Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Csp/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201516
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2522201516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobkyne: H. D., U.. XX.XX.XXXX, R. L.,

W. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147,
IČO: 36 234 176, zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1.
mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
850 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobkynisumuvovýške850eur,atovšetkodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 850 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 03.10.2013 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni
ako spotrebiteľke na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spotrebiteľský úver. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa za použitia nekalých obchodných
praktík, predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, čo znamená, že plnenie uhradené spotrebiteľkou

žalovanému nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov (istiny úveru) nadobudol žalovaný
bezdôvodne. Vzhľadom na to, že žalovaný nechcel spotrebiteľke takto získané finančné prostriedky
dobrovoľne vrátiť, bola nútená obrátiť sa so svojim nárokom na súd so žalobou, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 2 025,60 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorej nárok bol predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25Csp/216/2021. Rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021 zo dňa 25.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.05.2022, došlo zo strany súdu k právoplatnému rozhodnutiu, ktorým zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 2 025,60 eura, a to aj v nadväznosti na jeho samotné vyjadrenie, že svoje pochybenia
uznáva, nakoľko vznik nároku v dôsledku porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa bol v celom
rozsahu dôvodný. Žalovaný porušil práva spotrebiteľa, ktorých integrálnou súčasťou je ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na pravdivé
a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany
veriteľa garantovaných ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie

špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, a aj z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobkyne vyhovel v
plnom rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol žalobkyni ako spotrebiteľke nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. Poukázala na § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje právo spotrebiteľa, ktorý na súde úspešneuplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúceho zo zákona na ochranu spotrebiteľa či z
osobitnýchpredpisovupravujúcichpostaveniespotrebiteľaaspotrebiteľsképrávnevzťahy,naprimerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za toto porušenie zodpovedá. K otázke, kedy je možné hovoriť

o splnení podmienok na vznik nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.
Konštatovala, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu
o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (zmluvy) alebo priznanie

nároku z bezdôvodného obohatenia a pod. V prejednávanom prípade je táto podmienka splnená
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021 zo dňa 25.03.2022, ktorým
súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a teda k zaplateniu sumy vo výške 2
025, 60 eura najmä z dôvodov porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa ako aj ďalších podstatných
skutočností deklarovaných súdom v prejednávanom prípade. Vzhľadom na to, že žalobkyňa úspešne
uplatnila porušenie svojich práv na súde a podanou žalobou uplatňuje právo na primerané finančné

zadosťučinenie zo strany žalovaného, ktorý sa voči spotrebiteľovi tohto porušenia dopustil, mala za to,
že sú splnené podmienky na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenia zo strany súdu.
Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenia, ktorého
sa podanou žalobou domáha, nakoľko postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich

jej z predpisov na ochranu spotrebiteľa ako aj vzhľadom na to, že z jej strany došlo aj k naplneniu
podmienky úspešného uplatnenia porušeného práva na súde. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje
nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 850 eur zo strany žalovaného. Ďalej
uviedla, že jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť.
Vzhľadom na to, že z dôvodu zneužitia slabšieho postavenia spotrebiteľa sa žalovaný snažil získať

majetkový prospech za použitia nekalých obchodných praktík, neprijateľných zmluvných podmienok,
čím bol spotrebiteľ nútený obrátiť sa s ochranou svojich práv na príslušný súd, čo vyústilo do časovo aj
psychicky náročných konaní pred všeobecným súdom, na ktorom bola žalobkyňa úspešná, domnieva
sa, že suma vo výške 850 eur, je primeraná v porovnaní s masívnym zásahom do majetkovej stability
spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené si uplatňuje finančné zadosťučinenie v sume 850 eur, ktorú

sumu považuje za primeranú vo vzťahu k neprijateľnému postupu žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2022, v ktorom nesúhlasil so žalobou,
nakoľko nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie považoval za nedôvodný a tiež
neprimeraný. Dôvodil, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne
- kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Mal za to,
že žalobca v podanej žalobe nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa
a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Zastal
názor, že účelom zadosťučinenia je reparovať a sankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným

zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to,
aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je
čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je,
že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo
povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5

zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na
strane spotrebiteľa. Uviedol, že je nesporné, že Okresný súd Košice I rozsudkom v konaní vedenom pod
sp. zn. 25Csp/216/2021 zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2 025,60 eura s
prísl., avšak ani uvedené rozhodnutie podľa jeho názoru nemožno považovať za úspešné uplatnenie
porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že nie každé

rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať
za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi. Žalovaný uznal nárok žalobkyne a sumu vo výške 2 025,60 eura s prísl.
požadovanú žalobkyňou na základe vydaného rozsudku sp. zn. 25Csp/216/2021 uhradil, nedošlo však k
žiadnemu prezentovaniu porušenia práv alebo povinností tak žalobkyňou, ako ani samotným konajúcim

súdom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013
a uviedol, že nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia vyplýva len v prípade, že
poskytnuté plnenie ( či už tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedkyboli poskytnuté riadne a včas. Uviedol, že zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o
zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do
práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba

ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobkyni nie len, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale
naopak získala najvýhodnejší úver, aký by jej neposkytla žiadna banka. Tvrdil, že žalobkyňa na súde
neuplatňovala ochranu pred porušením práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nedošlo teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z., ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Inštitút

primeraného finančného zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie
považuje za dodržané už samotným rozsudkom v konaní 25Csp/216/2021, keďže žalovaný už raz
sankcionovanýbolatotým,žežalobkynibolposkytnutýúverbezúrokovapoplatkovasumuprevyšujúcu
istinu mu na základe rozsudku vyplatil. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. Žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti
neboli preukázané, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým
spôsobomnepreukázala:1)úspešnéuplatnenieporušeniaprávaalebopovinnostiustanovenejzákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde, 2) ani že jej v súvislosti s porušením práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma jej

vznikla vo výške 850 eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Záverom uviedol že, mu
nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch, kedy súdy vyhlásia
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca ako spotrebiteľ neplatí
úroky a poplatky, ale len samotnú istinu poskytnutého úveru. Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a
nie škodu. Jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ. Inštitút

primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne resp. na
kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky
a poplatky, v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 25.02.2023, v ktorom trvala na
tom, že preukázala splnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú jej nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, pričom tieto vyplývajú aj z príloh, ktoré k žalobe priložila, najmä z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021 zo dňa 25.03.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.05.2022, a ktorým súd právoplatným rozhodnutím zaviazal žalovaného k

zaplateniu sumy vo výške 2 025,60 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný sám uznal uplatnený
nárok žalobkyne. Žalobkyňa v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu mala za to, že žalovaný
ako veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu spotrebiteľa, keď bližšie neskúmal výdavky
a iné záväzky spotrebiteľa a nevykonal ani lustráciu v príslušných evidenciách. Ďalším porušením
povinnosti uloženej zákonom na strane žalovaného bolo nedodržanie písomnej formy, ktorú vyžaduje

zákon. Žalovaný ako dodávateľ nedodržal ani ďalšie ustanovenia, na základe ktorých má zmluva o
úvere obsahovať údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve bola tiež neurčito uvedená celková
čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť a takisto nesprávne uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Zvýraznila, že bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru je sankciou za
porušenie práv alebo povinností, ktoré ustanovujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Ak žalovaný mal

za to, že neporušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, mal a mohol tieto skutočnosti dokazovať v
pôvodnom konaní. Uznaním nároku uplatneného žalobkyňou uznal aj svoje pochybenia vo vzťahu k
žalobkyniakospotrebiteľovi,atedaporušeniaprávalebopovinnostíustanovenýmipredpisminaochranu
spotrebiteľa. Predmetná obrana žalovaného, ktorou navodzuje dojem, že nedošlo k porušeniu práv
alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi je zavádzajúca

a nepravdivá už len z toho dôvodu, že ak by si žalovaný bol vedomý, že k takýmto porušeniam
nedošlo je veľmi pravdepodobné, že by dobrovoľne neuznal nárok žalobkyne a následne by ho
neplnil. Uviedol, že jednou z najpodstatnejších podmienok pre vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde. Uvedené je v zmysle
rozhodovacej praxe naplnené vtedy, keď súd napríklad judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny

nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky
používanej v spotrebiteľskej zmluve, pričom uvedené je naplnené vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva, alebo povinností žalobou proti dodávateľovi (veriteľovi) ale aj vtedy, ak to urobí v rámcisvojej obrany proti nároku uplatnenému dodávateľom (veriteľom). V prejednávanom konaní uvedené
spotrebiteľ preukázal právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021 zo
dňa 25.03.2022. Zvýraznil, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 10.06.2013,

