Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817203413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
AK Bratislava, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovanej: Z. P., G.. XX.XX.XXXX, K. Z.
XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1199,97 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 189,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne od 16.02.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1199,97 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1199,97 eur od 16.02.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
bola dňa 30.10.2006 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A.. ( ďalej
len „ Zmluva“) s tým, že žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %.
Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 497,91

eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 16,60 eur. Dlžný zostatok je
celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Poslednýkalendárnydeňvmesiacijekartovýúčetzaťaženýúrokmivypočítanýmištandardnouúrokovou
sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne v jeho prospech pripísaný úrok
v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Žalobca vystavil

ku dňu 05.02.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2017 obsahujúci
súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
sa vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1199,97 eur. Žalovaná si
nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy
s konečným stavom ku dňu 31.01.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.02.2017. Žalobcovi tak vznikol
nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom
znení vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. do dňa nasledujúceho

po dni splatnosti, t.j. od 16.02.2017 do zaplatenia.

2. Podaním zo dňa 02.10.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 189,51
eur ( poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd zaviazalžalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1010,46 eur, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 1010,46 eur od 16.02.2017 do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalobca k žalobe doložil žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel, Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Z. Ú. K., Q..A.. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a výpis z Pôžičkovej karty Triangel.

4. Žalobca v podaní zo dňa 02.10.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaná dňa

26.10.2006 vyplnila žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel. V zmysle Obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej
karty Triangel zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty Z., Q..A.. Zo strany banky bola žiadosť schválená dňa 30.10.2006. Kreditná karta je forma
revolvingového úveru, t.j. automaticky obnoveného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Z
kreditných a debetných transakcií žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním

žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 497,91 eur so zmluvným úrokom vo výške
22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške 16,60 eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový
rámec od 11.11.2006 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného
v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť

Consumer Finance Holding listom zo dňa 03.04.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného
zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení
povinných splátok v stanovenej výške. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový
vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky
používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu

v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť RPMN, pretože sa
úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre
výpočet RPMN, pričom odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa
27.01.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010. V ďalšom uviedol, že v nimi predloženej dokumentácii sa nachádza
aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a jeho prílohy č. 2 o

výške ročnej úrokovej sadzby 22,80%, ako aj výške schváleného úverového rámca 497,91 eur a výške
štandardnej mesačnej splátky 16,60 eur. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov.
Úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaná začala čerpať úverový rámec
od 11.11.2006 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovanej v časti
debetných transakcií. Čo sa týka sumy 1199,97 eur tak táto predstavuje debetný stav na kartovom

účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane
kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci
je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi,
prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná
suma 1199,97 eur pozostáva z istiny 483,20 eur, poplatkov 74,95 eur, štandardného úroku 527,26

eur a sankčného úroku 114,56 eur. Pokiaľ ide o sankčnú úrokovú sadzbu uviedol, že ide o úrokovú
sadzbu, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná úroková sadzba je úroková
sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky a je oznámená v lehotách v
súlade so zmluvou a platnými právnymi predpismi. Obsahom predmetného vyjadrenia bol aj rozpis
debetných a kreditných transakcií, z ktorých vyplýva, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 1530,31 eur a

uhradila sumu 2010,50 eur. S predmetným vyjadrením doručil tunajšiemu súdu aj Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Z. Ú. K., Q..A.. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
Cenník Z., Q..A.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

5. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 01.08.2017 č.k. 7Csp/95/2017-39 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu: Z. Ú. K., Q..A.., M. G. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

6. Pôvodný veriteľ Z., Q.. A.. prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding a žalovaná
uzatvorili dňa 30.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., Q..A.. tak ako to
vyplýva so žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel, pričom žalovanej bol schválený úverový rámec
15 000 Sk pri výške mesačnej splátky 500 Sk.7. Podľa preambuly Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Z.N. Ú. K., Q..A.. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ( ďalej len

„obchodné podmienky“), tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom uvedeným v zmluve.

