Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 19, 2005

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/41/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2603893122
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2005:2603893122.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. H.,

nar. XX.X.XXXX,. bytom Š. XXX/XX,. XXX. XX. S., zastúpený advokátkou JUDr. A. D., so sídlom H.
XXX,. XXX. XX. S. proti odporcovi: M. S., so sídlom Š. XXXX/XX,. XXX. XX. S., IČO: XX. XXX. XXX,.
zastúpený advokátkou JUDr. G. O., bytom O. XXXX,. XXX. XX. S. o finančné plnenie podľa uzatvorenej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 129.650,- Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne
od 15.2.2003 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 181.469,- Sk zastavuje.

Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.3.2003, ktorého zmenu petitu
Okresný súd Senica pripustil uznesením č.k. 5C/41/2003-45 zo dňa 20.1.2005 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 518.560,- Sk z titulu Dohody o skončení pracovného pomeru zo

dňa 13.12.2002, na základe ktorej navrhovateľ ukončil pracovný pomer u odporcu dňa 15.1.2003. V
zmysle predmetnej dohody sa navrhovateľ a predchodca odporcu dohodli, že navrhovateľovi bude
vyplatená náhrada funkčného platu za dobu 6 mesiacov výpovednej lehoty podľa § 8 Zák. č. 313/2001
Z.z.,odstupnépodľaplatnejkolektívnejzmluvyvsumetrojnásobkupriemernéhozárobkunavrhovateľaa
odchodné podľa § 41 Zák. č. 313/2001 Z.z. v sume trojnásobku funkčného platu navrhovateľa. Uvedené
finančné plnenie mal predchodca odporcu vyplatiť navrhovateľovi v najbližší výplatný termín po skončení
pracovného pomeru, a to dňa 14.2.2003. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške

13 % ročne zo sumy 518.560,- Sk za čas od 15.2.2003 do zaplatenia, pretože žalovaná suma mu nebola
vyplatená do dohodnutého termínu 14.2.2003.

Navrhovateľ uviedol, že jeho funkčný plat v zmysle mzdových listov predstavuje sumu 25.930,- Sk a
priemerný mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 43.217,- Sk. Na základe toho navrhovateľ
špecifikoval svoj nárok na plnenie podľa bodu a) dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
13.12.2002 podľa, ktorého žiada vyplatenie náhrady funkčného platu za dobu 6 mesiacov výpovednej

lehoty v sume 155.580,- Sk (25.930,- Sk x 6 mesiacov = 155.580,- Sk), podľa bodu b) tejto dohody žiada
vyplatenie odstupného v sume trojnásobku priemerného zárobku, teda v sume 129.651,- Sk (43.217,-
Sk x 3 mesiace =129.651,- Sk) a podľa bodu c) tejto dohody žiada vyplatenie odstupného odchodného
v sume trojnásobku funkčného platu, teda v sume 77.790,- Sk (25.930,- Sk x 3 mesiace = 77.790,-Sk). Celkovo si teda v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.12.2002 uplatňuje od
odporcu vyplatenie sumy 363.021,- Sk.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 20.4.2005, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie
sumy 181.469,- Sk späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z toho dôvodu, že v zmysle dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 13.12.2002 vyčíslil uplatňované nároky na celkovú sumu 363.021,-
Sk a taktiež z toho dôvodu, že odporca mu v mesiaci apríl 2003 vyplatil v zmysle bodu c) dohody o
skončení pracovného pomeru odchodné vo výške jedného funkčného platu, teda v sume 25.930,- Sk.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v priebehu pojednávania zobral svoj návrh v časti o zaplatenie sumy

181.469,- Sk účinne späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 181.469,- Sk v zmysle § 96 ods. 1
O.s.p. zastavil.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, pretože finančné plnenie uvádzané
v dohode o skončení pracovného pomeru je neplatné pre rozpor so zákonom. Odporca vstúpil do

práv a povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom, ktorých pracovný pomer trval ku
dňu 31.12.2002 dňom 1.1.2003. Listom zo dňa 7.1.2003 odporca oznámil všetkým zamestnancom
prechod pracovnoprávnych vzťahov. Vedenie P. poznalo podmienky pripravovanej zmluvy o prevode
privatizovaného majetku, uzavretej dňa 17.12.2002, ktorej súčasťou bola aj Zápisnica o odovzdaní
a prevzatí majetku podpísaná tiež dňa 17.12.2002, takže o prechode všetkých zamestnancov k

novému zamestnávateľovi zo zákona vedelo. Dôvod údajnej organizačnej zmeny a nadbytočnosti
bol len predstieraný, za účelom získať finančné plnenie, ktorý zakrýval skutočný dôvod skončenia
pracovného pomeru, ktorý bol na strane navrhovateľa. Od 2.1.2003 do ukončenia pracovného pomeru
navrhovateľ čerpal dovolenku a s odporcom vôbec nekomunikoval. Plnenie podľa písm. a) dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 13.12.2002, a to vyplatenie náhrady funkčného platu za dobu

