Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207258
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1710207258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu JUDr. Oliver Korec so sídlom
kancelárie Kominárska 2,4 831 04 Bratislava, správca úpadcu Medika SK, a.s., Vajnorská 6, 900 28
Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 839 881, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Správa
štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844
363, o náhradu škody vo výške 1.891.110,61 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/184/2010-667 zo dňa 21. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/184/2010-667 zo dňa 21.6.2018

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na plnú
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzájomnou žalobou zo dňa 28.11.2007 sa
žalobca /MEDIKA SK a.s./ domáhal od žalovaného /Slovenská republika, mene ktorej koná Správa
štátnych hmotných rezerv/ zaplatenia sumy 56.971.598,33 Sk /v prepočte na menu Euro 1.891.110,61
EUR/ s 12% úrokom z omeškania od 29.4.2006 do zaplatenia, titulom náhrady škody. Pôvodné
konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C 190/2007, kde sa žalobca /v tomto
konaní žalovaný/ domáhal voči žalovanému /v tomto konaní žalobcu Medika SK a.s./ zaplatenia
sumy 29.5054,09 EUR titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar. Vzájomná žaloba o zaplatenie

1.891.110,61 EUR s prísl., ktorá je predmetom konania bola vylúčená na samostatné konanie
uznesením Okresného súdu Pezinok uznesením č.k. 4C 160/2008-186 zo dňa 17.8.2009.

3. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu
- 222 č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa § 261 ods. 2 a § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníkaazákonaNRSRč.82/1994Z.z.oštátnychhmotnýchrezerváchvzneníneskoršíchpredpisov,
bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie bolo dané

najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 sa ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá, stal jediným
subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv,
pretože ako jediný mal v tom čase uzatvorenú aj zmluvu o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych
hmotných rezerv č. 300/OŠHR/2003, v ktorých nehnuteľnostiach boli celé mobilizačné rezervy štátuaj uskladnené. Okrem toho bol určený rozhodnutím MZ SR č. OKM-595/2003 zo dňa 21.8.2003 ako
subjekt hospodárskej mobilizácie. Na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222, uzavretej
na dobu neurčitú sa stal subjektom, povinným vytvárať a hospodáriť s týmito zásobami, čím sa rozumela

ich tvorba, obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana a kontrola
tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu, strate, alebo odcudzeniu a k tomu bol povinný vytvárať
nevyhnutné podmienky a prijímať potrebné opatrenia. Tým získal exkluzívne a výsadné postavenie s
poukazom na § 6 ods. 3 a § 6a ods. 4 zákona č. 82/1993 o štátnych hmotných rezervách a podľa čl.
V. ods. 3 tejto zmluvy a bol jediným subjektom, ktorý mohol obstarávať zásoby mobilizačných rezerv

podľaProjektutvorbyalebodoplneniamobilizačnýchrezerv,spracovávanéhovpravidelnýchintervaloch,
alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv v prípade mimoriadnej udalosti, ako
tomu bolo v prípade hrozby pandémie vtáčej chrípky. Vyváženosť zmluvy bola reprezentovaná jednak
ziskovou časťou, v prípade nákupu v procese vytvárania mobilizačných rezerv /tvorba, obmena,
zámena/, pri ktorých si mohol uplatňovať v súlade s Opatrením MZ SR č. 0745-12/2005-SL zo dňa
18.10.2005 maximálne 13% obchodnú maržu a stratovou časťou, predstavujúcou výdavky a náklady,

spojené so samotným skladovaním, presunom, ochranou a kontrolou mobilizačných rezerv, mimo
položiek, refundovaných z rozpočtu podľa zákona č. 82/1994 Z.z.. Žalobca / v tomto konaní žalovaný
poznámka odvolacieho súdu/v príkrom rozpore v uvedenou exkluzivitou prostredníctvom tretích osôb /
BB MEDIKA s.r.o., Banská Bystrica/ obstarával mobilizačné rezervy, následne umiestňované do skladov
v jeho správe a zároveň počas účinnosti označenej zmluvy počas hrozby pandémie vtáčej chrípky

prostredníctvom tretích osôb /BB MEDIKA s.r.o., PHOENIX Zdravotnícke zariadenie, a.s., DINA-HITEX
SK, spol. s r. o., Technia spol. s r.o./ obstarával určené mobilizačné rezervy /rúška, respirátory, lieky
a iné zdravotnícke pomôcky/ a pod vplyvom jeho opakovaných námietok začal zásoby obstarávať
sám priamym nákupom, čím porušil aj § 3 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch
a zdravotníckych pomôckach. Označeným konaním mu vznikla škoda dosahujúca minimálne sumu

56.971.598,33 Sk, ako vyplýva z písomného vyčíslenia škody v prílohe vzájomnej žaloby. Mobilizačné
rezervy boli naviac tretími osobami obstarávané s obchodnou maržou výrazne prekračujúcou stanovenú
Opatrením MZ SR 13% hranicu, za nevýhodné ceny, čo logicky jednoznačne spôsobilo potom jeho
neschopnosť pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny
konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv. Takto bol do budúcna nútený pri ich obmene ich

predávaťzavýraznenižšieceny,akoboliobstaranétýmitoinýmiosobamiatedabolpritýchtoobchodoch
stratový. V konaní uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou zo stratovej činnosti ochraňovateľa,
pričom vznikla aj druhotnou platobnou neschopnosťou žalobcu, kedy pri obmene zásob formou ich
predaja konkrétnym zdravotníckym zaradeniam tieto platili žalobcovi oneskorene alebo neplatili vôbec.
Predžalobnou výzvou zo dňa 15.10.2007 žalovaného vyzval, aby bezodkladne pristúpil k náhrade škody

vo výške cca 65.144.190 Sk /predbežne vyčíslená škoda s DPH/, resp. k vysporiadaniu zmluvných
nárokov. V ďalšej časti vzájomnej žaloby žalobca uvádzal skutočnosti, pre ktoré považuje zmluvu o
ochraňovaní zásob Programu 222 za nikdy platne neukončenú, opísal postup žalovaného, ktorým
presunul kompletné zásoby mobilizačných rezerv na druhého ochraňovateľa rozhodnutím č. 58/2007-
OMRaPZ zo dňa 18.5.2007 dňom 1.7.2007 na základe súhlasného stanoviska MZ SR č. 14603-2/2007-

OKM zo dňa 26.4.2007. Týmto postupom a obstaraním mobilizačných rezerv prostredníctvom iných
spoločností závažne porušil zmluvu a žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 56.971.598,33Sk, ktorá
predstavuje ušlý zisk, reprezentujúci jeho maržu z hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv.

4. Žalovaný žalobcom uplatnenú pohľadávku odmietol čo do dôvodov a výšky a žiadal vzájomnú

žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že druhotná platobná neschopnosť žalobcu a ním
nevhodne zvolené platobné podmienky a cenová stratégia voči tretím subjektom nezbavujú žalobcu
plniť si jeho povinnosti voči žalovanému. Ušlý zisk z týchto obchodov nemá žiadnu príčinnú súvislosť
so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný žalobcovi, ako ochraňovateľovi zásob
Programu 222 v zmysle zmluvy č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003 preplácal jeho oprávnené nároky,

spojené so skladovaním a ochraňovaním zásob mobilizačných rezerv v zmysle čl. XIII. zmluvy v plnej
výške. Rozhodnutím č. 300/2004-OR o vyčlenení /predaji/ časti zásob mobilizačných rezerv zo dňa
17.12.2004 bol žalobca, ako ochraňovateľ, poverený predajom vyčlenených zásob mobilizačných rezerv
v zmysle platných predpisov /zákona o štátnych hmotných rezervách, zákona o správe majetku štátu a
zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach/, za čo niesol plnú zodpovednosť. Kúpna cena uvedená