ujmu nie je potrebné preukazovať a na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje
samotné úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, pričom jediné kritérium, ktoré
určuje výšku finančného zadosťučinenia je „primeranosť“. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30. januára 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetľuje, že
pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje úspešné uplatnenie porušenia práva

spotrebiteľa na súde, pričom inštitút ujmy bol z komplexu podmienok vypustený. Ku kritériu primeranosti
žalobkyňa poukázal na viacero rozhodnutí a uviedla, že primeranosť je subjektívnou kategóriou, ku
ktorej dospeje súd na základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti,
ktorú však nie je možné osobitne vypočítať. Uvedené vyplýva z povahy pojmu primeranosť. Rovnako
neexistujú iné dôkazy (než tie, na ktoré žalobkyňa odkázala) ktoré by "primeranosť" preukazovali, a
preto o jej výške rozhoduje na základe voľnej úvahy súd s prihliadnutím na návrh žalobkyne. Žalobkyňa

uviedla, že ako spotrebiteľ utrpela ujmu minimálne v psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou
spôsobenou nekalým postupom zo strany žalovaného, keď neprimeraným ohrozením jej majetkových
pomerov od spotrebiteľa vymáhal sumy, na ktoré nemal právny nárok, keď voči nej postupoval v rozpore
s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol nútený obrátiť za účelom poskytnutia ochrany na
všeobecný súd, a tým zabezpečiť ochranu svojich práv zo strany súdu, bola vystavená psychickej záťaži

a tiež hrozbe výrazného zásahu do svojich majetkových a sociálnych pomerov. Tento tlak súdneho
konania bol pre žalobkyňu ako spotrebiteľa nesmiernou psychickou záťažou, ktorá napriek tomu, že
ujma nie je v súčasnej právnej úprave jedným z definičných znakov práva na primerané finančné
zadosťučinenie, iba umocňuje vznik a existenciu tohto práva žalobkyne. Z uvedeného dôvodu trvala
na to, že suma vo výške 850 eur je vo vzťahu k porušeniu práv spotrebiteľa, procesu hájenia jej práv,

ekonomickej a majetkovej neistote v dôsledku neprijateľného konania zo strany žalovaného, primeraná.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.03.2023 uviedol, že žalobkyňu do zmluvného vzťahu
nikto netlačil, sama sa rozhodla, že bude využívať finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru
od žalovaného, ktorý je nebankovou spoločnosťou. Pokiaľ mala žalobkyňa voči uzatvorenej úverovej

zmluve výhrady, mala právo v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z od nej odstúpiť. Čo však neurobila
a finančné prostriedky poskytnuté žalovaným využila. Uviedol, že absentuje preukázanie úmyslu
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobkyni úver,
za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobkyne zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel,
aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný

bezúročnosťou a bezpoplatnosťou výlučne on sám a nie žalobkyňa ako klient. Žalobkyni žiadna ujma
reálne nevznikla. Splácala len to, na čo sa zmluvným vzťahom vedome a dobrovoľne zaviazala.
Pokiaľ došlo následne k vyhláseniu úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a žalobkyni sa
uhradené úroky a poplatky vrátili, bola to pre ňu výlučne výhoda, s ktorou ani hypoteticky pri uzatváraní
zmluvy nepočítala. Naopak ujmu to predstavovalo pre žalovaného, lebo prišiel o zisk, ktorý mal

pri uzatvorení zmluvy dojednaný. Je preto podľa jeho názoru iracionálne vidieť ujmu/hrozbu ujmy
u spotrebiteľa pri vyhlásení úveru za bezúročný a bez poplatkov, ktorým spotrebiteľ výlučne získa
výhodu a nie poškodenie jeho práv. Žalobkyňa v konaní doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala
ani nezdokladovala, v čom pociťovala poškodenie svojich práv na základe konania vedeného pod sp.
zn. 25Csp/216/2021, na základe ktorého si súčasne uplatňuje aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Považoval za zavádzajúce aj tvrdenia žalobkyne o jej „psychickej ujme“ z konania
vedeného pod sp. zn. 25Csp/216/2021, v ktorom bola právne zastúpená, čím sa vyvážila jej pozícia
slabšej strany ako spotrebiteľa. Navyše ihneď po doručení žaloby bol žalovaným nárok uznaný, takže
v konaní sa nemusela žalobkyňa zúčastňovať žiadnych pojednávaní a k žalovanému nároku sa dostala
bez akýchkoľvek prieťahov zo strany žalovaného. Zastal názor, že inštitút primeraného finančného

