Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1218201511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CONSULTA s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti
žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava,
IČO: 35 815 256, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., so sídlom Zelená
2, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 197, o zaplatenie 3.231.010,068 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/43/2018 - 885 zo dňa
5.3.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/43/2018 - 885 zo dňa
5.3.2020 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o zaplatenie 3.231.010,068 EUR s
príslušenstvom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.410.519,10 EUR zastavil,
výrokom II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 364.247,28 EUR spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 364.247,28 EUR od 01.05.2014 do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu v časti o zaplatenie sumy vo
výške 456.243,68 EUR zamietol a výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 77,4% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.231.010,068 EUR
a na náhradu trov konania titulom nároku na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 05.02.2002. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 05.02.2002
uzatvoril žalobca vtedy ako CONSULTA v.o.s., komerčno-právna kancelária so žalovaným mandátnu
zmluvu, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému právne poradenstvo v spore o zaplatenie
350.000.000,- CZK s prísl. vo veci tzv. Duckého zmeniek vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod
č.k. 37Zm 415/99 (ďalej tiež ako „Spor“). Zmluva bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa

27.05.2004 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.09.2012. Mandátna zmluva trvala 12 rokov a bola vypovedaná
zo strany žalovaného pred právoplatným ukončením Sporu dňa 27.02.2014. Ako dôvod výpovede
bola uvedená „strata dôvery zo strany spoločnosti SPP, a.s. pre dlhodobý neúspešný vývoj v spore“.
Vo výpovedi zo dňa 27.02.2014 zároveň žalovaný žalobcu vyzval pod hrozbou uplatnenia zmluvnejpokuty na vrátenie zálohovej platby vo výške 293.467,40 EUR (2% zo sumy 350.000.000,- Kč). Žalobca
žalovanému uvedenú sumu vrátil dňa 30.04.2014. Žalobca v záujme ochrany žalovaného aj napriek
vypovedaniu plnomocenstva obratom upozornil na rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa mali v záujme

klienta uplatniť na najbližšom pojednávaní v Spore. Spôsob a výška zmluvnej odmeny žalobcu podľa
Mandátnej zmluvy a jej dodatkov bola dohodnutá kombinovane, a to ako:
- odmena pre prípad úspechu v spore, ktorej výška sa odvíja od článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy v
znení Dodatku č. 1 a predstavuje 2% z hodnoty neuhradených zmeniek vo výške 350.000.000,- Kč s
prísl. do dňa právoplatného ukončenia sporu (odmena je bez DPH);

- odmena pre prípad neúspechu v spore podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy v znení Dodatku č.
1 vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) bez DPH;
- nevratná zálohová platba za úplné vybavenie dohodnutej veci právnej služby vo výške 180.000,- EUR
bez DPH za úspešné zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR
pod č.k. 1M Obdo V 2/2011 v podobe nevratnej zálohy, ktorá sa započítava na celkovú odmenu žalobcu
dohodnutú podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy;

- nevratná zálohová platba za poskytnutie služieb v určitom časovom období vo výške 39.832,70 EUR
(1.200.000,- SK);
- vratná zálohová platba podľa článku III ods. 2 písm. b) Mandátnej zmluvy a predstavuje sumu vo výške
293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004, ktorú žalobca žalovanému
vrátil;

- odmena majúca charakter odstupného pre prípad výpovede Mandátnej zmluvy pred právoplatným
ukončením Sporu, ktorá je upravená v článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy odkazom na výšku podielovej
odmeny podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy.
Na základe Mandátnej zmluvy a jej dodatkov žalovaný vyplatil žalobcovi nasledovné platby:
- sumu vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) po podpise Mandátnej zmluvy v roku 2002, a to za

právne poradenstvo a za vypracovanie zmenkovo-právnych stanovísk a analýz;
- sumu vo výške 293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004, ktorú
žalobca žalovanému vrátil;
- sumu vo výške 180.000, - EUR + DPH po podpise Dodatku č. 2 v roku 2012 ako nevratnú odmenu
za úspešné zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR pod

č.k. 1M Obdo V 2/2011. V rámci komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný uviedol, že
považuje ustanovenie článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy za absolútne neplatné, a teda, že žalobca
nemá nárok na nijakú osobitnú odmenu. Žalobca má za to, že záver žalovaného o neplatnosti
predmetného ustanovenia Mandátnej zmluvy je nesprávny a účelový v snahe vyhnúť sa plneniu svojich
dlhoročnenespochybňovanýchzmluvnýchzáväzkov.Počas12rokovtrvaniaMandátnejzmluvyposkytol

žalobca žalovanému viac ako 40 úkonov právnej služby, pričom žalovaný predpokladá, že by mal byť
bezodplatnýmbeneficientomprávnychslužieb.Advokátskakancelárianesmieposkytovaťprávneslužby
bezodplatne, pričom článok VI ods. 3 Mandátnej zmluvy jednoznačne určuje, že žalobca má nárok na
paušálnu odmenu aj pre prípad vypovedania Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného, o čom bol žalobca
opakovane ubezpečovaný. Žalobca tiež namieta dôvod výpovede Mandátnej zmluvy, a to stratu dôvery

pre dlhodobý neúspešný vývoj sporu. Zo strany žalovaného ide o účelové bagatelizovanie výsledkov
právnej pomoci žalobcu.

3. Žalovaný mal žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko článok VI ods. 3 Mandátnej
zmluvy, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, je absolútne neplatný, a to z nasledovných dôvodov:

a) pre rozpor s ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb., nakoľko vznik práva na podielovú
odmenu je možné viazať výlučne na dosiahnutie plného úspechu vo veci a od tejto kogentnej normy
sa nebolo možné odchýliť. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 240/1990 Zb. účinného v danom čase nárok na
dohodnutú podielovú odmenu vzniká advokátovi len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na
poskytnutí právnej pomoci za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Žalobca netvrdí a ani nepreukázal,

že pri uzatváraní Mandátnej zmluvy splnil povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb.,
a to, že poučil žalovaného ako klienta o tom, že výsledok konania je veľmi neistý (čo je podmienkou
platnosti dojednania podielovej odmeny). Zároveň, pre platnosť dojednania podielovej odmeny vyhláška
vyžaduje, aby nárok na ňu vznikol až vtedy, ak klient dosiahne pri poskytovaní právnej pomoci zo strany
advokáta plný úspech vo veci;

b) pre rozpor s cenovým predpisom upravujúcim odmeňovanie advokátov, ak by súd kvalifikoval nárok
žalobcu ako nárok na odstupné. Možnosť dojednania odstupného pre prípad ukončenia mandátnej
zmluvy neupravuje žiaden predpis. Druhy odmien upravených v cenovom predpise upravujúcomodmeňovanie advokátov a komerčných právnikov je vymenovaný taxatívne a preto si zmluvné strany
nemohli platne dojednať iný druh odmeňovania.
c) pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodli na určitej forme odmeny, ktorá

má povahu „odškodnenia“ za predčasné ukončenie zmluvy, a táto odmena prináleží advokátovi bez
dosiahnutia čo i len čiastočného úspechu vo veci v rovnakej výške ako v prípade plného úspechu vo
veci, nemôže byť posúdená ako súladná s dobrými mravmi. Je v príkrom rozpore s realitou, že žalobca
poskytoval žalovanému právne služby 12 rokov bezodplatne. Úkony žalobcu nesmerovali k úspešnému
skončeniu veci a nepredstavovali pre žalovaného ani čiastočný úspech v merite veci. Konštrukcia

uplatnená v Mandátnej zmluve sťažuje postavenie klienta počas trvania sporu tým, že pokiaľ sa spor
nevyvíja v jeho prospech, klient sa môže tento vývoj pokúsiť zvrátiť výmenou právneho zástupcu vtedy,
ak je ochotný niesť stratu vo výške 12% sumy, o zaplatenie ktorej je v spore žalovaný. Uvedené je
v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o advokácii. Žalobca poskytoval žalovanému
právne poradenstvo do roku 2006 spolu s JUDr. Ernestom Valkom, ktorý mal do roku 2006 aj procesné
plnomocenstvo a vystupoval voči súdom ako právny zástupca žalovaného. Až od 11.12.2006 udelil

žalovaný plnomocenstvo JUDr. Jánovi Cirákovi, ktorý poskytoval právne služby v Spore žalovanému
do 26.02.2014;
d) nie sú splnené podmienky na vznik nároku na odmenu podľa článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy.
Nárok na zaplatenie podielovej odmeny podľa príslušného článku Mandátnej zmluvy vzniká v prípade
vypovedania zmluvy bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade bola daná výpoveď z dôvodu straty dôvery

pre dlhodobý neúspešný vývoj sporu, a nejde teda o výpoveď bez uvedenia dôvodu. Žalovaný vzniesol
voči celému uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania z dôvodu, že uplatňovaný nárok žalobcu
vyplývajúci z jednotlivých úkonov právnej služby je v celom rozsahu premlčaný, a to v dôsledku uplynutia
4 ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. K uvedenej námietke premlčania žalobca
poukázal na to, že ním uplatňovaný nárok je nárokom zmluvným, vyplývajúcim z článku VI ods. 3

Mandátnej zmluvy. Počas platnosti Mandátnej zmluvy si žalobca v zmysle Mandátnej zmluvy nemohol
uplatniť nárok na zaplatenie odmeny vždy po poskytnutí každého úkonu právnej služby. Počas platnosti
Mandátnej zmluvy premlčacia doba teda nemohla plynúť. Aj z nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS
125/2018 zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že v obdobnom prípade sa odmena stala splatnou až po zániku
zmluvy.

4. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia, že článok VI ods. 3 Mandátnej zmluvy sa súdu javí
ako neplatný minimálne z dôvodu jeho neurčitosti. To však neznamená, že advokát v takomto prípade
nemá nárok na odmenu, pričom je potrebné uvažovať nad aplikáciou ustanovení advokátskej vyhlášky
upravujúcej nárok advokáta na tarifnú odmenu podľa počtu úkonov právnej služby a hodnoty predmetu

Sporu. Vzhľadom na vyslovený právny názor súdu žalobca predložil výpočet úkonov právnej služby (22
označených úkonov právnej služby) spolu s vyčíslením tarifnej odmeny za každý jednotlivý úkon, ktorý
poskytol žalobca žalovanému v Spore. Žalobca tiež uviedol, že ďalšie úkony poskytol žalovanému v
súčinnosti s predošlým právnym zástupcom, JUDr. Ernestom Valkom. Tiež poskytoval aj ďalšie právne
služby, za ktoré si žalobca odmenu neuplatňuje. Zároveň žalobca vzal žalobu v časti späť, a to v časti

o zaplatenie 2.410.519,10 EUR. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil na pojednávaní
konanom dňa 28.01.2020. Žalovaný uviedol, že žalobca neposkytoval žalovanému právne služby
bezodplatne, nakoľko mu bola pri podpise Mandátnej zmluvy uhradená záloha vo výške 39.832,70 EUR.
Žalovanýpoukázalnato,ževdanomprípadeboladojednanátzv.kombinovanáodmena,toznamená,že
žalobca niesol riziko neúspechu v Spore resp. ukončenia zmluvy aj v prípade, ak má dohodnutú výlučne

podielovú odmenu. Vôľou zmluvných strán nikdy nebolo dohodnúť si alebo byť zaviazaný plniť (na strane
žalovaného) odmenu tarifnú, a preto má žalovaný za to, že súd nemôže takto dotvoriť resp. modifikovať
vôľu zmluvných strán obsiahnutú v čiastočne neplatnej zmluve. Žalobca uviedol, že zálohová platba vo
výške 39.832,70 EUR mu bola vyplatená výlučne za spracovanie osobitnej právnej analýzy, ktorá bola
použitá na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR voči právoplatnému

rozhodnutiu NS SR. Vypracovanie danej analýzy bolo zároveň podmienkou vyplatenia plnej sumy
podielovej odmeny pre prípad výpovede Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného podľa článku VI ods.
3 Mandátnej zmluvy. Svedčí o tom aj skutočnosť, že plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného bolo
žalobcovi udelené až v roku 2006, pričom záloha bola žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002.

5. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav nasledovne: Dňa 05.02.2002 uzatvoril žalobca ako mandatár
so žalovaným ako mandantom Mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal menom a na
účet žalovaného vykonať za odplatu (odmenu) právne úkony vo veci SEZOOS GROUP, a.s., Dolní
nám. 1356, Vsetín, týkajúce sa zmeniek, zmlúv a ďalších finančných operácii a zmeniek indosovanýchna UNION banku, a.s., Ostrava, uzavretých medzi žalovaným a horeuvedeným subjektom, vrátane
vypracovania podkladov na dovolanie voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Obv
182/2000, ako aj následného zastupovania pred súdom prvého stupňa, odvolacím a dovolacím súdom.

Zároveň sa žalobca zaviazal vypracovať pre žalovaného v horeuvedenej právnej veci písomné právne
stanoviskoaprávnerozbory.VčlánkuIIMandátnejzmluvysazmluvnéstranydohodli,žežalobcavykoná
činnosť podľa článku I ods. 2 odo dňa účinnosti tejto zmluvy na dobu do právoplatného ukončenia sporu.
Podľa článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy, v nadväznosti na čl. 1 ods. 2 a ods. 3 tejto zmluvy, mandatár
má za svoju činnosť nárok na odplatu (odmenu), výška ktorej je 12% z hodnoty neuhradených zmeniek

vo výške 350.000.000,- CZK. V prípade neúspechu v spore má mandatár nárok na odmenu vo výške
1.200.000,- Sk. Odplata (odmena) je bez DPH. Podľa článku III ods. 2 Mandátnej zmluvy, mandant
poskytnemandatárovizálohuvovýške1.200.000,-Skpopodpísanízmluvynazákladezálohovejfaktúry,
vystavenej mandatárom, a to do 14 dní od jej obdržania mandantom. Záloha sa započítava do celkovej
odplaty (bod 1 tohto článku). Zálohová faktúra musí obsahovať náležitosti podľa prílohy č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa článku III ods. 4 Mandátnej zmluvy, dňom splnenia predmetu

faktúry sa rozumie právoplatné ukončenie sporu. Dňom úhrady zálohovej a konečnej faktúry sa rozumie
deň odpísania fakturovanej čiastky z účtu mandanta v prospech účtu mandatára. Podľa článku VI
ods. 1 a ods. 2 Mandátnej zmluvy, mandatár aj mandant môžu zmluvu vypovedať písomnou formou
vo výpovednej dobe dvoch mesiacov bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba sa začína prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa

výpovednej lehoty. Podľa článku VI ods. 3 Mandátnej zmluvy, v prípade vypovedania zmluvy zo strany
mandanta pred právoplatným ukončením sporu má mandatár nárok na zaplatenie podielovej odmeny
podľa článku III ods. 1 za splnenia podmienky, že mandatár vypracoval písomné stanovisko podľa článku
I ods. 2. Podľa článku I Dodatku 1 k Mandátnej zmluve sa článok III ods. 1 a ods. 2 Mandátnej zmluvy zo
dňa 05.02.2002 mení a znie nasledovne: V nadväznosti na článok I ods. 2 a ods. 3 Mandátnej zmluvy

mandatár má za svoju činnosť nárok na odmenu, výška ktorej je 12% z hodnoty neuhradených zmeniek
vo výške 350.000.000,- CZK s príslušenstvom do dňa právoplatného ukončenia sporu (odmena je bez
DPH). V prípade neúspechu v spore má mandatár nárok na odmenu vo výške 1.200.000, - Sk (odmena
je bez DPH); v takomto prípade je mandatár povinný mandantovi vrátiť zálohu poskytnutú podľa ods.
2 písm. b) tohto článku, a to do 30 dní od obdržania výzvy mandanta. Ak mandatár nevráti mandantovi

zálohu podľa predchádzajúcej vety riadne a včas, je povinný zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo
výške 1.000.000,- SK.
Mandant poskytne mandatárovi nasledujúce zálohy:
a) vo výške 1.200.000,- SK po podpísaní zmluvy na základe zálohovej faktúry, vystavenej mandatárom
a to do 14 dní od jej obdržania mandantom (bola uhradená);

b) zálohu vo výške 2% zo sumy 350.000.000 Kč (bez príslušenstva), po podpísaní dodatku č. 1 k
Mandátnej zmluve zo dňa 05.02.2002 na základe zálohovej faktúry, vystavenej mandatárom a to do
14 dní od jej obdržania mandantom. Platba bude vykonaná v Sk prepočtom dohodnutej zálohy v Kč
platným kurzom NBS v deň vystavenia zálohovej faktúry. Zálohy sa započítavajú do celkovej odplaty
(bod 1 tohto článku). Podľa Dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2012 k Mandátnej zmluve sa Mandátna zmluva

zo dňa 05.02.2002 v znení jej Dodatku č. 1 dopĺňa nasledovne: Sporové konanie vo veci navrhovateľa
- STRODEM MANAGMENT LIMITED, so sídlom Parou 1A, P.C. 6035, Larnaca, Cyperská republika
proti odporcovi - mandantovi o zaplatenie 350.000.000,- Kč s príslušenstvom, je ku dňu podpisu tohto
dodatku č. 2 vedené na Najvyššom súde SR pod č.k. 1 M Obdo V 2/2011 (ďalej tiež ako „Konanie o
Mimoriadnom dovolaní“). Za úspešné zastupovanie v Konaní o Mimoriadnom dovolaní má mandatár

nárok na paušálnu a nevratnú odmenu vo výške 180.000,- EUR („čiastková odmena“). K uvedenej
odmene bude účtovaná zákonná sadzba DPH. Odmena bude zaplatená na základe faktúry vystavenej
mandatárom s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa jej vystavenia, pričom prílohou faktúry bude zápisnica z
pojednávania z Konania o mimoriadnom dovolaní, prípadne iný doklad preukazujúci úspech v Konaní o
Mimoriadnom dovolaní. V prípade plného úspechu mandatára v súdnom spore bude čiastková odmena

započítaná na celkovú odmenu dohodnutú v článku III bod 1 zmluvy, t.j. od celkovej odmeny sa pri
platbe odráta táto už zaplatená časť. Úspešným zastupovaním podľa predchádzajúceho odseku sa
rozumie úspech mandanta v Konaní o Mimoriadnom dovolaní, a teda rozhodnutie, ktorým bude Konania
o Mimoriadnom dovolaní zastavené, alebo mimoriadne dovolanie bude odmietnuté, alebo zamietnuté.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že na základe Mandátnej zmluvy a jej dodatkov žalovaný

vyplatil žalobcovi tri platby, a to:
a) sumu vo výške 39.832,70 EUR (1.200.000,- SK) po podpise Mandátnej zmluvy v roku 2002;
b) sumu vo výške 293.467,40 EUR po podpise Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve v roku 2004. Túto sumu
žalobca žalovanému na základe jeho výzvy vrátil po ukončení Mandátnej zmluvy;c) sumu vo výške 180.000,- EUR + DPH po podpise Dodatku č. 2 v roku 2012, pričom obe strany zhodne
potvrdili, že uvedená suma bola žalobcovi vyplatená ako nevratná odmena za úspešné zastupovanie v
Konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom na Najvyššom súde SR pod č.k. 1M Obdo V 2/2011.

6. Zo znenia faktúry č. 026/2002 súd zistil, že touto faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému zálohovú
platbu vo výške 1.200.000,- SK v zmysle Mandátnej zmluvy. Dňa 27.02.2014, pred právoplatným
skončením Sporu, bola žalobcovi doručená výpoveď Mandátnej zmluvy, pričom ako dôvod výpovede
bola uvedená „strata dôvery zo strany spoločnosti SPP, a.s. pre dlhodobý neúspešný vývoj v spore”.

Žalobca v tomto konaní predložil zoznam 22 úkonov právnej služby, ktoré mal žalovanému poskytnúť
na základe Mandátnej zmluvy, pričom sa jedná o nasledovné úkony:
1. Prevzatie a príprava veci na základe udelenej plnej moci zo strany klienta 15.12.2006, medzi stranami
nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
2. Porada s klientom 03.12.2007, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 03.12.2007 (č.l. 671).

3. Vyjadrenie, návrh na doplnenie dokazovania, 21.12.2007, medzi stranami nebolo sporné
vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná o procesný návrh na vykonanie
dokazovania, uvedené podanie sa nezaoberá meritom veci, a preto ho nie je možné považovať za
úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca
uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony,

ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške.
4. Vyjadrenie, doplnenie návrhu na vykonanie dokazovania, 30.01.2008, medzi stranami nebolo sporné
vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie
dokazovania zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať
za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca

uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony,
ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške.
5. Porada s klientom 04.04.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 04.04.2008 (č.l. 672). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje
po predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov

odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon
nebol odôvodnený a účelne vynaložený.
6. Porada s klientom 18.06.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis
z porady s klientom zo dňa 18.06.2008 (č.l. 675). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje po
predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov

odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon
nebol odôvodnený a účelne vynaložený.
7. Stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu k právnemu stavu 16.09.2008, medzi
stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
8. Porada s klientom 22.09.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis

z porady s klientom zo dňa 22.09.2008 (č.l. 688).
9. Stanovisko k vyjadreniu žalobcu - právny rozbor 28.10.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie
tohto úkonu. Žalovaný namietal, že vykonanie tohto úkonu bolo neúčelné a nedôvodné, nakoľko bolo
adresované súdu približne mesiac po stanovisku zo dňa 16.09.2008 a žalobca mal prezentovať uvedenú
argumentáciu obsiahnutú v tomto stanovisku už v predošlom stanovisku.

10. Účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré trvalo viac ako dve hodiny 14.11.2008.
Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní zo dňa
14.11.2008 (č.l. 792), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca
žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 3 hod. a 35 min.
11. Porada s klientom, 15.12.2008, súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápis

z porady s klientom zo dňa 15.12.2008 (č.l. 690).
12. Vyjadrenie vo veci samej, 15.12.2008, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
Žalovaný namietal, že sa v danom prípade jednalo len o predloženie rozsudku Najvyššieho súdu
SR konajúcemu súdu v pôvodnom konaní. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného
považovať za úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov.

13. Účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré trvalo viac ako dve hodiny
19.12.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom - zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 19.12.2008 (č.l. 796), z ktorej je zrejmé, že na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca
žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné pojednávanie trvalo 2 hod a 5 min.14. Odvolaniezodňa11.02.2009vočirozsudkuKrajskéhosúduvBratislave11.02.2009,medzistranami
nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
15. Vyjadrenie na NS SR 28.09.2009, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný

namietal, že predmetom tohto vyjadrenia bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci
sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej
vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov.
16. Zaslanie rozsudku Vrchního soudu v Olomouci vrátane stručnej informácie 05.11.2009, medzi
stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia

bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto
uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie
advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za
nehospodárne a neúčelné. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí
mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným
v príslušnej vyhláške.

17. Vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu 15.07.2011.
18. Vyjadrenie 15.11.2011.
19. Vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 06.12.2011.
20. Vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 20.03.2012. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie týchto
úkonov.Zároveňmedzisporovýmistranaminebolosporné,žesajednáoúkonyprávnejslužbyvykonané

v súvislosti s mimoriadnym dovolaním, za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi na základe Dodatku č. 2 k
Mandátnej zmluve paušálnu odmenu vo výške 180.000,- EUR a z uvedeného dôvodu žalobca nemá
nárok na tarifnú odmenu.
21. Vyjadrenie vo veci ústavnej sťažnosti Rvp 14267/2012, 22.01.2013, medzi stranami nebolo sporné
vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že na tento úkon nebolo žalobcovi udelené plnomocenstvo a

preto tento úkon nemohol byť zo strany žalobcu vykonaný. Žalobca uviedol, že z predloženej e-mailovej
komunikácie je zrejmé, že mu zo strany žalovaného bol udelený mandát na vykonanie tohto úkonu a
žalovaný vyjadril spokojnosť s vykonaním tohto úkonu a jeho obsahu.
22. Vyjadrenie 14.02.2014, medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca svoj nárok odvodzoval od článku VI ods. 3 Mandátnej
zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandanta
pred právoplatným ukončením sporu má mandatár nárok na zaplatenie podielovej odmeny podľa článku
III ods. 1 za splnenia podmienky, že mandatár vypracoval písomné stanovisko podľa článku I ods. 2
Mandátnej zmluvy. V odkazovanom článku III ods. 1 Mandátnej zmluvy sú však upravené dva rôzne

nároky žalobcu na podielovú odmenu, a to (i) pre prípad úspechu v Spore vo výške 12% z hodnoty
predmetu Sporu, ale tiež (ii) pre prípad neúspechu v Spore vo výške 39.832,70 EUR. Vzhľadom na
uvedené prvostupňový súd vyhodnotil predmetné ustanovenie Mandátnej zmluvy (článok VI ods. 3)
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neplatné z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
Nie je zrejmé, aká výška odmeny (odmena ako bola dojednaná pre plný úspech v Spore alebo odmena

ako bola dojednaná v prípade neúspechu v Spore) by mala žalobcovi prináležať v prípade vypovedania
zmluvy pred právoplatným ukončením Sporu. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, mal za to,
že priznanie nároku na zaplatenie podielovej odmeny v prípade predčasného ukončenia zmluvy pred
právoplatným skončením Sporu, by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Advokát by dostal
odmenu za „neukončený Spor“ v rovnakej výške ako v prípade plného úspechu v Spore, kedy by

advokát zastupoval klienta až do jeho právoplatného skončenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že medzi kľúčové princípy výkonu advokácie patrí okrem iných aj spravodlivé zaobchádzanie s klientmi
vo veciach odmeny za právne služby. Podielová odmena za poskytnuté právne služby je špecifická
tým, že advokát nie je bezprostredne honorovaný za vyprodukovaný objem svojej odbornej práce, ale
výlučne iba za vymienený konečný efekt vo forme úplného alebo čiastočného úspechu klienta v konaní.

Keďže nárok advokáta na podielovú odmenu je z povahy veci podmienený procesným úspechom
klienta v konaní, jeho aplikácia prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak advokát zastupoval klienta do
právoplatného skončenia konania pred súdom. Napriek neplatnosti dojednania uvedeného v článku
VI ods. 3 Mandátnej zmluvy podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku ako aj napriek tomu, že
Vyhláškaupravujúcaodmeňovanieadvokátovnepredpokladásituáciu,keďjezastupovaniezapodielovú

odmenu ukončené skôr a advokát neposkytuje klientovi právne služby až do skončenia konania, nie je
možné konštatovať, že v takomto prípade advokátovi odmena nepatrí. Zo zákonnej úpravy poskytovania
právnych služieb vyplýva, že advokát poskytuje právne služby zásadne za odmenu. A teda predčasné
vypovedanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb resp. v tomto prípade mandátnej zmluvy nemôžemať za následok bezodplatnosť preukázateľne poskytnutých právnych služieb. Advokátom poskytnuté
právne služby môžu ostať nepokryté odmenou výlučne v tom prípade, ak advokát zastupoval klienta až
do právoplatného skončenia sporu a nedosiahol ani čiastočný úspech. Predčasné skončenie právneho

zastúpenia má za následok, že nie sú splnené podmienky na vznik nároku na podielovú odmenu.
Advokát už nie je objektívne spôsobilý ovplyvniť procesný úspech klienta v spore. Právna úprava v
takomto prípade nevytvára priestor pre uplatnenie iného druhu zmluvnej odmeny a preto je dôvodné
subsidiárne aplikovať príslušné ustanovenia advokátskej tarify o tarifnej odmene. Výška odmeny sa určí
na základe tarifnej hodnoty veci a podľa počtu jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré boli v záujme

klienta uskutočnené pred skončením zastúpenia (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V.,
Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie: Bratislava: C. H. Beck, 2015, 224 s.).

8. V nadväznosti na uvedené súd posudzoval nárok na odmenu za tie úkony právnej služby,
ktoré žalobca riadne a včas špecifikoval po tom, ako na predbežnom prejednaní sporu vyslovil súd

predbežné právne posúdenie veci a uviedol sporovým stranám, že v danom prípade bude nárok žalobcu
posudzovať ako nárok na tarifnú odmenu. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2019 po tomto
predbežnom prejednaní sporu riadne označil, špecifikoval a aj vyčíslil nárok na odmenu za 22 úkonov
právnej služby, ktoré mal poskytnúť žalovanému na základe Mandátnej zmluvy. V predmetnom podaní
žalobca všeobecne uviedol, že žalovanému poskytol aj ďalšie úkony právnej služby, pri ktorých však

žalobca výslovne tvrdil, že odmenu za ich vykonanie si nebude nárokovať. Žalobca tieto ďalšie úkony
ani riadne nešpecifikoval, nepreukázal a ani nevyčíslil odmenu za ten ktorý právny úkon. Následne,
po namietaní viacerých úkonov právnej služby zo strany žalovaného sa žalobca snažil poukázať aj
na tieto ďalšie úkony právnej služby, súd však na tieto ďalšie úkony v zmysle ustanovenia § 153
C.s.p. neprihliadal, nakoľko žalobca tieto prostriedky procesného útoku neuplatnil riadne a včas. Súd

poukázal predovšetkým na to, že tarifná hodnota Sporu, v ktorom žalobca poskytoval právne služby
je 350.000.000,- CZ, ktorú súd prerátal kurzom platným ku dňu prevzatia právneho zastúpenia podľa
plnomocenstva na zastupovanie, t.j. ku dňu 15.12.2006. Práve tento deň bol okamihom skutočného
začatiaposkytovaniaprávnejslužbyvSporezostranyžalobcužalovanému.Týmtopostupomsúddospel
k záveru, že tarifná hodnota veci (predmetu Sporu) je: 13.812.154,70 EUR (KURZ: 1 EUR = 24,34 CZK).

Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky o odmenách advokátov z tarifnej hodnoty
veci 13.812.154,70 EUR je 28.055,57 EUR. Takto určená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby sa použije pre všetky žalobcom uplatnené úkony právnej služby. Súdu nie je známe
a nebolo preukázané, že hodnota predmetu Sporu, v ktorom žalobca poskytoval žalovanému právne
služby, sa počas konania menila (rozšírila alebo zúžila), a preto sa výška základnej sadzby tarifnej

odmeny v Spore nemení. Súd tiež poukazuje na to, že na úkony vykonané do 31.05.2009 sa aplikovala
právna úprava, podľa ktorej sa daň z pridanej hodnoty účtovala iba k základnej sadzbe tarifnej odmeny
(nie aj k režijnému paušálu) a na všetky úkony právnej služby vykonané od 01.06.2009 sa DPH účtovala
aj k režijnému paušálu (novela advokátskej tarify vykonaná vyhláškou č. 209/2009 Z.z. s účinnosťou
od 01.06.2009).

9. Nárok žalobcu na odmenu za jednotlivé úkony právnej služby prvostupňový súd vyhodnotil
nasledovne:
- prevzatie a príprava veci na základe udelenej plnej moci zo strany klienta zo dňa 15.12.2006.
Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom

nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento
úkon právnej služby vo výške 33.672,12 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 5,44
EUR).
- porada s klientom zo dňa 03.12.2007. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a
žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca

má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,59 EUR (tarifná odmena s
DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 5,91 EUR).
- vyjadrenie zo dňa 21.12.2007, návrh na doplnenie dokazovania. Medzi stranami nebolo sporné
vykonanie tohto úkonu. Žalovaný však namietal, že sa jedná o procesný návrh na vykonanie
dokazovania, uvedené podanie sa nezaoberá meritom veci, a preto ho nie je možné považovať za úkon

právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol, že
tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou
povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní
listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 21.12.2007 (č.l. 472) dospel k záveru, že tento úkon nie je možnépovažovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov. V § 14 ods. 1 Vyhlášky
o odmenách advokátov účinnej do 31.12.2008 sú vymenované úkony právnej služby, za ktoré patrí
advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom advokát nemá nárok na odmenu

za inú činnosť tam neuvedenú. Výnimku predstavuje prípad, ak by v zmluve o poskytovaní právnych
služieb uzavretej s klientom bolo výslovne dohodnuté, že takýto úkon sa považuje za úkon právnej
služby, za ktorý patrí advokátovi odmena. Úkonom právnej služby je v zmysle uvedenej vyhlášky
písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, avšak za takéto podanie nie je možné považovať
návrhy na doplnenie dokazovania, rôzne žiadosti alebo iné procesné návrhy. V danom prípade sa

jedná o písomné podanie žalobcu, v ktorom iba navrhoval doplnenie dokazovania. Súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcu, že sa síce jedná o úkon neuvedený v príslušnom ustanovení Vyhlášky o
odmenách advokátov, ale žalobca má nárok na odmenu ako za úkon jemu povahou a účelom najbližšie.
Podľa predmetného ustanovenia nemožno vyúčtovať akékoľvek úkony, ale len také, ktoré sú povahou
a účelom najbližšie úkonom uvedeným v príslušnej vyhláške, pričom za takéto úkony možno považovať
napríklad účelné nazretie do spisu, kvalifikovaný návrh na uzavretie zmieru, v odôvodnených prípadoch

výzvu na plnenie a pod. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú
odmenu za tento úkon právnej služby.
- vyjadrenie zo dňa 30.01.2008, doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov. Medzi stranami nebolo sporné
vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie
dokazovania zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za

úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Žalobca uviedol,
že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou
povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní
listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 30.01.2008 (č.l. 631) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné
považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených v

predchádzajúcom odseku.
- vyjadrenie zo dňa 21.12.2007. Žalobca týmto podaním iba doplnil svoj návrh na vykonanie dokazovania
zo dňa 21.12.2007 v nadväznosti na výzvu súdu, aby konkretizoval otázky, ku ktorým majú byť
navrhovaní svedkovia vypočutí. Žalobca však tieto skutočnosti mohol uviesť už v predchádzajúcom
podaní. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento

úkon právnej služby.
- porada s klientom zo dňa 04.04.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 04.04.2008 (č.l. 672). Žalovaný však namietal, že táto porada
nasleduje po predchádzajúcej porade s klientom zo dňa 03.12.2007 a preto v zmysle § 13a ods. 3
Vyhlášky o odmenách advokátov, odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň,

podľa názoru žalovaného tento úkon nebol odôvodnený a účelne vynaložený. K námietke žalovaného
súd poukazuje na skutočnosť, že § 13a ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov, podľa ktorého platí,
že ak medzi jednotlivými poradami s klientom nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za
túto poradu advokátovi neplatí, bolo do nášho právneho poriadku zakomponované novelou k Vyhláške
o odmenách advokátov č. 209/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2009. Je teda zrejmé, že takáto úprava

v čase vykonania porady (04.04.2008) neexistovala. Navyše, zo Zápisu z porady s klientom zo dňa
04.04.2008vyplýva,žetátobolavyvolanávsúvislosti(i)svytýčenímtermínupojednávaniavovecisamej
na deň 08.04.2008 a jeho následným zrušením ako aj v súvislosti (ii) s návrhom spoločnosti STRODEM
MANAGEMENT LIMITED zo dňa 14.01.2008. Je zrejmé, že ide o také skutočnosti, ktoré vyvstali
po uskutočnení predchádzajúcej porady (dňa 03.12.2007) a teda porada s klientom bola vykonaná

odôvodneneaúčelne.Zuvedenéhodôvodusúddospelkzáveru,žežalobcamánároknatarifnúodmenu
za tento úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež.
paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 18.06.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 18.06.2008 (č.l. 675). Žalovaný namietal, že táto porada nasleduje

po predchádzajúcej porade s klientom a preto v zmysle § 13a ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov
odmena za tento úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Zároveň, podľa názoru žalovaného tento úkon
nebol odôvodnený a účelne vynaložený. V tejto súvislosti súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody
uvedené vyššie. Navyše, zo znenia zápisu o porade je zrejmé, že táto bola vyvolaná v súvislosti so
skutočnosťami, ktoré neboli známe v čase predchádzajúcej porady dňa 04.04.2008 (výsledky orgánov

činných v trestnom konaní, predloženie prepracovaného písomného vyjadrenia, diskusia o ďalšom
postupe). Súd s poukazom na tieto dôvody uvádza, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento
úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31
EUR).- stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa ako aj vyjadrenie odporcu k právnemu stavu zo dňa 16.09.2008.
Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu, žalovaný úkon nenamietal. Súd s poukazom na
tieto dôvody uvádza, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške

33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 22.09.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa 22.09.2008 (č.l. 688) a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom
nenamietal.Vzhľadomnauvedenésúdkonštatuje,žežalobcamánároknatarifnúodmenuzatentoúkon
právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).

- stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.10.2008. Vykonanie tohto úkonu
nebolo medzi sporovými stranami sporné. Žalovaný namietal, že vykonanie tohto úkonu nebolo účelné
a dôvodné, nakoľko bolo adresované súdu približne mesiac po stanovisku zo dňa 16.09.2008 a
žalobca mal prezentovať uvedenú argumentáciu obsiahnutú v tomto stanovisku už v predošlom podaní.
Z predloženého listinného dôkazu - Stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa
09.10.2008 (č.l. 484) súd zistil, že sa jedná o reakciu žalobcu na podanie protistrany. Z časového sledu

týchto vyjadrení je logické, že argumenty reagujúce na stanovisko protistrany žalobca nemohol použiť
vo svojom vyjadrení (zo dňa 16.09.2008), ktoré predchádzalo samotnému stanovisku protistrany. Z
uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za vykonanie tohto úkonu
právnej služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 14.11.2008. Súd mal za preukázané

vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní zo dňa (č.l. 792), z ktorej je zrejmé, že
na predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné
pojednávanie trvalo 3 hod. a 35 min. Žalobca si za účasť na pojednávaní uplatnil nárok na tarifnú
odmenu za 2 úkony právnej služby s poukazom na dĺžku trvania tohto pojednávania. Podľa § 14
Vyhlášky o odmenách advokátov v znení účinnom do 31.12.2008 odmena vo výške základnej tarifnej

odmeny patrí za konanie pred súdom, a to za každé dve začaté hodiny bez ohľadu na počet týchto za
sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Súd po posúdení konkrétnych okolností
prejednávanej veci dospel k záveru, že uplatnenie si nároku na tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní
vovýške2úkonovprávnejslužbyjevýkonomprávavrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.
Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného

styku, nepožíva právnu ochranu. Predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka predpokladá, že
účastník obchodnoprávneho vzťahu nesmie prekročiť hranice, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého
obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, a teda nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa
zákona, resp. na základe zákona vznikli. Korektív zásadami poctivého obchodnoprávneho styku má
byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú

tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé.
Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade
s ekvitou, pričom do úvahy je potrebné vziať aj osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského
prostredia a jeho špecifickej etiky. Tunajší súd v tomto rozsudku konštatoval, že nárok na tarifnú odmenu,
aj napriek tomu, že sporové strany si v danom prípade dojednali nárok advokáta na podielovú odmenu.

Z uvedeného je zrejmé, že ani jedna zo sporových strán pri vzniku zmluvného vzťahu nepredpokladala,
že na odmenu žalobcu ako advokáta sa na konci ich zmluvného vzťahu budú primerane aplikovať
ustanovenia príslušných právnych predpisov upravujúcich nárok na tarifnú odmenu. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť je potrebné dôkladne posudzovať primeranosť aplikácie týchto ustanovení, a to
predovšetkým s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na zákaz zneužitia práva. Je

nesporné, že žalovaný pri dojednaní právneho zastúpenia nebol uzrozumený s tým, že žalobca bude za
účasť na pojednávaní požadovať odmenu vo výške tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby, čo je
v danom prípade viac než 67.000,- EUR za jedno pojednávanie. Iná situácia by nastala, ak by žalobca
zastupoval žalovaného až do právoplatného skončenia Sporu, žalovaný by bol úspešný a žalobca by
tak mal nárok na dojednanú podielovú odmenu. V prejednávanom prípade však bola Mandátna zmluva

vypovedaná predčasne a žalobca nezastupoval žalovaného do právoplatného skončenia Sporu. Na
tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že Mandátna zmluva bola vypovedaná zo strany žalovaného.
Nie je predsa žiadúce a legitímne, aby bol klient sankcionovaný za výmenu svojho právneho zástupcu a
bezďalšiehobolistriktneaplikovanépríslušnéustanoveniaadvokátskejtarifyupravujúcenároknatarifnú
odmenu. Vždy je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a posudzovať prejednávanú vec

aj s ohľadom na princípy všeobecnej spravodlivosti. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani tú
skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi advokátom a klientom, pričom klient by mal
byť pri vzniku právneho zastúpenia v plnom rozsahu oboznámený s podrobnosťami účtovanej odmeny
a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok dojedná právne zastúpenie. Odmena advokáta musíbyť spravodlivá, primeraná a v súlade so zákonom a so zásadami výkonu povolania. Je samozrejmé, že
aj advokát bude vo vzťahoch so svojimi klientmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu
právnaúpravaposkytuje,usilovaťsaodosiahnutienajvyššiehomožnéhoziskuazlepšeniesvojejpozície

na trhu, avšak práve advokát vychádzajúc z charakteru svojho povolania nesmie prekročiť medze, ktoré
vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov a nesmie voči svojim
klientom zneužívať práva, ktoré mu zo zákona vznikli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to,
žeuplatneniesinárokunatarifnúodmenuvovýške2úkonovprávnejslužbyzazastupovaniežalovaného
najednompojednávanívovýškepresahujúcej67.000,-EURpredstavujevdanomprípadesituáciu,kedy

je potrebný zásah zo strany súdu a je potrebné zmierniť prílišnú tvrdosť zákona. Z uvedeného dôvodu
súd priznal žalobcovi za účasť na pojednávaní nárok na tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby
vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- porada s klientom zo dňa 15.12.2008. Súd mal za preukázané vykonanie tohto úkonu dokumentom
- Zápis z porady s klientom zo dňa (č.l. 690). Žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z
uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej

služby vo výške 33.672,99 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- vyjadrenie vo veci zo dňa 15.12.2008. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
Žalovaný namietal, že sa jedná len o doplnenie procesného návrhu na vykonanie dokazovania zo
dňa 21.12.2007. Uvedené podanie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za úkon právnej
služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov, nakoľko pozostávalo iba

z predloženia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a meritom veci sa toto vyjadrenie
nezaoberá. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí mu odmena
ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným v príslušnej
vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 15.12.2008 (č.l. 493) dospel k
záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách

advokátov z dôvodov uvedených pri úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto podaním
predložil konajúcemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.10.2008, v ktorom sa mali
konštatovať aj také skutočnosti, ktoré plne súvisia so Sporom. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani
to, že žalobca v závere tohto podania opätovne zdôraznil a poukázal na ním vybrané skutočnosti. Z tohto
dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 19.12.2008. Súd mal za preukázané
vykonanie tohto úkonu dokumentom - Zápisnicou o pojednávaní (č.l. 796), z ktorej je zrejmé, že na
predmetom pojednávaní sa ako právny zástupca žalovaného zúčastnil žalobca, pričom predmetné
pojednávanie trvalo 2 hod a 5 min. Žalobca si za účasť na pojednávaní uplatnil nárok na tarifnú odmenu
za2úkonyprávnejslužbyspoukazomnadĺžkutrvaniatohtopojednávania.Zdôvodovuvedenýchvyššie