v rozhodnutí bola cena minimálna, za ktorú mohol byť materiál predaný. Zvýšenie kúpnej ceny bolo
možné bez ďalšieho rozhodnutia. Predaj za zníženú cenu sa mohol uskutočniť len na základe nového
rozhodnutia. Zásoby kupoval žalobca od žalovaného za kúpnu cenu /ktorá bola zároveň evidenčnou
cenou/ podľa toho, či našiel odberateľa, ktorý zaplatil kúpnu cenu s obchodnou maržou. Výšku maržeu žalobcu nekontroloval, nakoľko to nebolo v jeho kompetencii. Ak žalobcovi vznikla strata v dôsledku
predaja materiálu za nižšiu cenu, ako ho kúpil, je to vecou samotného žalobcu. Počas platnosti
rozhodnutia o vyčlenení /predaji/ zásob mobilizačných rezerv žalobca nikdy nepožiadal o zníženie

kúpnej ceny. Ohľadom tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti zdravotníckych zariadení žalovaný
argumentoval, že žalobca bol istý čas likvidátorom Medika š.p. v likvidácii a o tomto bol dostatočne
informovaný a mal zvoliť takú obchodnú stratégiu, aby sa do druhotnej platobnej neschopnosti nedostal.
Nie je pravdou, že jednostranne a účelovo zmenil zmluvný vzťah so žalobcom. Zmluva o ochraňovaní
zásob mobilizačných rezerv bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 263/1999 o verejnom obstarávaní,

v zmysle ktorého mohol žalobcu ako ochraňovateľa poveriť obstaraním zásob mobilizačných rezerv v
zastúpení, nakoľko tento postup zákon umožňoval. Zákon platil ešte 3 mesiace od uzavretia zmluvy.
S účinnosťou od 1.1.2004 vošiel do platnosti zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o
zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý
neumožňoval, aby pri obstarávaní zastupovala obstarávateľa /ktorým bol zo zákona on - žalovaný/
iná právnická osoba, tiež zákon o DPH č. 222/2004, ktorým bol zrušený § 50, preto musel pristúpiť

k zmene v oblasti tvorby a doplnenia zásob mobilizačných rezerv a sám vykonávať obstarávanie
uzatváranímkúpnychzmlúvsinýmisubjektmi.UrýchlenéobstaranieTamiflucps,akokupujúci,realizoval
ako dodávku štátu, podľa uznesenia vlády SR č. 857 zo dňa 26.10.2005 a pracovnej porady MZ SR zo
dňa 11.1.2006. Žalobcom uplatnenú sumu ušlého zisku, reprezentujúcu maržu z hodnoty nakúpených
mobilizačných rezerv nie je možné považovať za škodu a žalobcom predložené „vyčíslenie“ škody nie

je dokumentom, preukazujúcim vznik škody.

5. V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia Obchodného
zákonníka, a to § 261 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 a ods. 8, § 269 ods. 1 a ods. 2, § 373, § 374 ods.
1, § 378. Ďalej na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych

hmotných rezervách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o ochraňovaní medzi stranami sporu,
konkrétne § 2 písm. f/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 4a ods. 3, § 6a ods. 1, § 6a ods. 2, § 6a ods. 3, § 6a
ods. 4, § 9a ods.1, ods. 2. Poukázal aj na definíciu obstarávateľa podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č.
263/1999 Zb. o verejnom obstarávaní účinnom do 31.12.2003 a v totožnom znení aj podľa § 3 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní účinnom od 01.01.2004.

6. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť. Poukázal na to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie
ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazyjevecoustránsporu.Zdôrazniltiež,žepredpokladompreúspešnéuplatnenienárokunanáhradu

škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním
alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Žalobca uplatnený
nárok na náhradu škody vo vzájomnej žalobe vymedzil skutkovým tvrdením, že žalovaný, s ktorým
mal ako jediný subjekt hospodárskej mobilizácie a držiteľ osobitného povolenia na distribúciu liekov a
zdravotníckeho materiálu uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní zásob č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003

podľa zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách (ďalej aj „osobitný predpis“), podľa
ktorej zmluvy a zákona bol jediným ochraňovateľom mobilizačných rezerv na Slovensku v rozhodnom
období, mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku (13%-nej obchodnej marže z objemu nákupných
cien liekov a zdravotníckeho materiálu podľa konkrétnych kúpnych zmlúv) tým, že obstaral mobilizačné
rezervy (lieky a zdravotnícky materiál) v označenom časovom období (23.11.2005 - 28.04.2006)

prostredníctvom tretích osôb, a nie žalobcu, ktorý mal zmluvou zabezpečené výhradné a exkluzívne
postavenie obstarávateľa mobilizačných rezerv v rámci hospodárenia s nimi v zmysle osobitného
predpisu a zmluvy o ochraňovaní.

7. Podstata procesnej obrany žalovaného spočívala v popretí tvrdenia o výhradnom a exkluzívnom

postavení žalobcu pri hospodárení s mobilizačnými rezervami a popretí vyčísleného ušlého zisku
s tým, že tento je len hypotetický, uvedením vlastného skutkového tvrdenia o existencii aj ďalších
subjektov (ochraňovateľov), popretí, že označené mobilizačné rezervy (predmet kúpnych zmlúv)
obstarala prostredníctvom tretích osôb; kúpne zmluvy uzavrel sám vo vlastnom mene ako kupujúci, a to
na základe úlohy, uloženej mu uznesením vlády SR z dôvodu hrozby chrípkovej pandémie. Ďalej poprel

tvrdenie žalobcu o možnosti uplatňovania ním označenej obchodnej marže 13%, a tiež že k prípadnému
uplatneniu obchodnej marže mohlo dôjsť iba pri predaji zásob mobilizačných rezerv v rámci ich obmeny,
nie pri ich nákupe.8. Z hľadiska splnenia prvého predpokladu vzniku nároku na náhradu škody (porušenie právnej
povinnosti), vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že príslušné
ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní (§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 263/199 Zb. o verejnom

obstarávaní účinného do 31.12.2003, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní
účinného od 1.1.2004) sa v časti definície obstarávateľa nemenilo. Za predpokladu, že obstaraním
mobilizačnýchrezervvzmyslevládnehouzneseniač.857zodňa26.10.2005bolpoverenýsámžalovaný
v súvislosti s potrebou vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania dane z pridanej hodnoty, súdu
v tomto konaní neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia ani prostriedky procesnej obrany, preto s

poukazom na ust. § 6a ods. 4 zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách ním
mal byť ochraňovateľ. Žalovaný tak porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie
potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Či ním mala byť práve osoba žalobcu, súd nemohol
jednoznačneustáliť,keďtvrdenieoexkluzivitežalobcuvtejtooblastižalovanývyvrátilpredloženímzmlúv
o ochraňovaní, uzavretých s ďalším subjektmi. Žiadna z týchto zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy
o ochraňovaní uzavretej so žalobcom, tak, ako boli súdu predložené, neobsahovala ani exkluzivitu,

alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovania. Súdu
tak nebolo zrejmé ani to, čo znamená „zásoby Programu 222“. Žalobcovu argumentáciu, že rozsah
ochraňovaných zásob mobilizačných rezerv pre toho-ktorého ochraňovateľa vyplýval z historických
súvislostí, s poukazom na monopolné postavenie Mediky štátneho podniku, alebo Imuna Pharmy š.p.
v minulosti na trhu s liekmi a zdravotníckym materiálom, nebolo možné akceptovať. Naviac, ani z

verejne dostupného obchodného registra nevyplýva, že by žalobca bol právnym nástupcom označeného
subjektu Medika š.p.

