Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 5, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210920
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210920.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, Karpatská 743/3, 089 01 Svidník proti
žalovanému Bytové družstvo Svidník, Karpatská 31, 089 01 Svidník, IČO:00 174 751 vo veci písomného
podania žalobcu zo dňa 18.12.2023 označeného ako „Návrh na ochranu občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti“ v spojení s podaním žalobcu súdu doručeným dňa 17.04.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 označené ako „Návrh na ochranu občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti“ v spojení s podaním žalobcu súdu doručeným dňa 17.04.2024 o d m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 18.12.2023 označené ako „Návrh na ochranu občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti“. Z podania žalobcu bolo zrejmé, že má sa jednať o podanie vo veci samej, že

mienil ním podať žalobu, avšak nemalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby. Najväčším jeho
nedostatkom bolo to, že v ňom chýbal úplný, presný, jasný, zrozumiteľný a hlavne vykonateľný žalobný
návrh, čo je nedostatok bez odstránenia ktorého v konaní nemožno pokračovať.
2. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu
v konaní ( viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 221/2007, 3Cdo 126/2011). Ak
žaloba neobsahuje základné zákonom stanovené náležitosti, čo je prípad podania žalobcu, má vady,

o odstránenie ktorých sa v súčinnosti so žalobcom musí súd pokúsiť postupom podľa § 129 Civilného
sporového poriadku.

3. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ust.§ 129 Civilného
sporového poriadku súd uznesením zo dňa 07.03.2024, č.k.9C/72/2023-21 doručeným žalobcovi dňa
12.04.2024 žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil toto svoje

podanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. V uvedenom uznesení súd uviedol
v čom je podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania
vykonať, pričom vo výroku súd jasne uviedol, že je potrebné aby žalobca opravil a doplnil žalobný návrh
( petit ) - výrok navrhovaného rozsudku tak, aby tento bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný,
teda aby uviedol presné znenie požadovaného ospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má
byť ospravedlnenie urobené/uverejnené a aby presne uviedol ( vyčíslil ) sumu požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Súd poučil žalobcu, že v prípade ak uvedené podanie nebude v určenej lehote riadne doplnené,
súd ho odmietne, pričom v odôvodnení jasne a konkrétne uviedol, prečo bez odstránenia nedostatkov
podania nebude možné pokračovať v konaní. Súd ho poučil, že bez uvedenia sumy požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy nebude možné vyrubiť správne súdny poplatok zo žaloby a nebude zrejmé

voči čomu, akým konkrétnym nárokom sa má žalovaný vlastne brániť. Súd zároveň žalobcu poučil, že
horeuvedené nedostatky bránia pokračovaniu v konaní a meritórnemu posúdeniu veci aj preto, lebosúd je viazaný žalobným návrhom žalobcu ( § 216 ods.1 CSP) a nemôže účastníkom priznať iné práva
a uložiť im iné povinnosti než sú navrhované a preto je na žalobcovi, aby jasne a zrozumiteľne formuloval
žalobný návrh.

5. Súd v zmysle ust. § 160 ods.2 CSP žalobcu poučil, že má právo v konaní dať sa zastúpiť advokátom,
či obrátiť sa na advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri odstránení vád podania alebo
spísaní žaloby so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami a poučil ho tiež o práve žiadať Centrum
právnej pomoci o ustanovenie advokáta.

6. Na uvedené žalobca reagoval podaním súdu doručeným dňa 17.04.2024 v ktorom doplnil svoje
označenie o súdom požadovaný dátum narodenia a označenie žalovaného o identifikačné číslo ( IČO),
pričom pokiaľ ide o to, čoho sa domáha, uviedol, cit.“ navrhujem aby BD na svoje náklady odstránili
označenie vyhradené parkovanie, lebo vytvorili iba prázdne miesto, ktoré nespĺňa žiaden účel, prípadne
aby vyznačili vstup vo šírke 1 metra. Chápal by som tento vstup pokiaľ by bol bezbariérový, ale v tomto

prípade sa jedná len o porušenie našich práv a obmedzovanie nás pri parkovaní. Ďalej navrhujem, aby
BD sa mi verejne ospravedlnilo v našich regionálnych novinách a nemajetkovú ujmu ponechávam výšku
sumy ponechávam na rozhodnutie súdu.“