(pri úkone právnej služby - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 28.11.2008)
má súd za to, že uplatnenie si nároku na tarifnú odmenu vo výške 2 úkonov právnej služby je výkonom
práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z uvedeného dôvodu nepožíva ochranu. K
vyššie uvedeným argumentom súd navyše uvádza, že predmetné pojednávanie trvalo 2 hod. a 5 min.,
pričom žalobca si v tomto prípade za 5 min. trvania pojednávania uplatnil nárok na odmenu za ďalší

úkon právnej služby (vo výške 33.672,99 EUR). Preto súd priznal žalobcovi za účasť na pojednávaní
dňa 14.11.2008 nárok na tarifnú odmenu iba za jeden úkon právnej služby vo výške 33.672,99 EUR
(tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,31 EUR).
- odvolanie zo dňa 11.02.2009 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Medzi stranami sporu nebolo
sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného

dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo
výške 33.675,02 EUR (tarifná odmena s DPH 33.666,68 EUR, rež. paušál 6,95 EUR).
- vyjadrenie na NS SR zo dňa 28.09.2009. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu.
Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadrenia bolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry,
meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto uvedené podanie nie je úkonom právnej služby

v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto
podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za nehospodárne a neúčelné. Súd po preskúmaní
listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 28.09.2009 (č.l. 538) dospel k záveru, že tento úkon nie je možné
považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o odmenách advokátov z dôvodov uvedených pri
úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto podaním zaslal konajúcemu súdu najnovšiu

judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR, nejedná sa o podanie vo veci samej. Z tohto dôvodu súd
dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby.
- zaslanie rozsudku Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 05.11.2009 vrátane stručnej informácie. Medzi
stranami nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že predmetom tohto vyjadreniabolo iba zaslanie najnovšej súdnej judikatúry, meritom veci sa toto podanie nezaoberá a preto
uvedené podanie nie je úkonom právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky upravujúcej odmeňovanie
advokátov. Zároveň, žalovaný považuje toto podanie vzhľadom na obsah a štruktúru tohto podania za

nehospodárne a neúčelné. Žalobca uviedol, že tento úkon bol pre vec potrebný, riadne učinený a patrí
mu odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom výslovne uvedeným
v príslušnej vyhláške. Súd po preskúmaní listinného dôkazu - vyjadrenie zo dňa 05.11.2009 (č.l. 544)
dospel k záveru, že tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby podľa Vyhlášky o
odmenách advokátov z dôvodov uvedených pri úkonoch právnej služby pod číslom 3 a 4. Žalobca týmto

podaním zaslal konajúcemu súdu rozsudok Vrchního soudu v Olomouci, nejedná sa o podanie vo veci
samej. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na tarifnú odmenu za tento úkon
právnej služby.
- Vyjadrenie zo dňa 15.07.2011 k mimoriadnemu dovolaniu, Vyjadrenie zo dňa 15.11.2011, Vyjadrenie
zo dňa 06.12.2011 k stanovisku navrhovateľa zo dňa 07.11.2011, Vyjadrenie zo dňa 20.03.2012 k
stanovisku navrhovateľa zo dňa 17.01.2012. Medzi stranami nebolo sporné vykonanie týchto úkonov.

Zároveň medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa jedná o úkony právnej služby vykonané v
súvislosti s mimoriadnym dovolaním, za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi na základe Dodatku č.2 k
Mandátnej zmluve paušálnu odmenu vo výške 180.000,- EUR a z uvedeného dôvodu žalobca nemá
nárok na tarifnú odmenu aj za vykonanie týchto úkonov. Túto skutočnosť žalobca výslovne potvrdil v
podaní doručenom súdu dňa 16.12.2019.

- Vyjadrenie zo dňa 22.01.2013 vo veci ústavnej sťažnosti Rvp 14267/2012. Medzi stranami sporu
nebolo sporné vykonanie tohto úkonu. Žalovaný namietal, že na tento úkon nebolo žalobcovi udelené
plnomocenstvo a preto tento úkon nemohol byť zo strany žalobcu vykonaný. Žalobca uviedol, že z
predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že mu zo strany žalovaného bol udelený mandát na
vykonanie tohto úkonu a žalovaný vyjadril spokojnosť s vykonaním tohto úkonu a jeho obsahu. Po

preskúmaní predložených dokumentov (vyjadrenie vo veci ústavnej sťažnosti, e-mailová komunikácia,
plnomocenstvo na zastupovanie) súd dospel k záveru, že vykonanie tohto úkonu nebolo účelné a
žalobca ho vykonal bez pokynu žalovaného. Z predloženej e-mailovej komunikácie síce vyplýva, že
žalobca informoval žalovaného o podaní predmetného vyjadrenia, avšak žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že predmetné vyjadrenie bolo dôvodné a účelné. V konaní nebolo preukázané

ani to, že by tento úkon bol napriek jeho neúčelnosti vykonaný na výslovný pokyn žalovaného. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie bolo zo strany žalobcu vyhotovené v konaní,
ktorého žalovaný nebol účastníkom a preto nie je zrejmá dôvodnosť a účelnosť tohto vyjadrenia. Z
uvedenéhodôvodusúddospelkzáveru,žežalobcanemánároknatarifnúodmenuzatentoúkonprávnej
služby.

- Vyjadrenie zo dňa 14.02.2014. Medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie tohto úkonu a žalovaný
tento úkon žiadnym spôsobom nenamietal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca má
nárok na tarifnú odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 33.676,33 EUR (tarifná odmena s DPH
33.666,68 EUR, rež. paušál 8,04 EUR).

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca má
nárok na odmenu za poskytnuté právne služby spolu vo výške 404.079,98 EUR. Prvoinštančný súd
ďalej poukázal na to, že zo strany žalovaného už bola žalobcovi pri podpise Mandátnej zmluvy zaplatená
zálohová platba vo výške 39.832,70 EUR. Žalobca namietal, že platba vo výške 39.832,70 EUR
mu bola uhradená výlučne za spracovanie osobitnej právnej analýzy, ktorá bola použitá na podanie

mimoriadneho dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR voči právoplatnému rozhodnutiu NS
SR. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Podľa
Mandátnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov poskytol žalovaný žalobcovi zálohu vo výške
39.832,70 EUR (1.200.000,- Sk) po podpísaní Mandátnej zmluvy, pričom táto záloha sa započítava do
celkovejodplaty.Ajzozneniafaktúry,ktoroužalobcavyfakturovalpredmetnúplatbu,vyplýva,žesajedná

o dohodnutú zálohovú platbu v zmysle Mandátnej zmluvy, a nie o odmenu za vypracovanie osobitnej
právnejanalýzy.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,žepricelkovomnárokužalobcu
na odmenu za poskytnuté právne služby je potrebné zohľadniť už uhradenú zálohovú platbu, a preto súd
dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 364.247,28 EUR ako rozdiel
medzi sumou odmeny za úkony právnej služby podľa odseku 16 tohto rozhodnutia (404.079,98 EUR)

a sumy vyplatenej zálohovej platby (39.832,70 EUR).

11. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, ktoré namietol žalovaný, prvostupňový súd dospel k
záveru, že táto námietka je nedôvodná. V tomto prípade bola pôvodne v Mandátnej zmluve dojednanápodielová odmena, ktorá bola splatná po splnení predmetu zmluvy na základe konečnej faktúry, to
je po právoplatnom skončení Sporu. Vzhľadom na povahu pôvodne dojednanej odmeny žalobca
nebol oprávnený v zmysle Mandátnej zmluvy vyúčtovať odmenu za poskytnuté právne služby pred

právoplatným skončením Sporu. V prejednávanej právnej veci došlo k zániku Mandátnej zmluvy pred
právoplatným skončením Sporu. Preto je potrebné, aplikujúc primerane ustanovenie § 574 Obchodného
zákonníka, splatnosť prípadnej odmeny za poskytnuté právnej služby resp. začiatok plynutia premlčacej
doby viazať na zánik Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemožno vznik nároku
na tarifnú odmenu za jednotlivé právne úkony viazať ku dňu ich vykonania, ale až ku dňu ukončenia

zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 27.02.2014, podľa článku IV ods. 1 a 2 Mandátnej zmluvy
je výpovedná doba dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa výpovednej lehoty. Mandátna zmluva
bola ukončená dňa 30.04.2014, pričom žaloba bola na súd doručená dňa 22.02.2018, t.j. v 4 ročnej
premlčacej dobe.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca vzal
žalobu v časti o zaplatenie 2.410.519,10 EUR späť bez uvedenia dôvodu, súd má za to, že procesne
zavinil zastavenie konania v tejto časti, t.j. žalobca bol v tejto časti neúspešný. Preto mal žalobca v
konaní úspech 11,3% a žalovaný mal úspech 88,70% a súd priznal žalovanému náhradu trov konania

proti žalobcovi v rozsahu 77,4%.

13. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj
žalovaný.

14. Žalobca podal odvolanie voči výroku IV. rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol zaviazaný k
náhrade trov konania žalovanému v rozsahu 77,4% z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm.
h) C.s.p., nakoľko podľa jeho názoru prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamresp.žerozhodnutiesúduprvejinštancie(včastivýrokutrovkonania),
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že poskytoval žalovanému

právnu pomoc v súdnom spore sp. zn. 37Zm/415/99 („Súvisiaci spor“)] viac ako 12 rokov. Napriek
tomu, že žalobca prevzal Súvisiaci spor fakticky v beznádejnom stave (keď na majetok žalovaného bola
vedená masívna exekúcia), žalobca dosiahol zrušenie pôvodného právoplatného rozhodnutia a založil
reálny základ úspešnej obrany žalovaného v ďalšom procese. Dňa 27. februára 2014 došlo zo strany
žalovaného k vypovedaniu Mandátnej zmluvy, pričom spolu s výpoveďou bolo doručené aj odvolanie

plnej moci, pôvodne udelené advokátovi a spoločníkovi žalobcu Prof. JUDr. Jánovi Cirákovi, CSc.
Dôsledkom vypovedania zmluvy bola skutočnosť, že žalobca bol povinný vrátiť žalovanému poskytnutú
zálohovú platbu, čím nastal fakticky stav, že takmer celá žalobcova práca zostala bez odmeny (s
výnimkouplatbyzavykonanieprávnejanalýzyaodmenyzakonanieojednomzmimoriadnychdovolaní).
V súvislosti s odvolaním plnej moci a vypovedaním Mandátnej zmluvy žalobca predložil žalovanému

niekoľko písomných vyjadrení, v ktorých žalobca podrobne popísal všetky doposiaľ vykonané právne
kroky a zároveň žalovanému predložil viaceré návrhy na solídne mimosúdne urovnanie. O mimosúdne
urovnaniecelejzáležitostisažalobcapokúšaltakmerštyriroky,avšakbezúspechu.Žalobcapretonemal
inú možnosť - z dôvodu zamedzenia premlčania jeho nároku - než uplatniť žalobu v tomto konaní. Pokiaľ
ide o výšku žalovanej sumy, žalobca uplatnil plnú sumu odmeny ako mu náleží v zmysle Mandátnej