9. Z hľadiska splnenia ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu medzi stranami
sporu, pokiaľ sa žalobca domáhal vo vzájomnej žalobe náhrady škody vo forme ušlého zisku, súd prvej

inštancie uzavrel, že žalobcom vyčíslený ušlý zisk treba považovať len za hypotetický. Poukázal na
to, že žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza výpočtu tvrdenej 13%-nej obchodnej marže z objemu
kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, realizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek
preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu si a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšovať.
Naviac by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo (v tomto

prípade lieky a zdravotnícke pomôcky) nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o
nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, a nie o ich predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak
pri ich kúpe žiaden zisk vzniknúť nemohol, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral sám. Pokiaľ
žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania
týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a

uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom
určených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku,
tiež pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku
obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej
neschopnosti, v oboch prípadoch tu absentuje prinajmenšom akákoľvek priama a bezprostredná vecná

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Vzhľadom na
nepreukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na
strane žalovaného súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania v konaní úspešného
žalovaného rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), d), e), f), g), h) C.s.p. Žalobca od počiatku tvrdil, že v zmysle ust. § 6a ods. 4 zákona NR
SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách mobilizačné rezervy obstaráva jedine a výlučne
ochraňovateľ. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, že žalobca nepreukázal výhradné postavenie v rámci
predmetu zmluvy. V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy č. 300/OŠHR/2003 o ochraňovaní Programu -222:

„Obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi
medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice a Medikou SK, a.s.
Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK, a. s. Bratislava dňom účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť
za ochraňovanie týchto zásob." Z obsahu spisu a z ostatných zmlúv o ochraňovaní je zrejmé, že predmet
ochraňovania bol vymedzený v čl. I týchto zmlúv, pričom u jediného žalobcu nebola spracovaná príloha

k zmluve, ale ako doklad určujúci predmet zmluvy o ochraňovaní bola použitá listina a to Delimitačný
protokol medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice s Medikou SK, a.
s. Bratislava. Žalobca sa v konaní snažil vykonať dôkaz predložením delimitačného protokolu, nakoľko
z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že ním bol vymedzený predmet zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.Žalobca nemohol zabezpečiť delimitačný protokol od spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. nakoľko sa
jedná o súkromnú obchodnú spoločnosť, kde žalobca nemôže žiadať poskytnutie informácií v zmysle
infozákona a tiež ju nemôže žiadať vzhľadom na stupeň utajenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že čo

sa týka Zmlúv o ochraňovaní u všetkých 3 ochraňovateľov, predmet tej ktorej zmluvy bol vymedzený v
čl. 1. To znamená, každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu
a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. To, čo bolo včlenené
ako predmet zmlúv o ochraňovaní u toho-ktorého ochraňovateľa, vyplývalo predovšetkým z historických
súvislostí, na základe nich sa tvorili zmluvy o ochraňovaní.

11. Žalobca zdôraznil, že vo svojej podstate v oblasti ochraňovania mobilizačných rezerv bol akýmsi
nástupcomštátnehopodnikuMEDIKAakopôvodnéhomonopolnéhodistribútoraliekovazdravotníckych
pomôcok. Uvedené vyplýva z čl. I ods. 1 Zmluvy o ochraňovaní č. 300/OŠHR/2003, kde predmet
je určený odkazom na delimitačný protokol medzi MEDIKOU š.p. a žalobcom. Nie je relevantné,
či bol nástupcom z právneho hľadiska, ale či činnosť uvedeného podniku fakticky začal vykonávať.

Žalobca fakticky prevzal všetky doterajšie zásoby MEDIKY, š.p. ako predchádzajúceho ochraňovateľa.
Predmet zmluvy so spoločnosťou IMUNA PHARM, a.s. vyplýval taktiež z historických súvislostí. IMUNA
PHARM, a.s. prevzala v rámci ochraňovania mobilizačných rezerv činnosť IMUNY š.p., ktorá sa
vždy špecializovala iba na výrobu transfúznych roztokov a výrobu krvných derivátov. Z uvedeného
dôvodu predmetom ochraňovania tohto ochraňovateľa boli podľa prílohy č. 1 k zmluve, na ktorú

odkazuje čl. I ods. 1 Zmluvy iba transfúzne roztoky. Zdôraznil, že úplne odlišným subjektom od
žalobcu ako aj spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. je ochraňovateľ Ústredná vojenská nemocnica v
Ružomberku. Vzhľadom na úzku špecifikáciu, ktorá je predmetom Zmluvy č. 320/OMRaOZ/2000 a
fakt, že tento ochraňovateľ nikdy nedisponoval potrebným veľkodistribučným povolením vo vzťahu k
liekom a zdravotníckym pomôckam, je zrejmé, že predmetom ochraňovania boli len zásoby, ktoré bolo

potrebné v rámci mobilizačných rezerv skladovať a obmieňať v nemocničnej lekárni tejto vojenskej
nemocnice. Tento ochraňovateľ v žiadnom prípade nemohol obstarávať mobilizačné rezervy, ktoré sú
predmetom tejto žaloby. Nakoľko žalobca delimitačným protokolom nedisponoval, snažil sa preukázať
predmet zmluvy podpornými dôkazmi a to Delimitačným protokolom medzi žalobcom a spoločnosťou
IMUNA PHARM, a.s. Podporným dôkazom, čo bolo predmetom ochraňovania u žalobcu, je rozhodnutie

žalovaného č. 58/2007-OMRaPZ z 11.5.2007 o presune zásob mobilizačných rezerv k ochraňovateľovi
IMUNA PHARM, a.s., prílohou tohto rozhodnutia sú zásoby, ktoré na základe predmetnej zmluvy
žalobca ochraňoval a možno konštatovať, že príloha je v podstate totožná s pôvodnou prílohou zmluvy
o ochraňovaní, doplnená iba o lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predmetom žaloby a lieky a
zdravotnícke pomôcky, ktoré sa nakúpili v rámci jednej zrealizovanej obmeny v zmysle rozhodnutia č.

116/2006 OR z 19.06.2006 a rozhodnutia o vyčlenení časti zásob mobilizačných rezerv č. 305/2004-OR
v znení 1. a 2. zmeny. Súd v rozsudku nedal odpoveď na otázku, prečo nemal za preukázaný predmet
ochraňovania žalobcu na základe zmluvy, čo robí rozsudok nepreskúmateľným.

12. Pokiaľ mal súd za to, že z obsahu zmlúv nie je zrejmý predmet ochraňovania, úplne nezákonne a

nelogicky odmietol vykonanie kľúčového listinného dôkazu, ktorý by preukázal, že žalobca bol jediný v
rozhodnom čase z 3 subjektov- ochraňovateľov, ktorý ochraňoval lieky a zdravotnícke pomôcky. Podľa
žalobcu je nepochybné, že v rozhodnom čase, t. j. v čase obstarania mobilizačných rezerv, ktoré
sú predmetom žaloby neexistoval iný subjekt, ktorý by spĺňal všetky zákonné podmienky pre tvorbu
mobilizačných rezerv - liekov a zdravotníckych pomôcok, a to:

a) mal uzavretú zmluvu o ochraňovaní, t. j. bol ochraňovateľom,
b) mal uzavretú zmluvu ochraňovaní, ktorej predmetom boli lieky a zdravotnícke pomôcky,
c) mal potrebné povolenie na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok.

13. Žalobca uviedol, že jeho exkluzivita teda vyplývala zo súčasného naplnenia všetkých vyššie

uvedených skutočností predpokladaných zákonom a na základe zákona, uzatvorenej zmluvy, zo
skutočnosti, že v rozhodnom čase iba žalobca ako jediný spĺňal všetky tieto zákonné a zmluvné
podmienky a na základe podporných argumentov splnených v danom čase. Exkluzivita žalobcu teda
existovala až do doby, keď by odlišný, iný subjekt splnil všetky tieto zákonné predpoklady. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s exkluzivitou žalobcu. Súd neodpovedal, u koho alebo prostredníctvom koho

iného mohol žalovaný realizovať nákup liekov a zdravotníckych pomôcok, z ktorých nárok odvádza
žalobca, ak teda podľa súdu žalobca nemal výhradné postavenie. Pokiaľ mal súd za to, že nákup
mohol byť realizovaný aj iným zo spomínaných ochraňovateľov, bolo úlohou súdu vysporiadať sa s
tvrdením žalobcu, že tieto subjekty na to nespĺňali zmluvné zákonné podmienky. V nadväznosti nanesprávny záver súdu o výhradnom postavení žalobcu, súd prijal aj nesprávny právny záver o tom, že
zisk žalobcu uplatnený v tomto konaní je len hypotetický. Nemôže sa totiž jednať o hypotetický zisk tam,
kde žalobca jednoznačne preukázal realizáciu konkrétnych obchodov zo strany žalovaného priamo s

tretími subjektami odlišnými od žalobcu.