zadosťučinenianemôžeslúžiťnafinančnéobohateniesažalobkyneresp.nakompenzáciujejmajetkovej
škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky a poplatky. Záverom
zvýraznil, že len samotné konštatovanie, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s
ust. § 9 ods. 2 písm. k/, j/, n/ a y/ zákona č. 129/2010 Z. z., dôsledkom čoho je poskytnutý úver

bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 tohto zákona, nepostačuje na primerané priznanie finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.5. Z dôvodu implementácie reformy súdnej mapy účinnej od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm. g)
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu
súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.

6. Súd spor rozhodol na pojednávaní v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie dostavil.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a

osobitne poukázal na to, že v predchádzajúcom súdnom konaní sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domohla
ochrany svojich spotrebiteľských práv, keď jej bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ku ktorému došlo na strane žalovaného v súvislosti s plnením spotrebiteľskej zmluvy. Na základe
uvedeného tak vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o samotný
nárok a jeho dôvodnosť ako takú, poukázal aj na to, že samotný žalovaný v predchádzajúcom súdnom
konaní sám uznal porušenie práv z jeho strany, čo vyplýva aj z toho, že vo veci bolo rozhodnuté

rozsudkom o priznaní nároku. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku sumu 850 eur mal za to, že je
potrebné ju považovať za primeranú, keďže samotné bezdôvodné obohatenie presahovalo sumu 2 500
eur a teda výška uplatneného nároku nedosahovala ani jednu tretinu zo sumy, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Pri posudzovaní primeranosti je treba zohľadniť aj to, že v
čase bezdôvodného obohatenia išlo v prípade žalobkyne už o osobu v dôchodkovom veku, ktorá takéto

zásahy vníma o to citlivejšie. V neposlednom rade považoval za potrebné zohľadniť aj mieru inflácie,
ktorá oproti predchádzajúcemu roku dosahuje mieru viac ako 12 % a preto aj vzhľadom na to, suma
uplatneného nároku dosahuje podstatne nižšiu reálnu hodnotu, ako by mala v čase bezdôvodného
obohatenia.
8. Súd sa oboznámil s podanou žalobou a vyjadreniami sporových strán, vykonal dokazovanie

listinami, a to predžalobnou výzvou na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, e-mailom -
predžalobná výzva na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, rozsudkom Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 25Csp/216/2021, krycím listom a doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti k rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 25Csp/216/2021 z 25. marca 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2022,
súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 025,60 eura s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 24.09.2021 do zaplatenia a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
plnej výške. Z predmetného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 03.10.2013

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver 5 000 eur.
Poukazujúc na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého úveru nemal žalovaný právo na
plnenie úrokov a poplatkov nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobkyňa poukázala
na účet žalovaného plnenie v sume 7 802 eur, teda o 2 802 eur viac, než bola povinná plniť. V
danom konaní si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 025,60 eura. Ďalej z

predmetného rozsudku vyplýva, že žalovaný uznal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2 025,60 eura
s príslušenstvom a tá navrhla rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa),
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 850 eur z
dôvodu porušenia jej práva ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007Z. z. súd uvádza, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky

poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho,
aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Súd mal za to, že aj bez stanovenia
kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak
funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého

konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva,
že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa.

13. Prvým predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci je
právoplatné rozhodnutie súdu o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobkyni. Aj napriek

skutočnosti, že žalovaný uznal nárok na zaplatenie sumy 2 025,60 eura, na základe čoho žalobkyňa
navrhla vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku žalovaným, súd považuje za nepochybné,
že žalovaný si bol vedomý bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, za iných okolností súd
nepredpokladá,žebyuznalnárokvovýške2025,60eura.Druhýmpredpokladomjeuplatneniesinároku
na priznanie finančného zadosťučinenia podporené skutkovými tvrdeniami, prípadne dôkazmi o tom, že

porušenie práva zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobkyni nemateriálnu ujmu, k čomu súd
uvádza nasledovné.

