Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1499899934
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1499899934.9

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: U. J., C. Q.
X.X.XXXX, D. S. S., S.Y. Č.. XXXX/XX, zastúpená Grand Oak Legal, s.r.o., IČO: 51 673 541, Bratislava,
Konventná č. 6, za ktorú koná JUDr. Marek Šmid, proti žalovaným: X/ W. N., C. Q. XX.X.XXXX, S. J.
Č.. XX/E, S., X/ Y.. X. Š., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. X. Č.. XXXX/X N., S., X/ B.. T. K., C. Q. X.X.XXXX,

S. V. O. Č.. XX, H. - B., X/ Y.. B. I., C. Q.X. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., X/ Q. I., C. Q. X.X.XXXX, S.
J. Č.. XX/E, S., X/ M. O., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. M. Č.. XX, S., X/ V. O., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. J.
Č.. XXE, S., X/ X. Q., C. Q.X. XX.XX.XXXX, S. T. Č.. X, S., X/ Y.. B. Q., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/
E, S., XX/ B.. T. Q., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., XX/ B. D., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. Š. Č.. XX,
S., XX/ W. D., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. J. Č.. XXE, S., XX/ Y.. Ľ. I., C. Q. XX.XX.XXXX, S. O. Č.. XXX/
XX, C. Q., XX/ W. M., C. Q. XX.X.XXXX, S. S.Í. Č.. XX, S., XX/ I. U., C. Q. XX.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/

E, S., XX/ Q. Y., C. Q. X.X.XXXX, S. N. Č.. XXXX/XX, S., XX/ B. N., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E,
S., XX/ H. N., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., XX/ Y.. A. Č., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S.,
XX/ Y.. Y. Č., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., XX/ Q. I., C. Q. X.X.XXXX, D. M. J. Č.. XXE, S.,
XX/ I. M., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., XX/ Y.. T. B., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S.Y.,
XX/ W. S., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/E, S., XX/ T. U., C. Q. XX.X.XXXX, S. N. Č.. XX/XX, I., XX/
W. N., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ T. T., C. Q. XX.XX.XXXX, S. Č.. XXX, O. XX/ M. Š., C.

Q. XX.X.XXXX, S. U. Č.. XXXX/XX, S., XX/ Y.. Q. I., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ N. U.,
C. Q. X.X.XXXX, S. N. O. Č.. XXX, N. O., XX/ Y.. X.. B. I., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/
Q. N., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ Y.. W. W., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ I.
N., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ B. B., C. Q.X. XX.XX.XXXX, S. U. Č.. XX, S., XX/ I. B., C.
Q. XX.XX.XXXX, S. Š. I. Č.. XX, S., XX/ B.. W. I., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ Y.. S. Š.,
C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ B.. A. Š., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ M. B.,

C. Q. X.X.XXXX, D. M. J. Č.. XXF, S., XX/ H. J., C. Q. XX.XX.XXXX, S. D. Č.. XXXX/XX, S., XX/ Y.. B.
A. J.., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. S. Č.. X, S., XX/ Y.. A. A., C. Q. X.X.XXXX, S. S. Č.. X, S., XX/ S. B., C.
Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ T. B., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ Y.. Y. Š., C. Q.X.
XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ Y.. X. Š., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/F, S., XX/ K. I. U. B., C. Q.Ň.
XX.X.XXXX, S. X.. S. Č.. XXXX/XX, Č. S., Č. U. XX/ K. C., C. Q. XX.X.XXXX, S. M. U. Č.. XXX/X, S.,
XX/ W. C., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, S., XX/ Y.. T. M., C. Q. XX.X.XXXX, S. I. Č.. XX, S. XX/ X.

W., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. C. Č.. XX, S., XX/ B. A., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/C, S., XX/ B.. W. B.,
C. Q. XX.X.XXXX, D. M. T. Č.. XXXX/XX, S., XX/ Y.. Q. O., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, S., XX/ B.
O., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, S., XX/ X. Š., C. Q. X.XX.XXXX, S. M. H. Č.. XX, S., XX/ Y.. Y.
Š., C. Q.X. X.X.XXXX, S. M. H. Č.. XX, S., XX/ Y.. B. O., C. Q. XX.X.XXXX, S. I. Č.. XXX, XXX XX, I.,
XX/ I. Š., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. O. Č.. XX/XX, M. S., XX/ B. Š., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, S.,
XX/ Y.. M. A., C. Q. X.X.XXXX, S. Š. Č.. XX, S., XX/ B.. M. V., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, XXX