14. Žalobca poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie, že by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval
obchodnú maržu v prípade, ak niečo nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o nákupy
v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak nemohol žiaden

zisk vzniknúť, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral. V tejto súvislosti poukázal žalobca
na zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, ktorý presne špecifikuje, čo sa rozumie
tvorbou štátnych rezerv, čo sa rozumie hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami, ich obmenou,
zámenou, uvoľňovaním a ochraňovaním. Na základe tohto zákona žalovaný uzatvoril so žalobcom
predmetnú Zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222, ktorá spresňuje uvedené postupy hospodárenia
s rezervami a to konkrétne v článku V. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri obstarávaní zásob mal žalobca

ako ochraňovateľ najprv vo vlastnom mene a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi,
výrobcami jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a následne takto obstarávané zásoby rezerv
ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca ako ochraňovateľ aj pri obmene zásob obstaral spätný nákup nových zásob formou kúpnej
zmluvy, v ktorej vystupoval ako kupujúci, t. j. uzatváral kúpne zmluvy vo vlastnom mene a následne takto

obmenené zásoby rezerv kúpnou zmluvou previedol do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho, ktorý
mu zaplatil kúpnu cenu z obmenového účtu na základe faktúr vystavených žalobcom, kde si žalobca
taktiež uplatnil maržu - zisk v zmysle príslušného opatrenia pre reguláciu predaja liečiv a zdravotníckych
pomôcok. Následný predaj týchto zásob rezerv pred skončením doby ich skladovateľnosti v rámci ich
obmeny, zámeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a kúpy, ale v opačnom garde

ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca bol v postavení kupujúceho
a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované v Pláne obmien zásob
mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za ktorú sa odpredali
ochraňovateľovi ako kupujúcemu, ktorý následne zabezpečil ich predaj tretím osobám.

15. Žalobca zdôraznil, že je logické a zrejmé, že dôvodom uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bol
na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Nie je možné predpokladať, že akýkoľvek podnikateľ
by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Žalobca poukázal na to,
že aj keby žiaden obchod predtým realizovaný nebol, nezakladalo by to právo žalovaného obísť žalobcu
pri nákupe mobilizačných rezerv a to na základe jeho exkluzívneho postavenia ochraňovateľa. Žalobca

žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie, poprípade
ho zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predpoklady zodpovednosti za škodu,
spočívajúce v porušení povinnosti, vo vzniku škody ako aj v príčinnej súvislosti medzi porušením

povinnosti a vznikom škody, neboli v konaní preukázané. Poukázal na § 4a ods. 3 Zákona č. 82/1994
Z. z. o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého ustanovenia obstarávateľom môže byť Slovenská
republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti.
Pri obstarávaní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil
spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z.. Podľa uvedeného

ustanovenia, obstarávateľ použil priame rokovacie konanie bez zverejnenia, nakoľko obstarávaný tovar
využil na tvorbu štátnych hmotných rezerv. V rozhodnom období ustanovenie § 6a ods. 4 zákona č.
82/1994 Z. z., historicky zaradené do zákona zákonom 169/2001 s účinnosťou od 1.6.2001 znelo:
„Mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.“ Vzhľadom na to, že zákon č. 82/1994 Z. z. je v uvedenom
prípade zákonom špeciálnym, ale skorším, nemôže derogovať zákon č. 523/2003. Žalobca vo svojom

odvolaní poukazuje na prvú a zásadnú otázku svojho výhradného postavenia, s ktorou sa súd podľa jeho
názoru nesprávne vysporiadal. Žalovaný s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí, a to predovšetkým
s poukazom na neexistenciu exkluzivity „výhradného postavenia“. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na
pravde, čo niekoľkokrát bolo preukázané predložením iných zmlúv uzatvorených s inými ochraňovateľmi
ako aj absenciou tohto tvrdenia v Zmluve o ochraňovaní č. 300/OMRaPZ/2003 o ochraňovaní Programu

P 222. Za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu považuje aj argumentáciu o neexistencii
iného subjektu okrem žalobcu v rozhodnom čase, spĺňajúceho všetky zákonné podmienky pre tvorbu
mobilizačných rezerv, či tvrdenie, že rozhodnutie súdu je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené.
Žalobca svoje výhradné postavenie vyvodil zo skutočnosti, že dňa 21.8.2003 sa stal jediným subjektom,s ktorým mohla byť uzatvorená platná zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, pretože
v danom čase mal ako jediný uzatvorenú zmluvu č. 303/OŠHR/2003 o ochraňovaní nehnuteľného
majetku štátnych hmotných rezerv, v ktorých boli uskladnené celé mobilizačné rezervy štátu. V konaní

bolo preukázané, že mobilizačné rezervy sa vytvárali na základe požiadaviek ústredných orgánov
štátnej správy na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie a pozostávali z rôznych hnuteľných
a nehnuteľných vecí. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné, aby sa stal ochraňovateľom všetkých
mobilizačných rezerv jeden subjekt, s akýmsi exkluzívnym postavením. Žalobca bol iba jedným zo
subjektov hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, s ktorým žalovaný

uzatvoril zmluvu č. 303/OŠHR/2003 o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv, to
v žiadnom prípade nespôsobilo, že by žalobca získal postavenie jediného subjektu, s ktorým by mala
byť uzatvorená táto zmluva na základe Programu 222.

17. K problematike delimitačných protokolov žalovaný uviedol, že ide o odvolacie konanie, kedy už
žiadne nové dôkazné prostriedky nemôžu byť predložené. Zároveň ich predloženie bolo od začiatku

irelevantné, nakoľko delimitačné protokoly nie sú a nikdy neboli integrálnou súčasťou zmluvy, ani nie
sú jej prílohou, čo vyplýva aj zo samotného čl. I bod 2 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého vyplýva, že
údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod
Bratislava, závod Zvolen, závod Košice a Medikou SK, a.s.“. Podľa uvedeného predmetné delimitačné
protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní.

18. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov
bolo nevyhnutnou súčasťou zmlúv o ochraňovaní, uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť
príslušný ochraňovateľ vykonať obstarávanie. V súlade s čl. VI bod 3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu
alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe projektu tvorby

alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uvedenú skutočnosť nepopiera ani samotný žalobca.
Na základe uvedeného bolo v konaní ustálené a zhodne tvrdené stranami sporu, že podľa čl. V bod
3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť
iba na základe projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uviedol, že podľa
predmetného ustanovenia ochraňovateľ obstarával mobilizačné rezervy kúpnou zmluvou, v rámci

ktorej ako kupujúci mal z vlastných finančných prostriedkov zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za
obstarávané mobilizačné rezervy. Následne mu správca (žalovaný) refundoval kúpnu cenu, t. j. preplatil
kúpnu cenu len do výšky a za tovary, ktoré boli obstarané v súlade s čl. V bod 3 zmluvy. V súlade s
vyššie uvedeným sa žalovaný zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov, ktoré predstavujú skutočnú
kúpnucenutovaru,vhodnoteurčenejvkúpnejzmluvemedzižalobcomapredávajúcimbezakéhokoľvek

zisku pre žalobcu. Žalovaný neuzatváral so žalobcom ďalšiu kúpnu zmluvu, iba mu preplatil skutočne
vynaložené náklady na kúpu mobilizačných rezerv na základe faktúry. Žalobca nebol oprávnený žiadať
vyššiu sumu, než za akú kúpil mobilizačné rezervy. Je nepochybné, že v tomto procese nevzniká žiadny
priestor pre žalobcu na vytváranie akéhokoľvek zisku. Poukázal tiež na to, že v súlade s čl. VI. bod
3 zmluvy o ochraňovaní finančné prostriedky z predaja mobilizačných rezerv sa ukladajú v prospech

