2019, ako aj ústnymi a písomnými prejavmi strán

konania a celým obsahom spisového materiálu.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

13. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.Podľaodseku2naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

15. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

20. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej
len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane

náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

22. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

23. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté
alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie,
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, daťpravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu

následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

24. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

25. Podľa § 810 OZ poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej
udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

26. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

27. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.”

28. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

31. Podľa čl. I, § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú

niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona, teda od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú.

32. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré
zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 19. januára 2021 do 28. februára
2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr

ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré
nebolo žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi uhradené, a to z poistnej udalosti č. 8810200828 zo
dňa 27.01.2017 krádežou motorového vozidla VW Golf, EČV: J., a to vo výške 15.186 eur.

34. V konaní nebol sporný vznik a priebeh poistnej udalosti, ani to, že došlo ku krádeži predmetného
motorového vozidla dňa 27.01.2017 vo vlastníctve postupcu. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že
právny predchodca žalobcu mal uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si
nárok na úhradu poistného plnenia uplatňuje postupník. Dňa 06.02.2017 bolo v predmetnej veci začaté

trestné stíhanie za zločin krádeže, pričom uznesením OR PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-118/1-VYS-
BB-2017 zo dňa 13.04.2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa07.04.2021 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca z predmetnej poistnej udalosti
vedenej pod č. 810200828 postúpená na žalobcu.

35.Spornoubolavkonanínámietkapremlčania,akoajotázkasamotnéhookamihuodkedyzačalaplynúť
premlčacia doba a včasnosť uplatnenia námietky premlčania. Sporným bolo aj predloženie originálu
dvoch kľúčov v zmysle čl. III VPP 275-4 a § 799 ods. 2 OZ, ako aj následkov na samotnú poistnú udalosť.
Žalovaný namietal aj závery znaleckého posudku, či náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

36. „Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 OZ je okrem stimulácie
veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha
predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť
k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času
v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou
premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,

že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. …Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik
oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ
dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku

nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej
námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky
premlčania zaniknúť “ (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 146/2008).

37. Premlčanie práva na poistné plnenie upravuje ustanovenie § 104 OZ v spojení s § 101 OZ. V zmysle

uvedených ustanovení začína trojročná premlčacia doba plynúť rok po poistnej udalosti. Celková dĺžka
premlčacej doby je teda stanovená na štyri roky (1 + 3) po poistnej udalosti. Z uvedeného vyplýva,
že námietka žalobcu týkajúca sa začatia plynutia premlčacej doby je nedôvodná, keďže v zmysle
citovaného ustanovenia je zrejmé, že rozhodným okamihom pre začatie plynutia žaloby na poistné
plnenie je samotná poistná udalosť, ktorá sa stala dňa 27.01.2019 (predmetný dátum sporný nebol,

pričom rozhodné obdobie vyplýva aj uznesenia OR PZ zo dňa 13.04.2017). Nasledujúcim dňom začala
plynúť premlčacia lehota, pričom táto mala uplynúť v zmysle § 104 v spojení s § 101 OZ dňa 28.01.2021.
V tejto súvislosti je treba však upozorniť na v tom čase rozhodnú úpravu (bod 31 a 32 odôvodnenia
rozsudku), z ktorej vyplýva, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva, a to od 19.01.2021 do

28.02.2021 neplynú. Premlčacia doba preto uplynula až nasledujúcim dňom, a to 01.03.2021. Žalobca
podal žalobu až dňa 09.04.2021, a preto je zrejmé, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou
je premlčaný.

38. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022,

v zmysle ktorého „súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sporoval premlčanie s poukazom na
zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by
došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020

neplynú. Súd mal za to, že výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, žeby sa
toto ustanovenia malo vzťahovať aj na plynutie lehoty pri právach, kde lehota premlčania končí tak ako
v uvedenom prípade v októbri 2020. Súd mal za to, že toto ustanovenie zákona poskytovalo ochranu
právam, pri ktorých by k premlčaniu alebo zániku práva došlo práve v zákonom určenej lehote, teda od
účinnosti zákona do 30.04.2020. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania

ako dôvodnú, meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku. Napriek uvedenému odvolací súd udáva, že s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa
stotožňuje, keď aj v zmysle Dôvodovej správy správu k zákonu č. 62/2020 Z.z. opatrenia prijaté týmto
zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase
od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu,

aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v
súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania.
Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27.03.2020
do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil lenneplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27.03.2020
do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. tých premlčacích lehôt, ktorých
koniec by uplynul v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021.

Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č.
62/2020 Z.z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali
uplynúť, t.j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase
od 19.01.2021 do 28.02.2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu,
prezentovaný v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.03.2020 do 30.04.2020)

zo zákona spočívali všetky premlčacie doby, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu,
ale uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom
období uplynuli. Ak súd prvej inštancie ustálil začatie plynutia premlčacej lehoty od 22.10.2021 tak
dvojročná lehota uplynula 22.10.2020 a teda v čase keď plynutie tejto lehoty nebolo prerušené zák. č.
62/2020Z.z.(od27.03.2020do30.04.2020anáslednevčaseod19.01.2021do28.02.2021).Neplynutie
lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona

bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení takto vymedzeného
obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť“.

39. S poukazom na vysvetlenie zo strany krajského súdu týkajúce sa zmyslu a účelu predmetnej
úpravy „covidových lehôt“, súd konštatuje nedôvodnosť argumentu žalobcu, podľa ktorého má dôjsť „k

sčítavaniudní“premlčacíchlehôtatedakspočívaniupremlčacejdoby.Zuvedenéhovyplýva,žežalobca,
po uplynutí ochranného obdobia, mal možnosť podať žalobu včas, a to v období do 01.03.2021. Na
záver súd dodáva, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný námietku premlčania neuplatnil v rámci sudcovskej
koncentrácie konania, nie je adekvátna, keďže žalovaný namietal premlčanie v duplike. Vzhľadom na
vyššie uvedené, súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O trovách konania súdu prvej inštancie súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1
CSP, tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcovi, keďže

žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný a v konaní si trovy konania uplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).