7. Po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia žalobcu má súd za to, že žalobca v ňom síce doplnil

svoj dátum narodenia a identifikačné číslo žalovaného, tak ako to súd žiadal, avšak hlavný nedostatok
svojho podania ( chýbajúci úplný, presný, jasný, zrozumiteľný a hlavne vykonateľný žalobný návrh)
neodstránil, práve naopak, len viac svoje podanie znejasnil, keď oproti pôvodnému podaniu navyše
uviedol, že žiada aj odstránenie označenia vyhradené parkovanie, prípadne vyznačenie vstupu v šírke 1
metra bez toho, aby napríklad špecifikoval, ako a kde presne ( napr. uvedením čísla parcely a podobne)

sa tak má stať, aby bol taký výrok vykonateľný a spôsobilý posúdenia ( vrátane posúdenia podmienok
konania, či ide o vec patriacu do právomoci súdu, alebo správneho orgánu keď ani neuviedol, kto mal
osadiť dané značenie).
8. Podľa § 129 ods.3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedená nedostatok možno

v konaní pokračovať.

9. Podľa § 129 ods.4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu
v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

10. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu.
Absolútnevšakzpodaniaanipojehodoplneníniejezrejmé,oakýchkonkrétnychnárokochsamákonať.

11. Súd má za to, že ani po oprave podania nie je možné v konaní o ňom pokračovať, a to o žiadnej jeho

časti. Z podania žalobcu doručeného súdu v predloženej podobe ani po doplnení nie je zrejmé, čo sa ním
sleduje, a čoho vlastne sa ním žalobca domáha. V konaní tak nemožno pokračovať, lebo nemožno ani
len správne vyrubiť súdny poplatok za toto podanie. Podľa položky 7b aktuálneho sadzobníka súdnych
poplatkov ( od 01.04.2024), ktorý tvorí prílohu č.1 k zákonu č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej

ujmy sa platí súdny poplatok 100 eur a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac 25 000 eur.

12. Žalobca napriek výslovnej výzve súdu, aby presne uviedol ( vyčíslil ) sumu požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch tak neurobil. Uviedol, že ju ponecháva na úvahu súdu, čo nie je možné,
lebo takému neurčitému nároku žalovaný nemôže sa kvalifikovane brániť. Podľa rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 2Cdo 114/2001 ( časopis Zo súdnej praxe č.23/2002) „Ak sa žalobca domáha splnenia
povinnosti v peniazoch, musí byť ním požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu,
pretože súd v konaní a v rozhodovaní je ňou viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch
uvedených v ustanovení § 153 ods.2 Osp ( teraz § 216 ods.2 CSP). Neúplnosť žalobného návrhu
spočívajúca v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáhal, je podstatnou vadou

podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, pretože súdu od začatia konania musí byť jasné,
o čom má konať a vecne rozhodnúť. Neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania
sa musí súd pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom podľa § 43 O.s.p. ( teraz § 129 CSP)“.13. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 25.06.2008 sp.zn.2Cdo/270/2007 podľa ktorého, cit“. Žalobný návrh musí byť, okrem iného, jasný
a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. V prípade, že sa navrhovateľ domáha svojho

nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom
návrhupresneuvedenáajpeňažnásuma,ktorúnavrhovateľpožaduje,t.j.uplatnenýpeňažnýnárokmusí
byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a
vecne rozhodnúť...Treba zdôrazniť, že navrhovateľ nie je zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh
ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia

(tieto sa nachádzajú u odporcu, ktorý nie je ochotný poskytnúť mu súčinnosť) a ani v prípade, že výška
peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku. Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu,
nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné
plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia
ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.
V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný nedostatok

konania, postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odstrániť. V prípade, že navrhovateľ tento nedostatok
neodstráni,neostávasúduiné,nežpodanie,ktorébymohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhomnazačatie
konania, odmietnuť“.