8. V zmysle čl. II bod 1 Obchodných podmienok, zmluva sa uzatvára na základe žiadosti klienta. Žiadosť
klient doručuje správcovi vo forme bankou predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje klientovi správca.

9. Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty Z., Q..A.. vydávanej v spolupráci so správcom ( čl. II bod 2 Obchodných
podmienok).

10. Vydanie karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a

mesačnej splátky ( čl. II bod 4 prvá veta Obchodných podmienok).

11. Podľa čl. V bod 33 Obchodných podmienok, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca
ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo kartu zablokovať. Ak klient napriek výzve nezaplatí
povinnú splátku a prípadne ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo b) vyhlásiť cely

dlžný zostatok za okamžite splatný.

12. Podľa čl. XIII. bod 74 Obchodných podmienok, zmluva a všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce a s
ňou súvisiace sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva medzi klientom a bankou
uzatváraná podľa týchto Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, na ktorú sa vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov.

13. Z výpisu z Pôžičkovej karty Triangel na meno žalovanej súd zistil, že žalovaná výberom z bankomatu,

ako aj platbou predmetnou kartou vyčerpala celkovo sumu 1530,31 eur, pričom celkovo uhradila sumu
2011,76 eur. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu boli účtované žalovanej
aj rôzne poplatky a úroky.

14. Listom s názvom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.04.2014 spoločnosť

Slovenské kreditné karty, a.s. oznámila žalovanej, že jej dlh z kreditnej karty Triangel sa stal splatným
v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka predstavuje 609,05 eur, pričom istina z dôvodu denného
úročenia zákonným úrokom narastá.

15. V zmysle Cenníka Z., Q..A.. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance

Holding, výška štandardenej úrokovej sadzby pre Pôžičkové karty Triangel je 22,80 %. p.a.

16. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

17. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je

žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

18. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 189,51 eur ( poplatky a sankčný úrok)

s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

23. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

24. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v
čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže

byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

25. Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať
spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov ( § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľských
úveroch ).

26. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.28. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

29. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

31. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

33. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

34. Z ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

36.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

37. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá 30.10.2006 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004
Z. z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

39. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

42. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

43. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

44. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

45. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania tak ako to uviedol aj právny zástupca

žalobcu vo svojom podaní, zaplatenie sumy 1010,46 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1010,46 eur od 16.02.2017 do zaplatenia.46. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 30.10.2006 ( dátum
kedy bola žiadosť podpísaná pôvodným žalobcom) zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty, predmetomktorejbolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej v rámci úverového

rámca, pričom v predmetnej zmluve bol dojednaný schválený úverový rámec a povinná mesačná
splátka. Žalovaná finančné prostriedky čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Ku dňu 03.04.2014
došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru. Jednotlivými výbermi žalovaná odčerpala finančné
prostriedky vo výške 1530,31 eur a v prospech pôvodného veriteľa žalovaná celkovo uhradila sumu
2010,50 eur.

47. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z.z.

48. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 500 Sk
( 16,60 eur) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v

ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo.

49. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

50. Rovnako v zmluve nie je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). RPMN sa dá
určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v

priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť
situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné
vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké
nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.

51. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver ( t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší

úver s čo najnižšou RPMN. Neuvedenie RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch má za dôsledok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

52. Okrem toho zmluva neobsahuje ani údaj o výške poplatkov a úrokov. Výška úrokovej sadzby je
uvedená iba v Cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu nie je takéto určenie úrokovej sadzby

dojednaním v súlade s uvedeným zákonom priamo v zmluve.

53. Z výpisu debetných a kreditných transakcií predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaná vyčerpala
celkovo sumu 1530,31 eur a uhradila sumu 2010,50 eur a teda na istine úveru už nie je povinná uhradiťžiadne finančné prostriedky. Súd preto uplatnený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu v
celom rozsahu zamietol.

54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci

56.Vzmysle§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

58. Keďže súd konanie v časti v ktorej žalobca zobral žalobu späť zastavil, žalobca z procesného
hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, žalovanej

tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom

súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaná si náhradu trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy
nevyplynuli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovaná nemá právo na
náhradu trov konania.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.