obmenového účtu žalovaného. Z uvedeného je nepochybné, že v rámci procesu obmeny sú príjmy
z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného, žalobca nebol nijako oprávnený
ponechať si pre seba 13%. V systéme zavedenom samotným zákonom nie je priestor na vytváranie
si akéhokoľvek zisku. Tiež nie je možné zamieňať pojmy tvorba a obmena, nakoľko každá má svoju
osobitnú definíciu. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v danom prípade ide o obchodnú zvyklosť v rámci

obmeny tvrdiac, že svoju obchodnú maržu si uplatňoval podľa príslušného opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR pri nákupe liekov, žalovaný zdôraznil, že v uvedenom prípade verejné obstarávanie
vykonával formou priameho rokovacieho konania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003
Z.z. a nejednalo sa o obstarávanie mobilizačných rezerv podľa zmluvy o ochraňovaní. Žalovaný má
za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná žiadna obchodná zvyklosť ako ani právny základ,

ktorý by ho oprávňoval uplatňovať voči žalovanému zisk v procese obstarávania mobilizačných rezerv.
Argumentácia žalobcu v súvislosti s tým, že nie je možné predpokladať, že by akýkoľvek podnikateľ
vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov, je podľa názoru žalovaného
absurdná. Sám na základe uvedenej vety uznáva, že znenie zmluvy bolo jasne a zrozumiteľne
formulované. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca si uplatnil ušlý

zisk ako hypotetický.

19. Žalovaný opätovne poukázal na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 07045-12/2005-SL
zo dňa 18.10.2005 a č. 07045/2003-OAP z 30.12.2003, na základe ktorého sa reguluje maximálnacena obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. Tvrdenie žalobcu o možnosti uplatniť si
13% obchodnú maržu podnikateľa pri obstarávaní štátnych hmotných rezerv nemá oporu v žiadnom
z právnych predpisov. Aj keby si žalobca chcel uplatniť maržu podľa vyššie spomínaných opatrení,

tovary, za ktoré si žalobca už vyčíslil ušlý zisk, nespadajú pod tovary uvedené vo vyššie spomínaných
opatreniach. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že zisk k predmetným tovarom nebol regulovaný
opatreniami Ministerstva zdravotníctva SR, teda žalobca si skutočne stanovil hypotetickú výšku ušlého
zisku. Rovnako Opatrenie, na ktoré sa žalobca odvoláva neobsahuje žiadnu zmienku o 13% obchodnej
marže, predmetné číslo v ňom absentuje. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného nikdy nepoprel.

Skutočnosť, že žalobca si uplatnil hypotetický ušlý zisk potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v rámci konania,
kde podľa neho žalovaný nakúpil mobilizačné rezervy za nevýhodné ceny a že on by bol schopný dodať
rovnaký tovar lacnejšie. Z kontextu jasne vyplýva, že ak by žalobca dokázal dodať tovar žalovanému
za nižšiu cenu, skutočná výška jeho ušlého zisku by bola oveľa nižšia, ako si v žalobe uplatňuje. Podľa
názoru žalovaného za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny
konkrétny preukázateľný základ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil.

20. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril žalobca. Zotrval na všetkých dôvodoch uvedených
v podanom odvolaní. Zdôraznil, že platí zásada, že neskorší všeobecný zákon neruší špeciálne
ustanovenia zákona skoršieho - skorší špeciálny zákon, čo potvrdzuje právnu argumentáciu, ktorú v

prejednávanej veci žalobca v tomto smere opakovane uvádzal na vyvrátenie vyššie uvedených tvrdení
žalovaného a to, že ak špeciálna norma, teda zákon č. 82/1994 Z.z. v ustanovení § 6a ods. 4 jasne
určovala, že mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ, na uvedenom nič nemení to, že všeobecná
právna úprava, teda zákon č. 523/2003 Z.z. priamo neuvádza ochraňovateľa ako subjekt obstarávania.
Práve skutočnosť, že špeciálna norma v ustanovení § 4a ods. 3 určuje, že proces tvorby a dopĺňania

štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov, teda podľa zákona č. 523/2003 Z.z.,
ustanovením § 6a ods. 4 de facto určila, že subjektom obstarávania logicky bol tiež aj ochraňovateľ.

21. Podľa žalobcu jeho exkluzivita vyplýva zo súčasného naplnenia všetkých skutočností
predpokladaných zákonom a na základe zákona uzatvorenej zmluvy a zo skutočnosti, že v rozhodnom

čase iba žalobca ako jediný spĺňa všetky tieto zákonné a zmluvné podmienky na základe podporných
argumentov splnených v danom čase. To znamená, že všetky zákonné a zmluvné predpoklady a
skutočnosť, že žalobca ako jediný spĺňa museli existovať naraz- súčasne. Exkluzivita žalobcu teda
existovala až do doby, keď by ďalší iný subjekt splnil všetky zákonné predpoklady.

22. Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že vzhľadom
na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov bolo teda nevyhnutnou súčasťou zmluvy
o ochraňovaní uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť príslušný ochraňovateľ vykonávať
obstarávanie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v prvej vete priznáva, že subjektom, ktorý mal vykonávať
obstarávanie bol ochraňovateľ a nie samotný žalovaný. Ďalej žalovaný kladie žalobcovi za vinu, že v

konaní nepredložil rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv k nárokom, ktoré si uplatňuje v tomto
konaní. Žalovaný rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, ktoré tvoria gro žalobného návrhu, teda
lieky a zdravotnícke pomôcky pre prípad pandémie chrípky nevydal a ani nemal vydať, nakoľko o
ich nákupe rozhodla vláda uznesením č. 857 zo dňa 26.10.2005. Žalovaný porušil zákon o štátnych
hmotných rezervách a sám vykonal verejné obstarávanie na nákup liekov a zdravotníckych pomôcok.

Pokiaľ ide o ušlý zisk, zdôraznil, že následný predaj zásob resp. rezerv pred skončením doby ich
skladovateľnosti v rámci ich obmeny, zmeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a
kúpy, ale v opačnom garde ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca
bol v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované
v Pláne obmien zásob mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za

ktorúsaodpredaliochraňovateľoviakokupujúcemu,ktorýnáslednezabezpečilichpredajtretímosobám.
Zdôraznil, že žalobca mal pri tvorbe ako aj pri obmene ako ochraňovateľ najskôr vo vlastnom mene
a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a
následne takto obstarané zásoby rezerv ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako
kupujúceho.Opätovnezdôraznil,ženepochybnýmdôvodomuzavretiazmluvyžalobcusožalovanýmbol

na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Nie je podľa názoru žalobcu možné predpokladať, že
akýkoľvek podnikateľ by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Teda
to bolo aj obchodnou zvyklosťou, že v prípade týchto zmlúv o obstarávaní a v súlade s touto zvyklosťou si
aj sám žalobca v prípade jediného zrealizovaného nákupu liekov a zdravotníckych pomôcok na základerozhodnutia č. 42/2006 OR zo dňa 31. 1. 2006 o hmotnom doplnení zásob mobilizačných rezerv v znení
jeho zmien uplatnil zisk vo výške podľa príslušného Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR platného
v danom čase formou faktúr vystavených ním ako predávajúcim pre žalovaného ako príjemcu, ktorý

mu následne uhradil kúpnu cenu spolu so ziskom vo vyššie uvedenej výške. Keďže v tomto prípade
žalovaný postupoval v súlade so zákonom a so zmluvou o ochraňovaní a žalobca doplnené zásoby mu
ako kupujúci riadne a včas uhradil, nie sú tieto predmetom žaloby. Z uvedených dôvodov zotrval na
svojom odvolacom návrhu a podanom odvolaní.

23. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že pokiaľ ide o exkluzivitu žalobcu, v
rámci konania bolo preukázané a podložené dôkazmi aj zmluvami iných ochraňovateľov, že nič také
ako exkluzivita, či výhradné postavenie neexistuje, ani neexistovalo. Vyjadrenie žalobcu k predmetnému
bodu, pokiaľ ide o rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, považuje za viac ako zavádzajúce, a
zdôraznil, že problematika je podrobne opísaná v jeho stanovisku zo dňa 13.4.2018, pokiaľ ide o tvorbu
zisku. Pokiaľ ide o ziskovosť a ušlý zisk, žalobcov vyčíslený zisk vychádza tak ako v znení odôvodnenia

súdu prvého stupňa z výpočtu tvrdenej 13 %-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených
kúpnych zmlúv, bez akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu.

24. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 181 ods. 4 C.s.p. ako aj na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p. a
§ 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“ S prihliadnutím k uvedenému má za to, že hodnotenie dôkazov je fakticky
činnosť súdu, pri ktorej súd vyhodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou, spôsobujúcou účastníkom
konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou týmto prípustnosť odvolania. Z uvedených

dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a žiadal ho potvrdiť.

25. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a rozhodol vo veci rozsudkom č. k.
2Cob/67/2019-842 zo dňa 19.5.2020 tak, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/184/2010-667
zo dňa 21.6.2018 potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pri obstaraní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca
odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods. 1 písm.
i) zákona č. 523/2003 Z.z., podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného
obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to § 66 ods. 1
písm. i) obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Odvolací súd zdôraznil, že

podľa zákona č. 523/2003 Z. z. môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom
štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že
obstarávateľom podľa zákona č. 523/2003 Z. z. môže byť žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy.
Žalobca si odvodzuje svoje výhradné postavenie aj od zmluvy č. 300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob
Programu č. 222, z ktorého článku I bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je ochraňovanie zásob

Programu 222 zverených správcom ochraňovateľovi v celej evidenčnej hodnote 122.872.215,75 Sk. Z
predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalobca postavenie výhradného ochraňovateľa, a že by mal
výhradné postavenie. Z článku III bod 1 vyplýva, že správca, t. j. žalovaný je povinný po dohode s
ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené náklady spojené s ochraňovaním zásob v zmysle článku XIII
tejto zmluvy.

26. V závere odvolací súd zdôraznil, že plnenie záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o ochraňovaní
musí byť realizované v súlade s platnou legislatívou a podľa § 4a ods. 3 Zákona o štátnych hmotných
rezervách, tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa realizuje podľa zákona o verejnom
obstarávaní, pričom od účinnosti nového zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní neexistuje

ustanovenie v predmetnom zákone, na základe ktorého by mohol ochraňovateľ obstarávať mobilizačné
rezervy v mene žalovaného. Mobilizačné rezervy, od ktorých si odvodzuje žalobca ušlý zisk boli
obstarané žalovaným v súlade s § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z.z. a to formou rokovacieho
konania bez zverejnenia. Je nesporné, že rovnakým spôsobom, rokovacím konaním bez zverejnenia
podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z.z. obstaral žalovaný v období od roku 2005 do roku 2006

mobilizačné rezervy. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný postupoval pri obstarávaní mobilizačných
rezerv v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti
zo záväzkového vzťahu. Keďže zo strany žalobcu nebola preukázaná škoda, ktorú si uplatnil vo forme
ušlého zisku, odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam uvedeným v odôvodnenírozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj v odôvodnení odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

27. Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp.zn.1Obdo/90/2020 zo dňa 24.11.2021 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/67/2019-843
zo dňa 19.5.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol, že porovnaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho rozsudku
možno dospieť k záveru, že pri skúmaní jedného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu (porušenie právnej povinnosti) dospeli konajúce súdy k rôznym právnym záverom. Konštatovanie
súdu prvej inštancie (obsiahnuté v bode 55 odôvodnenia jeho rozsudku), že príslušné ustanovenie
zákona o verejnom obstarávaní sa v časti definície obstarávateľa nemenilo, je zrejme rekciou na
procesnú obranu žalovaného, že po prijatí nového zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 523/2003
Z. z.) už nemohol poveriť žalobcu obstaraním zásob mobilizačných rezerv. Súd prvej inštancie pritom
porovnával znenie § 3 ods. 1, 2 „starého“ zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 263/1999 Z.

z.) a § 4 ods. 1, 2 „nového“ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z. z. (pričom nesprávne
uviedol § 3 ods. 1, 2 zákona č. 523/2003 Z. z.). Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
mu v konaní neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany ani pokiaľ ide
o jeho procesnú obranu, že v zmysle vládneho uznesenia č.857 zo dňa 26.10.2005 bol poverený
obstaraním mobilizačných rezerv v súvislosti s potrebou vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania

dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného súd prvej inštancie následne vyvodil, že podľa § 6a ods.
4 zákona č. 82/1994 Z. z. mal mobilizačné rezervy obstarať ochraňovateľ. Žalovaný podľa názoru
súdu prvej inštancie porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov
a zdravotníckeho materiálu. Na druhej strane však ani žalobca nepresvedčil súd prvej inštancie o
tom, že týmto ochraňovateľom mal byť výlučne on, keď jeho tvrdenie o exkluzivite v danej oblasti

bolo vyvrátené žalovaným, ktorý súdu predložil zmluvy o ochraňovaní, uzavreté s ďalšími subjektami.
Ustanovením § 66 ods 1 písm. i/ zákona č. 523/2003 Z. z. sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal,
na rozdiel od odvolacieho súdu, ktorý práve z tohto ustanovenia odvodzoval oprávnenie žalovaného
obstarávať štátne hmotné rezervy rokovacím konaním bez zverejnenia. Odvolací súd sa zase vôbec
nezaoberal ustanovením § 6a ods. 4 zákona č. 82/1994 Z.z., podľa ktorého mobilizačné rezervy (ako

druh štátnych hmotných rezerv) obstaráva ochraňovateľ. A to aj napriek tomu, že vzájomný vzťah týchto
dvoch právnych úprav (zákona č.82/1994 Z.z. a zákona č.523/2003 Z.z.) sa stal predmetom polemiky
sporových strán v rámci vyjadrenia k odvolaniu na č. l. 781 a nasl. a odvolacej repliky (vyjadrenia k
vyjadreniuprotistranykdovolaniu)nač.l.804anasl. Dovolacísúdpretosúhlasilsnámietkoudovolateľa,
že otázka, či žalovaná Správa štátnych hmotných rezerv mohla v rozhodnom čase (od 23.11.2005 do

28.4.2006) obstarávať mobilizačné rezervy priamo (teda nie výlučne prostredníctvom žalobcu), nebola
zo strany súdov uspokojivo zodpovedaná.

28. Z uznesenia dovolacieho súdu ďalej vyplýva, že odvolací súd (napriek deklarovanému postupu
podľa § 387 ods.2 C.s.p.) sa odklonil od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke

kľúčovej pre rozhodnutie daného sporu o náhradu škody, akou nepochybne je otázka (ne)porušenia
právnej povinnosti žalovaného (ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu). Svoj odklon však
náležitým spôsobom nevysvetlil. Je zrejmé, že odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, spočívajúcu
v tvrdení, že po nadobudnutí účinnosti nového zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 523/2003
Z. z.) neexistovalo v predmetnom zákone ustanovenie, na základe ktorého by mohol ochraňovateľ

obstarávať mobilizačné rezervy v mene žalovaného. Nijako sa však nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu, že žalovaného k obstarávaniu mobilizačných rezerv prostredníctvom žalobcu zaväzovala
zmluva o ochraňovaní zásob Programu - 222 č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 01.10.2003 a špeciálna úprava
zákona č. 82/1994 Z.z., keď ustanovenie § 6a ods. 4 citovaného zákona (podľa ktorého mobilizačné
rezervy obstaráva ochraňovateľ) platilo a bolo účinné až do 14.5.2006, a teda aj v rozhodnom období

(od 23.11.2005 do 28.4.2006). V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v
posudzovanom prípade je daná prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm.
f/ C.s.p., z dôvodu ktorého napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 450 C.s.p.).

29. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp.zn.1Obdo/90/2020 zo dňa 24.11.2021 podal žalobca vyjadrenie,
v ktorom opätovne uviedol, že v zmysle ust. § 6aods. 4 zák. č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných
rezervách mobilizačné rezervy obstaráva jedine výlučne ochraňovateľ a má za to, že k uvedenému
názoru sa priklonil aj Najvyšší súd SR . Podporne uviedol, že špeciálna norma /zák. č.82/1994Z.z./ v ust. § 4a ods. 3 určuje, že proces tvorby a dopĺňania štátnych hmotných rezerv sa spravuje
podľa osobitných predpisov, teda podľa zák. č. 523/2003 Z.z., pričom ust. § 6a ods. 4 jednoznačne a
nespochybniteľne určila, že subjektom obstarávania bol výlučne práve ochraňovateľ, ktorý sa tak logicky

pri procese tvorby a dopĺňania mobilizačných rezerv, teda ich obstarávania mal riadiť platnými predpismi
o verejnom obstarávaní /zák. č. 523/2003z.z./. Ďalej bolo podľa žalobcu nesporné, že čo sa týka Zmlúv o
ochraňovaní u všetkých 3 ochraňovateľov, predmet tej ktorej zmluvy bol vymedzený v čl. 1. To znamená,
každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu a nakladanie s
mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. To, čo bolo včlenené ako predmet

zmlúv o ochraňovaní u toho-ktorého ochraňovateľa, vyplývalo predovšetkým z historických súvislostí,
na základe nich sa tvorili zmluvy o ochraňovaní. Žalobca v podstate zotrval na všetkých skutkových a
právnych tvrdeniach uvedených v odvolaní, odkazujúc na svoje odvolanie a všetky písomné podania
a ďalšie úkony vo veci, najmä však s odkazom na uznesenie NS SR žiadal, by vo veci bolo riadne a
zákonne zodpovedané na všetky nastolené otázky a to v dvojinštančnom konaní a žiadal odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne napadnutý rozsudok

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len C.s.p.) opätovne prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v

súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.2.2024.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

31. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
32. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

33. Podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne.

35. Zo spisu odvolací súd zistil, že uznesením zo dňa 5.1.2023 pod sp. zn. 27K/40/2022 Okresný
súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Medika SK, a.s. so sídlom Vajnorská 6, 900 28
Ivanka pri Dunaji. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Olivera Korca, so sídlom kancelárie Kominárska
2,4 Bratislava. Odvolací súd vyzval správcu úpadcu a žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii . Na základe výzvy

správca úpadcu písomne dňa 21. 7. 2023 oznámil odvolaciemu súdu, že v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. č.
7/2005 podáva návrh na pokračovanie v konaní sp. zn. 3Cob/35/2022. Z uvedených dôvodov odvolací
súd ďalej konal so správcom úpadcu.
36. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho,
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne správne závery.
37. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo v súvislosti s podaným odvolaním
žalobcu potrebné posúdiť otázku, či žalobca má exkluzívne postavenie na základe uzatvorenej Zmluvy

o ochraňovaní zásob Programu č. 222/300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa § 261
ods.2 a § 269 ods.2 Obchodného zákonníka a zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných
rezervách v znení neskorších predpisov, a či bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv,
pričom jeho výhradné postavenie malo byť dané najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 ako subjekt,
spĺňajúci požadované kritériá sa stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva

o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv.38. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, tvorba a dopĺňanie štátnych
hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov /5d-zák. o verejnom obstarávaní č. 263/1999
Zb./, ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany.

39. Podľa § 6a ods. 2 zák. č. 82/1994 Z.z., hospodárenie s mobilizačnými rezervami sa zabezpečuje
zmluvou o ochraňovaní zásob alebo nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi Správou rezerv a
ochraňovateľom.

40. Podľa § 6a ods. 4 zák. č. 82/1994 Z.z., mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.

41. Odvolací súd poukazuje na zákon č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a to na § 4a
ods.1, podľa ktorého ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na vytváranie a dopĺňanie
štátnych hmotných rezerv, vyplývajúce z krízových plánov a požiadaviek Ministerstva obrany SR a
iných úloh ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv. Podľa ods. 2 tvorba a dopĺňanie štátnych

hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu vytvárania a dopĺňania štátnych hmotných rezerv a
podľa ods. 3 tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov5d),
ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany5e).Osobitnými predpismi sa rozumejú zákon č. 263/1992
Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42. Pri obstaraní mobilizačných rezerv žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods.1
písm. i) zákona č. 523/2003 Z.z., podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného
obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to § 66 ods. 1
písm. i) obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Odvolací súd zdôrazňuje,
že podľa zákona č.523/2003 Z.z. môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom

štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že
obstarávateľom podľa zákona č. 523/2003 Z. z. môže byť aj žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy.

43. Odvolací súd poukazuje na obsah zmluvy č.300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob Programu č.222,
zo dňa 1.10.2003 uzatvorenú medzi žalovaným ako správcom a Medikou Sk, a.s. ako ochraňovateľom,

z ktorého článku I bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je ochraňovanie zásob Programu 222 zverených
správcom ochraňovateľovi v celej evidenčnej hodnote 122.872.215,75 Sk. Je potrebné zdôrazniť, že
z predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalobca postavenie výhradného ochraňovateľa, a že by
mal výhradné postavenie. Podľa článku III bod 1 je správca, t. j. žalovaný povinný po dohode s
ochraňovateľomuhradiťmuoprávnenénákladyspojenésochraňovanímzásobvzmyslečlánkuXIIItejto

zmluvy. Podľa článku V bod 3 zmluvy, tvorbu zásob alebo doplnenie už vytvorených zásob zabezpečuje
ochraňovateľ na základe Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia na
tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, ktoré vydáva správca. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s
článkom V bod 3 o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ
uskutočniť iba na základe Projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Takéto

rozhodnutie /pokyn/ zo strany žalovaného v rozhodnom období vydané nebolo. Odvolací súd poukazuje
na článok V bod 5 predmetnej zmluvy, podľa ktorého ochraňovateľ zaplatí podľa kúpnej zmluvy
predávajúcemu kúpnu cenu z vlastných finančných zdrojov. Správca refunduje ochraňovateľovi na
základe vystavenej faktúry kúpnu cenu z prostriedkov príslušného kapitálového účtu, cenu vrátane DPH
alebo obmenového účtu len do výšky a za tovary, ktoré sú obstarané v súlade s čl. V bod 3. Splatnosť

faktúry je do 15 dní odo dňa jej doručenia správcovi, pokiaľ sa ochraňovateľ so správcom písomne
nedohodnú inak.

44. Je potrebné tiež zdôrazniť, že podľa zákona č.523/2003 o verejnom obstarávaní je obstarávateľom
štátny orgán, t. j. žalovaný a tento zákon mu umožňuje podľa § 66 ods.1 písm. i) obstarávať štátne

hmotné rezervy rokovacím konaním bez zverejnenia. Žalovaný obstarával mobilizačné rezervy od roku
2005 do roku 2006. Odvolací súd poukazuje na článok VI bod 3 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého
vyplýva, že finančné prostriedky získané predajom zásob sa ukladajú v prospech obmenového účtu
zriadeného správcom, t. j. žalovaným pre obmeny. Z tohto účtu žalovaný po predložení príslušných
dokladov uhradí žalobcovi hodnotu nakúpeného tovaru. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v rámci

procesu obmeny sú príjmy z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného. Úlohou
žalobcu bolo predať staré zásoby mobilizačných rezerv, pričom všetky finančné prostriedky získané z
odpredaja mali ísť a išli na účet žalovaného. V zavedenom systéme obmeny, podľa názoru odvolacieho
súdu súhlasne s názorom súdu prvej inštancie, nevznikal priestor pre žalobcu na vytvorenie siakéhokoľvek zisku. V rozpore s uvedeným žalobca tvrdí, že bol nútený predávať zásoby pri obmene
za nižšie ceny ako boli obstarané inými osobami a z uvedeného dôvodu bol stratový. Vylučuje sa
akákoľvek stratovosť žalobcu pri predaji obmenených zásob, pretože práve žalovaný znášal všetky

náklady, súvisiace s obmenou.