14. Žalobca napriek výslovnej výzve súdu neuviedol ani presné znenie požadovaného ospravedlnenia,

čo takisto bráni pokračovať v konaní. Ak žalobca neuvedie presne, určito a zrozumiteľne čoho sa od
žalovaného vlastne domáha, ten logicky nemá možnosť sa takej neurčitej požiadavke ani brániť, ale ani
ju dobrovoľne splniť, teda uspokojiť žalobcu. V konaní o ochranu osobnosti, ktoré je návrhovým konaním
musí byť petit formulovaný presne a ak sa žiada peňažné zadosťučinenie, musí byť uvedené, v akej
konkrétnej výške v peniazoch má zadosťučinenie spočívať, pričom požadovaná výška zadosťučinenia

tvorí maximálnu čiastku, ktorú súd môže priznať ( k tomu podporne pozri ZSP 1/2001). Uvedené závery
podporuje aj právna teória ( viď napr. Veľký komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1– 450,
2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. s.86 komentár k § 13, cit.“ V prípade žaloby je nevyhnutné, aby
žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu, ktorej kompenzáciu si nárokuje...Ak žalobca

požaduje primerané zadosťučinenie nepeňažnou formou, musí v žalobnom petite uviesť presné znenie
ospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie uverejnené. Ospravedlnenie
nebude súd opravovať...“).

15.Podanie žalobcu nespĺňa tak podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v 127 ods.1 a

§ 132 ods.1 a 2 CSP. Z hľadiska obsahu z podania žalobcu s istotou možno vydedukovať iba to, že toto
je vyjadrením nespokojnosti žalobcu so správaním podpredsedu bytového družstva. Podanie ako celok
však pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto
toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo a na základe čoho sa ním žiada, čo znamená, že
nemožno ho akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania.

16. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú
zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu, pričom ďalšou charakteristickou zásadou civilného
sporového konania je koncentračný princíp, čo znamená, že určité úkony strán musia byť koncentrované
do určitého procesného štádia pod hrozbou procesnej preklúzie, teda nemožnosti dané procesné právo

uplatniťneskôr.Zustanovenia§167ods.1CSP(Aksúdneodmietolžalobupodľa§129...,doručížalobu)
pritom jasne vyplýva, že v sporovom kontradiktórnom konaní súd musí trvať na tom, aby všetky základné
nevyhnutné náležitosti riadnej žaloby boli bezpodmienečne splnené skôr, ako ju doručí žalovanému.
Neskoršiekonanie(procesnéštádium)vpodobemožnostiuvádzaniaďalšíchskutočnostíaoznačovania
ďalších dôkazov žalobcom ( v rámci postupu podľa § 167 ods.3 CSP či priamo na pojednávaní podľa

§ 181 ods.1 a 4 CSP ) už nemá a nesmie slúžiť na odstraňovanie zrejmých, závažných procesných
vád žaloby, ale len na obhájenie jej vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti. V danom štádiu sa už ďalšími
tvrdeniami žalobcu nemajú odstraňovať vady žaloby v tom zmysle, aby súd a žalovaná strana až vtedy
zisťovali, čo a prečo vlastne žalobca žiada, ale má sa už len žalobcom uniesť ( alebo neuniesť) bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku, ktorý bol ( bezpodmienečne musí byť) vymedzený,

riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. „Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok
riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv.“dominus litis“ ( Citované z Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,478s).Platítotiždispozičnýprincíp,súdjeviazanýžalobou,
preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie,
avšak z iného skutkového základu ( z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania ( Najvyšší súd

ČR sp.zn.33Cdo 3311/2009).

17. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od
nedostatočného určenia, čo vlastne má byť jej predmetom, o čom má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom
pre odmietnutie žaloby. Aj na to, aby súd po podaní žaloby vedel posúdiť, či ide o zmenu žaloby podľa

§ 140 CSP je logicky nevyhnutné, aby vedel, aký nárok sa vlastne žalobou uplatňuje.

18. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného súdneho konania je nachádzanie
(hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi stranami. S touto požiadavkou sa
žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté očakáva a má na to právo aj
strana žalovaná, ktorá požíva rovnaké ústavné právo na súdnu ochranu ako žalobca. Proces skúmania

náležitostí žaloby a odstraňovanie jej vád preto musí byť na jednej strane veľmi dôsledný, ale zároveň
citlivý, nesmie byť prepiato formalistický, aby neobmedzoval základné právo žalobcu na súdnu ochranu
( viď napr. nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 1/2002 a I. ÚS 139/2002). Nesmie byť ale ani
preferenčný, porušovať zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Pri odstraňovaní vád
podania neprípustné je preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej

strany sporu.