XX, S., XX/ Y.. B. Š., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/G, S., XX/ Y.. T. N., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č..
XX/G, S., XX/ B.. M. X., C. Q.X. XX.XX.XXXX, S. D. Č.. X, S., XX/ U.. U. X., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č..
XX/G, S., XX/ Y.. K. B., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. J. Č.. XX, S., XX/ Y.. M. B., C. Q. XX.X.XXXX, D. M.
N. Č.. XX, S., XX/ Q. I., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. O. Č.. XXX/XX, S. XX/ H. B., C. Q. XX.X.XXXX, D. M.
D. Č.. X, S., 72/ P.A. EnergoConsulting s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. č. 14, Bratislava, IČO: 45
876 118, XX/ Y.. S. S., C. Q. XX.XX.XXXX, D. M. M. I. Č.. XX, S., XX M. A., C. Q. X.X.XXXX, D. M. Š.

Č.. XX, S., XX/ U.. Y. B., C. Q. XX.XX.XXXX, S. T. Č.. XX, XXX XX, S., XX/ Y.. M. L., C. Q. XX.X.XXXX,
D. M. J. Č.. XX, S., XX/ X. L., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. J. Č.. XX, S., XX/ W.. T. C., C. Q. X.X.XXXX, D.Ý.
M. N. Č.. X, S., XX/ Y.. W. U. H., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. M. I., Č.. XXXX/XX, S., XX/ B.. V. H., C. Q.X.
XX.X.XXXX, D. M. M. I. Č.. XX, S., XX/ Y.. B. M., C. Q. XX.XX.XXXX, D. M. J. Č.. XX/D, S., XX/ R. B.,C. Q. X.X.XXXX, D.Ý. M. N. Č.. XX, S., XX/ K. B., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. N. Č.. XX, S., XX/ Y.. W. I.,
C. Q.X. XX.XX.XXXX, D. M. J. Č.. XX, S., XX/ Y.. W. I., C. Q. XX.XX.XXXX, D. M. J. Č.. XX, S., XX/ M..
O. D., C. Q.X. XX.X.XXXX, D. M. J. Č.. XX/D, S., XX/ A. A., C. Q. X.X.XXXX, D. M. D. Č.. XX, S., XX/ B.

M., C. Q. XX.X.XXXX, S. B. L. Č.. XX, XX/ W. M., C. Q. XX.X.XXXX, S. M. I. Č.. X, S., XX/ B. Š., C. Q.
XX.XX.XXXX, S. D.É. Č.. XXXX/XX, S., XX/ B. Š., C. Q. X.X.XXXX, S. D. Č.. XXXX/XX, S., XX/ Q.. Y..
M. S., C. Q. XX.X.XXXX, S. T.Á. Č.. XXX, XX/ B.. A. S., C. Q. XX.X.XXXX, S. T. Č.. XXX, XX/ W.C. M.,
C. Q. XX.X.XXXX, D. M. D. Č.. XXXX/XX, S., XX/ Y.. Q. M., C. Q.X. XX.XX.XXXX, D. M. D. Č.. XXXX/
XX, S., XX/ Ľ. O., C. Q. XX.X.XXXX, S. Ľ. H. Č.. XX, S., XX/ M. S., C. Q.X. X.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/B,

S., XX/ Ľ. W., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/B, S., XX/ O. V., C. Q.X. X.X.XXXX, S. J. Č.. XXC, S., XXX/
B. O., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX, S., XXX/ B. O., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX, S. XXX/ B.. X.
B., M.., C. Q. XX.XX.XXXX, D. M. J. Č.. XXD, S., XXX/ B. M., C. Q. XX.X.XXXX, D.Ý. M. Š. Č.. XX, S.,
XXX/ X. S., C. Q. X.X.XXXX, S. D. Č.. X, S., XXX/ Y.. X. M., C. Q.X. X.X.XXXX, S. O. Č.. XXX, O., XXX/
Y.. S. M., C. Q. XX.XX.XXXX, S. R. Č.. X, S., XXX/ Q.. B.. A. I., C. Q.X. X.X.XXXX, S. M. A. Č.. XX, S.,
XXX/ U.. W. I.-W., C. Q. XX.X.XXXX, S. D. Č.. X, S., XXX/ Q.. Ľ. I.-W., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. D. Č.. X,

S., XXX/ M. S., C. Q. XX.XX.XXXX, S. R. Č.. XX, S., XXX/ H. U., C.. XX.X.XXXX, S. M. I. Č.. X, S., XXX/
Y. N., C. Q. XX. X.XXXX, S. M. Č.. XX, D., XXX/ Y.. Ľ. D., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/A, S., XXX/
Y.. I. D., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX/A, S., XXX/ Y.. B. Ď., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. M. Č.. XX, S. S.,
XXX/ B. A., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. J. Č.. XXA, S., XXX/ B.. Q. N., M.., C. Q. X.X.XXXX, S. O. Č.. X, S.,
XXX/ N. Q., C. Q. XX.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/A, S., XXX/ Q. M., C. Q. XX.X.XXXX, S. L. Č.. XX, XXX/