zmluvy, a to práve z dôvodu odmietnutia všetkých jeho pokusov o pokonávku. Pri výpočte výšky odmeny
vychádzal žalobca zároveň z dôvery, že by mal dostať to čo bolo v Mandátnej zmluve dohodnuté.
Následne, po vyslovení právneho názoru súdu, vzal žalobca svoj návrh vo väčšej časti späť. Žalobca
pri moderovaní svojho nároku vychádzal z hodnoty právnych úkonov ale aj z hodnoty iných právnych
služieb, ktoré žalovanému poskytol, a ktoré boli v žalobcových podaniach podrobne špecifikované. Bol to

teda žalovaný, ktorý odmietol žalobcovi za poskytnuté služby zaplatiť a zároveň - asi štyri roky - odmietal
aj akékoľvek návrhy žalobcu na mimosúdne urovnanie veci. Pokiaľ ide o výšku priznanej sumy spolu
s príslušenstvom, žalobca nemá ambíciu odvolanie vo veci samej, i keď sa domnieva, že odmena za
ním poskytnuté služby mala byť určená na vyššej úrovni. K rozsahu priznaných trov žalobca namietal,
že z obsahu výroku v spojitosti s jeho odôvodnením (v bode 20 Rozsudku) sa javí, že žalovanému

bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu za všetky právne úkony, ktoré žalovaný, resp. jeho
právny zástupca v konaní učiní. Zodpovednosť žalobcu za trovy konania v danom rozsahu - pokiaľ súd
neprihliadne na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 255 C.s.p. - by však mohla prichádzať do
úvahy len do okamihu späťvzatia časti žaloby zo strany žalobcu. Čiastočné späťvzatie žaloby, vrátaneneskoršej úpravy učinil žalobca v podaní zo dňa 25.októbra 2019, resp. zo dňa 16.decembra 2019.
Práve z podania žalobcu zo dňa 16.decembnra 2019 je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť vo výške
2.410.519,10 EUR, pričom aktuálne žalovaná suma bola daná istinou 820.490,96 EUR. Pokiaľ teda súd

rozhodoval o rozsahu trov konania v prospech žalovaného, tieto majú iný rozsah práve pokiaľ ide o
moment späťvzatia časti žaloby. Od späťvzatia žaloby (keď bola výška žalovanej istiny upravená na
sumu 820.490,96 EUR) až do vydania Rozsudku (kde bola žalobcovi priznaná istina 364.247,28 EUR)
nie je možné hovoriť o nepatrnom úspechu žalobcu (ako je v Rozsudku určený vo veľkosti 11,3%).
Od späťvzatia žaloby až do vyhlásenia Rozsudku mal totiž žalobca úspech 44,39% a žalovaný mal

úspech 55,61%. Vyššie uvedený pomer následne znamená, že žiadna zo strán nemá s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. právo na náhradu trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd z
dôvodu povahy sporu, preukázania výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa prejednávanej
veci ako aj s poukazom na § 255 ods.2 C.s.p. rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

15. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom prvostupňového rozsudku II. a IV. a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku žiadnym spôsobom

neodôvodnil dátum začatia omeškania, čím zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie iba bez odôvodnenia stanovil dátum začatia omeškania.
Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že v dôsledku tohto postupu prvoinštančného súdu zároveň
absentuje v jeho rozsudku akékoľvek odôvodnenie ohľadom toho, či žalobcovi vôbec vzniklo právo
na súdom priznanú časť istiny, keďže prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či vôbec

bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny. Žalovaný poukázal na § 365 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka a uviedol, že súd prvej inštancie svoju právnu úvahu o začiatku plynutia úrokov z omeškania
žiadnym spôsobom neodôvodnil a arbitrárne stanovil začiatok omeškania žalovaného od 01.05.2014.
Neodôvodnením svojej právnej úvahy ohľadne začatia plynutia úrokov z omeškania zaťažil súd prvej
inštancie Rozsudok vadou nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces
v časti tohto práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010) tým, že nedal vôbec žiadnu odpoveď na rozhodujúcu otázku
ohľadom priznanej istiny a úroku z omeškania, ktorou bolo opísanie dôvodov a dôkazov, na základe
ktorých dospel ku dňu 01.05.2014 ako ku dňu začiatku omeškania žalovaného. Žalovaný zároveň

podotýka, že k dnešnému dňu už výška priznaných úrokov z omeškania dosahuje cca polovicu hodnoty
istiny, a preto je zarážajúce, že prvoinštančný súd neuviedol žiadnu argumentáciu pre ním stanovený
dátum omeškania žalovaného. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal v tomto konaní preukázané, že žalobcovi
vyplatil žalovaný odmenu za poskytovanie právnych služieb v pôvodnom konaní a to v zmysle článku III.

bod 2. Mandátnej zmluvy, avšak túto uhradenú odmenu nesprávne vyhodnotil. Na základe Mandátnej
zmluvy mali sporové strany dohodnutú zmluvnú odmenu za vykonané úkony právnych služieb vo forme
zálohovej odmeny vo výške 1.200.000,- Sk (t.j. 39.832,70 EUR). Táto odmena žalobcu predstavovala
odmenu za všetky úkony právnej služby v pôvodnom konaní. Žalovaný v pôvodnom konaní nebol
bezodplatným beneficientom právnych služieb. Sporové strany mali v Mandátnej zmluve explicitne

uvedenú odmenu za vykonané úkony právnych služieb. V zmysle odmeny podľa Mandátnej zmluvy
poskytoval žalobca žalovanému právne služby odplatne a táto odmena pokrývala všetky vykonané
úkony právnej služby a preto podľa názoru žalovaného nemá žalobca nárok na tarifnú odmenu. Na
odmenu za úkony právnej služby vo výške tarifnej odmeny by mal žalobca nárok iba v prípade, ak by
boli poskytované právne služby bezodplatne resp. v prípade, ak by sporové strany nemali dohodnutú

odmenu za poskytnuté právne služby. Sporové strany však v zmysle článku III. bod 2. Mandátnej
zmluvy mali dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby, pričom táto odmena bola žalovaným
v celom rozsahu vyplatená. V prípade, ak by sa súd druhej inštancie nestotožnil s argumentáciou
žalovaného má žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia jednotlivých údajne vykonaných úkonov

právnej služby žalobcom. K porade s klientom zo dňa 04.04.2008 uvádza, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil tento úkon právnej služby, keďže tento úkon právnej služby nebol podľa
názoru žalovaného vykonaný účelne a v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na vývoj a úpravu platných právnych predpisov,predovšetkým citovanej vyhlášky k právnej úprave po sebe nasledujúcich porád s klientom ako úkonov
právnej služby je nutné konštatovať, že už v čase vykonania tohto právneho úkonu boli stanovené
určité podmienky na účelnosť a dôvodnosť po sebe nasledujúcich porád s klientom. Zákonodarca

zjavne chcel novou právnou úpravou zamedziť neúčelným po sebe nasledujúcim poradám s klientom.
V tejto súvislosti je preto nutné aplikovať § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb aj na tento úkon právnej služby. Podľa názoru
žalovaného bol tento úkon právnej služby vykonaný aj neúčelne a nedôvodne. K porade s klientom zo
dňa 18.06.2008 žalovaný uvádza rovnakú argumentáciu ako pri úkone zo dňa 4.4.2008 a dodáva, že

predmetom tohto právneho úkonu bolo (i.) informovanie klienta o aktuálnom výsledku trestného konania
a(ii.)prepracovanievyjadreniavovecisamej.Podľanázoružalovanéhoobsahomtejtoporadysklientom
neboli žiadne závažné skutočnosti pre vývoj pôvodného konania, keďže (i.) prvostupňový právny názoru
súdu v trestnom konaní neobsahoval významné skutočnosti pre pôvodné konanie a (ii.) prepracovanie
vyjadrenia vo veci samej nie je možné taktiež považovať za objavenie nových a závažných skutočností.
Takéto informovanie klienta je možné vykonať bez nutnosti osobného stretnutia s klientom a preto

žalovaný považuje tento úkon právnej služby za neúčelný a nedôvodný. Zároveň tento úkon právnej
službypredstavujeužtretiu posebenadväzujúcuporadusklientomatobezinéhoúkonuprávnejslužby,
ktorý by tieto porady s klientom rozdeľoval. Pri úkone - stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny
rozbor zo dňa 28.10.2008 sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu ohľadne účelného vykonania tohto
právneho úkonu. Uvedený právny úkon bol vykonaný iba 16 dní pred uskutočnením pojednávania a

preto žalobca mohol prezentovať túto argumentáciu už pred súdom na pojednávaní a preto nebol tento
úkon právnej služby podľa názoru žalovaného odôvodnený a účelný. Žalobcovi bola v zmysle Mandátnej
zmluvy uhradená odmena za poskytnuté úkony právnej služby a preto žalobca nemá nárok na uhradenie
tarifnej odmeny za vykonané úkony právnej služby a preto si žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a zároveň priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania.

16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril a uviedol, že v priebehu tohto konania neboli podľa názoru
žalovaného zistené dôvody hodné osobitého zreteľa a ani žiadne výnimočné okolnosti na strane žalobcu
zakladajúce rozhodnutie súdu, ktorým nebude priznaná náhrada trov konania. Celková výška priznanej

náhrady trov konania predstavuje vzhľadom na celkovú výšku sumy priznanej žalobcovi súdom prvej
inštancie iba niekoľko percent t.j. pre žalobcu by zaplatenie náhrady trov konania nemalo predstavovať
žiaden problém vzhľadom na výšku sumy priznanej súdom prvej inštancie a preto celková výška
náhrady trov konania nepredstavuje nespravodlivé rozhodnutie resp. výnimočnú situáciu odôvodňujúcu
postup súdu podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Žiadna zo skutočností uvádzaných žalobcom

v odvolaní nepreukazuje výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitého zreteľa. Skutočnosť, že sa
žalobca pokúšal mimosúdne urovnať spor predstavuje úplne štandardný postup v sporovom konaní. K
nesprávnemu rozsahu trov žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby a zamietnutia žaloby dosiahol žalovaný celkový úspech v konaní vo výške 88,70% a žalobca
11,3% a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru keď určil nárok žalovaného

voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 77,4%. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby
si žalovaný navyše dovoľuje uviesť, že podstatným momentom pre určenie hodnoty konania nie je
moment doručenia späťvzatia súdu ale rozhodnutie súdu o späťvzatí, pričom až vyhlásením rozsudku v
tomto konaní došlo k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu, pričom
späťvzatie žaloby nepôsobí na určenie nároku na náhradu trov konania retroaktívne t.j. zatiaľ v tomto

konaní nie je späťvzatie žalobcu relevantné pre určenie percentuálneho nároku na náhradu trov konania.