19. Súd ďalej považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk, ktoré mali vplyv
na právny základ jeho rozhodovania o podaní žalobcu zvýrazniť, že samotná zákonná procesná
úprava prešla v posledných rokoch podstatnými zmenami, ktoré mali dopad aj na posudzovanie

náležitostí žaloby a odstraňovanie vád podaní, pričom novou procesnou úpravou reprezentovanou
Civilným sporovým poriadkom účinným od 01.07.2016 zákonodarca zásadne, úmyselne a cielene
zmenil koncepciu civilného procesu v tom zmysle, že zaviedol dôslednú koncentráciu procesu, zvýšil
požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a tak samé strany sporu ( nie súd) sú procesne
zodpovedné za výsledok sporu a znášajú sankčné dôsledky svojej procesnej pasivity ( na čo treba

pamätaťajpriaplikáciijudikatúryvychádzajúcejzprocesnéhoprávnehostavuúčinnéhodo30.06.2016).

20. Právnym predpisom ktorým sa v podmienkach SR riadilo civilné súdne konanie do 30.06.2016
bol Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „Osp“). Ten až do 31.8.2003 postup odstraňovania vád
podania súdom a následky ich neodstránenia upravoval tak, že ak sa napriek výzve súdu podanie

neopravilo alebo nedoplnilo a v konaní nebolo možné pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie
zastavil, pričom proti uzneseniu o zastavení konania nebolo v zmysle § 202 ods.3 písm. l) Občianskeho
súdneho poriadku prípustné odvolanie a keďže išlo o prvostupňové rozhodnutie, nebolo prípustné
ani dovolanie. Za účinnosti práve takejto, pre žalobcov veľmi prísnej právnej úpravy ( ktorú neskôr
sám zákonodarca označil za rozpornú s ústavou) boli vydané nálezy Ústavného súdu SR sp.zn.

IV.ÚS 1/2002 a I. ÚS 139/2002, čo je pri korektnom a úplnom odkazovaní na ne v podmienkach
súčasnej ( podstatne zmenenej) procesnej právnej úpravy nevyhnutné spomenúť. Nehovoriac o tom,
že nový procesný kódex na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku ako už bolo uvedené zaviedol
úplne novú koncepciu konania, keď úplne opustil princíp materiálnej pravdy a zaviedol striktne princíp
kontradiktórnosti sporového konania a prejednací princíp -zásady formálnej pravdy a jasne zvýšil

nároky na kvalitu samotnej žaloby. Zákonom číslo 353/03 Z.z. bola zákonná úprava odstraňovania
vád podania v Občianskom súdnom poriadku počnúc dňom 1.9.2003 zmenená tak, že ak účastník
podanie neopravil alebo nedoplnil a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd
odmietal podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Proti uzneseniu
o odmietnutí podania vzhľadom na zmenu § 202 ods.3 písm. l) O.s.p. už bolo odvolanie prípustné.

Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu táto zmena vyvolaná bola tým, že dovtedy platná právna
úprava, na základe ktorej nebolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým zastavil konanie ak
sa napriek výzve podanie neopravilo alebo nedoplnilo, bola v rozpore s ústavou. V praxi dochádzalo k
situáciám, keď sudca zastavil konanie aj z dôvodov, ktoré nemali oporu v zákone. Posudzovanie otázky
či účastník reagoval na doplnenie svojho podania podľa požiadaviek súdu v celom rozsahu môže byť

poznačené subjektívnym názorom príslušného sudcu. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol, aby
v prípade, ak súd prvého stupňa považuje doplnenie návrhu za nedostatočné, rozhodol odvolací súd,
ktorý uznesenie o odmietnutí potvrdí alebo zruší, ak doplnenie bude považovať za úplné. K ďalšej zmene
zákonnej úpravy došlo na základe zákona č.428/2004 Z.z., a to zavedením možnosti, aby v prípade akbolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením ktorým bol podávateľ
vyzvaný na odstránenie jeho vád najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o
odmietnutípodania,oodvolaníprotitomutouzneseniumoholrozhodnúťsúd,ktorýhovydal.Odúčinnosti

uvedeného zákona teda podávateľ podania má v podstate až 3 možnosti na správne, riadne, zákonu
zodpovedajúce uvedenie všetkých náležitostí podania, čo platí aj v súčasnosti, keďže Civilný sporový
poriadok v § 129 prevzal túto úpravu.

21. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k novému Civilnému sporovému poriadku „Jedným

z hlavných cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon
urobiť neskôr ( tzv. procesná preklúzia)“. Pokiaľ ide o zákonné náležitosti žaloby, nemožno prehliadnuť,
že zatiaľ čo úprava v § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzala, že zo žaloby muselo byť

zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha", nová právna úprava už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako
povinnú náležitosť žaloby. Civilný sporový poriadok teda v porovnaní s predošlým procesným predpisom
zásadným zvýraznením kontradiktórnosti konania a zásady formálnej pravdy ( viď napr. článok 8
a 9 základných princípov), výslovným zakotvením princípu koncentrácie konania, zákazom pre súd
vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, či výslovnou úpravou, že opísanie rozhodujúcich skutočností

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( § 132 ods.2 ), ako aj výslovným normatívnym
zakotvením, že aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je
zmenou žaloby ( § 140 ods.2 ) jasne zvýšil nároky na „kvalitu žaloby“ a jej náležitého odôvodnenia
v tom zmysle, že je nutné trvať na tom, aby už žaloba obsahovala dostatočné opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby petit žaloby logicky z nich vyplýval, neodporoval im, bol s nimi v súlade, aby žalovaný už

pri doručení mu žaloby od začiatku jasne, určito a zrozumiteľne vedel čo a prečo sa od neho žiada, aby
sa mohol riadne brániť voči uplatnenému nároku, keďže v zásade má na to k dispozícii len 2 písomné
vyjadrenia ( vyjadrenie k žalobe a duplika, viď § 167 CSP ) a následne by súd vec mal rozhodnúť na
jedinom pojednávaní ( § 179 ods.1 CSP).

22. V zásade teda platí, že všetky zákonom vyžadované náležitosti podania má toto obsahovať už
v čase jeho doručenia na súd (vychádzajúc z § 2 zákona č.1/1993 Z.z. o zbierke zákonov Slovenskej
republiky a tam obsiahnutej nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov, teda že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka). Ak tomu tak nie je a podanie má vady ktoré

bránia jeho prejednaniu, súd postupom podľa 129 ods.1 a 2 CSP vyzýva na opravu a doplnenie podania
s povinnosťou riadne uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo
opraviť s poučením o možnosti podanie odmietnuť ( druhá možnosť uviesť správne náležitosti podania).
Ak sa tak nestane a pre nemožnosť pokračovať v konaní je podanie odmietnuté, jeho podávateľ má
stále možnosť ( v poradí tretiu) vady podania v súlade s výzvou súdu opraviť alebo doplniť najneskôr

do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, pričom v takom prípade
súd, ktorý vydal uznesenie o odmietnutí podania o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí podania môže
rozhodnúť sám, zrušiť uznesenie a pokračovať v konaní.

23. Nemožno tiež opomenúť, že zatiaľ čo žalobca v prípade odmietnutia jeho podania má možnosť

podať opäť riadnu novú žalobu, žalovaný, ktorý by sa mal brániť voči neúplnej a nezrozumiteľnej žalobe
možnosť ďalšieho konania nemá.

24. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. II.ÚS 258/05 uviedol, že súčasťou ustálenej judikatúry ústavného
súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh prísne, aby mohlo byť

riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (IV. ÚS 1/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
V inom svojom rozhodnutí ( viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 372/2018
z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie vád podania zo strany
súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu
a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná strane konania

smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.

25. Všetko vyššie uvedené možno teda zhrnúť tak, že postup súdu pri odstraňovaní vád podania musí
byť taký, aby mu umožnil vyhnúť sa obidvom extrémom a excesom. Teda na jednej strane prepiatemuformalizmu a tým odopretiu práva na súdnu ochranu vo vzťahu k žalobcovi a na druhej strane porušeniu
práva na súdnu ochranu žalovaného tým, že mu doručí nezrozumiteľnú, nejasnú žalobu, voči ktorej sa
mu ukladá brániť hoci z nej nebude vôbec vedieť čo a prečo sa od neho chce. Súd musí rešpektovať

ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a s tým spojenú povinnosť súdu postupovať bez
narušenia procesnej rovnováhy medzi stranami sporu. Súd nesmie opomenúť, že strany sporu majú
v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci ( spory s ochranou slabšej
strany, čo nie je tento prípad) vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu ( čl.6 základných princípov CSP).

