Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200816
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424200816.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: S.. O. J., narodená XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v
J., N. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6148/4,
IČO: 30 795 141, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (navrhovateľka) sa návrhom podaným Správnemu súdu v Bratislave 2. augusta 2023,
opravenýmadoplnenýmpodanímdoručenýmsúdu28.novembra2023,apostúpenýmMestskémusúdu
Bratislava IV 22. januára 2024 ako súdu vecne a miestne príslušnému na základe uznesenia Správneho
súdu v Bratislave zo 14. decembra 2023 sp. zn. 4S/44/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. januára

2024, domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť (prikázal),
aby
(i) do troch dní od doručenia rozhodnutia zosúladila faktický stav s právnym stavom a so zákonom a
aby opravila evidenčný záznam v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory tak, že žalobkyňu
ako advokátku zapíše do zoznamu činný advokátov Slovenskej advokátskej komory pod jej prideleným
číslom 985, a

(ii) sa zdržala porušovania základných práv a slobôd žalobkyne.
1.1. V odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je advokátkou
zapísanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 985, a to nepretržite od 28.
februára 2020. Počas doby svojho výkonu advokácie nikdy nemala a ani nemá pozastavený výkon
advokácie a nebola ani nie je vyčiarknutá z tohto zoznamu. Napriek uvedenému žalovaná rozširuje
o nej nepravdivé informácie, ktorými uvádza tretie osoby a orgány verejnej moci do omylu, že mala

pozastavený výkon advokácie a bola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov.
1.2. Z ďalšieho obsahu jej návrhu vyplýva, že žalovaná jej najskôr pozastavila výkon advokácie a
následne ju vyčiarkla zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 7. decembra 2022, a to na základe
rozhodnutia I. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory z 12.
septembra 2022 sp. zn. DS I.-71/2021:1388/2021 s vyznačenou doložkou právoplatnosti k 7. decembru
2022 a vykonateľnosti k 22. decembru 2022, ktorým jej malo byť uložené disciplinárne opatrenie

vyčiarknutia zo zoznamu advokátov podľa § 56 ods. 2 písm. e/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Podľa jej názoru toto rozhodnutie nemohlo
byť zákonným podkladom pre jej vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, pretože právnym titulom pre
vyčiarknutie zo zoznamu advokátov nie je disciplinárne rozhodnutie, ale iba právoplatné uznesenie
predsedníctva Slovenskej advokátskej komory podľa § 7 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 11 ods. 1, 2 a

4 zákona o advokácii, ktoré však také uznesenie o vyčiarknutí žalobkyne zo zoznamu advokátov nikdy
nevydalo. K jej vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov zo strany žalovanej preto došlo svojvoľne.1.3. Zároveň uviedla, že označené disciplinárne rozhodnutie predstavuje nulitný individuálny správny
akt a je de iure absolútne právne neúčinné, pretože
(a) návrh na začatie disciplinárneho konania, v rámci ktorého bolo vydané, nebol podaný zákonným

spôsobom podľa § 58 ods. 1 zákona o advokácii kancelárii Slovenskej advokátskej komory, ale podľa
sedem rokov neúčinného ustanovenia § 5 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej
komoryjehodoručenímdisciplinárnejkomisii;nebolatýmsplnenápodmienkaprezačatiedisciplinárneho
konania, ktoré sa tak de iure nikdy nezačalo, nikdy sa preto nestala disciplinárne obvinenou, a
tak nemohlo byť voči nej vydané žiadne disciplinárne rozhodnutie ani uložené žiadne disciplinárne

opatrenie;
(b) označené disciplinárne rozhodnutie nebolo vydané Slovenskou advokátskou komorou, ale senátom,
ktorý v mene komory (iba) koná;
(c) označené disciplinárne rozhodnutie jej nebolo doručené zákonným spôsobom (ani reálne, ani
prostredníctvom fikcie doručenia) na adresu sídla kancelárie, ale bolo neúčinne doručené na adresu
jej trvalého bydliska ako advokátovi s pozastaveným výkonom advokácie, k čomu ale de iure nikdy

právoplatne nedošlo.
1.4. Následne bolo proti nej vydané ďalšie disciplinárne rozhodnutie III. disciplinárneho senátu
Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory z 9. novembra 2022 sp. zn. DS
III.-53/2022:713/2022,ktorýmjejopätovnebolouloženédisciplinárneopatrenievyčiarknutiazozoznamu
advokátov. Toto disciplinárne rozhodnutie ale takisto trpí rovnakými vadami zakladajúcimi jeho nulitu