17. K odvolaniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca, v ktorom zopakoval argumentáciu zo svojho
odvolania a ďalej uviedol k prvému odvolaciemu dôvodu žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, že podľa aktuálneho žalobného návrhu žalobcu

si žalobca plynutie úrokov uplatňoval odo dňa 20.03.2014, pričom vo svojej žalobe zo dňa 22. februára
2018 tento nárok odôvodnil tým, že išlo o doručenie prvého listu - výzvy na uhradenie záväzkov z
Mandátnej zmluvy zo dňa 19. marca 2014. Táto skutočnosť následne v konaní nebola sporná a teda
súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti vychádzať z ust. § 186 ods. 2 CSP a úrok priznať počnúc
dňom 19.04.2014. Skutočnosť, že súd priznal úrok z omeškania až od 01.05.2014 predstavuje teda

viac odvolací dôvod v prospech žalobcu ako v prospech žalovaného. Pokiaľ ide o samotný obsah
odvolacej námietky, je pravdou že súd prvej inštancie stanovil dátum začatia omeškania (01.05.2014)
bez bližšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie pravdepodobne stanovil moment začiatku plynutia
úrokov z omeškania od 1. mája 2014 z dôvodu, že žalovaný vypovedal Mandátnu zmluvu na základevýpovede doručenej žalobcovi dňa 27.februára 2014 a od 1.marca 2014 začala v zmysle Mandátnej
zmluvy plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 1.mája 2014. Bez ohľadu na vyššie
uvedené, žalobca popiera, že by táto skutočnosť (neodôvodnenie začatia plynutia lehoty úrokov z

omeškania od 01.05.2020) mohla byť vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Určenie dátumu začatia omeškania nemalo nijaký vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku
žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Z odôvodnenia rozsudku je totiž jednoznačne čitateľné [a táto
skutočnosť bola dva krát potvrdená aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu
prvej inštancie], že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie právnych služieb z titulu

úkonov právnej služby, ktoré žalobca poskytol v Súvisiacom spore. Otázka určenia dátumu začiatku
omeškania nemala na žalobcovi priznaný nárok nijaký vplyv. Nie je pravdou, že by žalobca žalovanému
nedoručil žiaden doklad, na základe ktorého by požadoval zaplatenie odmeny za zastupovanie v
súvisiacom konaní. Ako je totiž zo spisu zrejmé (a preukazuje to dôkaz č. 22 k žalobe), žalobca
prvý krát požiadal žalovaného na urovnanie záväzkov z titulu Mandátnej zmluvy už listom zo dňa 19.
marca 2014. Za deň doručenia dokladu je preto v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka nutné

považovať deň 19. marec 2014. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po márnom
uplynutí lehoty 30 dní od dňa doručenia žalobcovej požiadavky. Keďže lehota 30 dní márne uplynula
dňa 18. apríla 2014, počnúc dňom 19. apríla 2014 už bol žalovaný v omeškaní. Domnienka žalovaného,
že za deň doručenia dokladu v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa mal považovať
deň, keď bola podaná žaloba na súde, je teda - s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti - zjavne

nesprávna a navyše ide o celkom zjavne oneskorene vznesenú procesnú obranu žalovaného, nakoľko
ju žalovaný prvý krát prednáša až v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mal dospieť
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že z dokladov
predložených zo strany žalobcu je zrejmé, že nevratná záloha vo výške pôvodne 1.200.000,- Sk bola
žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002, avšak plnomocenstvo na zastupovanie v súvisiacom spore mu

bolo udelené až v roku 2006. Je teda vylúčené, aby žalovaný v roku 2002 (keď žalobca nemal v
Súvisiacom spore udelenú plnú moc) platil zálohu na právne zastupovanie. A už vôbec nemôže ísť
o celkovú odmenu za všetky právne úkony poskytnuté žalobcom v súvisiacom spore ako žalovaný
aktuálnetvrdí.Nevratnázálohabolavroku2002vskutočnostizaplatenávýlučnezaspracovaniePrávnej
analýzy, ktorá bola podkladom na podanie mimoriadneho dovolania v roku 2002 zo strany Generálneho

prokurátora. Zo samotnej Mandátnej zmluvy pritom vyplýva, že vypracovanie Právnej analýzy bolo
zároveň aj podmienkou vyplatenia plnej sumy podielovej odmeny pre prípad výpovede Mandátnej
zmluvy zo strany žalovaného (článok VI, bod 3 Mandátnej zmluvy). Právna analýza bola vyhotovená
dňa 5.februára 2002 a bol pri nej archivovaný aj list zo dňa 12.februára 2002, z ktorého je zrejmé že
Právna analýza bola žalovanému aj odovzdaná. V rovnaký deň ako bola vyhotovená Právna analýza

bola zároveň zo strany žalobcu vyhotovená aj faktúra znejúca na sumu pôvodne 1.200.000,-Sk. Z textu
fakturácie je zrejmé, že nebola vystavená za zastupovanie v súvisiacom konaní. K napadnutým právnym
úkonom žalobca uvádza, pokiaľ ide o porady zo dňa 4.4.2008 a zo dňa 18.6.2008, že v čase poskytnutia
daného úkonu právnej služby, tj. dňa 4. apríla 2008 Vyhláška nijako neobmedzovala vykonanie aj dvoch
bezprostredne po sebe nasledujúcich porád s klientom z hľadiska ich účelnosti. To, že neskoršia právna

úprava zaviedla v tomto smere určitú reštrikciu, nemá na posudzovaný prípad nijaký vplyv. Priama
retroaktivita právnych noriem v civilnom práve napokon ani nie je prípustná (viď rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 3/2000, PL. ÚS 10/06, PL. ÚS 16/95). Nič na
tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že žalobcov nárok mal vzniknúť až po uplynutí výpovednej doby
Mandátnej zmluvy, a teda že by mal byť posudzovaný až v momente vzniknutia nároku a nie v čase

vykonania úkonu. Z Vyhlášky je zrejmé aké úkony advokáta sa považujú za úkony právnej služby [s
ktorými je spojená povinnosť klienta zaplatiť tarifnú odmenu], pričom rozhodujúci je čas ich vykonania.
Bez ohľadu na uvedené i tak nie je pravdou, že by porada s klientom zo dňa 4. apríla 2008 bezprostredne
nadväzovala na predošlú poradu zo dňa 3. decembra 2007, nakoľko v medziobdobí vykonal žalobca aj
dva nasledovné úkony , a to :

- vyjadrenie zo dňa 21. decembra 2007 a návrh na doplnenie dokazovania a
- vyjadrenie zo dňa 30. januára 2008, doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov,
za ktoré právne úkony však súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nijakú odmenu. Žalobca sa zároveň
ohradzuje aj voči tvrdeniu žalovaného, že porada zo dňa 4. apríla 2008 údajne nebola poskytnutá
účelne, pretože jej predmetom nemali byť žiadne závažné a nové skutočnosti odôvodňujúce potrebu jej

vykonania. Predmetom rokovania z daného dňa bolo dohodnutie ďalšej stratégie postupu v Súvisiacom
spore (vrátane alternatívneho návrhu na prerušenie konania), ktoré skutočnosti bolo nevyhnutné so
žalovaným vopred vzájomne odsúhlasiť. K stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa
28.10.2008 Uvedený úkon právnej služby bol priložený ako jeden z dôkazov podania žalobcu zo dňa25.októbra 2019, a z jeho obsahu je zrejmé že bol vykonaný v nadväznosti na vyjadrenie protistrany
v Súvisiacom konaní zo dňa 9. októbra 2008. Žalobca v uvedenom stanovisku písomne reagoval
na rozhodujúce právne skutočnosti týkajúce sa podindosamentu zmeniek, porušenia koncentračnej

zásady, neplatnosti zmlúv, vedomého konania na škodu dlžníka a neexistencie škody. Z hľadiska
dostatočnej argumentácie v prospech žalovaného by pritom sotva bolo možné uvedené argumenty prvý
krát predniesť priamo na pojednávaní.

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal stanoviská, kde k tvrdeniam o uplatnení dôvodov hodných

osobitného zreteľa poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (R 24/1964, 4M Cdo
2/2008). K nesprávnemu rozsahu trov má žalobca naďalej za to, že rozsah trov nebol určený správne,
čiastočné späťvzatie žaloby, vrátane neskoršej úpravy učinil žalobca v podaní zo dňa 25. októbra 2019,
resp.zodňa16.decembra2019.Napojednávanízodňa28.januára2020,atoeštepredjehootvorením,
súd prvej inštancie oboznámil žalovaného, že súdu bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo
strany žalobcu. Na otázku súdu, či žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, žalovaný uviedol:

"Súhlasíme s čiastočným späťvzatím v zmysle podania žalobcu zo dňa 16.12.2019" a je nepochybné,
že od uvedeného okamihu už súd nekonal o zaplatenie istiny vo výške 3.231.010,068 EUR s prísl. ale
len o zaplatenie istiny 820.490,96 EUR s prísl. Výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania je z tohto
hľadiska len deklaratórnym, pričom poukázal na právnu teóriu. Zároveň uviedol, že žalovaný postavil
svoju argumentáciu na princípoch dosahujúcich intenzitu denegácie práva, a jej prostredníctvom sa

snaží odvolací súd presvedčiť, že žalobca sa má za 12 rokov poskytovaného poradenstva v Súvisiacom
spore uspokojiť s nevratnou zálohovou platbou, ktorá bola žalobcovi vyplatená ešte v roku 2002 za
spracovanie Právnej analýzy. Takýto názor žalovaného - pokiaľ by mal byť pravdivý - by znamenal
nielen popretie základných právnych princípov ale aj elementárnej spravodlivosti, a preto ho je potrebné
odmietnuť. Žalobca je od počiatku konania presvedčený, že konanie žalovaného je v rozpore s poctivým

obchodným stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu. Bol to totiž žalovaný, ktorý presvedčil žalobcu,
aby poskytol právne poradenstvo v čase keď bola na majetok žalovaného vedená masívna exekúcia.
Žalobca v uvedenej súvislosti pripravil aj návrh zmluvy, ktorá mala žalobcovi garantovať, že za svoje
služby dostane riadne zaplatené, resp. že mu nebude bezdôvodne vypovedaná plná moc. Tieto záväzky
žalovaný nielenže nedodržal, ale žalobcovi zároveň odmieta zaplatiť.

19. V následnom vyjadrení sa žalovaný pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaní
ako aj argumentácie uvedenej na pojednávaniach vo veci samej, poukázal na rozhodnutia NS SR
v konaní sp. zn. 5Cd/80/2020, ako i 1Obdo/7/2010 zo dňa 5.5.2010, ktorého závery sú podľa neho
aplikovateľné na toto konanie. Poukazuje na skutočnosť, že závery uvedené v predmetných rozsudkoch

NS SR predstavujú ustálenú judikatúru a právny názor NS SR na otázku vzniku nároku advokáta na
tarifnú odmenu v prípadoch skončenia zastupovania s dohodnutým iným druhom odmeny.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia §

379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia
pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3
C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že mu vyhovieť
nemožno.

21. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na
základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom
vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy
vyhodnotilazistenýskutkovýstavsprávneprávneposúdil.Súdprvejinštancievnapadnutommeritórnom

rozhodnutí dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s
podstatnou argumentáciou sporových strán.23.VčastižalovanýmnapadnutéhovýrokuII.asúvisiacehovýrokuIV.odvolacísúdkonštatujesprávnosť
dôvodov meritórneho rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
predmetnej časti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil dátum začatia omeškania, čím zaťažil toto konanie vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalovaného bez
odôvodnenia stanovil dátum začatia omeškania a v dôsledku tohto postupu absentuje v rozsudku

akékoľvek odôvodnenie ohľadom toho, či žalobcovi vôbec vzniklo právo na súdom priznanú časť
istiny, keďže prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či vôbec bol žalovaný v omeškaní
so zaplatením istiny. Žalovaný poukázal na § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že
súd prvej inštancie svoju právnu úvahu o začiatku plynutia úrokov z omeškania žiadnym spôsobom
neodôvodnil a arbitrárne stanovil začiatok omeškania žalovaného od 01.05.2014 a teda rozsudok trpí
vadou nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu

prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný a arbitrárny. Je pravdou, že prvoinštančný súd
sa napriek tomu, že začiatok omeškania stanovil vo výroku rozhodnutia správne, opomenul uviesť v
odôvodnení dôvod stanovenia začiatku omeškania napriek tomu, že vyplýva z dôkazov založených v
spise. Neuvedenie dôvodov začatia plynutia lehoty úrokov z omeškania od 01.05.2020 nie je vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Určenie dátumu začatia omeškania nemalo

vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Súd prvej
inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie právnych služieb z titulu úkonov právnej služby, ktoré
žalobca poskytol v Súvisiacom spore. Otázka určenia dátumu začiatku omeškania nemala na žalobcovi
priznaný nárok nijaký vplyv. Súd prvej inštancie uviedol v bode 18. rozsudku, že v danej veci došlo
k zániku Mandátnej zmluvy pred právoplatným skončením Sporu. Aplikujúc primerane ustanovenie §

574 Obchodného zákonníka, splatnosť prípadnej odmeny za poskytnuté právne služby resp. začiatok
plynutia premlčacej doby je potom potrebné viazať na zánik Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na okolnosti
tohto prípadu nemožno vznik nároku na tarifnú odmenu za jednotlivé právne úkony viazať ku dňu ich
vykonania, ale až ku dňu ukončenia zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 27.02.2014, podľa
článku IV ods. 1 a 2 Mandátnej zmluvy je výpovedná doba dva mesiace a začína plynúť prvým dňom

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa
výpovednej lehoty. Mandátna zmluva bola ukončená dňa 30.04.2014, teda výpovedná doba začala
plynúť 1.3.2014 a uplynula 31.4.2014. Žalobca žalovaného žiadal o urovnanie záväzkov z titulu
Mandátnej zmluvy a to prvý krát listom zo dňa 19. marca 2014 (č.l. 120, ďalej vyjadrenie č.l. 122 a návrh
č.l. 159 ), za deň doručenia dokladu sa preto v zmysle § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje

deň 19. marec 2014. Uvedenú skutočnosť žalovaný počas celého konania nerozporoval, žalobca si
uplatňoval po celý čas v konaní nárok od uvedenej výzvy a námietku vzniesol žalovaný až v odvolacom
konaní, preto odvolací súd postupujúc podľa § 151 ods. 1 C.s.p. tejto odvolacej námietke žalovaného
nemohol vyhovieť. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 30 dní od
dňa doručenia žalobcovej požiadavky a táto uplynula dňa 18. apríla 2014.

25. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že sporové strany podľa žalovaného mali dohodnutú
zmluvnú odmenu za vykonané úkony právnych služieb vo forme zálohovej odmeny vo výške 1.200.000,-
Sk (t.j. 39.832,70 EUR), táto odmena žalobcu predstavovala odmenu za všetky úkony právnej služby v

pôvodnom konaní a preto podľa názoru žalovaného nemá žalobca nárok na tarifnú odmenu za vykonané
úkony právnej služby odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje v tomto smere so závermi súdu prvej
inštancie uvedenými v bode 17. rozsudku. Celkovo podľa názoru odvolacieho súdu došlo zo strany
prvoinštančného súdu k správnym právnym záverom v bodoch 11. - 13. vo vzťahu k nároku žalobcu na
vyplatenie podielovej odmeny a následnej aplikácii príslušných ustanovení o tarifnej odmene. Žalobca

poskytoval žalovanému kvalifikovanú právnu pomoc v súdnom spore pôvodne vedenom pred Krajským
súdom v Bratislave sp. zn. 37Zm/415/99 a to počas viac ako 12 rokov a táto bola vypovedaná zo strany
žalovaného pred právoplatným ukončením sporu. Predčasné ukončenie právneho zastúpenia malo za
následok nesplnenie podmienok na vyplatenie podielovej odmeny a preto je dôvodné určenie odmeny
na základe tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov, v opačnom prípade by došlo k bezodplatnosti

poskytnutých právnych služieb. Je zrejmé, že splatnosť podielovej odmeny bola v zmysle článku III
bodu 3 Mandátnej zmluvy viazaná na právoplatné úspešné ukončenie sporu. Priebežné odmeňovanie
okrem prvej nevratnej zálohovej platby a odmeny za zastupovanie v jednom mimoriadnom opravnom
prostriedku v Mandátnej zmluve dohodnuté nebolo. Splatnosť odmeny za poskytnuté právne službybola potom viazaná na doručenie požiadavky o zaplatenie. Súd prvej inštancie vymedzil jasne v
konaní sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc príslušné právne
predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

26. K odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia niektorých vykonaných úkonov právnej
služby žalobcom odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide úkony porady s klientom dňa 4. apríla 2008 a 18.
júna 2008, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou neúčelnosti uvedených úkonov. Z predložených
dokladov vyplýva, že porada dňa 4. apríla 2008 bezprostredne nadväzovala na predošlú poradu
zo dňa 3. decembra 2007, predmetom rokovania z daného dňa bolo dohodnutie ďalšej stratégie
postupu v Súvisiacom spore vrátane návrhu na prerušenie konania, ktoré skutočnosti bolo nevyhnutné

so žalovaným vopred vzájomne odsúhlasiť. Pokiaľ by daný právny úkon nebol potrebný, mohol
dané rokovanie žalovaný odmietnuť. Taktiež porada 18.9.2008 bola vyvolaná v súvislosti s novými
skutočnosťami a to výsledky činnosti OČTK, predloženie písomného vyjadrenia a diskusia o ďalšom
postupe. Zároveň je potrebné poukázať na fakt, na ktorý už poukázal aj prvostupňový súd, že v
čase poskytnutia daných úkonov právnej služby Vyhláška nijako neobmedzovala vykonanie aj dvoch

bezprostredne po sebe nasledujúcich porád s klientom z hľadiska ich účelnosti. To, že neskoršia právna
úprava zaviedla v tomto smere určitú reštrikciu, nemá na posudzovaný prípad nijaký vplyv. Žalovaný
tiež v odvolaní namietal úkon stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa - právny rozbor zo dňa 28.októbra a
tvrdí, že úkon bol vykonaný iba 16 dní pred uskutočnením pojednávania a preto je žalovaný názoru, že
žalobca mohol danú argumentáciu prezentovať priamo na pojednávaní. Tu sa odvolací súd stotožňuje

plne s argumentáciou súdu prvej inštancie, že z dôkazov bolo zrejmé, že ide o reakciu na podanie
protistrany a z časového sledu vyjadrení je zrejmé, že argumenty reagujúce na stanovisko protistrany
žalobca nemohol použiť vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2008.

27. Žalovaný síce v úvode odvolania uvádza, že odvolanie smeruje voči výrokom II. a IV., zo samotného

obsahu odvolania však nevyplýva, že by napádal aj IV. výrok o trovách konania a z nasledujúcich
jeho vyjadrení vyplýva, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku IV. stotožňuje. V
nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní
žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie a
dostatočnýmspôsobomnekonkretizovalanerozvinulodvolaciedôvodyspôsobom,ktorýbynasvedčoval

nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval
svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne
vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. K rozhodnutiam NS SR, na
ktoré žalovaný vo vyjadreniach poukázal, odvolací uvádza, že závery tam uvádzané nie sú aplikovateľné
na toto konanie aj vzhľadom na právne posúdenie prvoinštančného i odvolacieho súdu.

28. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného v zmysle § 380 C.s.p. dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný

záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu, ktoré smeruje iba voči výroku IV. o náhrade
trov konania a jeho návrhom na rozhodnutie v zmysle § 257 C.s.p. K použitiu uvedeného ustanovenia

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
jedná o prípad, ak síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje teda
kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.Podľa súdnej judikatúry použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu
a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle dnes už ustálenej

súdnejjudikatúry(napr.rozhodnutiaNSSR,sp.zn.2MCdo/17/2008,sp.zn.5Cdo/67/2010,sp.zn.3MCdo
46/2012) nemožno uvedené ustanovenie považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná

kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

30. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k
určitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu
konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (Nález ÚS ČR, III. ÚS 727/2000).
Zároveň súd skúma postoj strán v konaní a prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné

povinnosti, súd by mal napríklad prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom
úkone, ktorý patril s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Keďže je akcentované nazeranie na použitie
§ 257 z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal
náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej

tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a
jeho výsledok. Povahu a okolnosti tohto sporu však nemožno považovať za predpoklad pre nepriznanie
náhrady trov konania.

31. K nesprávnemu rozsahu trov konania, ktoré žalobca ďalej v odvolaní napáda a odôvodňuje

nesprávnerozhodnutiesúduprvejinštancievovzťahuknáhradetrovkonaniaskutočnosťou,žepodaním
zo dňa 25.10.2019 resp. 16.12.2019 vzal žalobu v časti späť a preto by od späťvzatia žaloby až do
vyhlásenia rozsudku mal mať žalobca úspech 44,39% a žalovaný 55,61%. Odvolací súd má zhodne
so súdom prvej inštancie za to, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.231.010,068 EUR,
pričom v rozsahu 2.410.519,10 EUR zobral žalobu späť. V tejto časti zavinil žalobca zastavenie konania,

keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo na základe správania sa žalovaného ale späťvzatie žaloby bolo
samostatným rozhodnutím žalobcu a preto žalovaný bol v tejto časti úspešný v plnom rozsahu. Ďalej v
časti o zaplatenie sumy vo výške 456.243,68 EUR súd žalobu zamietol a teda žalovaný má v pomernej
časti k celkovej uplatňovanej pohľadávke úspech vo veci a preto mu pomerne prináleží náhrada trov
konania. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a zamietnutia žaloby dosiahol žalovaný celkový

úspech v konaní vo výške 88,70% a žalobca 11,3% a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru keď určil nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 77,4%.
Treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach
práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie
bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z

hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického
posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní pokiaľ ide o odvolanie do merita veci

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).