26. Nie všetky nedostatky podania sú nedostatkami, ktoré bránia v konaní pokračovať. Nedostatkom,
ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v konaní je však aj podľa rokmi ustálenej súdnej praxe vždy vada
podania pre ktorú nie je zrejmé, čoho sa podávateľ domáha ( podporne napr. Občanský soudní řád,
komentář, I. díl, JUDr. Handl, JUDr, Rubeš, Praha 1985, strana 253). Predmet sporu je vymedzený

pomocou dvoch znakov, a to 1/ pomocou požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených
žalobným petitom a 2./ pomocou skutkového základu a na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu
musia byť splnené obidva znaky. Nestačí teda ak podanie obsahuje len petit, ktorý síce sám osebe bude
perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu absentovať opísanie rozhodujúcich
skutočností, tak isto ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti, ak k nim chýba petit, ktorý by z nich

logicky vyplýval.

27. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem
iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „tak ako súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o

podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať
ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu,
t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote
ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich
splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy

sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti
podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto
nedostatkydoplnilaleboopravilspoučením,ževprípadeneodstráneniatýchtonedostatkov,kvôliktorým
nebudemôcťpokračovaťvkonaníopodaní,ktorébypodľasvojhoobsahumohlobyťnávrhomnazačatie
konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením

iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby
súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré
navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ
vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť
petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú

nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe
výzvy konajúceho súdu“.

28. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci podanie žalobcu ani po
jeho doplnení neumožňuje určenie, čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vlastne

vydať, úplne zjavne tu chýba zo strany žalobcu jednoznačné vymedzenie požadovaného nároku, teda
individualizácia, nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre unesenie
bremena tvrdenia, ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Chýba tak absolútne základná
náležitosť podania na to, aby sa žalovaný k takému podaniu a nároku mohol vôbec relevantne vyjadriť
s poukazom na jeho procesné práva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom

konaní. Problém nie je v tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok,
dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť titul na základe ktorého ho uplatňuje. Bezpodmienečne však
musí v žalobe uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd ( a následne aj žalovaný po
doručení mu žaloby) budú vedieť, z akého titulu a aký nárok sa vlastne uplatňuje, čo tu žalobca neurobil.

29. „Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému a tak konštruovať
spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom
návrhu vymedzený predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie arozhodnutie žaloby. Z podaní žalobcu súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo
byť predmetom tohto konania ( uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/177/2018).

30. Súd dôsledne skúmal, či nie je možné pokračovať v konaní o podaní, alebo aspoň o časti podania
žalobcu, pričom dospel k záveru, že to možné nie je. Tu bez akýchkoľvek pochybností podanie žalobcu
ani po jeho doplnení nie je zrozumiteľné a určité, nie je z neho zrejmé, čoho sa ním žalobca domáha,
aké rozhodnutie má súd vydať, o podaní žalobcu preto nemožno konať a pokračovať. Preto súd nemal
inú možnosť než podanie žalobcu odmietnuť. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, aké právne

účinky má vyvolať jeho podanie, ani ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie
po výzve súdu je dôvodom na odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť
porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie,
ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.

31. Podanie žalobcu je napriek uzneseniu súdu podľa § 129 CSP a následnému vyjadreniu žalobcu,

nezrozumiteľné, nie je zrejmé, čoho sa ním žalobca domáha, pritom ide o nedostatok, bez odstránenia
ktorého nemožno v konaní pokračovať. Uvedené neumožňuje súdu ani len realizovať prvotné úkony, ako
sú vyrubenie súdneho poplatku za žalobu a úkony v zmysle § 167 ods.2 CSP, nakoľko možnosť zaujať
relevantné stanovisko k žalobe vyžaduje predovšetkým vedomosť, čo sa ňou vlastne žiada. Vzhľadom
k tomu, že žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby toto malo zákonom požadované

náležitosti a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, v súlade s ust.§ 129 ods.3 CSP súd podanie
žalobcu odmietol.

32. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými
náležitosťami.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú
úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta podanie. Keďže však v tomto
prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná,
rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Pre odmietnutie podania žalobcovi

náhradu trov konania priznať nemožno a nakoľko žalovanému doposiaľ žiadne preukázateľné trovy
konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 129 ods.4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.