B. T., C. Q. XX.X.XXXX, S. K.. B.. Š. Č.. X, M., XXX/ O. I., C. Q.X. X.X.XXXX, S. J. Č.. XXXX/XX, S.,
XXX/ D. Š., C. Q. XX.XX.XXXX, S. N. Č.. XXXX, V., XXX/ A. V., C. Q. XX.X.XXXX, D.Ý. M. J. Č.. XXB,
S., XXX/ S.. U. D., C. Q. XX.X.XXXX, S. D. Č.. XXXX/XX, S. XXX/ Y.. W. A., C. Q. X.X.XXXX, D. M. J.
Č.. XXC, S., XXX/ U.. D. R., C. Q. X.X.XXXX, D. M. J. Č.. XXC, S., XXX/ U. V., C. Q. XX.XX.XXXX, S.
J. Č.. XXXX/XXC, S., XXX/ W. V., C. Q. XX.X.XXXX, S. D. Č.. X, S., XXX/ Y.. B. B., C. Q.X. XX.X.XXXX,

S. B.. U.. Š. Č.. XX, O. D., XXX/ Š. A., C. Q. XX.X.XXXX, S. D. Č.. XXXX/XX, S., XXX/ B. A., C. Q.X.
XX.XX.XXXX, S. D. Č.. XXXX/XX, S., XXX/ Y.. Š. N., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. S. Č.. X, S., XXX/ V. N.,
C. Q. X.XX.XXXX, D. M. S. Č.. X, S., XXX/ Y.. B. R., M.., C. Q. XX.X.XXXX, S. T. Č.. XX, S., XXX/ B.
S., C. Q. XX.XX.XXXX, S.L. J. Č.. XX/D, S., XXX/ B. W., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. Ž. Č.. XXXX/X, S.,
XXX/ X. W., C. Q.X. XX.X.XXXX, D. M. Ž. Č.. XXXX/X, S., XXX/ U. B., C. Q. XX.X.XXXX, S. D. Č.. XX,

S., XXX/ A. B., C. Q.X. X.X.XXXX, S. D. Č.. XX, S., XXX/ U.. B. B., C. Q. XX.X.XXXX, S. N. Č.. XX, S.,
XXX/ B.. V. B., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. N. Č.. XX, S., XXX/ Ľ. T., C. Q. XX.X.XXXX, S. O. Č.. XX, D.,
XXX/ B.. Y. T., C. Q.X. XX.X.XXXX, D. M. A. Č.. X, B., XXX/ U. Ž., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX, S.,
XXX/ Y.. M. J., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX, S., XXX/ Y.. K. J., C. Q. XX.X.XXXX, S. J. Č.. XX, S.,
XXX/ Q. Q., C. Q. X.X.XXXX, S. Š.É. Č.. XX, S., XXX/ Y.. Q. O., C. Q. X.X.XXXX, S. J. Č.. XX/C, S.,

XXX/ B.. B. O., C. Q.X. X.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/C, S., XXX/ B., O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, O. O., J. Č..
XXA, S., XXX/ Y.. X. N., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. C. Č.. XX, S., XXX/ X. N., C. Q. X.X.XXXX, S. C. Č..
XX, S., XXX/ Y.. S. N., C. Q.X. XX.XX.XXXX, S. C. Č.. X, S., XXX/ Y.. Y. B., C. Q. XX.X.XXXX, S. O. Ú.
Č.. XX, S., XXX/ W. B., C. Q.X. XX.X.XXXX, S. O. Ú. Č.. XX, S., XXX/ K. Q., C. XX.XX.XXXX, S. J. Č..
XXXX/XXB, S., XXX/ A. I., C. Q.X. XX.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/XX, XXXX, O., P., XXX/ Q. I. U. V., C. Q.

XX.X.XXXX, S. C. Č.. X/XX, XXXX, O., P., XXX/ K. B., C. Q. XX.X.XXXX, D. M. A. Č.. XX, B., 160/ hakari,
s. r. o., IČO: 52 497 844, so sídlom Cabanova č. 13/A, Bratislava, XXX/ K. Q., C. Q.X. XX.X.XXXX, S.
J. Č.. XX/B, S., XXX/ Y. S., C. Q. X.XX.XXXX, S. N. Č.. X, S. , XXX/ B.. S. V., C. Q.X. XX.X.XXXX, S.
T. Č.. XXX/X, S., XXX/ W.. Q. A., C. Q. XX.XX.XXXX, S. J. Č.. XX/C, S., 165/ NVK, s.r.o., IČO: 35 704
101, so sídlom Cabanova č. 13/D, Bratislava XXX/ D. I., C. Q. X.X.XXXX, S. N. Č.. XXXX/XX, S., XXX/