6 mesiacov výpovednej lehoty nemá oporu v zákone, pretože navrhovateľovi nebola daná výpoveď,
plnenie podľa písm. b) tejto dohody, a to vyplatenie odstupného podľa kolektívnej zmluvy v sume
trojnásobku priemerného zárobku navrhovateľa, nie je v súlade s kolektívnou zmluvou, pretože nárok
na vyplatenie odstupného podľa kolektívnej zmluvy v sume trojnásobku priemerného zárobku patrí
pracovníkovi, u ktorého dôjde k ukončeniu pracovného pomeru ku dňu organizačnej zmeny, čo sa v

danomprípadnenestalo,pretožeorganizačnázmenanastaladňa31.12.2002akukončeniupracovného
pomeru navrhovateľa prišlo dňa 15.1.2003. Odporca ďalej namietal, že účastníci dohody o skončení
pracovného pomeru vedeli, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov štátnej príspevkovej organizácie
prechádzajú na nového zamestnávateľa a teda, že podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce, nárok na
odstupné zamestnancom nevzniká. Pracovný pomer navrhovateľa skončil až ku dňu 15.1.2003, teda

až po prechode práv a povinností na nového zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
nemal záujem ďalej zotrvať v pracovnom pomere u nového zamestnávateľa, riešil situáciu uzavretím
dohody o skončení pracovného pomeru z vykonštruovaných dôvodov, ktoré nemali reálny význam,
ale ktoré mu umožnili získať finančné plnenie na úkor nového zamestnávateľa. Riaditeľka P. zneužila
svoje právomoci štatutárneho orgánu a priznala navrhovateľovi finančné plnenia, ktoré boli v rozpore s

dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, odporca má preto za to, že dohoda o finančných plneniach
vyplývajúca z dohody o skončení pracovného pomeru, je absolútne neplatná. Účelovo sformulovaný
dôvod ukončenia pracovného pomeru sledoval, aby došlo k vyplateniu finančného plnenia - odstupného
a preto rozhodnutím o organizačnej zmene bola vytvorená fikcia, že ku dňu 31.12.2002 zaniká miesto
námestníka a zamestnanec sa stáva nadbytočným, pričom tento dôvod bol len simulovaný, pretože

uvedeným dňom bola organizácia zrušená. K ukončeniu pracovného pomeru došlo len z dôvodu na
strane navrhovateľa, ktorý nemal záujem pracovať v nových podmienkach a s cieľom získať finančné
plnenie. Chovanie účastníkov dohody o skončení pracovného pomeru a nimi dohodnuté nároky v časti
finančných plnení sú v príkrom rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedená
vada právneho úkonu spôsobuje jeho neplatnosť. Odporca uviedol, že navrhovateľovi bolo vyplatená

odchodné vo výške jedného funkčného platu, a to v sume 25.930,- Sk.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané menovaním riaditeľky P. S. MUDr. M. K. zo dňa
2.7.1999, že navrhovateľ bol menovaný za námestníka riaditeľky P. S. s účinnosťou od 2.7.1999. Zpredloženej dohody o skončení pracovného pomeru mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená
dňa 13.12.2002 podľa § 60 Zákonníka práce medzi P. S., štátnou príspevkovou organizáciou, so
sídlom Š. XXX/XX,. S. a navrhovateľom s tým, že navrhovateľ končí pracovný pomer dohodou z

dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pretože P. S., štátna príspevková
organizácia s cieľom zvýšiť efektívnosť práce v súlade s dlhodobými racionalizačnými a úspornými
opatreniami dotýkajúcimi sa zníženia počtu pracovníkov, znižuje organizačným opatrením počet
pracovníkov o jedno pracovné miesto námestníka riaditeľky P. S., s účinnosťou od 31.12.2002, odkedy
zaniká funkcia námestníka riaditeľky a v tomto zmysle prichádza k organizačnej zmene, čím sa stal

navrhovateľ nadbytočným. V predmetnej dohode o skončení pracovného pomeru bol dohodnutý deň
skončenia pracovného pomeru 15.1.2003 a záväzok zamestnávateľa vyplatiť navrhovateľovi náhradu
jeho funkčného platu za dobu 6 mesiacov výpovednej lehoty v zmysle § 8 Zák. č. 313/2001 Z.z.,
odstupné podľa platnej kolektívnej zmluvy v sume trojnásobku priemerného zárobku navrhovateľa a
odstupné odchodné podľa § 41 Zák. č. 313/2001 Z.z. v sume trojnásobku funkčného platu navrhovateľa.
Uvedenéfinančnéplneniamalzamestnávateľvyplatiťnavrhovateľovivnajbližšívýplatnýtermín,atodňa

14.2.2003. Za zamestnávateľa predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala riaditeľka
P. S. MUDr. M. K.. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer u odporcu dňa 15.1.2003. Odporca nepodal
návrh na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou.