45. Z článku V bod 5 zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov,
ktoré predstavujú skutočnú kúpnu cenu tovaru v hodnote určenej v kúpnej zmluve medzi žalobcom
a predávajúcim bez akéhokoľvek zisku pre žalobcu. Žalobca nie je oprávnený žiadať vyššiu sumu,

než za akú nakúpil mobilizačné rezervy. Je nespochybniteľné, že v tomto procese nevzniká žiadny
priestor pre žalobcu na vytváranie si akéhokoľvek zisku. Taktiež zo zmluvy o ochraňovaní vyplýva,
že neobsahovala stratovú časť. Podľa § 8 ods.1 zákona o štátnych hmotných rezervách, akékoľvek
výdavky, súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv sa hradia zo štátneho
rozpočtu. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené opatrenia Ministerstva zdravotníctva regulujú
maximálnu cenu obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o možnosti uplatnenia si 13%-nej obchodnej marže pri
obstarávaní mobilizačných rezerv nemá oporu v opatreniach Ministerstva zdravotníctva SR. Opatrenie
z roku 2005 neobsahuje žiadnu zmienku o 13%-nej obchodnej marže.

46. K porušeniu právnej povinnosti žalovaného súd prvej inštancie poukázal na ust. § 6a ods.4 zák.

č.82/1994 o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaný porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie
potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Na druhej stane však súd prvej inštancie uviedol, že
nemohol jednoznačne ustáliť, či ním/ochraňovateľom/ mala byť práve osoba žalobcu, keď tvrdenie o
exkluzivite žalobcu žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní uzavretých s ďalšími subjektmi.

Súd prvej inštancie zdôraznil, že žiadna s predložených zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy uzavretej
so žalobcom neobsahovala ani exkluzivitu alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu
špecifikáciu predmetu ochraňovania.

47. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného

malo dôjsť k porušeniu povinnosti, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov
a zdravotníckeho materiálu. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný ako orgán štátnej správy použil
spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z., podľa ktorého
rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len
vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to § 66 ods. 1 písm. i) obstarávaný tovar sa využije len na

tvorbu štátnych hmotných rezerv. Keďže podľa zákona č. 523/2003 Z.z. môže byť obstarávateľom aj
Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, mohol byť aj žalovaný ako ústredný orgán
štátnej správy obstarávateľom mobilizačných rezerv. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu zákona č.82/1994Z.z. o štátnych hmotných rezervách, pokiaľ nedal ochraňovateľovi
pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nedošlo ani k porušeniu zmluvy o ochraňovaní
zásob Programu-222, pretože výhradné postavenie žalobcu ako ochraňovateľa v konaní nebolo
preukázané. V tejto súvislosti odvolací odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode
55, s ktorým sa v časti nepreukázania exkluzivity žalobcu plne stotožňuje. Podľa zák. č. 82/1994

o štátnych hmotných rezervách /§ 6a ods. 4/ ako aj podľa zák. č. 523/2003 Z. z. o verejnom
obstarávaní /§ 66 ods. 1 písm. i/, ktoré sa navzájom nevylučujú, mohli obstarávať zásoby mobilizačných
rezerv tak žalobca na základe pokynu žalovaného v zmysle zmluvy o ochraňovaní, ako aj sám
žalovaný. Mobilizačné rezervy sa vytvárali na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy
na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie.

49. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný bol povinný, či už na základe požiadaviek
ústredných orgánov štátnej správy alebo na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222
obstarávať zásoby mobilizačných rezerv aj v súvislosti s aktuálnou potrebou ich zabezpečenia. Žalovaný
mohol poveriť obstarávaním mobilizačných rezerv žalobcu na základe pokynu podľa Projektu tvorby

alebo doplnenia mobilizačných rezerv, alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv,
ktoré vydáva žalovaný ako správca /zmluva o ochraňovaní zásob Programu - 222/. Žiadne zákonné
ustanovenie žalovanému nebránilo, aby aj sám vykonával obstarávanie mobilizačných rezerv a to
uzatváranímkúpnychzmlúvsinýmisubjektami/nazáklade uzneseniavládySR/.Žalovanýmalmožnosťpoužiť priame rokovacie konanie bez zverejnenia /§ 66 ods.1 písm. i) zák. č.523/2003/. V nadväznosti
na vyššie uvedené tým, že žalovaný nedal pokyn žalobcovi na obstarávanie zásob mobilizačných
rezerv, neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o ochraňovaní zásob ani zákonnú povinnosť.

Vzhľadom k tomu, že nebola v konaní preukázaná exkluzivita žalobcu /jeho výhradné postavenie/ a
nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti, mohol žalovaný ako už bolo vyššie uvedené
obstarávať mobilizačné rezervy aj prostredníctvom tretích osôb /iných spoločnosti/ alebo aj priamym
nákupom. Je preto potrebné zdôrazniť, že tým, že nebol splnený už prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, nemohla vzniknúť žalobcovi škoda

vo forme ušlého zisku. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo
ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani
porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na
jej náhradu. Príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad musí byť nielen tvrdená, domnelá ale musí byť
bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažujú v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť

preukázané, teda poškodeného.

50. Nad rámec uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca si uplatnil predmetnou žalobou hypoteticky zisk bez preukázateľného základu. Žalobcom
vyčíslený ušlý zisk vychádza len z aplikačného tvrdenia 13%-nej obchodnej marže z objemu

kúpnych cien označených kúpnych zmlúv zrealizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek
preukázania obchodných zvyklostí žalobcu a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšoval.
Pokiaľ žalobca odvodzoval návrh na náhradu škody od tvrdenia, že v dôsledku obstarania týchto
konkrétnych nákupov inak, ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a uskladnených
zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom učených

liečiv, na preukázanie týchto tvrdení nepredložil žiadne prostriedky procesného útoku, tiež pokiaľ
odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych
nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, v oboch
prípadoch absentuje akákoľvek priama bezprostredná vecná príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody.

51. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie v predmetnej veci,
keď nepripustil predloženie delimitačných protokolov zo strany žalovaného, resp. zabezpečenie týchto
delimitačných protokolov, keďže žalobca ich nemal k dispozícii, odvolací súd uvádza, že delimitačné
protokoly nikdy neboli súčasťou zmluvy č. 300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob Programu 222 a z

článku I bod 2 Zmluvy vyplýva, že obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú
totožné s delimitačnými protokolmi podpísanými medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod
Zvolen, závod Košice a Medikou SK a. s. Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK a. s. Bratislava dňom
účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie zásob. Z uvedeného článku je zrejmé,
že samotné delimitačné protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní, neboli

integrálnou súčasťou zmluvy, ani nie sú jej prílohou, čo vyplýva aj zo samotného čl. I bod 2 Zmluvy o
ochraňovaní. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že predmetné delimitačné protokoly boli uzavreté medzi
Medikou š. p. a žalobcom.

52. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie mu znemožnil predložiť dôkazy, či inak uprel

žalobcovi právo na spravodlivý proces, odvolací súd zdôrazňuje, že na základe ustanovenia § 185 ods. 1
C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vzhľadom k tej skutočnosti, že vzťah medzi
žalobcom a žalovaným bol uzatvorený Zmluvou o ochraňovaní zásob Programu 222 č. 300/OŠHR/2003,
ktorá presne vymedzovala práva a povinnosti zmluvných strán, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo
potrebné na posúdenie uplatneného nároku predložiť predmetné delimitačné protokoly.

53. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že mobilizačné rezervy, od ktorých si odvodzuje žalobca ušlý
zisk boli obstarané žalovaným v súlade s § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom
obstarávaní /v nadväznosti na § 4 ods. 3 zák. č. 82/1994 Z.z./ a to formou rokovacieho konania bez
zverejnenia v období od roku 2005 do roku 2006. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný ako orgán

štátnej správy postupoval pri obstarávaní mobilizačných rezerv v zmysle vyššie uvedených právnych
predpisov, tak ako už bolo uvedené, nedošlo z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti ani povinnosti
zo záväzkového vzťahu.54. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov dovolacieho
konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v

celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).