Y.. U. N., C. Q. XX.X.XXXX, S. M.Í. Č.. XX, S., žalovaní v 1.-10., 13.-21., 23.- 27., 29.-40, 42., 44.-56.,
58.-72., 75., 79., 87., 103.-107., 109., 110., 112.-114., 117.-129., 131.-137., 139.,143.-146., 149., 150.,
152.-156., 158., 161., 165. rade, zastúpení ADVOKAT-S, spol. s r.o., Bratislava, Konventná č. 9, IČO:
35 948 540, za ktorú koná Mgr. Michal Šaling, žalovaní 76. a 77. rade zastúpení: JUDr. Martin Parajka,
Bratislava, Hany Ponickej č. 4762/2A, žalovaní 11.-12., 22.,28.,43.,57.,73.-74., 78.,80-86.,88.-102,

108.,111.,115.-116.,130.,138.,140.-142.,147.-148.,157.,159-160.,162.-164., 166., 167. rade, zastúpení:
Y.. M. O., S., J. Č.. XX/E, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. júla 2023, č. k. 4 C 111/1999-2121, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. júla 2023, č. k. 4

C 111/1999-2121, p o t v r d z u j e .II. Žalovaným v 1. až 167. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. júla 2023, č. k. 4 C 111/1999-2121, rozhodol o trovách
konania v prejednávanej veci tak, že žalovaným v 1. až 167. rade spoločne a nerozdielne priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 77 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,

že v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25. septembra 2020, č. k. 4 C 111/1999-1947, tak,
že zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.), žalovaným v 1. až 175. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.) a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť trovy konania za vypracovanie znaleckého posudku na účet Okresného súdu Bratislava IV, o

výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č. k. 15 Co 26/2021-2108, zo dňa 25.1.2023, rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil vo výroku I. a vo výrokoch II., III. a IV. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolací súd zrušil a v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že v uvedenom

výroku absentuje miera, akou sa žalovaní (v postavení nerozlučných spoločníkov) podieľajú na nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Úlohou súdu prvej inštancie preto bolo v ďalšom konaní
odstrániť uvedený nedostatok v určení miery, akou sa žalovaní podieľajú na nároku na náhradu trov
konania. Ako súvisiaci výrok s výrokom II. odvolací súd zrušil aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd zrušil aj výrok IV. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

trovy konania za vypracovanie znaleckého posudku na účet Okresného súdu Bratislava IV, keďže súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil, preto ani nebolo
možné zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní vo výroku IV. rozsudku riadil. Súd prvej inštancie v
odôvodnení konštatoval, že odvolací súd mu nevytýkal rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania,
o ktorom súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., keď neúspešnej strane sporu (žalobkyni) uložil

povinnosť nahradiť úspešnej strane (žalovaným) trovy konania a nevytýkal ani rozsah priznanej náhrady
trov konania (100 %). Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie nerešpektoval
postavenie žalovaných v spore ako nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p. [spoluvlastníci ideálnych
podielov; z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne
(§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka)]. Rešpektujúc právny názoru odvolacieho súdu

súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. za použitia § 77 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. až 167. rade
spoločne a nerozdielne priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O povinnosti zaplatiť trovy konania za vypracovanie
znaleckého posudku, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. napadnutého

rozhodnutia nebolo potrebné rozhodovať, nakoľko všetky tieto výdavky boli kryté preddavkami. Tieto
výdavky sú tak trovami konania, o ktorých výške rozhodne spolu s ďalšími trovami vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že

rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprvejinštancie
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Podľa
žalobkyne záver o trovách konania je neudržateľný, nespravodlivý, pre žalobkyňu je vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci likvidačný, pričom takáto aplikácia zákonných ustanovení a ich následný
výkon by bol zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie neprimerane

nespravodlivo aplikuje § 77 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., pričom nijako nezohľadnil povinnosť
aplikovať moderačné právo súdu vyplývajúce z § 257 C.s.p. S poukazom na § 257 C.s.p odvolateľka
konštatovala, že použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R

34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžadujekumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257
C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek

a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12),

ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu Českej
republiky, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky, I. ÚS 2862/07).
Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na

odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4 Cdo 256/2021, zo dňa 26.1.2023). Žalobkyňa legitímne iniciovala predmetné súdne konanie
návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 14.9.1999, pričom sa domáhala, aby súd vyslovil
neplatnosť časti kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX uzatvorenej

dňa 7.4.1998 medzi pôvodne žalovaným v 1. rade Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a
žalovaným v 2. rade spoločnosťou OTYK - Stavebné podnikanie, spol. s r.o., IČO: 00 604 712 (ďalej
ako „pôvodne žalovaný 2“), ktorý v priebehu súdneho konania zanikol bez právneho
nástupcu. Žalobkyňa pred podaním tohto návrhu disponovala správnym rozhodnutím - ktoré jednak
zakladalo práva žalobkyni a zároveň sa prezumovala jeho správnosť - rozhodnutím Okresného úradu