(ničotnosť), ako aj skôr vydané disciplinárne rozhodnutie z 12. septembra 2022.
1.5. Žalobkyňa de iure (t. j. podľa objektívneho právneho stavu) nebola právoplatne vyčiarknutá zo
zoznamu advokátov, a preto jej stále svedčí právny status advokáta, avšak napriek tomu v tomto
zozname aktuálne evidovaná nie je, a to ani v zozname činných advokátov, ani v zozname advokátov
s pozastaveným výkonom advokácie. Tým sa jej sústavne bráni vo vykonávaní advokátskej činnosti v

konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, kde koná ako splnomocnená právna zástupkyňa
zastupovanýchosôb,pretožeorgányverejnejmocivrátanesúdov(aniežalovanáSlovenskáadvokátska
komora - pozn. súdu) bránia jej prítomnosti v konaniach a odmietajú, zamietajú alebo neprihliadajú na
jej procesné podania.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými predloženými listinami založenými v spise, a to „Deskripciou
právneho statusu advokátky S.. O. J. vo vzťahu k dezinformáciám Slovenskej advokátskej komory o
pozastavení výkonu jej advokácie a jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov“ vypracovanou žalobkyňou
z 20. júla 2023 a jej prílohami o komunikácii žalovanej alebo jej pracovníkov s jednotlivými súdmi v
Slovenskej republike (nachádzajúcou sa v spise na č. l. 15 až 55), ako aj ostatným obsahom spisu.

3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z

ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.

4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).5.1.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniasavzásadenevykonávadokazovanie,alesúdoňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods.

1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

6.1. Neodkladné opatrenie je právny inštitút civilného procesného práva, ktorý správne právo procesné
nepozná. Preto pokiaľ návrh podaný na civilný súd spĺňa náležitosti a podľa obsahu ho súd posúdi ako
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je civilný súd povinný o ňom rozhodnúť a neprichádza do
úvahy postúpenie veci správnemu súdu, pretože Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) neobsahuje

ustanovenie, na základe ktorého by mohol správny súd rozhodnúť o takomto návrhu, obzvlášť ak je
podaný pred podaním žaloby vo veci samej.
6.2. Z uvedeného teda vyplýva, že jedine civilný súd je oprávnený rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. To ale samo osebe ešte neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie
s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych

autorít sa stabilne ustálila na právnom názore, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone
právomocí inému orgánu verejnej moci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obo240/98,ktorébolopublikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúduasúdovSlovenskejrepubliky
pod č. 123/1999, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 59/2011).

7.1. Podľa § 3 CSP „súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány“. Podľa § 4 CSP „iné spory a veci
prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon“. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov
sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“) a ktoré podľa jeho
§ 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.

7.2. Podľa § 2 ods. 1 SSP „v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“. Podľa § 6 ods. 1 SSP „správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“.

8. Z citovaných ustanovení § 3 a § 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní
je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je
právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok,

ale aj iný zákon. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1
SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. Pre určenie, či konkrétna vec
patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je tak
rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno zaradiť medzi súkromnoprávne
spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka

zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy. Kým ustanovenie § 3 SSP podrobne vymedzuje,
čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporový poriadok pojem
„súkromnoprávnesporyasúkromnoprávneveci“nevymedzuje.Pretojepotrebnévychádzaťzobvyklého
vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzenév príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad
občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného
zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce).

9. Pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je tak zásadne
rozhodujúcapríslušnáhmotnoprávnaúpravaprávnehovzťahu,zktoréhovznikajúčimajúvzniknúťpráva
alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (k tomu porov. napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2019). Opačný názor, podľa ktorého by pre
posúdenie právomoci mal byť rozhodný len petit, nemožno akceptovať. Robil by totiž rozhraničenie
pôsobnosti civilných súdov a správnych súdov, ale v konečnom dôsledku aj právomoci súdov a iných
orgánov verejnej moci závislým od ľubovôle žalobcu (navrhovateľa). Ten by si tak mohol voľbou
vhodného žalobného petitu „vyberať“, kto o jeho práve alebo povinnosti rozhodne. To však odporuje
zneniam § 3 a § 4 CSP a § 2 a § 6 SSP, ktoré túto právomoc vymedzujú na základe objektívnych

charakteristík jednotlivých právnych vzťahov.

10. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je
však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj

základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom
spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž nie je predpisom (resp. odvetvím
práva), ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno
považovať za súkromnoprávne vzťahy.

11. Neodkladné opatrenie je širokým prostriedkom dočasnej ochrany účastníka, avšak z ustanovení §
336 a § 337 CSP tiež možno vyvodiť záver, že inštitút neodkladného opatrenia možno využiť, resp.
návrhu na jeho nariadenie možno vyhovieť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný
súvis s následnou „žalobou vo veci samej“. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ tak evokuje, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej prejednanie je

daná právomoc civilného súdu (k vyššie uvedenému porov. napr. uznesenia kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1SKomp/6/2021 alebo 1SKomp/31/2022).

12. V rozhodovanej veci sa navrhovateľka celkom zreteľne domáha nariadenia neodkladného opatrenia

podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu. Predmetom
tohto konania nie je právo (návrhom uplatnený procesný nárok), ktoré by vyplývalo z civilného hmotného
práva, ale má základ výlučne len v procesnom práve - správnom práve procesnom, keďže navrhovateľka
tvrdí, že bola nedôvodne vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, pokiaľ k
jej vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov došlo na základe (v poradí prvého) disciplinárneho opatrenia

uloženého rozhodnutím I. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory
z 12. septembra 2022 sp. zn. DS I.-71/2021:1388/2021, ktoré sama označuje (považuje) „za nulitný
individuálny správny akt“, tzv. paakt.
12.1. Zápis do zoznamu advokátov ako subjektov oprávnených vykonávať advokátsku činnosť podľa
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, a rovnako aj vyčiarknutie z tohto zoznamu nie je súkromnoprávnym

vzťahom, v ktorom subjekt navrhujúci zápis do zoznamu advokátov (t. j. žiadateľ o zápis) a subjekt,
ktorý vedie zoznam advokátov, sú v rovnocennom právnom postavení. Výkon advokácie a poskytovanie
právnych služieb je totižto regulované štátom, čo teda znamená, že podlieha splneniu zákonom
vyžadovaných podmienok a môže sa realizovať len spôsobom ustanoveným zákonom (porov. § 1
ods. 3 zákona o advokácii). Iné subjekty než tie, ktoré sú zapísané v zozname advokátov Slovenskej

advokátskej komory, nie sú oprávnené poskytovať právne služby alebo vykonávať advokáciu na území
Slovenskej republiky. Skutočnosť, či konkrétny subjekt tieto podmienky pre výkon advokácie spĺňa
alebo nespĺňa, je výsledkom osobitného rozhodovacieho procesu verejno-mocenskou autoritou, pričom
zákon na tento proces zmocňuje Slovenskú advokátsku komoru. Slovenská advokátska komora teda
v nadradenom postavení orgánu verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb na úseku výkonu advokátskej činnosti tak, že ich
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje.
12.2. Žalobkyňa sa teda v podstate veci (vo veci samej) domáha odstránenia právnych následkov
rozhodnutia I. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory z 12.septembra 2022 sp. zn. DS I.-71/2021:1388/2021, ktoré je však potrebné považovať za rozhodnutie
orgánu verejnej správy (porov. § 3 ods. 1 písm. b/ SSP). Zákonnosť (správnosť) takéhoto individuálneho
správneho aktu je síce možné právne napadnúť a preskúmať, avšak nie v konaní pred civilným súdom,

ale v konaní pred správnym súdom, t. j. v rámci správneho súdnictva. Tak to predpokladá nielen §
11 ods. 2 zákona o advokácii, ale aj § 47 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej
komory, podľa ktorého „právoplatné rozhodnutie [prijaté v rámci konania pred disciplinárnou komisiou
Slovenskej advokátskej komory - pozn. súdu], ktorým bol disciplinárne obvinený uznaný za vinného
zo spáchania disciplinárneho previnenia, je preskúmateľné súdom na základe správnej žaloby podľa