Odporca poukázal na neoprávnenosť návrhu navrhovateľa podľa § 17 Zák. č. 92/91 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, podľa ktorého práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych
vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa privatizácia
týka, prechádzajú na nadobúdateľa. Podľa § 27 Zákonníka práce, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má
právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce, odstupné nepatrí

zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k
prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa. M. S. vstúpilo do
práv a povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom, ktorých pracovný pomer trval ku dňu
31.12.2002, dňom 1.1.2003. Listom zo dňa 7.1.2003 Mesto Senica oznámilo všetkým zamestnancom
prechod pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 15.1.2003), zamestnancovi, s ktorým
zamestnávateľskončípracovnýpomervýpoveďouzdôvodovuvedenýchv§63ods.1písm.a)ab)alebo
dohodou z tých istých dôvodov, a zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ skončí pracovný pomer v
dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy, patrí pri skončení pracovného pomeru

odstupné najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného mesačného zárobku podľa § 134.

Podľa§76ods.4Zákonníkapráce(vzneníplatnomkudňu15.1.2003),odstupnévyplácazamestnávateľ
po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu
mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa § 8 Zákona č. 313/2001 Z.z. (v znení platnom ku dňu 15.1.2003), ak je daná výpoveď
zamestnancovi, ktorý dovŕšil 45 rokov veku a vykonával verejnú službu najmenej 15 rokov, z dôvodu, že
sa stal nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o
zmene jeho úloh, technickéhovybavenia,ozníženístavuzamestnancovna účelyzvýšeniaefektívnosti

práce alebo o iných organizačných zmenách, je výpovedná doba najmenej šesť mesiacov.

Podľa § 41 Zákona č. 313/2001 Z.z. (v znení platnom ku dňu 15.1.2003), pri prvom skončení pracovného
pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu
rokov zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť ďalšie odchodné nad ustanovený rozsah a nad

rozsah dohodnutý podľa § 49 ods. 1 až vo výške trojnásobku funkčného platu zamestnanca.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že dohoda o skončení pracovného pomeru
bola uzavretá dňa 13.12.2002 z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na základe
predmetnej dohody prišlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu dňom 15.1.2003 a

z toho dôvodu súd nemôže skúmať platnosť dohody o skončení pracovného pomeru, pretože odporca
nepodal v zákonom stanovenej lehote návrh na súd na vyslovenie neplatnosti predmetnej dohody o
skončení pracovného pomeru.Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti priznania náhrady funkčného platu za dobu 6
mesiacov výpovednej lehoty v zmysle § 8 Zák. č. 313/2001 Z.z. v sume 155.580,- Sk (25.930,- Sk
x 6 mesiacov = 155.580,- Sk) nie je dôvodný, pretože pracovný pomer bol skončený dohodou a nie

výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľa a preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti vyplatenia odstupného vo výške trojnásobku
priemerného zárobku v sume 129.651,- Sk ( 43.217,- Sk x 3 mesiace = 129.651,- Sk) zmysle kolektívnej
zmluvy nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie odstupného v zmysle Zákona

č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe a nie podľa kolektívnej zmluvy a preto súd priznal navrhovateľovi
odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu, teda v sume 77.790,- Sk (25.930,- Sk x 3 mesiace =
77.790,- Sk), pretože zákon o verejnej službe má prednosť pred kolektívnou zmluvou, ktorá upravuje
priznanie odstupného vyčísleného podľa priemerného zárobku. Vo zvyšku tohto požadovaného plnenia,
teda čo sa týka sumy 51.861,- Sk (129.651,- Sk - 77.790,- Sk = 51.861,- Sk) súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti vyplatenia odchodného vo výške trojnásobku
funkčného platu v zmysle § 41 Zákona č. 313/2001 Z.z. je dôvodný a preto priznal navrhovateľovi
odchodné vo výške dvojnásobku funkčného platu v sume 51.860,- Sk ( 25.930,- Sk x 2 mesiace
= 51.860,- Sk), nakoľko odchodné vo výške jedného funkčného platu v sume 25.930,- Sk odporca

navrhovateľovi už vyplatil a v tejto časti navrhovateľ aj zobral svoj návrh späť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene aj úrok z omeškania vo výške 13 % ročne
od 15.2.2003, pretože od tohto dňa je odporca s plnením v omeškaní, nakoľko si nesplnil svoju
povinnosť a odstupné a odchodné nevyplatil navrhovateľovi do 14.2.2003 a preto zaviazal odporcu

zaplatiť navrhovateľovi 13 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy 129.650, Sk od 15.2.2003 do
zaplatenia. Vo zvyšku požadovaného 13 % úroku z omeškania ročne zo sumy 207.441,- Sk (337.091,-
Sk - 129.650,- Sk = 207.441,- Sk) od 15.2.2003 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože
v časti zaplatenia sumy 207.441,- Sk bol návrh navrhovateľa nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal, pretože každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný a preto si každý z
účastníkov trovy konania znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).