Bratislava, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. j. 544/98-10/J01/
(1697/92), vydaným dňa 3.9.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.1998 (ďalej ako „reštitučné
rozhodnutie“), ktorým bolo žalobkyni priznané vlastnícke právo k pozemku, parcele registra „C“ KN,
parcelné č. XXXX/XX, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Q., podľa Geometrického plánu č. XX-
XX/XX zo dňa 10.8.1998, vyhotoveného GEOMEP-om, zememeračskou kanceláriou Bratislava (ďalej

ako „Nehnuteľnosť“). Bývalý Okresný úrad Bratislava, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva teda reštitučným rozhodnutím „odškodnil“ žalobkyňu a uznal jej reštitučný nárok, ktorý
jej vznikol v dôsledku závažnej majetkovej krivdy spáchanej na jej rodinných príslušníkoch v dôsledku
prechodu nehnuteľnosti do vlastníctva štátu v roku 1972 bez právneho dôvodu (ďalej ako „neoprávnený
zásah štátnej moci“). Uvedenú nehnuteľnosť vlastnila rodina žalobkyne od roku 1934, pričom žalobkyňa

svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti vyvodzuje z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto v
Bratislave č. D463/72, zo dňa 14.4.1972, ktoré na ňu prešlo v rámci dedičstva po otcovi žalobkyne -
W. Q., zomrelom dňa X.X.XXXX. Až následne z dôvodu pochybného
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne žalovaným v 2. rade na tretie
osoby najskôr Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 4 C 111/199-379 pripustil, aby do konania

vstúpili ďalšie desiatky účastníkov a následnými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava IV, vydanými
v nadväznosti na ďalšie prevody vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti aj ich nástupcovia (v
súčasnosti žalovaní 1. až 167.). Žalovaní 1. až 167., ako aj žalobkyňa boli v dôsledku uvedeného nútení
pokračovať v súdnom konaní až dodnes, pričom nemožno žalobkyni pričítať zásadnú okolnosť - počet
žalovaných, ktorý sa od momentu podania žaloby (vtedy boli dvaja žalovaní) zvýšil na 167. Žalobkyňa aj

napriek tomu, že je osoba vyššieho veku s významným obmedzením mobility a schopností, iba legitímne
uplatňovala na súde svoje právo, ktoré jej vyplýva zo zákona, ako aj z právoplatného reštitučného
rozhodnutia pôvodne iba voči dvom žalovaným. Žalobkyňa sa po neoprávnenom zásahu štátnej moci z
roku 1972, ktorého následky trvali až do vydania reštitučného rozhodnutia, bránila proti zásahu zo strany
pôvodného žalovaného - Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na súde. Aj napriek týmto

okolnostiam v zmysle prvostupňového rozhodnutia (viď bod 53.) pochybila pri označovaní účastníkov
iba vo vzťahu k dvadsiatim štyrom účastníkom z ich celkového počtu stošesťdesiatsedem, pričom úplne
opomenula uviesť iba devätnásť účastníkov, štyroch účastníkov uviedla nesprávne a jedného účastníka
uviedla duplicitne. Z uvedeného teda vyplýva zanedbateľný pomer chybne označených účastníkovsúdneho konania, ktorý percentuálne predstavuje iba 14,371%. Je nutné dodať, že počet účastníkov
konania sa počas takmer 24 rokov trvajúceho konania menil, pričom sme presvedčení, že vo svetle
takmer 24 rokov trvajúceho sporu k pozemkom, ktorých vlastníctvo bolo postihnuté neoprávneným

zásahom štátnej moci, dostatočným „trestom“ za neuvedenie v žalobe devätnástich účastníkov, štyroch
účastníkov nesprávne a jedného duplicitne pre žalobkyňu je to, že krajský súd v rozhodnutí o odvolaní
zamietol odvolanie voči I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Uvedené má v zmysle prvostupňového
rozhodnutia,rozhodnutiaoodvolaní,akoajvzmysleuzneseniaprežalobkyňufatálnenásledkyvpodobe
predpokladanej likvidačnej výšky trov súdneho konania, a to len pre formálne pochybenie, ktorého sa