Správneho súdneho poriadku“. Pokiaľ by civilný súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie, zasiahol
by tým do právomoci iného orgánu verejnej správy - Slovenskej advokátskej komory, ktorá vedie zoznam
advokátov a ako jediná má výlučnú právomoc rozhodovať vo veci zápisov (vrátane vyčiarknutí) do tohto
zoznamu -, čo treba považovať za neprípustné.
12.3. Konkludujúc uvedené, právny vzťah, z ktorého navrhovateľa vyvodzuje svoj procesný nárok,
ktorého prisúdenia sa domáha prostredníctvom právneho inštitútu neodkladného opatrenia, nemá

žiadny základ v hmotnoprávnej úprave slovenského súkromného práva, a preto danú vec nemožno
považovať za súkromnoprávny spor (§ 3 CSP) alebo za inú vec, ktorá má súkromnoprávny charakter
(§ 4 CSP). Z toho potom možno uzavrieť, že civilný súd nie je nadaný právomocou o navrhovateľkou
uplatnenom procesnom nároku rozhodnúť, a preto návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti o prikázaní žalovanej, aby do troch dní „zosúladila faktický stav s právnym stavom a so

zákonom a aby opravila evidenčný záznam v zozname advokátov tak, že advokátku [t. j. navrhovateľku
neodkladného opatrenia] zapíše do zoznamu činných advokátov Slovenskej advokátskej komory pod
jej prideleným číslom 985“, podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol.

13. V tejto súvislosti je potrebné tiež dodať, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej

obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany práva. Tými
v danom prípade boli jednak podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktoré má
odkladný účinok (porov. § 36 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory), a v prípade jeho
neúspechupodaniesprávnejžaloby(porov.§47ods.1DisciplinárnehoporiadkuSlovenskejadvokátskej
komory), ktorej môže byť na návrh žalobcu priznaný odkladný účinok v zmysle § 184 a nasl. SSP,

ktoréhofunkciajeveľmipodobnáakoprineodkladnomopatrení,pretožeprichádzadoúvahyvtedy,akby
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním odkladného účinku
na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by
správny súd vyhovel návrhu na priznanie odkladného účinku, dosiahne tým žalobkyňa presne rovnaké

právne účinky, ktoré sa snaží dosiahnuť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu tiež
porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018).

14. Súd podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti o uložení povinnosti žalovanej Slovenskej advokátskej komore, „aby sa zdržala

porušovania základných práv a slobôd žalobkyne“. Odhliadnuc od toho, že petit návrhu v tejto časti je
absolútne neurčitý a vágny, keďže nie je z neho zrejmé, akým konkrétnym spôsobom má žalovaná (a nie
súdy alebo iné orgány verejnej moci) protiprávne zasahovať do základných práv a slobôd žalobkyne a
čoho sa má zdržať, je ale potrebné poznamenať, že z ostatného obsahu podania navrhovateľky možno
vyabstrahovať, že k spomenutému porušovaniu má dôjsť na základe alebo v dôsledku rozhodovacej

činnosti žalovanej ako orgánu verejnej správy. Prípadným vyhovením takémuto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia by tak došlo k bráneniu vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci, čo
sa so zreteľom na už spomenutú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít považuje za
neprípustné (porov. bod 6.2. odôvodnenia tohto uznesenia).

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni (navrhovateľke neodkladného
opatrenia) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou
procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože
z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní vznikli nejaké trovy súdneho konania alebo právneho

zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.