14. Pri posudzovaní kritérií nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na všetky okolnosti
veci, najmä na to, či ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, alebo ide o určitú sankciu postihujúcu toho,

kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí však na tieto kritériá iba poukázať,
ale preukázať vznik takých skutočností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie. Súd ďalej
konštatuje, že z vyjadrení sporových strán, ale aj z rozhodovacej praxe krajských súdov v SR má za to,
že táto je rozdielna, čo sa týka rozhodovania o priznaní finančného zadosťučinenia spotrebiteľom. Ako
príkladmožnopoužiťrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/101/2017arozhodnutieKrajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/359/2016, ktoré možno vo vzťahu k priznaniu finančného zadosťučinenia
nazvať ako benevolentnejšie, pričom ako protipól k týmto rozhodnutiam možno odkázať na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/185/2019, na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení z
03.03.2023.

15. Výška nároku na primerané zadosťučinenie nie je zákonom konkretizovaná. Súd ju určí podľa svojej
úvahy po zhodnotení okolností konkrétneho prípadu. Čiastku uplatnenú v žalobe je preto potrebné
zdôvodniť. Argumentovať možno mierou závažnosti a vyššou intenzitou protiprávneho konania, ktorého
sa dodávateľ dopustil. Poukázať je možné tiež na rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jeho konanie
v živote spotrebiteľa vyvolalo (napr. dlhodobý stres zo súdneho vymáhania pohľadávky a iné). Samotný

vznik ujmy však nie je podmienkou pre priznanie nároku na finančné zadosťučinenie. Postačí, ak ujma
aspoň hrozila. V danom prípade mal súd na pojednávaní konanom dňa 22.06.2023 za preukázané,
že žalovaný zneužil slabšie postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky a snažil sa získať majetkový
prospech za použitia nekalých obchodných praktík, na základe čoho bola žalobkyňa nútená obrátiť
sa s ochranou svojich práv na súd, kde bola síce úspešná, avšak toto konanie bolo pre ňu časovo

aj psychicky náročné. Zároveň zo strany žalovaného došlo podľa nej k masívnemu zásahu do jej
majetkovej stability a sociálnych pomerov. Tento tlak súdneho konania vnímala ako nesmiernu psychickú
záťaž, a to práve z dôvodu, ekonomickej a majetkovej neistoty. Na tomto mieste súd považuje za
potrebné tiež vziať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa bola už v čase súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Košice I. osobou vyššieho veku a poberateľkou starobného dôchodku, o to viac takýto

zásah zo strany žalovaného vnímala citlivejšie. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že okrem
starobného dôchodku je žalobkyňa aj poberateľkou vdovského dôchodku, čo podľa súdu umocňuje
dôvod na priznanie finančného zadosťučinenia, keďže s psychicky náročnou situáciou sa musela
vysporiadaťsamaapodstúpiťsúdnekonania,priktorýchvoprednevedela,čisaprípadnýmneúspechom
v konaniach nedostane do ešte horšej finančnej situácie. Zároveň je nutné k otázke primeranosti

finančného zadosťučinenia uviesť aj to, že nárok uplatňovaný žalobkyňou nedosahuje ani jednu tretinu
zo sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil a tiež aktuálnu mieru inflácie, ktorá dosahuje viac
ako 12 % oproti minulému roku z čoho vyplýva, že reálna hodnota uplatňovaného nároku je podstatne
nižšia, ako by bola v čase bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.16. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia,
keďže na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu

spotrebiteľa a súčasne podporila svoj nárok príslušnými skutkovými tvrdeniami. Pri posúdení výšky
finančného zadosťučinenia vychádzal súd z výšky bezdôvodného obohatenia 2 025,60 eura a sumu
850 eur uplatnenú žalobkyňou považoval za primeranú, pričom súdna prax nevylučuje ani priznanie
zadosťučinenia vo výške materiálnej ujmy, ktorá sa stala alebo hrozila spotrebiteľovi. Takáto výška
primeraného finančného zadosťučinenia má podľa názoru súdu nielen satisfakčný účinok, ale taktiež

účinok preventívny, ktorý môže odradiť žalovaného od uplatňovania nezákonných postupov.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu

trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.