okrem iného pri vypracúvaní písomného prvostupňového rozhodnutia vo viacerých prípadoch dopustil
aj samotný Okresný súd Bratislava IV (viď bod 15. rozhodnutia o odvolaní). Odvolateľka zdôraznila,
že iba v dôsledku tohto formálneho pochybenia sa Okresný súd Bratislava IV ani odvolací súd vôbec
nezaoberali meritom veci. Zároveň sa Okresný súd Bratislava IV ani odvolací súd, ani Mestský súd
Bratislava IV nijako nevysporiadal s aplikáciou moderačného práva vo vzťahu k priznaniu nároku na
náhradu trov konania, aby sa naplnil základný účel a zmysel každého súdneho rozhodnutia, ktoré má

predstavovať spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi sporovými stranami. Odvolateľka poukázala na
to, že o náhrade trov súdneho konania Okresný súd Bratislava IV prvýkrát rozhodol už rozsudkom č.
k. 4 C 111/1999-794, zo dňa 7.3.2012 (ďalej ako „Rozsudok zo dňa 7.3.2012“),
ktorým aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci na základe dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa vtedy účinného § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (dnes § 257

C.s.p. pozn. aut.), žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava IV v uvedenom
rozhodnutívyužitiesvojhomoderačnéhoprávapodľavtedyúčinného§150ods.1Občianskehosúdneho
poriadku (dnes § 257 C.s.p. pozn. aut.) odôvodnil tak, že účastníci konania, ktorí boli v súdnom konaní
neúspešní, a proti ktorým by inak vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nezavinili právny
stav a ktorí rovnako nedali svojim správaním príčinu na podanie návrhu na začatie súdneho konania, ale

jednotlivé svoje podiely bytového domu (postaveného na nehnuteľnosti) nadobudli v dobrej viere, bez
akéhokoľvek záujmu zúčastniť sa v súdnom konaní. Podľa odvolateľky (i) existencia neoprávneného
zásahu štátnej moci do jej práv v kombinácii s (ii) reštitučným rozhodnutím a (iii) ďalšími
nejasnými rozhodnutiami štátnych orgánov Slovenskej republiky, (príkladmo rozhodnutie Pozemkového
úradu Bratislava mesto zo dňa 25.4.1996 č. 1679/92-Pu/Bc-2, rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave

298/98 z 24.7.1998, rozhodnutie Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky č. 4723/2004 z 11.4.2005), pričom tieto obsahovali aj mnohé ďalšie
chyby, ktoré konštatovali samotné štátne orgány (napr. „Vzhľadom na to, že katastrálny zákon a správny
poriadok porušili nielen bývalý Okresný úrad Bratislava IV, katastrálny odbor, ale aj Katastrálny úrad v
Bratislave, Úrad správne rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie Katastrálneho úradu v

Bratislave č. Katastra - XX-XXX-X/XX-LK zo dňa 25.9.2003 a zrušil rozhodnutie katastrálneho odboru
Okresného úradu Bratislava IV. Úrad v odôvodnené svojho rozhodnutia však nedopatrením uviedol, že
Okresný úrad Bratislava IV, katastrálny odbor porušil § 49 správneho poriadku.. V skutočnosti Okresný
úrad Bratislava IV, katastrálny odbor a Katastrálny úrad v Bratislave porušili § 46
správneho poriadku. Predsedníčka Úradu je názoru, že Okresný úrad Bratislava IV, katastrálny odbor

porušil aj § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, hoci sa to v napádanom rozhodnutí Úradu neuvádza“) (iv)
viacnásobnými zmenami v označovaní dotknutých pozemkov a dispozícii s nimi prostredníctvom
geometrických plánov, sú všetko okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a žalobkyňa bola de facto
nútená týmito okolnosťami podať žalobu, keďže právny stav bol nie z dôvodov na jej strane nejasný. Do
toho následne opäť z dôvodov nie na strane žalobkyne došlo k rozšíreniu pasívne vecne legitimovaných

osôb, ktorých neúplné označenie malo za následok, že odvolací súd v rozhodnutí
o odvolaní zamietol odvolanie voči I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Odvolateľka poukázala na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 293/2018, zo dňa 7.10.2018, podľa ktorého
„Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere verejnosti v spravodlivé súdne konanie a v súdny systém

ako taký. Ak účastník pri podaní žaloby a označení žalovaného subjektu konal s dôverou v skoršie
právoplatné súdne rozhodnutie a postupoval plne v súlade s tam uvedeným
právnym názorom týkajúcim sa toho, kto je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, bolo
povinnosťou krajského súdu prijať taký výklad príslušných zákonných ustanovení, ktorý by zachoval
právo na súdnu ochranu sťažovateľa. Zodpovednosť za nejasne nastavené pravidlá týkajúce sa konania

štátu nie je v okolnostiach posudzovaného prípadu možné prenášať na sťažovateľa, ale mal by ich niesť
v prvom rade štát. Tým, že všeobecné súdy k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zaujali
protirečiaci si právny názor a v oboch prípadoch žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
zamietli, vytvorili situáciu, ktorú nie je možné nazvať inak než absurdnou.“ Odvolateľka namietala, že anizprvostupňovéhorozhodnutia,anizrozhodnutiaoodvolaní,arovnakoanizuznesenianijakonevyplýva,
ako sa konajúce súdy vysporiadali s aplikáciou § 257 C.s.p. v kontexte osobitostí prejednávanej veci.
Zároveň je z uvedených rozhodnutí zrejmé, že neúspech žalobkyne bol zapríčinený výlučne formálnym

pochybením spočívajúcim v nesprávnom označení veľkého počtu žalovaných žalobkyňou. Uvedené
rozhodnutia preto nespĺňajú základnú požiadavku na naplnenie princípu právnej istoty v zmysle čl. 2
C.s.p., ktorý je imanentnou súčasťou ústavou garantovaného práva žalobkyne na spravodlivý súdny
proces. Navyše, nepochybne v tomto súdnom konaní existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane. Z judikatúry vyplýva, že za dôvody hodné

osobitného zreteľa sú považované okolnosti, ktoré žalobcov viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania. Napríklad v prípade, keď sa jednalo o
špecifickú otázku určenia neplatnosti hlasovania v bytovom dome medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, výnimočnosť prejednávanej veci spočívala jednak v okolnostiach danej veci (spor vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ako aj v okolnostiach, že žalobcovia boli starší ľudia,
dôchodcovia a vzniknuté trovy konania by mohli zásadným spôsobom zasiahnuť do ich sociálnej a

majetkovej sféry. A naopak, žalovanému nepriznaním náhrady trov konania nebola spôsobená žiadna
ujma v jeho majetkovej sfére. Ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia
v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému
inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré C.s.p. neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára

priestornavoľnúúvahusúdu.Priskúmaní,čiexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,trebaprihliadnuť
na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch
stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy
sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi
pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového

konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 440/2018, zo dňa 19.12.2018).
Odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným v 1. až 167.
rade nepriznal nárok na náhradu trov konania alebo, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je

dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Žalobkyňa odvolaním napadla uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu
trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
postupovať podľa § 257 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov

konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala skutočnosť, že dôvodom zamietnutia jej
žaloby boli pochybenia v označení žalovaných, pričom zo skutkových okolností v prejednávanej veci
je zrejmé, že stav keď do konania boli nútení vstúpiť žalovaní 1. až 167. (i) nezavinila žalobkyňa, (ii)
nevznikol v dôsledku konania žalobkyne, ale vznikol konaním pôvodne
žalovaného 2. a následnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, (iii) žalobkyňa nemala žiadny záujem na

účasti žalovaných 1. až 167. v súdnom konaní, (iv) žalobkyňa iba uplatňovala na súde jej legitímne
právo vyplývajúce z reštitučného rozhodnutia, pričom stav predchádzajúcich správnych konaní a ich
výsledky boli neisté, navzájom si odporujúce, rozporné a chybné, a keďže (v) voči vlastníckemu právu
žalobkyne bol v minulosti aplikovaný neoprávnený zásah štátnej moci a neskôr
bolo vydané reštitučné rozhodnutie, pričom počas desiatok rokov došlo k zmenám na predmetných

nehnuteľnostiach,(vi)časťnehnuteľností,ktoréboližalobkyniodňatévdôsledkuneoprávnenéhozásahu
jej ani neboli (a nemohli byť) reštitučným rozhodnutím vrátené, keďže už boli zastavané, (vii) súdne
konanie trvalo neúmerne dlho - takmer 24 rokov, pričom bol vydaný aj rozsudok zo dňa 7.3.2012,
ktorým bolo priznané vlastnícke právo žalobkyne k sporným pozemkom (a
zároveň žalovaní neboli zaviazaní na úhradu trov súdneho konania), (viii) strata sporu pre žalobkyňu

bola zapríčinená výlučne formálnym pochybením žalobkyne bez akéhokoľvek posúdenia merita veci,
(ix) jediným príjmom žalobkyne je starobný dôchodok, (x) žalobkyňa je osoba vyššieho veku so značným
obmedzením mobility a schopností vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, (xi)
predpokladaná suma náhrady trov konania by bola pre žalobkyňu nepochybne likvidačná, a zásadnýmspôsobom by zasiahla do jej sociálnej a majetkovej sféry, (xii) ustanovenie povinnosti žalobkyni nahradiť
žalovaným trovy konania by bolo v rozpore so skôr prijatým názorom Okresného súdu Bratislava IV
v rozsudku zo dňa 7.3.2012, ktorý bol aplikovaný na žalovaných.

6. Podstata ustanovenia § 257 C.s.p. spočíva v tom, že len výnimočne nemusí súd strane, ktorá
má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov
konania, túto náhradu trov konania priznať. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257
C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.7.2018, č. k. I. ÚS 153/2018-28, „V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu
napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010,
či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať
za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 292/07, či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu
(pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú
danéúčelomprávnejúpravynáhradytrovkonania,ktorájejnepriznanieúspešnémuúčastníkovipripúšťa

len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania
(§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba
vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup
podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.
Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich

časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana
ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania.“

7.1. Podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanom prípade neboli naplnené výnimočné okolnosti a
ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p.

7.2. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s možnosťou uplatnenia § 257 C.s.p. v prejednávanom prípade
dôvodila tým, že jej žaloba bola zamietnutá z dôvodu pochybení v označení žalovaných, odvolací súd
poukazuje na to, že určenie okruhu žalovaných je vo výlučnej kompetencii žalobcu (dominus litis),
tento nesie aj dôkazné bremeno preukázania ich pasívnej legitimácie. So zodpovednosťou žalobcu
za určenie okruhu žalovaných je spojená aj jeho povinnosť znášať prípadné negatívne dôsledky v

podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobcom označeného
žalovaného, žalovaných, ako aj povinnosť znášať trovy konania vzniknuté žalovanej strane, ktoré
musela vynaložiť na bránenie svojich práv. Okolnosti ustálenia okruhu žalovaných a ich pasívnej vecnej
legitimácie tak, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno považovať za dôvod pre postup súdu podľa
§ 257 C.s.p.

7.3. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila, že nezavinila stav, keď do konania boli nútení vstúpiť žalovaní 1. až 167.,
tento stav pôvodne zavinil pôvodne žalovaný 2. a následní spoluvlastníci nehnuteľnosti, odvolací súd
uvádza, že uvedený stav nemožno pričítať ani na ťarchu žalovaných, ktorí nadobudli do vlastníctva byty,
spolu s podielom na pozemku, ktorý je predmetom sporu a ktorí rovnako uvedený stav nezavinili.
7.4. Žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že v konaní na súde „iba“ uplatňovala svoje legitímne právo,

vyplývajúce z reštitučného rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskejrepubliky. Realizáciu uvedeného ústavného práva však nemožno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p.
7.5. Ďalšie žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ňou tvrdený neoprávnený zásah štátnej moci, nevydanie

reštitučným rozhodnutím vrátených nehnuteľností, dĺžka trvania súdneho konania, starobný dôchodok,
vek žalobkyne, predpokladaná suma náhrady trov konania, nemožno považovať za okolnosti hodné
osobitného zreteľa, odôvodňujúce uplatnenie ustanovenia § 257 C.s.p. Odvolací súd uvádza, že keďže
zásady uplatnenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sú totožné ako pri
použití § 150 O.s.p., je použiteľná aj judikatúra, týkajúca sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2009,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, podľa ktorého „K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto
konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej
situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho
vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj

účastníkov v konaní.“ V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobkyňa
v celom konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla, v otázke náhrady trov konania, postupovať
podľa § 257 C.s.p. Uvedenú požiadavku vzniesla až v odvolacom konaní, pričom v jeho priebehu len
tvrdila skutočnosti týkajúce sa jej sociálnej situácie, tieto však žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ
žalobkyňa poukazovala na okolnosti, ktoré ju viedli k súdnemu uplatneniu nároku odvolací súd uvádza,

že uvedené skutočnosti neboli a ani nemohli byť predmetom prieskumu súdu prvej inštancie a rovnako
odvolacieho súdu, a to práve z dôvodu pochybení na strane žalobkyne v otázke ustálenia okruhu
žalovaných. Tieto okolnosti tak nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti a
uplatnením § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
7.6. Pokiaľ žalobkyňa považovala výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie za rozporný s dobrými mravmi,

odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní nešpecifikovala, v čom podľa nej uvedený rozpor s
dobrými mravmi spočíva, preto odvolací súd nemal ani možnosť s uvedenou námietkou žalobkyne sa
vysporiadať. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Prihliadol pri tom na skutočnosť (po zrušení rozhodnutia súdu prvej

inštancie vo výroku o trovách konania odvolacím súdom), že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci spornej
nehnuteľnosti a v súdnom konaní majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p., preto
im nárok voči žalobkyni priznal spoločne a nerozdielne. V súlade s ustanovením § 363 ods. 3 C.s.p.
súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, a to prvého (sp. zn. 14 Co 232/2012) a
druhého (sp. zn. 15 Co 26/2021).

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s §
387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil.

9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania, žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, patril by im preto nárok na náhradu
trov konania, keďže si však v tomto odvolacom konaní žiadne trovy neuplatnili, v odvolacom konaní boli

pasívni a vychádzajúc zo spisu, im žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že im nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).